Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/4/2021

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. XXX, XXX XX U. A., právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A. XXX, XXX XX U. A., právne zastúpený JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do práv vyplývajúcich z vecného bremena a nariadenie neodkladného opatrenia takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 19.2.2021.

III. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinná zaplatiť žalobkyňa, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania súvisiacu s nariadením neodkladného opatrenia vrátane odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala uloženia povinnosti zdržať sa užívania tzv. zadnej časti rodinného domu nachádzajúceho sa v k. ú . U. A., zapísaného na LV č. XX, stavba číslo súpisné XXX, postavená na parcele KN C č. 20 , pozostávajúcej z dvoch obytných miestností, chodby, komory a WC, stavebne odčlenenej od tzv. prednej časti domu a taktiež povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívania pivnice - kotolne a nesmie tak žiadnym spôsobom obmedzovať žalobkyňu v užívaní tejto časti nehnuteľnosti. Zároveň žalobkyňa žiadala, aby vo veci bolo nariadené neodkladné opatrenie.

2. Okresný súd uznesením sp. zn. zo dňa 19.2.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby sa zdržal akýchkoľvek stavebných úprav na nehnuteľnosti - rodinnom dome nachádzajúcom sa v kat. území U. A., zapísanom na LV č. XX ako stavba so súpisným č. XXX, postavená na KN C parcela č. 20, ktoré by narušili doterajší pokojný stav a súkromie žalobkyne a je povinný rešpektovať doterajšie stavebné rozdelenie tejto nehnuteľnosti, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. . Druhým výrokom súd rozhodol, že o trovách neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

3. Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu na deň 11.4.2022 a následne vytýčil pojednávanie na deň 20.6.2022. Pred otvorením pojednávania žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Žiadala, aby súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodného osobitného zreteľa, nakoľko malo dôjsť k zásahu do pokojného užívania nehnuteľnosti, ako i s poukazom na nariadené

neodkladné opatrenie. Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, avšak trval na priznaní náhrady trov konania.

4. Podľa , žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

7. Nakoľko žalobkyňa využila svoje dispozičné oprávnenie a vzala žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie, súd konanie zastavil.

8. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby ( ), je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pri zastavení konania je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania (citované z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 10. 09. 2009).

10. Súd konštatuje, že v tomto prípade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania platí, že žalobkyňa vzala žalobu späť bez udania dôvodu, čím z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania a žalovanému tak vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni, nakoľko súd nevzhliadol žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval aplikáciu ustanovenia . S poukazom na uvedené súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle .

11. V zmysle neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. S poukazom na toto citované ustanovenie súd zrušil nariadené neodkladné opatrenie, tak ako to je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.

12. O nároku na náhradu trov súvisiacich s neodkladným opatrením súd rozhodol v súlade s v spojení s a s základných princípov Žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorému súd vyhovel a toto rozhodnutie potvrdil i odvolací súd. Pri neodkladnom opatrení však súd nevykonáva dokazovanie v rozsahu v akom tomu dochádza vo veci samej a súd pri neodkladnom opatrení vychádza vo väčšine prípadov iba z tvrdení jednej strany, ktorá musí preukázať dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skutočnosti, ktoré sa v počiatočnom štádiu konania

javili ako dôvodné a postačovali na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak tieto skutočnosti v konaní neboli preukázané, pretože žalobkyňa zobrala žalobu späť v dôsledku čoho súd konanie zastavil. neupravuje obdobnú situáciu, ak žalobca je úspešný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ale vo veci samej úspešný napokon nie je resp. zoberie žalobu späť. Pri aplikácii len vo vzťahu k neodkladného opatreniu by podľa tohto ustanovenia mala mať nárok na náhradu trov konania žalobkyňa. Z pohľadu konečného rozhodnutia vo veci sa však súdu javí takýto záver ako nespravodlivý, keďže protistrana bola obmedzená na svojich právach spôsobom určeným v neodkladnom opatrení. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že úspech vo vzťahu k neodkladnému opatreniu nariadenému po začatí konania, pri ktorom bolo vyslovené, že o trovách konania súd rozhodne v konečnom rozhodnutí, je potrebné posudzovať z pohľadu úspechu vo veci samej. Keďže žalobkyňa zavinila zastavenie konania, teda nebola v konaní úspešná, súd o trovách neodkladného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania pri neodkladnom opatrení, rozhodol tak, že náhradu trov neodkladného opatrenia žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd (, , ).

Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.