Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/143/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Z., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - X. F., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XX, O., t.č.: K. Z.Č. XX, O., zast. advokátkou Mgr. Kristínou Monosi Lehoťanovou, AK so sídlom: Mickiewiczova 2, Bratislava, IČO: 42 357 870 a otec - Y. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: O. - Y., toho času v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na návrh matky o zmenu priezviska, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04.05.2021, č.k. -36, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 04.05.2021, č.k. -36, mení tak, že nahrádza súhlas otca Y. Z., narodený dňa XX.XX.XXXX, s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej W. Z., narodenej dňa XX.XX.XXXX na priezvisko F..

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom zo dňa 04.05.2021, č.k. -36 zamietol návrh matky, ktorým žiadala nahradiť súhlas otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletej. Súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 20.01.2021 sa matka domáha zmeny priezviska mal. W. Z., nar. XX.XX.XXXX z priezviska „. na priezvisko „.“.. Návrh odôvodnila tým, že otec neprejavuje o dieťa záujem, nestretáva sa s ňou a dlhodobo si neplní vyživovaciu povinnosť. Maloletá má rovnaké priezvisko ako otec, ktorý bol v minulosti viackrát súdne trestaný, a preto toto priezvisko matke prekáža. V roku 2019 si našla priateľa, ktorý sa o mal. W. stará finančne, aj výchovne. Otec doručil súdu dňa 21.04.2021 vyjadrenie k návrhu matky a oznámil, že sa nechce zúčastniť pojednávania. Vo vyjadrení nesúhlasil s návrhom matky. K návrhu uviedol, že svoju dcéru miluje, ale nemal možnosť si privyrobiť a bol bez práce aj v dôsledku vírusu Covid-19. V dôsledku neplnenia si vyživovacej povinnosti bol aj odsúdený za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa . S rozhodnutím ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností z roku 2018 súhlasil len z dôvodu, aby sa s matkou dieťaťa nenaťahoval, avšak dúfal, že bude zhovievavejšia, nebude mu brániť v styku s maloletou, o ktorú on prejavoval záujem. Matka na svojom návrhu trvala, pretože bola presvedčená, že je v najlepšom záujme maloletej a sú splnené podmienky na udelenie súhlasu za otca na zmenu priezviska maloletej. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh na zmenu priezviska maloletej nie je opodstatnený a potrebný.

2. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, písomným vyjadrením rodičov, pripojeným spisom OS BA V sp.zn. , rodným listom maloletej, obžalobou z OP BA V, trestným

rozkazom OS BA B.- XT/X/XXXX zo dňa 22.01.2021, fotkami z SMS správ, ako i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci. Maloletá W. je dcérou X. F. a Y. Z.. Maloletá v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s matkou a jej priateľom, ktorý dieťa finančne podporuje. Výkon rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej bol upravený rozsudkom tunajšieho súdu č.k. -39 zo dňa 14.03.2018 (právoplatný 17.04.2018), ktorým súd schválil rodičovskú dohodu. Súd v zmysle dohody okrem iného zveril dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril zastupovaním a správou jej majetku, zaviazal otca platiť výživné v sume 145,- eur mesačne. Matka v rámci svojho vyjadrenia poukazovala na skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujímal od času, kedy bola donútená odísť s dieťaťom z ich spoločnej domácnosti. Otec nevie akú materskú školu navštevuje maloletá, nezaujíma sa o jej zdravotný stav. Matka dala súdu do pozornosti, že jej bol ochotný dať otec súhlas na zmenu priezviska za podmienky, že mu zaplatí 1.000,- eur. Maloletá nie je ešte vzhľadom na svoj vek (4 roky) integrovaná s jej priezviskom a otec môže maloletú týmto priezviskom degradovať. Na otca sa maloletá nepýta, nespomína ho, v dôsledku čoho stratila citové väzby na otca. Na základe uvedeného má matka za to, že zmena priezviska maloletej je v jej najlepšom záujme. Matka mala vedomosť o tom, že aj v minulosti bol už otec trestne stíhaný, tiež hrával automaty. K ďalším dôvodom, pre ktoré žiada zmenu priezviska maloletej uviedla, že sa k nej (matke) správa vulgárne, otec vedie neusporiadaný život a „. V. P. S. R. W. P. Q. Q. R., Ž. R. W. Z. B. V., U. Š. G..

3. Súd prvej inštancie rozhodol v zmysle Zákona o rodine s poukazom na , a o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh matky nie je dôvodný. Súd rozhoduje o nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností, len ak sa nezhoda týka podstatných vecí. Takýmito podstatnými vecami je okrem vyššie zákonom demonštratívne citovaných záležitostí aj podanie žiadosti na zmenu jeho mena alebo priezviska. Nakoľko sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletej príslušnému orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie poukázal na to, že nie je oprávnený rozhodovať o zmene mena alebo priezviska; rozhoduje iba o udelení súhlasu (ak sa rodičia nedohodnú) na podanie žiadosti príslušnému okresného úradu, ktorý o zmene mena alebo priezviska rozhodne. Vždy musí ale skúmať, či zmena priezviska bude v záujme maloletého dieťaťa, či je preňho prospešná v záujme jeho zdravého vývinu. Po oboznámení sa s predmetom konania súd prvej inštancie dospel k záveru, že je potrebné sa návrhom matky zaoberať, keďže ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností v zmysle vyššie citovaného Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že v danom prípade zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú výlučne matka za pomoci svojho priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. S otcom sa maloletá v súčasnosti nestretáva, výživné neplatil, v dôsledku čoho bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy a v súčasnosti si odpykáva trest v ÚVTOS Želiezovce. Kvalifikovaný súhlas otca v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o mene a priezvisku sa matke nepodarilo získať. Maloletá ešte nie je vo veku, kedy by sa začala intenzívnejšie stotožňovať so svojim priezviskom, ktoré je odlišné od priezviska matky a jej partnera, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, a ktorých považuje za svoju primárnu rodinu. Matka však neosvedčila dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zmenu priezviska maloletej a ani to, že dané priezvisko maloletej je hanlivé a spôsobovalo by maloletej problémy. Matka uvádza, že s týmto priezviskom sa stretáva v spoločnosti, čo ju obťažuje. Prípadné problémy maloletej, ktorá navštevuje materskú školu neuviedla. Prípadný nezáujem otca a ani jeho pobyt v ÚVTOS, len z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti, nemá vplyv na zmenu priezviska maloletej a nie je to skutočnosť odôvodňujúca takúto zmenu. Matka ako jeden z dôvodov jej návrhu uvádza aj skutočnosť, že otec bol v minulosti trestne stíhaný, avšak matka je tá, ktorá vybrala otca svojmu dieťaťu a už v čase pred narodením maloletej poznala jeho minulosť, po narodení dieťaťa priezvisko maloletej bolo výsledkom ich dohody. Preto podľa súdu prvej inštancie ani tento jej dôvod neobstojí. Udelenie súhlasu matke na zmenu priezviska maloletej nie je v záujme dieťaťa. Súd prvej inštancie mal na pamäti v prvom rade všestranný rozvoj dieťaťa a to, aby zmena priezviska bola v jeho záujme. Tu si súd prvej inštancie dovolil dať matke na vedomie, že ani len prípadnou zmenou priezviska dieťaťa nedôjde k „. R. zo života maloletej. Na druhej strane však apeluje na otca, ktorý by si mal začať plniť povinnosti rodiča v súčasnosti hoc aj len informovaním sa na dcéru, pokiaľ ju miluje tak, ako to deklaruje vo svojom vyjadrení. Musí si uvedomiť, že je potrebné vlastné dieťa chrániť a finančne zabezpečiť, dať mu šancu na riadny a zdravý vývoj v spoločnosti. Aspoň takto by si mal splniť svoju povinnosť voči dieťaťa, keď už si neplní ani vyživovaciu povinnosť.

4. Proti rozsudku podala matka maloletej v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľka má za to, že k naplneniu vyššie citovaných odvolacích dôvodov došlo konaním, resp. aj nekonaním súdu prvej inštancie, majúcim dopad na samotné rozhodnutie v merite veci. V danom smere má navrhovateľka na mysli fakt spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie dostatočne nevenoval pozornosť vysvetleniam navrhovateľky vo vzťahu k neplneniu si svojich rodičovských povinností zo strany otca. Rovnako vo vzťahu k otcovi súd prvej inštancie neskúmal povesť otca, ktorú namietala matka. Matka sama zo svojej iniciatívy predkladala dôkazy o odsúdení otca, avšak predložila iba také dôkazy, ktorými disponovala a mohla disponovať. Podľa názoru navrhovateľky mal súd prvej inštancie, aj v rámci zásad mimosporového konania, sám si zaobstarať dôkazy o skutočnostiach, ktoré matka uvádzala (napr. vyžiadať odpis alebo výpis z registra trestov otca alebo výpis z priestupkovej evidencie otca). Nepreveroval ani dôvody otca, prečo si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletej ani jeho tvrdenia, že nemal príjem kvôli vypuknutiu pandemickej situácie, avšak vyživovaciu povinnosť si preukázateľne neplní najmenej od mesiaca máj 2018. Rovnako súd prvej inštancie nemal za potrebné vykonať dôkaz - hlasové správy otca (nahraté na USB), ktoré by objasnili súdu „. R. a jeho správanie voči matke vlastného dieťaťa. Bezdôvodné odopretie súhlasu otca na zmenu priezviska maloletej tiež svedčí o skutočnosti, že reálne otcovi vôbec nezáleží na tom, aké priezvisko bude niesť maloletá. O tom svedčí aj fakt, že matke navrhol predať svoj súhlas na zmenu priezviska maloletej za 1.000,- eur, ako aj to, že svoje vyjadrenie k návrhu matky vôbec neodôvodnil a navyše odmietol sa zúčastniť súdneho pojednávania vo veci, kedy mohol obhájiť svoj vzťah k maloletej dcére. Maloletá, napriek tomu, že má X U. V. Y., je natoľko rozumovo vyspelá, že bolo v možnostiach a schopnostiach kolízneho opatrovníka získať maloletej názor na zmenu priezviska, minimálne s ňou vykonať aspoň neformálny pohovor, kde by sa dozvedel od samej maloletej, že za svojho otca považuje V. (pozn.: priateľ matky) a že sa nechce volať Z., ale tak ako jej mama, F.. Navrhovateľka je presvedčená, že na strane maloletej existuje viacero faktorov, ktoré ako dôvody hodné osobitného zreteľa vplývajú na maloletú aj vo vzťahu k jej nestotožneniu sa so súčasným priezviskom, nadobudnutým dohodou rodičov po jej otcovi. Predovšetkým je nesporne preukázané, že rodičia ukončili spolužitie v čase útleho veku maloletého dieťaťa, kedy maloletá ešte vôbec nevnímala a ani nepociťovala rozdielnosť priezvisk svojich rodičov, tu podporne pôsobil na maloletú nepriamo aj faktor, že matka maloletej poskytovala osobnú celodennú starostlivosť do veku 3 rokov maloletej, t.j. v čase, kedy maloletá nebola vôbec zaradená do kolektívu detí predškolského zariadenia a teda vôbec nevnímala ako rušivú skutočnosť, že jej priezvisko je odlišné od priezviska jej matky. Navrhovateľka je ďalej presvedčená, že maloletá je výrazne citovo naviazaná na matku a jej priateľa (ktorého považuje za svojho otca a aj tak ho oslovuje), ktorí zohrávajú rozhodujúcu úlohu v jej fyzickom a psychickom vývoji, o. i. aj z dôvodu, že otec maloletej po ukončení spolužitia s matkou nevykonával svoje rodičovské práva a povinnosti k maloletej v rozsahu, ktorým by maloletej vytvoril v jej emočnom vývoji pocit istoty a bezpečia, ktorý naopak maloletej poskytuje okrem matky aj matkini rodičia a priateľ. Na základe uvedených právne významných skutočností má navrhovateľka za to, že zmena priezviska maloletej je v jej najlepšom záujme, aj s prihliadnutím na to, že maloletú s ním nespája žiadne citové puto, otec o maloletú neprejavuje skutočný a trvalý záujem, zodpovedajúci potrebám a túžbam samotného dieťaťa, jeho tvrdenia o nemožnosti participovať na jej výchove považuje matka iba za účelovú obranu, otcovi nič nebránilo, aby podal sám návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pre nemožnosť dohody s matkou, samozrejme aj s úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletej, fakticky však vedome neprispieval a neprispieva na výživu maloletej. V nahrávkach matky, ktoré dokladá matka v odvolacom konaní, maloletá sama prejavila vôľu mať rovnaké priezvisko ako má jej matka. Maloletá je v osobnej starostlivosti matky, ktorej priezvisko je F., rovnako ako jej rodina, s ktorou maloletá prichádza do každodenného styku a preto je v záujme maloletej, aby mala rovnaké priezvisko ako jej matka, v ktorej výchovnom prostredí je maloletá začlenená. V zmysle všetkých vyššie uvedených skutočností odvolateľka žiada Krajský súd v Bratislave z titulu odvolacieho súdu, aby napadnutý Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp.zn. -36 zo dňa 04.05.2021 zmenil tak, že výrok v bode I. sa mení nasledovne: Súd nahrádza za otca Y. Z.Á., nar. XX.XX.XXXX, súhlas na podanie žiadosti matky X. F., nar. XX.XX.XXXX, na zmenu priezviska maloletého dieťaťa: W. Z., nar. XX.XX.XXXX, na priezvisko: F..

5. Otec maloletej dňa 09.07.2021 podal vyjadrenie, v ktorom uvádza, že sa nechce súdiť a so zmenou priezviska maloletej súhlasí.

6. Odvolací súd vyzval matku, aby uviedla, či podnikla nejaké kroky na získanie súhlasu otca so zmenou priezviska maloletej, a či trvá na podanom návrhu a odvolaní. Matka na dopyt odvolacieho súdu uviedla, že otec maloletej sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a podľa informácie matky má výstup až niekedy budúci rok, presne však matka nevie uviesť, keďže otec s matkou maloletej nekomunikuje. Žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. V zmysle vyššie uvedeného a vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej sa nachádza v ústave na výkon trestu odňatia slobody, nie je v možnostiach, ani schopnostiach matky maloletej získať písomný súhlas otca maloletej na zmenu priezviska tak, ako to vyžaduje zákon o mene a priezvisku, a preto matka zotrváva na podanom návrhu, ako aj odvolaní a podporných vyjadreniach a dôvodoch v nich uvedených.

7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom ( , ).

8. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal najmä z toho, že otec podaním zo dňa 09.07.2021 uviedol, že súhlasí s podaním žiadosti na zmenu priezviska. Ak by otec takýto súhlas dal matke skôr, matka by nemusela podávať návrh na súd. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, súd nerozhoduje o tom, či pripustí zmenu priezviska, ale nahradzuje súhlas otca s podaním žiadosti na príslušný úrad so zmenou priezviska. Vzhľadom k okolnostiam daného prípadu, keď sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, s matkou nekomunikuje, a podpis na žiadosti musí byť úradne overený, má odvolací súd za to, že je skutočne obtiažne pre matku zabezpečiť úradne overený podpis otca na žiadosti. Odvolací súd z dôvodu, že otec súhlasí s podaním žiadosti na zmenu priezviska, avšak jeho úradne overený podpis na žiadosti je možné pre matku maloletej zabezpečiť len s ťažkosťami a zvýšenými nákladmi, keď sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že nahradil súhlas otca s podaním žiadosti na zmenu priezviska maloletej. Odvolací súd dodáva aj, že z ust. § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku vyplýva, že zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé, alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Je preukázané, že otec maloletej, ktorého priezvisko maloletá má, neprejavuje o maloletú záujem, maloletá je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky od narodenia a taktiež jej blízkymi vzťahovými osobami sú starí rodičia zo strany matky s priezviskom ako má matka maloletej. Podľa odvolacieho súdu nemožno dospieť k záveru, že prípadnou zmenou priezviska na priezvisko, ktoré má matka maloletej, by nebol chránený záujem maloletej. Zmenou priezviska ani nedôjde k tomu, že by maloletá stratila otca. K budovaniu vzťahu s otcom, po prepustení na slobodu, nie je dôležité aké má maloletá priezvisko. Dôležitým bude najmä to, či otec skutočne prejaví o maloletú záujem, bude prispievať na jej výživu a bude sa s ňou chcieť stretávať

9. Zvážením všetkých vyššie uvedených okolností odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti nahradenia súhlasu otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej, preto pristúpil ku zmene rozsudku súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

10. Odvolací súd záverom dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

11. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa a v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho a prvoinštančného konania.

12. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).