Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-1866-2021.pdf
PDF · 75.77 KB
Case nature
Subarea
39Ek/1866/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247 85 199, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, sídlom Námestie svätého Egídia 42/97, 058 01 Poprad IČO:47 255 773 proti povinnému: Ľ. D., T..: XX.XX.XXXX, F..: XX.XX.XXXX, T. H. J. C. X/XXX, XXX XX W. I.Š., o vymoženie 673,88 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 26.05.2021, domáhal od povinného vymoženia 673,88 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.: XXUp/XXXX/XXXX, zo dňa 29.12.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 06.03.2021.
2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. t.j. po začatí exekučného konania. Súd na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti zistil, že na Okresnom súde Liptovský Mikuláš je vedené pod sp. zn. XD/XXX/XXXX konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi.
3. Notársky úrad JUDr. Viery Hámorskej dňa 14.06.2022 doručil tunajšiemu súdu oznámenie, že v dedičskom konaní po poručiteľovi Ľ. D., F.. XX.XX.XXXX, T. H. W. I. - C., J. C. XXX/X bolo dňa 31.01.2022 vydané uznesenie v zmysle § 188 ods. I CMP, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2022.
4. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
5. Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy.
6. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne ak, sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
8. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
9. Podľa § 63 ods. 2 CSP, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
10. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
11. Podľa § 188 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
12. Súd v ktoromkoľvek štádiu konania ex offo prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno vo veci konať a rozhodnúť. Aj keď tieto tzv. „procesné podmienky“ nie sú zákonom výslovne definované, dajú sa vyvodiť z jednotlivých ustanovení Civilného sporového poriadku. Sú nimi napr. právomoc súdu (§ 3 a nasl. CSP), príslušnosť súdu (§ 12 a nasl. CSP), neexistencia prekážky začatého konania (litispendencie) podľa § 159 CSP, neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci (rei iudicatae) podľa § 230 CSP, procesná subjektivita účastníkov konania(§ 61 a nasl. CSP) a iné.
13. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Pre určenie pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený
14. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011, podľa ktorého: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, ako aj v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012.
15. V exekučnom konaní mal súd za preukázané, že na základe právoplatného uznesenia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. XD/XXX/XXXX, S. XXX/XXXX zo dňa 31.01.2022 povinný ako poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty a dedičské konanie bolo z tohto dôvodu zastavené (§188 ods. 1 CMP). Povinný teda v danom prípade nemá právnych nástupcov, nakoľko zodpovednosť má iba
ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a je potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej hodnote dedič dedičstvo nadobudol. V zmysle uvedeného ak dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok alebo ak zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, nemal povinný ako poručiteľ právneho nástupcu, ktorý by vstúpil do jeho práv a povinností. V dôsledku zastavenia dedičského konania pre nezanechanie žiadneho majetku po zomrelom povinnom, súd konštatoval, že nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie s prípadnými dedičmi po povinnom, nakoľko v tomto prípade nedošlo k prechodu práv a povinností na právnych nástupcov ako dedičov, ktorí by zodpovedali do výšky nadobudnutého dedičstva za dlhy povinného.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd mohol konštatovať právny záver, že v tomto exekučnom konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, resp. do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie exekučného konania, ktoré spočívajú v tom, že na základe právoplatného a vykonateľného uznesenia v dedičskom konaní povinný zomrel bez právnych nástupcov, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy, ako aj z dôvodu nezanechania majetku , a preto súd v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
19. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
21. Keďže k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, navyše, s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.