Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6C-4-2021.pdf
PDF · 95.89 KB
No categories available
6C/4/2021
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobkyne: A. E., nar. XX.X.XXXX, bytom U. A. XXX, XXX XX U. A., právne zastúpená: JUDr. Rastislav Stašák, advokát Advokátskej kancelárie so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému: H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. A. XXX, XXX XX U. A., v konaní o uloženie povinnosti zdržať sa zásahov do práv vyplývajúcich z vecného bremena a nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav na nehnuteľnosti - rodinnom dome nachádzajúcom sa v kat. území U. A., zapísanom na LV č. XX ako stavba so súpisným č. XXX, postavená na KN-C parcela č. 20, ktoré by narušili doterajší pokojný stav a súkromie žalobkyne a je povinný rešpektovať doterajšie stavebné rozdelenie tejto nehnuteľnosti, a to do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vedenej na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/4/2021.
II. O trovách konania neodkladného opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou na súd domáha uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa zásahov do práv vyplývajúcich z vecného bremena. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia spočívajúcom v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa akýchkoľvek stavebných úprav na nehnuteľnosti - rodinnom dome nachádzajúcom sa v kat. území U. A., zapísanom na LV č. XX ako stavba so súpisným č. XXX, postavená na KN-C parcela č. 20, ktoré by narušili doterajší pokojný stav a súkromie žalobkyne a je povinný rešpektovať doterajšie stavebné rozdelenie tejto nehnuteľnosti.
2. Žalobkyňa návrh dôvodila tým, že žalovaný - jej brat v dedičskom konaní po ich otcovi H. E. nadobudol do svojho výlučného vlastníctva rodinný dom nachádzajúci sa v katastrálnom území U. A., zapísaný na LV č. XX, súp. č. XXX, ako aj pozemok, na ktorom je stavba postavená, parcela KN-C č. 20, zastavané plochy a nádvoria o výmere 766 m2. Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 1D/109/2004, Dnot/88/04 nadobudlo právoplatnosť dňom 28.7.2004. V rámci uvedeného dedičského konania bolo na stavbe, ako aj na príslušnom pozemku zriadené vecné bremeno v prospech matky žalobkyne a žalovaného Q. E.j, rod. K., ako aj v prospech žalobkyne, ktoré spočívalo v práve doživotného bývania a užívania domovej nehnuteľnosti tak ako doposiaľ. V čase dedičského konania žalobkyňa spolu s dcérou užívala tzv. zadnú časť rodinného domu, ktorá pozostávala z dvoch obytných miestností, t.j. izby, v ktorej býval pôvodne otec - poručiteľ, ako aj z izby s kuchyňou, chodby, WC, komory a taktiež užívala jednu miestnosť v pivnici - v pôvodnej kotolni. V roku 2008 žalobkyňa na vlastné náklady užívanú časť domu zrekonštruovala a stavebne oddelila tak, že v rámci domu vznikli dve samostatné bytové jednotky, ktoré neboli navzájom prepojené a každá z nich mala samostatný vchod. V rámci rekonštrukcie zabezpečila, aby ňou užívaná časť stavby mala samostatné vykurovanie oddelené od časti stavby, ktorú užíva brat
- žalovaný, tzv. predná časť domu. Stavebné úpravy boli vykonané so súhlasom žalovaného, nakoľko
len kopírovali užívací stav. Takto vytvorenú samostatnú bytovú jednotku žalobkyňa užívala pokojne a nerušene až do nedávnej minulosti. Problémy spolunažívania začali v období Veľkej noci v roku 2020, v dôsledku čoho dcéra žalobkyne na žiadosť žalovaného odišla z domu, avšak ani potom sa situácia neupokojila. Žalovanému prekáža, keď dcéra žalobkyne príde ku nej na návštevu, resp. chce u nej hoc len na jednu noc prespať. Žalovaný neustále prikazuje žalobkyni, koho môže do bytu pustiť a koho nie. Žalovaný si nechal pri vchode žalobkyne v januári tohto roka namontovať bezpečnostnú kameru, ktorá je nasmerovaná priamo na vchod do žalobkyňou užívaného bytu. Len čo príde dcéra k nej na návštevu, žalovaný jej píše SMS, aby okamžite odišla, resp. zapol sirénu, aby dal najavo, že vie o jej prítomnosti. Žalovaný bez vedomia a dovolenia žalobkyne zobral od žalobkyňou užívaného vchodu kľúč a táto má obavu, že do jej užívacej časti môže kedykoľvek žalovaný vojsť (raz sa to tak i stalo). Žalovaný bez súhlasu žalobkyne vymenil zámok na jednej izbe užívanej žalobkyňou a túto jej bráni užívať, nakoľko ju chce užívať on. Taktiež žalobkyni zobral kľúč od žalobkyňou užívanej pivnice - kotolne, kde má práčku a odmieta jej ho vrátiť, čím jej bráni v užívaní. Naposledy sa žalovaný vyhrážal žalobkyni, že zbúra spojovaciu priečku a začne užívať jednu z nej užívaných obytných miestností, na ktorej vymenil zámok, čím by okrem straty jednej miestnosti stratila aj akékoľvek súkromie, keďže medzi bytmi by nebola žiadna priečka. Taktiež v rámci SMS komunikácie žalovaný požaduje, aby bola izba vyprataná, lebo ju chce prerábať. V uvedenom vidí žalobkyňa jednoznačný zásah do pokojného stavu, ktorý trval viac ako 10 rokov. Žalovaný zásadným spôsobom zasahuje do jej súkromia, snaží sa jej rozkazovať, kto môže s ňou v užívanej časti domu byť, bráni jej v užívaní nehnuteľností doterajším spôsobom, ktorý vyplýva z vecného bremena zriadeného v dedičskom konaní a ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností. Nakoľko z vyjadrení žalovaného, ako aj z SMS správy má žalobkyňa za zrejmé, že žalovaný chce napriek jej nesúhlasu vykonať na stavbe stavebné úpravy spočívajúce v odstránení priečky, čím by došlo k narušeniu pokojného stavu a k strate súkromia navrhla, aby súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej. Vo veci samej sa žalovaná domáha, aby sa žalovaný zdržal akýchkoľvek zásahov do užívania tzv. zadnej časti rodinného domu, nachádzajúceho sa v katastrálnom území U. A., zapísaného na LV č. 50 ako stavba so súp. č. XXX., postavená na parcele KN-C č. 20, pozostávajúcej z dvoch obytných miestností, chodby, komory a WC, stavebne odčlenenej od prednej časti domu a taktiež je povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do užívanie pivnice - kotolne a nesmie tak žiadnym spôsobom obmedzovať žalobkyňu v užívaní tejto časti nehnuteľnosti. Zároveň sa žalobkyňa vo veci samej domáha uloženia povinnosti žalovanému spočívajúcej v odstránení ním osadenej priemyselnej kamery tak, aby nebola nasmerovaná na vchod do bytovej jednotky užívanej žalobkyňou. Žalobkyňa v prílohe návrhu predložila výpis z LV č. XX, kat. územia U. A., kópiu osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D/109/2004, Dnot/88/04 zo dňa 12.7.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.7.2004. Ďalej žalobkyňa predložila fotografie užívanej časti nehnuteľnosti a SMS komunikáciu.
Zákonné ustanovenia aplikované vo veci: 3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
7. Podľa § 325 ods. 3 CSP za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1, 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
12. Podľa § 329 ods. 3 ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
16. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
17. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremná vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
18. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
19. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Súd dospel k záveru:
21. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné
vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
22. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1. ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2. ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok, môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v § 325 ods. 2 CSP. Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery), nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity.
23. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd posúdiť, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomeru alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti neodkladného opatrenia, je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia podmienené. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú zabezpečovací a preventívny charakter, je preto súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.
24. Súd taktiež pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. CSP, ale vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorý dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčuje. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuplatňuje zásada rovnosti strán tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany nemusia v každej časti, či druhu konania, zásadne disponovať určitým procesným prostriedkom, ak prípadne z niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana.
25. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd vždy skúma pomer dvoch proti sebe stojacich rozdielnych práv a záujmov navrhovateľa a odporcu, pričom musí zároveň starostlivo zvažovať, či sú vo veci prítomné zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali preventívny zásah súdu do vzťahu týchto strán a do ich práv. Tak ako bolo už i vyššie uvedené, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť aj potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami konania.
26. V prejednávaných veciach u neodkladných opatrení navrhovaných v sporoch týkajúcich sa vlastníckych alebo obdobných práv k nehnuteľnostiam, resp. i v štádiu pred začatím takýchto konaní možno uzavrieť, že prakticky ku každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva, resp. obdobného práva k nehnuteľnostiam, potreba neodkladnej úpravy pomerov strán vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania o veci, teda do právoplatného vyriešenia otázky existencie, či neexistencie tvrdeného vlastníckeho, či obdobného práva strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia. Táto potreba je daná predovšetkým nutnosťou zamedzenia takým úkonom osôb (osoby, voči ktorým/ktorej) uplatnená požiadavka smeruje, v dôsledku ktorých by už ani prípadný úspech požiadavky uplatnenej v žalobe vo veci samej nemalo zmysel.
27. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňou je dôvodný. Skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i vo veci samej podľa súdu sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán spôsobom navrhovaným žalobkyňou. Je jednoznačne preukázané, že žalobkyňa je oprávnená z výkonu vecného bremena - práva doživotného bývania a užívania domovej nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené na základe schválenej dohody dedičov a je zapísané na liste vlastníctva č. XX kat. územia U. A.. Žalobkyňa týmto osvedčila možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku).
28. Súd má zato, že je tu daná existencia bezprostredne hroziacej ujmy na práve žalobkyne, o ktorom sa má rozhodovať, pretože aj keď žalovaný nevykonal úkony smerujúce k stavebným úpravám na nehnuteľnosti, avšak ich zamýšľa (čo má súd preukázané SMS správou). V prípade realizácie stavebných úprav zo strany žalovaného, neodkladné opatrenie by už nebolo možné nariadiť a bol by zmarený, sťažený a ohrozený následný výkon rozhodnutia, ak by bola žalobkyňa vo veci samej úspešná. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, neprejudikujú sa ním práva strán čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.
29. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, predložené listinné dôkazy a vyššie citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že je daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, preto podľa § 328 ods. 1 CSP nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. d) v znení ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
Trovy konania:
30. Podľa § 262 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Nakoľko v predmetnej veci bol podaný návrh na začatie konania vo veci samej súčasne s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd rozhodol o trovách konania neodkladného opatrenia tak, že o týchto rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, pričom lehota plynie v spojení s § 8 písm. a) a § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii.
Podľa § 8 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembra 2020 do dňa účinnosti tohto zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, účinného od 19.01.2021, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.