Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/24/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Auxta a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom D., E. XXX/X, právne zastúpeného obchodnou spoločnosťou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47 232 757, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Ficek, proti žalovanej: F. G. H., nar. XX. XXXXX XXXX, bytom I., J. XX/XX, právne zastúpená advokátkou I. K. L., so sídlom M. E., D. X, o vydanie veci a zaplatenie náhrady škody, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -188 zo dňa 31. októbra 2023 takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -188 zo dňa 31. októbra 2023 vo výroku II., III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej u k l a d á povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol (výrokom I.) tak, že „Súd zastavuje konanie v časti o vydanie nasledovných hnuteľných vecí: notebook Lenovo, farba: čierna, Externý disk HDD 1TB WESTERN, DIGITAL 3.5" HP SIMPLE SAVE 100GB, USB2.0, 7200OT, HPBAAD0010HBK-EHSN, kód: XXXXX, farba: čierna, Externý disk WD Elements Desktop 2TB, sériové číslo: L.: N., farba: čierna, vzduchovka IŽ 38, farba: hnedá, čierna, rebrík drevený dvojitý so štyrmi priečkami, farba: hnedá, predlžovacie káble čierne gumové s gumovými koncovkami 230V, predlžovacie káble čierne gumové s gumovými koncovkami 400V, hasák cca 50cm, farba: červená, vodiaca lišta Bosch pre okružnú pílu dĺžka 1600m, farba: prírodný hliník, sušička potravín zn. SENCOR, farba: biela s priesvitným poklopom“, (výrokom II.) „Žalovaná je povinná žalobcovi vydať hnuteľné veci nachádzajúce sa v priestoroch nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Rimavská Sobota, katastrálny odbor, pre katastrálne územie: I., obec: I., okres: M. E., na LV č. XXXX ako parcela reg. "O." evidovaná na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, o výmere 1120 m2, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, parcela reg. "K." evidovaná na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X, o výmere 38 m2, druh pozemku: orná pôda, stavba so súpisným číslom XX postavená na pozemku parc. č. XXXX/X, druh stavby: 10 (Rodinný dom), popis stavby: Rodinný dom, a to: vysávač zn. VAX 7151 Spinscrub, sériové číslo: P., farba: čierna, práčka s predným plnením, zn. CANDY HGB 1410THB7/1-S, sériové číslo: O., farba: biela, mraznička zn. BEKO RFNE 270 E23W, farba: biela, krovinorez zn. Husqvarna 525 Rx, farba: oranžová, biela, WiFi router zn. -Link, č. TL-WR841N, rok kúpy: 2018, farba: biela, WiFi router zn. -Link, č. TL-WR841N, rok kúpy: 2019, farba: biela, kamera do auta zn. LAMAX C9 GPS 2K (s hlásením radarov), farba: čierna, notebook IdeaPad S340-15IWL Platinum Grey + externá napaľovačka, farba: platinovo sivá, mikrovlnná rúra Whirpool JT 379/1 SL , farba: nerez, televízor Samsung 43" UE43RU7092, farba: čierna, vzduchový kompresor, farba: červená,

klavír - Pianino dvojpedálový, farba: hnedá, štyri svietidlá v miestnosti spálňa, jedáleň a obývačka, farba: biela, garniže na okná po rekonštrukcii prízemia, farba: hnedá, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, (výrokom III.) „Žalovaná je povinná žalobcovi (titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi predajom jeho hnuteľnej veci - štvorkolky 50 cm3) sumu vo výške 200,- EUR, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku“, (výrokom IV.) „Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

1.1 Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , a v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca podal na okresný súd žalobu, ktorou sa domáhal vydania vecí a zaplatenia sumy. V žalobe uviedol, že so žalovanou žili spolu 12 rokov (od roku 2008 - 2020) ako druh a družka. Keď sa 1. septembra 2020 rozišli, žalovaná mu oznámila, že všetky svoje veci vrátane auta mu vráti. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, pretože jednotlivé veci dostala ona, jej syn, ako aj jej matka do daru od žalobcu.

1.3 Dňa 3. októbra 2023 bolo vykonané predbežné prejednanie sporu vo veci a po jeho vykonaní žalovaná dobrovoľne vydala žalobcovi hnuteľné veci uvedené vo výroku I. napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho žalobca v tejto časti zobral žalobu späť. V časti o vydanie predmetných hnuteľných vecí bolo konanie zastavené podľa .

1.4 Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že žalobca vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania, preukázal dokladmi o kúpe (faktúry, výpisy z účtov) a konštatoval že, ak žalovaná v konaní namietala, že žalobca svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam previedol titulom darovania, tak v podstate potvrdila skutočnosť, že žalobca bol ich vlastníkom. Preto nepovažoval procesnú obranu žalovanej za relevantnú. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že počas obdobia, keď žalobca a žalovaná spolu žili, žalobca nadobúdal vlastnícke právo k hnuteľným veciam, ktoré sú predmetom konania. Tieto hnuteľné veci boli následne žalobcom vnesené na užívanie do spoločnej domácnosti strán sporu, a to konkrétne rodinného domu vo vlastníctve žalovanej v Jesenskom a sú tam doposiaľ. Žalobca už v roku 2021 žiadal písomnou výzvou žalovanú o vydanie hnuteľných vecí, ale neúspešne, v roku 2022 podal na žalovanú trestné oznámenie za neoprávnené užívanie cudzích vecí, ktoré bolo odmietnuté.

1.5 Vo veci boli vypočutí svedkovia, a to syn žalovanej a matka žalovanej, ktorí sa mali stať vlastníkmi niektorých hnuteľných veci, titulom darovania od žalobcu. Súd prvej inštancie z pohľadu zákonných kritérií hodnotenia svedeckej výpovede (pozri bod 18. odôvodnenia napadnutého rozsudku) mal za preukázané, že výpovede žalovanou navrhnutých svedkov sa javia byť nevierohodné, pretože je zrejmé, že ani jeden z navrhnutých svedkov nemá pozitívny vzťah k žalobcovi (svedok poslal v minulosti žalobcovi hanlivú vulgárnu správu, svedkyňa nazvala žalobcu úlisným, na pojednávaní bolo zrejmé, že cíti voči žalobcovi antipatiu). Ďalej uviedol, že maloletý svedok je pritom objektívne ovplyvnený svojou matkou, pričom vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa stali v čase, keď mal nízky vek a ani presne nevedel opísať skutočnosti týkajúce sa okolností darovania vecí. Pri výpovedi svedkov sa vyskytli viaceré nepresnosti pri ich výpovediach, ktoré nekorešpondovali s tvrdeniami žalovanej. V tomto smere súd prvej inštancie poukázal aj na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, keď konštatoval, že súhrnne k obom svedkom možno povedať, že nepôsobia ich výpovede dôveryhodne ak si pamätajú výhradne len na tie dary, resp. predmety, ktoré sú meritom veci, ale k iným veciam, ktoré mali byť darované si nepamätajú. V rámci výsluchov sa vyskytovali rôzne nepresnosti, nejasnosti, vo vzťahu ktorým možno v súhrne uviesť, že tieto boli spôsobené pravdepodobne prípravou na výsluchy. Dôveryhodnosti svedeckej výpovede syna žalovanej nesvedčalo ani vyjadrenie k wifi routerov. Vo vzťahu k štvorkolke súd prvej inštancie podotkol, že nie je logické, aby sa predmetom daru pre malé dieťa stala nepojazdná štvorkolka, ktorú dieťa samé ani nemôže ovládať. Pokiaľ ide o matku žalovanej, táto nevedela presvedčivo vysvetliť, napr. nepomer „troch darov“, ktoré sa z hľadiska hodnoty ďaleko vymykajú iným bežným darom. Rovnako nebolo vysvetlené, ako sa malo do krabice s krovinorezom dostať venovanie podpísané žalobcom, kde toto priniesol priamo kuriér z predajne v Českej republike. Taktiež nie sú presné tvrdenia týkajúce sa darov na narodeniny, kedy mraznička mala byť kúpená

presne v deň narodenín matky žalovanej, hoci z listín objektívne vyplýva úplne iný neskorší dátum, podobne ani pri krovinoreze nie je časová súvislosť. Taktiež je nepopierateľné, že uvedení svedkovia sú zároveň materiálne zainteresovaní, pretože podľa tvrdení žalovanej, časť vecí patrí do vlastníckeho práva práve týchto svedkov. Preto súd prvej inštancie prijal záver, že tieto svedecké výpovede sa javia byť nevierohodné a nepravdivé, a preto nemohol z nich vyvodiť také skutočnosti, ktoré by vytvorili podklad pre riadne zistený skutkový stav.

1.6 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalobca preukázal svoje vlastnícke právo k hnuteľným veciam. Zároveň tvrdil, že tieto veci žalovaná neoprávnene zadržuje. Žalovaná na druhej strane nespochybnila, že hnuteľné veci, ktoré sú predmetom konania má vo svojom dome, namietla však, že tieto hnuteľné veci boli jej, jej synovi a matke darované. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že ak chcela byť žalovaná v spore úspešná, bolo jej úlohou jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že skutočne došlo darovaniu. Dôkazné bremeno k tejto otázke v konaní neuniesla. K tomu uviedol, že žalovaná uvádzala viaceré protichodné tvrdenia. Pred policajným orgánom uviedla, že mrazničku a práčku bolo treba vymeniť, tak to žalobca kúpil. V predmetnom konaní však už tvrdila, že išlo o dar, alebo vo vyjadrení k žalobe uviedla, že dva wifi routre daroval žalobca jej synovi, pričom jej syn v pozícii svedka na pojednávaní povedal, že mal darovaný iba jeden wifi router, preto podľa jeho názoru ani jeden listinný dôkaz predložený žalovanou v konaní spoľahlivo nepreukázal, že došlo k prevodu vlastníckeho práva na žalovanú, jej matku či syna, pretože fotografie nemajú výpovednú hodnotu, nepreukazujú účel, na ktorý boli hnuteľné veci zadovážené ani ich vlastnícky režim, preto z nich súd nemohol vychádzať. Okrem toho žalovanou navrhnuté svedecké výpovede sú pre ich nevierohodnosť a viaceré nezrovnalosti spochybnené, nepravdivé, teda na ne nebolo možné prihliadať. Tieto vniesli iba ďalšie pochybnosti o tvrdeniach žalovanej o darovaní hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania. Pritom na odstránenie viacerých nejasností nebol zo strany žalovanej navrhnutý výsluch, ako dôkazný prostriedok. Na tomto mieste opätovne zdôraznil, že sám po dôkazoch nepátra ani ich nevyhľadáva, ani ich nenavrhuje. Je na zodpovednosti strán sporu, aké dôkazy predložia na podporu svojich tvrdení.

1.7 Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie prijal záver, že žalobca bol vlastníkom hnuteľných vecí, vlastnícke právo k nim na nikoho nepreviedol s tým, že tieto hnuteľné veci vniesol do spoločnej domácnosti, ktorú tvoril so žalovanou na užívanie. Na druhej strane žalovaná nepreukázala, že by žalobca ako vlastník hnuteľných vecí tieto darovacou zmluvou previedol na žalovanú, jej matku alebo syna. Pri garnižiach a svietidlách je pritom jednoznačné, že tam žalovaná ani netvrdila, že by ich žalobca daroval, tvrdila iba to, že ich nevydá, lebo jej vznikla svojvoľnou výmenou garniží a svietidiel škoda. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že ak došlo konaním žalobcu pri tvrdenej svojvoľnej výmene garniží a svetiel ku škode na majetku žalovanej a jej matky, ide o nárok na náhradu škody titulom zničenia veci, ktoré vlastnícky patrili žalovanej a jej matke, teda námietky žalovanej v tomto smere, sú právne irelevantné k danému konaniu. Ani ku kamere, ktorej vydania sa žalobca domáhal, žalovaná nenavrhla žiaden dôkaz, ktorým by vyvrátila tvrdenie, že kameru, žalobcovi aj skutočne pri vrátení auta vydala. Preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná vydať žalobcovi všetky veci, ktoré sú uvedené vo výroku II. napadnutého rozsudku. Keďže žalovaná nemôže vydať žalobcovi štvorkolku, ktorú jej syn odovzdal inej osobe, uložil súd prvej inštancie žalovenej povinnosť titulom náhrady škody spôsobenej žalobcovi zaplatiť ako peňažnú náhradu sumu 200,- eur. Výška vzniknutej škody nebola zo strany žalovanej namietaná.

1.8 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na plnú náhradu trov konania (v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu žaloby a konanie bolo čiastočne zastavené, žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, pretože po podaní žaloby a vykonaní predbežného prejednania žaloby vydala predmetné veci žalobcovi). O výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

2. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná (ďalej aj len ako „odvolateľka“), prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, a to z dôvodov podľa ísm. b), , , , , pričom z obsahu odvolania vyplýva, že odvolaním napadla rozsudok okresného súdu vo výroku II., až IV. a žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.1 V prvom rade namietla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je iracionálne a nepresvedčivé až arbitrárne vzhľadom na vykonané dokazovanie. V tomto smere uviedla, že nie je zrejmé, ako mohol za hodnoverný dôkaz, o preukázaní vlastníckeho práva žalobcu, považovať len daňový doklad. Vzhľadom na dlhoročný vzťah so žalobcom je v dôkaznej núdzi a mohla na podporu svojich tvrdení poukázať len uchované fotografie z Vianoc, z ktorých podľa jej názoru vyplýva, že časť hnuteľných vecí bola zaznamená pri samotnom rozbaľovaní vianočných darčekov, kde by bolo neuveriteľné práve to, ak by si darčeky bol žalobca zabalil sám pre seba. Tvrdenia mohla podporiť len svedeckými výpoveďami jej syna a matky, pretože len oni žili tiež v spoločnej domácnosti.

2.2 Rovnako nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno o preukázaní darovania hnuteľných vecí a uviedla, že predložila časť zachovanej fotodokumentácie z Vianoc, narodenín, kde možno považovať za preukázané, že ak sa vec nachádza zabalená, napr. pod vianočným stromčekom, zámerom osoby, ktorá vec kúpi a položí pod stromček, je túto vec darovať. Zhodne je to i pri narodeninách. V konaní predložila fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že „notebook Lenovo, IdeaPad S340-15IWL Platinum Grey, farba: platinovo sitvá, televízor Samsung 43“ UE43RU7092, farba: čierna, WIFI router zn. – Link, č.TL-WR841N, farba biela, kamera do auta, zn. LAMAX C9 GPS 2K, mikrovlnná rúra Whirpool JT 379/1 SL , farba: nerez“, boli vianočnými darmi, kde je úmysel darcu veci darovať, ktorý učinil už tým, že veci zabalil a položil ich pod vianočný stromček. Žalovaná sa nestotožnila ani s tvrdením súdu prvej inštancie, že fotografie nemajú výpovednú hodnotu a nepreukazujú účel, na ktorý boli hnuteľné veci zadovážené ani ich vlastnícky režim. Televízor bol vianočným darom jej synovi, ktorý ako svedok tiež uviedol, že ho spoločne so žalobcom namontovali do detskej izby za účelom hrania hier.

2.3 V odvolaní ďalej uviedla, že jej synovi sa po vydaní napadnutého rozsudku podarilo nájsť počas údržby počítača video, resp. záznam zo sporných Vianoc (2019), o ktorom dovtedy nemali vedomosť. Zo záznamu je zrejmé, že televízor bol zabalený ako vianočný dar a bol skutočne určený jej synovi. K tomu uviedla, že predmetný videozáznam bez svojej viny nedokázala uplatniť pred súdom prvej inštancie, nakoľko o existencii videa sa dozvedela až od svojho syna, ktorý ho našiel až po rozhodnutí súdu prvej inštancie vo veci samej. Týmto dôkazom je preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom súd vo veci rozhodol prekvapivo a dôkazy vyhodnotil jednostranne, čo robí rozhodnutie arbitrárnym. Syn našiel aj videozáznam z totožných Vianoc, z ktorého vyplýva, že všetky darčeky mali vždy označenie – menovky, z ktorých bolo zrejmé, komu je dar určený. Z predložených nových dôkazov je zrejmé, že súd prvej inštancie vo veci nesprávne rozhodol, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ako ďalší nový dôkaz predložila žalovaná videozáznam z Vianoc 2015, z ktorého vyplýva, že žalobca jej (žalovanej) daroval vysávač.

2.4 Nesúhlasila ani s hodnotením svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie a uviedla, že ak boli vytýkané rozkoly vo výpovediach, tak to bolo s poukazom na odstup času. Tvrdila, že ak súd prvej inštancie vyslovil, že jej matka mala k žalobcovi nepriateľské správanie, toto má svoje opodstatnenie, pretože jej matka bola svedkom agresívneho správania sa žalobcu. Krovinorez žalobca daroval jej matke a uviedla, že žalobca ani nevie s krovinorezom narábať, čo preukazuje osobnú povahu tohto daru. Tiež matke daroval mrazničku a mikrovlnnú rúru Whirpool.

2.5 Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého obrana žalovanej v rozsahu povinnosti vydať garniže a svietidlá, s poukazom na hrozbu vzniku škody, nie je dôvodná a uviedla, že svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že žalobca bez jej vedomia odmontoval garniže, ktoré mala vyrobené v rodinnom dome na mieru, na objednávku a tie svojvoľne vyhodil. Rovnako vyhodil aj svietidlá. Napriek týmto skutočnostiam má podľa názoru súdu prvej inštancie tieto veci žalobcovi vydať a následne sa môže domáhať náhrady škody. Tento názor považovala žalovaná za amorálny a nezákonný.

2.6 Odvolanie podala žalovaná aj proti výroku III. napadnutého rozsudku pričom namietla, že neexistuje základ právneho nároku žalobcu na náhradu škody, a to v rozsahu tvrdenia, že žalobca nebol vlastník štvorkolky, pretože ju daroval jej synovi za vysvedčenie. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že „nie je logické, aby sa predmetom daru pre malé dieťa stala nepojazdná štvorkolka, ktorú dieťa samé ani nemôže ovládať“ označila za nelogické a dodala, že žalobca v tak útlom veku jej synovi daroval práve štvorkolku, avšak je zrejmé, že sa jednalo o štvorkolku určenú pre dorast, analogicky by tak nebolo tiež zrejmé,

prečo by si bol žalobca sám pre seba obstaral štvorkolku, ktorá nebola určená pre jeho vzrast. Ako nový dôkaz predložila videozáznam – štvorkolka a fotografiu štvorkolky.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca, ktorý uviedol, že s odvolaním žalovanej sa nestotožňuje. Ak žalovaná svoje odvolanie opiera o predložené fotografie, ako dôkazy preukazujúce darovanie pre žalovanú a jej príbuzných, poukázal na to, že fotografie, rovnako ako konštatoval súd prvej inštancii v bode 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nemajú pre predmetné konanie žiadnu výpovednú hodnotu, pretože nepreukazujú účel, na ktorý boli hnuteľné veci zadovážené, ako ani ich vlastnícky režim. Vlastnícky režim pritom preukázal a žalovaná ho žiadnym z predložených dôkazov nevyvrátila, nijako nepreukázala prevod vlastníckeho práva. Fotografie vianočných darčekov, z ktorých ani nie je zrejmé, že sa jedná o konkrétne tie veci, ktoré sú predmetom žaloby, navyše za stavu, kedy žalovaná ešte pred začatím súdneho konania na polícií vypovedala tak, že ich žalobca kúpil, lebo ich bolo treba vymeniť (mraznička a pračka), nie sú hodnovernými dôkazmi. Žalovaná ďalej v odvolaní predkladá nové dôkazy, ktoré však mohli a mali byť preložené už v rámci konania na prvej inštancii, a preto ako novoty v odvolacom konaní prípustné nie sú. Pokiaľ tvrdila, že novoty, resp. nové dôkazy sú prípustné, nakoľko ich bez svojej viny nemohla skôr predložiť, k tomu uviedol, že je evidentné, že tento dôkaz musel existovať už v čase prvoinštančného konania, nebol nijako skrytý, či zatajený a syn žalovanej žije so žalovanou v jednej domácnosti. Žalovaná ho preto mohla objektívne uplatniť aj skôr. Tvrdenia žalovanej ohľadom hnuteľných vecí: Notebook Lenovo, IdeaPad S340-151WL Platinum Grey a Wifi routru zn. -Link, č. TL-WR841N, ktoré mali byť údajne taktiež vianočnými darmi už vyvrátil v prvoinštančnom konaní, kedy uviedol, že krabice od týchto hnuteľných vecí boli použité na zabelenie iných vianočných darčekov, konkrétne v krabici od Wifi routru boli zabalené vianočné ponožky a pod. Pokiaľ ide o vysávač zn. WAX 7151 Spinscrub, zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a zdôraznil, že vysávač žalovanej nekúpil darom k narodeninám. Súd prvej inštancie správne posúdil nevierohodnosť výpovedí svedkov, z ktorých ani jeden nemá k nemu pozitívny vzťah. Poznamenal, že tvrdenia žalovanej o tom, že štvorkolku dala opraviť práve ona, nie sú pravdivé. Zdôraznil, že štvorkolku si kúpil pre seba. K napadnutému výroku o trovách konania zo strany žalovanej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. zo dňa 26. mája 2020.

4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaná (replika), ktorá nad rámec tvrdení v odvolaní uviedla, že v danom prípade možno prisvedčiť žalobcovi jedine v tom, že súd prvej inštancie vo veci vykonal všetky stranami sporu, v tom čase, navrhnuté dôkazy, avšak s predloženými dôkazmi sa vysporiadal prekvapivo, rozhodnutie súdu prvej inštancie sa tak javí, ako to už bolo uvedené v odvolaní, ako extrémne jednostranné, založené na svojvôli. K samotným svedeckým výpovediam poukázala na nález ústavného súdu z 9. júna 2015, sp. zn. . K otázke novôt dodala, že tieto dôkazy skutočne nevedela predložiť skôr, nakoľko v danom čase nemala vedomosť o tom, že tieto videozáznamy, ktoré vytvoril samotný žalobca ostali uchované, u niektorých záznamoch ani nemala vedomosť. Zároveň by bolo nelogické myslieť si, že ak danými dôkazmi disponovala už skôr, že by ich nepredložila. Predložené novoty v odvolacom konaní sú len podpornými dôkazmi tohto, že súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním skutočne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, konanie tak trpí vadami. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil s poukazom na to, že žalobca sa v konaní mohol domáhať len vrátenia daru podľa , pokiaľ by dokázal uniesť dôkazné bremeno.

5. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca (duplika), ktorý nad rámec tvrdení v odvolaní a vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o žalovanou spochybňované hodnotenie svedeckých výpovedí súdom prvej inštancie, ktoré tento posúdil ako nevierohodné, tu možno navyše poukázať na skutočnosť, že svedkovia navrhnutí žalovanou, nevypovedali pred súdom pravdivo. Vo výpovedi matky žalovanej, ako aj jej syna, boli zrejmé nezrovnalosti, na ktoré poukázal aj súd prvej inštancie. Jej syn napríklad uviedol, že dostal údajne jeden wi-fi router, pričom žalovaná tvrdila, že dostal darom od žalobcu oba wi-fi routre. Zdôraznil, že žalovaná disponovala videami aj fotografiami z Vianoc po celý čas, mala o týchto vedomosť, a tieto neobjavila náhodne až po vyhlásení napadnutého rozsudku, ako sa snaží presvedčiť odvolací súd v odvolaní. Dodal, že žalovanej vždy po Vianociach nahral z fotoaparátu na hard-disk všetky vyhotovené fotografie a videá, ktorý napokon bol aj súčasťou vrátených vecí, vo vzťahu ktorým došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čiže tieto videá si musela žalovaná stiahnuť skôr, než došlo k vyhláseniu rozsudku. Z tohto dôvodu by súd predložené dôkazy nemal už do konania pripustiť, s poukazom na zákonnú koncentráciu konania. K predmetnému nálezu ústavného súdu, sp. zn. uviedol, že tento nie je na predmetný

prípad absolútne aplikovateľný, pretože súd prvej inštancie nespochybnil vierohodnosť svedeckých výpovedí len z dôvodu existencie príbuzenského vzťahu svedkov a žalovanej, ale ich výpovede spochybňovali zdokumentované skutočnosti a dôkazy, s ktorými boli výpovede svedkov v rozpore.

6. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), vec preskúmal v medziach daných ustanovením a a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením „a contrario“ rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku (II. a III.) a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania (IV.) podľa potvrdil ako vecne správny. Výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, o čiastočnom zastavení konania, nebol odvolaním napadnutý, a preto ani nebol predmetom odvolacieho konania.

7. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania ( a ), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na základe riadne vykonaného dokazovania ( ) v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle ustanovenia je odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvej inštancie po právnej stránke meritorne vec správne posúdil a svoje závery aj v súlade s ustanovením v dostatočnej miere odôvodnil. Po preskúmaní veci odvolací sú nezistil žiadne vady v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. Odvolací súd uvádza, že odvolateľka v podanom odvolaní vo vzťahu k meritu veci neuviedla žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (vo veci samej). Odvolací súd konštatuje, že v preskúmavanej veci nebola preukázaná existencia dôvodov pre doplnenie dokazovania za podmienok ustanovených v a o ďalšie nové relevantné skutočnosti a dôkazy, ktoré odvolateľka nemohla bez svojej viny prezentovať v prvoinštančnom konaní. Z uvedeného dôvodu tak v predmetnej veci neboli naplnené procesné predpoklady dopĺňať dokazovanie, prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (, , a v spojení s ), odvolanie žalovanej nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. až IV. ako vecne správny odvolací súd potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, na tieto dôvody podľa odkazuje a k tvrdeniam uvedených v odvolaní (odvolacie námietky) v súlade s ustanovením uvádza nasledovné.

10. Odvolací súd v nadväznosti na odvolaciu námietku, že zistený skutkový stav súdom prvej inštancie neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré odvolateľka predložila v rámci odvolacieho konania a navrhla ich ako dôkazný prostriedok bez toho, aby boli predmetom dokazovania v prvoinštančnom konaní konštatuje, že takto uplatnený prostriedok procesnej obrany v konaní pred odvolacím súdom bez toho, aby bol uplatnený (vykonaný) v prvoinštančnom konaní, nie je prípustné. Odvolateľka až v štádiu odvolacieho konania predložila a navrhla vykonať dôkazné prostriedky, a to oboznámiť sa s USB kľúčom, videozáznamom - Vianoce (2015 a 2019), videozáznamom - štvorkolka, ktoré majú podľa jej názoru preukázať, že zo strany žalobcu došlo k darovaniu hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania, na žalovanú a jej syna. Prípustnosť týchto novôt žalovaná odôvodňovala tvrdením, že nemala vedomosť o tom, že predmetné dôkazné prostriedky sú v jej dispozičnej sfére, tieto náhodne našiel syn pri údržbe počítača, a to až po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Týmito dôkaznými prostriedkami je preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Podľa , prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

13. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

14. Podľa ustanovenia , prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

15. Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. Odvolací súd poukazuje na to, že podľa môže súd zásadne vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli strany sporu, resp. môže prihliadať iba na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany vrátane hmotnoprávnych námietok, ktoré strany sporu uplatnili v konaní pred súdom. Proces dokazovania je teda v právnej úprave obsiahnutej v vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, dôsledne rešpektujúc princíp kontradiktórnosti sporového konania, ako aj na koncentračnej zásade. Odvolací súd uvádza, že zákonná koncentrácia konania v zmysle predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením sudcovskej koncentrácie v zmysle .

17. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalovaná až v podanom odvolaní predložila dôkazné prostriedky (novoty), ktorými sa snažila preukázať svoje tvrdenia. Pokiaľ teda žalovaná až v štádiu odvolacieho konania navrhla predmetné dôkazné prostriedky, ako prostriedky procesnej obrany, tieto uplatnila oneskorene a odvolací súd už na túto formu procesnej obrany žalovanej v zmysle v spojení s nemohol prihliadať, pretože nepreukázala dôvody prípustnosti novôt v rámci odvolacieho konania. K žalovanou vymedzenému dôvodu prípustnosti novôt ( ) odvolací súd uvádza, že daný dôvod nadväzuje na odvolací dôvod podľa CPS, ktorý sa dotýka takých vád, resp. pochybení súdu prvej inštancie v procesnom postupe, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o nesprávnu manudukčnú povinnosť súdu, pochybenie vo vykonanom dokazovaní v intencii (vykonanie nezákonne získaného dôkazu). Takáto skutočnosť však v konaní nebola preukázaná, a preto žalovanou vymedzený dôvod prípustnosti novôt podľa je nedôvodný. Odvolateľka by mohla uplatniť novoty v odvolacom konaní, prípadne i za splnenia ďalšej podmienky, a to je, že ich nemohla uplatniť bez svojej viny už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ani tento dôvod prípustnosti novôt podľa názoru odvolacieho súdu žalovaná nepreukázala. Žalovaná objektívne disponovala predmetnými dôkaznými prostriedkami už v rámci prvoinštančného konania, objektívne o ich existencii (vzniku) mala vedomosť, pretože sa nejednalo o záznamy a fotografie vyhotovené bez jej vedomia, pričom skutočnosť, že o ich existencii nemala len subjektívnu vedomosť nepredstavuje udržateľnú prekážku, pre ktorú ich nemohla predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaná nepreukázala prípustnosť novôt v odvolacom konaní, a preto odvolací súd na novoty v odvolacom konaní nemohol prihliadnuť.

18. V ďalšej časti odvolania odvolateľka namietla, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav s poukazom na prezentované novoty neobstojí.

19. K námietke o nesprávnych skutkových zisteniach odvolací súd konštatuje, že podľa súdnej praxe o nesprávne zistený skutkový stav ide vtedy, ak súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke

tak, že jeho zistenia nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až . Nedostatočnosť zisteného skutkového stavu z dôvodu prípustnosti jeho ďalšieho dotvárania novotami je zas nerozlučne späté s dôvodmi opodstatňujúcimi prípustnosť novôt v konaní. To znamená, že je vylúčené naplnenie dôvodu bez existencie prípustnej novoty spôsobilej dotvoriť doteraz zistený skutkový stav.

20. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích dôvodov konštatuje, že súd prvej inštancie na základe riadne vykonaného dokazovania zistil v dostatočnej miere skutkový stav. Žalovaná v rozsahu tohto odvolacieho dôvodu tvrdila, že záver súdu prvej inštancie o preukázaní vlastníckeho práva žalobcu k hnuteľným veciam len na základe daňových dokladov je neudržateľný. Predmetnú námietku hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že v konaní o vydanie veci ťaží žalobcu dôkazné bremeno v rozsahu preukázania vlastníckeho práva k veciam. V tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne nedostatky, keď dospel na základe vykonaných dôkazov (faktúr a výpisov z účtov) k záveru o preukázaní vlastníckeho práva žalobcu k týmto veciam. Závery súdu prvej inštancie majú svoju zákonnú oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd ešte dodáva, že procesná obrana žalovanej sa v tomto smere javí ako nedôvodná a účelová, keď podstata jej obrany spočíva v tvrdení, že jej osobne (prípadne jej synovi alebo matke) boli predmetné hnuteľné veci zo strany žalobcu darované, čo z „právnej“ logiky veci prezumuje vlastnícke právo žalobcu k týmto veciam. Žalovaná ďalej v rozsahu namietaných skutkových zistení tvrdila, že na základe dôkazných prostriedkov preukázala darovanie vecí, a to konkrétne notebooku (položka č. 8), televízora (položka č. 13), WIFI routru (položka č. 5 a 6), kamery (položka č. 7) a mikrovlnnej rúry. V tomto smere tvrdila, že uniesla dôkazné bremeno o darovaní predmetných vecí, keď predložila časť zachovanej fotodokumentácie z Vianoc, či fotku z narodenín, kde možno považovať za notorietu, že ak je vec zabalená ako darček, ide o dostatočný dôkaz preukazujúc úmysel darcu vec darovať. Odvolací súd hodnotí aj túto námietku žalovanej ako nedôvodnú a zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že predmetné dôkazné prostriedky dostatočne hodnoverným spôsobom nepreukazujú vlastnícky režim predmetných hnuteľných vecí. Odvolací súd dodáva, že na to, aby súd mohol hodnoverným a zákonným spôsobom prijať záver o darovaní predmetných vecí, musela by žalovaná hodnoverne preukázať naplnenie všetkých obligatórnych náležitostí právneho titulu darovania (bez ohľadu na to či k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo písomne alebo konkludentne). Fotografie z Vianoc a narodenín hodnoverne nepreukazujú čo bolo predmetom toho ktorého (zabaleného) daru a ani kto bol jeho adresátom. S ohľadom aj na procesnú obranu žalobcu, ktorý rozporoval obsah toho ktorého daru a tiež adresáta daru, musí odvolací súd skonštatovať, že záver súdu prvej inštancie o tom, že fotografie nie sú hodnoverným dôkazom, resp. že nepreukazujú vlastnícky režim vecí, je správny. K hodnoteniu svedeckých výpovedí odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení svedeckých výpovedí v súlade so zákonom ( v spojení s ). Súd prvej inštancie v tomto smere správne zistil, že svedkovia, okrem toho že sú blízkymi rodinnými príslušníkmi žalovanej a majú intenzívny negatívny postoj k žalobcovi, sú aj materiálne zainteresovaný na konaní, keďže podľa tvrdení žalovanej majú byť vlastníkmi titulom darovania niektorých hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom konania (o čom aj sami svedkovia vypovedali) a zároveň súd prvej inštancie správne zistil vo výpovedi svedkov objektívne nezrovnalosti, ktoré sa v konaní pred súdom prvej inštancie nepodarilo spoľahlivo odstrániť. Ak teda s poukazom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd prvej inštancie výpovede svedkov ako neobjektívne, resp. nevierohodné, pre ktorý dôvod nemohli výpovede slúžiť ako základ pre kreovanie skutkového stavu i odvolací súd hodnotí postup a záver súdu prvej inštancie ako správny a zákonný, v súlade s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ústavného súdu (pozri rozhodnutie sp. zn. zo dňa 9. júna 2015). Rovnako nie je dôvodná ani námietka žalovanej, že preukázala darovanie mrazničky, mikrovlnnej rúry a krovinorezu jej matke, v spojení s námietkou o nesprávnom hodnotení svedeckej výpovede jej matky. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svedecké výpovede vyhodnotil jasne, logicky a dospel aj k správnym záverom v aspekte neunesenia dôkazného bremena žalovanou v otázke darovania vecí. Žalovaná ďalej

v rozsahu namietaných skutkových zistení tvrdila, že v otázke preukázania vzniku škody z dôvodu predaja štvorkolky, súd prvej inštancie prijal nesprávny „prejudiciálny“ záver o vlastníckom práve žalobcu k tejto veci, keď v konaní preukázala, že ju daroval jej synovi. Aj túto odvolaciu námietku hodnotí odvolací súd ako nedôvodnú a uvádza, že zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že vlastníkom štvorkolky bol žalobca. Ak aj žalovaná tvrdila, že štvorkolku žalobca daroval jej synovi za vysvedčenie, tieto tvrdenia neboli v konaní na základe dôkazných prostriedkov hodnoverne preukázané. V tomto smere neobstojí ani tvrdenie, že ak rozmery štvorkolky zodpovedajú pre dorast, tak to preukazuje darovanie, pretože sa jedná len o subjektívne tvrdenie, nepreukazujúc úmysel štvorkolku darovať. Odvolací súd poznamenáva, že žalovaná v rozsahu nároku žalobcu na náhradu škody nerozporovala tvrdenie, že štvorkolka bola predaná tretej osobe a ani samotnú výšku škody uplatnenú žalobcom, preto súd prvej inštancie v tomto smere správne vychádzal z nespornosti týchto tvrdení a na ich základe dospel aj k správnemu záveru o preukázaní dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody. Vo vzťahu k odvolacej námietke, podľa ktorej skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy dotvárajúc skutkový stav, odvolací súd uvádza, že v konaní žalovanou navrhované novoty neboli prípustné, a preto nemohlo zákonite dôjsť ani k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle . Z uvedeného dôvodu hodnotí aj túto odvolaciu námietku odvolací súd ako nedôvodnú.

20.1 Odvolací súd, s poukazom na uvedené uzatvára, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, čo pre odvolací súd znamená, že pre posúdenie zákonnosti a vecnej správnosti rozsudku je určujúci stav objektívne existujúci v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie a prípadné zmeny stavu, ktoré nastanú v budúcnosti, nemôžu spätne meniť pohľad na správnosť rozsudku v čase jeho vydania. Uvedené sa premieta aj v rozsahu budovania skutkového stavu, ktorý je tvorený skutkovými zisteniami, ktorými súd prvej inštancie v čase rozhodovania disponuje, a ktorých dispozíciu majú sporové strany. Z uvedeného pravidla platia určité zákonom vymedzené výnimky, napr. v podobe novôt ( ). V tejto súvislosti však odvolací súd uvádza, že nakoľko v konaní neboli prípustné novoty, je odvolací súd povinný posudzovať vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v čase jeho vyhlásenia. Nadväzujú na uvedené argumenty a skutočnosti odvolací súd konštatuje, že ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu k záveru, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v otázke vlastníckeho práva k veciam, ktoré sú predmetom tohto konania a na druhej strane, že žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno v otázke darovania týchto vecí, je potrebné prijatý záver hodnotiť ako zákonný, majúci oporu v riadne vykonanom dokazovaní a v dostatočne zistenom skutkovom stave.

21. Odvolateľka ďalej namietla, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepresvedčivý až arbitrárny, resp. v rozpore s dobrými mravmi a nepreskúmateľný, čím malo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

22. Vo vzťahu k predmetnej odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (pozri ), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa stranám sporu znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

23. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (pozri ). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri , , či , , ) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď súd prvej inštancie vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola dotknutej strane sporu odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.).

24. Podľa konštantnej judikatúry nadriadených súdov a aj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, musia sa zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Q. M. v. Španielsko, P. v. Moldavsko, B. v. Švajčiarsko). Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces, a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces (pozri ).

25. Odvolací súd osobitne k námietke žalovanej o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku dodáva, že arbitrárne a nepreskúmateľné rozhodnutie je vtedy, ak z rozsudku vyplýva extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces. Arbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené aj s nedostatočným odôvodnením. Arbitrárnosť sa môže prejaviť v procesnom postupe, ale aj v právnom posúdení.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci vyhodnotil i túto námietku odvolateľky ako nedôvodnú a konštatuje, že postup súdu prvej inštancie, či už v štádiu dokazovania a hodnotenia skutkového stavu, alebo v štádiu právneho posúdenia veci, nevybočil zo zákonných limitov, tobôž, aby bolo možné postupy a závery súdu prvej inštancie hodnotiť ako excesné, resp. extrémne vybočujúce z akceptovateľného a racionálneho pohľadu na vec. Rovnako nie je možné hodnotiť napadnutý rozsudok ako nepreskúmateľný, arbitrárny alebo nepresvedčivý. Napadnutý rozsudok je zrozumietľný, dáva odpoveď na všetky podstatné otázky, rovnako obsahuje všetky náležitosti v zmysle , pričom len skutočnosť, že žalovaná sa nestotožňuje so spôsobom vyhodnotenia dôkazov, nemôže bez ďalšieho viesť k záveru o nepreskúmateľnosti či arbitrárnosti rozsudku.

27. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej namietla aj nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Odvolací súd hodnotí i túto námietku odvolateľky ako nedôvodnú a na doplnenie uvádza, že súd prvej inštancie správne subsumoval nárok žalobcu pod ustanovenia hmotnoprávnych noriem a , ktoré správne interpretoval a v súlade s ktorými dospel aj k správnym (skutkovým) záverom ohľadom unesenia bremena tvrdenia a dôkazu na strane žalobcu. Naopak, odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že ak chcela byť žalovaná v konaní úspešná, bolo jej povinnosťou tvrdenia o strate vlastníckeho práva žalobcu k žalovaným veciam, titulom darovania (ako skutočnosti, z ktorej pre seba vyvodzuje pozitívne právne následky) preukázať. Je potrebné zdôrazniť, že žalobca ako „dominus litis“ žalobou vymedzuje skutkový stav (nárok), ktorý je súd v následnej kontradikcii s procesnou obranou žalovanej strany povinný subsumovať pod príslušné hmotnoprávne normy, pričom s ohľadom na žalobou uplatnený nárok, nebolo možné podľa názoru odvolacieho súdu vec po právnej stránke subsumovať pod ust. , t. j. o vrátenie daru. Žalovaná v podanom odvolaní poukázala aj na nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie o uložení povinnosti, aby vydala garniže a svietidlá žalobcovi, a to napriek tomu, že jej konaním žalobcu mala byť spôsobená škoda. Vznik tejto škody odôvodňovala tým, že žalobca pôvodné garniže

a svietidlá svojvoľne vymenil a zahodil. Uvedenú námietku odvolací súd z hľadiska povahy subsumuje pod rozsah namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci a konštatuje, že súd prvej inštancie mal nesporne preukázané, že vlastníkom garniží a svietidiel bol žalobca. Vychádzajúc prípadne aj zo skutočnosti, že pôvodné veci (garniže a svietidlá) žalobca svojvoľne odmontoval a vyhodil, a ktoré boli vo vlastníctve žalovanej, nemá podľa odvolacieho súdu relevantný vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Ak aj žalovaná namietala, že uloženie povinnosti vydať garniže a svietidlá za tejto situácie je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd k tomu poznamenáva, že žalovaná mohla už v rámci konania pred súdom prvej inštancie vzniesť prípadnú vzájomnú žalobu z titulu náhrady škody, prípadne sa samostatnou žalobou domáhať náhrady. Z uvedených dôvodov tak nie je podľa názoru odvolacieho súdu možné dôjsť k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci, prípadnej nezákonnosti napadnutého rozsudku.

29. K odvolacej námietke, že konanie má i inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd konštatuje, že ani táto odvolacia námietka nie je dôvodná, pretože v konaní neboli preukázané také pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (podrobne pozri bod 17. a nasl. odôvodnenia tohto rozsudku).

30. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovanej nie je spôsobilé privodiť zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých meritórnych výrokoch II. a III. ako vecne správny potvrdil.

31. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok IV. napadnutého rozsudku o trovách konania v rozsahu odvolacích námietok žalovanej a uvádza, že ak súd prvej inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného konania, rozhodol tak vecne správne. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že pri rozhodovaní o nároku zohľadnil procesný úspech žalobcu ( ), tak i mieru procesnej zodpovednosti žalovanej za čiastočné zastavenie konania ( ), v dôsledku čoho rozhodol sumárnym výrokom o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná v podanom odvolaní namietla, že k zastaveniu konania došlo po dohode oboch strán, a že súd prvej inštancie v tomto smere vôbec neskúmal či bola žaloba v tejto časti podaná dôvodne a či späťvzatie žaloby bolo podané pre jej (zavinené) správanie sa, resp. či jej správanie vyvolalo dôvody pre čiastočné späťvzatie žaloby.

32. Odvolací súd po preskúmaní veci hodnotí aj túto odvolaciu námietku ako nedôvodnú a uvádza k nej, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je vyjadrená v ustanovení a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie použitý v sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorá strana sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. septembra 2011 sp. zn. ). Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie, napr. ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala „res iudicata“ alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy, ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovanou stranou a pod. Odvolací súd konštatuje, že v prípade, ak k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby, v zásade platí, že zodpovednosť na zastavení konania nesie žalobca, ktorý je tak povinný nahradiť trovy konania v zmysle protistrane. Uvedené neplatí v situácii, ak bolo preukázané, že dôvod odpadnutia predmetu sporu, pre ktorý žalobca dôvodne zobral žalobu späť, spočíval v zavinenom správaní žalovanej strany (napr. splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby).

33. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal vydania aj hnuteľných vecí vymedzených vo výroku I. napadnutého rozsudku na základe rovnakého skutkového základu, čo znamená, že uvedené hnuteľné veci tvorili predmet jeho žalobného nároku, resp. petitu. Zo spisu tiež nesporne vyplýva,

že žalovaná žalobcovi predmetné veci dobrovoľne vydala, čím „de facto“ splnila žalovanú povinnosť. Odvolací súd dodáva, že zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 3. októbra 2023 (č. l. 114) síce vyplýva, že došlo k určitej forme konsenzu na vydaní žalovaných vecí, avšak táto forma konsenzu nemá právnu povahu súdneho zmieru, ktorého obsah by reflektoval aj na prípadnú dohodu o náhrade trov konania, alebo z ktorého by prípadne vyplývali iné relevantné skutočnosti pre posúdenie miery procesného zavinenia na zastavení konania. Ani z obsahu čiastočného späťvzatia žaloby (pozri č. l. 147) nie je možné dôjsť k inému záveru než ku ktorému dospel aj súdu prvej inštancie, t. j. že žalovaná procesne zavinila čiastočné zastavenie konania, keď po podaní žaloby dobrovoľne splnila časť žalovanej povinnosti. Odvolací súd, zdôrazňujúc procesný a objektívny náhľad na skúmanie miery zavinenia – bez možnosti meritórneho posúdenia dôvodnosti žaloby uvádza, že z obsahu spisu vyplýva len skutočnosť, že žalovaná po podaní žaloby splnila časť žalobného nároku žalobcu, čím v podstate zapríčinila v danom rozsahu odpadnutie predmetu sporu a na to nadväzujúc aj dôvodnosť čiastočného späťvzatia žaloby. Z dôvodu vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie i v tejto časti, odvolací súd potvrdil i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením podľa pomeru úspechu strán v konaní ( ) a procesne plne úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní, priznal voči procesne neúspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne samostatným uznesením súd prvej inštancie.

35. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).