Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/49/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členiek senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej v právnej veci navrhovateľky: F.. F. B., rodená I., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, Q., v konaní zastúpená: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Krasovského 13, IČO: 30 867 398, proti manželovi, ktorý návrh nepodal: F. B., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom: Č. XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Róbertom Dupkalom, advokátom, so sídlom: Radlinského 51, Bratislava, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom B.: F., narodený dňa XX.XX.XXXX a H., narodený dňa XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Pezinok, odbor sociálnych vecí, pracovisko Senec, so sídlom: Krátka 1, Senec, o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. novembra 2020, č.k. -84, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. novembra 2020, č.k. -84 v napadnutom výroku IV o zročnom výživnom na maloleté deti m e n í tak, že zročné výživné za obdobie od 30.03.2020 do 21.10.2020 na maloletého Matúša v sume 1.210,- eur a na maloletého Ondreja v sume 790,- eur je otec p o v i n n ý zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19. novembra 2020, č.k. -84 v zostávajúcich napadnutých výrokoch p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 19.11.2020, č.k. -84, rozhodol o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX, na čas do rozvodu manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Matke umožnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 380,- € mesačne a na maloletého H. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 320,- € mesačne, ktoré uložil otcovi povinnosť zasielať k rukám matky maloletých detí vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred, od 30.03.2020. Zročné výživné za obdobie od 30.03.2020 do 21.10.2020, pre maloletého F. v sume 1.410,- € a pre maloletého H. v sume 990,- €, uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvej inštancie styk otca s maloletým F. B., nar. XX.XX.XXXX a maloletým H. B., nar. XX.XX.XXXX neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, navrhovateľka sa vo svojom návrhu, doručenom Okresnému súdu Pezinok dňa 30.03.2020, postúpenom Okresnému súdu Bratislava III dňa 07.05.2020, domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom F. a H. na čas do rozvodu manželstva účastníkov konania tak, aby obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti, otec detí by bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého F. sumou 450,- € mesačne a maloletého H. sumou 400,- € mesačne, styk otca s deťmi by zostal bez obmedzenia; správu majetku detí a zastupovanie maloletých by vykonávala matka.

3. Na súde prvej inštancie bolo taktiež vedené konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom takpovediac so zhodným návrhom týkajúcim sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom vedené pod sp.zn. .

4. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že vzťah účastníkov konania nebol nikdy idylický, k vyhroteniu situácie medzi manželmi prvýkrát došlo asi pred 10 rokmi, kedy navrhovateľka podala na odporcu trestné oznámenie na polícii, z dôvodu fyzického násilia a vyhrážania sa ublížením na zdraví. Konanie a správanie odporcu bolo často impulzívne, agresívne, a to nielen vo vzťahu k navrhovateľke, ale i voči maloletým deťom, kde odporca uplatňoval fyzické tresty, ponižoval ich a vulgárne im nadával, ak niečo neurobili podľa neho dostatočne uspokojivo. Po konfliktoch s navrhovateľkou, ktorá so správaním odporcu nesúhlasila, odporca konal skratovo, ničil nábytok a opakovane odišiel autom z domu na viac dní bez toho, aby sa zaujímal o zabezpečenie starostlivosti o deti v čase, kedy mala navrhovateľka ako lekárka služby v zamestnaní cez noc alebo cez víkend. Po každom výstupe sa situácia v domácnosti upokojila a navrhovateľka sa snažila udržať fungujúcu úplnú rodinu, zorganizovala aj psychologické poradenstvo, ktoré však odporca z obavy o trestnoprávne dôsledky po prvom sedení zrušil. K vyhroteniu situácie medzi manželmi došlo opäť v decembri 2018, kedy bol odporca znovu agresívny a násilný dôsledkom nekontrolovateľného požívania alkoholu. Po útoku odporcu dňa 03.12.2018 navrhovateľka privolala policajnú hliadku do domu, musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože odporca v stave opitosti fyzicky zaútočil na ňu, ako aj na ich maloletého syna H.. Približne tri týždne navrhovateľka spolu s maloletými deťmi bývala v jednej izbe na ubytovni v blízkosti školy detí, aby mohli pokračovať v plnení povinnej školskej dochádzky, neskôr si našla prenájom, v ktorom s deťmi žila do marca 2019, pričom za celé toto obdobie odporca deti navštívil dvakrát a sporadicky ich telefonicky kontaktoval. Odporca si existenciu problému nepripúšťal, odmietal vzniknutú situáciu riešiť. V tom čase odporca podal návrh na súd na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý neskôr zobral späť. Po porade s právnikom začal prispievať na výživné maloletým deťom svojvoľne určenou čiastkou od januára 2019. Na naliehanie odporcu sa navrhovateľka spolu s deťmi do ich domu vrátila, ale situácia sa zopakovala znovu v júni 2019, odporca v nadmernom množstve konzumoval alkohol, pričom ako dôvod uviedol nespokojnosť a zvýšené nároky v práci. Ďalší zvrat nastal v novembri 2019, kedy odporca znovu prepadol svojej alkoholovej závislosti, dňa 11.11.2019 odporca opäť napadol navrhovateľku, ako aj syna H., bol prevezený do nemocnice, kde odmietol protialkoholickú liečbu a bol prepustený na reverz. Situácia sa zopakovala dňa 24.12.2019, definitívne navrhovateľka spolu s deťmi odišli z domu, keď dňa 06.01.2020 pred návratom navrhovateľky a detí z rodinnej návštevy, odporca vymenil zámku na spoločnom dome a odmietol dať v prítomnosti svojho otca navrhovateľke nový kľúč. Kvôli odôvodnenému strachu o deti nemohla navrhovateľka ostať s odporcom v spoločnej domácnosti a bola prinútená odísť z domu. Po jej odchode zablokoval odporca spoločný účet manželov, ako aj telefónne číslo navrhovateľke aj maloletým synom. Navrhovanú liečbu opakovane odmietal, preto sa navrhovateľka definitívne rozhodla od januára 2020 nežiť viac s odporcom v spoločnej domácnosti, rozvrat považuje za definitívny, keď od januára 2020 nevedú žiadny spoločný rodinný ani spoločenský život, netrávia spolu žiaden čas, žijú oddelene, starostlivosť o maloleté deti je vo výlučnej starostlivosti navrhovateľky.

5. Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.10.2010, v ktorom s návrhom súhlasil, výhrady mal iba proti výške navrhovaného výživného, ktoré považuje vzhľadom na svoje majetkové pomery za nadhodnotené.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , zákona o rodine, , a vecne tým, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva akceptoval súhlasné stanovisko oboch rodičov, že deti budú zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky/matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. V tejto časti súd

v zmysle ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. V tomto prípade nesporne zo záverov dokazovania vyplynulo, že výchovné prostredie u matky detí je pre nich vhodnejšie, je stabilné a bezpečné. Matka po odchode zo spoločnej domácnosti zabezpečila bývanie v prenajatom 4-izbovom byte, kde má každé dieťa plnohodnotné podmienky na život a štúdium. Rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiadali upraviť, súd prvej inštancie preto postupoval podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s maloletými deťmi ponechal neupravený. Matka detí uviedla, že nebráni otcovi v stretávaní sa s deťmi, vzhľadom na vek detí - 16 a 13 rokov sa vedia už na stretnutí s otcom dohodnúť aj sami.

7. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal zo zárobkových pomerov, schopností a možností oboch rodičov a odôvodnených potrieb detí podľa zásad uvedených v § 62 Zákona o rodine. Matka náklady detí špecifikovala v návrhu tak, že mesačné náklady na F. vyčíslila v sume 672,- €, keď náklady na bývanie tvoria sumu 267,- €, telefón 25,- €, výdavky na autobus v sume 15,- €, strava, kozmetika, oblečenie, školské potreby v sume 275,- €, jazyková škola, fitness a ZUŠ v sume 82,- €. Mesačné náklady na H. vyčíslila v sume 618,- €, keď náklady na bývanie tvoria sumu 267,- €, telefón 25,- €, výdavky na autobus v sume 15,- €, strava, kozmetika, oblečenie, školské potreby v sume 275,- €, jazyková škola v sume 36,- €. Najvyššou položkou u oboch detí je bývanie, čo súd musel zohľadniť vzhľadom na situáciu, v ktorej sa matka spolu s deťmi ocitli nie vlastnou vinou, ale svojvoľným rozhodnutím manžela a otca detí, ktorý ich vyzval opustiť spoločnú domácnosť v rodinnom dome v Čataji s odôvodnením, že je výlučným vlastníkom domu a v podstate im znemožnil bývanie v tomto dome od 06.01.2020. Matka detí tak bola nútená zabezpečiť bývanie detí v prenajatom byte, za ktorý platí 800,- € mesačne. Všetky ostatné náklady ako strava, oblečenie, školské potreby, cestovné, telefón a poplatky za jeho užívanie, sa súdu javia primerané a vzhľadom na vek chlapcov v čase rozhodovania súdu - 13 a 16 rokov, sa budú časom len zvyšovať spolu s ich potrebami. Súd prvej inštancie vychádzal zo zárobkových možností otca, ktorý má zabezpečené vlastné bývanie v rodinnom dome v Čataji, za ktorý neplatí žiadny hypotekárny ani spotrebný úver, jeho náklady na bývanie sú: 50,- € elektrina, 20,- € voda, 80,- € plyn, 60,- € drevo, ktorým kúri sezónne, 37,- € telefón, 20,- € internet, strava 500,- € mesačne, poistka na dom 20,- € mesačne, benzín na cestu do práce 280,- €, odkladá si mesačne 300,- € na nepredvídané situácie, týkajúce sa údržby domu. Súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky otca za stravu v sume 500,- €, ktoré aj so súhlasným stanoviskom kolízneho opatrovníka považuje za nadhodnotené a rovnako je otázne, či otec detí vynakladá na benzín a cestovanie do práce sumu 280,- € mesačne, keď pracuje ako IT technik a formou home office, ako i sám potvrdil na otázku súdu, nechodí autom do práce každý deň. Všetky náklady okrem stravy a cestovania sú potom 287,- €, po pripočítaní sumy 300,- € za stravu, ktorú súd prvej inštancie považoval za primeranú a 100,- € za benzín, ak chodí do práce len príležitostne, čo potvrdil, je to suma celkovo 687,- €. Po odpočítaní tejto sumy zo zárobku otca 2.008,- € otcovi zostáva suma 1.321,- €, ktoré má na svoju potrebu. Z tejto sumy súd určil výživné pre maloletého F. v sume 380,- € a pre maloletého H. v sume 320,- € mesačne, spolu 700,- €. Po zaplatení výživného otcovi zostane každý mesiac suma 621,- € na vlastnú potrebu (neočakávané výdavky, tvorba úspor). Súd prvej inštancie zohľadnil i skutočnosť, že otec detí poberá rodinné prídavky na obe deti spolu v sume 49,- € mesačne, ale najmä s ohľadom na závery dokazovania, že vysoké náklady na bývanie detí spôsobil znemožnením bývania detí a manželky v spoločnom rodinnom dome, zneužijúc výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tento účel. Matku detí tak postavil do situácie, že sa musela postarať o bývanie a zabezpečenie všetkých životných potrieb detí sama, keď od januára až do júna 2020 jej na deti ničím neprispieval, až v júni začal platiť sumu 500,- € na obe deti. Hoci matka detí dosahuje vyšší príjem ako otec v sume 3.478,- €, súd zohľadnil jej osobnú starostlivosť o deti, stará sa o nich výlučne sama bez pomoci otca, ten si deti neberie k sebe ani počas víkendov, ako i tú skutočnosť, že vzhľadom na povolanie lekárky pracujúcej aj v nočných službách na klinike vo Viedni musí zabezpečiť deťom na tento čas opatrovanie, ktoré je potrebné zaplatiť. Vzhľadom na stratu bývania spôsobenú otcom detí je odkázaná iba na prenájom bytu, za ktorý vynakladá 800,- € mesačne, pričom bude musieť riešiť bývanie v osobnom vlastníctve a vynaložiť prostriedky na hypotekárny úver na jeho zabezpečenie. Obe deti - synovia F. a H. sú v puberte, ich nároky na stravu a oblečenie sa budú len zvyšovať, na čo súd pri rozhodovaní o výživnom taktiež prihliadal a určil aj na čas do rozvodu manželstva rovnaké výživné ako

v rozsudku o rozvode manželstva. Výživné rozdelil podľa veku detí na mladšieho H. v sume 320,- € a na staršieho F. v sume 380,- €, spolu 700,- €. Otca detí zaviazal povinnosťou platiť výživné k rukám matky detí, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky.

8. Zročné výživné súd prvej inštancie určil za obdobie od 30.03.2020 do 21.10.2020 tak, ako to matka žiadala v návrhu, t.j. od podania návrhu na súd do dňa vyhlásenia rozsudku o rozvode manželov. Pri určení výšky výživného zohľadnil vyživovaciu povinnosť, ktorú si otec dobrovoľne plnil od júna 2020 v sume 500,- € na obe deti, pričom na každé z detí súd určil polovicu dobrovoľne plnenej vyživovacej povinnosti v sume 250,- €. Zročné výživné na maloletého H., súd prvej inštancie určil spolu v sume 990,- €. Zročné výživné na maloletého F., súd vypočítal vo výške 1.410,- €. Pri platení zročného výživného súd stanovil otcovi detí povinnosť zročné výživné zaplatiť v stanovenej lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku ( ).

9. O trovách konania súd rozhodol podľa zák. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Proti tomuto rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. -84 zo dňa 19. novembra 2020 a to proti všetkým jeho výrokom podal otec v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil ustanovením ) písm. b) , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a písm. d) , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Otec uviedol, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok, určil výživné zo strany otca, neupravil styk otca s maloletými deťmi a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Otec uviedol, že tomuto rozhodnutiu nepredchádzalo riadne súdne pojednávanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na termín 23.7.2020, tento termín bol v dôsledku ospravedlnenia právneho zástupcu otca zrušený a nový termín bol vytýčený na deň 30.9.2020. Tento termín pojednávania bol na žiadosť právnej zástupkyne matky zrušený a nový termín pojednávania bol vytýčený na deň 21.10.2020. Pojednávanie v tejto veci začalo podľa zápisnice o pojednávaní o 11,00 hod. a skončilo o 11,30 odročením pojednávania na termín 28.10.2020. Tento termín pojednávania bol z dôvodu protipandemických opatrení zrušený. Dňa 20.11.2020 bol právnemu zástupcovi odporcu doručený predmetný rozsudok. Nahliadnutím do elektronického súdneho spisu zistil, že termín vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu od 12.11.2020 do 19.11.2020. Týmto postupom súdu bolo znemožnené odporcovi uskutočňovať jeho procesné práva závažným spôsobom, pretože neboli dodržané ustanovenia o doručovaní predvolania na pojednávanie, odporca má riadne evidovanú adresu v registri obyvateľov SR, preto mu nie je možné doručovať na úradnú tabulu, naviac, je zastúpený právnym zástupcom, ktorého adresa je súdu známa a na túto adresu v minulosti písomnosti doručoval elektronicky. Na deň 21.10.2020 bolo na tom istom súde vytýčené pojednávanie o rozvod manželstva tých istých účastníkov konania, vedené pod sp.zn. . Podľa zápisnice o pojednávaní začalo pojednávanie o 11,15 hod. a skončilo o 12,40 hod. vyhlásením rozsudku o rozvode manželstva a úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Zápisnice o pojednávaní vo veci sp.zn. a vo veci sp.zn. sú obsahovo identické, líšia sa len vo výroku, samozrejme sú prekopírované. Zároveň nie je možné, aby sa naraz konali „. X. V. P., ako to vyplýva z časových údajov na jednotlivých zápisniciach. Zároveň zápisnica o pojednávaní vo veci sp.zn. obsahuje aj vyjadrenie účastníkov konania, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že takéto vyjadrenie účastníkov konania sa vzťahuje na konanie o rozvod manželstva, ak sa takéto pojednávanie vôbec konalo, pretože na pojednávaní, ktoré sa konalo, právny zástupca odporcu sa pri svojom ústnom prednese opýtal konajúcej sudkyne, či sa koná o „. V., na čo sudkyňa uviedla, že áno, je to zrejmé zo zvukového záznamu z pojednávania. Vzhľadom na popísané závažné procesné pochybenia súdu sa nemohol odporca účinne brániť a navrhovať dôkazy, najmä čo sa týka okolností finančného zabezpečenia výživy maloletých detí v čase, keď ich rodičia prestali spoločne bývať a matka ich potreby zabezpečovala z prostriedkov spoločných úspor tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z nevykonaného dokazovania potom rezultoval aj nesprávny výrok o splatnom výživnom. Na základe uvedeného otec navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

11. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu v danej veci za správne. Je pravdou, že na deň 21.10.2020 bolo vytýčené pojednávanie aj vo veci rozvodu a ÚPP na čas po rozvode, ako aj vo veci ÚPP na čas do rozvodu. V rámci pojednávania boli prešetrované všetky skutočnosti, ktoré sa týkali tak zabezpečovania potrieb a starostlivosti o maloleté deti. Súd riadne preskúmal možnosti rodičov, ich majetkové pomery, ako aj reálne zabezpečovanie starostlivosti o obe maloleté deti. Obaja účastníci, ako aj kolízny opatrovník nenavrhovali vykonanie ďalšieho dokazovania. Pojednávanie bolo odročené len za účelom vyhlásenia rozsudku. Rozsudok o rozvode manželstva a ÚPP na čas po rozvode sp.zn. nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2020. Na základe uvedeného považuje matka/ navrhovateľka rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -84 v tejto veci za správny a navrhuje, aby ho Krajský súd v Bratislave v celom rozsahu potvrdil.

12. Otec sa vyjadril k vyjadreniu matky a uviedol, že vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti otec zotrváva na všetkých dôvodoch podaného odvolania. Je zrejmé a z podania právnej zástupkyne matky to aj vyplýva, že sa vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. vôbec nepojednávalo. Nie je pravdivé tvrdenie, že pojednávanie bolo odročené len za účelom vyhlásenia rozsudku, pretože takáto skutočnosť zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva.

13. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

14. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal s nariadením pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia boli splnené zákonné podmienky (bolo potrebné zopakovať a doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné. Odvolací súd po nariadenom pojednávaní a po vykonaní riadneho dokazovania vo veci vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil ( ).

15. Podstatou odvolacej argumentácie otca bola skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne procesne postupoval, vo veci nenariadil pojednávanie a rozsudok dal iba na tzv. verejné vyhlásenie rozsudku bez prejednania veci na pojednávaní. Svoje odvolanie otec prostredníctvom právneho zástupcu doplnil na nariadenom odvolacom pojednávaní a uviedol, že nemal možnosť súdu prvej inštancie riadne predložiť doklady o úhrade zaostalého výživného, nakoľko má za to, že toto už bolo riadne z jeho strany uhradené v januári 2020 a to z dôvodu, že bývalá manželka si v tom čase vybrala finančné prostriedky zo spoločného účtu vo výške 3.200,- €, ktorými uhradila náklady na bývanie maloletých detí. Predmetom odvolacieho prieskumu bolo teda iba uhradenie resp. neuhradenie zaostalého výživného zo strany otca.

16. Podľa Základných princípov na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.

17. Podľa súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.

18. Podľa na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

19. Podľa ak súd v konaní nariadil pojednávanie, rozsudok sa vyhlasuje na pojednávaní, na ktorom súd ukončil dokazovanie.

20. Podľa b) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

21. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v tejto veci nariadil prvé pojednávanie na deň 23.7.2020 o 10.00 hod. (č.l. 36). Zo zápisnice o pojednávaní č.l. 57 vyplýva, že na toto pojednávanie sa nedostavil otec ani jeho právny zástupca, ktorý súdu zaslal žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu čerpania dovolenky. Nový termín pojednávania súd prvej inštancie stanovil na

deň 30.9.2002 s tým, že súd prvej inštancie na nový termín písomne predvolá právneho zástupcu otca. Následne súd prvej inštancie na základe ospravedlnenia matky zrušil pojednávanie stanovené na deň 30.9.2020 a určil nový termín pojednávania na deň 21.10.2020 o 11.00 hod. (č.l. 63). Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie konané dňa 21.10.2020 malo riadne prebehnúť za prítomnosti všetkých strán. Z obsahu zápisnice vyplýva, že predmetné pojednávanie sa končí prijatím uznesenia, ktorým súd odročil termín pojednávania na deň 28.10.2020 o 12:45 s tým, že účastníci berú termín pojednávania na vedomie a nebudú písomne predvolaní. Zo zápisnice o pojednávaní vo veci vedenej pod sp.zn. predloženej otcom k odvolaniu vyplýva však, že dňa 21.10.2020 sa o 11.15 hod. malo začať pojednávanie vo veci tých istých účastníkov, týkajúce sa rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Toto pojednávanie skončilo vyhlásením rozsudku vo veci o 12.40 hod. Z obsahu zápisnice vo veci vedenej na súde prvej inštancie pod sp.zn. konanej dňa 21.10.2020 však vyplýva, že takpovediac v tom istom čase t.j. od 11.00 hod. do 11.30 sa malo konať pojednávanie v tejto veci t.j. vo veci úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas rozvodu pričom obsahy oboch zápisníc sú úplne identické (až na záver zápisnice). Toto pojednávanie malo byť odročené na deň 28.10.2020. Z č.l. 79 a 80 súdneho spisu vyplýva, že súd prvej inštancie oznámil účastníkom konania, že pojednávanie vo veci vytýčené na deň 28.10.2020 o 12.45 hod. je zrušené, z dôvodu nových opatrení ohľadom korona vírusu Covid-19. V predmetnej veci sa na č.l. 81 v súdnom spise následne nachádza oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku na deň 19.11.2020.

22. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie pri prejednaní a rozhodovaní v tejto veci nedodržal základný princíp vyjadrený v čl. 8, podľa ktorého na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak. Z obsahu celého predpisu () nevyplýva, že by súd prvej inštancie, v prípade rozvodu manželstva alebo vo veci týkajúcej sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu mohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené nevyplýva ani z ustanovenia , ktoré jasne definuje, v ktorých prípadoch pojednávanie súd nie je oprávnený nariadiť, pričom konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom do týchto prípadov nie je možné zaradiť. Za tohto skutočného stavu potom nebolo možné predmetné konanie o úprave práv a povinností k maloletým deťom prejednať bez ústneho pojednávania a následne vo veci verejne vyhlásiť rozsudok. Ak za takéhoto stavu súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, porušil tým právo všetkých účastníkov na spravodlivý proces, a zároveň rozhodnutie v tomto štádiu konania a dokazovania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z týchto dôvodov odvolací súd vo veci sám nariadil pojednávanie a vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého zistil skutočnosti rozhodujúce pre vyhlásenie rozsudku vo veci.

23. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že vo veci bolo vedené aj konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom B. na čas po rozvode na súde prvej inštancie pod sp.zn. . V predmetnej veci súd prvej inštancie rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloleté deti na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok bude oprávnená matka. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého F. sumou 380,- € mesačne a na maloletého H. sumou 320,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s maloletými deťmi súd prvej inštancie neurčil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z tohto pripojeného spisu odvolací súd zistil, že výrok o rozvode manželstva, ako aj výrok týkajúci sa úpravy práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2020.

24. Keďže otec napadol svojím odvolaním aj výrok vzťahujúci sa k zvereniu maloletých detí (na čas do rozvodu), ako aj výrok vzťahujúci sa k zastupovaniu a správe majetku maloletých (na čas do rozvodu), odvolací súd bol povinný predmetné výroky preskúmať. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že napadnuté výroky týkajúce sa zverenia, ako aj zastupovania a správy majetku maloletých detí sú výroky, ktoré majú po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ako aj po právoplatnosti výrokov týkajúcich sa zverenia a zastupovania a správy majetku maloletej na čas po rozvode manželstva svoje opodstatnenie, avšak iba z hľadiska posudzovania úkonov smerom do minulosti, a preto odvolací súd vyhodnotil, že je potrebné ich zachovať, napriek neaktuálnosti situácie t.j. ide o výroky upravujúce vzťahy k maloletých na čas do rozvodu. Inak povedané, právoplatnosťou výrokov vyhlásených v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, ktoré ohľadom zverenia maloletých, ako aj zastupovania a správy majetku maloletých na čas po rozvode nadobudli právoplatnosť dňa 04.12.2020 už platí výlučne úprava práv a povinností k maloletým deťom na čas

po rozvode, a preto sa rozhodovanie o odvolaní vo vzťahu k uvedeným výrokom stalo bezpredmetné, nakoľko sa týka výlučne zverenia, a súčasne zastupovania a správy majetku na čas do rozvodu. Keďže právoplatnosťou vyššie uvedených výrokov môže platiť už iba úprava po rozvode manželstva, nie je možné v tomto prípade posudzovať podmienky, ako aj dôvodnosť zverenia na čas do rozvodu, a súčasne tak aj zastupovanie a správu majetku maloletých na čas do rozvodu, nakoľko uvedená úprava sa právoplatnosťou vyššie uvedených výrokov stala neaktuálnou. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok súdu prvej inštancie v oboch týchto výrokoch síce potvrdil, avšak výlučne z formálneho hľadiska, ako aj z dôvodu právnych úkonov realizovaných na čas do rozvodu manželstva (napr. na čas do rozvodu dochádzalo k poberaniu prídavkov na deti..). Tieto výroky vyslovené v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode nadobudli právoplatnosť skôr, ako tie isté výroky, avšak týkajúce sa úpravy práv a povinností na čas do rozvodu. Inými slovami, zo strany odvolacieho súdu ide iba o formálne potvrdenie týchto výrokov a to z toho hľadiska, aby uvedená úprava na čas do rozvodu neabsentovala, nakoľko absentovaním, respektíve zrušením predmetných výrokov by mohlo dôjsť k produkovaniu ďalších prípadných súdnych sporov. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku týkajúcom sa zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, ako aj vo výroku o zastupovaní a správe majetku maloletých ako vecne správny potvrdil (, ).

25. Otec taktiež napadol výrok týkajúci sa vyživovacej povinnosti na maloleté deti. Odvolací súd doplneným dokazovaním zistil, že otec je zamestnaný v spoločnosti Fiserv Slovakia, s.r.o., a jeho čistý priemerný príjem za rok 2020 bol vo výške 2.050,- €/mesačne, za rok 2021 bol vo výške 2.357,48 €/ mesačne, za rok 2022 bol vo výške 2.997,22 €/mesačne. Otec je výlučným vlastníkom rodinného domu v Čataji. Odvolací súd taktiež zistil, že otec toho času riadne uhrádza výživné na maloletého F. vo výške 380,- € a na maloletého H. vo výške 320,- €. Predmetom tohto konania zostalo však zaostalé výživné, ktoré otec nemal uhradené.

26. Odvolací súd výsluchom matky zistil, že pracuje ako lekárka vo Viedni, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem bol za rok 2020 vo výške 3.400,- € /mesačne, za rok 2021 bol vo výške 3.700,- € mesačne, za rok 2022 bol vo výške 3.700,- € mesačne. Z výsluchu matky odvolací súd taktiež zistil, že je pravdou, že vybrala zo spoločného účtu sumu 3.200,- €, nakoľko podľa zmluvy bola povinná uhradiť nájom za nehnuteľnosť vopred t.j. už v januári 2020. Matka súčasne uviedla, že na tento účet posielala finančné prostriedky aj ona. Išlo teda o účet, na ktorom sa nachádzali finančné prostriedky patriace do masy BSM. Matka poukázala na to, že zostala úplne bez finančných prostriedkom v dôsledku konania otca aj bez možnosti bývania, nakoľko otec vymenil zámky na dome, v ktorom spolu bývali, a teda bola nútená z týchto finančných prostriedkov vybrať sumu 3.200,- eur na nájom pre maloleté deti. Túto sumu obratom riadne uhradila prenajímateľovi. Matka taktiež v konaní pred súdom uviedla, že potom, čo jej a maloletým deťom otec odoprel možnosť užívať nehnuteľnosť, spočiatku bývala na ubytovni, čo bolo veľmi náročné, nakoľko maloleté deti mali zdravotné problémy, a potom následne si prenajala byt, a preto tieto finančné prostriedky použila na úhradu nájmu za 4 mesiace, keďže nájom za jeden mesiac predstavoval sumu vo výške 800,- eur. 27. Odvolací súd po doplnení dokazovania a „. procesného pochybenia zo strany súdu prvej inštancie má za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloleté deti, s poukazom na výdavky maloletých detí, ako aj na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou,

že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

28. Otec v rámci svojho odvolania uviedol, že pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti túto nenamieta, respektíve namieta ju iba vo vzťahu k roku 2020, nakoľko jeho príjem vtedy nezodpovedal určenému výživnému. Otec taktiež uviedol, že súčasne namieta aj to, že z jeho strany došlo k úhrade zaostalého výživného, z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré matka vybrala zo spoločného účtu v januári 2020 použila na úhradu nájmu pre deti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o určené výživné na maloleté deti toto bolo určené v roku 2020 rovnakou sumou aj v rámci konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pričom otec sa voči tomuto rozsudku neodvolal. Odvolací súd z doložených dokladov zistil, že príjem otca v roku 2020 predstavoval sumu vo výške 2.050,- eur mesačne netto. Daná výška príjmu otca bola podľa názoru odvolacieho súdu v roku 2020 dostatočná pre určenie výživného na maloleté deti. Výška určeného výživného predstavovala spolu sumu vo výške 700,- € (380,- eur maloletý F. + 320,- eur maloletý H.) pričom v roku 2020 predstavovala cca 34 % disponibilného príjmu otca, v roku 2021 predstavovala cca 30 % disponibilného príjmu otca a v roku 2022 už predstavuje 23 % disponibilného príjmu otca. Odvolací súd konštatuje, že výživné sa nedá meniť z roka na rok, pri určovaní výživného súd niektoré skutočnosti musí aj predvídať. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie určil výživné na obe maloleté deti v primeranej výške, a preto odvolací súd nevzhliadol ako dôvodnú námietku otca týkajúcu sa jeho nedostatočného príjmu v roku 2020. Pokiaľ ide o argument otca týkajúci sa úhrady zaostalého výživného na maloleté deti tým, že zo strany matky došlo k výberu finančnej sumy 3.200,- eur zo spoločného účtu, k tomuto odvolací súd uvádza, že táto suma zo spoločného účtu manželov bola matkou vybratá v januári 2020 a rovnako v januári 2020 bolo zo strany matka uhradené nájomné za 4 mesiace t. j. za január, za február, za marec, za apríl roku 2020. Tento návrh matky na úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom (a v rámci neho návrh na určenie výživného) bol podaný na súd dňa 30.3.2020, pričom súd rozhodoval o výživnom na čas do vyhlásenia rozsudku o rozvode manželstva t.j. do 21.10.2020. Z uvedeného teda vyplýva, že úhrada nájmu za mesiace január 2020, február 2020 a marec 2020 nie sú predmetom tohto rozhodného obdobia, za ktoré je určované výživné, nakoľko toto je určované za obdobie od 30.3.2020 do 21.10.2020. V danom prípade teda odvolací súd pri výpočte zaostalého výživného mohol zohľadniť iba úhradu nájomného za mesiac apríl 2020, nakoľko úhrada nájmu za tento mesiac spadala do rozhodného obdobia. Keďže v danom prípade bolo medzi účastníkmi nesporné, že úhrada nájmu sa vykonala zo spoločných finančných prostriedkov patriacich do masy BSM, odvolací súd teda vychádzal zo skutočnosti, že sumu 800,- € (mesačná výška nájmu) treba primerane rozdeliť t.j. tak, že matka zo spoločných prostriedkov uhradila sumu 400,- € za mesiac apríl a otec uhradil sumu 400,- € za mesiac apríl 2020. Na základe uvedeného teda odvolací súd ponížil zaostalé výživné o sumu 400,- € uhradenú zo strany otca za mesiac apríl 2020 a to tak, že odpočítal túto sumu zo zaostalého výživného vo vzťahu k maloletému F. o 200,- € a vo vzťahu k maloletému H. o 200,- €. Z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a vypočítal zaostalé výživné, s ohľadom na úhradu vykonanú zo strany otca v rozhodnom období a zročné výživné za obdobie od 30.03.2020 do 21.10.2020 na maloletého F. v sume 1.210,- eur a na maloletého H. v sume 790,- eur uložil otcovi povinnosť zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletých detí. So zostávajúcimi námietkami otca uvedenými v rámci podaného odvolania sa odvolací súd nestotožnil a preto rozsudok súdu prvej inštancie tak ako je uvedené vyššie v zostávajúcich výrokoch potvrdil (, ).

29. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

30. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

31. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.

32. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).