Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoE-38-2022.pdf
PDF · 89.83 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/38/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Michalská 387/16, 811 01 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 01 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E., o vymoženie pohľadávky v sume 727,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 10Er/11/2005-83 zo dňa 7. decembra 2020, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ a ako exekučný súd v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení platnom a účinnom do 31. 03. 2017, ďalej len „Exekučný poriadok“) uznesením zo dňa 7. decembra 2020, č. k. 10Er/11/2005-83 zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie a zamietol i návrh oprávneného na prerušenie konania.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ust. 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1 písm. b), § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 7 ods. 1, 3 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 36 ods. 5, § 9a zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších ,predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 162 ods. 1 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že dňa 26.08.2020 exekútor predložil súdu na rozhodnutie námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 09. 06. 2020. Exekútor predložil súdu uvedené upovedomenie o zastavení starej exekúcie EX 70450/2018 a výzvu na úhradu trov starej exekúcie podľa § 5 Zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v exekučnom konaní. Uvedené upovedomenie oprávnený prevzal dňa 27. 06. 2020 a námietky proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie podal exekútorovi dňa 26. 07. 2020 (ďalej len upovedomenie a námietky).
Oprávnený namietal aktívnu legitimáciu v predmetnej exekúcií. Z obsahu exekučného spisu má súd preukázané, že poverený exekútor doručil súdu námietky oprávneného tak, ako je to vyššie uvedené. Námietky boli oprávneným podané v zákonnej 30 dňovej lehote. Exekútor vo svojom vyjadrení k námietkam uviedol, že neeviduje Zmluvu o postúpení pohľadávky na tretiu osobu a ani oznámenie, resp.
návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nedisponuje návrhom na pripustenie zmeny účastníka exekúcie (podaný podľa § 37 ods. 3, 4 Exekučného poriadku). Do dňa spracovania tohto uznesenia takýto návrh nebol súdu doručený. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučný súd nemá vedomosť o tvrdenej skutočnosti oprávneným, v tomto štádiu exekúcie exekútor postupoval správne, keď v upovedomení uviedol oprávneného spoločnosť GENERAL FACTORING, pretože táto spoločnosť je stále aktívne legitimovaným účastníkom exekúcie, ako to vyplýva z obsahu exekučného spisu súdu. Oprávnený v námietkach uviedol, že exekútor v upovedomení nepreukázal, že exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcií do 30. 06. 2016. Exekučný súd vykonal lustráciu zápisu predmetnej exekúcie v CRE s tým, že táto exekúcie je spolu s ďalšími exekúciami vedenými proti povinnému riadne zapísaná. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 233/2019 Z. z. vznikol dôvod na zastavenie predmetnej starej exekúcie a to zo zákona. Podľa názoru súdu predmetná exekúcia bola zastavená podľa Zákona č. 233/2019, keďže uplynula rozhodná doba piatich rokov odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 03. 08. 2011 a nejde o tzv. absolútnu výnimku podľa § 2 ods. 2 ZoUNEK a ani relatívnu výnimku podľa § 4 ods. 1 a 2 ZoUNEK. Súdny exekútor správne vydal podľa § 5 ods. 1 ZoUNEK upovedomenie o zastavení starej exekúcie uplynutím rozhodnej doby (§ 2 ods. 1 písm. a/). Centrálny register exekúcií je verejným registrom, do ktorého má prístup každý občan. Zákon č. 233/2019 presne upravuje výnimky, kedy exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, a to vtedy, ak exekútor zašle oprávnenému upovedomenie o zastavení exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty na jej odoslanie, alebo ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v centrálnom registri exekúcií.
Súd prvej inštancie mal riadne preukázané, že predmetná exekúcia bola zapísaná v centrálnom registri exekúcii. V ustanovení § 211a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2020 sú taxatívne stanovené presné údaje, ktoré sa do Centrálneho registra exekúcií zapisujú. Lustráciou tak, ako je to už vyššie uvedené, súd zistil zapísanie predmetnej exekúcie v centrálnom registri exekúcií, ale dátum zápisu nie je pri jednotlivých exekúciách vedený, nakoľko tento údaj nie je v zmysle zákona povinným údajom. Podľa názoru súdu, ak je oprávnený presvedčený o svojich tvrdeniach v námietkach, tieto mal hodnoverným spôsobom preukázať, vzhľadom na uvedené oprávnený neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenie. Zákon č. 233/2019 Z. z. účinný od 01. 01. 2020 upravuje v § 6 ods. 4 nárok na trovy exekúcie, ak exekúcia bola zapísaná do Centrálneho registra exekúcii, čo v predmetnej exekúcii bolo preukázané, teda uvedená podmienka bola splnená. Oprávnený ďalej namietal nárok exekútora na náhradu paušálnych trov ako je to vyššie uvedené v bode 3. V dôvodovej správe k zákonu sa uvádza, že strata nároku exekútora na paušálne trovy je dôsledkom nezapísania starej exekúcie do centrálneho registra exekúcií podľa ustanovení Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017. Z uvedeného vyplýva, že podstatným znakom nepriznania trov starej exekúcie je len skutočnosť, že stará exekúcia nebola zapísaná v CRE, pričom pre nepriznanie trov starej exekúcie nie je rozhodujúca včasnosť jej zápisu. Túto skutočnosť ustanovenie § 5 ods. 2 nepožaduje, a teda táto skutočnosť nespôsobuje nezákonnosť a nepreskúmateľnosť upovedomenia v časti nároku súdneho exekútora na paušálne trovy. Oprávnený ďalej namietal, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie bolo vydané v rozpore so zákonom tak, ako je to vyššie podrobne rozpísané, opísal dôvody protiústavnosti zákona č. 233/2019 Z. z. a rozpísal dopad tejto právnej úpravy na už prebiehajúce exekúcie a poukázal na zásah prijatého zákona do základných práv oprávneného, garantovaných na ústavnej ako i na medzinárodnej úrovni. Zároveň oprávnený žiadal, aby exekučný súd exekúciu prerušil do rozhodnutia Ústavného súdu SR v konaní o súlade právnych predpisov.
Exekučný súd námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zamietol ako nedôvodné, stará exekúcia je podľa súdu ex lege zastavená v súlade so zákonom č. 233/2019 Z. z. a to z dôvodov vyššie uvedených.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený navrhujúc napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Namietal, že súd v poučení napadnutého uznesenia nesprávne uviedol, že proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné, keďže z ustanovenia § 7 ods. 3 a ZoUNEK vyplýva, že proti rozhodnutiu o námietkach je prípustná sťažnosť. Súd prvej inštancie neuviedol, na základe čoho podľa neho proti uzneseniu opravný prostriedok prípustný nie je a na čom sa jeho poučenie zakladá. Oprávnený zároveň namietal, že o námietkach
rozhodol sudca a nie vyšší súdny úradník. Súd prvej inštancie v uznesení neuviedol, prečo o námietkach rozhodol sudca v rozpore s § 10 ods. 2 ZoUNEK a rovnako súd sa nezmienil o tom, že by v tejto veci o námietkach oprávneného sudca mohol rozhodnúť. Napadnuté uznesenie trpí základným neodstrániteľným nedostatkom, a to rozhodnutím osobou, ktorej zákon možnosť rozhodnúť o námietkach nezveruje a nedáva, z ktorého dôvodu rozhodoval vylúčený sudca resp. nesprávne obsadený súd. Vydané upovedomenie o zastavení starej exekúcie neobsahuje všetky náležitosti podľa § 5 ods. 2 písm. b/ ZoUNEK, pretože z neho nie je zrejmé prečo došlo k zastaveniu exekúcie, aké úkony exekútor vykonal, aby vymohol nárok oprávneného a prečo nebol vymožený ani za 5 rokov plynutia rozhodnej doby. Oprávnený ďalej namietal, že ZoUNEK jednoznačne hovorí o tom, kedy súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, pričom poukazuje na konkrétnu povinnosť súdneho exekútora, pri ktorej bolo určené i to, do kedy ju musí súdny exekútor splniť. Povinnosť zápisu do centrálneho registra exekúcií mal exekútor splniť do siedmich dní, od kedy sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o skutočnostiach rozhodujúcich pre zápis a zároveň do 30. 06. 2016 v zmysle § 211a ods. 3, § 243d ods. 3 Exekučného poriadku a § 1 ods. 1 vyhl. MS SR č. 355/2014 o Centrálnom registri exekúcií. Centrálny register exekúcií bol zriadený zák. č. 335/2014 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015 a bol týmto dňom spustený. Súdny exekútor mal zabezpečiť zápis exekúcie do Centrálneho registra exekúcií najneskôr dňa 07. 01. 2015. Primárne bolo povinnosťou súdneho exekútora urobiť tvrdenie o včasnom zapísaní predmetnej exekúcie do centrálneho registra exekúcií a toto i preukázať. Súd prvej inštancie tiež nerozhodol o návrhu na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR. Z uvedených dôvodov tak podľa oprávneného uznesenie vykazuje znaky arbitrárnosti a je nepreskúmateľné.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) tak, že odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol.
V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 07. 01. 2005 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučné konanie bolo teda začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho základného súdneho procesného predpisu - zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „OSP“). Exekučným titulom, na základe ktorého mala predmetná exekúcia prebiehať, bol platobný rozkaz Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15Rob 105/04 zo dňa 24. 05. 2004. Dňa 24. 01. 2005 súd prvej inštancie vydal poverenie č. 5404 028389 pre súdneho exekútora na vykonanie predmetnej exekúcie. Dňa 09. 06. 2020 súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie a výzvu na úhradu trov starej exekúcie. Proti tomuto upovedomeniu podal oprávnený námietky a podnet na podanie návrhu na konanie pred Ústavným súdom SR a návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR. O podaných námietkach oprávneného súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 10Er/11/2005-83 zo dňa 7. decembra 2020 tak, že zamietol námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a zamietol i návrh oprávneného na prerušenie konania za účelom podania návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde SR o ústavnosti zákona ZoUNEK. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.
Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Exekučný poriadok bol rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g/.
Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Z dikcie § 9a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia CSP, ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v § 355 a nasl. CSP. V ustanovení § 355 ods. 2 CSP je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v § 357 CSP, ale tiež sa prihliada na charakter rozhodnutia vo vzťahu k § 357 CSP. Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k CSP v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v § 357 CSP, pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa § 355 ods. 2 CSP bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok. Proti uzneseniu súdu vydanému v exekučnom konaní je teda prípustné odvolanie len v prípade, ak ho Exekučný poriadok pripúšťa. Rovnako je to i v prípade zákona ZoUNEK, ktorý je vo vzťahu k Exekučnému poriadku v pozícii lex specialis. Pre posúdenie prípustnosti odvolania je potrebné prihliadnuť aj na prípustnosť odvolania v zmysle ustanovení ZoUNEK.
Odvolací súd v posudzovanej veci konštatoval, že žiadne z ustanovení ZoUNEK, Exekučného poriadku, či ustanovenie § 357 CSP výslovne alebo odvodene nezakladá prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie vydaného v zmysle § 7 ods. 3 ZoUNEK-u a to bez ohľadu na to, či odvolanie podá oprávnený, povinný alebo súdny exekútor. Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti prvému a druhému výroku napadnutého uznesenia je neprípustné.
V súvislosti s odvolaním podaným proti výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že v § 357 písm. n/ CSP je uvedené, že odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP. Prerušenie konania len z dôvodov uvedených v § 162 ods. 1 písm. a/ a § 164 CSP zakladá prípustnosť odvolania. Proti uzneseniu o prerušení konania sa pripúšťa odvolanie bez ohľadu na to, či bolo uznesenie vydané na návrh alebo bez návrhu. Ak bol však podaný návrh na prerušenie konania a súd mu nevyhovel, nie je proti zamietavému uzneseniu súdu podľa § 357 písm. n/ CSP prípustné odvolanie. Uvedený prípad nastal i v predmetnej veci, keď súd prvej inštancie zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania. V dôsledku zamietavého rozhodnutia súdu o návrhu na prerušenie konania, proti druhému
výroku napadnutého rozhodnutia nie je odvolanie prípustné, preto odvolací súd odvolanie aj v tejto časti odmietol ako neprípustné.
Vzhľadom na to, že odvolanie oprávneného bolo podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP odvolanie oprávneného odmietol.
K odvolacím námietkam odvolací súd dodáva, že v zmysle § 10 ods. 2 ZoUNEK podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 koná a rozhoduje na základe poverenia sudcu vyšší súdny úradník, pričom proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je prípustná sťažnosť. Citovaný zákon tak umožňuje rozhodovať vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, ale nestanovuje výlučne obligatórny postup, kedy musí podľa § 7 ods. 3 a § 8 ods. 2 rozhodnúť vyšší súdny úradník a až následne jeho rozhodnutie je preskúmateľné zákonným sudcom. Zákon poskytuje možnosť rozhodovania vyššiemu súdnemu úradníkovi na základe poverenia sudcu, ale ak takéto poverenie sudca nevydá, tak rozhoduje sám sudca.
Zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26. 05. 2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č. k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30. 01. 2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 Dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
Toto rozhodnutie prijal sena´t odvolacieho su´du pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druha´ za´kona cˇ. 160/2015 Z. z. Civilny´ sporovy´ poriadok v spojeni´ s § 3 ods. 9 posledna´ veta za´k. cˇ. 757/2004 Z. z. o su´doch a o zmene a doplneni´ niektory´ch za´konov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).