Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/27/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. F., G. XXX/X proti žalovanému: B. H. I., J. K. L., H. XX, L., o náhradu škody 25.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -57 zo dňa 6. decembra 2023, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 25.000 Eur z dôvodu, že žalovaný mu páchaním zločinu krivého obvinenia v zmysle vo funkcii podpredsedu Okresného súdu spôsobil majetkovú ujmu, ktorá spočíva vo vydaní rozsudku pod č. k. -54, ktorým umožnil bezdôvodné obohatenie bývalej manželky žalobcu M. C.. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že žalovaný dôvody svojho rozhodnutia založil na tom, že uvedené finančné prostriedky žalobca previedol na súkromný účet M. C. dobrovoľne, avšak v rozhodnutí žalovaného neboli rešpektované jeho písomné dôkazy, ktoré súviseli s neprávoplatným vydaním uznesenia č. k. a jeho nenaplnenou právnou realizáciou. Podľa žalobcu uvedené uznesenie bolo vydané protiprávne, v rozpore s , s porušením bankového tajomstva dcéry A. A. C. (č. p. ). Žalobca poukázal na to, že potvrdenie K. N. zo dňa 19.02.2016 uvádza automatický vklad na jeho sporožírový účet vo výške 30.322,64 Eur z účtu jeho dcéry napriek tomu, že na jeho účet nemala dispozičný prístup. Bývalá manželka M. C. sa tak bezdôvodne obohatila pri aplikácii bezhotovostných finančných operácií vyplývajúcich z realizácie Platobného rozkazu a neoprávneným použitím jej elektronickej platobnej karty a neoprávneným otvorením jej účtu jeho dcérou A. A. C. (žaloba č. p. ). Žalobca tvrdil, že žalovaný mu spôsobil majetkovú ujmu svojim neodborným prístupom, poznajúc skutočný právny stav na základe priložených dokumentov, z ktorých vyplýva, že uznesenie č. p. bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín B. M. B. protiprávnym spôsobom, v rozpore s a od samého začiatku sa jedná o neplatný právny úkon. Bezhotovostné operácie prevodov finančných prostriedkov v hodnote 25.000,- Eur boli vykonané v rozpore s vydaným platobným rozkazom a boli realizované na účet bývalej manželky M. C., čím sa nemohlo stať vydané

uznesenie č. p. právoplatným a menovaná sa tak dopustila bezdôvodného obohatenia v zmysle

1.2. Súd prvej inštancie na základe skutkového stavu veci zisteného dokazovaním vykonaným oboznámením sa s písomnými podaniami žalobcu a žalovaného, s výpoveďou žalobcu, s listinnými dôkazmi – s potvrdením K. K. zo dňa 21.10.2011, s podaním B. N. K. zo dňa 31.10.2011, s písomnými podaniami žalobcu adresovanými Okresnému súdu Trenčín zo dňa 23.11.2019 a zo dňa 04.12.2021, s uznesením Krajského súdu v Trenčíne -22 zo dňa 25.07.2023, vec právne posúdil podľa ustanovení , a o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

1.3. Prvoinštančný súd vychádzal z toho, že žalobca sa domáhal proti žalovanému náhrady škody vo výške 25.000,- Eur na tom základe, že žalovaný vo funkcii zákonného sudcu spôsobil žalobcovi majetkovú ujmu tým, že vydal rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. -54. Podľa tvrdení žalobcu, žalovaný mu spôsobil majetkovú ujmu neodborným prístupom, poznajúc skutočný právny stav. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný si nemôže dovoliť vydať rozsudok, v ktorom žalobcu obviní z toho, že sa bezdôvodne obohatil na úkor manželky v žalovanej sume. Rozhodnutie, od ktorého on odvíja svoj žalobný nárok, je právoplatné, bolo potvrdené Krajským súdom v Trenčíne, dokonca si myslí, že konanie viedol až Najvyšší súd Slovenskej republiky. Mal za to, že bolo porušené bankové tajomstvo. Jeho v konaní nikdy advokát nezastupoval. Trval na tom, že žalovaný vydal zlé rozhodnutie, preto by mu mal vrátiť žalovanú sumu.

1.4. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a po právnom posúdení veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Zdôraznil, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán nenamieta. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vecnú legitimáciu má iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje, alebo ten, koho právne postavenie môže byť podaním žaloby zmenené. Pasívnou vecnou legitimáciou sa rozumie, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje.

1.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v danej veci nie je pasívne legitimovaný z dôvodu, že žalobca ho žaluje ako fyzickú osobu a domáha sa voči nemu náhrady, ktorá súvisí s výkonom jeho funkcie sudcu. Dôvodil tým, že uplatnený nárok možno posúdiť ako nárok zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V zmysle , za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, nezodpovedá súd ani zákonný sudca, ale zodpovedá subjekt uvedený v zákonnom ustanovení Prvoinštančný súd tiež poukázal na to, že splnená nie je ani podmienka pre vznik zodpovednosti za škodu, a to vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Skonštatoval, že nakoľko v danej veci nebol z procesného hľadiska splnený jeden z predpokladov úspešnosti žaloby o náhradu škody vo výške 25.000,- Eur, a to pasívna legitimácia žalovaného, žalobu bolo potrebné zamietnuť, v dôsledku čoho sa ďalšími námietkami strán sporu nezaoberal. O náhrade trov konania rozhodol podľa a pretože žalovaný mal plný úspech vo veci, priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že zo strany okresného súdu došlo k nesprávnemu procesnému postupu a bol spáchaný trestný čin ohýbania práva v

zmysle . Predložené dôkazy k žalobe proti žalovanému podľa názoru žalobcu jednoznačne klasifikujú činnosť žalovaného ako páchanie zločinu krivého obvinenia v zmysle a žalobca nepovažuje za potrebné ju akýmkoľvek spôsobom doplňovať. Žalobca trval na tom, že žalovaný mu spôsobil majetkovú a nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva vo vydaní rozsudku č.k. -54, ktorým umožnil bezdôvodné obohatenie bývalej manželky M. C. a rozhodnutie zdôvodnil tým, že uvedené finančné prostriedky on, žalobca previedol na jej súkromný účet dobrovoľne. Zopakoval, že v uznesení č. k. zo dňa 21.10.2011 sú uvedené fakty, ktoré sú v príkrom rozpore s písomnými dokumentmi: 2xA4 ASSET Management, 3xA4 Potvrdenia K. N.. Vydané Uznesenie č.p. bolo vydané v rozpore s , a teda ide o neplatný právny úkon od samého začiatku.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení a (ďalej len ), t.j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.

5. V zmysle ustanovenia nebolo potrebné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý záujem.

6. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ).

9. Z dôvodov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie, vyplýva, že dospel k záveru o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného, pretože ten ako sudca a fyzická osoba nezodpovedá za škodu pri výkone verejnej moci.

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ), štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

11. Podľa , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom.

12. ustanovuje, že nositeľom zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je za podmienok ustanovených týmto zákonom štát s výnimkou prípadov upravených v tretej časti článku I. tohto zákona, keď za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, presnejšie pri výkone samosprávy, zodpovedá územná samospráva. Ďalej tento zákon rozlišuje dva druhy zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci.

13. Podľa , vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

14. Odvolací súd zhodne s prvoinštančným súdom uvádza, že imanentnou súčasťou súdneho konania je skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. z. existencie tvrdeného práva na strane

žalobcu alebo pasívnej, t. z. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného. Pod pojmom aktívna vecná legitimácia je potrebné rozumieť také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi prináleží ním uplatnené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. Súd vecnú aktívnu legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, teda ex offo, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamietala. Zistenie nedostatku vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.06.2010). V prípade, ak konajúci súd opomenul riešenie otázky existencie vecnej legitimácie, zodpovedanie ktorej je konajúci súd ex offo viazaný, protirečí takéto konanie obsahu základného práva na súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods. 1 SR, ako aj obsahu práva na spravodlivé súdne konanie garantovaného článkom 6 ods. 1 Dohovoru (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

15. Právna úprava vystupovania štátu ako právnickej osoby sui generis v hmotnoprávnych vzťahoch pri uplatňovaní (bránení) nárokov v súdnych konaniach musí reflektovať na to, že štát má i medzi právnickými osobami osobitné postavenie. Okrem iného, v prípade štátu nie je vždy celkom jednoznačne identifikovateľný ten, kto by v konkrétnej veci mal za štát vystupovať. Kým za iné právnické osoby koná ich štatutárny orgán, prípade štátu - aj vzhľadom na princíp deľby moci v ňom, nie je celkom zrejmé, komu by postavenie štatutárneho orgánu malo prislúchať. Pre účely sporového konania na túto osobitosť reaguje právna úprava obsiahnutá v ustanovení , zo znenia ktorého vyplýva, že na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát, ktorým je aj Zároveň, ak je stranou sporu štát, ako obligatórnu náležitosť žaloby ustanovuje (okrem označenia štátu) označenie názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.

16. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že ak fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa domáha na súde náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, označí v žalobe ako žalovaného nositeľa danej povinnosti v súlade so , súd preskúma opodstatnenosť takej žaloby z hľadiska vecnej argumentácie. Ak ale v prejednávanej veci žalobca ako žalovaného označil ako fyzickú osobu, ktorej rozhodnutím mu mala vzniknúť škoda, súd prvej inštancie správne ustálil nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore a správne žalobu zamietol.

17. Odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok vrátane závislého výroku o náhrade trov prvoinštančného konania ako vecne správny podľa .

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému nárok na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal. Aj keď žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný a podľa v spojení s by mu náhrada trov odvolacieho konania patrila, v odvolacom konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( )

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od

vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).