Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/211/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Adamom Hradským, v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35 937 874, so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, proti žalovanému v 1. rade: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Z. XXXX/X, G. a žalovanej v 2. rade: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom Z. XXXX/X, G., zastúpených JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47 236 884, so sídlom Kováčska 28, Košice, o zaplatenie 523,38 eura, takto

rozhodol:

I. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 523,38 eura, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného žalovaného, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhrad trov konania v plnom rozsahu od žalovaných.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 17.08.2016 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 525,48 eura.

2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa (ďalej len „“) uviedol, že dňa 19.08.2015 poistenka žalobcu maloletá S. Z., nar. XX.XX.XXXX užila nekontrolovane a v nadmernom množstve liek Paralen SUS 1x100ml, čo si vyžiadalo potrebu poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Uvedené podľa žalobcu vyplývalo z tlačiva hlásenie úrazu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti Liptovská nemocnica s poliklinikou dňa 05.10.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi ako príslušnej zdravotnej starostlivosti dňa 05.10.2015 spolu s prepúšťacou správou zo dňa 03.09.2015. Žalobca tvrdil že menovaná užila približne 30 až 40 ml lieku obsahujúceho látku paracetamol, hoci podľa výrobcu lieku je jeho maximálna jednorazová dávka pre dieťa v jej veku 10 ml a maximálna denná dávka lieku, povinne rozdelená na štyri jednorazové dávky aplikované s odstupom 6 hodín je 40 ml. Na základe toho, že je S. Z. poistenkou žalobcu, žalobca uhradil v súvislosti jej poškodením zdravia sumu 523,38 eura. S ohľadom na vek maloletej poistenky žalobcu v čase predmetnej udalosti (2 roky), si predmetný liek podľa žalobcu nemohla poistenka zadovážiť sama, a ani ho sama podľa vlastného uváženia užiť, pretože nebola schopná posúdiť následky svojho konania. Žalobca tvrdil, že z dôvodu, že predmetný liek do jej blízkosti priniesla iná osoba, vysoko pravdepodobne jeden z rodičov a zároveň vysoko pravdepodobne obaja rodičia mali vedomosť o prítomnosti daného lieku v jej blízkosti, bolo ich povinnosťou podľa a vykonať také opatrenia, aby sa ich dcéra predmetného lieku sama bez dozoru inej osoby nemohla zmocniť a najmä ho následne svojvoľne a nekontrolovateľne užiť. Žalobca bol toho názoru, že keďže k nekontrolovateľnému a nadmernému užitiu predmetného lieku poistenkou žalobcu došlo, primerané opatrenia zabraňujúce vzniku uvedeného žalovaní ako jej rodičia buď nevykonali vôbec alebo vykonali zjavne nedostatočne, čím konali podľa žalobcu v rozpore

s ich zákonnými povinnosťami. Žalobca uviedol, že v danom prípade muselo prísť k nevykonaniu alebo evidentne neúčinnému vykonaniu viacerých druhov opatrení, pričom v prípade riadnej realizácie aspoň jedného z nich by k predmetnej udalosti nedošlo, konkrétne nezamedzili rodičia prístup maloletej k lieku jeho neuložením mimo dosah dieťaťa napr. na vyššie miesto, na ktoré dieťa ani pri maximálnej snahe nedosiahne, resp. neuloženie na zabezpečenom mieste napr. v uzamykateľnej skrinke, zásuvke a podobne; nezamedzili užitia lieku jeho pravdepodobným neuzatvorením príslušným uzáverom alebo nedostatočným uzatvorením, hoci ho výrobca štandardizovane vyrába s bezpečnostným uzáverom, ktorý bráni jeho otvoreniu deťmi a poskytli dieťaťu dostatočný časový priestor bez priameho dozoru rodičov potrebného na vyhľadanie lieku, zmocnenie sa ho a otvorenie jeho nádoby. Na základe uvedeného žalobca podaniami zo dňa 12.05.2016, 02.06.2016, 28.06.2016 a 11.08.2016 komunikoval so žalovanými a vyzval ich na úhradu predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti v sume 523,38 eura, avšak žalovaní právo uplatnené žalobcom neuznali. Žalobca tvrdil, že nebolo zrejmé, čo žalovaní mysleli tým, že vykonali všetky predvídateľné opatrenia. Podľa názoru žalobcu ich jediným úkonom bolo odloženie lieku na poličku, nachádzajúcu sa vo výške len o málo väčšej ako je bežná výška dieťaťa vo veku ich dcéry v danom čase. Žalobca uviedol, že liek je už výrobcom vybavený bezpečnostným uzáverom. Konštatoval, že k nájdeniu, získaniu a užitiu lieku bez dozoru žalovaných ich dvojročnou dcérou došlo, pričom tento liek si sama nezabezpečila a nebola ani nútená prekonať akékoľvek zábrany, ktoré by jej jeho následné svojvoľné užitie reálne znemožňovali. Žalobca tvrdil, že ak bol liek uložený skutočne mimo bežného priameho dohľadu dieťaťa, znamená to podľa žalobcu, že žalovaní nechali maloletú bez akéhokoľvek dozoru podstatne dlhší čas, počas ktorého malo dvojročné dieťa v novom, resp. minimálne pre ňu nezvyklom prostredí dostatočný priestor bez akéhokoľvek dozoru dospelej osoby, relevantných prekážok a časového stresu odísť z miestnosti, v ktorej spala, svojvoľne sa pohybovať, vojsť do miestnosti, v ktorej bol odložený liek, dostať sa na miesto odkiaľ liek uvidela, dopraviť sa k lieku, získať liek, otvoriť nádobu s liekom, vypiť liek a následne hrať sa s prázdnou nádobou. Žalobca bol toho názoru, že žalovaní sa miesto označenia konkrétnych skutkových okolností venovali irelevantným, nesprávnym a formalistickým tvrdeniam. Žalobca konštatoval, že žalovaní evidentným podcenením akýchkoľvek relevantných opatrení a ich nevykonaním z nedbanlivosti, konaním v rozpore s príslušnou legislatívou, zapríčinili potreby poskytnutia zdravotnej starostlivosti, k čomu by nedošlo, ak by vykonali akékoľvek opatrenia tvrdené žalobcom.

3. Žalovaní v rámci svojej procesnej obrany uviedli, že nárok žalobcu považujú za nedôvodný. Žalovaní uviedli, že ich dcéra vypila dňa 19.08.2015 počas dovolenky žalovaných v Demänovskej doline obsah voľne predajného lieku Paralen SUS (približne 30 až 40 ml) bez vedomia žalovaných, pričom ako zákonní zástupcovia urobili všetky potrebné predvídateľné opatrenia, aby sa maloletá k lieku nedostala, a preto liek umiestnili mimo bežný dosah maloletej, do vedľajšej miestnosti, mimo zorné pole maloletej, na poličku asi vo výške 120 cm s tým, že liek bol zároveň zabezpečený v originálnej fľaške bezpečnostným uzáverom. Tvrdili, že predmetné liečivo nebolo podané vedome žalovanými a ani žiadnou inou osobou, pričom počas spánku žalovaných sa maloletá zobudila, sama prešla do vedľajšej miestnosti, kde bol liek umiestnený, zmocnila sa ho a požila. Po niekoľkých minútach, keď sa žalovaní tiež zobudili, zistili, že maloletá sa hrá s prázdnou fľaškou od predmetného lieku. Žalovaní ďalej uviedli, že okamžite po tomto zistení urobili všetky potrebné opatrenia, aby minimalizovali následky užitia lieku a preto zavolali na linku 155 a konzultovali vhodný postup. Na základe odporúčania záchrannej zdravotnej služby bola maloletá okamžite prevezená do nemocnice, kde jej bol vykonaný výplach žalúdka. Žalovaní tvrdili, že podľa vyjadrenia lekárky z maloletej bola cítiť vôňa lieku, čo bol podľa žalovaných znak toho, že jej prvá pomoc bola poskytnutá rýchlo po požití lieku, čo podľa žalovaných poukazuje na ich správne konanie ako zákonných zástupcov. Žalovaní mali za to, že si v tomto prípade splnili povinnosti dostatočne, vykonali všetky opatrenia pokiaľ ide o umiestnenie lieku na bezpečné miesto a jeho bezpečné uzavretie tak, aby nedošlo k ujme na zdraví a rovnako v situácii, keď už došlo k tejto nešťastnej nehode a maloletá vypila väčšie množstvo lieku, než je povolená jedna dávka, okamžite konali a zabezpečili dieťaťu rýchlu zdravotnú starostlivosť. Žalovaní poukázali na prepúšťaciu správu z Liptovskej nemocnice s poliklinikou, v ktorej ošetrujúci lekár ako dôvod hospitalizácie uviedol, že išlo o náhodnú otravu a priotrávenie neopiátovými analgetikami a antirematikami, čo podľa žalobcu je s odkazom na hradené z verejného zdravotného poistenia. Žalovaní mali za to, že regresné právo žalobcu má postihovať najmä situácie ako zavinené napadnutie, postrelenie, úmyselné ublíženie na zdraví a podobne, pretože úmysel zákonodarcu nebol, aby mohla zdravotná poisťovňa vymáhať preplatenie nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytovanú deťom pri akomkoľvek úraze alebo akejkoľvek chorobe s výnimkou vrodených chorôb. Žalovaní považovali za absurdné obvinenie žalobcu, že porušili svoje povinnosti v zmysle Zákona o rodine (). V tejto súvislosti

poukázali na judikatúru, podľa ktorej pod sústavnou a dôslednou starostlivosťou nemožno rozumieť dohľad vykonávaný 24 hodín denne. Túto otázky vždy treba posúdiť podľa povahy veci a okolností prípadu. Na zreteľ treba brať vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa, ako aj to, či k takejto situácii dochádza opakovane. Pod náležitým dohľadom nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne. Žalovaní zdôraznili, že išlo o náhodnú udalosť, z ktorej nemožno vyvodzovať ich zodpovednosť, keďže z ich strany nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu. Žalobcovia poukázali aj na to, že prvá výzva zaslaná žalobcom bola zaslaná z dôvodu požitia návykovej látky, pričom následne žalobca uznal neopodstatnenosť tejto výzvy listom zo dňa 02.06.2016. Zdôraznili, že žalobca ich vyzval na zaplatenie náhrady len podaním zo dňa 12.05.2016, pričom následne ich nevyzval na zaplatenie predmetnej sumy. Žalovaní rosporovali hlásenie úrazu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti zo dňa 25.08.2015 z dôvodu, že takéto hlásenie malo byť oznámené na tlačive predpísanom úradom podľa metodického usmernenia č. 20/2005, a to najneskôr k poslednému dňu v kalendárnom mesiaci, pričom toto bolo oznámené žalobcovi až dňa 05.10.2015 a bolo potrebné, aby bola zaznamená predbežná a konečná diagnóza. Podľa žalovaných však predmetné ohlásenie takéto náležitosti nespĺňalo. Žalovaní mali za to, že žalobcove tvrdenia sú len jeho domnienkami a špekuláciami, ktoré ničím objektívnym nepreukázal. Okrem iného žalovaní namietali aj to, že žalobca nepreukázal úhradu vynaložených nákladov.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal listinné dôkazy navrhnuté a predložené žalobcom, a to: hlásenie úrazu zo dňa 25.08.2015, prepúšťaciu správu zo dňa 03.09.2015, informácie o paralen sus por 1x100 ml, vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, výzvu na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 12.05.2016, list žalovaných zo dňa 27.05.2016, výzvu žalobcu zo dňa 02.06.2016, list žalovaných zo dňa 10.06.2016, oznámenie žalobcu zo dňa 28.06.2016, list žalovaných zo dňa 06.08.2016, oznámenie žalobcu zo dňa 11.08.2016, prehľadom zdravotných výkonov a nákladov vo vzťahu k S. Z., výpisom z účtu žalobcu, ako aj listinné dôkazy navrhnuté a predložené žalovanými, a to: metodické usmernenie č. 20/2005, ako aj výsluch žalovaných ako strán sporu, z ktorých následne vychádzal pri zistený doleuvedeného skutkového stavu rozhodného pre právne posúdenie veci.

5. Z prepúšťacej správy maloletej dcéry žalovaných zo dňa 03.09.2015 vyplývalo, že tá bola dňa 19.08.2015 o 07:49 prijatá do nemocnice v Liptovskom Mikuláši, pričom ako prijímacia diagnóza bola uvedená otrava pyrazolónovými derivátmi (T39.2) a náhodná otrava a priotrávenie neopiátovými analgetikami (X40.8). V rámci opisu priebehu priotrávenia bolo uvedené, že dňa 19.08.2015 okolo 06:45 hod. sa dcéra žalovaných hrala s prázdnou fľaškou paralenu. Rodičia zistili, že ich dcéra vypila jej obsah, pričom vo fľaške bolo asi 30-40 ml. paralenu. Po kontakte RZP bola ich dcéra okamžite privezená do nemocnice a o 08:00 hod. jej bol realizovaný výplach žalúdka. Dňa 21.08.2015 o 11:15 hod. bola maloletá dcéra žalovaných z nemocnice prepustená. V čase predmetnej udalosti mala maloletá dcéra žalovaných dva roky.

6. Dňa 25.08.2015 nemocnica v Liptovskom Mikuláši prostredníctvom sekundárneho lekára S.. L. V., ohlásila žalobcovi úraz maloletej dcéry žalovaných, keď uviedla, že k úrazu došlo dňa 19.08.2015 o 06:45 hod. tak, že dieťa našlo fľašku Panadolu SUS a vypilo jej obsah, pričom následne rodičia našli dieťa s prázdnou fľaškou, kontaktovali RZP, dieťa bolo privezené na detské oddelenie nemocnice, kde realizovali výplach žalúdka. Maloletej dcére žalovaných bola poskytnutá ústavná liečba od 19.08.2015 do 21.08.2015.

7. Žalobca ako poisťovňa maloletej dcéry žalovaných vyčíslila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť maloletej dcére žalovaných na sumu 523,38 eura, ktoré boli nemocnici Liptovský Mikuláš a spoločnosti Medirex uhradené v dňoch 05.10.2015 a 12.10.2015, čo vyplývalo jednak z vyčíslenia nákladov opatrených pečiatkou S.. M. H. ako revízneho lekára žalobcu, ale aj prehľadu zdravotných úkonov vykonaných počas hospitalizácie maloletej dcéry žalovanej a výpisu z bankového účtu žalobcu zo dňa 05.10.2015 a 12.10.2015.

8. Žalobca listom zo dňa 12.05.2016, označeným ako výzva na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v dôsledku užitia návykovej látky, vyzval žalovaných na úhradu sumy vynaložených nákladov žalobcom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich maloletej dcére v súvislosti s úrazom zo dňa 21.08.2015 a to v sume 525,48 eura, konkrétne v sume 485,- eur za ústavnú lôžkovú

starostlivosť, v sume 38,38 eura za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a v sume 2,10 eura za náklady konania (ktoré v rámci žaloby neboli uplatnené), a to z odkazom na v dôsledku porušenia liečebného režimu/užitia návykovej látky.

9. Žalovaní na uvedené reagovali listom zo dňa 27.05.2015 v ktorom uviedli, že ich maloletá dcéra vypila dňa 19.08.2015 obsah voľne predajného lieku Paralen SUS bez ich vedomia, a to aj napriek tomu, že liek umiestnili mimo bežný dosah ich dcéry s tým, že bol zabezpečený aj bezpečnostným uzáverom. Po zistení, že ich dcéra vypila tento liek, okamžite kontaktovali linku 155 a odviezli ju do nemocnice, kde bol realizovaný výplach žalúdka, a teda prvá pomoc jej bola poskytnutá veľmi rýchlo.

10. Na to žalobca reagoval listom zo dňa 02.06.2016, v ktorom uznal nedôvodnosť jeho predchádzajúcej výzvy v dôsledku užitia návykovej látky a zároveň poukázal, že žalovaní ako rodičia maloletej mali povinnosť nad ňou vykonávať náležitý dohľad formou efektívneho zamedzenia prístupu k predmetnému lieku a jeho užitia, na základe čoho žalobca žiadal dodatočné vysvetlenia o okolnostiach predmetnej nehody. Na uvedené reagovalo žalovaní listom zo dňa 10.06.2016, avšak bližšie skutočnosti k predmetnej nehode neuviedli.

11. Z výsluchu žalovaných, ako aj z ich tvrdení vyplývalo, že dňa 19.08.2015, keď boli spolu s maloletou dcérou na dovolenke v Demänovskej doline, sa ich maloletá dcéra ráno zobudila skôr ako jej rodičia, a teda počas toho ako rodičia spali, sama prešla do vedľajšej miestnosti, kde sa vo fľaške nachádzal liek Paralen SUS, ktorého sa maloletá dcéra zmocnila a požila približne v množstve 30 až 40 ml. Po niekoľkých minútach sa žalovaní zobudili a keď zistili, že ich maloletá dcéra sa hrá s prázdnou fľaškou Paralenu SUS, kontaktovali RZP.

12. Z príbalových informácii k lieku Paralen SUS por 1x100 ml vyplývalo, že tento liek treba uchovávať mimo dohľadu a dosahu detí, maximálna denná dávka pre deti od 1 do 6 rokov je 40 ml s tým, že obsah jednej dávky je maximálne 5 až 10 ml, maximálne sa môžu podať denne 4 dávky a to s odstupom 6 hodín. Okrem toho z príbalového letáka, ako aj zhodných tvrdení strán sporu vyplývalo, že fľaška predmetného lieku bola opatrená bezpečnostným uzáverom, ktorý bráni otvoreniu fľašky práve deťom, pričom aby takéto uzatvorenie spĺňalo svoj účel (ochrana pred deťmi), po použití lieku treba uzáver znova pevne zaskrutkovať.

13. Súd na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné ustanovenia upravujúce regresný nárok zdravotnej poisťovne (), príslušné ustanovenia Zákona o rodine upravujúce sústavnú a dôslednú starostlivosť rodičov o výchovu, zdravie , výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa (), ako aj príslušné ustanovenia upravujúce prevenčnú povinnosť ().

14. Jednou z najpodstatnejších úloh zdravotnej poisťovni je uhrádzať na základe verejného zdravotného poistenia a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi (napr. , č. ) za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ani táto povinnosť zdravotnej poisťovne však nie je bezbrehá a preto určuje rozsah tej zdravotnej starostlivosti, ktorá je uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia. Medzi také zdravotné starostlivosti patria napr. preventívne prehliadky (špecifikované v tohto zákona), neodkladná zdravotná starostlivosť (t.j. zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život), prípadne iné zdravotné výkony definované a nariadenia vlády SR č. .

15. V danom prípade bolo preukázané a nesporné, že maloletej dcére žalovaných ako poistencovi žalobcu bola v dňoch 19.08.2015 až 21.08.2015 poskytnutá nemocnicou Liptovský Mikuláš neodkladná zdravotná starostlivosť a následne aj ústavná lôžková starostlivosť pre diagnózy T39.2 a X40.8, ktoré sú v zmysle vyššie uvedeného plne hradené z verejného zdravotného poistenia. V tejto súvislosti mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletej dcére žalovaných bola poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorej náklady predstavovali sumu 523,38 eura (čo vyplývalo z prehľadu zdravotných úkonov a nákladov, ako aj z vyčíslenia nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť opatrených pečiatkou S.. M. H. ako revízneho lekára žalobcu). Zároveň mal súd preukázané (z výpisu bankového účtu žalobcu a predmetného vyčíslenia nákladov), že žalobca dňa 05.10.2015 uhradil sumu 6,56 eura

spoločnosti MEDIREX a.s. za spoločné vyšetrovacie a liečebné zložky a sumu 516,82 eura za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť a spoločné a vyšetrovacie úkony nemocnici Liptovský Mikuláš.

16. Na základe uvedeného mal súd za to, že žalobca ako zdravotná poisťovňa si splnila svoju zákonnú povinnosť uhradiť všetky náklady za zdravotnú starostlivosť maloletej dcéry žalovaných na základe verejného zdravotníctva poskytnutú v období od 19.08.2015 do 21.08.2015 v nemocnici Liptovský Mikuláš v celkovej sume 523,38 eura..

17. v ustanovení (v znení do 31.12.2015) však zakladá zdravotnej poisťovni, a teda aj žalobcovi právo uplatniť si voči tretej osobe nárok na náhradu nákladov, ktoré zdravotná poisťovňa vynaložila za poskytnutú zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia svojmu poistencovi, ak k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia poistenca (v súvislosti s ktorým bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia) došlo zavineným protiprávnym konaním tejto tretej osoby. Ide o tzv. regresný nárok zdravotnej poisťovne (obdobný ako regresný nárok poisťovne vyplývajúci z ), pri ktorom sú rozhodujúce len dve podmienky, a to, či zdravotná poisťovňa vynaložila náklady na zdravotnú starostlivosť jej poistenca a či tieto vynaložené náklady boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby, pričom prvú podmienku považoval súd (vzhľadom na vyššie uvedené) za splnenú.

18. V tejto súvislosti sa však žalovaný domáhali, že regresný nárok vo vzťahu k nákladom za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemôže žalobca uplatniť, keďže podľa žalovaných a nariadenia vlády SR č. je takéto poskytnutie zdravotnej starostlivosti hradené z verejného zdravotného poistenia. Súd však tento argument žalovaných považoval za nedôvodný, pretože skutočnosť, že uvedené poskytnutie zdravotnej starostlivosti bolo hradené z verejného zdravotného poistenia sa premietlo do tej skutočnosti, že žalobca ako zdravotná poisťovňa uhradil náklady súvisiace s liečbou maloletej dcéry žalovaných nemocnici Liptovský Mikuláš a spoločnosti MEDIREX a.s., pričom to, že určitá liečba je hradená z verejného zdravotného poistenia nevylučuje možnosť zdravotnej poisťovni uplatniť regresný nárok na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú liečbu.

19. Žalovaní však uplatnený nárok žalobcu sporovali aj z toho dôvodu, že podľa nich vyplýval výlučne len zo špekulácii a domnienok žalobcu bez toho, aby ich objektívne preukázal.

20. V danom prípade súd musel poznamenať, že žalobca objektívne ani nemôže preukázať skutkový dej, ktorý predchádzal poskytnutiu zdravotnej starostlivosti maloletej dcére žalovaných, pretože pri tejto skutočnosti nebol prítomný. Žalobca preto mohol vychádzať výlučne len z indícií a následkov skutkového deja, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že žalovaní ako rodičia žalovanej porušili svoje zákonné povinnosti voči maloletej dcére vyplývajúce, či už z (prevenčná povinnosť) alebo Zákona o rodinne (sústavná a dôsledná starostlivosť), resp. si tieto svoje povinnosti nesplnili vôbec.

21. Podstata a princíp sporového konania sú založená na povinnosti sporových strán tvrdiť, prípadne sporovať tvrdené skutočnosti tvrdením iných skutočností a tieto následne dôkaznými prostriedkami preukázať. Aj keď uplatnený nárok žalobcu vychádza prevažne z jeho domnienok vyplývajúcich z následkov skutkového deja, pri ktorom žalobca nemohol byť prítomný, nemožno konštatovať, že by si v súvislosti s uplatneným nárokom nesplnil svoju povinnosť pravdivého a úplného opisu rozhodujúcich skutkových okolností súvisiacich s uplatneným nárokom. Ak teda rozhodné tvrdené skutočnosti žalobcu sú postavené na tzv. negatívnych skutočnostiach, napr. že žalovaní ako rodičia maloletej dcéry nezamedzili prístup k lieku tým, že ho neuložili mimo dosah dieťaťa a neuzatvorili liek, je protistrana povinná vyvrátiť uvedené negatívne tvrdenia uvedeným skutkových tvrdení a tieto následne aj preukázať. Rovnaký princíp platí napr. v prípade ak sa žalobca domáha zaplatenia určenej sumy, napr. kúpnej ceny. V takom prípade žalobca nemôže preukázať skutočnosť, že žalovaný nezaplatil a preto bremeno tvrdenia a dôkazu prechádza na žalovaného, aby tvrdil a preukázal skutočnosť o zaplatení kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené súd argumenty žalovaných ohľadom toho, že nárok žalobcu vychádza len z jeho domnienok a špekulácii považoval za nedôvodný.

22. Pri určení skutkového deja predchádzajúceho poskytnutej zdravotnej starostlivosti maloletej dcére žalovaných súd vychádzal z tvrdení žalovaných a ich výsluchu, podľa ktorých k samotnému incidentu došlo počas spánku žalovaných, a teda bez ich dozoru ich maloletá dvojročná dcéra odišla do vedľajšej

miestnosti, kde bez ich dozoru požila cca 30 až 40 ml lieku Paralen SUS, čo predstavovalo približne 3 až 4 násobok jednej dávky, resp. približne jednu dennú dávku.

23. Súčasťou rodičovských práv a povinností podľa § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine sú okrem iných aj sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výchove. Rodičovské práva a povinnosti upravené v prvej a druhej časti Zákona o rodine majú rodičia len vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu, čo je odôvodnené nutnosťou osobitnej ochrany tejto skupiny účastníkov rodinnoprávnych vzťahov. Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rovine súkromného, ako aj verejného práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať, spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a povinností. zase v určuje, že ten kto vykonáva dohľad nad maloletým (t.j. rodičia - žalovaní) sa zbavia zodpovednosti za škodu podľa , ak preukážu, že nimi vykonávaný dohľad bol náležitý. Pri hodnotený toho, či ten ktorý dohľad rodičov bol náležitý, treba posúdiť povahu veci a okolnosti jednotlivého prípadu, pričom u maloletého dieťaťa treba brať na zreteľ najmä vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa. Pod náležitým dohľadom však nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností vykonávaný neustále, nepretržite a bezprostredne (na každom kroku), lebo v takom prípade by bola zákonom predpokladaná možnosť zbavenia sa zodpovednosti v podstate vylúčená.

24. Z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline () vyplývalo, že medzi najčastejšie úrazy dieťaťa vo veku 15 mesiacov (čo je obdobný vek ako maloletej dcéry žalovaných) patria popáleniny, obareniny, pády z výšky, požitie liekov, chemikálii, poranenia spôsobené pri hre so starším súrodencom, či domácim zvieraťom, pričom v tomto veku nemôže byť dieťa nechávané ani na chvíľu bez dozoru. Krajský súd v Žiline konštatoval, že ak v dôsledku zanedbaného dohľadu rodičov (ktoré je aj výsledkom porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v ), došlo k úrazu maloletého dieťaťa, je nepochybné, že príčinou úrazu maloletého bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí opomenuli vykonávať nad svojim dieťaťom dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru. Súd v tejto súvislosti poukázal, že skutkovým základom tamojšieho sporu bol úraz hornej končatiny maloletého dieťaťa vo veku 15 mesiacov, podchladenie a povrchové poranenie zápästia, ku ktorým došlo tak, že dieťa pri hre na dvore, za prítomnosti rodičov a starej mamy dieťaťa, vopchalo ruku do rúry, kde sa mu ruka vzpriečila, následkom čoho ležalo na zemi cca 30 minút, kým sa jeho ruku podarilo vytiahnuť. Rúra bola z pôvodného oplotenia spílená v rovine terénu, pričom v nej dieťa držalo kotúč.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že vzhľadom na vek maloletej dcéry bolo povinnosťou žalovaných ako jej rodičov zabezpečiť pre ňu bezpečné prostredie. Za takéto bezpečné prostredie možno považovať len také prostredie, v ktorom maloletá dcéra žalovaných nemá na dohľad a dosah žiadne lieky, a teda ani spomínaný liek Paralen SUS. O uvedenej skutočnosti boli žalovaní poučení aj v príbalovom letáku uvedeného lieku. Aj napriek tvrdeniam žalovaných, že takéto bezpečné prostredie vytvorili tým, že predmetný liek uložili do vedľajšej miestnosti a na poličku vo výške 120 cm, bol súd toho názoru, že takéto opatrenia boli pre vytvorenie bezpečného prostredia nedostatočné, keďže v konečnom dôsledku nezabránili ich maloletej dcére predmetný liek dohľadať, dosiahnuť a požiť. Navyše v tejto súvislosti žalovaní len veľmi všeobecne tvrdili, že liek položili mimo zorné pole maloletej dcéry a to na poličku vo výške 120 cm, pričom uvedené tvrdenia nepreukázali žiadnym dôkazným prostriedkom. Na základe uvedeného mal súd za to, že rodičia si nesplnili svoju povinnosť vytvoriť bezpečné prostredie pre ich maloletú dcéru, keďže fľašku s liekom Paralen SUS zjavne neumiestnili mimo dohľad a dosah ich maloletej dcéry.

26. Veľmi podstatnou skutočnosťou bolo aj to, že liek Paralen SUS bol obsiahnutý vo fľaške opatrenej bezpečnostným uzáverom, ktorý zabráni otvoreniu a požitiu lieku maloletým dieťaťom. Podmienkou splnenia tejto úlohy je však starostlivé uzatvorenie takejto fľašky po predchádzajúcom použití, pričom táto povinnosť vyplývala aj zo samotného príbalového letáka predmetného lieku. Vychádzajúc z toho, že maloletá dcéra žalovaných liek požila, bol súd toho názoru, že fľaška s liekom Paralenu SUS nebola starostlivo uzatvorená. Navyše ani v tejto súvislosti žalovaní vôbec nevysvetlili, resp. netvrdili žiadne skutočnosti týkajúce sa toho ako vôbec mohla ich maloletá dcéra fľašku predmetného lieku otvoriť, ak

bol podľa ich tvrdenia starostlivo zabezpečený bezpečnostným uzáverom. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že rodičia si ani v súvislosti s uzatvorením fľašky lieku Paralenu SUS nesplnili svoje povinnosti a tú bezpečne neuzatvorili a tým nezabránili užitiu lieku ich maloletou dcérou.

27. V neposlednom rade za veľmi podstatné súd považoval to, že celý incident sa odohral počas spánku oboch žalovaných, teda bez riadneho dozoru čo i len jedného zákonného zástupcu maloletej.

28. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že príčinou incidentu maloletej dcéry žalovaných bolo nebezpečné prostredie (neumiestnenie lieku mimo dohľad a dosah maloletého dieťaťa, nestarostlivo zabezpečené uzatvorenie fľašky s liekom) a opomenutie vykonávať nad svojím dieťaťom dozor (keďže k incidentu došlo počas spánku žalovaných), na základe čoho mal súd za to, že žalovaní ako rodičia maloletej dcéry (poistenca žalobcu) zavinili svojim protiprávnym konaním (t.j. konaním v rozpore s prevenčnou povinnosťou podľa a rodičovskou povinnosťou podľa Zákona o rodine) poškodenie zdravia ich maloletej dcéry (poistenca žalobcu), na základe čoho súd uplatnený nárok žalobcu na náhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť maloletej dcére žalovaných v sume 523,38 eura podľa v znení účinnom do 31.12.2015 považoval za plne dôvodný, a preto zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne ( ) na zaplatenie sumy 523,38 eura. Nad rámec toho súd považoval za potrebné podotknúť, že včasnú intervenciu rodičov po požitý lieku maloletou dcérou nemožno hodnotiť ako okolnosť, ktorá by žalovaných zbavovala zodpovednosti za porušenie prevenčných povinností a povinností súvisiacich s dohľadom nad ich maloletou dcérou, pretože ak by si prevenčné povinnosti splnili, k danému incidentu by vôbec nemuselo dôjsť.

29. Podľa konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je ale nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu (napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. , , a podobne). Na základe uvedeného ako bezvýznamné vyhodnotil argumenty žalovaných týkajúce sa uznania neopodstatnenosti výzvy žalobcu zo dňa 12.05.2016 samotným žalobcom, ako aj to, či hlásenie úrazu obsahovalo všetky požadované náležitosti a či bolo zaslané žalobcovi v lehote, keďže uvedené argumenty žalovaných nemali vplyv a dosah na posúdenie dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Zároveň súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti nevykonal ani všetky žalobcom navrhnuté dôkazy (t.j. žiadosť o predloženie kópie prijímacej správy, o zaslanie fotodokumentácie miesta incidentu a predloženie výpisov z banky), keďže by nimi boli preukázané už preukázané skutočnosti (úhrada nákladov za zdravotnú starostlivosť), pričom v prípade žiadosti o poskytnutie fotodokumentácie nebolo zrejmé akému ubytovaciemu zariadeniu má byť žiadosť zaslaná, teda bola nekonkrétna, navyše povinnosťou preukázať charakter miesta incidentu boli zaťažení žalovaní. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie NS SR (), podľa ktorého súd nie je viazaný návrhmi na vykonanie dokazovania a preto rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, je len vecou súdu, pričom nemusí vykonať tie dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať.

30. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaných.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutie smeruje ( v spojení s ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.