Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/460/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobkyne: SPP Distribúcia a.s., IČO: 35 910 739, Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, zastúpená: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: E. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX, t.č. bytom T. XX, zastúpený: JUDr. Jana Hreňová, advokátka, Krížna 14, Bratislava, o zaplatenie 3.041,30 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

III. Štát m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.09.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.10.2015, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 3.041,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.041,30 eura od 08.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2)

3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/460/2015-24 zo dňa 07.12.2015. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote odpor s odôvodnením, čím sa platobný rozkaz v zmysle § 174 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“) v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že na odbernom mieste T. XX, žalovaného v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktorý odber je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike považovaný za neoprávnený odber. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (plomby) bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca O.. V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 3.041,30 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu a vyfakturovaná žalovanému - faktúra č. 9000174619 zo dňa 24.03.2014, splatná dňa 07.04.2014, znejúca na sumu vo výške 3.041,30 eura. Žalobkyňa listom vyzvala žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný na výzvu nereagoval a faktúru neuhradil. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania, od čoho žalobkyňa odvodila svoj nárok na úrok z omeškania.

5. V konaní sa žalobkyňa ďalej vyjadrila, že znalec, ktorý znalecký posudok vypracoval, je povinný vypracovať ho riadne, účelne a nestranne. Znalec O.. H. A. je riadnym znalcom zapísaným v zozname znalcov evidenčné číslo: XXXXXX. Znalec je povinný postupovať pri vypracúvaní znaleckých posudkov podľa príslušných ustanovení zákona č. 382/2004 Z.z. a je nezávislou a nestrannou osobou. Kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná na základe podozrenia, že došlo k neoprávnenému zásahu do meradla zemného plynu, na základe oznámenia orgánov činných v trestnom konaní o vyšetrovaní organizovanej skupiny páchateľov vykonávajúcich zásahy do plynomerov žalobkyne. Pri vyšetrovaní boli zaistené viaceré predmety, a to najmä profesionálne falšovateľské náčinia, veľké množstvo razníc rôzneho druhu a pod., ktoré mali byť použité na realizovanie neoprávnených zásahov do meradiel plynu za účelom optimalizácie nameraných hodnôt. Ďalej však boli zaistené najmä prehľadné zoznamy, na ktorých boli uvedené miesta odberov, dátumy, číselné údaje o meradlách a osoby, u ktorých mali byť vykonané neoprávnené zásahy do meradiel. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo v danom regióne vykonaných viacero kontrol na vybraných odberných miestach vyplývajúcich zo zaisteného zoznamu. Napriek vysokej profesionalite falšovateľov však znalec potvrdil manipuláciu so zabezpečovacími prvkami plynomeru vo všetkých prípadoch t.j. u osôb uvedených v zaistených zoznamoch. V predmetných zaistených zoznamoch sú zapísané hodnoty už od apríla 2010, a teda existuje dôvodný predpoklad, že do zásahu meradla došlo práve v uvedenom čase. Z tohto dôvodu nie je možné na základe objektívnych a spoľahlivých pokladov zistiť spotrebu žalovaného. Pri pravidelných ročných odpočtoch nebolo možné zistiť, či sú predmetné plomby alebo meradlo manipulované, nakoľko tieto boli zmenené profesionálnymi falšovateľskými nástrojmi, ktoré boli orgánmi činnými v trestnom konaní zaistené. Vzhľadom na tieto okolnosti nie je možné nazerať na predchádzajúce spotreby žalovaného ako na relevantné. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Znalec potvrdil, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby ako aj mechanické poškodenie zabezpečovacej značky. Tým, že bolo preukázané, že bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, každý takýto odber sa v zmysle ust. § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považuje bez ďalšieho za neoprávnený odber, a nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, stačí len samotná skutočnosť, že bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Cdo 102/2010 z 29.11.2011. Nakoľko stav spotreby zemného plynu indikovaný na meradle nie je možné v zmysle zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii v spojení s ust. zákona o energetike brať pre porušenie plomby v úvahu, bolo potrebné určiť spotrebu zemného plynu na odbernom mieste žalovaného prostredníctvom vyhlášky MHSR č. 449/2012 Z.z., a to za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho dňu odhalenia poškodenia zabezpečenia meradla, do zistenia poškodenia zabezpečenia meradla. Žalovanému nebola za predmetné obdobie fakturovaná spotreba zemného plynu, nakoľko v prípade zistenia poškodenia zabezpečovacieho prvku nie je možné akceptovať údaje na meradle a plyn, ktorý žalovaný odobral, bolo potrebné určiť v zmysle zákona. Žalovaný mal na riadnej vyúčtovanej faktúre za predmetné obdobie od svojho dodávateľa zemného plynu spotrebu plynu vo výške 0 m3. V prípade, ak žalovaný uhrádzal zálohové platby, žalovaného dodávateľ zemného plynu vrátil vzniknutý preplatok žalovanému. Nulová spotreba na faktúre resp. na vyúčtovaní žalovaného je uvedená kvôli skutočnosti, že porušením plomby platnosť overenia meradla zanikla, a teda údaj uvedený na číselníku nebolo možné akceptovať a množstvo spotrebovaného plynu bolo určené prostredníctvom vyhlášky. Žalovaný v čase neoprávneného odberu za spotrebovaný plyn neplatil, odoberal plyn de facto zadarmo, ale jeho odberom dochádza k nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobkyne, čím sa znížil majetok žalobkyne. Nakoľko medzi žalobkyňou a žalovaným neexistuje zmluvný vzťah, je potrebné, aby si žalobkyňa tento úbytok majetku uplatnila ako škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Vzniknutú škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a preto musela žalobkyňa použiť výpočet škody podľa vyhlášky. Žalobkyňa je oprávnená vykonávať distribúciu plynu na základe povolenia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pričom rozhodnutím úradu došlo k schváleniu prevádzkového poriadku spoločnosti žalobkyne. Od 01.07.2007 došlo k liberalizácii trhu s plynu, čo má za následok, že na trhu pôsobí viacero dodávateľov, pričom len jeden je distribútor. Žalobkyňa prostredníctvom svojich zamestnancov vykonáva odpočty plynu a súčasťou odberného miesta je meradlo, ktoré je vlastníctvom žalobkyne. Pokiaľ dochádza k neoprávnenému odberu zemného plynu podľa § 82 zákona o energetike, v tom prípade koncový odberateľ neodoberá plyn od dodávateľa, ako pri štandardnom legálnom odbere. Vzhľadom na túto skutočnosť mu zo strany dodávateľa nie je spotrebovaný plyn ani spoplatňovaný a koncový odberateľ ho odoberá de facto zadarmo. Takýto odber plynu sa však prejaví ako reálny úbytok na množstve plynu v distribučnej sieti, čiže v sieti žalobkyne a žalobkyňa je v tomto prípade subjekt, ktorý je povinný distribučnú sieť zásobovať plynom a udržiavať v nej stály tlak. Spotrebovanie plynu v distribučnej sieti sa u žalobkyne prejaví ako pokles majetkových hodnôt, resp. ako škoda spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu. Skutková podstata neoprávneného odberu zemného plynu je v danom prípade naplnená odberom plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (plomby). Skutočnosť, že ide o neoprávnený odber plynu, nie je podmienená funkčnosťou meradla v rovine, či meria hodnoty správne, ale či má dané meradlo poškodené zabezpečovacie prvky, ktorých poškodenie umožňuje optimalizáciu nameraných hodnôt plynu na ľubovoľnú hodnotu. Možno predpokladať, že meradlá po neoprávnenom zásahu do ich zabezpečenia zostávajú funkčné. Vykazujú naďalej známky funkčnosti a sú spôsobilé merať hodnoty správne. Avšak porušenie zabezpečenia umožňuje ľubovoľnej osobe manipuláciu s takto nameranými hodnotami. Je irelevantné, či meradlo meria hodnoty správne, ak vzhľadom na porušenie jeho zabezpečenia možno tieto hodnoty bez poškodenia meradla optimalizovať podľa vlastného uváženia (pretáčať na ľubovoľnú hodnotu). Žalobkyňa ďalej uviedla, že v zoznamoch zaistených orgánmi činnými v trestnom konaní bolo uvedené taktiež odberné miesto žalovaného, pričom pri každej kontrole každého odberného miesta uvedeného v zoznamoch bola potvrdená manipulácia so zabezpečovacími zariadeniami meradla plynu. V zoznamoch boli uvádzané hodnoty od roku 2008. Na základe uvedených skutočností nie je možné odhadnúť, o ktorý neoprávnený odber v poradí sa jedná, nie je možné určiť, koľko zásahov do meradla bolo vykonaných, ani akou formou boli hodnoty na meradle manipulované. Žalobkyňa má za to, že k skutočne vzniknutej škode reálne došlo, avšak túto škodu nie je možné vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobkyňa nemohla určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu inak, ako jej ukladá zákon, t.j. na základe vyhlášky. Preukázaním, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, sa každý takýto odber považuje za neoprávnený odber. V tomto prípade nie je potrebné preukazovať, či odberateľ sám porušil zabezpečovacie zariadenie, alebo ho spôsobila iná osoba. Postačuje iba samotná skutočnosť, že zabezpečovacie zariadenie bolo poškodené. V takomto prípade zákon predpokladá objektívnu zodpovednosť a je to práve odberateľ, kto nesie zodpovednosť za to, že takýmto meradlom odoberal plyn. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, a síce na uznesenie sp.zn. 1Cdo/107/2008 zo dňa 27.10.2009, rozsudok sp.zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa 29.11.2011, uznesenie sp.zn. 3Cdo/99/2012 zo dňa 12.03.2015. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je absolútne vylúčené, že by zabezpečovacia značka meradla - plomba bola osadená na plynomeri bez zaisťovacích prvkov ešte predtým, ako bol plynomer namontovaný na odberné miesto. Potvrdením znalca o poškodení - odstránení jedného zaisťovacieho prvku plomby je zrejmé, že prišlo automaticky k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Nakoľko zaisťovací prvok plomby zabezpečuje umiestnenie plomby na správnom mieste, tak aby plomba plnila svoj účel a zabezpečovala ochranu pred prípadnou manipuláciou a v prípade ak by k manipulácií došlo, aby to bolo zrejmé na jej poškodení. Porušením zabezpečovacieho zariadenia proti neoprávnenej manipulácii príp. plomby platnosť overenia meradla zanikla, nie je potrebné preukazovať, či meradlo meria správne, a teda údaj uvedený na číselníku nie je možné akceptovať. Žalobkyňa ďalej poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2012 zo dňa 17.05.2016. Ďalej žalobkyňa uviedla, že je úplne irelevantné, v akom konaní boli zaistené predmetné zoznamy, či pri riešení nelegálnej migrácie, krádeže potravín, prípadne vyšetrovania akéhokoľvek iného trestného člnu či priestupku. Poukazovala na prehľad klesajúcej spotreby žalovaného, ktorého spotreba sa v rokoch 2005 a 2006 pohybovala okolo 4000 m3. V období, v ktorom je žalovaný uvedený vo výpisoch zo zoznamu, mala spotreba žalovaného klesajúcu tendenciu. Žalobkyňa poukazovala na vypočutie R. B. v inom konaní ČVS-2597/JB-TT-2014, kde osoba p. B. uviedla, že vykonával revíziu potrubia a plynových spotrebičov na odberných miestach. Uviedol, že žiadny zásah do meradla neurobil. V súvislosti s revíznou činnosťou si viedol zošit, do ktorého zapisoval záznamy o zistenej spotrebe plynu, ktorý mu bol neskôr políciou zaistený. Je zaujímavé, že osoba V. B. vykonávala údajnú revíziu u jednotlivých odberateľov resp. odberných miestach presne v ten deň, čo žalobca vykonával odpočty spotrieb. Ako z čarovnej gule všetci žalovaní aj v iných konaniach, ako aj v tomto prípade žalovaný, potrebovali vždy vykonať kontrolu plynu prípadne vždy cítili únik plynu v domácnosti, a to v ten istý deň, keď kontrolu resp. zápis spotreby vykonala žalobkyňa. Počas konaní žalovaní taktiež uviedli, že k meradlám žiadne osoby nepustili. Ďalej žalobkyňa poukazovala na to, že znalec pri demontáži zistil, že plombu umiestnenú na číselníku meradla je možné demontovať s použitím pomerne malej sily. Pričom po tom ako plombu z číselníka demontoval, zistil, že je v zadnej časti poškodená. Poškodenie plomby bolo zreteľné, nakoľko v zadnej časti tejto plomby chýbal jeden zo zaisťovacích prvkov. Fotografia tohto absentujúceho zaisťovacieho prvku je súčasťou znaleckého posudku. Význam zaisťovacieho prvku plomby spočíva v tom, že plombu pevne drží na jej mieste a v prípade, ak je plomba nejakým spôsobom odňatá z číselníka meradla, indikuje toto odňatie tým, že dôjde k jeho k poškodeniu (k odlomeniu zaisťovacieho prvku). Postup demontáže plomby znalec súdu objasnil pri jeho výpovedi, pričom súdu názorne demonštroval jej odnímanie jednak pri funkčných zaisťovacích prvkoch ako aj pri nefunkčných zaisťovacích prvkov. Z tejto názornej demonštrácie bolo zrejmé, že v prípade, ak plomba mala nepoškodené t.j. funkčné zaisťovacie prvky, bola jej demontáž možná len s použitím veľkej sily, pričom takúto demontáž sprevádzal výrazný zvukový efekt. Znalec musel pri funkčnej plombe prekonať silou zaisťovacie prvky, ktoré sa následne zlomili, čo malo za následok využitie väčšej sily a uvedený sprievodný zvukový efekt. Nakoľko sa zaisťovací prvok odlomil, jeho časť ostala v číselníku. Znalec ďalej taktiež súdu demonštroval demontáž plomby s poškodenými zaisťovacími prvkami. Tu bolo zjavné, že plomba pri jej odnímaní nekladie tak silný odpor a jej demontáž nebola sprevádzaná zvukovým efektom lámania zaisťovacieho prvku. Znalec teda plombu odňal s použitím malej sily a bez zvukového efektu. Nakoľko zaisťovací prvok už na plombe od počiatku absentoval, v tomto prípade nezostal v číselníku meradla. Rovnakým postupom znalec na svojom pracovisku vykonal demontáž plomby na meradle zaistenom z odberného miesta žalovaného. Ako znalec uviedol, plombu bolo možné demontovať s použitím malej sily. Po demontáži ďalej zistil, že na plombe chýba zaisťovací prvok (čo spôsobilo, že plombu bolo možné demontovať malou silou). Z uvedeného možno ustáliť, že takáto demontáž plomby nebola vzhľadom na jej poškodenie realizovaná prvý krát a plomba bola poškodená už pred jej demontážou zo strany znalca. V prípade, ak by mal plombu poškodiť pri demontáži znalec, bolo by jej demontovanie možné len s využitím veľkej sily a taktiež by znalec v číselníku meradla musel nájsť odlomený zaisťovací prvok. V prípade, ak by sa v číselníku meradla zaisťovací prvok nachádzal, bola by táto skutočnosť uvedená priamo v posudku. Vzhľadom na obsah znaleckého posudku, výpoveď znalca, ako aj vyššie uvedené skutočnosti, je podľa žalobkyne zrejmé, že k poškodeniu zabezpečenia došlo, a že na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu plynu meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ďalej si žalobkyňa dovoľuje uviesť, že meradlo žalovaného sa nachádzalo v uzamykateľnej skrinke. Teda v prípade, ak by sa ktokoľvek chcel dostať k plynomeru, musel by prekonať prekážku spočívajúcu v uzamykateľnom mechanizme. Umiestnenie meradla, ako aj skutočnosť, že skrinka je uzamykateľná, vyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania ako aj z fotografií odberného miesta. Čo sa týka povinnosti predchádzať škodám, žalobkyňa uviedla, že zoznamy zaistené v trestnom konaní boli žalobkyni poskytnuté v apríli 2013, na základe uvedených zoznamov vykonala žalobkyňa takmer 500 kontrol údajných miest, prvé kontroly na odberných miestach boli vykonané 15.04.2013, to znamená bezprostredne po tom, čo bol žalobkyni predmetný zoznam poskytnutý. Žalobkyňa má za to, že k výkonu týchto kontrol pristupovala s odbornom starostlivosťou, avšak snáď súd pochopí, že to bola neočakávaná situácia a žalobkyňa, tak ako asi žiadna spoločnosť na území SR, nedisponuje takým počtom personálu, aby mohli byť tieto kontroly vykonané v jeden deň, týždeň alebo mesiac. K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že má za to, že nárok nie je premlčaný. V prípadoch, kedy nie je možné zistiť zásah do meradla, postupuje sa fikciou podľa vyhlášky. To znamená, že má za to, že práve prvý deň neoprávneného odberu zemného plynu začala plynúť objektívna premlčacia lehota, na základe čoho si žalobkyňa si svoju povinnosť splnila a svoj nárok uplatnila aj v rámci tejto objektívnej premlčacej lehoty. Ďalej uviedla, že až momentom, kedy bol vypracovaný znalecký posudok, kde bol konštatovaný zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, až týmto momentom sa žalobkyňa mohla dozvedieť o škode.

6. Ako dôkazy označila a predložila žalobkyňa znalecký posudok č. XXX/PL-XXXX, faktúru č. XXXXXXXXXX, list žalobkyne (vyfakturovanie škody), výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu č.l. 6-7, výpis základnej úrokovej sadzby ECB, Zápis zo dňa 25.02.2014, Montážny list meradla číslo: XXXXXXXXXX, Cenník externých služieb účinný od 05.06.2013, fotodokumentáciu falšovateľského náčinia, výpis zo zoznamu zadržaného orgánmi činnými v trestnom konaní, správu ÚHCP zo dňa 13.07.2015, rozhodnutia NSSR sp.zn. 4Cdo/102/2010, 3Cdo/99/2012, 1Cdo/107/2008, 4Cdo/30/2009, uznesenie OOPZ v Trstíne ČVS: Z.-XXXX/TR-TT-XXXX, zápisnicu z pojednávania pred OS Trnava sp.zn. 16C/455/2015, rozsudok KS v Bratislave sp.zn. 5Co/169/2015, prehľad ceny plynu dodávateľa, prehľad referenčnej ceny plynu, výpis zo SAP, výsledky odpočtu, uznesenie OOPZ v B. ČVS: Z.-XXXX/CI-TT-XXXXAM, fotodokumentáciu odberného miesta a plynomeru, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu č.l. 262. Navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalca na pojednávaní, dopytom na SPP, a.s., dopytom na OČTK, výsluchom zástupcu účtovného oddelenia dodávateľa - SPP a.s., a opätovne zástupcu žalobkyne.

7. Žalovaný sa v podanom odpore zo dňa 20.01.2016 k veci vyjadril v tom zmysle, že žalovanému nebol známy žiadny neoprávnený odber plynu prostredníctvom plynomeru, a ani nič o neoprávnenom odbere plynu na odbernom mieste nevedel a nevie. Nebol si vedomý žiadneho poškodenia meradla plynu ani zabezpečovacieho zariadenia, pričom žalovaný nedisponuje technickými ani odbornými znalosťami, ktoré by mu umožňovali akúkoľvek manipuláciu so zariadením. Žalovaný žiadne poškodenie ochrannej skrinky, samotného meradla zemného plynu alebo zabezpečovacieho zariadenia nezaznamenal. Zároveň sa žalovaný domnieva, že meradlo plynu meralo hodnoty odobratého zemného plynu správne, domnieva sa tiež, že žalobkyňa sa touto skutočnosťou mala zaoberať, a preukázateľne dokázať nefunkčnosť tohto meradla a nielen poškodenie zabezpečovacieho zariadenia. V opačnom prípade je dôvodné sa domnievať, že meradlo meralo správne a teda k žiadnemu pochybeniu alebo nepresnosti pri určení množstva spotrebovaného plynu nemohlo dôjsť. Žalovaný považuje nárok na náhradu škody za nedôvodný a neoprávnený, nakoľko neboli splnené materiálne a formálne podmienky vzniku nároku na náhradu škody. V danom prípade nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že dotknuté meracie zariadenie nemeria hodnoty správne a žalobkyni vznikla škoda. Znalecký posudok nesmeruje k preukázaniu škody, ale sa zaoberá len analýzou poškodenia zabezpečovacieho zariadenia. Preukázanie poškodenia plomby nie je však zároveň dôkazom o tom, či reálne došlo k neoprávnenému odberu a teda k vzniku škody. Žalovaný ďalej uviedol, že na výpočet škody žalobkyňa aplikovala vykonávací predpis, avšak podľa § 82 ods. 4 zákona mala byť údajná škoda, ktorej vznik však žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, určená pomocou typového diagramu dodávky. Náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu síce žalobkyňa v rámci vyúčtovania škody vyčíslila, avšak žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

8. V konaní sa žalovaný ďalej vyjadril, že spochybňuje aktívnu legitimáciu žalobkyne, pretože táto nie je v nijakom zmluvnom vzťahu so žalovaným. Odvodenie aktívnej legitimácie priamo zo zákona o energetike je v prejednávanej veci nedostatočné. Ak by sa koncový odberateľ dopustil neoprávneného odberu plynu, škoda by mala vzniknúť dodávateľovi, pretože prevádzkovateľ distribučnej siete dostal za plyn už zaplatené od dodávateľa. Znalec v posudku tvrdí, že došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, ktorý však mohol byť odstránený pri vypracovaní znaleckého posudku. Demontáž plomby prebieha tak, že znalec do plomby vyvŕta dieru a túto plombu vytrhne. Z takéhoto postupu preto nie je možné určiť, či plomba bola už poškodená, alebo došlo k jej poškodeniu pri činnosti znalca. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 o energetike automaticky neznamená nesprávne meranie plynu a vznik škody v zmysle množstva plynu na strane žalobkyne. Takýto odber môže znamenať len vznik škody v zmysle poškodenia plynomeru ako takého, napríklad jeho obalu. Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do meradla a meradlo plynomeru by nezaznamenávalo alebo nesprávne zaznamenávalo odber plynu (nielen poškodenie zabezpečenia plynomeru, ale aj samotného meradla v ňom), jednalo by sa o neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, čo však žalobkyňa netvrdí. Podľa žalovaného, ak skončila platnosť overenia určeného meradla, znamená to len, že takéto meradlo nemožno ďalej používať. Neznamená to však, že hodnoty, ktoré meradlo v čase do skončenia platnosti jeho overenia zaznamenávalo, nie sú relevantné a nemožno ich použiť. Žiadne z ustanovení zákona o energetike nezbavuje žalobkyňu povinnosti preukázať vznik skutočnej škody. Žalovaný má za to, že žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila a v konaní nepreukázala vznik skutočnej škody. Nepostačuje len vykonať fiktívny výpočet škody s odkazom na vyhlášku, ale žalobkyňa musí preukazovať, že neoprávneným odberom došlo k reálnej škode. Ďalej žalovaný uviedol, že stanovenie objektívnej zodpovednosti v prípade neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a druhou zmluvnou stranou, v dôsledku ktorej nie je zabezpečená dostatočná ochrana spotrebiteľa a jeho ekonomických záujmov. Náprava tohto stavu je možná len vtedy, ak v prípade akéhokoľvek neoprávneného odberu plynu odberateľom v domácnosti sa bude uplatňovať subjektívna zodpovednosť. Žalovaný poukazoval na predložený výpis zo zoznamu zadržaného OČTK a výpis z evidencie žalobkyne. Hodnota uvedená na oboch výpisoch je totožná, čo môže znamenať aj to, že hodnota uvedená v zozname mohla byť napísaná zamestnancom žalobkyne alebo za jeho pomoci. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že predložený znalecký posudok nie je preskúmateľný a nie je možné overiť správnosť postupu znalca. V znaleckom posudku sa nenachádza opis postupu znalca, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom, a preto nie je možné zistiť, akým spôsobom prišiel k jednotlivým záverom. Žalovaný poukazuje tiež na konštatovanie znalca, že „sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja.“ Toto tvrdenie znamená, že na plynomeri sa nachádzala originálna pôvodná plomba. Okrem poškodenia - odstránenia jedného zaisťovacieho prvku plomby, ktorý sa nachádza vo vnútri plynomera, znalec nekonštatoval poškodenie povrchu plomby (vrchnej strany, napríklad poškodenie hrán plomby od šroubováka), ktoré by mohlo predpokladať manipuláciu s plombou a jej opakovanú demontáž. Nie je vylúčená možnosť, že plomba bez zaisťovacích prvkov bola osadená v plynomeri ešte predtým, ako bol plynomer namontovaný na odberné miesto. Keďže znalecký posudok nepreukazuje možnosť opakovanej manipulácie s plombou, žalovaný má za to, že takéto poškodenie plomby nenapĺňa skutkovú podstatu poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike. Žalovaný odoberal plyn a tento plyn bol riadne zaznamenaný na meradle plynomera, pričom žalovaný riadne uhrádzal preddavky a prípadne nedoplatky, ak mu tieto vznikli na základe vyúčtovania. Skutočnosť, že mal mať žalovaný podľa žalobkyne vrátené úhrady za odobratý plyn, nemôže znamenať vznik škody, a o to viac v prípade, ak mu tieto úhrady mal vrátiť dodávateľ a nie žalobkyňa. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že skutky, ktoré sú predmetom trestného konania, sa týkajú elektromerov a vôbec sa netýkajú plynomerov. Má tiež za to, že ak by neoprávnené konanie bolo také jednoznačné a nespochybniteľné, ako je o tom presvedčená žalobkyňa, proti konkrétnym osobám by bolo vedené trestné stíhanie, nakoľko od zaistenia zoznamov dňa 21.03.2013 ubehlo dostatočne dlhé obdobie. Žalovaný ďalej uviedol, že rozlišujú poškodenie plomby a poškodenie plomby, ktoré napĺňa skutkovú podstatu písmena d). V znaleckom posudku je síce uvedené, že jeden zaisťovací prvok je poškodený, avšak žalovaný má za to, že takéto poškodenie nenapĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa písmena d), a to z dôvodu, že podľa nich nie je preukázaná opakovaná možnosť montáže a demontáže plomby na meradle. Sám znalec vo výpovedi uviedol, že povrch plomby nebol poškodený, zároveň v znaleckom posudku neuvádza, ani vo svojej výpovedi neuvádzal, akými spôsobmi je možné demontovať plombu z pohľadu znalca, či existuje viacero spôsobov, ako len navŕtanie šróbu a ak áno, prečo zvolil práve ním vybraný spôsob. Žalovaný má tiež za to, že ak by bolo možné plombu jednoducho demontovať „pri použití pomerne malej sily“ alebo by plomba nedržala na svojom mieste, už pri samotnej demontáži meradla na odbernom mieste alebo počas dopravy tohto meradla znalcovi by tá plomba vypadla. Keďže znalec túto plombu demontoval násilným spôsobom, majú za to, že plomba plnila svoju funkciu a bolo ju možné považovať za zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Taktiež chce žalovaný uviesť, že tie spôsoby demontáže pomocou podtlaku, tie sa zo strany žalobkyne uvádzajú až potom, ako ich znalec spomenul ako jednu z možností, pričom zo strany žalobkyne táto ničím nepreukazovala, že takýto spôsob aj bol resp. mohol byť použitý. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že vykonanie nového znaleckého posudku nie je v tomto prípade účelné a ani možné, keďže tá plomba už poškodená bola a ten moment, kedy by povedzme mohla byť poškodená samotným vytrhnutím, už teda nastal. Taktiež zo strany znalca ani zo strany žalobkyne nebolo zatiaľ vysvetlené, akým spôsobom vôbec mohol nastať ten stav, že znalec demontuje plombu, na ktorej už je jeden zaisťovací prvok plomby zlomený. Práve preukázanie tej možnosti opakovanej montáže a demontáže je kľúčové na to, aby sme vyhodnotili, či takéto poškodenie plomby napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu podľa písmena d). Znalec uviedol len teoretickú možnosť, akými spôsobmi je možné plombu demontovať, pričom nejakým spôsobom nebolo ani preukazované, že takéto spôsoby by mohli byť používané aj v tomto konkrétnom prípade. Ďalej žalovaný poukazoval na to, že z predložených dôkazov zo strany žalobkyne nevidí žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval samotný vznik škody, ktorá by mala vzniknúť v priamej príčinnej súvislosti s poškodením zabezpečenia. Z opisu postupu žalobkyne to pripadá tak, že zamestnanci žalobkyne prišli na odberné miesto, ich jediná činnosť bola výmena meradla, ktoré následne poslali znalcovi a keď získali znalecký posudok, so závermi, ktoré sú v ňom uvedené, vypočítali výšku škody podľa vyhlášky. Predstavuje si to tak, že ten zamestnanec sedel v práci za počítačom a keď mu prišiel znalecký posudok, tak pomocou asi nejakého programu v podstate mechanicky vypočítal škodu a neurobil žiadne iné konanie, žalovaný má na mysli reálne konanie, ktoré by malo preukazovať samotný vznik škody. Z tohto dôvodu žalovaný pohľadávku žalobkyne, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, považuje za fiktívnu a v podstate vytvorenú od stola bez nejakej inej činnosti, ktorá by preukazovala vznik škody. Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, a to najmä s poukazom na to, že zo zisteného skutkového stavu nie je možné zistiť, či žalobkyňa podala žalobu včas v rámci objektívnej premlčacej lehoty. Žalobkyňa nikdy neuvádzala, kedy k poškodeniu plomby došlo a z vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že nevie, kedy táto skutočnosť nastala. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby začína vtedy, keď sa plomba poškodí, nie vtedy, keď žalobkyňa zistí toto poškodenie a za začiatok plynutia tejto objektívnej doby nemožno považovať prvý deň tvrdeného obdobia neoprávneného odberu, nakoľko tento deň je určený žalobkyňou a v podstate fikciou podľa vyhlášky, ktorou sa určuje výška škody a premlčanie ako inštitút občianskeho práva nie je možné určiť takouto fikciou. Žalovaný nevie, kedy začala plynúť objektívna premlčacia doba, aby teda jednoznačne povedal, či to je alebo nie je premlčané, ale túto skutočnosť, podľa jeho názoru nevie uviesť ani žalobkyňa. Žalobkyňa ako nositeľ dôkazného bremena je podľa názoru žalovaného povinná preukázať hmotnoprávne podmienky svojho nároku a aj skutočnosť, že žalobu podala včas, tak v rámci subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Upriamujú pozornosť na skutočnosť, že vyúčtovanie škody bolo urobené v marci 2014, riadne vyúčtovanie od dodávateľa, kde nebola uvedená nulová spotreba, bolo vydané v apríli 2014, neskôr ako bola vyfakturovaná škoda. Žalovaný má za to, že k aprílu 2014 došlo zo strany klienta k úhrade za to množstvo plynu, ktoré odoberal v rozhodnom období. Opravná faktúra bola vydaná až v máji 2014, a teda neskôr po týchto udalostiach, preto stále zastáva názor, že opravnou faktúrou nie je možné preukazovať nárok, ktorý je uplatnený v žalobe. Žalovaný predložil znaleckú doložku, ktorou disponuje z iného súdneho konania, avšak z nej vyplýva, že sám znalec Ing. Peter Leška vie dodatočne znalecký posudok opatriť doložkou v zmysle § 209 ods. 2 CSP.

9. Žalovaný ako dôkazy označil a predložil fotografie demontáže plomby, uznesenia ÚHCP zo dňa 21.03.2013 a 11.02.2015, Podanie správy o stave konania v ČVS: K.-XX/NJ-S-XXXX, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 23.08.2016 sp.zn. 22C/408/2015, Zápisnicu z pojednávania zo dňa 19.09.2016 sp.zn. 19C/453/2016, tabuľku na č.l. 226, Postup uplatňovania náhrady škody č.l. 227, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 10C/7/2013, prehľad rozhodovacej činnosti slovenských súdov, nález ÚS ČR zo dňa 11.08.2015 sp.zn. I.ÚS 668/15, časť vyjadrenia žalobkyne č.l. 258, znaleckú doložku č.l. 267. Navrhol tiež vykonať výsluch znalca ako svedka, výsluch žalobkyne a žalovaného, a tiež vykonať dopyt na Úrad hraničnej a cudzineckej polície MV SR.

10. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 31.01.2017 pripustil súd zmenu petitu žaloby, s tým, že bude rozhodovať o nasledovanom petite: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.041,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy vo výške 3.041,30 eura za obdobie odo dňa 08.04.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania, eventuálne, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.232,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy vo výške 1.232,76 eura za obdobie odo dňa 08.04.2014 do zaplatenia, pričom úspešnejšia strana sporu má nárok na pomernú časť trov konania. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 11.04.2017 pripustil súd zmenu rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne v spojení s pripustením zmeny petitu žaloby na pojednávaní dňa 31.01.2017 tak, že žalobkyňa sa plnenia sumy 3.041,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy vo výške 3.041,30 eura za obdobie odo dňa 08.04.2014 do zaplatenia domáha pri spôsobe výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a eventuálneho plnenia sumy 1.232,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1.232,76 eura za obdobie odo dňa 08.04.2014 do zaplatenia sa domáha pri spôsobe určenia výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ako ceny neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky.

11. Vyššie uvedené zmeny odôvodnila žalobkyňa v podaní zo dňa 30.01.2017 tým, že má za to, že na základe doposiaľ predložený listín a uvedených argumentov dostatočne zdôvodnila a preukázala svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Pokiaľ by však súd nemal za preukázanú skutočnosť, že zo strany žalovaného dochádzalo k dlhodobému a opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu (s poukazom na záznamy zaistené v trestnom konaní), alebo by z iného dôvodu mal za sporný spôsob určenia škody tak, ako ho žalobkyňa predložila, zakladá do spisu vyčíslenie škody podľa typového diagramu dodávky zemného plynu.

12. Súd potom podanie zo dňa 30.01.2017 vyhodnotil podľa obsahu jednak ako návrh na pripustenie zmeny petitu žaloby, a tiež ako návrh na pripustenie zmeny rozhodujúcich skutkových tvrdení, keď žalobkyňa predložila typový diagram a žiadala zvážiť eventualitu, že zo strany žalovaného by nedochádzalo k dlhodobému a opakovanému neoprávnenému odberu zemného plynu, pričom výška škody vychádza z určeného množstva plynu, čo je podstatná skutková okolnosť.

13. K uvedenému sa vyjadril žalovaný v tom zmysle, že z typového diagramu nevyplýva postup, ako sa žalobca dostal ku konkrétnemu množstvu plynu, a preto nie je možné skontrolovať takto určený výpočet škody, z tohto dôvodu samotný typový diagram spochybňujú. Zároveň podávajú námietku premlčania, pretože majú za to, že ide o uplatňovanie iného nároku, než aký bol uplatnený v predmetnej žalobe, a teda tento nárok je premlčaný, keďže bol ako keby podaný dnes, poukazujú na subjektívnu premlčaciu lehotu a taktiež majú za to, že nie je preukázané aj smerom k pôvodnému návrhu, kedy k poškodeniu zabezpečenia došlo a z daného skutkového stavu nie je možné zistiť, či žaloba bola alebo nebola podaná včas v zmysle objektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť momentom poškodenia, ale tento moment nie je známy. V súvislosti s opravnou faktúrou poukazoval ďalej žalovaný na to, že žalobkyňa predložila typový diagram dodávky, pričom tento vychádza z priemeru historických spotrieb za predchádzajúce fakturačné obdobie. Z tohto priemeru vychádza určenie množstva neoprávneného odberu, teda toho množstva plynu. Takýto výpočet nie je prílohou typového diagramu. Nie je možné skontrolovať a preskúmať postup žalobkyne, avšak z iných súdnych konaní je mu známy postup žalobkyne, že napriek tomu, že sama uvádza, že to množstvo vychádza z historických spotrieb, a že nie je možné akceptovať údaje na meradle, tak síce formálne predkladá typový diagram dodávky, avšak množstvo plynu v ňom určené je určené práve podľa nameraných hodnôt na meradle. Takýto postup žalobkyne považuje za zavádzajúci a spochybňujúci správnosť typového diagramu. Môže sa len domnievať, že tento postup žalobkyne je robený z toho dôvodu, že priemer historických spotrieb by zodpovedal nižšiemu množstvu, v prípade, ak by žalobkyňa pripustila, že údaje na meradle sú relevantné napriek ňou tvrdenému zániku platnosti overenia, v podstate sama sa obmedzí použitia či už typového diagramu alebo vyhlášky aj smerom do budúcna.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými alebo navrhnutými stranami, výsluchom žalobkyne, žalovaného a svedka O.. H. A..

15. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje voči žalovanému náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v období od XX.XX.XXXX . do XX.XX.XXXX na odbernom mieste T. XX, ku ktorému neoprávnenému odberu malo dôjsť odberom zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo žalobkyňa preukazovala v konaní znaleckým posudkom znalca O.. H. A. č. XXX/PL-XXXX (č.l. 10). Žalobkyňa vyúčtovala žalovanému náhradu škody spôsobenej titulom neoprávneného odberu zemného plynu na vyššie uvedenom odbernom mieste vo výške 3.041,30 eura, a to faktúrou č. 9000174619 zo dňa 24.03.2014 so splatnosťou 07.04.2014 (č.l. 4). Žalovaný na uvedenú faktúru nič neplnil.

16. Zo Zápisu a z Montážneho listu meradla zo dňa 25.02.2014 (č.l. 8 a 9) spísaných žalobkyňou a podpísaných žalovaným vyplýva, že na odbernom mieste T. XX, bola realizovaná výmena plynomeru výrobné číslo 206240802198, pričom ako zistené skutočnosti na odbernom mieste sa uvádza: „Meradlo je verejne dostupné. Overovacie/zabezpečovacie značky E číselník, E teleso na znalecké posúdenie. Výmenu umožnil odberateľ.“

17. Z faktúry č. 9000174619 (č.l. 4) vystavenej žalobkyňou dňa 24.03.2014 ako dodávateľom súd zistil, že žalobkyňa ňou vyúčtovala odberateľovi - žalovanému škodu za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie XX.XX.XXXX-XX.XX.XXXX vo výške 3.041,30 eura. Faktúra bola splatná dňa 07.04.2014. Prílohu faktúry tvoril Výpočet škody, sprievodný list, kópia posudku a žiadosť o splátky. Škoda bola vypočítaná podľa Vyhlášok č. 449/2012 Z.z. a č. 269/2012 Z.z. Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

18. Zo Znaleckého posudku číslo XXX/PL-XXXX vypracovaného znalcom O.. H. A. dňa XX.XX.XXXX na základe žiadosti zadávateľa - žalobkyne súd zistil, že účelom znaleckého posudku bolo potvrdenie neoprávneného odberu plynu podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Z Nálezovej časti posudku vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XXX-XX-II, ktorý má na počítadle údaj „XXXXX,XXX“. Z predloženého plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Na plombe sa nachádza označenie „XX E Plombu znalec pri demontáži poškodil. Optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. V posudkovej časti znalec uviedol, že na základe optického skúmania môže predpokladať, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. V Závere posudku znalec na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, uvádza, že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby. Na otázku, či sa zhoduje odtlačok na spornej a odtlačok na kontrolnej overovacej/zabezpečovacej značke, znalec uvádza, že optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťou plombovacích klieští, zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú podobnosť špecifických znakov sporného a kontrolného odtlačku. Na otázku, či je overovacia/zabezpečovacia značka poškodená, znalec uvádza, že overovacia/zabezpečovacia značka je mechanicky poškodená. Na otázku, či bola lepená overovacia/zabezpečovacia značka na počítadle meradla, znalec uvádza, že nezistil prítomnosť lepiacej hmoty na overovacej/zabezpečovacej značke.

19. Žalovaný pri výsluchu strany na pojednávaní uviedol, že výmena plynomeru prebehla asi tak, že on staval nový rodinný dom na adrese T. XX, tento je ešte nedokončený, rozostavaný. Prišli plynári, že niečo tam je porušené, nejaká plomba, tak túto zdemontovali dole, druhý sa išiel pozrieť aj do vnútra, druhý to zatiaľ demontoval. Žalovaný mal vonku plynomer, bol prístupný, bol v plastovej skrinke otvoriteľnej bez kľúča, chceli vidieť, či tam má spotrebiče, žalovaný tam ešte nebýval. Má tam kotol a jeden plynový šporák. Teraz tam už bývajú, v tom čase tam ešte nikto nebýval, majú tam prechodné bydlisko, nemajú to ešte skolaudované. Zmluvu o dodávke plynu má uzavretú s SPP, a.s.. Žalovaný nijako do plynomeru nezasiahol, a to ani do plomby ani do meradla, ani nepožiadal nikoho o toto. Nemal v rozhodnom období nedoplatok ani preplatok. Začali tam bývať v decembri 2014. Plyn mal potiahnutý skôr, ale nemal dokončený rodinný dom. Nevie o tom, že jeho meno malo byť uvedené v zoznamoch, ktoré mali byť zaistené v trestnom konaní. Pokiaľ vie, bolo voči nemu vedené konanie na inšpekcii, kde zaplatil pokutu. Predtým býval u rodičov, zdokladovať, kedy začal bývať v dome, by vedel zdokladovať dokladom z Obecného úradu, keď nahlasoval komunálny odpad. Je to novostavba, s výstavbou začal v roku 2010. Žalovaný ďalej uviedol, že tam nebýval, bolo to verejne prístupné, nebolo to nijako zamknuté, ani elektrina nebola uzamknutá. Nemal súvis s nejakou organizovanou skupinou. Prípojka bola urobená hneď v roku 2010, mesiac si nespomína.

20. Svedok O. na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že v roku 2013 vypracoval asi 590 a v roku 2014 asi 720 - 830 znaleckých posudkov. Počas tohto obdobia vypracovával znalecké posudky aj pre iné fyzické osoby, ale v malej miere, ale aj pre súdy a orgány činné v trestnom konaní. Iných znaleckých posudkov bolo asi 10. Svedok popísal spôsob demontáže plomby tak, že zakrúti šrób do plomby, resp. do miesta, kde nie je odtlačok raznice, a vytiahne, pričom je počuť špecifický zvuk. Demonštroval uvedené vyťahovanie plomby na prinesenej plombe. Pričom konštatuje, že v tomto prípade sa jeden zaisťovací prvok poškodil a zostal v plombe. Následne ukazuje, že vytiahnutie plomby s jedným poškodeným zaisťovacím prvkom je fyzicky oveľa menej náročné, ako v prípade, že zaisťovacie prvky sú oba nepoškodené. V prípade, že sú obidva zaisťovacie prvky poškodené, ide to ešte s menšou námahou. Aj v prípade, že sú obidva zaisťovacie prvky poškodené, je možné zakrútiť do plomby šrób a vytiahnuť ju. Svedok ďalej uviedol, že nevie vytiahnuť plombu tak, aby ju nepoškodil. Možnosť by mohla byť vytiahnuť plombu lepiacou páskou. Pri opakovanom vyberaní plomby nemusia vzniknúť mechanoskopické stopy. Podľa jeho názoru možnosť tam je, dá sa to vyberať a vkladať. Keby našiel nejaké stopy na plombe, bol by to popísal v posudku. Ak v znaleckom posudku uviedol, že plombu poškodil, myslel to, že do nej zakrútil šrób. Nezistil poškodenie šroubovákom na plombe. Na otázku, či je možné opätovné znalecké dokazovanie, svedok uviedol, že znalec by zistil skutočnosti ohľadom znakov na plombe zrejme ako zistil svedok, avšak plomba už bola vytiahnutá. Za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii považuje každé poškodenie, ktoré umožní vykonať zásah do počítadla meradla, prípadne do meradla. Na základe skutočností, ktoré zistil, predpokladá s veľkou pravdepodobnosťou, že takýto zásah tam bol, pretože plomba má porušený jeden prvok. Uviedol veľkú pravdepodobnosť, pretože nebol pri tom, keď tá plomba bola vytiahnutá, preto nemôže povedať, že istotne, ale myslí tým 99,9%, pričom oni znalci hovoria, že je to pravdepodobnosť blížiaca sa k istote. Tento typ plomby - okraj je hladký, je možnosť použiť nejaké zariadenie, ktoré by bolo schopné vytiahnuť vzduch a vytiahnuť plombu. Myslí si, že takýmto spôsobom by to išlo, on to neskúšal. Keď sa vyberie plomba, je možné odskrutkovať číselník meradla, kryt s číselníkom a stáčať meradlo. Svedok ďalej uviedol, že mechanoskopia skúma nástroje a stopy po týchto nástrojoch. Hlavná skupina - stopy po nástrojoch, sa môžu nachádzať na uzamykacích trezoroch, plombách, skúma každé mechanické poškodenie nejakého predmetu - razníc, plômb.

21. Žalobkyňa pri výsluchu strany sporu na pojednávaní uviedla, že jej aktívna legitimácia vyplýva z ustanovenia § 82 zák.č. 251/2012 Z.z., kde žalobkyňa ako prevádzkovateľ distribučnej siete je jedným z oprávnených subjektov, ktorí si môžu uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Prevádzkovateľ prepravnej siete si môže nárok na náhradu škody uplatniť v prípade, ak ide o odber prostredníctvom zariadenia pripojeného na prepravnú sieť. Prevádzkovateľ zásobníka v prípade, ak by išlo o zariadenie odberateľa pripojené priamo na zásobník zemného plynu. Prevádzkovateľ distribučnej siete v prípade, ak ide o odber prostredníctvom zariadenia pripojeného k ním prevádzkovanej sieti, čo je aj prípad, ktorý je predmetom tohto konania. Dodávateľ zemného plynu si môže nárok na náhradu škody uplatňovať v dvoch taxatívne vymedzených skutkových podstatách neoprávneného odberu zemného plynu, ktoré sú špecifikované v § 82 ods. 1 zákona o energetike, a to konkrétne v prípade, keď odberateľ nedodrží zmluvne dohodnuté platobné podmienky alebo keď odberateľ nedodrží obmedzenia určené svojim dodávateľom zemného plynu. Žalovaný v rozhodnom období zemný plyn preukázateľne odoberal, pričom sa nejednalo o zemný plyn, ktorý by patril dodávateľovi zemného plynu žalovaného. Dodávateľ zemného plynu za rozhodné obdobie dodal žalovanému 0 m3 plynu, ktorý patril tomuto dodávateľovi. Skutočnosť, že žalovaný plyn odoberal, je zrejmá zo stavu spotreby zemného plynu indikovaného na predmetnom plynomere v deň jeho demontáže, ktorý bol vyšší ako stav spotreby zemného plynu pri poslednom fyzickom odpočte na predmetnom odbernom mieste. Zemný plyn, ktorý zo siete odoberie ktorýkoľvek odberateľ, sa považuje za zemný plyn príslušného dodávateľa len v prípade, ak ho odobral odberateľ, ktorý mal s dodávateľom uzavretú zmluvu o dodávke plynu a odobral ho prostredníctvom meradla, ktoré malo platné overenie, a teda údaj o takto spotrebovanom množstve zemného plynu môže byť použitý v obchodnom styku na účely určenia spotrebovaného množstva plynu. Táto podmienka v prípade odberu, ktorý je posudzovaný v tomto konaní, naplnená nebola. Na predmetnom plynomere sa pri jeho počítadle nachádzala plomba predstavujúca zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, na ktorej bol poškodený zaisťovací prvok, a plombu vďaka tomuto poškodeniu bolo možné demontovať, čím neplnila svoj účel. Na otázku protistrany žalobkyňa uviedla, že k tomu, akým spôsobom bolo možné plombu demontovať, sa vyjadroval znalec, bez poškodenia je možné ju vytiahnuť napr. použitím nejakých prístrojov na báze podtlaku, následne je možné plombu upraviť a pri následnej manipulácii takéto zariadenie už nepotrebujete. Na otázku, či má za to, že v tomto konaní bola plomba vyberaná formou podtlaku, žalobkyňa uviedla, že nevie, akú technológiu používal ten človek, ale využitie podtlaku je jedným z možných spôsobom ako sa dá plomba odstrániť. Na otázku, či má vedomosť o tom, že u tejto osoby našli nejaké veci, resp. nástroje, ktorými by sa dala demontovať plomba týmto spôsobom za pomoci podtlaku, žalobkyňa uviedla, že nevie presne uviesť a špecifikovať všetky predmety, ktoré boli zadržané u tejto osoby, takže sa nevie k tomu vyjadriť. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v tomto ani v obdobných konaniach nie je potrebné preukazovať, akým spôsobom sa dá plomba z plynomera demontovať. Potrebné je preukázať jej porušenie. Stav, pri ktorom znalec demontuje plombu, na ktorej je už jej zaisťovací prvok poškodený, môže nastať len tak, že pred znalcom už túto plombu vybrala nejaká iná osoba. Žalobkyňa nebola prítomná pri tom, keď to niekto vybral a akú technológiu používa. Je podstatné preukázať, že plomba bola poškodená. 100 ľudí 100 spôsobov. Na otázku, či na základe uznesenia a zoznamov bolo zo strany žalobkyne podávané trestné oznámenie na osobu R. žalobkyňa uviedla, že nevie na to reagovať, nevie sa k tomu vyjadriť, vie, že v niektorých prípadoch boli podané trestné oznámenia voči odberateľom, pretože títo reálne odoberali plyn neoprávnene a spôsobili im tak škodu. Či bolo podané aj na osobu s iniciálami V.B., žalobkyňa nevie. Na otázku protistrany, na základe čoho má žalobkyňa za to, že dochádzalo k viacnásobnej návšteve osoby na odbernom mieste, žalobkyňa uviedla, že v záznamoch, ktoré boli predložené, sa nachádzajú údaje o štyroch návštevách a z toho, akým spôsobom sú tieto záznamy vyhotovené, vyplýva, že nemohli byť vyhotovené pri jednej návšteve, pretože vidieť, že sú písané rôznymi perami. V záznamoch sa našiel stav odpočtu označený písmena HR a potom stav odpočtu v apríli 2010, v apríli 2011 a v apríli 2012. Na otázku, na základe čoho má za to, že tie dátumy uvedené v zozname sú fyzické návštevy osoby na odbernom mieste, žalobkyňa uviedla, že vychádzajú z predpokladu, že táto osoba svoju činnosť vykonávala rovnako ako v prípade odberateľky, výpoveď ktorej je zaznamenaná v predloženom uznesení. Ide o ich predpoklad, pretože fyzicky tak toho človek 4x nenafotili, takže to môžu len predpokladať. Nemajú iné dôkazy, ktorými preukazujú, že tie 4 dátumy sú 4 fyzické návštevy na odbernom mieste. Na otázku, ak majú za to, že k neoprávnenému odberu dochádzalo dlhodobo a opakovane, prečo nežiadali náhradu škody za celé toto obdobie, žalobkyňa uviedla, že im to neumožňuje všeobecne záväzný predpis, ktorým je vyhláška MH č. 449/2012 Z.z., ktorá uvádza, že v prípade, ak nie je možné zistiť kedy došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, môže sa za obdobie neoprávneného odberu považovať obdobie od posledného fyzického odpočtu meradla. Obdobie presne možné určiť nie je, na záznamoch sú uvedené stavy k 18.04.2010, 2011 a 2012 a pred nimi je tu uvedený stav bez dátumu, označený písmenami HR, nevedia teda uviesť, kedy mala byť vykonaná prvá návšteva osoby, u ktorej boli tieto zoznamy zaistené, na odbernom mieste. To, že naozaj existuje podozrenie na manipuláciu s počítadlom, poškodenie zabezpečenia, sa žalobca dozvedel až na základe demontáže plynomera uskutočnenej vo februári 2014 a posudku, ktorý porušenie zabezpečenia potvrdil, pričom tento bol znalcom vypracovaný 16.03.2014. Aj vzhľadom na tieto skutočnosti si žalobca uplatnil s poukazom na predmetné ustanovenie vyhlášky nárok na náhradu škody len za obdobie od XX.XX.XXXX, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol vykonaný fyzický odpočet spotreby na odbernom mieste žalovaného do dňa demontáže plynomera, teda do 25.02.2014, po ktorom už žalovaný týmto meradlom plyn odoberať nemohol.

22. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

25. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

26. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike (ďalej len „ZoE“), neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

28. Podľa § 82 ods. 2 ZoE, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

29. Podľa § 82 ods. 3 ZoE, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).

30. Podľa § 82 ods. 4 ZoE, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

31. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

32. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZoZ“), písomne vyhotovený znalecký posudok obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku.

33. Podľa § 17 ods. 6 ZoZ, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku a stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania. „Úvod“ obsahuje úlohy určené zadávateľom a právny úkon, na ktorý sa znalecký posudok použije. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Prílohy znaleckého posudku môžu tvoriť samostatnú, so znaleckým posudkom nezošitú časť; v takom prípade musia obsahovať údaje o znaleckom posudku, ku ktorému sa viažu, musia byť zošité a opatrené úradnou pečiatkou a podpisom znalca. Ak je prílohou znalecký posudok iného znalca, postačuje identifikácia prílohy v znaleckom posudku. Rovnako sa postupuje pri prílohách, ktorých rozsah je väčší ako rozsah časti „posudok“.

34. Podľa § 209 ods. 1 a 2 CSP, súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. (1) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. (2)

35. Podľa Čl. 15 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. (1) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. (2)

36. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

37. Súd vyhodnotil, že v prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský spor, keď žalobkyňou uplatnený nárok nemá základ v spotrebiteľskej zmluve, ide o nárok na náhradu škody vzniknutú v príčinnej súvislosti s neoprávneným odberom plynu, preto žalovaný v konaní nemá postavenie spotrebiteľa.

38. Žalobkyňa je distribútor zemného plynu, a teda je vlastníkom potrubí, cez ktoré sa vedie zemný plyn. Uvedené potrubia predstavujú prepravnú sieť, cez ktorú sa prepravuje plyn, ktorý nakupujú dodávatelia zemného plynu, pričom za zemný plyn, ktorý je v sieti, zodpovedá prevádzkovateľ distribučnej siete. Na zabezpečenie riadneho fungovanie siete musí žalobkyňa do siete plyn dodávať, tento predáva dodávateľom, ktorí následne dodávajú plyn na základe zmlúv jednotlivým odberateľom. Pre určenie množstva odobratého plynu sú určujúce údaje z meradla plynu, pričom platí, že ak zanikla platnosť overenia meradla, údaj o množstve odberateľom spotrebovaného plynu, ktorý vykazuje takto poškodené meradlo, nie je možné použiť v obchodnom styku. Množstvo odberateľom spotrebovaného plynu, ktoré vykazuje takéto meradlo, teda nemôže vyfakturovať odberateľovi jeho dodávateľ, pretože dodávatelia platia za distribúciu skutočne odobratého plynu ich odberateľmi v prípade, ak toto bolo zistené meradlom s platným overením. Ak meradlo nemá platné overenie, nejedná sa o plyn, ktorý patrí konkrétnemu dodávateľovi. Nakoľko žalobkyňa mala za to, že zanikla platnosť overenia meradla, z tohto dôvodu žalobkyňa predistribuovala (dopravila) jeho odberateľovi 0 m3 zemného plynu a dodávateľ žalobkyni z toho dôvodu zaplatil sumu 0 eur. Plyn patriaci žalobkyni sa zo siete teda odoberá v tých prípadoch, v ktorých konkrétny konečný odberateľ neodoberá plyn, ktorý patrí jeho zmluvnému dodávateľovi. Keďže plyn bol v rozhodnom období žalovanému skutočne dodávaný, čo nebolo v konaní sporné, a zároveň za toto obdobie za odber plynu nezaplatil svojmu dodávateľovi (SPP, a.s.), nakoľko mu boli preddavky vrátené ako preplatok, je treba uzavrieť, že škoda (ak vznikla) vznikla práve žalobkyni. Aktívna legitimácia žalobkyne (prevádzkovateľa distribučnej siete) by bola potom daná v zmysle § 82 ods. 2 ZoE, kde je žalobkyňa uvedená ako jeden zo subjektov oprávnených uplatňovať si náhradu škody v prípade neoprávneného odberu.

39. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však súd predovšetkým za to, že v konaní nie je možné považovať za preukázané tvrdenie žalobkyne, že by na odbernom mieste žalovaného došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, od ktorej skutočnosti odvodzovala žalobkyňa svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému. Žalobkyňa spolu so žalobou predložila znalecký posudok znalca z odboru Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia. Súčasťou znaleckého posudku nebola doložka v zmysle § 209 ods. 2 (a síce, že si je znalec vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku), preto nebolo možné pri vykonávaní tohto dôkazu postupovať akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Znalec bol preto vypočutý na pojednávaní len ako svedok a zároveň závery znaleckého posudku je možné podrobiť hodnoteniu z hľadiska ich správnosti. Ak by znalecký posudok bol doplnený o doložku v zmysle § 209 ods. 2 CSP, odborné závery by nepodliehali hodnoteniu z hľadiska ich správnosti, ale súd by mohol hodnotiť len presvedčivosť posudku, a to pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Znamená to, že súkromný znalecký posudok neopatrený doložkou v súlade s § 209 ods. 2 podlieha prísnejšiemu hodnoteniu, a to nielen pokiaľ ide o jeho presvedčivosť, logickosť, ale aj pokiaľ ide o správnosť odborných záverov. Z uvedeného vyplýva, že v prípade absencie doložky je možné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom predloženým stranou sporu iba ako listinou. Nad rámec súd uvádza, že opatrenie znaleckého posudku uvedenou doložkou je možné aj dodatočne, a to ako dodatok k znaleckému posudku.

40. Zákonom predpísané náležitosti písomne vyhotoveného znaleckého posudku upravuje § 17 ZoZ, ktorý v odseku 6 požaduje, aby znalec v časti „posudok“ uviedol opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, aby tiež uviedol postup, na ktorého základe sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. Zároveň zákon požaduje, aby celková skladba znaleckého posudku umožňovala preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na plombe plynomera došlo k odstráneniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, avšak sporné bolo, kedy k tomuto poškodeniu prišlo.

41. V Znaleckom posudku predloženom žalobkyňou sa v rámci opisu postupu znalca pri znaleckej činnosti uvádza, že z plynomeru znalec demontoval plastovú plombu číselníka, pričom zistil, že plombu bolo možné demontovať pri použití pomerne malej sily. Ďalej znalec uvádza, že plombu pri demontáži poškodil a že optickým skúmaním povrchu plomby zistil poškodenie - odstránenie jedného zaisťovacieho prvku plomby, čo umožňuje jej demontáž pri použití pomerne malej sily. S poukazom na to, že v prejednávanej veci malo dôjsť k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii práve a len odstránením jedného zaisťovacieho prvku (nie výmenou plomby za novú označenú falošnou raznicou) považuje súd takýto opis postupu za nedostatočný, aby bolo možné urobiť záver o preskúmateľnosti znaleckého posudku a prihliadať na jeho záver ako na nepochybný. Z uvedeného opisu totiž nie je zrejmé, akú konkrétnu silu bolo potrebné použiť pri demontáži plomby, táto sila nie je kvantifikovaná, znalec neurobil ani obrazovo-zvukový záznam, aby bolo možné preskúmať, o akú „pomerne malú silu“ sa jednalo. Vysvetlenie znalca ako svedka na pojednávaní (že pri demontáži predtým nepoškodenej plomby dochádza k zvukovému efektu) a vysvetlenie žalobkyne (že z názornej demonštrácie svedka na pojednávaní bolo zrejmé, že v prípade, ak plomba mala nepoškodené zaisťovacie prvky, bola jej demontáž možná len s použitím veľkej sily, pričom takúto demontáž sprevádzal výrazný zvukový efekt a v prípade, ak plomba mala poškodené zaisťovacie prvky, bolo zjavné, že plomba pri jej odnímaní nekladie tak silný odpor a jej demontáž nebola sprevádzaná zvukovým efektom lámania zaisťovacieho prvku a tiež, že v prípade, ak by mal plombu poškodiť pri demontáži znalec, bolo by jej demontovanie možné len s využitím veľkej sily a taktiež by znalec v číselníku meradla musel nájsť odlomený zaisťovací prvok a bola by táto skutočnosť uvedená priamo v posudku), súd nepovažoval za postačujúce, a nemôžu konvalidovať vadu znaleckého posudku, a síce nepreskúmateľnosť postupu znalca, keď nič z toho, čo svedok uviedol na pojednávaní, prípadne žalobkyňa vo vyjadreniach alebo na pojednávaní, v znaleckom posudku nebolo výslovne zaznamenané. Znalcovi nič nebránilo použiť pri vyberaní plomby silomer (pružinový alebo digitálny) a odmerať silu potrebnú pri vytiahnutí plomby a túto zdokumentovať. Prípadne bolo možné vyhotoviť obrazovo-zvukový záznam, na ktorom by bolo zachytené vyťahovanie plomby, ktoré podľa znalca býva spojené so zvukom v závislosti od toho, či je zarážka alebo zarážky poškodené alebo nie. Iba tak by v prípade spochybnenia priebehu znaleckého dokazovania bolo možné v tomto konaní preskúmať, či znalcom zdokumentovaná sila (ak by bola zdokumentovaná) zodpovedala absencii jedného zaisťovacieho prvku na plombe a urobiť jednoznačný záver, že zaisťovací prvok v čase znaleckého skúmania chýbal, a že nedošlo k jeho poškodeniu počas znaleckého skúmania. Ak sila potrebná na vytiahnutie plomby, prípadne sprievodný zvuk pri vyťahovaní plomby zdokumentované neboli, nie je možné považovať znalecký posudok za preskúmateľný, nakoľko opis priebehu znaleckého skúmania neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. V takom prípade nie je možné vylúčiť, že k poškodeniu zaisťovacieho prvku došlo až v priebehu znaleckého skúmania. Hoci žalobkyňa uviedla, že v prípade, ak by mal plombu poškodiť pri demontáži znalec, bolo by jej demontovanie možné len s využitím veľkej sily a taktiež by znalec v číselníku meradla musel nájsť odlomený zaisťovací prvok a bola by táto skutočnosť uvedená priamo v posudku, uvedené vyjadrenie nepostačuje na odstránenie pochybností o priebehu znaleckého skúmania, keď uvedené ani neuviedol svedok pri jeho výsluchu, ale iba žalobkyňa. Súd poukazuje na skutočnosť, že ak záver znaleckého posudku znie, že došlo k poškodeniu jedného zaisťovacieho prvku plomby, vyžaduje sa, aby spôsob, akým znalec k takémuto záveru prišiel, bol preskúmateľný priamo zo znaleckého posudku, teda aby znalec riadne zdokumentoval porušovanie zabezpečovacieho zariadenia - plomby. Ešte naliehavejšia je takáto požiadavka v prípade, ak zadávateľom znaleckého posudku nebol súd, ale jedna zo strán sporu (ktorej je výsledok znaleckého dokazovania na prospech) a zároveň druhá strana nemala možnosť zúčastniť sa pri znaleckom dokazovaní, a tiež v prípade, že ako účel znaleckého posudku je uvedené „potvrdenie“ neoprávneného odberu, ktoré sugestívne ladenie otázky môže vzbudzovať pochybnosti o objektívnosti znaleckého posudku. V súčasnosti už nie je možné zistiť, a to ani znaleckým skúmaním, kedy došlo k poškodeniu zaisťovacieho prvku. Pri takomto nedostatku znaleckého posudku, keď záver znaleckého posudku (že na plombe bol odstránený jeden zaisťovací prvok plomby, na ktorú skutočnosť mal prísť znalec pri znaleckom skúmaní) nie je jednoznačne preskúmateľný, resp. nie je možné ho považovať za hodnoverný pre nepreskúmateľnosť postupu znalca, nie je možné na znalecký posudok ako na dôkaz prihliadať a z neho vychádzať. Podporne súd poukazuje na rozsudok NSČR sp.zn. 30 Cdo 3614/2009 zo dňa 21.12.2010, podľa ktorého závery znaleckého posudku nemožno bez ďalšieho preberať, ale je treba v prípade potreby ich overovať i inými dôkazmi, a to najmä vtedy, ak môžu byť pochybnosti o správnosti záverov znaleckého posudku.“

42. Okrem toho tiež súd dáva do pozornosti, že znalec nezistil, že by došlo k falšovaniu plomby, nakoľko uzavrel, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok mohli byť vytvorené čeľusťou toho istého nástroja. Znamená to teda, že plomba pri číselníku meradla nebola vymenená, išlo o pôvodnú plombu. Zasiahnutie do číselníka meradla sa môže vykonať spôsobom, že sa odstráni plomba na kryte číselníka, po čom je možné kryt číselníka odstrániť a na číselníku je možné pretočiť jednotlivé číslice, pričom následne bude plynomer zaznamenávať spotrebu bez toho, aby bolo možné akýmkoľvek spôsobom zistiť, o koľko m3 bol číselník stočený. Ak však nedošlo k nahradeniu plomby novou (keďže odtlačok raznice bol v poriadku), nie je zrejmé, akým spôsobom by mohlo dôjsť k opakovanému vyberaniu a vkladaniu plomby (za účelom zasahovania do číselníka meradla), nakoľko znalec v posudku nekonštatoval, že by boli okraje plomby poškodené a niesli známky napr. vypačovania. Ak znalec uviedol, že si myslí, že uvedené by bolo možné za pomoci nejakého zariadenia, ktoré by bolo schopné vytiahnuť vzduch a vytiahnuť plombu, ale on to neskúšal, súd poukazuje na to, že svedok je znalcom v odbore Kriminalistika, odvetvie Mechanoskopia, ktorého predmetom skúmania je vznik, vyhľadávanie, zaisťovanie a skúmanie stôp nástrojov s cieľom zistenia spôsobu ich použitia, mechanizmu pôsobenia a ich identifikácie a to v procese objasňovania kriminalisticky relevantnej udalosti, z čoho vyplýva, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k možným spôsobom vyberania plomby, ale len k prípadným stopám nástrojov pri ich použití. Zároveň však svedok uviedol, že takýto spôsob vyberania sám ani neskúšal. Okrem toho, zo žalobkyňou uvádzaného zoznamu zaisteného falšovateľského náčinia ani nevyplýva, že by zahŕňal prístroj umožňujúci vytiahnutie plomby napr. podtlakom.

43. Súd mal za to, že žalobkyni sa v konaní nepodarilo preukázať ani vznik škody, pričom ani prípadné preukázanie porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na meradle a preukázanie odberu plynu takýmto meradlom nepostačuje na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody, pretože žalobkyňa je tiež povinná preukázať, že jej skutočne vznikla škoda, keď samotný vznik škody nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky. Súd pritom dáva do pozornosti rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd uvádza, že „odberateľovi (žalovanému) vznikne povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi prepravnej siete (žalobkyni) skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla - teda základným predpokladom vzniku nároku je existencia skutočne vzniknutej škody. ... Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že predpokladom (úspešného) uplatnenia nároku na náhradu škody je v tomto prípade neoprávneného odberu plynu len preukázanie skutočnosti, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácií a že takýmto meradlom dochádzalo k odberu plynu. Odvolací súd zastáva názor, že citované ustanovenia zákona nezbavujú žalobkyňu povinnosti preukázať, že jej vznikla skutočná škoda (v zmysle vyššie uvedeného). Samotný vznik škody tiež nie je možné zamieňať so spôsobom určenia jej výšky, keď odsek 3 citovaného ustanovenia je možné aplikovať iba v prípade nemožnosti vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. Predtým, ako k takémuto výpočtu dôjde, je však nevyhnutné mať vznik skutočnej škody preukázaný.“

44. Zároveň súd poukazuje na to, že ani v prípade, že by žalobkyňa v konaní poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody preukázala, nebolo by možné žalobe v jej primárnom petite vyhovieť, a to z dôvodu, že žalobkyňou v žalobe vyčíslenú škodu podľa vyhlášky by nebolo možné uznať ako správne vyčíslenú škodu. Odberné miesto žalovaného sa nachádza na verejne prístupnom mieste (viď zápis z kontroly). Ani uzamknutie skrinky plynomera štvorhranom nerobí z uvedeného miesta verejne neprístupné miesto, nakoľko štvorhran je univerzálnym kľúčom, voľne dostupným. Zároveň nebolo v konaní preukázané, že by v prípade žalovaného malo ísť o opakovaný neoprávnený odber, keď za dôkaz o opakovanosti neoprávneného odberu nie je možné považovať žalobkyňou predložený výpis zo zoznamov zaistených v trestnom konaní. V uvedenom trestnom konaní nešlo o neoprávnený odber plynu, ale o neoprávnený odber elektriny, nebolo preukázané, za akým účelom boli záznamy robené, žiadna osoba v súvislosti s týmito zoznamami a neoprávneným odberom plynu nie je trestne stíhaná. Nie je preto možné uzavrieť, že nepochybne ide o zoznam plynomerov, na ktorých bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pretože nebolo preukázané, že by boli uvedené zoznamy použité ako dôkaz v trestnom konaní týkajúcom sa neoprávneného odberu plynu. Nebolo preukázané žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu vydaným v trestnom konaní, že by sa organizovaná skupina venovala stáčaniu plynomerov. Keďže v konaní žalobkyňa nepreukázala opakovanosť tvrdeného neoprávneného odberu plynu, teda nepreukázala, že by v minulosti už bol na odbernom mieste zistený neoprávnený odber plynu, ak by aj preukázala porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody, nebolo by možné žalobe v jej primárnom petite vyhovieť, nakoľko škoda vyčíslená žalobkyňou nebola určená v súlade so Zákonom o energetike, čím žalobkyňa nepreukázala vznik škody v uplatnenej výške.

45. Pokiaľ ide o výšku škody preukazovanú typovým diagramom, keďže neboli preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, bolo by nehospodárne vykonávať dokazovanie ohľadom výšky škody uplatnenej eventuálnym petitom.

46. Zároveň súd poukazuje na to, že i v prípade, ak by bol preukázaný bez pochybností opakovaný neoprávnený odber plynu, žalobkyňa má v zmysle ustanovenia § 82 ods. 3 ZoE, povinnosť v prvom rade vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, a až keď to nie je možné, má použiť spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý stanovuje vyhláška, prípadne typový diagram. Žalobkyňa sa ani nepokúsila vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. V prípade výšky žalobkyňou uplatňovanej škody v zmysle vyhlášky súd poukazuje na skutočnosť, že vyčíslenie škody v zmysle uvedenej vyhlášky pôsobí ako sankcia za neoprávnený odber, a nie ako náhrada škody plniaca funkciu kompenzačnú a preventívnu, keď za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. to mala byť spotreba vo výške 7.356,10 m3 (viď. výpočet na škody č.l. 6-7), pričom takéto vyčíslenie škody niekoľkonásobne prekračuje reálnu spotrebu žalovaného, resp. akéhokoľvek bežného odberateľa. Kým spotreba plynu žalovaným za obdobie od 19.04.2012 do 18.04.2013 bola vo výške 625 m3 (viď. vyúčtovacia faktúra na č.l. 141), za obdobie tvrdeného neoprávneného odberu od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX to mala byť spotreba vo výške 7.356,10 m3 (viď. výpočet na škody č.l. 6-7), čo je jedenásťnásobne viac. Súd pritom dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.08.2015, sp.zn. I. ÚS 668/15, týkajúci sa neoprávneného odberu elektrickej energie, s ktorého závermi sa tunajší súd stotožňuje. Ústavný súd v odôvodnení poukázal na uznesenie sp.zn. Pl. ÚS 29/13 zo dňa 01.04.2014, v ktorom uviedol, že súdy v odôvodnených prípadoch nemusia nutne paušálne akceptovať spôsob výpočtu na základe vyhlášky. Napríklad pokiaľ súd dospeje k záveru, že v danom prípade by bol taký postup v rozpore so zákonom, a to napríklad z dôvodu, že by taký výpočet náhrady škody nezaisťoval iba naplnenie kompenzačného princípu, ale by ním malo dôjsť v rozpore so zákonným zmocnením k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcie neoprávneného odberateľa, je všeobecný súd povinný v danom prípade vykonávajúci právny predpis neaplikovať alebo ho aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občianskoprávnej úpravy, prípadne obsah vykonávajúceho právneho predpisu, za účelom určenia skutočnej škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, podľa kritérií všeobecnej občianskoprávnej úpravy, náležite modifikovať.“. Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 26Co/291/2014 zo dňa 25.08.2015, v ktorom odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený nález a uvádza, že „z odôvodnenia nálezu možno analogicky aplikovať na prejednávanú vec závery, že súd prvého stupňa správne neakceptoval paušálny spôsob výpočtu na základe vyhlášky, keď taký postup by bol v rozpore so zákonom a to z dôvodu, že taký výpočet náhrady škody by nezaisťoval len kompenzačný princíp, ale by nim došlo v rozpore so zákonom k akejsi nadkompenzácii poškodeného či k určitej forme sankcii neoprávneného odberateľa (viď i nález ÚS ČR sp. zn. PI.ÚS 29/13 z 1.4.2014). I v danej veci možno konštatovať, že výška fiktívnej škody vypočítaná podľa právnych predpisov sa vychyľuje zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom žalobkyne ako dodávateľky plynu na náhrade skutočnej škody a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, nakoľko v neprospech neoprávneného odberateľa, že i napriek veľkej váhe sledovaného legitímneho cieľa dodávateľa (ochrana jeho práv a všeobecný verejný záujem) ide o neprimeraný zásah do majetkových práv žalovaného. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber.“

47. Nakoľko súd nemal preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, nebolo dôvodné zaoberať sa námietkou premlčania vznesenou žalovaným, nakoľko súd mal za to že tu nie je právo, ktoré by sa mohlo premlčať.

48. Základnými predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Vyššie uvedené zistenia viedli súd k záveru, že v konaní nebolo žalobkyňou jednoznačne a bez pochýb preukázané, že došlo k porušeniu zabezpečenia plynomeru proti neoprávnenej manipulácii a k neoprávnenému odberu zemného plynu (protiprávny úkon) a ku vzniku škody a v akej výške. Napriek tomu, že v danom prípade nároku na náhradu škody nie je potrebné zisťovať zavinenie, nakoľko ide o objektívnu zodpovednosť odberateľa plynu, mal súd za to, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady objektívnej zodpovednosti, keď neuniesla dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ani toho, že jej vznikla škoda a v akom rozsahu, teda nepreukázala ani protiprávny úkon, ani vznik škody, z čoho súd vyvodil ten právny záver, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu vo výroku I. zamietol. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že hoci žalobkyňa má za to, že vie, koho zavinením jej mala vzniknúť škoda (konaním osoby V.B., resp. členov organizovanej skupiny), zvolila (podľa nej) jednoduchšiu cestu domáhania sa náhrady škody voči odberateľovi, hoci podľa názoru súdu subjektívna zodpovednosť za spôsobenú škodu prípadného páchateľa trestného činu má prednosť pred zodpovednosťou objektívnou.

49. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou, a síce dopyt na OČTK, či fotokópia zo zoznamu skutočne pochádza zo zoznamu zaisteného v trestnom konaní, nakoľko žalovaný sa vyjadril, že uvedené nesporuje. Ďalej nedoplnil dokazovanie výsluchom žalobkyne a výsluchom zástupcu účtovného oddelenia dodávateľa - SPP a.s., ktorí by ozrejmili spôsob fakturácie, nakoľko uvedené dokazovanie by neviedlo k inému rozhodnutiu súdu, keďže neboli preukázané predpoklady zodpovednosti za škodu, a išlo by o nehospodárne predlžovanie konania.

50. Nad rámec súd uvádza, že žalobkyni by nebolo možné priznať požadovanú istinu s príslušenstvom ani titulom bezdôvodného obohatenia, pretože v danom prípade nešlo o žiadnu z foriem bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 OZ, resp. § 454 OZ, keď právnym dôvodom odoberania zemného plynu žalovaným z prepravnej siete žalobkyne v rozhodnom období bola platná zmluva o dodávke zemného plynu, ktorú mal žalovaný uzavretú so svojím dodávateľom - spoločnosťou SPP, a.s.. Pretože nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, nebol postup žalobkyne, ktorá oznámila dodávateľovi zemného plynu spotrebu žalovaného za rozhodné obdobie vo výške 0 m3 správny. K odobratiu zemného plynu žalovaným v tomto období totiž na základe uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu dochádzalo z distribučnej kapacity jeho zmluvného dodávateľa a nie z kapacity prevádzkovateľa prepravnej siete. Na strane žalovaného nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení vo vzťahu k žalobkyni, pretože skutočnosť, že žalovaný nakoniec svojmu dodávateľovi za svoju skutočnú spotrebu zemného plynu v rozhodnom období nezaplatil, zavinila žalobkyňa oznámením nesprávnych údajov, na základe ktorých dodávateľ žalovanému prijaté platby vrátil. Pretože v danom prípade nešlo o neoprávnený odber zemného plynu, mohol by si dodávateľ, v prípade oznámenia mu žalobkyňou správnej výšky spotreby zemného plynu žalovaným v rozhodnom období uplatniť voči žalovanému zaplatenie ceny za spotrebovaný zemný plyn. V danom prípade však neboli žalobkyňou preukázané podmienky pre priznanie jej čo i len časti žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia, keď vzhľadom na pochybenie žalobkyne, sa na jej úkor neobohatil žalovaný, ale prípadne mohlo dôjsť k obohateniu dodávateľa zemného plynu, ktorý tak mohol ušetriť svoju kapacitu, na úkor kapacity prevádzkovateľa siete.

51. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

53. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

54. Podľa Čl. 20 ods. 1 veta prvá zákona č. 460/1992 Zb. (ďalej len „ÚSR“), každý má právo vlastniť majetok.

55. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

56. Podľa Čl. 4 ods. 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

57. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva jeho úspech v rozsahu 100%. To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobkyni na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku.

58. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 11C/460/2015-206 zo dňa 16.09.2016 bolo svedkovi O. priznané svedočné vo výške 21,20 eura, ktoré bolo poukázané zo štátnych rozpočtových prostriedkov, čím v konaní vznikli trovy štátu, ktoré je potrebné nahradiť.

59. Trovy štátu s účinnosťou do 30.06.2016 upravovalo ustanovenie § 148 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého mal štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Občiansky súdny poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený s tým, že ho nahradil nový procesný poriadok, zákon č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý trovy štátu neupravuje. Súd preto, rozhodujúc o trovách štátu, rozhodol podľa čl. 4 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, keď vo výroku III. rozsudku priznal štátu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnej žalobkyni, a to podľa rozsahu jej neúspechu v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

60. O výške náhrady trov konania žalovaného (výrok II.), ako aj o výške náhrady trov konania štátu (výrok III.) bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.