Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28T-29-2021.pdf
PDF · 83.17 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Vincentom Szabóom na hlavnom pojednávaní konanom v Trnave dňa 21. júna 2022, takto
rozhodol:
obžalovaný
W. O. , nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom O. cesta XXX/X, Y., t.č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
sa uznáva za vinného, že
dňa 02.08.2019 v čase okolo 15:20 hod. viedol ako vodič vozidlo zn. Fiat Punto s evidenčným číslom: B v obci Madunice po Železničnej ulici v smere od Ulice Jána Holého a následne odbočil na parkovisko pred predajňu COOP Jednota, kde v čase o 15:23 hod. s vozidlom zastavil, pričom motorové vozidlo viedol napriek tomu, že
- rozhodnutím o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu Trnava, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave č. ORPZ-TT-ODI4-365,388,389/2015-P, 3/2016-P zo dňa 03.03.2016, právoplatným dňa 24.03.2016, bol za spáchanie priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov okrem iného sankcionovaný aj uložením zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 54 (päťdesiatštyri) mesiacov,
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/272/2017 zo dňa 27.11.2017, právoplatným toho istého dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 (päť) rokov
- a trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/297/2018 zo dňa 19.12.2018, právoplatným toho istého dňa, mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 2 (dva) roky,
teda
maril výkon rozhodnutia súdu a iného orgánu verejnej moci tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu a iného štátneho orgánu o zákaze činnosti,
čím spáchal
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona
a odsudzuje sa:
Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v trvaní 3 (tri) roky.
odôvodnenie:
1. Dňa 01.04.2021 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava na Okresný súd Trnava obžalobu na obžalovaného W. O. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K výroku o vine:
2. Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktoré sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení a po porade s obhajcom v priebehu hlavného pojednávania urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátor na hlavnom pojednávaní vyjadril súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku bez narušenia jeho skutkovej totožnosti prijal podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky zákonné formálne znaky prečinu (t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka), a keďže na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykonalo len k výroku o treste a náhrade škody.
K výroku o treste:
3. Následne po vyjadrení procesných strán súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - evidenčnú kartu vodiča - obžalovaného a aktuálne lustrácie na obžalovaného (odpis registra trestov, výpis z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov), pričom z oboznámených listinných dôkazov bolo zistené nasledovné:
4. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný je doposiaľ 3-krát súdne trestaný v rozpätí rokov 2017 až 2019, a to v prvých dvoch prípadoch za rovnaký trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. V prípade obžalovaného tak ide o špeciálneho recidivistu. V poradí posledné odsúdenie sa týka spáchania prečinu legalizácie výnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona.
5. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný sa (pred spáchaním stíhaného skutku) dopustil jedného priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to dňa 29.07.2016.
6. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného súd zistil, že obžalovaný sa dopustil sa v roku 2015 dopustil 3 závažných priestupkov na úseku dopravy v zmysle § 22 ods. 1 zákona o priestupkoch (vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia), za čo mu bol v priestupkovom konaní uložený (okrem iného aj) zákaz činnosti na dobu 54 mesiacov (do 24.09.2020). Ďalej sa dňa 25.11.2017 dopustil skutku (marenie výkonu úradného rozhodnutia), za ktorý mu bol v trestnom konaní vedenom
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/272/2017 uložený (okrem iného aj) trest zákazu činnosti na dobu 60 mesiacov (do 27.11.2022). A napokon sa obžalovaný dopustil aj dňa 19.12.2018 skutku (marenie výkonu úradného rozhodnutia), za ktorý mu bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 0T/297/2018 uložený (okrem iného aj) trest zákazu činnosti na dobu 24 mesiacov (do 19.12.2020).
7. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie a jeho mieru, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jej pomery a možnosti jeho nápravy. Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s prihliadnutím na to, že zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a tento úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona (obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený), postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona. Pri použití § 38 ods. 2 Trestného zákona prichádzalo do úvahy u obžalovaného ukladanie trestu odňatia slobody v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona v sadzbe až na 2 roky.
8. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
9. Napriek vyhláseniu obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o priznaní viny zo spáchania skutku, súd nepristúpil k použitiu § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam, keďže trestná sadzba v rozmedzí 0 - 2 roky logicky neumožňuje ukladať trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože dolnú hranicu v takomto prípade zákon neurčuje. Zároveň súd pri ukladaní trestu zohľadnil trestnú a priestupkovú minulosť obžalovaného, pričom mal za to, že protiprávna činnosť obžalovaného má pokračujúci charakter a je z tohto dôvodu potrebné pôsobiť na obžalovaného výchovne, aby v protiprávnej činnosti nepokračoval, najmä preto, že obžalovaný je očividne osobou so sklonmi dopúšťať sa trestnej činnosti, resp. k dodržiavaniu právnych predpisov má ľahostajný prístup. Osoba obžalovaného ako recidivujúceho páchateľa preto odôvodňuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Zároveň však vzhľadom na postoj obžalovaného v priebehu hlavného pojednávania, keď sa k skutku priznal a oľutoval ho, mal súd súčasne za to, že v jeho prípade je namieste uložiť obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby. V rámci individuálne a generálne preventívnej funkcie trestu dospel súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov je v prípade obžalovaného primeraný a spravodlivý.
10. Súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň súd nezistil v prípade obžalovaného žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že náprava obžalovaného by bola lepšie zaručená pri podmienečnom odklade výkonu trestu, a to predovšetkým s poukazom na skutočnosť, že v prípade obžalovaného ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ak teda ani predchádzajúce podmienečné odsúdenie, resp. alternatívny peňažný trest nemali na obžalovaného dostatočný prevýchovný účinok, keďže výkon podmienečného trestu, resp. výkon náhradného trestu odňatia slobody mu bol v oboch prípadoch nariadený, je namieste v tomto konaní ukladať obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody.
11. S poukazom na to, že obžalovaný spáchal prečin v súvislosti s riadením motorového vozidla, dospel súd k záveru, že je u neho namieste uložiť mu súčasne aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to z dôvodu, aby tak bolo učinené zadosť v rámci individuálne preventívnej funkcie trestu tým, že je obžalovaný do budúcna dostatočným spôsobom poučený, že už predtým uložený zákaz vedenia motorových vozidiel je povinný rešpektovať. Rovnakým spôsobom budú v rámci generálne preventívnej funkcie trestu upozornení aj ostatní potencionálni páchatelia, že v prípade spáchania obdobného prečinu môžu byť postihnutí rovnakým trestom zákazu činnosti. V prípade obžalovaného má súd za to, že vzhľadom na osobu (recidivujúceho) páchateľa, charakter a okolnosti (opakovane) spáchaného prečinu, v rámci ktorého je obžalovaný už špeciálnym recidivistom je namieste ukladať obžalovanému trestu zákazu činnosti v trvaní 3 roky, aby tak bolo
obžalovanému dôrazne dané na vedomie, že právne predpisy a súdne rozhodnutia sú záväzné a majú sa rešpektovať a dodržiavať, a že ak ich obžalovaný opakovane ignoruje, musí očakávať tvrdší postih.
12. Pri trestnej činnosti v doprave má uloženie trestu zákazu činnosti - vedenia motorových vozidiel - významný účel, ako z pohľadu individuálnej prevencie, tak aj z pohľadu všeobecnej prevencie. Pritom najmä pri porušení dôležitej povinnosti vodiča je ukladanie takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou súdnou praxou. (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/73/2017 zo dňa 25.09.2017) Požiadavka, aby trestom uloženým za trestný čin spáchaný v doprave bolo účinne pôsobené aj na ostatných členov spoločnosti, je zdôraznená najmä v takých prípadoch, kedy bol zavinený ťažký následok vodičom motorového vozidla, ktorý hrubým porušením dôležitých predpisov o premávke na pozemných komunikáciách prejavil závažnú vodičskú nedisciplinovanosť. (R 9/1967)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.