Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoE/78/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: P. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., o vymoženie 102,37 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 27. júna 2019 pod č.k. -21, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Oprávnený má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia , , Exekučného poriadku, , , o zamestnanosti, , o správnom konaní. Uviedol, že na základe návrhu oprávnenej a žiadosti exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre exekútora JUDr. Jozefa Ivančíka, Exekútorský úrad so sídlom Nové Zámky, Výpalisko č. 2, na základe exekučného titulu - rozhodnutie vydané Národným úradom práce, Okresný úrad práce Nové Zámky, č. 1823/2003-EO-V zo dňa 12.02.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2003 a vykonateľnosť dňa 25.03.2003. Národný úrad práce so sídlom v Bratislave v priebehu exekúcie zanikol a jeho pôsobnosť spojená s vymáhaním penále z omeškania za neuhradenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti prešla na Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave ( ), s ktorou preto súd prvej inštancie ďalej konal ako s pôvodnou oprávnenou. Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tejto exekúcie spoločnosti Slovenská konsolidačná a.s., pričom uznesenie o pripustení zmeny účastníka na strane oprávnenej sp.zn. -12 zo dňa 23.08.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016.

1. 1. Konštatoval, že dňa 21.05.2019 oprávnená doručila súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie s poukazom na ustanovenie , , o Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, ako aj na ustanovenie o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom od 01.01.2004 s tým, že právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. Ďalej poukázala na ustanovenie o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, ako aj na ustanovenie o správnom konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, podľa ktorého možno rozhodnutie vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Oprávnená mala za to, že v priebehu exekúcie došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe

ktorého je vedené toto exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu.

1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je rozhodnutie Národného úradu práce, Okresný úrad práce Nové Zámky, ktorým bola povinnému uložená povinnosť podľa a o zamestnanosti v znení neskorších predpisov zaplatiť penále z omeškania za neuhradenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie máj 1999 až jún 2002. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2003 a vykonateľnosť dňa 25.03.2003. Konštatoval, že súd zastaví exekúciu (celkom alebo v časti) ak zistí, že je daný dôvod na jej zastavenie a to buď podľa ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, alebo ak takýto dôvod vyplýva z osobitného zákona. Z citovaných zákonných ustanovení mal za to, že rozhodnutie, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť penále za neuhradenie poistenia v nezamestnanosti, podľa ustanovenia a zákona o zamestnanosti, bolo možné súdnym výkonom (exekúciou) vykonať najneskôr do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti. Táto trojročná lehota je prekluzívna, preto v jej priebehu musí byť konanie o súdny výkon rozhodnutia (exekúcia) nielen začaté, ale i skončené. Uplynutím prekluzívnej lehoty sa rozhodnutie stáva neúčinným a v exekúcii už na základe neho nemožno pokračovať. Na uplynutie prekluzívnej lehoty musí súd prihliadať ex offo. Povinný mal penále zaplatiť do 15 dní od doručenia rozhodnutí (v tejto lehote mal možnosť proti nim podať aj odvolanie), rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť dňa 25.03.2003, preto sa trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, skončila dňom 25.03.2006. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo priznané rozhodnutím, a preto podľa a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastavil podľa . O trovách exekúcie rozhodne osobitným uznesením po predložení vyúčtovania trov exekúcie a predložení spisu EX 226/2003 v zákonnej 15 dňovej lehote.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním oprávnená a domáhala sa zastavenia exekúcie z dôvodu podľa Exekučného poriadku a zaviazania povinného na náhradu trov exekučného konania. Poukázala na ustanovenie o zamestnanosti, ktorý upravuje splatnosť príspevku na poistenie v nezamestnanosti, t.j. deň kedy vznikla platiteľovi príspevku na poistenie v nezamestnanosti povinnosť zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a zároveň okresnému úradu práce predmetným dňom vzniklo právo žiadať od platiteľa príspevku („právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti“ v zmysle ust. zák. o zamestnanosti), aby predmetný príspevok na poistenie v nezamestnanosti, v prípade jeho neuhradenia, uhradil. V prípade, ak platiteľ príspevku dobrovoľne na výzvu úradu práce príspevok neuhradil, bol úrad práce oprávnený, v zmysle ust. 20 ods. 2 písm. t) zák. o zamestnanosti vydať rozhodnutie v správnom konaní podľa ust. zák. o zamestnanosti. Uviedla, že zák. o zamestnanosti upravuje premlčanie práva okresného úradu práce vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, pričom určuje 3-ročnú premlčaciu lehotu a ako začiatok plynutia premlčacej lehoty stanovuje deň splatnosti príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Zákonom použité spojenie „právo vymáhať príspevok“ sa spája s aktívnou činnosťou na uplatnenie práva zo strany oprávneného orgánu v premlčacej lehote, ktorú mu predpisuje zákon. Ustanovenie zákona o zamestnanosti určuje lehotu, v ktorej je okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci (t.j. aktívne si uplatniť/využiť právo na vydanie rozhodnutia) podľa o správnom konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na poistenie v nezamestnanosti. V prípade, ak by okresný úrad vydal príslušné rozhodnutie po uplynutí predmetnej lehoty, mohol by platiteľ príspevku úspešne vzniesť námietku premlčania práva okresného úradu na úhradu predmetného príspevku a tým dosiahnuť zrušenie vydaného rozhodnutia v rámci odvolacieho konania. Iba na základe rozhodnutia vydaného podľa Správneho poriadku mohol okresný úrad práce podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Oprávnená je toho názoru, že nie je možné stotožňovať pojem „vymáhať príspevok“ s pojmom „vykonať rozhodnutie“, pretože jednoznačne ide o dve rozdielne situácie, dva rozdielne úkony, pre ktorých realizáciu zákon samostatnou právnou úpravou určuje lehoty s rozdielnymi účinkami. Uviedla, že premlčacia lehota práva vymáhať sa týka iba príspevku na poistenie v nezamestnanosti a nie príslušného penále uvedeného v zák. o zamestnanosti. Ustanovenie jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodovania o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zastala názor, že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno súdnym výkonom rozhodnutia (exekúciou) vykonať len v dobe uvedenej v ustanovení Správneho poriadku; táto lehota je prekluzívna, a preto v jej priebehu musí byť konanie a súdny výkon

rozhodnutia nielen začaté, ale i skončené. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti. Mala tiež za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa a to s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie trojročnú premlčaciu lehotu uvedenú v zákona o zamestnanosti, ktorá sa výslovne vzťahuje len na právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti, t.j. len na právo vydať rozhodnutie, aplikoval nesprávne na výkon rozhodnutia, ktorý však podlieha právnej úprave ust. Správneho poriadku a je možné ho vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Uviedla, že podaný podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenia exekúcie nie je návrhom na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku. Záverom dodala, že pokiaľ oprávnená podala včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie, neprichádza do úvahy jej procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jej vykonanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, 362 ods. 1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné, keďže súd prvej inštancie správne zastavil exekúciu, avšak ju mal zastaviť podľa ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

5. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci exekučné konanie začalo dňa 23.09.2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ivančíkovi, Exekútorský úrad v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, doručený návrh pôvodnej oprávnenej (Národný úrad práce, Okresný úrad práce Nové Zámky) na vykonanie exekúcie. Dňa 09.10.2003 došla súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci bolo Rozhodnutie Národného úradu práce Okresného úradu práce v Nových Zámkoch č. 1823/2003-EO-V zo dňa 12.02.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2003 a vykonateľnosť dňa 25.03.2003. Súd prvej inštancie dňa 27.10.2003 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie. O žiadosti o zmenu účastníka konania rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. -12 zo dňa 23.08.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016 tak, že vyhovel návrhu a pripustil, aby na miesto pôvodne oprávnenej vstúpila do konania spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. Oprávnená dňa 31.05.2019 doručila súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania a zastavenie exekúcie. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

11. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Pre postup podľa dôvodu uvedeného pod písmenom b) sa vyžaduje, aby sa rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na exekúciu, stalo neúčinné po začatí exekúcie. Vyžaduje sa teda, aby neúčinnosť rozhodnutia bola následná a vyplývala zo zákona, z iného rozhodnutia, alebo inej právnej skutočnosti, ktorá mala za následok neúčinnosť exekučného titulu. Neúčinnosťou rozumieme stav, že rozhodnutie síce formálne existuje, ale so zreteľom na existujúci právny stav stráca právnu účinnosť zo zákona, alebo v dôsledku iného rozhodnutia. Bude tomu tak aj v prípade, ak uplynula prekluzívna lehota na vymoženie pohľadávky priznanej exekučným titulom, pretože na prekluzívnu lehotu súd musí prihliadať z úradnej povinnosti.

12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu ( Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu ( Exekučného poriadku), upravuje podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

14. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

15. Odvolací súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 20.10.2011, v ktorom je uvedené okrem iného aj „že v zmysle ust. § 58 ods. 1 EP exekúciu možno zastaviť na návrh aj bez návrhu, pričom dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu sú uvedené v § 57 Exekučného poriadku. Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.“ Okrem iného uvádza aj že, „Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania“.

16. Podľa o zamestnanosti (účinného v čase začatia exekučného konania do 31.12.2003), do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa a penále podľa .

17. Podľa o zamestnanosti (účinného v čase začatia exekučného konania do 31.12.2003), okresný úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.

18. Podľa o zamestnanosti, právo vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho splatnosti.

19. Podľa o zamestnanosti (účinného v čase začatia exekučného konania do 31.12.2003), na konanie podľa , , a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou až 66.

20. Podľa o správnom konaní (ďalej len „“) v znení účinnom do 31.12.2003, rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

21. Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku účinného od 01.01.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

22. Odvolací súd uvádza, že podľa ustanovenia o zamestnanosti (účinného v čase začatia exekučného konania do 31.12.2003), na konanie podľa , , a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou až 66. Až novela správneho poriadku vykonaná , účinná od 1. januára 2004, zmenila ustanovenie Správneho poriadku tak, že výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že právna úprava lehoty, do ktorej je možné rozhodnutie správneho orgánu nútene vymáhať, sa nachádzala priamo v správnom poriadku, na ktorý odkazovala úprava v ustanovení zákona o zamestnanosti. Všeobecný právny predpis vo vzťahu k zákonu o zamestnanosti upravuje teda pri výkone rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi lehotu, do ktorej je možné takéto rozhodnutie vykonať. Keďže aj v prípade rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť penále z omeškania za neuhradenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti prichádza pri výkone (exekúcii) takéhoto rozhodnutia do úvahy aplikácia tohto vzťahu, odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie, že trojročná lehota, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať, skončila dňom 25.03.2006, nakoľko exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 25.03.2003 v plnom rozsahu stotožnil.

23. Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej právnej úpravy, dospel k záveru o správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho výroku, keď zastavil predmetnú exekúciu z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej lehoty. Niet sporu o tom, že povinnosť povinného týkajúca sa zaplatenia penále z omeškania nebola splnená včas. Taktiež nie je sporné, že pôvodný oprávnený navrhol vykonanie exekúcie v zákonnej trojročnej lehote (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 03. 2003, poverenie na exekúciu bolo vydané dňa 27. 10. 2003). Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o zamestnanosti, ako aj aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 3 Správneho poriadku, účinného do 31.12.2003, podľa ktorého rozhodnutie možno vykonať najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti na ktoré poukazovalo znenie ustanovenia § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti. Uvedená lehota má prekluzívny charakter, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia sa stáva neúčinným. Pôvodný oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutie, resp. na vykonanie exekúcie, výkon rozhodnutia však nebol vykonaný v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote (§ 71 ods. 3 Správneho poriadku, § 131 ods. 1 zákona o zamestnanosti). Znamená to, že v tejto lehote je rozhodnutie potrebné vykonať, t.j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musí byť v tejto lehote aj skončený. Predmetná trojročná prekluzívna lehota uplynula dňa 25. 03. 2006. Za situácie, že do tohto dátumu nebol v rámci exekúcie nárok oprávneného vymožený, nebolo ďalej možné v exekúcii pokračovať, exekúcia musela byť zastavená pre stratu účinnosti exekučného titulu. Súd prvej inštancie mal ex offo skúmať skončenie prekluzívnej lehoty, určenej na vymoženie pohľadávky oprávneného. Exekúciu zastavil až napadnutým uznesením, dňa 27. 06. 2019. 24. Súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku dôvodiac, že uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo právo priznané rozhodnutím. Je nesporné, že právna teória, ale aj právna úprava pod preklúziou rozumie zánik práva uplynutím doby, v ktorej neboli práva uplatnené, čoho dôsledkom je ich zánik zo zákona. V danej veci však pôvodný oprávnený v zákonnej lehote uplatnil svoj nárok výkonom exekúcie, v rámci ktorej však nárok vymožený nebol, preto po uplynutí zákonnej trojročnej prekluzívnej lehoty (v ktorej mal byť podľa § 71 ods. 3 Správneho poriadku), sa rozhodnutie stalo neúčinným. Na zánik tohto práva musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (uznesenie NS SR sp.zn. , , , ). Z uvedeného dôvodu mal preto súd prvej inštancie zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. 23.2. Odvolací súd záverom dodáva, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou oprávnenej, uvedenej v podanom v odvolaní, podľa ktorej nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, nakoľko súd prvej inštancie podľa tohto ustanovenia nerozhodoval. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku dôvodiac, že vymáhané právo pre preklúziu zaniklo, pričom správne mal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

25. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. V súlade s vyššie uvedenou právnou úpravou odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešný oprávnený (jeho odvolaniu bolo vyhovené), má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči povinnému v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. Odvolací súd iba dodáva, že odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie zastavenia exekúcie, ktorým dôvodom odvolania odvolací súd vyhovel, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov, preto v odvolacom konaní bol oprávnený úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).