Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoCsp/16/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne W. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Y. XX, zast. Mgr. Matúš Macko, advokát so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, proti žalovanej 365.bank, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/4A, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 7571/8A, 821 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -107 zo dňa 13.12.2021 takto

rozhodol:

I. M e n í rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. čo do nepriznania trov konania stranám vo vzťahu k výroku I. tak, že v tejto časti konania má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, a vo vzťahu k výroku IV. tak, že v tejto časti konania má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie rozsudkom vyslovil: „I. Súd u r č u j e, že úver zo Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012, je bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti konania stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a . II. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.506,52 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.506,52 Eur od 26.02.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V tejto časti konania m á žalobkyňa voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. III. Súd u r č u j e že zmluvná podmienka uvedená v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Zmluvy o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012, v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu

na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. V tejto časti konania m á žalobkyňa voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. IV. Súd u r č u j e, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX z 28.05.2015, je bezúročný a bez poplatkov. V tejto časti konania stranám náhradu trov konania n e p r i z n á v a . V. Žalovaná j e p o v i n n á vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 51,93 Eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 51,93 Eura, od 31.03.2021 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V tejto časti konania m á žalobkyňa voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. VI. Súd u r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v článku 3. Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod 3.18., Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, z 28.05.2015, v časti: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom poradí: a) poplatky podľa ZoÚ, b) úrok z omeškania, c) zmluvný úrok z úveru, d) splátka istiny úveru, pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné“, je neprijateľná a z tohto dôvodu neplatná. V tejto časti konania m á žalobkyňa voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. , - , a , veta prvá a , a , o ochrane spotrebiteľa, , , , , a , , , a o spotrebiteľských úveroch, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1195 Z. z., , , , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa voči žalovanej domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.506,52 Eur s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Žalobkyňa ďalej žiadala, aby v prípade oboch zmlúv súd určil, že úver poskytnutý na ich základe je bezúročný a bez poplatkov. Tiež si uplatnila nárok na náhradu trov konania. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia príslušných zákonov, súd prvej inštancie posúdil Zmluvu o úvere konsolidácia č. XXXXXXXXXX z 20.03.2012 ako aj Zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX z 28.05.2015 ako bezúročnú a bez poplatkov. Žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo vzťahu k obom vyššie uvedeným zmluvám a tiež určil neprijateľnosť dvoch zmluvných podmienok. Výroky o trovách konania v časti žaloby na plnenie a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, (vo vzťahu k výrokom II., III., V., VI. Rozsudku) konajúci súd odôvodnil podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tejto časti žaloby bola v spore v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, ktorá má voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výroky o trovách konania v časti žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru (vo vzťahu k výroku I. a IV. rozsudku) súd prvej inštancie odôvodnil podľa , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto súvislosti sa súd prvej inštancie odklonil od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, čo v konečnom dôsledku znamená, že úspešnej žalobkyni, hoc spotrebiteľke, náhradu trov konania nepriznal. Súd vyslovil určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru priamo vo výrokovej časti rozsudku z dôvodu odstránenia spornosti práva a v záujme zabezpečenia právnej istoty. Súd prvej inštancie súčasne zdôraznil, že bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru skúmal ako otázku predbežnú v rámci žaloby na plnenie. Preto považoval za nespravodlivé a duplicitné, ak by úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa dosiahla plný úspech v žalobe na plnenie, kde otázka bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru bola predbežná a jednoznačná.

4. Proti tomuto rozsudku, v časti čo do nepriznania trov konania stranám vo vzťahu k výroku I. a IV., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, a to z dôvodu nesprávnych skutkových zistení

a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu k výroku I. a IV. o nepriznaní nároku na náhradu trov konania ustanovením a odklonil sa tak od zásady zodpovednosti za výsledok v spore, pričom v danom prípade neboli naplnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia . Žalobkyňa má za to, že v danom prípade sa nejedná o výnimočnosť prípadu a nie sú dané ani dôvody hodné osobitného zreteľa nevyhnutné na aplikáciu . V tejto súvislosti poukázala na o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z ustanovenia citovaného zákona vyplýva, že spotrebiteľ má vždy právo žiadať, aby súd posúdil či je úver bezúročný a bez poplatkov výrokom rozsudku, a to bez ohľadu na to, či by inak mohol túto otázku posúdiť len ako otázku predbežnú. Žalobkyňa túto zákonom danú možnosť využila a považuje za neprimeraný zásah do jej práv, ak jej súd prvej inštancie vo vzťahu k týmto výrokom nepriznal právo na náhradu trov konania, aj napriek tomu, že žalobe v týchto častiach vyhovel. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia nekonkretizoval v čom vidí výnimočnosť daného prípadu, prípadne aké dôvody hodné osobitného zreteľa považoval za dostatočné na to, aby rozhodol tak ako rozhodol. Samotné konštatovanie plného úspechu v častiach o vydanie bezdôvodného obohatenia nezakladá dôvody na aplikáciu . Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. , z 10.10.2018. Navrhla zmeniť výroky o trovách konania vo vzťahu k I. a IV. výroku rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -107, z 13.12.2021 tak, že odvolací súd žalobkyni prizná právo na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. a IV. v rozsahu 100 % voči žalovanému.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila. Poukázala na to, že dôvody hodné osobitného zreteľa, resp, výnimočné okolnosti žiadnym spôsobom nešpecifikuje a vymedzenie toho, čo možno v konkrétnej situácii považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa ponecháva na konajúci súd. V prejednávanej veci požadovala žalobkyňa vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej malo vzniknúť z dvoch zmluvných vzťahov - zmlúv o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade išlo o zmluvné vzťahy, ktoré boli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dávno ukončené. Predbežnou otázkou pre účely rozhodnutia o existencii nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo posúdenie, či je potrebné inkriminované zmluvy o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročné a bezpoplatkové. Bez tohto posúdenia a učinenia záveru by súd prvej inštancie nebol schopný posúdiť ani dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovanej je zrejmé, že oprávnenie spotrebiteľa žalovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru nie je viazané na existenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko toto oprávnenie vyplýva priamo zo Avšak z okolností prejednávanej veci je zrejmé, že výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaných spotrebiteľských úverov nemá reálne žiadny význam a súd prvej inštancie bol o tomto nároku povinný rozhodnúť výlučne z dôvodu, že mu to ukladal zákon. Aký reálny význam môže mať určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere v prípade, ak ide o zmluvné vzťahy dávno ukončené, pričom súd zároveň rozhoduje aj o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý v prípade, ak by sa vyžadovalo skúmanie naliehavého právneho záujmu, výrok o určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti konzumoval. Zároveň žalovaná považuje návrh žalobcu na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov za výlučne účelový, a to v snahe umelo navyšovať trovy konania. Hoci žaloby boli podané už 13.01.2021 a 20.01.2021, žalobca rozšíril žalobcu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti až podaním z 22.10.2021, teda krátko pred konaním pojednávania vytýčeného na 03.01.2021, ktoré muselo byť predovšetkým z tohto dôvodu odročené. Z uvedeného teda podľa žalovanej možno nepochybne vyvodiť snahu žalobkyne, resp. skôr jej právneho zástupcu, „na poslednú chvíľu" neúmerne navyšovať trovy právneho zastúpenia cez vo svojej podstate duplicitný nárok, zneužívajúc kogentnosť právnej úpravy, ako aj samotné postavenie spotrebiteľa. Žalovaná v tomto smere poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. apríla 2014, sp. zn. ako aj na nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. júla 2012 sp. zn. l. ÚS 988/12. Žalobkyni boli riadne priznané trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia jednak vo vzťahu k nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia ako aj vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam, teda boli jej priznané trovy vo vzťahu k účelne požadovaným nárokom. Trovy vo vzťahu k nárokom na určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetných spotrebiteľských úverov však za účelne vynaložené považovať nemožno. Záverom žalovaná uviedla, že medzi dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania patrí aj povaha a okolnosti prejednávanej veci, pod ktoré možno nepochybne dôvody prezentované súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zaradiť. Navrhla rozsudok súd prvej inštancie v jeho napadnutej časti potvrdiť a žalovanej priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 %.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne v napadnutej časti t.j. čo do nepriznania trov stranám vo vzťahu k výroku I. a IV. je dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd konštatuje, že z podaného odvolania vyplýva, že žalobkyňa namieta nesprávne právne posúdenie veci ( ).

9. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. ).

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej nepriznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k výrokom I. a IV., a to aj napriek tomu, že bola aj v týchto častiach konania úspešná.

12. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Každá strana znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor skončený ( ). Ak bude rozhodnutím súdu vyslovené, ktorá strana je v práve, nadobudne táto strana nárok na náhradu trov konania, ktoré na dosiahnutie tohto rozhodnutia vynaložila.

14. Náhrada trov konania je nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jej povahy, keď strany sporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojím nárokom zvíťazila, dostala ňou vynaložené trovy od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. Neúspešnej strane takto vzniká povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane.

15. Na povinnosť strany nahradiť trovy konania nemá vplyv ani prípadné oslobodenie strany od platenia súdnych poplatkov, od povinnosti nahradiť trovy konania protistrane nie je možné oslobodiť. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa ust. , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Zo slovného znenia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha

súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

18. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod.

19. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porov. R 34/1982, R 23/1989).

20. Odvolací súd má za to, že žalovaná nepreukázala také majetkové, sociálne, osobné, či iné okolnosti, ktoré by zakladali dôvodnosť aplikácie výnimočného ustanovenia . Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne poukazovala na účelové správanie žalobkyne, či jej právneho zástupcu (napr. rozširovaním pôvodnej žaloby o ďalší petit a pod.). Tieto skutočnosti však nijakým relevantným spôsobom nepreukázala. Len samotný fakt, že žalobkyňa svoju pôvodnú žalobu doplnila a rozšírila o ďalší výrok automaticky nepreukazuje účelovosť konania žalobkyne. Odvolaciemu súdu je z jeho aplikačnej praxe známe, že spotrebitelia popri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia z opatrnosti a právnej istoty navrhujú, aby súd vyslovil aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetnej zmluvy.

21. Odvolací súd považuje za potrebné záverom zdôrazniť, že plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa bola v tomto konaní úspešná v celom rozsahu, a preto jej s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti patrí nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Nakoľko žalovaná nijakým relevantným spôsobom nepreukázala účelovosť konania žalobkyne vo vzťahu k trovám konania, (rovnako možno považovať tvrdenia žalovanej za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu trov) odvolaciemu súdu neostávalo iné ako posúdiť odvolanie žalobkyne ako dôvodné.

22. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia rozsudok v jeho napadnutej časti t. j. čo do nepriznania trov konania stranám zmenil vo vzťahu k výroku I tak, že v tejto časti konania má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,a vo vzťahu k výroku IV tak, že v tejto časti konania má žalobkyňa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Podľa ust. , ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

24. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa ust. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

26. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s tak, že odvolací súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu, nakoľko táto bola v odvolacom konaní plne úspešná. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. ( ).

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.