Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_PN-25Csp-96-2022.pdf
PDF · 118.31 KB
Case nature
Area
Subarea
PN-25Csp/96/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Simonou Szabó v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: V. X., I.. XX.XX.XXXX, Z. O., Q.. W.. L.. Š.Á. XX/XX, o zaplatenie 12 877,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 24.11.2022 žiadal, aby súd uložil pôvodne žalovanému 1/ (pozn. súdu: proti žalovanému 1/ konanie právoplatne zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného 1/) a žalovanej 2/ (aktuálne ako „žalovaná“) povinnosť zaplatiť žalobcovi 12 877,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 29.04.2020 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.) a pôvodne žalovaní uzatvorili spolu dňa 09.06.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca žalovaným pôžičku vo výške 20 000 eur („schválená výška pôžičky“). Podľa zmluvy o pôžičke mali žalovaní splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 310,17 eura, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 37 220,4 eura. Do dnešného dňa uhradili žalovaní z vyššie uvedenej zmluvy sumu 20 561,56 eura. Vzhľadom na to, že žalovaní porušili svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t. j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný žalobca listom z dňa 26.02.2020 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaných k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovaným dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní. Súčasne ich upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaní ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradili. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.01.2020 úver zosplatnil, o čom boli žalovaní informovaní listom z dňa 23.04.2020 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ďalej uviedol, že ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaní dostali do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 OZ oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Do dnešného dňa žalovaní dlžné splátky neuhradili. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje čl. 12.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaných ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 12 877,01 eura. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej
splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 1 506,58 eura, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu mali žalovaní uhradiť sumu 33 438,57 eura. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaní uhradili sumu 20 561,56 eura, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.
2. V zmysle § 18l ods. 1 písm. g) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, došlo k prechodu výkonu súdnictva od 1. júna 2023 z Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava.
3. Uznesením č. k. PN-25Csp/96/2022-139 z 27. júla 2023 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s., vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.09.2023.
4. Následne uznesením č. k. PN-25Csp/96/2022-149 z 8. novembra 2023 súd konanie proti pôvodne žalovanému 1/ zastavil a rozhodol, že žalobca proti žalovanému 1/ nemá nárok na náhradu trov konania a to z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 36OdK/185/2023 zo 17. augusta 2023 bol na majetok pôvodne žalovaného 1/ vyhlásený konkurz. Na základe uvedeného, žalovanou v tomto konaní ostala len pôvodne žalovaná 2/.
5. Okresný súd Trnava vykonal všetky potrebné úkony na zistenie skutočného pobytu žalovanej, avšak ani napriek tomu sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu v zmysle ustanovení CSP. Súd preto zverejnil oznámenie o podanej žalobe na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Žaloba sa tak podľa § 116 ods. 2 CSP považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, aj keď sa žalovaná o tom nedozvie. Žalovaná sa k podanej žalobe nevyjadrila.
6. Súd spor rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti strán sporu v zmysle § 180 CSP. Žalobca a jeho právny zástupca požiadali o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a súhlasili s rozhodnutím veci v ich neprítomnosti. Termín pojednávania žalovanej súd považoval za doručený.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, notárskou zápisnicou, zmluvou o poskytnutí pôžičky na bývanie - zmluvou o spotrebiteľskom úvere, výpisom z účtu žalovanej, výpisom z účtu pôvodne žalovaného 1/ (voči žalovanému zast. konanie z dôvodu konkurzu), fotokópiou občianskeho preukazu žalovanej, potvrdením zamestnávateľa o príjme žalovanej, potvrdením zamestnávateľa o príjme manžela žalovanej, prehľadom čistých príjmov za rok 2014 žalovanej, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, súhlasom so spracovaním osobných údajov, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o RPMN, informáciami o finančnom sprostredkovaní, informáciami podľa § 15 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z., fotokópiou vodičského preukazu žalovanej, fotokópiou vodičského preukazu manžela žalovanej, fotokópiami občianskych preukazov tretích osôb, fotokópiou občianskeho preukazu manžela žalovanej, žiadosťou č. XXXXXXXXXX, e-mailovou komunikáciou, predžalobnou upomienkou manželovi žalovanej, fotokópiou doručenky, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky manželovi žalovanej, oznámením o postúpení pohľadávky žalovanej, žiadosťou o postúpenie a prevod, dodatkom č. 6 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Medzi právnym predchodcom pôvodného žalobcu (spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.) a pôvodne žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou ako spoludlžníčkou došlo dňa 09.06.2014 k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí pôžičky na bývanie - zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť dlžníkom účelový spotrebiteľský úver v sume 20 000 eur, ktorý sa dlžník a spoludlžníčka zaviazali splácať v mesačných splátkach (120) po 31,017 eura, pri celkovej čiastke, ktorú musia dlžníci zaplatiť 37 220,40 eura, s fixnou ročnou úrokovou sadzbou 14,90 %, RPMN 14,9 % a priemernou RPMN 11,89 %. Zo zmluvy vyplývajú aj informácie o žalovanej, a to, že je vydatá, má dve vyživovacie povinnosti, mesačné finančné náklady 0 eur, iné mesačné výdavky 0 eur, je zamestnaná na dobu neurčitú s priemerným čistým mesačným príjmom 737,66 eura, zamestnaná v obchodných službách od 3/2014. Z listiny info k žiadosti č. XXXXXXXXXX vyplýva výsledok skórovania S1: STOP, zamietnutie! s uvedenou poznámkou STOP - nedostatočná finančná rezerva na splácanie.
Zároveň je v uvedenej listine ručne dopísané - schválená 20 000 eur/120 mes. Z e-mailovej komunikácie týkajúcej sa žiadosti o udelenie výnimky na platobnú kapacitu vyplýva, že žalovaná spolu aj s pôvodne žalovaným 1/ mali výdavky vo výške 2 161 eur, pričom príjmy sú uvedené vo výške 1 136 eur (žiadateľ) a 737 eur (žiadateľka). Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 26.02.2020 - predžalobná upomienka, vyzval pôvodne žalovaného 1/ na zaplatenie dlžnej sumy s upozornením, že v opačnom prípade bude oprávnený úver zosplatniť. Predmetná výzva bola (pôvodne žalovanému 1/) doručená dňa 11.03.2020. Z dôvodu neuhradenia záväzkov, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 23.04.2020 oznámil (pôvodne žalovanému 1/) predčasnú splatnosť úveru a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 13 278,74 eura. Žalovanej tieto listiny doručované neboli.
9. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
12. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ, veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
13. Podľa § 7 ods. 17 ZoSÚ, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
14. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
15. Podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
19. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy.
23. V tejto súvislosti Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-565/12, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi z 27.3.2014 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
24. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-449/13, CA Consumer Finance/Ingrid Bakkaus, Charline Bonato, rod. Savary, Florian Bonato z 18.12.2014 uviedol, vykladajúc Článok 8 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 okrem iného to, že poskytovateľ úveru musí v každom jednotlivom prípade s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam zvážiť, či sa jedná o
príslušné informácie a či sú tieto informácie dostatočné pre posúdenie úveruschopnosti spotrebiteľa. V tomto ohľade sa dostatočnosť uvedených informácií môže líšiť podľa okolností, za ktorých dôjde k uzavretiu úverovej zmluvy podľa osobnej situácie spotrebiteľa alebo podľa čiastky úveru uvedenej v tejto zmluve. Toto posúdenie je možné vykonať pomocou dokladov o finančnej situácii spotrebiteľa, ale nie je možné vylúčiť, aby poskytovateľ úveru zohľadnil prípadne skôr získané znalosti o finančnej situácii záujemcu o úver. Avšak len ničím nepodložené prehlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samé o sebe kvalifikované ako dostatočné, pokiaľ nie sú podopreté žiadnymi dokladmi.
25. Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. novembra 2020 uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t. j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám, a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania, zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom) a žalovanou (ako spoludlžníčkou) je od svojho vzniku zmluvným vzťahom medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaná ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaná zaviazala právnemu predchodcovi žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm. b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaná bola v postavení spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).
27. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia peňažnej pohľadávky od žalovanej. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).
28. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 12 877,01 eura s príslušenstvom. Žalobca odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaná v postavení spoludlžníčky uzatvorila s jeho právnym predchodcom. Túto pohľadávku voči žalovanej mal získať na základe zmluvy o postúpení pohľadávok v znení dodatku č. 6 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok.
29. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či právny predchodca žalobcu bol oprávnený pohľadávku zosplatniť s poukazom na § 7 ZoSÚ, teda či právny predchodca žalobcu pri poskytovaní spotrebiteľského úveru žalovanej posúdil schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou.
30. Pojem odbornej starostlivosti nie je právnym predpisom definovaný. S poukazom i na závery uvedené v bodoch 23, 24, 25 tohto odôvodnenia, má súd za to, že odborná starostlivosť poskytovateľa úverov je starostlivosťou odbornou vtedy, ak je komplexom účinných nástrojov umožňujúcich zhodnotiť potenciál spotrebiteľa splatiť úver, rozsah ktorých bude daný individuálnymi okolnosťami. Odbornou nie je vtedy, ak je povrchná, ak je jej zmyslom expanzia kvantity bez zohľadnenia kvality, a to nielen vo vzťahu k spotrebiteľom, ale aj vo vzťahu k vlastným zdrojom, ktoré sú taktiež neodbornou starostlivosťou potenciálne negatívne ohrozené. V prípade, že veriteľ túto svoju zákonnú povinnosť zanedbá, zákon sankcionuje takéto konanie nemožnosťou vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a pre prípad, že dôjde k hrubému porušeniu § 7 ods. 1 ZoSÚ, takéto konanie veriteľa je sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru (§ 11 ods. 2 ZoSÚ).
31. V zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ možno od žalobcu požadovať preukázanie bonity klienta. Bolo teda na žalobcovi, aby preukázal, že jeho právny predchodca ako veriteľ si svoje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, z § 7 ods. 1 ZoSÚ, splnil. Žalobca ako to vyplýva zo žaloby a listinných dôkazov vychádzal iba z údajov, ktoré mal od žalovanej, a ktoré žalovaná deklarovala v zmluve o spotrebiteľskom úvere. V súvislosti s tým, či jeho právny predchodca posudzoval schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s odbornou starostlivosťou, neuviedol súdu žiadne tvrdenia.
32. Nakoľko právny predchodca žalobcu vychádzal iba z údajov, ktoré mu boli poskytnuté zo strany žalovanej, podľa názoru súdu nemožno hovoriť o odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu pri posudzovaní spôsobilosti žalovanej splácať spotrebiteľský úver. Ak by aj vyššie uvedené konanie právneho predchodcu žalobcu bolo považované za skúmanie bonity žalovanej, toto konanie by nebolo možné považovať za náležité skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, pretože bez toho, aby žalobca skúmal aj iné aspekty a okolnosti na strane žalovanej, ako napr. jej bežné mesačné výdavky, výdavky na zabezpečovanie bývania, stravy, atď., nemohol si utvoriť reálny obraz o jej majetkovej situácii potrebnej pre posúdenie schopnosti splácať dlh zo zmluvy, a to i v tej súvislosti, že zo žalobcom predloženého listu info k žiadosti č. 5560501388, výsledok skórovania S1 - vyplýva zamietnutie požadovanej výšky pôžičky 20 000 eur a požadovanej mesačnej splátky 310,17 eura, či upozornenie na nedostatočnú finančnú rezervu na splácanie. Taktiež z e-mailovej komunikácie týkajúcej sa žiadosti o udelenie výnimky na platobnú kapacitu vyplýva, že žalovaná spolu aj s pôvodne žalovaným 1/ mali výdavky spolu vo výške 2 161 eur, pričom príjmy deklarovali vo výške 1 136 eur (žiadateľ) a 737 eur (žiadateľka) z čoho vyplýva, že už v čase žiadosti o predmetný úver výdavky pôvodne žalovaných presahovali súčet ich príjmov.
33. Pre posúdenie splnenia povinnosti ustanovenej v § 7 ods. 1 ZoSÚ nie je rozhodujúce, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity spotrebiteľa. Aj keď zákon ukladá spotrebiteľom povinnosť poskytnúť údaje umožňujúce posúdiť veriteľovi jeho schopnosť splácať úver, nezbavuje to veriteľa jeho povinnosti údaje získané od spotrebiteľa v rámci možností preveriť a následne profesionálne vyhodnotiť. Veriteľ musí náležite zisťovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver a požadovať doklady k jeho tvrdeniam, nemôže sa opierať iba o deklarované tvrdenia spotrebiteľa.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu k posudzovaniu schopnosti žalovanej (pôvodne žalovaných) splácať spotrebiteľský úver pristúpil len formálne, nevytvoril si reálny obraz o celkovej majetkovej situácii žalovanej (pôvodne žalovaných) a jeho postup nenaplnil účel predpokladaný § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom takého správania je, že veriteľ nebol
oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru a že uzatvorená zmluva je postihnutá sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti.
35. V súlade s § 17 ods. 1 ZoSÚ, je možné postúpiť iba takú pohľadávku z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na tretiu osobou, ktorá je po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru (teda nastala splatnosť už aj poslednej splátky) alebo sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (teda došlo k jej predčasnému zosplatneniu). V danom spore ako súd uviedol vyššie, predčasné zosplatnenie spotrebiteľského úveru bolo neplatné a zároveň k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, ako nastala konečná splatnosť úveru (06/2024). Ak určitú pohľadávku nie je možné postúpiť, keďže jej postúpenie je objektívne neprípustné, t. j. zakázané, potom jej následné postúpenie inému subjektu je v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení pohľadávok, ale aj navonok voči dlžníkovi. Neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu zakladá v zmysle § 17 ods. 1 ZoSÚ a § 39 Občianskeho zákonníka neplatnosť zmluvy o postúpení predmetnej pohľadávky, a teda nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore.
36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predčasné zosplatenie úveru zo dňa 23.04.2020 je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru v skutočnosti nedošlo.
37. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd žalobu zamietol. Žalobca v konaní nepreukázal, že jeho pohľadávka voči žalovanej (pôvodne žalovaným) bola v čase jej postúpenia spôsobilá na postúpenie.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.