Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tov/1/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému Q. U., nar. X.XX.XXXX v O., trvale bytom O. - Q. E. XXX, trestne stíhanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15. júna 2022 prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 14. februára 2022 a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. zo dňa 14. februára 2022 bol obžalovaný Q. U. podľa oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora Prešov, sp. zn. , zo dňa 25.04.2017 pre skutok obžalobou právne posúdený ako prečin výtržníctva podľa v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa , ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 28.10.2012 v čase okolo 01.30 hod. v W. W. na ulici U. trieda X/A v O. pod vplyvom alkoholických nápojov fyzicky napadol U. P. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXXXX J., L. 6, A., a to takým spôsobom, že ho udrel hlavou do oblasti tváre, čím mu takto svojím konaním spôsobil podľa znaleckého posudku a jeho doplnenia zranenia, a to: zlomeninu nosových kostí s minimálnym posunom kostených úlomkov a tržnou ranou cca 2 cm na koreni nosa, ktoré si vyžiadalo liečenie viac ako 7 dní, avšak maximálne do 42 dní, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Citovaný rozsudok okresného súdu stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Prokurátor podané odvolanie dodatočne písomne odôvodnil nasledovne:

„Nestotožňujem sa s názorom samosudkyne Okresného súdu Prešov v tom smere, že obžalovaného slob. v zál. Q. U. oslobodila spod obžaloby s tým, že skutok nie je trestným činom.

Ako vyplýva z odôvodnenia spomínaného rozsudku, ku skutku boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí svedčia v prospech obžalovaného, alebo v prospech poškodeného.

Obžalovaný slob. v zál. Q. U. sa necíti byť vinným zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe sp.zn.: -45 zo dňa 25.04.2017, kde bolo jeho konanie kvalifikované ako prečin výtržníctvo podľa v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa . Ku skutku na prvom termíne hlavného pojednávania menovaný obžalovaný dňa 13.12.2017 využil svoje právo a k veci nevypovedal. Dané právo vypovedať využil až po vykonaní všetkých, do úvahy prichádzajúcich procesných úkonov na vytýčených termínoch hlavného pojednávania a to na poslednom termíne hlavného pojednávania dňa 03.06.2019, kedy si tzv.

prispôsobil svoju výpoveď výsluchom jednotlivých svedkov, ako aj svedkovi - poškodenému menom U. P. O..

Skutok medzi obv. slob. Q. U. a sved. - pošk. U. P. O. sa odohral na tanečnom parkete „W. W.“ v O.. Ako vyplýva z výpovede samotného obžalovaného, ten sa nepamätá, či a ako fyzicky napadol menovaného poškodeného, ale je zvláštne to, že sa pamätá, že s poškodeným bol vtedy len on sám v inej miestnosti, teda nie na tanečnom parkete.

Ako uviedol svedok - poškodený U. P. O., keď tancoval so sestrou nevesty na tanečnom parkete, na ploche sa „ zjavil" pán U., ktorý prišiel k nemu, chytil ho za plecia, pritiahol ho k sebe a hlavou mu udrel do tváre - do nosa, poškodený spadol, na chvíľu stratil vedomie, potom mu niekto pomohol, ženích ho vzal k autu a prišli aj iní ľudia. Podľa poškodeného dôvod napadnutia bol ten, že pán U. si myslel, že si chce začať s jeho priateľkou. Obžalovaný mu potom chcel zaplatiť tzv. bolestné, ktorého výšku vždy menil, znižoval ju, preto poškodený túto skutočnosť nakoniec oznámil na polícii.

Výpoveď poškodeného potvrdzujú svedkovia Y. E. a E. L..

Svedkyňa L. W. (nevesta) vo svojej výpovedi zo dňa 14.03.2013, ktorá bola čítaná na HP uviedla, že ... ,,k udalosti malo dôjsť, pokiaľ vie, niekde na parkete“, avšak nič presne nevie, lebo v tom čase vyprevádzala s manželom hostí.

Svedok E. L. na hlavnom pojednávaní dňa 26.09.2018 na otázku obhajcu obžalovaného Š. U. uviedol, že svedkovia P. W. a L. W. nehovorili pravdu, keď vypovedali pred políciou, že nič nevideli, nakoľko jemu, ako aj svedkovi Y. E. bezprostredne po skutku povedali, že videli všetko, taktiež aj presne popísali, ako obžalovaný Q. U. udrel hlavou pošk. U. O. do nosa, tiež im povedali, aby nevypovedali na polícii, pretože by chceli všetko urovnať medzi sebou, ako rodina (obžalovaný v tom čase mal vzťah so sestrou nevesty - svedkyňou U. M.).

Svedkyňa U. M. pred súdom uvádzala, že jej priateľ (teda v tom čase obž. Q. U.) mal slovnú výmenu s poškodeným J.M. O., ktorému ,,nechtiac udrel hlavou do nosa."

Ako vyplýva z ust. , prečinu „výtržníctva“ sa dopustí ten, kto slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom sa dopustí hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Z[ rozhodnutia súdu, pokiaľ ide o výklad „výtržnosti", tak týmto slovom je potrebné rozumieť konanie, ktoré závažným spôsobom narúša verejný pokoj a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania a ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990).

Podľa súdu správanie obžalovaného vyprovokované postojom a správaním poškodeného, resp. ako dôsledok správania sa poškodeného v daný večer, aj keď v žiadnom prípade nemožno označiť ako spoločensky tolerovateľné, nie je možné podradiť pod výraz výtržníctvo.

Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že obžalovaný sa dopustil protizákonného konania tak, že keď poškodený U. P. O. tancoval so sestrou nevesty na ploche tanečného parketu, kde sa „ zjavil" pán U., ktorý prišiel k poškodenému, tohto chytil za plecia, pritiahol si ho k sebe a hlavou mu udrel do tváre, konkrétne do nosa, načo poškodený spadol na zem, na chvíľu stratil vedomie, potom mu niekto pomohol, .... Podľa poškodeného dôvod napadnutia bol ten, že pán U. si myslel, že si poškodený chce začať s jeho priateľkou U. M..

Nie som toho názoru, že poškodený svojím konaním vyprovokoval obvineného a že správanie obžalovaného vyprovokované postojom a správaním poškodeného, resp. ako dôsledok správania sa poškodeného v daný večer, nie je možné podradiť pod pojem „výtržníctvo." Zo strany menovaného obžalovaného išlo v danom čase o násilný trestný čin, ktorý vzbudil u poškodeného obavy o bezpečnosť jeho zdravia, išlo o neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania.

Ako ďalej vyplýva z výpovede poškodeného a ďalších svedkov, boli všetci na svadbe, pošk. J.M. O. tancoval na parkete v „W. W." v O. s priateľkou obž. Š. U., ktorý keď to videl konal tak, ako to vyplýva z obžalobného návrhu. Poškodený U. P. O. presne na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní popísal, ako ho obžalovaný dňa 28.10.2012 fyzicky napadol, kde konkrétne, na akom mieste k fyzickému napadnutiu došlo, čo konfliktu predchádzalo, teda čo konkrétne vyvolalo konflikt medzi nimi (bol to tanec a komunikácia poškodeného s priateľkou obž. Q. U. na tanečnom parkete).

Vzhľadom na uvedené som toho názoru, že obž. Q. U. svojím konaním závažným spôsobom narušil verejný pokoj, verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti najmä tým, že napadol iného, čím svojím konaním naplnil pojmové znaky prečinu výtržníctva podľa ust. . Svadba a s ňou spojená svadobná hostina je miesto verejnosti prístupné, nakoľko sa tam nachádza veľa ľudí (svadobných hostí), o to väčší dôraz je potrebné prikladať nevhodnému správaniu obžalovaného, ktorý svojím neúctivým a nedisciplinovaným postojom k zásadám občianskeho spolunažívania, bezdôvodným násilným konaním vo vzťahu k poškodenému vzbudil obavy o bezpečnosť zdravia a výrazne znížil vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných. Obžalovaného neospravedlňuje ani to, že bol čiastočne pod vplyvom alkoholu, ako to na svadbách býva tzv. nepísaným pravidlom.

Ako bolo už vyššie spomínané, obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní až po vykonaní výsluchov všetkých, do úvahy prichádzajúcich osôb (poškodeného a svedkov) a svoju výpoveď si prispôsobil tak, aby za svoje konanie neniesol žiadnu zodpovednosť, resp., aby niesol čo najminimálnejšiu zodpovednosť. Jeho postoj je tzv. nefér vo vzťahu k poškodenému, nakoľko, keď už spácha niečo nezákonné, nech za to nesie aj náležitú zodpovednosť !

Ďalej k veci uvádzam, že v prípravnom konaní bol na zranenia sved.- pošk. U. P. O. pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia P.. W. D., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 29/2013 zo dňa 24.02.2013 uviedol, že kritického dňa 28.12.2012 boli poškodenému konaním obžalovaného spôsobené zranenia a to zlomenina nosových kostí s minimálnym posunom kostených úlomkov a tržnou cca 02 cm ranou na koreni nosa, charakter a rozsah posudzovaného zranenia u poškodeného je v súlade s mechanizmom opísaným poškodeným, teda poškodený dané zranenie mohol utrpieť následkom úderu hlavou útočníka na oblasť nosa tak, ako to popísal vo svojej výpovedi v prípravnom konaní. Tento znalecký posudok bol uvedeným znalcom doplnený dňa 20.04.2015 (ZP č.: 57/2015), pričom znalec naďalej zotrval na tom, že u menovaného poškodeného sa jednalo o ľahké zranenie, s dobou liečenia a PN viac ako 7 dní, dobu liečenia a prípadnej práceneschopnosti stanovil do 42 dní. Obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného následkom posudzovaného zranenia hodnotí ako obmedzenia stredne závažné, týkajúce sa predovšetkým prvých cca 14-21 dní po úraze, pričom poškodený v priebehu liečby nebol odkázaný na pomoc inej osoby.

Súd tento dôkaz na hlavnom pojednávaní však nebral na vedomie s odôvodnením, že „oboznámil aj stanovisko MS SR z ktorého je zrejmé, že obsahová príslušnosť jednotlivých znaleckých odborov a odvetví je počnúc dňom 01.08.2018 upravená ako príloha všeobecne právne záväzného predpisu vyhlášky a v súlade s prílohou č. 2 vyhlášky spadá posúdenie zranenia nosa vrátane úrazov a zlomenín do obsahového vymedzenia odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Otorinolaryngológia a tento lekár by teda mal aj stanovovať bodové vyjadrenie bolestného a vyjadriť sa k následkom, dobe liečby a práceneschopnosti, či narušeniu obvyklému spôsobu života. Z odborného hľadiska sa iste k danej zlomenine bude vedieť vyjadriť aj chirurg, traumatológ, plastický chirurg, či dokonca aj ortopéd, ale striktne vzato, znalecké odvetvia majú svoje vymedzenia, pričom v súlade s nimi by sa k zadaným otázkam mal vyjadriť už vyššie spomínaný znalec z odvetvia otorinolaryngológie.

Z uvedeného dôvodu súd pribral dňa 08.11.2018 do konania znalca P.. A. D., znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie otorinolaryngológia, ktorý vypovedal, že poškodený utrpel zlomeninu nosových kostí a k mechanizmu uviedol, že úderom do oblasti nosa došlo ku zlomenine, resp. prasknutiu nosových kostí s miernou dislokáciou a iný mechanizmus ako pád tvárou na podložku je menej pravdepodobný. V posudzovanom prípade ide o nekomplikovanú zlomeninu, ktorá si nevyžiadala osobitnú starostlivosť otorinolaryngológa, preto čas nevyhnutný na hospitalizáciu sa dá považovať aj ako čas nevyhnutnej PN a neprekročí dĺžku 7 dní.

Vzhľadom na uvedené, sa jedná o dva rozdielne znalecké posudky. Som toho názoru, že keďže sa skutok stal 28.10.2012, nemôže sa brať do úvahy stanovisko MS SR z ktorého vyplýva, že obsahová príslušnosť jednotlivých znaleckých odborov a odvetví je počnúc dňom 01.08.2018 upravená ako príloha všeobecne právne záväzného predpisu vyhlášky a v súlade s prílohou č. 2 vyhlášky spadá posúdenie zranenia nosa vrátane úrazov a zlomenín do obsahového vymedzenia odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Otorinolaryngológia a tento lekár by teda mal aj stanovovať bodové vyjadrenie bolestného a vyjadriť sa k následkom, dobe liečby a práceneschopnosti, či narušeniu obvyklému spôsobu života.

V čase spáchania skutku takéto stanovisko MS SR neexistovalo, tak ako ho môžeme tzv. spätne aplikovať keď začalo platiť skoro šesť rokov o skutku a vyše 5 rokov a päť mesiacov po vypracovanom vyššie spomínanom znaleckom posudku?

S poukazom na hore uvedené skutočnosti som toho názoru, že obž. Q. U. sa svojím konaním dopustil prečinu výtržníctva podľa Trestné o zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa tak, ako mu to kladie za vinu obžaloba zo dňa 25.04.2017.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súdu II. stupňa navrhujem, aby rozsudok Okresného súdu Prešov zrušil a vrátil vec súdu 1. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, resp. rozhodol vo veci sám.“

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Obhajoba v písomnom vyjadrení uviedla nasledovné:

„K skutočnostiam okrem toho že ide o repetitórium argumentácie prokuratúry z hlavných pojednávaní a nie sú v ňom uvádzané nové skutočnosti uvádzam, nasledovné.

Je možné sa plne stotožniť s rozhodnutím tunajšieho súdu o mojom oslobodení spod podanej obžaloby potom ako bolo rozhodnuté Krajským súdom v Trenčíne a vec bola po zrušení vrátená na Okresný súd Prešov.

Opakovane uvádzam, že ja sa ohradzujem voči tvrdeniam o mojom prispôsobení mojej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Dovolím si pozornosť prokuratúry upriamiť na práva obvineného (obžalovaného) a to kedy a ako môžem vypovedať. Tvrdenia prokuratúry v tejto časti doplnenia sťažnosti sú len hodnotiacimi úsudkami ničím nepodloženými v spise. Dovolím si prokuratúre pripomenúť moje právo nevypovedať - pričom využitie tohto práva v žiadnom prípade nemôže byť posudzované v môj neprospech. To že som sa rozhodol vypovedať na konci vykonávaného dokazovanie je moje právo preto hodnotiaci úsudok prokuratúry je len jej názorom na vec.

Opakovane uvádzam, že skutočnosti ktoré uvádza prokuratúra ako pravdivé v podobe výpovedí nemeckých občanov E. a L. a ktorí údajne majú potvrdzovať výpoveď poškodeného, NIE SÚ PRAVDNÉ.

Odkazujem odvolací súd (aj keď odvolací súd mal obsah spisu naštudovaný už pro mnou podanom odvolaní) na rozdiel od tvrdení prokuratúry na OBSAH SPISU - kde jednoznačne je uvedené resp. z obsahu výpovedí všetkých svedkov okrem poškodeného (pochopiteľne) vyplýva, že NIKTO NEBOL SVEDKOM udalostí medzi mnou a poškodeným!!!

Prokuratúru odkazujem na obsah spisu (napr. výpoveď svedka L. z HP dňa 26.09.2018 - str. 2 zápisnice, takisto zápisnica z jeho výpovede zo dňa 19.09.2014 a takisto výsluch svedka E. prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci zo dňa 01.09.2014 - str. 2 výsluchu - obaja uvádzajú, že incident nevideli!!!) s ich výpoveďami ako na hlavnom pojednávaní a takisto prostredníctvom medzinárodnej právnej pomoci, kde ani raz sa nevedeli vyjadriť k incidentu ako jeho bezprostrední svedkovia, rovnako ako nikto z ďalších svedkov, nakoľko incident sa neudial pred svedkami.

Obaja uvedení svedkovia sú svedkami z počutia - incident nevideli, len replikovali, čo im povedal poškodený. Takisto prokuratúrou tvrdené časti výpovedí týchto svedkov žiaden svedok na hlavnom pojednávaní ani v prípravnom konaní nepotvrdili.

Žiadnu výpoveď poškodeného títo svedkovia nepotvrdzujú, len opisujú čo sa stalo po incidente a replikujú čo im povedal poškodený.

Naopak svedkovia M., E. a E. popisujú správanie poškodeného podľa toho čo videli, zapamätali si a dokázali replikovať a plne potvrdzujú moju výpoveď. Odvolávanie sa prokuratúry na údajné tvrdenie svedka L. na to čo im povedali svedkovia manželia E. neobstojí, nakoľko títo to vo svojej svedeckej výpovedi opísali jasne a vyvracajú tvrdenia svedka L., pričom tak urobili po poučení o ich právach a povinnostiach ako svedkov teda aj povinnosti vypovedať pravdu.

Z uvedeného je evidentné, že incident vyvolal poškodený svojím neprístojným správaním keď dokonca okrem iných prítomných žien obťažoval aj nevestu na svadbe!

Neviem odkiaľ prokuratúra berie svoje tvrdenie, že k incidentu došlo na svadobnej hostine (tá sa skončila dávno predtým), zase tu odkazujem na obsah spisu (aj keby to tak aj bolo zase nejde o miesto verejne prístupné, práve naopak, nakoľko sa ho môžu zúčastniť len pozvaní hostia a ide teda o uzavretú spoločnosť). V tomto prípade však išlo o incident na diskotéke kde sa platilo vstupné a súkromná bezpečnostná služba nevpustila hocikoho do boba baru. Takže tvrdenie o tom že išlo o verejne prístupné miesto neobstojí a nie je pravdivé.

K nepríslušnosti znalca som sa už opakovane vyjadril ale opäť uvádzam, že ja považujem toto pochybenie za chybu povereného príslušníka OOPZ pri ustanovení nepríslušného znalca a takisto dozorovej činnosti vtedajšej dozorovej prokuratúry.

Ja som sa opakovane vyjadroval k pochybeniam k ustanovení znalca MUDr. D. ako aj výhradám k obsahu jeho posudku, prokuratúra zase poukazuje na obsah a jeho závery, ktoré zhodnotilo aj samotné ministerstvo a dokonca ako zase prokuratúra opomína aj DVAJA ZNALCI - že ním prijaté závery nie sú správne. A teda opäť nie je pravda, že tu máme dva rozdielne posudky, nakoľko znalec P.. D. a jeho posudok nemal byť nikdy zohľadnený (rovnako ako keby ako znalec ortopéd posudzoval zranenia oka alebo vnútorných orgánov), čo je záver nezmyselný.

Len zopakujem, že znalecký posudok P.. D. je nesprávny aj obsahovo, čo potvrdil súdom po mojom podnete ustanovený znalec P.. D., ktorý takisto potvrdil nepríslušnosť znalca P.. D. aj mnou doložené o znaleckého posudku P.. S., avšak jeho závery označil ako správne a teda ani jeden zo znalcov nedal za pravdu P.. D. a jeho nesprávnym záverom na základe ktorých mi bolo vznesené obvinenie pre trestný čin ublíženia na zdraví.

A teda celé trestné konanie za trestný čin ublíženia na zdraví bolo počas celej doby trvania trestného stíhania voči mne vedené na základe znaleckého posudku vypracovaného nepríslušným znalcom, ba čo viac jeho závery boli vyvrátené ďalšími dvoma znaleckými posudkami - viď obsah spisu (znalecký posudok P.. S. a D. ako aj stanovisko Ministerstva spravodlivosti).

Takisto nie je možné porozumieť úvahe prokuratúry o časovom rozhraní medzi stanoviskom ministerstva a dátumom skutku. Ja sa domnievam, že je nepredstaviteľný záver aby tak triviálnu vec ako určiť znalca z príslušného odboru a odvetvia mal dokázať či už vyšetrovateľ alebo poverený príslušník PZ, zvlášť keď nad jeho činnosťou vykonáva činnosť ešte prokurátor.

Čo chce svojou argumentáciou prokuratúra povedať, že v roku 2012 mohol vykonávať znaleckú činnosť na zranenia nosa namiesto ORL znalca, ortopéd?

Potom je na mieste nadnesene otázka či sa v roku 2012 chodilo s bolesťami zubov za napr. za cievnym chirurgom?

Tým chcem len povedať, ako som uviedol vyššie, že akékoľvek „obhajovanie nepríslušného znalca a jeho znaleckého posudku (prokuratúre len pripomínam, že samotné ministerstvo spravodlivosti konštatovalo, že pokiaľ by neuplynula lehota viac ako 2 rokov od vypracovania posudku, začalo by voči uvedenému znalcovi disciplinárne konanie) považujem za také, ktoré nemá žiadnu logiku, oporu vo vykonanom dokazovaní a domnievam sa, že nie je na mieste. Táto situácia vznikla ešte

rozhodnutím povereného príslušníka PZ v roku 2012 resp. 2013, na čo mal byť upozornený dozorujúcim prokurátorom.

Bez ohľadu na akékoľvek stanovisko Ministerstva spravodlivosti o príslušnosti znalca bol ustanovený znalec pribratý do konania v ROZPORE s elementárnymi vedomosťami o príslušnosti znalcov, čo nakoniec aj bolo neskôr potvrdené (ja sa nebudem vyjadrovať prečo sa tak svojho času dialo na OOPZ O. X. mesto). Inými slovami ako som už uvádzal, nič nebránilo pribrať aj znalca zubára alebo očiara alebo hematológa v tejto veci, alebo zlomený nos môže mať presahy aj na zuby, oči aj na zrážanlivosť krvi. Táto logika je uvedené ad absurdum.

Pýtam sa prokuratúry či pri zlomenom nose a potrebe ošetrenia má pacient vyhľadať lekára ortopéda alebo ORL lekára? Tu je odpoveď na nepríslušnosť znalca D..

Ja nakoniec uvádzam že v plnej miere zotrvávam na mnou prednesených tvrdeniach ako aj písomne urobených podaniach a navrhujem aby odvolací súd odvolanie podané Okresnou prokuratúrou Prešov voči napadnutému označenému rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.02.2022 zamietol ako nedôvodné.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o podanom odvolaní, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol vyhovieť odvolaniu podriadeného prokurátora a navrhol rozhodnúť tak, že odvolací súd zruší napadnutý rozsudok podľa , a podľa rozhodne o vrátení veci okresnému súdu. Obhajoba navrhla odvolanie prokurátora zamietnuť podľa ako nedôvodné.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa na podklade podaného odvolania prokurátora podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozsudku o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním prokurátora napadnutého rozsudku okresného súdu, z obsahu odvolania prokurátora a jeho dôvodov vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, ktoré by bez ďalšieho boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodov podľa Odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní prokurátora nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby sa senát odvolacieho súdu nestotožnil s dôvodnosťou argumentácie prokurátora, uvedenej v dôvodoch podaného odvolania.

Pokiaľ ide o posúdenie správnosti a zákonnosti samotného napadnutého výroku rozsudku okresného súdu, z odvolania prokurátora a z vyššie citovaného obsahu jeho písomných dôvodov vyplýva, že prokurátor v dôvodoch odvolania namietala správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v otázke obmedzenia poškodeného v dôsledku utrpených zranení a porušenie ustanovení na prejednávaný prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu prokurátor teda namietal vady v zmysle , Tr. zák.

S poukazom na obsahovú stránku dôvodov odvolania, v ktorom prokurátor poukazuje najmä na obsah výpovedí vypočutých osôb v rámci vykonaného dokazovania, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že okresným súdom uplatnený dôvod oslobodenia podľa je úplne totožný s názorom prokurátora, že sa stal skutok, pre ktorý prokurátor podal na obžalovaného obžalobu. Preto podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia prokurátora v dôvodoch odvolania, v rámci ktorej je poukazované na obsah výpovedí vypočutých osôb, z hľadiska posudzovania správnosti záveru okresného súdu (totožného s názorom prokurátora), že na mieste činu a v čase činu sa stalo to, čo je uvedené v obžalobe, nie je významná, keďže podľa názoru odvolacieho súdu v tejto otázke panuje medzi názorom okresného súdu a prokurátora zhoda.

Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátora v dôvodoch odvolania, podľa ktorej mal okresný súd prihliadať na závery znaleckého posudku znalca z odvetvia ortopédia P.. W. D. zo dňa 24.2.213, č. 29/2013 a uznať obžalovaného vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., odvolací súd sa s dôvodnosťou tejto argumentácie prokurátora nestotožnil.

Z obsahu spisu vyplýva, že vo vzťahu k následkom zranení poškodeného, ktoré utrpel v čase a na mieste činu, boli v konaní zabezpečené dva znalecké posudky s diametrálne odlišnými závermi. Preto bolo úlohou okresného súdu v súlade s ustanovením aj tieto dva dôkazy vyhodnotiť a ustáliť, závery ktorého posudku majú byť podkladom pre jeho rozhodnutie.

Z ustanovenia vyplýva, že ak sú na objasnenie veci potrebné odborné znalosti, orgán činný v trestnom konaní a ani súd nie sú oprávnené riešiť tieto otázky sami, ale objasnenie týchto otázok sa musí riešiť prostredníctvom odbornej činnosti alebo znaleckým dokazovaní. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu bolo vo veci postupované správne, ak otázka následkov poranení poškodeného bola riešená znaleckým dokazovaním pre zložitosť tejto odbornej otázky. V zmysle a aj s poukazom na dôkazné bremeno prokurátora bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní správne ustáliť znalecký odbor a odvetvie, v rámci ktorého sa mali objasniť predmetné odborné otázky.

Odvolaciemu súdu nie je zrejmé a podľa jeho názoru to nevyplýva ani z obsahu spisového materiálu, aké úvahy v prejednávanom prípade viedli orgány činné v trestnom stíhaní (povereného príslušníka Policajného zboru pod dozorom prokurátora) k tomu, že na posúdenie odborných otázok sú potrebné znalosti odborníka z odvetvia ortopédia. Je pritom všeobecne známe, že ortopédia je odbor medicíny, zaoberajúci sa chorobami pohybového ústrojenstva. Podľa názoru odvolacieho súdu už z uvedenej všeobecne známej skutočnosti musí logicky vyplývať, že znalec z odvetvia ortopédie je špecialistom na posudzovanie chorôb pohybového ústrojenstva, avšak nie na posudzovanie zranení tváre a nosa, ako aj ich následkov. Preto prokurátorom poukazované stanovisko Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemožno považovať za akt konštitutívneho charakteru, ktorý by s účinnosťou tohto stanoviska zakladal príslušnosť znalcov na skúmanie odborných otázok, ale ide len o akt deklaratórneho charakteru. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť s názorom prokurátora, podľa ktorého okresný súd pri hodnotení následkov zranenia poškodeného mal vychádzať zo znaleckého posudku znalca z odvetvia ortopédia P.. W. D. zo dňa 24.2.213, č. 29/2013 a nesmel prihliadať na závery znalca z odboru otorinolaryngológia (ORL, ušné, nosové a krčné, foniatria, audiológia) P.. A. D., PhD., zo dňa 4.2.2019 č. 1/2019.

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že postup okresného súdu pri hodnotení dôkazov v súvislosti s ustaľovaním skutkových záverov o následkoch zranení poškodeného v prejednávanom prípade bol v úplnom súlade s ustanovením a aj v súlade so zásadou „v pochybnostiach v prospech obvineného“. Preto odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s právnym záverom okresného súdu, podľa ktorého konaním, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba, neboli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa Tr. zák.

Pokiaľ ide o argumentáciu prokurátora v dôvodoch podaného odvolania, týkajúcu sa právneho posúdenia konania obžalovaného ako prečinu výtržníctva podľa Tr. zák., odvolací súd v tejto súvislosti opakovane považuje za potrebné zdôrazniť, že aj podľa použitého dôvodu na rozhodnutie o oslobodení obžalovaného spod obžaloby vo výrokovej časti napadnutého rozsudku ( ), ako aj podľa dôvodov napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, v súvislosti s tým, čo sa udialo v čase a na mieste činu, niet rozporu medzi skutkovými závermi okresného súdu a skutkovou vetou obžaloby. V súvislosti s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že okresný súd v napadnutom rozsudku netvrdí, že v prejednávanom prípade neboli po formálnej stránke naplnené pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa Tr. zák., ale tvrdí, že s poukazom na spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je v zmysle Tr. zák. závažnosť činu obžalovaného nepatrná. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (strana 7, štvrtý odsek) tiež vyplýva, že podľa názoru okresného súdu konanie obžalovaného vykazuje znaky protiprávnosti, avšak postihu

konania obžalovaného ako priestupku v súčasnosti bráni odstup času v zmysle v znení neskorších predpisov, z ktorého dôvodu nemohol rozhodnúť o postúpení veci podľa , ale musel rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa

Na základe preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkové zistenia okresného súdu, na základe ktorých dospel k právnemu názoru o potrebe aplikácie ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zák., majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a aj podľa názoru odvolacieho súdu opodstatňujú správnosť a zákonnosť aplikácie uvedeného ustanovenia na prejednávaný prípad. Z uvedených dôvodov odvolací súd argumentáciu prokurátora v dôvodoch odvolania, týkajúcu s aplikácie ustanovenia § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na prejednávaný prípad, tiež nepovažoval za dôvodnú.

Na podklade odvolania prokurátora odvolací súd skúmal aj správnosť napadnutej výrokovej časti rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných ďalších vád, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa dovolanie možno podať, ak a) vo veci rozhodol nepríslušný súd, b) súd rozhodol v nezákonnom zložení, c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania, f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje, g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa , hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania, pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v , bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení

Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je dôvodné, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.