Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Ek/1916/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grúnty 3311/7, 841 04 Bratislava-Karlova Ves, IČO: 35 717 769, proti povinnému: 1.) H. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S., X.) U. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX S. o vymoženie 275,99 Eur s prísl., v exekúcii vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Máriou Bílou, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, pod č. 315EX 52/21, o návrhu povinných na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinných proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. mája 2021, takto

rozhodol:

Súd sťažnosť povinného 2.) proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. mája 2021 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.05.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinných na zastavenie exekúcie a vo výroku II. povinným nepriznal náhradu trov.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.11.2020 domáhal od povinných vymoženia pohľadávky vo výške 275,99 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: uznesenia Okresného súdu Michalovce, č. k. - 128 zo dňa 22.7.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 4.11.2020 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 21.01.2021 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 115, 040 01 Košice, ktorý exekúciu vedie pod č. 315EX 52/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Preskúmaním návrhu bolo súdu preukázané, že povinní podali návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, čo spôsobilo, že návrh na zastavenie exekúcie má voči povinným odkladný účinok.

2.1. Exekučný súd pristúpil k preskúmaniu oprávnenosti a dôvodnosti začatia exekúcie ku dňu začatia exekučného konania, t.j. momentu podania návrhu na vykonanie exekúcie. Uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinných, ktorí ho podali. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Námietku povinných ohľadom nespôsobilosti exekučného titulu v tejto exekúcii vyhodnotil ako nedôvodnú. Po preskúmaní predloženého exekučného titulu dospel k záveru, že rozhodnutie obsahuje aj jednu z podstatných náležitostí exekučného titulu, ktorým je vykonateľnosť. Uznesenie Okresného súdu Michalovce, č. k. - 128 zo dňa 22.7.2020 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 4.11.2020, ktorým súd zaviazal povinných na náhradu trov konania vo výške 275,99 Eur. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Uviedol, že súdna exekúcia môže byť nariadená a vedená len na základe exekučného titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Formálna stránka vykonateľnosti je vyjadrená doložkou o vykonateľnosti,

ktorá preukazuje, že sú splnené formálne podmienky vykonateľnosti predpísané procesným právom; materiálna stránka vykonateľnosti je naplnená zase tým, že rozhodnutie obsahuje okrem presnej individualizácie oprávneného a povinného, hlavne určitý výrok. Pričom návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Súd dospel k záveru, že povinnými uvádzané skutočnosti týkajúce sa pôvodného konania mali byť uplatnené v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu, o ktorých boli povinní riadne poučení, teda v základnom konaní a nie v exekučnom konaní. Exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo dovolací súd, teda súd, ktorý bude preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia v pôvodnom konaní. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva. Návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Exekučný súd je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu viazaný a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Povinní sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neopierajú o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden zo zákonných dôvodov zastavenia exekúcie. Poučil povinných o tom, že poverenie na vykonanie exekúcie sa nezasiela povinným ale odosiela sa poverenému súdnemu exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. K namietaným trovám konania, trovám exekúcie a príslušenstvu uviedol, že o trovách exekúcie súdneho exekútora je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v ustanovení a Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. Vyhláška pritom rozlišuje, či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok a podľa toho sa odvíja ich výška. Ďalej sa zaoberal v napadnutom uznesení vznesenou námietkou premlčania. Na premlčanie použil ustanovenie a uviedol, že táto začala plynúť právoplatnosťou a vykonateľnosťou predmetného exekučného titulu, t. j. dňom 4.11.2020 a uplynie za desať rokov od uvedeného dátumu. Od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu (4.11.2020) do podania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie (dňa 23.11.2020) desaťročná premlčacia doba neuplynula, pričom jej plynutie bolo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 23.11.2020 prerušené. Právo na vymáhanie pohľadávky zo strany oprávneného preto nie je premlčané a premlčacia doba od začatia exekučného konania neplynie. K namietanej nemajetnosti povinných uviedol, že o tom rozhoduje súdny exekútor vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie, ak pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby sa do piatich rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora.. Tvrdená nemajetnosť povinného ale nebráni oprávnenému domáhať sa vymoženia svojej pohľadávky v exekučnom konaní. Zastavenie exekúcie podľa ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinných nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bolo v tomto znení účinné len do 31.03.2017. V súčasnosti účinný Exekučný poriadok, t.j. Exekučný poriadok účinný od 01.04.2017 neumožňuje zastavenie exekúcie súdom z dôvodu nemajetnosti povinných. Tvrdenie povinných o ich nemajetnosti teda bolo vyhodnotené ako nedostatočný dôvod na zastavenie exekúcie. K žiadosti povinných o preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného súd uviedol, že o spôsobe výkonu exekúcie rozhoduje výlučne súdny exekútor a súd nie je oprávnený do výkonu exekúcie zasahovať. Voľba konkrétneho spôsobu vykonávania exekúcie sa spája s rozsahom vymáhanej pohľadávky a objemom a druhom majetku povinných. Pokiaľ povinní spochybňujú zákonný postup súdneho exekútora, súd poukazuje na to, že orgánom štátneho dohľad nad činnosťou Slovenskej komory exekútorov, ako aj nad činnosťou jednotlivých súdnych exekútorov je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky podľa Exekučného poriadku. Súd mal preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinní povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnili. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázali žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a zamietol ho. Súd povinným náhradu trov za podanie návrhu na zastavenie exekúcie nepriznal, pretože nepreukázali žiadne účelne

vynaložené trovy, ktoré v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie platili. Oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, preto súd o ňom nerozhodoval.

2.2. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami , , , prvej vety, , , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“) a ustanoveniami , v platnom znení.

3. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinným doručené dňa 04.06.2021 podali povinní sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu dňa 14.06.2021. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.

4. V podanej sťažnosti povinní žiadali zastaviť exekúciu vedenú v prospech oprávneného. Svoju sťažnosť odôvodnili tým, že podľa ich názoru je upomínací súd najväčším tvorcom bezdomovcov a nešťastných spotrebiteľov hneď po úžerníckych veriteľoch a dodávateľoch. Upomínací súd denne chrlí platobné rozkazy v rozpore s právnym poriadkom v prospech týchto veriteľov a dodávateľov. Týmto dochádza k nevyčísliteľným finančným a majetkovým škodám, ktoré sú páchané na slovenských spotrebiteľoch. Takto podporujú nielen úžerníckych veriteľov a dodávateľov ale aj súdnych exekútorov a dražobných podvodníkov. V tomto exekučnom konaní sa vyšší súdny úradník alibisticky odvoláva na celý rad právnych noriem, ktoré podporujú trvanie exekúcie a nepochopiteľne sa odvolávajú aj na vyjadrenie úžerníckej protistrany, ktorá patrí medzi elitných úžerníkov v rámci Slovenskej republiky. Súdny úradník úplne ignoroval rešpektovať povinnosti súdu pri posudzovaní návrhu na vydanie platobného rozkazu voči osobe spotrebiteľa. Táto ignorácia sa prejavuje v porušení povinností súdu pri ochrane spotrebiteľa ako slabšej strany. V danom prípade sa totižto jedná o spotrebiteľský spor. Čiže je tu nerovné postavenie strán, kde spotrebiteľ je slabšou stranou, ktorá si vyžaduje náležitú ochranu. Táto ochrana by mala byť realizovaná zo strany súdu, čím nastane k vyrovnaniu tohto nerovnovážneho stavu. Poukázali na tú skutočnosť, že súd musí aj bez návrhu zo strany spotrebiteľa prihliadať na premlčanie nároku. V nadväznosti na uzatvorenú zmluvu s veriteľom uviedli, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá má preukázateľne aj neprijateľné zmluvné podmienky a vady, ktorých obsah spotrebitelia nemohli ovplyvniť. Zároveň uviedli, že ustanovenia zmluvy neboli dojednané individuálne. Nedostatkom je nepodrobenie spotrebiteľskej zmluvy súdnej kontrole a predbežnému právnemu posúdeniu. Ak by tomu bolo tak, súd by už sám určil neprijateľné zmluvné podmienky za neplatné a následne by ich aplikoval vo svojom rozhodnutí. K čomu však vzhľadom na výsledok sporu nedošlo. Týmto došlo k fatálnemu ublíženiu spotrebiteľa. Povinní uvádzajú, že je nepochopiteľné, že nedošlo k takejto kontrole zo strany súdu pred vydaním exekučného titulu a prečo neboli identifikované neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve s veriteľom, a číselné parametre úveru veriteľa čím došlo k neodbornému postupu na strane súdu. Ďalej namietali použitie ustanovení v spotrebiteľskej zmluve. Pretože normy majú prednosť pred normami obchodného práva. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky a nemali by byť nároky z takéhoto právneho úkonu následne voči nemu uplatňované. A to sa týka aj platnosti sankcií za porušenie zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, pokiaľ je táto v nepomere k jeho plneniu. Navyše, keď je zmluva formulárová. Povinní vzhľadom na uvedené odmietajú platiť akékoľvek náhrady trov konania nemorálnemu oprávnenému a vo vzťahu k preukázanému sociálnemu a finančnému postaveniu, ktoré im boli spôsobené nezákonnými aktivitami zo strany oprávneného.

5. Dňa 10.01. 2022 súdny exekútor vydal Upovedomenie o zastavení exekúcie č. 315EX 52/21 voči povinnému v 1.) rade v zmysle § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 19.11.2021 bol na povinného v 1.) rade vyhlásený konkurz. Voči tomuto upovedomeniu o zastavení exekúcie neboli podané námietky.

6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

7. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

10. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

12. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

13. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

14. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

15. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

16. Preskúmaním podanej sťažnosti súd zistil, že táto bola podaná povinnými 1.) a 2.) dňa 14.06.2021 a smeruje voči napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka. Keďže sťažnosťou napadnuté uznesenie bolo povinnému 1.) a 2.) doručené poštou dňa 04.06.2021, bola sťažnosť po posúdení časového hľadiska podaná v zákonom stanovenej lehote ( ).

17. Z obsahu spisu je preukázané, že v danom prípade súdny exekútor vydal voči povinnému 1.) Upovedomenie o zastavení exekúcie č. 315EX 52/21. Dôvodom bolo vyhlásenie konkurzu na majetok povinného 1.) podľa Štvrtej časti druhej hlavy ZoKR teda pocˇnúc § 167 ZoKR. Sudca mal skutočnosť, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného 1.) preukázanú aj z vykonanej lustrácie v Obchodnom vestníku. Ďalej mal sudca preukázané z podania súdneho exekútora, ktorým došlo k oznámeniu, že bolo vydané Upovedomenie o zastavení exekúcie voči povinnému 1.), že zo strany oprávneného neboli podané námietky v zmysle § 61n ods. 4 Exekučného poriadku. Pričom súdny exekútor oprávneného o tejto možnosti riadne poučil. Rovnako ani zo spisu nevyplýva, že by boli zo strany oprávneného podané námietky voči tomuto Upovedomeniu o zastavení exekúcie. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd musí konštatovať, že voči povinnému 1.) došlo k ukončeniu exekučného konania dňa 10.01.2022, a to dňom doručenia tohto upovedomenia súdu.

18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd ďalej pokračoval v prejednaní sťažnosti len s oprávneným a povinným 2.). Sudca preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom

vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť.

19. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 10. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného týkajúcej sa procesu vydávania platobných rozkazov, nevykonania spotrebiteľského prieskumu, vznesenej námietky premlčania uvádza, že ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

20. Exekučný súd uvádza, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

21. V súvislosti s argumentom uvedeným povinným v podanej sťažnosti súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa jedná o exekúciu, v ktorej oprávnený navrhol vymôcť trovy základného konania vo výške 275,99 Eur na základe Uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. -128 zo dňa 22.07.2020, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 04.11.2020. Ďalej žiadal oprávnený vymôcť zaplatený súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 Eur. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že o základnom nároku žalobcu bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 29.6.2018, ktorý bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Košiciach rozsudkom č.k. -107 zo dňa 5.5.2020.

22. Po posúdení skutkového stavu sudca uvádza, že v tejto exekúcii nedochádza k vymoženiu istiny uplatneného nároku v základnom konaní ale trov základného konania, ktoré v ňom vznikli. Zároveň sudca poukazuje na tú skutočnosť, že v predmetnom konaní, ktoré bolo vedené Okresným súdom Michalovce pod sp.zn. došlo k prejednaniu veci a k rozhodnutiu formou rozsudku. A nie formou platobného rozkazu, na čo sa odvolávali sťažovatelia. Vzhľadom k uvedenému súd argumentáciu povinného ohľadom činnosti upomínacieho súdu a ohľadom vydávania platobných rozkazov len vzal na vedomie ako jeho osobný názor, avšak bez akejkoľvek relevancie vo vzťahu k tejto exekúcii.

23. V súvislosti s jednotlivými argumentmi uvedenými povinnými v podanej sťažnosti ohľadom ochrany spotrebiteľa a prístupu súdu k spotrebiteľskému prieskumu sudca uvádza, že predložené argumenty ktoré sa týkali a súviseli s vydaným exekučným titulom namietajúce rozpor so zákonom, neprihliadnutie na neprijateľné zmluvné podmienky, či charakter spotrebiteľskej zmluvy mali byť predložené v základnom konaní. Námietky uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie, resp. v sťažnosti nie sú a ani nemôžu byť opravným prostriedkom proti vydanému exekučnému titulu. Povinní nemôžu v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mali v zmysle vyššie uvedeného uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinným uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou (formálnou, ktorá znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok a materiálnou, ktorá vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom) rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučné konanie je teda vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a keďže povinní povinnosť uloženú v exekučnom titule dobrovoľne v určenej lehote nesplnili. Oprávnený mal teda dôvod podať návrh na vykonanie exekúcie a exekúcia je dôvodná.

24. V súvislosti so samotným spotrebiteľsko-právnym vzťahom medzi oprávneným a povinnými súd ešte poznamenáva, že exekučný súd v exekučnom konaní je povinný sa touto skutočnosťou zaoberať, keď posúdenie záväzkovoprávneho vzťahu oprávneného a povinného ako vzťahu spotrebiteľského má zrejmý význam pre samotný postup súdu - vyššieho súdneho úradníka, ktorý v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie je viazaný postupom upraveným v jednotlivých ustanoveniach Exekučného poriadku. Súd má tým na mysli konkrétne ustanovenie § 48 ods. 4 písm. d) Exekučného poriadku, z ktorého jednoznačne vyplýva, že k návrhu na vykonanie exekúcie sa musí pripojiť spotrebiteľská zmluva a všetky ďalšie zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou vrátane dokumentov, na ktoré spotrebiteľská zmluva odkazuje, a to práve v tom prípade, ak sa jedná o exekúciu na podklade exekučného titulu priznávajúceho nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Predloženie dotknutej spotrebiteľskej zmluvy resp. ostatných dokumentov s ňou súvisiacich má následne nepochybný význam pre posúdenie prípadnej existencie zákonného dôvodu na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku, a teda na náležité posúdenie, či predmetný exekučný titul bol alebo nebol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľných podmienok má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Na tomto mieste je však obzvlášť dôležité poznamenať, že zmluvnú dokumentáciu v tomto konaní nebolo nutné predkladať, pretože v tejto exekúcii sa vymáhajú už len trovy základného konania, o ktorých rozhodol súd. To znamená, už prešli súdnou kontrolou a skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah nemá na uvedené vplyv. Výška trov sa totižto odvíja od priznaného práva v základnom konaní, tak ako to je obsiahnuté vo výroku rozsudku. Konanie v ktorom bol vydaný rozsudok v žiadnom prípade nebolo konaním, v ktorom by nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a navyše vec bola posúdená aj odvolacím súdom. Čiže sa jednalo o konanie súdne, v ktorom súd tieto skutočnosti skúmal ex offo tak ako to uvádzajú povinní v sťažnosti.

25. Je potrebné zdôrazniť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, teda preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom exekučného titulu je exekučný súd viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania, (aj vtedy ak by existovali), sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky vzniknuté v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Nemožno preto prisvedčiť obrane povinných, ktorý v podanej sťažnosti, uvádza skutkové tvrdenia, ktoré vychádzajú z právnych skutočností a právnych úkonov, ktoré boli dané už pred vydaním exekučného titulu (týkajúce sa výšky trov základného konania ako aj porušenia ich spotrebiteľských práv, či nedostatkov zmluvy obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky). Na namietanie a posúdenie týchto skutočností bol priestor práve v konaní, v ktorom súd rozhodoval o vydaní exekučného titulu. Exekučný súd, ako už bolo uvedené, nie je ďalšou odvolacou inštanciou a nie je ani príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva (podmienky vzniku zmluvy a jej plnenie) a ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinným v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ochranu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva je potrebné rozlišovať a aj poskytovať v závislosti od procesnoprávneho štádia konania, v ktorom sa vzťah subjektov práva nachádza, t.j. či ide o tzv. základné konanie, v ktorom nadobúda pôvodné ohrozené alebo porušené subjektívne právo príslušnú procesnú ochranu, a to v podobe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, alebo ide o konanie vykonávacie - exekučné, ktorého zmysel spočíva v uskutočnení núteného výkonu subjektívneho práva z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktoré povinná strana nesplnila dobrovoľne, ktorú exekučný súd poskytuje zabezpečením efektívneho vymáhania uplatneného judikovaného nároku oprávneného a súčasne zabezpečením primeranej ochrany základných práv povinných. Ochrana práv a právom chránených záujmov vo vykonávacom konaní, však už nie je spojená s opätovným hmotnoprávnym skúmaním porušeného subjektívneho práva, ktorého skúmanie a posudzovanie už bolo predmetom ochrany práv subjektov v základnom súdnom konaní. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu.

26. K opätovne vznesenej námietke premlčania sudca uvádza, že odôvodnenie vyššieho súdneho úradníka v bode 21. napadnutého uznesenia považuje za správne a dostatočne vysvetľujúce. V

danom prípade sa jedná o pohľadávku z občiansko-právneho vzťahu ktorá vznikla rozsudkom, kde bola priznaná náhrada trov konania oprávnenému, o výške ktorej bolo rozhodnuté uznesením (exekučným titulom predloženým v tomto konaní). Vzhľadom na uvedené vyšší súdny úradník správne použil právnu úpravu , z ktorého vyplýva, že ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Keďže exekučný titul nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným 04.11.2020, nemohlo dôjsť k uplynutiu tejto desaťročnej premlčacej doby. Navyše sudca opätovne poukazuje na to, že podaním návrhu na vykonanie exekúcie došlo k prerušeniu jej plynutia.

27. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie, t.j. skutočnosť, ktorá by bránila vymáhateľnosti exekučného titulu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a tento dôvod na zastavenie exekúcie súd preto považoval za nepreukázaný.

28. Súd v tomto smere dodáva, že za skutkového stavu, keď oprávnený disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, exekučný súd nemôže oprávnenému odoprieť právo domáhať sa súdnej ochrany pri výkone priznaného práva. Oprávnený si v exekučnom konaní iba uplatňuje právo priznané mu vykonateľným exekučným titulom, ktoré nebolo povinným splnené dobrovoľne, t.j. realizuje svoje právo. Nekoná v rozpore s právom.

29. K ďalším tvrdeniam povinných a v súvislosti s prejavom nespokojnosti povinných s rozhodnutím predloženým exekučnému súdu ako exekučný titul, exekučný súd poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie, nie je právo na úspech v spore, resp. právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom strany sporu ani záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strán sporu. Tu súd poukazuje na stabilnú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (napr. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ), ktorý konštantne uvádza, že nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.

30. Na záver súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo 16. marca 2005, v zmysle ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Rovnako ustálená judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

31. Preskúmaním sťažnosťou napadnutého uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom a dôvodmi uvedenými v sťažnosti dospel súd k záveru, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne. Sudca podľa v spojení s ustanovením Exekučného poriadku sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. zo dňa 28.05.2021 vydaného vyšším súdnym úradníkom ako nedôvodnú zamietol, keď sa stotožnil so záverom o tom, že exekúcia je vedená na podklade spôsobilého exekučného titulu, povinnému bola poskytnutá ochrana týkajúca sa jeho postavenia ako spotrebiteľa v základnom konaní a nedošlo k premlčaniu uplatneného nároku. Tým pádom tu bol dôvod na vydanie rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktorým bol návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý.

32. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Vychádzajúc z ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekúcie, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním

návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).