Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Cb/50/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. I.F. J. XXXX/XX, XXX XX Ž., proti žalovanej: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. B. XXX/XX, XXX XX P. F. E., zastúpená: JUDr. Lenka Špiriaková, PhD., advokátka, so sídlom J.Milca 11, 010 01 Žilina, o zaplatenie 10.736,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 456,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti žalobný návrh z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,4%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 30.01.2019 domáhal voči žalovanej uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 10.736,10 eur s úrokom z omeškania vyčísleným v sume 856,06 eur, náhrady nákladov na administratívne práce a vypracovanie dokumentácie v sume 108,- eur, zaplatenia ceny čistiacich a upratovacích prác vo výške 30,- eur a hodnoty prevzatého tovaru vo výške 292,- eur, spolu zaplatenia pohľadávky v celkovej sume 12.022,16 eur a náhrady trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tým, že žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 14.07.2015 Zmluvu o nájme nebytových priestorov (ďalej len „Nájomná zmluva“ v príslušnom gramatickom tvare) na dobu neurčitú s dohodnutou výpovednou lehotou 3 mesiace. Žalovaná zaplatila žalobcovi preddavok na nájomné na 3 mesiace vopred pre účely výpovednej doby dňa 14.07.2015 v sume 750,- eur a ďalej nájomné dňa 15.07. 2015 v sume 250,- eur a dňa 15.08.2015 v sume 250,- eur. Od dátumu poslednej úhrady dňa 15.08.2015 žalovaná ďalšie platby nájomného neuskutočnila a neuhradila ani náklady súvisiace s prevádzkou prenajatých priestorov dohodnuté v Nájomnej zmluve. Dňa 17.05.2016 žalobca zaslal žalovanej doporučenou poštou výzvu na úhradu dlžného nájomného a prevádzkových nákladov v predbežnej sume 1.666,- eur vyčíslených k uvedenému dňu s upozornením, že odďaľovaním úhrady uvedeného nedoplatku dochádza k zvýšeniu výslednej sumy o zákonný úrok z omeškania a súčasne žalobca požiadal žalovanú pri skončení Nájomnej zmluvy o vypratanie a vyčistenie priestorov, k čomu podľa tvrdení žalobcu ku dňu podania žaloby nedošlo. Žalovaná výzvu žalobcu prevzala a následne dňa 23.03.2016 zaslala žalobcovi „Odvolanie na výzvu na úhradu dlžného nájomného“. Dňa 31.05.2016 žalobca zaslal žalovanej doporučene predžalobnú výzvu na uhradenie dlhu - pokus o zmier, kde podrobne žalobca odpovedal na vyjadrenie žalovanej a požiadal o predloženie dokladov k úhradám žalovanou uvedených súm a dokladov o poštovnom styku. Žalovaná žalobcom doručený list neprevzala

a tento bol následne žalobcovi ako neotvorený vrátený späť. Žalovaná tak prestala komunikovať so žalobcom a nemala záujem riešiť vzniknutú situáciu vyrovnaním, resp. dohodou. Písomná komunikácia tak bola zo strany žalovanej ukončená.

3. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 02.11.2015 žalovaná prevzala od žalobcu tovar do predaja podľa dodacieho listu XX/X.XX.XXXX - 3 strany, potvrdené pečiatkou žalovanej a podpisom prítomnej zamestnankyne pani Š.. Ku dňu podania žaloby tento tovar nebol zo strany žalovanej žalobcovi vrátený ani uhradený. Jeho celková suma predstavuje 292,- eur.

4. Žalobca špecifikoval dlh žalovanej podľa Nájomnej zmluvy za obdobie od 15.09.2015 do 15.01.2019 z titulu neuhradeného nájomného za uvedené obdobie, t. j. 40 mesiacov x 250,- eur, čomu zodpovedá suma 10.000,- eur, titulom likvidácie komunálneho odpadu v sume 1/3 zo sumy 93,23 eur ročne (delené počtom mesiacov v roku krát 40 mesiacov trvania nájmu), čomu zodpovedá suma 103,50 eur a titulom dodávky pitnej vody (vodné a stočné) žalobca špecifikoval uplatnený nárok pomerom 20% z faktúry dodávateľa vody (vo výške 2,- eurá mesačne krát 40 mesiacov), t. j. v sume 80,- eur. Cenu elektrickej energie žalobca určil podľa počiatočného stavu zisteného na elektromere ku dňu 14.07.2015 a vykonaného odpočtu ku dňu 15.01.2019, pričom spotrebovanú elektrickú energiu určenú výpočtom 2.716,8 kWh násobenú cenou 1kWh, t. j. 0,20 eur, žalobca vyčíslil tento nárok v celkovej sume 552,36 eur, spolu náklady spojené s užívaním nebytového priestoru vo výške 10.736,10 eur.

5. Žalobca ďalej vyčíslil uplatnený úrok z omeškania od splatnosti nájomného do 15.01.2016 podľa bližšej špecifikácie, ktorá tvorí prílohu žaloby, a z ktorej vyplýva, že žalobca vymedzil uplatnený úrok z omeškania za dobu omeškania od 16.09.2015 do 16.03.2016 v sadzbe 5,05% a od dátumu 16.03.2016 do 15.01.2019 v sadzbe 5% ročne z dlžnej sumy tak, že výsledný úrok z omeškania s úhradou nájomného ku dňu 15.01.2019 žalobca vyčíslil sumou 856,06 eur vždy odo dňa nasledujúceho po dni ním určenej splatnosti nájomného, t. j. vždy od 16-teho dňa príslušného mesiaca až do dňa 15.01.2019. Spolu s istinou a vyčísleným úrokom z omeškania žalobca uplatnil cenu za administratívne práce a prípravu dokumentácie vo výške 108,- eur, za čistiace a upratovacie práce 30,- eur a za prevzatý tovar jeho cenu vo výške 292,- eur.

6. Žalobca spolu s podanou žalobou pripojil do obsahu spisového materiálu ako dôkaz Nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a žalovanou dňa 14.07.2015, dodacie listy k žalovanou prevzatému tovaru, príjmové pokladničné doklady zo dňa 15.07.2015 a zo dňa 15.08.2015 k vykonaným úhradám po 250,- eur, výzvu na úhradu dlžného nájomného zo dňa 15.03.2016 spolu s podacím lístkom a vyjadrenie žalovanej zo dňa 23.03.2016 k výzve na úhradu dlžného nájomného a ďalej predžalobnú výzvu - pokus o zmier zo dňa 17.05.2016 spolu s podacím lístkom a oznámením výsledku doručovania zásielky. Žalobca ďalej predložil súdu faktúru dodávateľa E. Š. - O. pre žalobcu ako odberateľa na sumu 108,- eur za administratívne práce a prípravu dokumentácie.

7. V zmysle podanej žaloby a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žiar nad Hronom žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom zo dňa 26.02.2019, ktorý žalovaná prevzala dňa 04.03.2019. V zákonom stanovenej 15-dňovej lehote podala žalovaná proti platobnému rozkazu včasný a vecne odôvodnený odpor.

8. Žalovaná svoju procesnú obranu založila na námietke miestnej nepríslušnosti súdu, a to s poukazom na ust. , 14 a ust. . Po vecnej stránke žalovaná namietla skutočnosť, že výpoveď Nájomnej zmluvy žalovaná zaslala žalobcovi dňa 13.10.2015, pričom výpovedná lehota začala plynúť dňa 01.11.2015 a posledným dňom výpovednej lehoty bol deň 31.01.2016, kedy podľa tvrdení žalovanej nájomný vzťah medzi stranami skončil. Uvedenú skutočnosť žalovaná preukazuje výpoveďou Nájomnej zmluvy, ktorú pre žalovanú vypracoval E. Q., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobcovi uhradila dňa 14.07.2015 sumu 750,- eur a okrem platieb zo dňa 15.07.2015 a zo dňa 15.08.2015 označených žalobcom, žalovaná zaplatila žalobcovi ďalšiu sumu vo výške 250,- eur dňa 15.09.2015. Vykonanými platbami mal byť uspokojený nárok žalobcu za celé obdobie trvania zmluvy od 15.07.2015 do 31.01.2016, kedy uplynula výpovedná lehota, a ktorým okamihom nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou bol riadne ukončený. Žalovaná tvrdí, že dňa 08.01.2016 odovzdala žalobcovi prenajatý priestor v stave spôsobilom na ďalšie užívanie tak, že tento bol vymaľovaný, vyčistený a uprataný, na dôkaz čoho žalovaná označila výsluch svedkyne W. Š., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaná uviedla, že od novembra 2015 neprevádzkovala prenajaté priestory žalobcu, o čom mal

žalobca vedomosť. Žalovaná spolu so svojou predavačkou presťahovali celú prevádzku do nových priestorov, kde žalovaná vykonávala svoju činnosť od 01.11.2015.

9. K spotrebe energií u žalobcu preto v období od 01.11.2015 do 08.01.2016 žalovanou nedošlo. Žalovaná po ukončení prevádzky sa so žalobcom viac nestretla a žalobca si žiadne nároky voči žalovanej pri odovzdaní a prevzatí priestorov dňa 08.01.2016 nevznášal. Žalovaná mala vedomosť, že žalobca minimálne od februára 2016 mal v predmetných priestoroch nových nájomcov, a preto nároky uplatňované žalobcom za obdobie 40 mesiacov považuje za nedôvodné. Žalovaná potvrdila skutočnosť doručenia výzvy zo dňa 15.03.2016, na ktorú odpovedala odvolaním zo dňa 23.03.2016, v ktorom uviedla všetky rozhodné skutočnosti uvedené aj v predmetnom odpore. Žalovaná žiaden ďalší list označený ako predžalobná výzva zo dňa 17.05.2016 neobdržala, a to z dôvodu presťahovania sa na inú adresu. Potrebu oznámenia novej adresy žalovaná nepociťovala, a to z dôvodu žalobcom uplatňovaných nezákonných nárokov voči žalovanej. Podľa procesnej obrany žalovanej žalobca si musel byť vedomý výpovede Nájomnej zmluvy, keď v písomnej komunikácii so žalovanou odkazuje na konkrétne zmluvné ustanovenia, podľa ktorých je ukončenie Nájomnej zmluvy písomnou formou spájané s vyprataním a vyčistením prenajatých priestorov ako podmienkou platnosti výpovede zmluvy. Žalovaná má za to, že žalobca uvedeným vyjadrením priznáva doručenie písomného ukončenia Nájomnej zmluvy, pričom toto podmieňuje vyčistením a vyprataním priestorov. Žalovaná má za to, že rozhodnutie o platnosti výpovede nájmu nemôže byť podmienené akceptáciou tohto právneho úkonu, prípadne úhradou nákladov súvisiacich s prevádzkou prenajatých priestorov. Žalovaná ďalej uviedla, že pokiaľ k okamihu ukončenia nájomného vzťahu mal žalobca výhrady k spôsobilosti predmetu nájmu na ich ďalšie užívanie, mal žalovanú vyzvať na splnenie iných povinností a nie predlžovať dobu trvania nájmu a žiadať od žalovanej nájomné za ďalšie obdobie, ktoré podľa vlastnej vôle ustálil dobou 40 mesiacov. Žalovaná má za to, že správanie žalobcu je v tomto smere výlučne orientované na zisk, pokiaľ žalobca svojvoľne určil dobu trvania nájmu v rozsahu 40 mesiacov, po uplynutí ktorých sa rozhodol ukončiť nájom so žalovanou. Podľa žalovanej žalobca vedel, že žalovaná mu doručila výpoveď Nájomnej zmluvy a hoci mal vedomosť, že odo dňa 01.11.2015 žalovaná vykonáva svoju činnosť v iných priestoroch a hoci bol žalobcovi prenajatý priestor odovzdaný dňa 08.01.2016, žalobca si nedôvodne nárokuje pohľadávku voči žalovanej, pričom konanie žalobcu žalovaná kvalifikuje ako rozporné so zásadami poctivého obchodného styku. Vychádzajúc z hypotetického predpokladu, že žalovaná si nesplnila svoje povinnosti v pozícii nájomcu, potom ak žalovaná realizovala poslednú platbu dňa 15.08.2015 ako tvrdí žalobca, žalobca by dlhodobo nemajúc žiaden príjem z nájmu trvanie nájomného vzťahu akceptoval a nájomný vzťah neukončil, čím by sám seba vystavoval v nemožnosť vymoženia svojej pohľadávky.

10. Žalovaná namietla neurčitosť zmluvného dojednania bodu 4 Nájomnej zmluvy týkajúce sa nárokov na úhradu nákladov spojených s užívaním nehnuteľnosti, keď z predmetného dojednania nevyplýva, kedy bude žalobca takéto náklady súvisiace s nájmom žalovanej účtovať, akým spôsobom budú žalovanej predkladané faktúry za náklady spojené s užívaním predmetu nájmu, pričom k priznaniu týchto nákladov žalobca nepredložil relevantné doklady, a preto jeho nárok je v tejto časti neakceptovateľný. Podľa žalovanej nie je možné vychádzať výlučne z vyhlásenia žalobcu o výške úhrad a ním uvádzaných prepočtov, keď nárok žalobcu musí byť bez pochybnosti preukázaný relevantnými podkladmi.

11. Žalovaná súčasne rozporuje aj ďalšie žalobcom uplatnené nároky poukazujúc na dobu trvania nájomného vzťahu, ktorý bol ukončený uplynutím výpovednej lehoty po doručení výpovede zo dňa 13.10.2015.

12. Nárok z titulu náhrady za prevzatý tovar vo výške 292,- eur podľa dodacích listov žalovaná označila za neoprávnený. Svoju námietku odôvodnila tým, že zo žalobcom predložených dôkazov nie je možné špecifikovať výšku nároku žalobcu, identifikovať veci, ku ktorým sa pohľadávka žalobcu viaže a ich hodnotu. Žalobcom predložené dôkazy podľa žalovanej neosvedčujú, či na uplatnenie tohto nároku je žalobca aktívne legitimovaný, a to z dôvodu jeho chýbajúcej akejkoľvek identifikácie. Žalovaná namietla nepreukázané vlastnícke právo žalobcu k odovzdaným/prevzatým veciam.

13. Vo vzťahu k svojmu právnemu postaveniu v rozhodnom období žalovaná uviedla, že v danom období žalovaná prevádzkovala detský bazárik, do ktorého fyzické osoby nosili veci, ktoré následne žalovaná predávala, resp. sprostredkovávala ich predaj za ňou určenú zvýšenú cenu. Za predané veci potom fyzickým osobám vracala cenu nimi určenú, pričom rozdiel, ktorý dosiahla predajom odovzdaných, resp. prevzatých vecí, si ponechávala ako zisk. V prípade, ak sa tovar nepredal a fyzická osoba si na výzvu

tovar neprevzala, po uplynutí 4 mesiacov odo dňa odovzdania tovaru, resp. jeho prevzatia, sa stávali tieto veci majetkom bazáriku. Uvedené podmienky predaja upravovali zmluvné podmienky, ktoré so zákazníkmi žalovaná podpisovala ku dňu odovzdania, resp. prevzatia tovaru, o čom bol žalobca ako zákazník žalovanej upovedomený.

14. Žalovaná ako dôkaz označila výpoveď Nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2015, ktorej kópiu pripojila k podanému odporu, výsluch svedka E. Q. a výsluch svedkyne W. Š. a ďalej zmluvné podmienky predaja tovaru. Žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanej nárok na náhradu trov konania.

15. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovanej zotrvával na uplatnenom nároku. Súčasne predložil súdu vyčíslenie nákladov na čistiace a upratovacie práce v predajni, ktorá tvorila predmet Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, a ktoré žalobca vyčíslil predbežnou cenou v sume 30,- eur a ďalej fotodokumentáciu predajne po údajnom vyčistení priestorov žalovanou.

16. Vo vyjadrení k odporu žalovanej žalobca poprel tvrdenia žalovanej k vykonanej úhrade dňa 15.09.2015 v sume 250,- eur. Poprel doručenie výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2015 a rovnako poprel skutočnosť, že by dňa 08.01.2016 malo dôjsť k odovzdaniu prenajatých priestorov žalobcovi v stave spôsobilom na ďalšie užívanie. Žalobca poprel, že by existoval akýkoľvek protokol o odovzdaní a prevzatí priestorov. Uviedol, že nad vstupom do predajne je naďalej uvedená reklama „C. T. C.“ a v interiéri je množstvo odpadkov a špiny a viac ako 10 kusov žalovanou svojvoľne umiestnených polepov na obklade, pri ktorých odstraňovaní dochádza k poškodeniu obkladu. Vo vzťahu k vyúčtovaným nákladom za likvidáciu komunálneho odpadu vo výške 1/3 zo sumy 93,23 eur ročne, žalobca poukázal na právnu úpravu úhrady poplatkov podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady v znení neskorších predpisov a o správe daní, pričom doklady o platbách predložil súdu v prílohe. Uviedol, že platba za dodávku pitnej vody predstavuje 20% z ceny dodávateľskej faktúry za vodné a stočné a cenu elektrickej energie žalobca určil podľa spotrebovaného množstva zaznamenaného na podružnom meraní v predajni. Žalobca potvrdil, že dňa 31.01.2016 mu v podvečerných hodinách priniesla pani W. Š. - predavačka žalovanej, jeden pár kľúčov od prenajatého priestoru s tvrdením, že už 3 mesiace nedostala od žalovanej výplatu. Koľko kópií kľúčov od prenajatých priestorov žalobkyňa vlastní, žalobca nevedel uviesť. Za nepravdivé označil rovnako tvrdenie, že od februára 2016 mal mať žalobca v predmetných nebytových priestoroch nových nájomcov. Vo vzťahu k doručovaným zásielkam žalobca uviedol, že žalovaná výzvu žalobcu zo dňa 17.03.2016 vedome neprevzala, pričom z výpisu zo živnostenského registra žalovanej vyplýva, že žalovaná si uvádza sídlo prevádzky na ul. I. J. XXXX/XX R. Ž., a to do 12.05.2017. Neprevzatím pokusu o zmier ako doporučenej zásielky zo dňa 17.05.2016 sa žalovaná cielene vyhýbala povinnostiam, ktoré jej vyplývali z písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy, nespolupracovala pri vyriešení problémov s narastajúcimi dlhmi voči žalobcovi. Žalobca popiera, že by mal akúkoľvek vedomosť o ukončení Nájomnej zmluvy so žalovanou. Žalobca má za to, že je na žalobcovi ako prenajímateľovi, kedy sa rozhodne ukončiť nájomný vzťah so žalovanou. Žalobca popiera, že by z jeho strany došlo k ukončeniu Nájomnej zmluvy počas obdobia, za ktoré žalobca uplatňuje svoje nároky, pričom cieľom platobného rozkazu nebolo ukončenie nájmu, ale splatenie dlhu žalovanej podľa Nájomnej zmluvy k dátumu vydania platobného rozkazu.

17. K uplatnenému nároku z titulu zaplatenia ceny tovaru podľa dodacích listov v celkovej výške 292,- eur žalobca poukázal na obsah súdu predložených dodacích listov s dátumom 02.11.2015 na tovar, ktorý žalobca dodal žalovanej, a ktoré sú opatrené pečiatkou žalovanej a podpisom jej predavačky pani Š., ktoré obsahujú číslo dodacieho listu, pričom má ísť o dodacie listy ako kópie vyhotovené cez kopírovací papier, na ktorých je originálna pečiatka žalovanej a vlastnoručný podpis predavačky, ktorá za prítomnosti žalovanej tovar prevzala. Originály uvedených listín by mala mať k dispozícii žalovaná, v prípade ktorej žalobca navrhol súdu zaviazať žalovanú predložením originálov dodacích listín ako dôkazov pre porovnanie s ich kópiami, ktorých nečitateľnosť žalovaná v konaní namieta. Žalobca ďalej konštatuje, že medzi žalobcom a žalovanou vo vzťahu k uvedenému tovaru nebola uzatvorená žiadna zmluva o dodaní tovaru do detského bazárika, v dôsledku čoho vylúčil akúkoľvek možnú aplikáciu zmluvných podmienok uvádzaných žalovanou.

18. Žalobca spolu s vyjadrením k podanému odporu súčasne predložil súdu rozhodnutie mesta Ž. o vyrubení miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na obdobie roku 2016 v sume 93,23 eur s príjmovým pokladničným dokladom o vykonanej úhrade tejto sumy (č. l. 83), faktúru

Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.s. zo dňa 25.10.2018 (č. l. 84), rozúčtovanie podľa obdobia a sadzieb cien v sume 87,89 eur (č. l. 84), výpis zo živnostenského registra žalovanej (č. l. 85) a následne žalobca predložil súdu fotodokumentáciu priestorov predmetu nájmu (č. l. 88 až č. l. 95).

19. V súvislosti s nariadeným termínom pojednávania žalovaná vo vyjadrení zo dňa 19.09.2019 zotrvávala na všetkých prostriedkoch uplatnenej procesnej obrany v konaní. Uviedla, že všetky nároky žalobcu z nájomného vzťahu boli vykonanými platbami nájomného a kaucie uspokojené do okamihu ukončenia nájomného vzťahu. Opätovne namietla neplatnosť čl. 4 Nájomnej zmluvy z dôvodu neurčitosti tohto ustanovenia. Žalovaná má za to, že pokiaľ bolo v Nájomnej zmluve medzi stranami dojednané, akým spôsobom budú platené náklady spojené s užívaním prenajatých priestorov, výška takejto odplaty za jednotlivé služby musí byť z obsahu zmluvy zreteľne rozpoznateľná, čo v danom prípade naplnené nebolo. Žalovaná výšku týchto nákladov nepoznala a ani nebol určený mechanizmus ich určenia a uplatňovania ani len z časového hľadiska. Žalovaná zotrváva na tom, že priestor po ukončení nájomného vzťahu bol žalobcovi odovzdaný v stave spôsobilom na jeho ďalšie užívanie dňa 08.01.2016, pričom žalovaná tento neužívala od novembra 2015, kedy sa žalovaná presťahovala do nových priestorov dňa 01.11.2015. Žalovaná má za to, že fotografie doložené žalobcom do obsahu spisového materiálu nepreukazujú skutočnosť, že žalovaná mala spôsobiť v prevádzke žalobcu neporiadok alebo zničiť obklady polepmi, ktoré si žalobca odstraňuje v tomto období. Fotografie označila za nekvalitné, bez evidencie podľa času ich vyhotovenia. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že prevádzkovala detský bazárik v P. F. E., kde po ukončení jej činnosti prevzala prevádzku pani O. P., ktorej Čestné prehlásenie za účelom preukázania skutočnosti, že žalovaná je zodpovedná a čestná osoba, vedomá si svojich povinností ako nájomcu po ukončení nájomného vzťahu, predložila súdu ako dôkaz. Žalovaná súčasne namietla, že podľa LV č. XXXX, k. ú. Ž., kde sa nachádzal prenajatý priestor v polyfunkčnom dome, súp. č. XXXX, postavený na parcele XXXX/X, nie je tento dostatočne špecifikovaný, keďže z LV nevyplýva, že by predmet nájmu, ktorý poskytol žalobca do prenájmu žalovanej, bol podľa stavebného povolenia alebo kolaudačného rozhodnutia spôsobilý na predmet nájmu. Žalovaná takéto rozhodnutie ani stavebné povolenie nikdy nevidela, žalobca jej takúto listinu nepredložil a z uvedeného dôvodu žalovaná považuje v celosti za neplatnú zmluvu podľa pre rozpor so zákonom, nakoľko táto zmluva by sa podľa svojho obsahu dostávala do rozporu so zákonným príkazom užívať stavby len podľa kolaudačného rozhodnutia a účelu v ňom uvedenom. Žalovaná súčasne predložila súdu výpis z LV katastra nehnuteľností č. XXXX, k. ú. Ž. (č. l. 104 súdneho spisu).

20. Na prejednanie veci súd primárne nariadil predbežné prejednanie sporu, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu, ktorý svoju neúčasť na predbežnom prejednaní sporu ospravedlnil.

21. Právny zástupca žalovanej sa v celom rozsahu pridržiaval všetkých vyjadrení uskutočnených v doterajšom konaní a vo vzťahu k navrhovaným dôkazom zotrvával na výsluchu žalobcu, žalovanej a výsluchu svedkov pani Š. a pána Q.. Žalovaná zotrváva na námietke neplatnosti zmluvy z dôvodu nedostatočne špecifikovaného účelu nájmu a z dôvodu nepredloženého kolaudačného rozhodnutia, z ktorého by bolo zrejmé, či k momentu uzatvorenia Nájomnej zmluvy bol predmet nájmu spôsobilý na nájom v zmysle Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov.

22. Vzhľadom na skutočnosť, že k uzavretiu Nájomnej zmluvy zo dňa 14.07.2015 malo dôjsť medzi žalobcom ako prenajímateľom v postavení fyzickej osoby mimo predmet podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovanou ako podnikateľom, súd posúdil záväzkovo-právny vzťah procesných strán v súvislosti s uzatvorenou Nájomnou zmluvou ako občiansko-právny a na daný skutkový stav súd aplikoval nasledovné ustanovenia :

23. Podľa , nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

24. Podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov v jeho platnom znení, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Podľa ods. 3 cit. zák. ust. zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená

národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

25. Podľa , , , , ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla.

26. Podľa , ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

27. Podľa , výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

28. Podľa , Ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

29. Podľa , , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

30. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa , , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa Nariadenia vlády SR č. , výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je uzatvorenie Nájomnej zmluvy zo dňa 14.07.2015, ktorej platnosť žalovaná rozporuje tak v jej určitých častiach ako aj celku. Nesporné je vykonanie úhrad nájomného žalovanou minimálne v sume 1250,- eur.

34. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou je okamih ukončenia Nájomnej zmluvy, vykonanie úhrady nájomného dňa 15.09.2015 žalovanou v sume 250,- eur a výška a právny základ ostatných nárokov uplatnených žalobcom ako náhrada nákladov spojených s užívaním predmetu nájmu, náhrada za administratívne a čistiace práce a náhrada za žalovanou prevzatý tovar.

35. Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatnej časti obsahu spisového materiálu sp. zn. , výsluchom procesných strán a svedkov, E. Q., nar. XX.XX.XXXX a výsluchom svedkyne W. T., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX.

36. Z vykonaných dôkazov bolo v konaní nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy, ktorej písomné vyhotovenie je obsahom súdneho spisu na č. l. 5, a to dňa 14.07.2015. Zmluvné strany učinili predmetom zmluvy nájom nebytového priestoru o výmere 42m2 s príslušenstvom v objekte budovy súp. č. XXXX, postavenej na parcele č. XXXX/X k. ú. Ž., ktorý žalobca v postavení prenajímateľa ako vlastník veci prenechal žalovanej ako nájomcovi za odplatu do dočasného užívania a žalovaná v zmluvnom postavení nájomcu sa zaviazala uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi nájomné a náklady spojené s užívaním týchto priestorov tak, ako sú tieto vymedzené v odseku 4 Nájomnej zmluvy.

37. Ako účel Nájomnej zmluvy zmluvné strany vymedzili prevádzku predaja detských vecí v čl. 2 odseku 2 tohto ustanovenia, pričom k námietke neplatnosti zmluvy v časti vymedzeného účelu nájmu súd konštatuje, že súdna judikatúra otázku, či v rámci účelu, ku ktorému bol nebytový priestor prenajatý, je možné vykonávať aj ďalšie činnosti, ktoré sa vymykajú z rámca stavebného určenia, zodpovedala kladne, nakoľko pripustila, že ust. § 3 ods. 2 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov nevylučuje, aby bol nebytový priestor platne prenajatý k účelu, ktorý zodpovedá jeho stavebnému určeniu, ale tiež k účelu, ktorý sa z rámca stavebného určenia vymyká. V situácii, že podľa predloženého listu vlastníctva nehnuteľnosti, v ktorej sa predmet nájmu nachádza, je nehnuteľnosť označená ako polyfunkčný objekt, už z uvedeného je zrejmé, že spôsob užívania veci je určený polyfunkčne tak na bývanie, ako aj na užívanie na iný účel ako je bývanie v posudzovanej veci na obchodné účely. Predpokladom platnosti nájomnej zmluvy nie je predloženie kolaudačného rozhodnutia alebo stavebného povolenia. Pochybnosti vnášané žalovanou stranou k spôsobilosti predmetu nájmu tak nemajú reálny základ a predstavujú len hypotetické a teoretické predpoklady bez vecnej argumentácie. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov vyplývajúcej z judikatúry Ústavného súdu SR (nález Ústavného súdu SR zo dňa 01. apríla 2015, sp. zn. ) úlohou všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej a právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale poskytnutie súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu. Vykonávanie dokazovania stavebným povolením príp. kolaudačným rozhodnutím by v pomeroch prejednávanej veci, už s ohľadom na uvedenú rozhodovaciu prax súdov, viedlo k neúmernému predĺženiu konania a neprimeranému zaťažovaniu strán sporu. S ohľadom na uvedené súd vyhodnotil námietku žalovanej v tejto časti ako nedôvodnú.

38. Vzhľadom na žalovanou uplatnenú námietku premlčania nároku žalobcu súd konštatuje, že žaloba v predmetnej právnej veci bola podaná na súde dňa 30.01.2019 a nesporné je, že nájomné za užívanie predmetu nájmu bolo žalovanou uhradené minimálne do 15.12.2016, a to tak, že dňa 14.07.2015 žalovaná nesporne uhradila žalobcovi trojmesačné nájomné vo výške 750,- eur a následne dňa 15.07.2015 a dňa 15.08.2015 nájomné vždy vo výške 250,- eur. Vo väzbe na podmienky premlčania majetkového práva upravené ust. , 101 súd posudzoval splatnosť jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov, vychádzajúc z obsahu zmluvy a zákonnej úpravy vzniku práva a nároku, uplatniteľného vykonaním práva.

39. Vzhľadom na to, že žalobca sa v predmetnom konaní domáha voči žalovanej nároku z titulu úhrady nájomného a nákladov spojených s užívaním predmetu nájmu ako zmluvného plnenia, súd vychádzajúc zo záveru o platnosti Nájomnej zmluvy ako celku v ďalšom kroku posudzoval existenciu z nej vyplývajúcich nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní a ich splatnosťou. Rovnako súd posudzoval právnu a skutkovú dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku z titulu príslušenstva pohľadávky, a to vyčíslených úrokov z omeškania za obdobie od splatnosti nájomného do 15.01.2019, vyčísleného sumou 856,06 eur a ďalej nákladov za administratívne práce vyčíslených sumou 108,- eur, nákladov za čistiace a upratovacie práce vo výške 30,- eur a nároku z titulu hodnoty dodaného tovaru podľa dodacích listov v uplatnenej sume 292,- eur.

40. Vo vzťahu k vykonaným úhradám nájomného súd konštatuje, že žalovaná žiadnymi z označených a súdom vykonaných dôkazov v konaní nepreukázala tvrdenú platbu dňa 15.09.2015 v sume 250,- eur, a preto procesnú obranu v tejto časti súd vyhodnotil ako nepreukázanú, a teda nedôvodnú.

41. Vo vzťahu k ustáleniu okamihu ukončenia nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou súd poznamenáva, že napriek tomu, že žalovaná nedisponuje spoľahlivým dôkazom, ktorý by preukazoval skutočnosť doručenia výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2015 (č.l. 40) žalobcovi, keď presný okamih doručenia výpovede Nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2015 žalobcovi ostal v konaní skutočnosťou spornou, je možné na základe ostatných v konaní vykonaných dôkazov dospieť k záveru, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou výpoveďou Nájomnej zmluvy a v jej dôsledku uplynutím výpovednej lehoty zanikol.

42. K trvaniu nájomného vzťahu strán Žalovaná vo svojej výpovedi ako procesná strana v konaní potvrdila skutočnosť, že fakticky nájomný vzťah trval do mesiaca október 2015, keď od 01.11.2015 žalovaná začala prevádzkovať svoju obchodnú činnosť na inom mieste. K okolnostiam doručenia výpovede žalobcovi žalovaná uviedla, že výpoveď bola obsahom poštovej zásielky, ktorá sa žalovanej nevrátila späť, a preto na strane žalovanej nevznikli pochybnosti o tom, že by predmetná zásielka nebola žalobcovi riadne doručená. Uviedla, že s vypracovaním písomnej výpovede pomohol žalovanej bývalý manžel žalovanej (svedok E. Q.), ktorý uvedenú skutočnosť potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi. Napriek uvedenému však svedok nebol prítomný pri odoslaní výpovede žalobcovi. Žalovaná ďalej uviedla, že po vyprataní a vymaľovaní predmetu nájmu, kľúče od prenajatých priestorov osobne odovzdala žalobcovi v jeho prevádzke, ktorá susedila s prevádzkou žalovanej. Okrem kľúčov, ktorými disponovala žalovaná, boli ďalšie kľúče odovzdané žalobcovi dňa v decembri 2015 predavačkou žalovanej, pani W. Š.F., ktorá ako svedkyňa odovzdanie týchto kľúčov žalobcovi nesporne potvrdila. Skutočnosť, že v súvislosti s ukončením nájomného vzťahu boli v predmete nájmu vykonávané čistiace práce a maľovanie potvrdil svedok E. Q., aktuálne bývalý manžel žalovanej, ktorý na vymaľovanie priestorov tvoriacich predmet nájmu zabezpečil svojho kamaráta pána E. T.. Svedok Q. jednoznačne potvrdil skutočnosť, že koncept výpovede Nájomnej zmluvy pripravil žalovanej na svojom počítači a aktuálne disponuje textovým súborom, v ktorom je výpoveď uložená. Svedok potvrdil, že vypomáhal žalovanej vypratať predmet nájmu s pomocou zapožičanej dodávky v súvislosti so sťahovaním zariadení do nových priestorov vzdialených asi tri ulice od doterajšej prevádzky žalobcu.

43. Svedkyňa W. T., rod. Š. ako bývalá pracovníčka žalovanej v predmetných priestoroch potvrdila skutočnosť, že v decembri 2015 bol predmetný priestor sťahovaný a následne odovzdaný žalovanému. Svedkyňa rovnako potvrdila, že pred odovzdaním priestoru žalobcovi bol tento vymaľovaný a uprataný. Rovnako svedkyňa potvrdila, že pri odovzdaní priestorov bol spísaný odovzdací protokol, avšak na jeho obsah si svedkyňa vzhľadom na odstup času nepamätala. Svedkyňa ďalej potvrdila skutočnosť, že žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče od predmetu nájmu, a to vo vedľajšom obchode žalobcu, pričom na dátum ich odovzdania si už svedkyňa nepamätala. Uviedla, že malo ísť o mesiac december roku 2015, pričom kľúče mali byť odovzdané v počte 2 kusov. Podľa vyjadrenia svedkyne v súvislosti s prevádzkovaním predmetu nájmu disponovala svedkyňa jedným kľúčom a žalovaná tiež jedným kľúčom. Z vykonaných listinných dôkazov vyplynulo, že v reakcii na výzvu žalobcu na úhradu dlžného nájomného zo dňa 23.03.2016 žalovaná poukázala na výpoveď Nájomnej zmluvy odoslanej dňa 13.10.2015.

44. V kontexte všetkých vyššie označených dôkazov je zrejmé, že na základe písomného vyjadrenia žalovanej zo dňa 23.03.2016, ktorému nesporne predchádzalo sťahovanie prevádzky žalovanej, vymaľovanie priestorov predmetu nájmu a odovzdanie kľúčov od nebytového priestoru žalobcovi, musela byť najneskôr v mesiaci marec 2016 žalobcovi zrejmá vôľa, ktorú žalovaná opätovne deklarovala vo svojom vyjadrení zo dňa 23.03.2016, ukončiť Nájomnú zmluvu jej výpoveďou. Pokiaľ sa žalovaná vo vyjadrení zo dňa 23.03.2016 odvolávala na už odoslanú výpoveď Nájomnej zmluvy zo dňa 13.10.2015, v kontexte všetkých udalostí, ktoré sa uskutočnili v nasledujúcom období, nemohla na strane žalobcu existovať akákoľvek pochybnosť o úmysle žalovanej ukončiť nájomný pomer strán jeho výpoveďou. Teda napriek tomu, že okamih doručenia výpovede Nájomnej zmluvy žalobcovi, tzn. momentu, kedy sa výpoveď dostala do dispozičnej sféry žalobcu, zostal v konaní sporný, minimálne k mesiacu marec 2016 musel byť žalobca uzrozumený so zámerom žalovanej ukončiť nájomnú zmluvu výpoveďou, ktorú skutočnosť žalovaná nesporne deklarovala aj faktickým uvoľnením priestorov, ich vyprataním, vymaľovaním a napokon aj odovzdaním kľúčov žalobcovi. Podmieňovanie platnosti výpovede úhradou všetkých nákladov súvisiacich s prevádzkou prenajatých priestorov by viedlo k absurdným záverom a vytvoreniu stavu právnej neistoty tak na strane prenajímateľa, ako aj na strane nájomcu v otázke, či výpoveď zmluvy je spojená s plynutím výpovednej lehoty alebo nie, či výpovedná lehota trvá do momentu úhrady všetkých nákladov súvisiacich s nájmom, či prenajímateľ je oprávnený platne vypovedať zmluvu

pri omeškaní nájomcu s úhradou nájomného atď. Súd preto na výhradu platnosti výpovede uvedenú v ust. ods.5 (poslednej vety) Nájomnej zmluvy neprihliadal.

45. Plynutie výpovednej lehoty Prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení tzv. „Odvolania na výzvu na úhradu dlžného nájomného“ zo dňa 23.03.2016 (č.l. 11), t. j. od 01.04.2016 súd ustálil moment začatia plynutia 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá skončila dňa 30.06.2016. K uvedenému momentu súd ustálil oprávnené nároky žalobcu vyplývajúce z uzatvorenej Nájomnej zmluvy strán.

46. Splatnosť nájomného Podľa Nájomnej zmluvy nájomné bolo zmluvnými stranami stanovené dohodou vo výške 250,- eur mesačne so splatnosťou vždy na 3 mesiace vopred k prvému dňu zúčtovacieho obdobia, ktorý moment bol výsluchom žalobcu a žalovanej ustálený 15-tym dňom príslušného mesiaca. Z vykonaných dôkazov bolo nesporne preukázané, že nájomné vychádzajúc z nesporne vykonaných platieb žalovanou, bolo uskutočnené do dňa 15.12.2015, pričom dlžné nájomné k okamihu ukončenia nájomnej zmluvy, t. j. do dňa 30.06.2016, už zaplatené nebolo.

47. Vzhľadom na námietku premlčania uplatnenú žalovanou voči žalovanému nároku z titulu nájomného a ďalších poplatkov a nákladov spojených s užívaním prenajatého priestoru súd pri aplikácii ust. a posudzoval, kedy majetkové právo uplatnené žalobcom mohlo byť vykonané po prvý raz, a to vo vzťahu k jednotlivým, žalobcom požadovaným úhradám nájomného. Z obsahu písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy zo dňa 14.07.2015 v kontexte žalobcom uvedených tvrdení je zrejmé, že nájomné bolo stanovené dohodou zmluvných strán vo výške 250,- eur mesačne so splatnosťou vždy na 3 mesiace vopred, a to k prvému dňu zúčtovacieho obdobia, ktorý deň procesné strany ustálili na 15-ty deň príslušného mesiaca. Rovnako z vykonaných dôkazov vyplynulo, že pri uzatvorení Nájomnej zmluvy a jej podpise žalovaná dňa 14.07.2015 uhradila nájomné na obdobie 3 mesiacov vopred, to znamená na obdobie do 14.10.2015. Napriek dohodnutej splatnosti z tvrdení žalobcu vyplýva, že okrem preddavku nájomného na tri mesiace vopred žalovaná ešte dňa 15.07.2015 uhradila ďalšie nájomné vo výške 250,- eur na obdobie do 14.11.2015 a dňa 15.08.2015 vo výške 250,- eur na obdobie do 14.12.2015, do ktorého momentu bolo nájomné žalovanou riadne zaplatené. Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok na súde až dňa 30.01.2019, čo nesporne vyplýva z prezenčnej pečiatky, ktorou je opatrený prvopis podanej žaloby, je zrejmé, že ak žalovaná neuhradila nájomné, ktoré bolo splatné v čase do 30.01.2016, uplynutím trojročnej premlčacej doby podľa sa právo žalobcu premlčalo a na námietku žalovanej uplatnenú v predmetnom konaní vo vzťahu k pohľadávkam splatným do 30.01.2016, nebolo možné žalobe v celom jej rozsahu vyhovieť. Po uvedenom termíne sa stala splatnou splátka nájomného dňa 15.02.2016 na nájomné za obdobie od 15.05.2016 do 14.06.2016 (zohľadňujúc dohodnutú splatnosť nájomného vždy mesačne a to 3 mesiace vopred ) v sume 250,- eur a dňa 15.03.2016 pomerná časť nájomného za obdobie od 15.06.2016 do uplynutia výpovednej doby dňa 30.06.2016 vo výške 124,50 eur, čomu zodpovedá dlžné nájomné za čas do konca výpovednej doby vo výške 374,50 eur. Pohľadávky z titulu dlžného nájomného, ktorých splatnosť nastala pred termínom 30.01.2016, nadobudli povahu naturálnej obligácie, a na námietku premlčania uplatnenú žalovanou, tieto nebolo možné žalobcovi priznať vrátane príslušného úroku z omeškania z tejto sumy pohľadávok.

48. Spolu s istinou 374,50 eur priznanou žalobcovi právnym titulom nájomného, súd priznal žalobcovi podľa , s použitím nar. vl. č. úrok z omeškania k priznanej istine, a to vo výške 5% ročne z dlžnej sumy 250,- eur počítaný od 16.02.2016 do 15.01.2019 (vychádzajúc zo žalobcom vymedzenej doby omeškania žalovanej) vo výške 36,50 eur a zo sumy 124,50 eur v sadzbe 5% ročne počítané od 16.03.2016 do 15.01.2019 (opätovne v súlade s návrhom žalobcu a ním ohraničenou dobou omeškania do 15.01.2019) v sume 17,70 eur, spolu s úrokom z omeškania v celkovej sume 54,20 eur.

49. Vo vzťahu k žalobcom uplatneným nákladom na administratívne práce a vypracovanie dokumentácie napriek tomu, že žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu faktúru dodávateľa E. Š. - O. na sumu 108,- eur, v rámci ktorej sú ako vymedzený predmet fakturácie uvedené administratívne práce a príprava dokumentácie, žalobca nepreukázal úhradu uvedenej sumy a najmä nevymedzil skutkový a právny dôvod uplatneného nároku voči žalovanej, a preto súd v tejto časti vyhodnotil nárok žalobcu ako skutkovo a právne nedôvodný. Z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by žalovaná si u žalovaného objednala akékoľvek

administratívne práce, prípadne že by nárok žalobcu voči žalovanej v uplatnenej sume vznikol ako zodpovednostný nárok. Vo vzťahu k takto žalobou vymedzenej pohľadávke je potrebné konštatovať, že v písomných vyjadreniach žalobcu absentujú substancované skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali súdu podriadiť žalobcom uplatnený nárok pod hypotézu príslušnej právnej normy. V uvedenej časti žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a naň nadväzujúce dôkazné bremeno, a preto nebolo možné ani v tejto časti žalobe vyhovieť.

50. Vo vzťahu k časti žalobcom uplatnenej pohľadávke za čistiace a upratovacie práce súd konštatuje, že uvedený nárok žalobca špecifikoval ako predbežný nárok žalobcu v súvislosti s porušením povinnosti žalovanej uviesť prenajaté priestory do stavu, v akom ho nájomca od prenajímateľa prevzal, avšak reálne vynaloženie takýchto nákladov žalobca v konaní nepreukázal. Keďže sa nejedná o zmluvný nárok žalobcu, prichádza do úvahy zodpovednostný nárok z titulu náhrady škody, avšak škoda ako peniazmi vyjadriteľná ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu, v konaní preukázaná nebola. Takýmto dôkazom nie je ani vystavená faktúra, ktorá žalobca v súvislosti uplatneným nárokom súdu predložil. Preto aj v tejto časti súd vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako skutkovo a právne nedôvodný.

51. Vo vzťahu k žalobcom uplatneným nákladom spojeným s užívaním nebytového priestoru ako je likvidácia komunálneho odpadu, spotreba elektrickej energie a dodávka pitnej vody (vodné a stočné), súd poznamenáva, že podľa písomne uzatvorenej Nájomnej zmluvy úhrada týchto nákladov nebola zahrnutá do stranami dojednaného nájomného v rámci sumy 250,- eur mesačne. Zmluvné ustanovenie čl. 4 Nájomnej zmluvy upravuje vo vzťahu k jednotlivým nákladom náhradu nákladov za likvidáciu komunálneho odpadu určenú sadzbou 1/3 zo sumy 93,23 eur ročne, a to bez toho, že by zmluva určovala splatnosť tejto náhrady. V zmysle ust. platí, že ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Na úhradu nákladov na likvidáciu komunálneho odpadu vo výške 1/3 zo sumy 93,23 eur ročne, čomu zodpovedá sadzba 2,6 eur mesačne, žalobca preukázateľne vyzval žalovanú dňa 17.03.2016, a preto k premlčaniu tejto časti žalobou uplatneného nároku nemohlo dôjsť. Za obdobie trvania Nájomnej zmluvy do 30.06.2016 tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie likvidácie komunálneho odpadu v rozsahu 10,5 mesiaca, čomu zodpovedá suma 27,30 eur, v ktorej časti súd vyhodnotil nárok uplatnený žalobcom ako dôvodný, a preto v tejto časti žalovaný nárok žalobcovi priznal. Vo statnej časti uplatneného nároku nad priznanú pohľadávku do sumy 103,50 eur žalobu zamietol.

52. Vo vzťahu k uplatnenému nároku z titulu úhrady dodávky pitnej vody za rozhodné obdobie, ktoré malo byť určené sadzbou 20% z faktúry za dodávky pitnej vody, vodné a stočné, súd vyhodnotil v tejto časti Nájomnú zmluvu za neurčitú a z toho dôvodu za neplatnú podľa s použitím , keďže zmluva bližšie nešpecifikuje základ percentuálne stanovenej sadzby pre výpočet náhrady nákladov za vodné a stočné. Zmluva bližšie nevymedzuje faktúru, ktorá má byť podkladom výpočtu náhrady za dodávku pitnej vody, pričom faktúra predložená žalobcom na č.l. 84 dodávateľa J. R. H. J., I..J.. sa týka zúčtovacieho obdobia roku 2018, tzn. obdobia po ukončení zmluvného vzťahu strán. Keďže dôvod neplatnosti zmluvy sa vzťahuje len na túto časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť podľa . Uplatnenú pohľadávku v tejto časti nebolo možné žalobcovi ako nepreukázanú priznať.

53. Rovnaký záver súd prijal vo vzťahu k uplatneným nákladom za spotrebovanú elektrickú energiu, ktorej náhrada podľa dojednaných zmluvných podmienok mala byť určená podľa zisteného stavu odberu elektrickej energie na podružnom meraní v predajni, keď zmluva určuje počiatočný stav elektromeru, avšak z ostatných vykonaných dôkazov nevyplýva aký stav elektromeru bol žalobcom zistený k okamihu zániku nájomného vzťahu, t. j. ku dňu 30.06.2016, keď žalobcom vykonaný odpočet bol vykonaný až ku dňu 15.01.2019, t. j. v odstupe niekoľkých rokov od ukončenia Nájomnej zmluvy a bez dostatočnej a spoľahlivej objektivizácie tejto časti žalovanej pohľadávky.

54. Okrem nárokov vyplývajúcich z uzatvorenej Nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanou, žalobca si uplatnil voči žalovanej nárok vo výške 292,- eur, a to vo väzbe na v žalobe uvedené tvrdenie o prevzatí tovaru žalovanou podľa pripojených dodacích listov. Na výzvu súdu na pojednávaní žalobca doplnil skutkové tvrdenia k predmetnému nároku a to tak, že v prípade tohto tovaru malo ísť o tovar určený na predaj, ktorý na základe prejaveného záujmu žalovanej žalobca odovzdal žalovanej v jej prevádzke podľa dodacích listov s dohodnutou cenou tohto tovaru. Žalobca primárne poprel existenciu akejkoľvek

zmluvy medzi žalobcom a žalovanou v súvislosti s predajom tohto tovaru. Uviedol, že sa nezaujímal o spôsob predaja tovaru s tým, že predmetný tovar žalobca nechal žalovanej za cenu, na ktorej sa dohodli, pričom išlo o nový tovar, ktorý si žalovaná pozrela a jeho cena bola určená vzájomnou dohodou strán. Tovar bol odovzdaný žalovanej prostredníctvom jej pracovníčky v prevádzke žalovanej s tým, že cenu tohto tovaru mala žalovaná podľa žalobcom tvrdenej dohody zaplatiť podľa svojich možností na základe vlastného rozhodnutia.

55. Žalovaná tvrdenia žalobcu vo vzťahu k tejto časti žalobou uplatnenej pohľadávky jednoznačne poprela. Uviedla, že tovar od žalobcu prevzala za účelom jeho predaja v bazáriku a za obchodných podmienok platných pre takýto druh predaja, v rámci ktorých bola dohodnutá lehota na predaj tovaru v trvaní 3 mesiacov. Keďže od prevzatia tovaru do vypratania prenajatých priestorov neuplynuli 3 mesiace, žalovaná preniesla tovar do nových priestorov, a keď nedošlo k predaju tohto tovaru v celom jeho rozsahu, vyzvala žalobcu na prevzatie tovaru. Podľa vyjadrenia žalovanej žalobca však odmietol prevziať tovar a podľa zmluvných podmienok bazárika, ak záujemca v lehote 6 mesiacov neprevezme nepredaný tovar, tento prepadá v prospech bazárika. Vo vzťahu k predaným 3 kusom tovaru, čo vyplynulo z výpovede svedkyne v tejto veci, žalovaná bližšie nešpecifikovala cenu tohto tovaru vzhľadom na aktuálnu nedostupnosť dokladov vzťahujúcich sa k predmetnej veci. Obranu žalovanej však žalobca poprel.

56. V prípade žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie ceny odovzdaného tovaru žalovanej, žalobca v konaní spoľahlivo nepreukázal okolnosti a podmienky prevzatia tovaru žalovanou, existenciu a obsah či už zmluvného vzťahu , alebo záväzkovo-právneho vzťahu vzniknutého zo zákona príp. z porušenia právnej povinnosti žalovanou, na základe ktorých skutočností by bolo možné posúdiť existenciu nároku žalobcu, či už na zmluvnom alebo zákonnom základe. Pokiaľ žalobca uviedol, že prevzatie tovaru, ktorý žalovaná prevzala na podklade dodacích listov, zakladalo právo žalobcu na zaplatenie jeho kúpnej ceny, bolo procesnou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, to znamená, že žalobca sa zaviazal previesť na žalovanú vlastnícke právo k veci a žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tvrdením o prevzatí tovaru za účelom jeho následného predaja, v kontexte žalovanou vykonávanej podnikateľskej činnosti v prenajatých priestoroch sa javí ako pravdepodobné tvrdenie žalovanej. Tomu korešponduje aj vyjadrenie žalobcu, ktorý výslovne uviedol, že žalovaná tovar nevrátila a ani nezaplatila jeho cenu. Pokiaľ by obsahom zmluvy uzatvorenej medzi stranami bol o.i. záväzok žalobcu previesť na žalovanú vlastnícke právo k veci, nebol by dôvod uvádzať požiadavku na vrátenie tovaru, ale výlučne zaplatenie jeho ceny. V podmienkach prejednávanej veci však primárne zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu a pokiaľ obsah záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou zostal v konaní sporným, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno zaťažuje primárne žalobcu, a preto neunesenie dôkazného bremena žalobcom je spojené s procesnou zodpovednosťou žalobcu za výsledok sporu v podobe zamietajúcej časti uplatneného nároku žalobcom.

57. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi ako skutkovo a právne dôvodnú pohľadávku z titulu nájomného vo výške 374,50 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške 54,20 eur a z titulu nároku na náhradu nákladov spojených s likvidáciou komunálneho odpadu sumu 27,30 eur. Spolu súd priznal žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 456,- eur. V ostatnej časti súd nárok uplatnený žalobcom ako čiastočne premlčaný a v ostatnej časti ako skutkovo a právne nedôvodný zamietol.

58. Podľa , : O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Podľa , : Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe úspechu strán v spore vychádzajúc zo sumy žalobcom uplatnenej pohľadávky v celkovej výške 12.022,16 eur a žalobcovi priznanej pohľadávky v sume 456,- eur, keď žalobca v spore dosiahol úspech 3,8% a žalovaná úspech v rozsahu 96,2%, z

toho čistý úspech žalovanej predstavuje (96,2% - 3,8%) t.j. 92,4%. V rozsahu zisteného čistého úspechu žalovanej v spore súd priznal žalovanej voči neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že o konkrétnej výške trov konania súd rozhodne v súlade s ust. samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (, ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).