Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-10-2026.pdf
PDF · 94.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/10/2026
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 23.10.2025, č. k. 108PP/55/2025-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.02.2026 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 66 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 2, odsek 3, § 68 odsek 5 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C., trvale bytom D., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/6/2025 z 18. januára 2025, právoplatným 18. januára 2025 a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/6/2019 z 13. mája 2025, právoplatným 13. mája 2025. 2. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený, na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátorka sa na verejnom zasadnutí vzdala práva na podanie sťažnosti. 3. Podanú sťažnosť odsúdený odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním zo dna 04.12.2025, v ktorom uviedol, že (skrátene): 3.1. Hodnotenie súdu, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, jeho recidívu a skutočnosť, že v minulosti raz v skúšobnej dobe neobstál, nemožno očakávať a že po prepustení povedie riadny život, považuje odsúdený za nesprávne, neúplné a vnútorne nepresvedčivé. Súd založil záver o nesplnení materiálnej podmienky podmienečného prepustenia takmer výlučne na trestnej minulosti odsúdeného a jeho predchádzajúcom zlyhaní v podmienke. Tým úplne poprel význam jeho aktuálneho správania, výsledkov resocializačného procesu a priaznivej prognóze vyjadrenej ústavom. Správanie odsúdeného vo výkone trestu, jeho pracovná aktivita, plnenie programu zaobchádzania, pozitívne hodnotenia a disciplinárna odmena jednoznačne indikujú, že došlo k významnému posunu v jeho postojoch a schopností a dodržiavať právne normy. Samotný ústav, ktorý má najlepšie poznatky o každodennom správaní odsúdeného, vyslovene odporučil jeho podmienečné prepustenie s dohľadom a primeranými obmedzeniami. Okresný súd však tieto zistenia bagatelizoval, keď ich redukoval na tvrdenie, že 1 disciplinárna odmena a dobré pracovné výsledky nemajú väčšiu vypovedaciu hodnotu, čo je v rozpore nielen so zmyslom § 66 Trestného zákona, ale aj so stabilnou ústavnou judikatúrou. 3.2. Odsúdený ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom ústavný súd vyslovil porušenie základného práva na ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, keď zdôraznil, že predpoklad vedenia riadneho života do budúcnosti nemožno založiť predovšetkým alebo dokonca výlučne na trestnej minulosti odsúdeného. Rozhodujúce sú aktuálne okolnosti, resocializačné predpoklady, správanie vo výkone trestu, hodnotenie ústavu a to, či odsúdený preukazuje reálnu zmenu postojov. Ústavný súd vyslovene uviedol, že nemožno vytvárať „špeciálne, prísnejšie podmienky“
podmienečného prepustenia len pre recidivistov a že automatické spájanie recidívy s negatívnym hodnotením vyhliadok do budúcnosti je ústavne neakceptovateľné. 3.3. Okresný súd sa však pri rozhodovaní o žiadosti môjho klienta dopustil presne tohto postupu, ktorý ústavný súd označil za protiústavný. Fakticky vytvoril pre odsúdeného stav, v ktorom je jeho minulosť neprekonateľnou prekážkou podmienečného prepustenia, bez ohľadu na reálny obsah jeho súčasného správania a nápravy. Ak ústav konštatuje pozitívne resocializačné výsledky, odporúča podmienečné prepustenie a odsúdený splnil všetky zákonom stanovené podmienky, ďalšie pokračovanie vo výkone trestu bez primeraného zdôvodnenie nevyhnutnosti takéhoto zásahu, prestáva byť ústavne udržateľné. 3.4. Navrhuje, aby Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie zrušil a sám rozhodol tak, že odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody so stanovením primeraných obmedzení a uložením probačného dohľadu. Alternatívne navrhuje uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie, pričom tento bude viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vrátane požiadavky riadne a ústavne konformné vyhodnotiť stanovisko ústavu a aktuálny stav nápravy odsúdeného súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky spisová značka I. ÚS 250/2003. 4. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. 5. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. 6. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutí uvedených vo výroku napadnutého uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený splnil prvú zákonnú (formálnu) podmienku – výkon súčtu pomerných častí uložených a nariadených trestov odňatia slobody ku dňu 24. augusta 2025, čo vyplynulo aj zo skráteného výpisu klienta. Hoci súd vzal na zreteľ skutočnosť, že odsúdený už z pôvodne uloženého trestu pre tento trestný čin prepustený bol, súd na podmienku v zmysle § 68 odsek 2 Trestného zákona (vykonanie celého zvyšku trestu) neprihliadal, keďže v danej veci došlo k uloženiu trestu v zmysle § 405b odsek 1 Trestného poriadku v dôsledku zániku trestnosti, a pre účely podmienečného prepustenia považoval formálnu podmienku za splnenú. 7. K druhej zákonnej (prvej materiálnej) podmienke podmienečného prepustenia súd uviedol, že vyžaduje také plnenie povinností a správanie odsúdeného, ktorými preukázal polepšenie a nápravu, čo podľa názoru súdu nemožno vyvodiť výlučne zo skutočností, že jeho správanie je na požadovanej úrovni a nebol počas výkonu trestu odňatia slobody disciplinárne potrestaný. Na konštatovanie polepšenia sa odsúdeného nestačí adaptácia odsúdeného na podmienky výkonu trestu, ale z konania odsúdeného musí byť zrejmý záujem odsúdeného ukázať zmenu svojho správania k lepšiemu. S poukazom na uvedené východiská a hodnotenie riaditeľa ústavu, z ktorého vyplynulo získanie jednej disciplinárnej odmeny dňa 28. augusta 2025 (vzorné plnenie pracovných povinností), podľa súdu nebolo možné dospieť k záveru, že sa odsúdený polepšil. Odsúdený tým, že plnil pracovné povinnosti nijako svojou aktivitou nevybočil z radu síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Počas pobytu v ústave neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz, a to napriek tomu že pred nástupom výkonu trestu bol bez pracovnému pomeru, pôvodným povolaním robotník. Zhrnúc zistenia k prvej materiálnej podmienke možno konštatovať, že odsúdený súd nepresvedčil, že sa polepšil, a že svojím správaním v ústave dosiahol viac ako len adaptáciu na ústavné pomery, čo je povinnosťou každého klienta ústavu. Prvú materiálnu podmienku preto nebolo možné vyhodnotiť ako splnenú. 8. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v dôsledku nesplnenia prvej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného nemožno dospieť k záveru o splnení tretej zákonnej (druhej materiálnej) podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život, čiže ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, veľmi ťažko môže potom dospieť k záveru, že by po podmienečnom prepustení na slobode viedol riadny život. Súd pri skúmaní splnenia tejto podmienky objasňuje, skúma, komplexnejšie posudzuje všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám, prostrediu, v ktorom žil, celý jeho doterajší život, povahu, charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone trestu s jediným cieľom, či všetky tieto skutočnosti umožňujú prijať prognózu, že v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti. Čo sa týka dôvodného očakávania vedenia riadneho života odsúdeným na slobode, súd posudzujúc jeho osobu
komplexne prihliadol najmä na jeho predchádzajúci život, pričom vzal do úvahy, že v registri trestov má evidovaných päť odsúdení, z toho štyri pre marenie výkonu úradného rozhodnutia, pre ktorý vykonáva trest aj aktuálne. V minulosti mu bol ukladaný podmienečný trest (vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/272/2017), ako aj alternatívny trest (peňažný trest vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 0T/297/2018), avšak v oboch prípadoch došlo k nariadeniu nepodmienečnej formy trestu. Aktuálne má nariadený aj nepodmienečný trest, ktorý mu bol ukladaný za zločin legalizácia príjmu z trestnej činnosti, pričom z výkonu trestu pre tento skutok bol dňa 19. októbra 2022 podmienečne prepustený, ale v skúšobnej dobe sa neosvedčil. A hoci v dôsledku postupu podľa § 405b odsek 1 Trestného poriadku súd ustanovenie § 68 odsek 5 Trestného zákona neaplikoval, nemohol prehliadnuť skutočnosť, že ani podmienečné prepustenie v roku 2022 preukázateľne neviedlo k žiaducej náprave. Prvostupňový súd uzavrel, že nemožno očakávať, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život. Hoci z hodnotenia riaditeľa vyplýva, že odsúdený vyjadruje kritický postoj k spáchanému skutku, tento možno v kontexte s menej priaznivou resocializačnou prognózou a stredným rizikom recidívy odsúdeného hodnotiť len vo formálnej rovine. Odsúdený mal viackrát možnosť preukázať, že predchádzajúce tresty mali na neho prevýchovný vplyv, čo nepreukázal, nakoľko sa opakovane dostal do rozporu so zákonom, a to aj totožným spôsobom, a preto je u neho namieste zachovať ďalší prevýchovný a resocializačný proces v podmienkach ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Pri rozhodovaní o návrhu odsúdeného bolo súd prihliadal aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. 9. Preskúmaním konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia sťažnostný súd zistil, že toto bolo vykonané v súlade so zákonom, keď prvostupňový súd nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktorom vypočul strany trestného konania, oboznámil listinné dôkazy a dal odsúdenému možnosť dostatočne realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Trestného poriadku. 10. Sťažnostný súd považuje závery prvostupňového súdu o tom, že odsúdený nesplnil materiálne podmienky, ktoré ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona vyžaduje na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, v celom rozsahu za správne. Vzhľadom na to, že rozhodnutia súdov dvojinštančnom konaní tvoria jednotu, nie je nevyhnutné, aby sťažnostný súd opakoval argumentáciu prvostupňového súdu, s ktorou sa stotožnil. Preto sťažnostný súd v odôvodnení tohto svojho uznesenia akcentuje iba podstatné skutočnosti a závery, ku ktorým dospel prvostupňový súd a ktoré sú vyjadrené v odôvodnení napadnutého uznesenia, prípadne ich dopĺňa vlastnými úvahami. 11. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že prvostupňový súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo správnych teoretických východísk, ktoré sa týkajú výkladu zmyslu podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a spôsobu, akým sa tento inštitút má uplatňovať. V celom rozsahu je potrebné súhlasiť s prvostupňovým súdom, že na prípad odsúdeného možno aplikovať judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorú citoval v napadnutom uznesení a z ktorej vyplýva, že slušné správanie sa odsúdeného vo výkone trestu a vzorné plnenie si uložených povinností samo osebe nezakladá nárok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. 12. Prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočnosti, ktoré sa viažu k tej materiálnej podmienke na podmienečné prepustenie, ktorá spočíva v tom, že odsúdený plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. 13. Osoba odsúdeného vzhľadom na jeho kriminálnu minulosť (opakované páchanie úmyselnej trestnej činnosti, spáchanie trestného činu počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia, uložených viacero nepodmienečných trestov odňatia slobody), resocializačnú prognózu hodnotenia rizika recidívy trestnej činnosti, ktorá je menej priaznivá a stredné riziko recidívy trestnej činnosti, nedávajú sťažnostnému súdu dostatočnú záruku, že prišlo k polepšeniu odsúdeného. Len dobré správanie odsúdeného v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody nie je dostačujúce na záveru, že sa odsúdený polepšil. Pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného, odôvodňujúcich nádej, že v budúcnosti povedie riadny život. 14. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ktoré sa jeho prípade prejavilo tým, že získal jednu disciplinárnu odmenu za vzorné plnenie pracovných povinností, je pracovne zaradený a jeho pracovná morálka je hodnotená kladne a že plní stanovené ciele programu zaobchádzania, je len jedným z aspektov, ktoré je potrebné brať do úvahy. Správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody je potrebné hodnotiť spoločne s inou dôležitou skutočnosťou, ktorou je jeho trestná minulosť a jeho správanie sa v obdobiach po ukončení výkonov predchádzajúci trestov, ktoré mu boli uložené. 15. Na tomto mieste je potrebné podrobnejšie rekapitulovať predchádzajúce odsúdenia a správanie sa odsúdeného v období medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov.
16. Odsúdený bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný. V odpise registra trestov má uvedených 6 záznamov, avšak v poradí posledný záznam sa týka opätovného ukladania trestu v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 9T/6/2019, teda 2 záznamy v registri trestov sa týkajú toho istého trestného konania. Prvýkrát bol odsúdený potrestaný v roku 2017 v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 0T/272/2017, v ktorom bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 4 mesiace a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov. Tento trest bol neskôr zrušený rozsudkom, ktorý bol vydaný v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 9T/6/2019, ktorou bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu legalizácii výnosu z trestnej činnosti a prečinu podvodu, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na 2 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ešte predtým bol odsúdený v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 0T/297/2018, opäť za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1500 eur, náhradný trest odňatia slobody na 6 mesiacov, pričom výkon časti náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 108 dní bol nariadený dňa 28.05.2020 a trest vykonal dňa 29.07.2021. V poradí štvrtý krát bol odsúdený v roku 2022 v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 28T/29/2021, opäť za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody na 7 mesiacov, ktorý si vykonal dňa 31.08.2024. Posledný krát bol odsúdený za spáchanie prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona v roku 2025 v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 0T/6/2025. Bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 1 rok, ktorý si vykonal dňa 15.01.2026. 17. Odsúdený bol z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, ktorý mu bol uložený v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 9T/6/2019 dňa 19.10.2022 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou na 4 roky. Následne dňa 15.01.2025, teda v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia, spáchal prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, za čo bol odsúdený v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 0T/6/2025 na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. 18. Z prehľadu uvedeného v predchádzajúcich dvoch bodoch tohto uznesenia vyplýva, že odsúdený sa s krátkymi časovými odstupmi v priebehu niekoľkých rokov opakovane dopúšťal páchania úmyselnej trestnej činnosti, v prevažnej miere prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Pri trestaní odsúdeného boli uplatňované rôzne druhy trestov, najskôr také, ktoré neboli spojené s odňatím slobody. Tieto sa však minuli svojím účinkom a v oboch prípadoch došlo k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Rovnako z uvedeného prehľadu vyplýva, že odsúdenému bola v roku 2022 poskytnutá možnosť preukázať, že čiastočným výkonom trestu odňatia slobody, ktorým bolo na odsúdeného spôsobené, bol dovŕšený taký stupeň nápravy do tej miery, aby ho bolo možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Uvedený inštitút podmienečného prepustenia sa minul účinkom, nakoľko sa odsúdený v priebehu plynutia skúšobnej doby, stanovenej pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, dopustil spáchania rovnakého druhu trestnej činnosti, za ktorý bol predtým už trikrát súdne trestaný. Spáchania tohto skutku sa pritom dopustil dňa 15.01.2025, teda necelých 5 mesiacov po tom ako bol prepustený z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody za rovnaký druh trestnej činnosti (uložený mu v konaní Okresného súdu Trnava vedenom pod spisovou značkou 28T/29/2021 v trvaní 7 mesiacov). 19. Odsúdený žiada podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého už bol raz podmienečne prepustený, no v skúšobnej dobe spáchal ďalší úmyselný trestný čin, čo malo za následok, že mu bol zvyšok výkonu trestu odňatia slobody nariadený. Argumentuje, že svojím správaním sa po nariadení zvyšku výkonu trestu odňatia slobody, preukázal polepšenie. Podľa názoru tunajšieho súdu, nie je jeho aktuálne správanie sa vo výkone trestu odňatia slobody prejavom polepšenia. Oproti jeho aktuálnemu správaniu sa vo výkone trestu odňatia slobody, vyjadreniu ľútosti nad spáchaním trestného činu a oproti jeho verbalizovaným snahám viesť riadny život stojí jeho skutočné správanie sa v minulosti, kedy sa ocitol v rovnakej situácii, v akej sa nachádza teraz a kedy žiadal súd o poskytnutie rovnakej príležitosti, o akú žiada teraz. Svojím správaním po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že nebol schopný využiť príležitosť, ktorá mu bola poskytnutá vo forme podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, keď vzhľadom na svoje predchádzajúce skúsenosti s páchaním trestnej činnosti, za ktorú mu boli ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody, si musel byť vedomý, že opätovné spáchanie rovnakého druhu úmyselnej trestnej činnosti môže mať s najväčšou pravdepodobnosťou za následok uloženie ďalšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň aj rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia.
20. Rozhodnutie súdu o tom, že odsúdený nespĺňa prvú materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 ods. 1 Trestného zákona, tak nie je založená iba na skutočnosti, že bol v minulosti súdne trestaný a že bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody. Je založená na zhodnotení správanie sa odsúdeného v minulosti, na tom, akým spôsobom a s akým výsledkom bolo na neho pôsobené ukladanými trestami. Súd tak nevytvára žiadnu ďalšiu zákonnú podmienku alebo prekážku na podmienečné prepustenie, ktorá by mala spočívať v tom, že odsúdeného ako osobu už v minulosti súdne trestanú, nie je možné podmienečne prepustiť z výkonu trestu odňatia slobody. Zároveň súd správne posúdil význam jeho správania sa vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť a význam jeho správania sa v minulosti, v súvislosti s ukladaním a výkonom predchádzajúcich trestov. 21. Pokiaľ ide o nesplnenie druhej materiálnej podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, tu sa sťažnostný súd plne stotožnil s názorom prvostupňového súdu. 22. Nesplnenie niektorej z troch zákonných podmienok uvedených v ustanovení § 66 ods. 1 Trestného zákona má za následok, že súd pri rozhodovaní o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, takýto návrh zamietne. 23. S poukazom na vyššie uvedené, sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná.
Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.