Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20CoP-181-2021.pdf
PDF · 145.59 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/181/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členiek senátu JUDr. Ivany Jahnovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. M., narodená dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matka - V. M., rod. D., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: S. X, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária Monika Gajdošová s.r.o., so sídlom: M. R. Štefánika 27, Pezinok, IČO: 46656308, a otec - C. M., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. XX, H., v konaní zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom: Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30850436, o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17.06.2021, č.k. 40P/84/2020-75, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 17.06.2021, č.k. 40P/84/2020-75, v napadnutom výroku o výživnom a o zročnom výživnom, p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III, rozsudkom zo dňa 17.06.2021, č.k. 40P/84/2020-75, rozhodol tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 37P/140/2015-33 zo dňa 26.05.2015 tak, že súd zveruje maloletú T. M., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej T. M., nar. XX.XX.XXXX sumou 230,- eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.05.2021 vo výške 1.610,- eur súd povoľuje otcovi maloletej splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Súd styk otca s maloletou T. M., nar. XX.XX.XXXX neurčuje. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom, podaným na Okresnom súde Bratislava III dňa 14.10.2020, sa matka maloletého dieťaťa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp.zn. 37P/140/2015-33, zo dňa 26.05.2015, právoplatný a vykonateľný dňa 02.07.2015, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že v osobnej starostlivosti matky bola vždy od každej párnej nedele v kalendárnom roku do 18.-tej hodiny do nasledujúci nepárnej nedele 18.-tej hodiny, kedy si maloletú prevzal otec, ktorý zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletú vždy do nasledujúcej párnej nedele do 18.-tej hodiny, kedy si ju opätovne prevzala matka. Obaja rodičia boli oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, výživné na maloletú nebolo určené. Zo začiatku prebiehalo striedanie bez problémov, maloletá bola s režimom
striedania spokojná, prosperovala v osobnom vývoji a jej vzťah k obom rodičom bol aktívny a pozitívny, tento stav pretrvával bez ťažkostí do roku 2019. Asi pred rokom začala prvýkrát odmietať striedavú osobnú starostlivosť, ako jeden z dôvodov jej odmietania matka vníma skutočnosť, že maloletá dospieva a jej nároky a potreby sa menia a s tým súvisia aj zmeny, ktoré sa postupne prejavili v odmietaní režimu striedania. Otec neakceptuje záujmy dcéry a nie je ochotný prispôsobovať režim striedania potrebám maloletej. S matkou nespolupracuje, robí prieky, trvá na presnom pravidelnom týždennom režime podľa súdom schválenej rodičovskej dohody. Napríklad maloletej T. nemohla zostať na rodinnej oslave zo strany matky viac ako do 18.-tej hodiny, hoci otec nemal pre ňu pripravený žiadny špeciálny program a otca prosila o to, aby mohla zostať dlhšie, pričom sa podobné situácie opakovali. Pri rozhovore sa matke priznala, že by chcela bývať u matky, mať jeden domov a k otcovi chodiť na návštevy. Atmosféra v rodine otca je napätá, otec sa často háda so svojimi rodičmi, je náladový a začal popíjať alkohol vo väčšom množstve. Na otcove problémy s alkoholom ju upozornila maloletá, ktorá to veľmi ťažko znáša. Počas týždňa jej otec venuje minimálnu starostlivosť a pozornosť a prenecháva túto na svojich rodičov a partnerku. Matka žije viac ako rok v spoločnej domácnosti so svojím partnerom, čakajú spolu dieťa, maloletá má veľmi dobrý a priateľský vzťah s partnerom matky a na mladšieho súrodenca sa veľmi teší. Otec je druhýkrát ženatý, žije s manželkou v spoločnom dome u svojich rodičov. Maloletá si prestala časom rozumieť aj s manželkou otca, hoci je ich vzťah nekonfliktný, snaží sa vyhýbať jej spoločnosti a radšej trávi čas s matkou. Maloletá je zdravá, navštevuje X. ročník Základnej školy Bratislave - Rači, je veľmi bystrá, samostatná a šikovná, v škole má výborný prospech. Pred pandémiou mala rôzne mimoškolské aktivity, venovala sa volejbalu, ktorý ju veľmi baví, má plány, že raz bude zdravotná sestra alebo lekárka. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti MediaprintKappa, s.r.o. ako I. G., jej čistý mesačný príjem je asi 1.200,- eur. Partner matky pracuje v rovnakej spoločnosti a jeho čistý mesačný príjem je asi 700,- eur. Matka je výlučným vlastníkom bytu v G. K., ktorý financovala v roku 2018 hypotekárnym úverom s mesačnou splátkou 440,- eur. Otec podľa jej vedomostí nebol nikdy riadne zamestnaný, nemá informácie o jeho príjmoch a majetkových pomeroch. Mesačné náklady na maloletú T. sú nasledovné: 80,- eur strava, 40,- eur ošatenie a obuv, 20,- eur školské potreby a iné výdavky potrebné na školu, 10,- eur hygiena, 20,- eur mobilný telefón, 69,- eur pomerná časť nákladov na bývanie, 50,- eur sporiace účty a životná poistka, 20,- eur vreckové, spolu 309,- eur. Napriek tomu, že väčšina z nákladov v súčasnosti uhrádza matka, v prípade, že bude T. zverená do jej osobnej starostlivosti, jej náklady sa ešte zvýšia. Podľa matky podmienky, ktoré sú maloletej poskytované zo strany otca, nie sú vhodné pre výchovu dieťaťa v striedavej osobnej starostlivosti. Matka je presvedčená, že maloletá je vo veku, keď veľmi citlivo vníma svoje okolie a je schopná vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť a definovať svoje potreby. Praje si, aby mohla bývať u matky, mať svoju izbu, jeden domov a k otcovi chodiť na návštevy.
3. Otec v replike zo dňa 15.12.2020 uviedol, že s návrhom na zmenu osobnej starostlivosti maloletej T. do výlučnej starostlivosti matky súhlasí, maloletá má XX rokov, s otcom sa stretáva pravidelne, po vzájomnej dohode maloletej s otcom a matkou aj mimo termínov určených súdnym rozhodnutím. Vytkol matke, že sa ani nesnažila riešiť vec mimosúdne a pred podaním tohto návrhu ho vôbec kontaktovala. Súhlasil aj s tým, aby zostal styk otca s maloletou neupravený a realizoval sa podľa dohody rodičov. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, ktorú matka navrhuje platiť v sume 230,- eur mesačne, s tým nesúhlasí a navrhuje výživné vo výške 50,- eur mesačne. Nachádza sa vo veľmi zlej finančnej situácii, je nezamestnaný a nepoberá ani dávku podpory v nezamestnanosti, nevie si v tejto „covidovej“ dobe nájsť prácu, jediným príjmom rodiny je manželkin príjem z práce. V dôsledku pandémie sa plat jeho manželky znížil zo sumy 1.000,- eur v čistom na sumu 650,- až 700,- eur mesačne. Plat manželky vystačí na pokrytie nákladov na nájom vo výške 500,- eur mesačne, stravu a hygienické potreby. V prípade, že sa pomery na jeho strane zmenia, dohodnú sa s matku na vyššom výživnom, nie je jeho zámerom zbavovať sa svojej vyživovacej povinnosti. Čo sa týka skutkových tvrdení o jeho údajnom alkoholizme, otec deklaruje, že nikdy nemal a nemá žiadne problémy so závislosťou alebo nadmerným požívaním alkoholu. Tento argument matky považuje za účelový v spojitosti s týmto návrhom. Ak by skutočne mal tieto problémy, celkom zrejme by samotná dcéra odmietala tráviť s ním čas a matka by tento problém s otcom už predtým riešila. Zdôraznil, že matka vyčíslila náklady na maloletú vo výške 309,- eur mesačne, pričom od neho žiada 3/4 všetkých nákladov vo forme požadovaného výživného vo výške 230,- eur. Zdôraznil, že s maloletou T. má vytvorený pekný vzťah, sú v neustálom telefonickom alebo osobnom kontakte.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s ich písomnými vyjadreniami, zistil stanovisko kolízneho opatrovníka, a obsahom predložených listinných dôkazov: zárobok matky, zárobok partnera matky, náklady na dieťa vyčíslené matkou, zmluva o nájme bytu
otcom maloletej, potvrdenie otca o evidencii v zozname uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie otca o nevyplácaní dávok v nezamestnanosti, výpis elektronickej žiackej knižky maloletej T., pripojil si spis Okresného súd Bratislava III, sp.zn. 37P/140/2015 o rozvode a ÚPP.
5. Súd prvej inštancie z výsluchu matky zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu doručeného súdu dňa 14.10.2020. Dcéra T. býva u nej už od 01.11.2020. S otcom sa stretla nedávno prvýkrát po 7 mesiacoch. Dôvodom je, že odmieta stretnutie s ním, pretože podľa jej slov otec pije alkohol, nevie, v akom stave bude, keď k nemu príde, a preto tam nechce chodiť. Otec stretnutia s ňou neiniciuje, nerobí jej žiaden program, keď je dcéra u neho, stará sa o ňu jeho manželka alebo jeho rodičia. Matka pracuje v obchodnej spoločnosti MediaprintKappa, s.r.o. ako I. G., jej čistý mesačný príjem je asi 1.200,- eur, v súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá materskú v sume 1.400,- eur, od 15.7. bude poberať iba rodičovský príspevok v sume 370,- eur mesačne. Vlastní nehnuteľnosť, je to trojizbový byt, na ktorý si zobrala hypotéku vo výške 117.000,- eur, ktoré spláca mesačne vo výške 440,- eur, ide o byt v jej výlučnom vlastníctve, vlastní osobné motorové vozidlo zn. R., rok výroby XXXX. V spoločnej domácnosti žije s priateľom - otcom jej druhej dcéry T. G., nar. XX.XX.XXXX. Partner sa volá U.Á. G., pracuje v tej istej obchodnej spoločnosti MediaprintKappa, s.r.o. ako matka a jeho priemerný čistý mesačný príjem je 800,- eur. Náklady na maloletú T., ktoré sú vyčíslené v návrhu, sa týkali obdobia, keď existovala striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov, od 01.11.2020 je maloletá v matkinej výlučnej osobnej starostlivosti, náklady na dcéru mesačne vyčíslila v sume 456,- eur, z toho mesačné náklady na benzín pripadajúce na T. sú 60,- eur, pretože po rozvode ju po dohode s otcom ponechali na ZŠ v Rači, aby nemala naraz toľko zmien a matka ju vozí do školy zo Slovenského Grobu, kde bývajú.
6. Z výsluchu otca súd prvej inštancie zistil, že je evidovaný na ÚPSVaR od 30.07.2018, nepoberá žiadny príspevok, je zdravý, je pravdou, že si za tri roky prácu nenašiel, pripisuje to tragickým udalostiam, ktoré sa mu v živote stali. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, bývajú v prenajatom byte spolu s manželkou, kde platia 500,- eur mesačne. Nevlastní osobné motorové vozidlo, vlastní ho manželka I. M., nar. XX.XX.XXXX, je zamestnaná ako čašníčka a zárobok má 600,- eur v hrubom. Žijú z manželkinho príjmu a jeho brigád, nikto im finančne nepomáha. Uviedol, že je pravdou, že s dcérou sa 7 mesiacov nestretli, písal jej aj telefonoval, ale nemala o stretnutie záujem, stretli sa až 4 dni pred pojednávaním.
7. Zo stanoviska kolízneho opatrovníka súd prvej inštancie zistil, že navrhuje dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky, výživné určiť vo výške navrhnutou matkou 230,- eur mesačne, určiť zročné výživné k 01.11.2020, odkedy je dieťa u matky, styk maloletej s otcom ponechať ako neupravený.
8. Súd prvej inštancie postupoval podľa ust. § 26 Zákona o rodine, podľa ktorého, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. V danej veci je nesporné, že od 01.11.2020 je maloletá T. vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, býva v jej domácnosti a výlučne matka zabezpečuje starostlivosť o maloletú a všetky jej potreby. V danej otázke nebol medzi rodičmi spor a obaja súhlasili s tým, aby bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky, čím je zachovaná kontinuita doterajšieho stavu. Ani otázka úpravy styku otca s maloletou nebola medzi rodičmi sporná. Vzhľadom na vek maloletej XX rokov v čase rozhodovania súdu, otec súhlasil s tým, že sa s maloletou vždy na stretnutí dohodne, sú v telefonickom kontakte.
9. Spornou zostala výška vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie je neprípustné, aby súd akceptoval návrh otca na určenie výživného len 50,- eur mesačne. Otec je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný, jeho zdravotný stav je dobrý a v hľadaní zamestnania ho neobmedzuje, je preto neprijateľné, aby súd ponechal všetku starostlivosť a náklady na matku a otcovi určil len symbolické výživné. Otec spolu so svojou manželkou I. M. žije v prenajatom byte, za ktorý platí mesačne 500,- eur, jediným zdrojom príjmu rodiny je zárobok manželky, z ktorého sa pokrývajú všetky náklady rodiny. Nevlastní nehnuteľnosť ani osobné motorové vozidlo. Matka maloletej pracuje v obchodnej spoločnosti MediaprintKappa, s.r.o. ako I. G., jej čistý mesačný príjem je asi 1.200,- eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke, pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletej T. G., nar. XX.XX.XXXX. Poberala materskú vo výške 1.400,- eur mesačne, od 15.07.2021 bude poberať len rodičovský príspevok v sume 370,- eur mesačne. Partner matky U. G. pracuje v rovnakej spoločnosti a jeho čistý mesačný príjem je 800,- eur. Vlastní nehnuteľnosť v Chorvátskom Grobe, trojizbový byt zaťažený hypotekárnym úverom vo výške 117.000,- eur, ktoré spláca v mesačných splátkach vo výške 440,- eur a osobné motorové vozidlo zn. R., rok výroby XXXX. Mesačné náklady na maloletú T. vyčíslila nasledovne: strava 150,- eur, oblečenie a
obuv 40,- eur, pomerná časť nákladov na bývanie 40,- eur, pomerná časť nákladov na internet a televíziu 14,82 eur, pohonné hmoty na dochádzanie do školy 60,- eur, krúžky 20,- eur, hygiena a lieky 20,- eur, mobilný telefón 20,- eur, sporenie 95,- eur, spolu 456,- eur.
10. Súd prvej inštancie postupoval podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Hmotnoprávnou podmienkou zmeny vyživovacej povinnosti je teda v zmysle zákona zmena pomerov, ktorá je na strane maloletej T. daná tým, že od 01.11.2020 je vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a nie v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako dovtedy. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov. Uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne, avšak nesporne prirodzeným rastom dieťaťa, zabezpečením jeho bežných potrieb sa náklady na maloletých od poslednej úpravy výživného zvýšili. Otec si musí byť vedomý plnenia svojej vyživovacej povinnosti a má si zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby bol schopný realizovať príspevok na dieťa titulom výživného v rozsahu zodpovedajúcom veku a potrebám maloletej. Z dôvodu, že otec si prácu alebo brigádu aktívne nehľadá, nesnaží sa zabezpečiť vyživovaciu povinnosť, ktorú má voči svojmu jedinému dieťaťu, súd uplatnil postup podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z predpokladu, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (20 x 214,83 eur za rok 2021). Preto suma výživného navrhnutá matkou 230,- eur je len reálnou polovicou vyčíslených nákladov a nezohľadňuje ani mieru osobnej starostlivosti matky o maloletú. Otec by mal prispievať výživným vo vyššom rozsahu ako v polovici sumy vyčíslených nákladov, lebo matka sa o dieťa osobne stará, výlučne zabezpečuje pre maloletú ubytovanie, stravu, všetky jej materiálne potreby, ako oblečenie, obuv, školské pomôcky, náklady spojené so školskou dochádzkou, výlety a mimoškolskú činnosť. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.05.2021, spolu v sume 1.610,- eur, súd vypočítal nasledovne: 7 mesiacov (doba výlučnej osobnej starostlivosti matky o maloletú) x 230,- eur, dlžnú sumu súd povolil otcovi mal. splácať v splátkach po 100,- eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
11. Otec v zákonom stanovenej lehote podal proti výroku o určení výživného a zročného výživného odvolanie a to z dôvodov, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci podľa § 62 ods. 1 CMP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g) CSP. Otec uvádza, že v bode 30. napádaného rozhodnutia, súd prvej inštancie prezumoval skutočnosť, že „. I. G. C. Z. H. T., T. G. F. D. C., Y.Ú. I. D. G. N. S.. Uvedené nie je pravdou, na čo poukazoval otec maloletej pred ako aj počas pojednávania dňa 17.06.2021. Pokiaľ by si aktívne nehľadal prácu, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny by ho vyradil z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Uchádzač o zamestnanie je povinný aktívne si hľadať zamestnanie a aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom. V prípade ak tento uchádzač nespolupracuje, je Úrad práce sociálnych vecí a rodiny oprávnený vyradiť ho zo zoznamu. Skutočnosť, že otec maloletej si dlhodobo aktívne hľadá prácu deklaruje aj to, že v súčasnosti je od 15.07.2021 zamestnaný ako manipulant čerpacej stanice u zamestnávateľa BENZINOL SLOVAKIA, s.r.o. Cieľom otca nie je vyhýbať sa svojej vyživovacej povinnosti. Aktuálne aj napriek tomu, že sa zamestnal na trvalý pracovný pomer nie je v jeho schopnostiach, možnostiach ani majetkových pomeroch, aby platil na výživu maloletej sumou 230,- eur mesačne. Tak ako otec deklaroval na pojednávaní dňa 17.06.2021, že pokiaľ si nájde prácu je ochotný platiť vyššie výživné (ako navrhovaných 50,- eur mesačne) navrhuje, aby ho súd zaviazal platiť na výživu maloletej sumou vo výške 125,- eur mesačne. Matka v návrhu na zmenu výkonu rodičovských práv a povinností vyčíslila odôvodnené potreby na maloletú vo výške 309,- eur mesačne, pričom na pojednávaní dňa 17.06.2021 uviedla, že náklady na maloletú predstavujú sumu vo výške 456,- eur mesačne. Matka na preukázanie svojich tvrdení nepodložila jediný relevantný dôkazný prostriedok, ktorý by odzrkadľoval ňou tvrdené odôvodnené potreby maloletej. Matka nepreukázala skutočnosť, že by maloletá v súčasnosti, ako aj v čase od 1.11.2020 do 31.05.2021 (t.j. obdobie za ktoré sa rátalo zročné výživné), navštevovala krúžok v hodnote 20,- eur/mesačne. V čase lockdown-u spojeného s pandémiou COVID-19, ako aj v čase bezprostredne naväzujúcemu, nemohli matke vzniknúť náklady na krúžok, ako ani náklady vo výške 60,- eur/mesačne na dopravu do/zo školy maloletej. Taktiež matka vo svojom návrhu, ako aj na pojednávaní dňa 17.06.2021 rozdielne uvádza náklady na bývanie. Otec
v tomto prípade nevie, z ktorých vyčíslených odôvodnených potrieb súd prvej inštancie vychádzal pri určovaní výživného na maloletú, pričom má za to, že výdavky na maloletú neboli matkou v nijakom smere preukázané. Matka medzi odôvodnené potreby zahrnula aj sumu vo výške 95,-eur/mesačne na sporenie maloletej. Otec má za to, že sporenie nepredstavuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Zákon ponecháva možnosť úspor z výživného ako právo oprávnenej osoby, avšak len v prípade, že to majetkové pomery povinného dovoľujú. V tomto prípade na strane otca ako povinnej osoby nie sú majetkové pomery v takom rozsahu, aby bolo v jeho schopnostiach a možnostiach vytvárať úspory na maloletú. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má otec za to, že matkou vyčíslené odôvodnené potreby maloletej nereflektujú aktuálny stav, ako ani stav v čase od 01.11.2020 do 31.05.2021. V danom prípade je zrejmé, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodol len na základe tvrdení matky, ktoré otec rozporuje. Otec ďalej uvádza, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol nezamestnaný a vedený na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, pričom na preukázanie uvedeného predložil potvrdenie zo dňa 02.06.2021. Súd aplikoval ustanovenie § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z predpokladu, že výška priemerného mesačného zárobku otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima (20 x 214,83 eur za rok 2021). Súd mal za to, že suma výživného navrhnutá matkou vo výške 230,- eur je len reálnou polovicou vyčíslených nákladov a nezohľadňuje ani mieru osobnej starostlivosti matky o maloletú. Súd aplikoval nesprávne ustanovenie a to § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle tohto ustanovenia je kumulatívne splnenie týchto skutočností vzťah rodič - dieťa, povinný rodič má príjmy z inej než závislej činnosti, táto činnosť podlieha dani z príjmu, povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy preukázať alebo nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov alebo nesplní povinnosť umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Otec maloletej v čase rozhodovania súdu nespĺňal okrem vzťahu rodič - dieťa, ani jednu z podmienok. Z tohto dôvodu je zjavné, že rozhodnutie prvoinštančného súdu predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá má podstatný vplyv pre rozhodnutie. Dôležitou novotou je skutočnosť, že otec maloletej je od 15.07.2021 zamestnaný v spoločnosti BENZINOL SLOVAKIA, s. r. o., so sídlom Mliekárenská 17, 821 09 Bratislava, IČO: 44 820 704, vedený na Okresnom súde Bratislava I, v mene ktorej koná Dr. Martin Čepel, Ph.D., DBA - konateľ, oddiel: Sro, vložka: 60968/B. Základnou zložkou mzdy otca maloletej je suma vo výške 739,- eur/mesačne brutto, čo predstavuje sumu cca 629,28 eur/mesačne netto. Otec má v rámci svojho príjmu variabilnú zložku vo výške 44 eur/mesačne brutto. Táto variabilná zložka sa vypláca len za určitých podmienok, ktoré musí otec ako zamestnanec splniť. Z uvedeného je zrejmé, že táto variabilná zložka nie je vyplácaná vždy v plnej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že sa otec zamestnal, jeho príjem je rozhodujúci pre určenie výšky výživného. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Na strane oprávneného zase zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ich životná úroveň má byť približne rovnaká. Pokiaľ je však životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň. Otec maloletej opätovne poukazuje na skutočnosť, že nie je jeho cieľom vyhýbať sa svojej vyživovacej povinnosti, či účelovo ju znižovať. V súčasnosti však nie je v jeho schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch platiť matkou požadovanú sumu výživného. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletej je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, týmto žiada odvolací súd, aby rozhodnutie Okresného súdu Bratislava III zo dňa 17.06.2021, č.k. 40P/84/2020-75, zmenil, tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej sumou 125,- eur/mesačne, ktorú je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej vždy do 20.- teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 01.11.2020 do 31.05.2021 vo výške 875,- eur súd povoľuje otcovi maloletej splácať v splátkach po 75,- eur/mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok.
12. Matka sa k odvolaniu vyjadrila, že vníma pozitívne, že otec si po veľmi dlhej dobe našiel prácu. Napriek týmto pozitívnym skutočnostiam, ktoré otca v pracovnom živote postretli, otec nerešpektuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu predbežnej vykonateľnosti vo výroku o výživnom. Napriek tomu, že súd prvej inštancie zaviazal otca platiť maloletej T. k rukám matky mesačné výživné vo výške 230-, eur, otec doteraz matke zaplatil k 20.8. výživné 230,- eur a ku 20.9. výživné 170,- eur s tým, že jej viac platiť nebude. Otec tiež ignoruje predbežne vykonateľné rozhodnutie súdu vo výroku o zročnom výživnom, ktoré do dnešného dňa nezaplatil vôbec. Matka vníma konanie otca ako špekuláciu a vypočítavosť; v prípade, že odvolací súd svojim rozhodnutím zasiahne do výšky výživného určeného súdom prvej inštancie jeho znížením, nevznikne tak nespotrebované výživné, ktoré maloletá nebude povinná otcovi vrátiť. Otec bol evidovaný na úrade práce od roku 2018 a podľa jeho vyjadrení si
aktívne hľadal prácu, inak by ho z evidencie uchádzačov o prácu vyradili. Uvedenú skutočnosť matka nespochybňuje ani nikdy nespochybňovala. V praxi je však nutné rozlišovať aktívne hľadanie si práce pre účely splnenia podmienok zotrvania v evidencii uchádzačov o prácu od hľadania si práce s reálnym cieľom prácu nájsť a zamestnať sa. V prípade otca nešlo o prechodný alebo krátkodobý výpadok z práce, ale dlhodobý štandard. Otec totiž už počas spoločného života s matkou nebol nikdy riadne zamestnaný, vyhľadával len rôzne príležitostné brigády, služby a fušky, a preto ani nemal pracovné návyky. Podľa jeho výpovede na pojednávaní pred evidovaním sa na úrade práce dlhodobo (13 rokov) pracoval ako osobný asistent svojho blízkeho priateľa. Ešte v tom čase žila matka s otcom v jednej domácnosti a má presnú vedomosť o tom, o aký druh práce išlo. Boli to pravidelné fušky a služby bez pracovného pomeru z čoho rodina žila dlhšiu dobu. Otec v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní tvrdí, že nie je jeho cieľom sa vyhýbať vyživovacej povinnosti. Toto tvrdenie však nekorešponduje s jeho doterajším konaním a jeho prístup sa nezmenil ani po tom, ako sa v súčasnosti zamestnal a má pravidelný príjem zo závislej činnosti. Realita je taká, ako matka vyššie uviedla, že napriek predbežnej vykonateľnosti výroku o výživnom otec nerešpektuje rozhodnutie súdu. Otec si nijak neplnil vyživovaciu povinnosť na maloletej T. od novembra 2020. V prípade maloletej T. ide o otcovu jedinú vyživovaciu povinnosť. Otcom navrhovaná výška výživného 125,- eur je neakceptovateľná a absolútne nepostačujúca na pokrytie nákladov dieťaťa vo veku XX rokov, ktorému výlučnú osobnú starostlivosť poskytuje len matka. Matka v návrhu vyčíslila náklady na odôvodnené potreby maloletej vo výške 309,- eur, ako náklady v tom čase zodpovedajúce realizovanej striedavej osobnej starostlivosti s tým, že vtedajšie spoločné náklady aj akékoľvek jednorazové plnenia vždy vo väčšej miere plnila len matka. V návrhu matka tiež uviedla, že predpokladá zvýšenie týchto nákladov v prípade, že maloletá sa bude u matky zdržiavať trvalo. Maloletá T. sa presťahovala k matke 1.11.2020 podľa čoho matka na pojednávaní dňa 17.6. spresnila čiastku výdavkov na maloletú sumou 456,- eur, ktorú predložila súdu a prítomným účastníkom v písomnom vyhotovení; dôkaz je založený v súdnom spise. Súd následne vykonal vo veci dokazovanie položku po položke pričom ani jednu z uvedených položiek otec nerozporoval. Matka preto nerozumie odvolacím námietkam otca k jednotlivým položkách výdavkov na maloletú T.. O nákladoch maloletej vyčíslených matkou, od ktorých matka odvíjala výšku výživného bol otec riadne informovaný a mal ich k dispozícii. Zo zvukového záznamu z výpovedi otca jasne vyplýva, že otec po celý čas prenášal starostlivosť o maloletú T. na členov svojej rodiny, na starých rodičov, ktorí T. kúpili vždy čo potrebovala, že jej veci kúpila otcova sestra (zvukový záznam od 21:25 sek.) a manželka otca jej dokonca dávala značkové oblečenie. Otec dlhodobo býval so svojou rodinou u svojich rodičov, ktorí však syna z domácnosti vysťahovali po tom, ako sa maloletá T. odsťahovala natrvalo k matke, čo otec potvrdil vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.6.2021 (zvukový záznam od 25:30 sek.). Z jeho výpovede dokonca vyplýva, že sám ani nevedel presne povedať, kedy sa maloletá T. k matke natrvalo odsťahovala. K veci matka dopĺňa, že bežné výživné určené vo výške 230,- eur predstavuje čiastku, ktorú má otec poskytnúť na dorovnanie aj osobnej starostlivosti o maloletú, ktorú však v praxi vykonáva len matka. Otec sa s maloletou nestýka, neposkytuje maloletej žiadne vecné ani materiálne plnenia nad rámec súdom určeného výživného, ktoré si dokonca neplní v plnej výške tak, ako to bolo určené podľa predbežne vykonateľného rozhodnutia. Otec na pojednávaní dňa 17.6.2021 uviedol, že žiadnu prácu si nenašiel preto, lebo ho od roku 2018 postihlo viac tragických udalostí, ako napr. smrť blízkeho priateľa. Bol to priateľ, pre ktorého otec pracoval 13 rokov. V praxi šlo o pravidelné fušky a služby bez pracovného pomeru z čoho rodina žila dlhšiu dobu. Otec vo výpovedi na pojednávaní tiež uviedol, že hoci je nezamestnaný žijú s manželkou z jej príjmu čašníčky a on má príjmy z príležitostných brigád. Otec podľa jeho vyjadrení teda naďalej pokračoval v uvedenom zárobkovom režime mimo závislú činnosť pričom v konaní žiadnym spôsobom neuviedol ani nezdokumentoval výšku takýchto príjmov. Z uvedených dôvod preto matka nemôže v žiadnom prípade súhlasiť s odvolacou námietkou otca o nesprávnom právnom posúdení veci aplikáciou ustanovenia § 63 ods. 1 ZoR. Naopak, z vykonaného dokazovania jasne vyplýva, že otec v konaní nezdokladoval svoje príjmy, a preto súd veľmi správne, právne aj vecne, posúdil skutkové okolnosti a aplikoval právnu normu § 63 ods. 1 ZoR. Snaha otca vyhýbať sa plateniu výživného je podľa názoru matky zjavná z vykonaného dokazovania a výpovedí otca na pojednávaní, ktorý netajil tie skutočnosti, že po celý čas prenášal svoje rodičovské zodpovednosti na druhých, že konajúcemu súdu žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval výšku svojich príjmom pochádzajúcich z inej ako závislej činnosti. Disciplína otca sa zjavne nezmenila ani po nástupe do pracovného pomeru. Matka záverom uvádza, že hoci je snahou otca vykresliť jeho životnú úroveň ako nízku bez možnosti ju zvyšovať, z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec svoju životnú úroveň opísal vo výpovedi skôr opačne; keď ako zdravý mladý človek niekoľko rokov pracoval bez možnosti zdokladovania príjmov v takej výške, ktorá zjavne bola postačujúca pre uspokojivý spôsob života, v ktorom manželka nosí značkové veci a otec nie je nútený si reálne zabezpečiť prácu niekoľko rokov. Matka sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal otca na platenie výživného vo výške 230,- eur mesačne. Súd prvej inštancie správne právne aj vecne zhodnotil potrebu zabezpečiť dieťaťu výživu v rozsahu súdom priznanej výšky výživného 230,- eur, vrátane zročného výživného. Súd riadne a správne vyhodnotil reálne náklady a vek maloletej T., príjmy oboch rodičov pričom pri príjmoch otca vychádzal zo zárobkových možností a schopností otca a správne aplikovanej právnej normy § 63 ods. 1 ZoR. Napriek tomu, že otec nemá inú vyživovaciu povinnosť sa plneniu povinnosti naďalej vyhýba a nerešpektuje rozhodnutie súdu. Maloletá T. je vo veku 13 rokov stále odkázaná na aktívnu osobnú starostlivosť, ktorú jej od 1.1.2020 poskytuje výlučne matka. Matka, ktorá je z dôvodu veľmi nízkeho veku druhého dieťaťa doma na rodičovskej dovolenke a nemá možnosť si inak privyrobiť. Z uvedených dôvodov matka preto žiada, aby Krajský súd v Bratislave rozhodol tak, že napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 40P/48/2020-75 zo dňa 17.6.2021, potvrdí.
13. Kolízny opatrovník k odvolaniu uviedol, že matka na súdnom pojednávaní, dňa 17.06.2021, preukázala potreby a výdavky spojené s výživou a výchovou maloletej T.. Matka vyčíslila mesačné náklady na maloletú T. na sumu 456,- eur. Kolízny opatrovník má za to, že suma 230,- eur, ktorou súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej je adekvátna, vzhľadom na vek maloletej a jej potreby a preto navrhuje rozsudok OS BA III zo dňa 17.6.2021 ako vecne správny potvrdiť.
14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený a o termíne vyhlásenia boli všetci účastníci riadne upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 C.s.p., § 219 ods. 3 C.s.p.).
15. Otec namieta v odvolaní, že určená výška výživného 230,- eur mesačne je neprimerane vysoká k jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal na to, že je od 15.07.2021 zamestnaný, a jeho príjem činí 630,- eur a výživné sa má určiť z tohto príjmu. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Ani skutočnosť, že otec je od 15.07.2021 zamestnaný s príjmom 630,- eur v čistom neznamená dôvodnosť zmeny rozhodnutia a určenia nižšieho výživného. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.
16. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti riadil vyššie uvedeným, vychádzal z pomerov rodičov, ich možností a schopností. Výživné sa stanovuje podľa možností a schopností povinného rodiča a oprávnených nákladov na maloleté dieťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení vyživovacej povinnosti sa nevychádza len z reálne dosahovaného príjmu. Otec má jednu vyživovaciu povinnosť k maloletej. Maloletá v čase rozhodnutia bola vo veku XX rokov, toho času má XX rokov a vzhľadom na oprávnené náklady na dieťa vo veku maloletej, ako strava, bývanie, ošatenie, hygiena, vzdelanie, voľnočasové aktivity a vzhľadom na ceny tovarov a služieb sú matkou uvedené náklady na maloletú v sume 450,- eur primerané. Je potrebné si uvedomiť, že spor o výživné nie je sporom účtovným a nemožno ani od rodiča požadovať, aby každý jeden náklad preukázal blokmi a podobne. Súdu z jeho činnosti je zrejmé, že len náklad na stravu dieťaťa vo veku XX rokov je opodstatnený vo výške 150,- eur mesačne, ďalšími nevyhnutnými nákladmi, sú náklady na bývanie, hygienu, ošatenie, vzdelanie a pri dieťati vo veku XX rokov medzi nevyhnutné výdavky patria aj výdavky na voľnočasové aktivity, ktoré zabezpečujú rozvoj po psychickej stránke, dieťa potrebuje aj aktívne trávenie voľného času a kultúrne vyžitie. Nie je ani opodstatnená námietka, že v čase covidu boli náklady nižšie, keď maloletá nechodila do školy. O to bolo pre matku náročnejšie zabezpečiť starostlivosť o maloletú, boli napríklad vyššie náklady na stravu, keď dieťa sa nestravovalo v školskej jedálni, matka musela dieťaťu každodenne navariť a zabezpečiť stravu na celý deň. Otec sa na starostlivosti o maloletú nepodieľal. Vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou povinnosťou rodiča a ten si musí tak nastaviť svoje výdavky, aby v prvom rade riadne zabezpečil výživné pre maloleté dieťa. Príjem otca a jeho možnosti a schopnosti mu umožňujú hradiť súdom prvej inštancie určené výživné, ktoré je stanovené primerane k oprávneným nákladom na maloletú. Matka si vyživovaciu povinnosť plní aj výkonom osobnej starostlivosti, čo je nevyhnutné pri určení výživného zohľadniť. I napriek výživnému od otca, je to aj matka, ktorá sa musí na výžive podieľať okrem osobnej starostlivosti aj peniazmi, aby maloletá mala zabezpečené všetky nevyhnutné a oprávnené náklady a mala priestor na svoj fyzický a duševný rozvoj. Odvolací súd nevzhliadol v odvolaní žiadne také dôvody, pre ktoré by bolo možné dospieť k záveru o neprimerane určenej výške výživného.
17. Čo sa týka nesprávnej aplikácie ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzanie z fikcie príjmu, odvolací súd uvádza, že nebolo dôvodné aplikovať dané ustanovenie, bolo dôvodné vychádzať, ako je už vyššie uvedené z potencionality príjmu, možností a schopností rodiča a oprávnených nákladov na maloleté dieťa. Určená suma výživného danému zodpovedá. Skutočnosť, že otec bol dlhšiu dobu nezamestnaný, a že mal príjem z príležitostných brigád, ktorý však súdu nepreukázal, zakladá dôvodnosť vychádzať z možností a schopností otca a jeho potenciálneho príjmu a nie aplikovať fikciu príjmu. Tá sa aplikuje v prípade ak má rodič iné príjmy ako zo závislej činnosti a nepreukáže ich, čo nie je daný prípad. Avšak ako je vyššie uvedené, dané pochybenie súdu prvej inštancie pri aplikácii ustanovenia § 63 ods. 1 Zákona o rodine nespôsobilo, že určil výživné neprimerané ku schopnostiam a možnostiam povinného a k oprávneným nákladom na maloletú. Výška výživného je určená primerane aj ku skutočnosti, že otec sa medzičasom zamestnal a dosahuje príjem 630,- eur mesačne v čistom. Vyživovacia povinnosť otca je jeho prvoradou zákonnou povinnosťou a musí si svoje výdavky prispôsobiť tak, aby najprv riadne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu v rozsahu zodpovedajúcom uspokojeniu základných a nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, tak aby bol zabezpečený jeho rozvoj ako po fyzickej tak aj duševnej stránke. Určená suma výživného 230,- eur mesačne tomuto plne zodpovedá.
18. Odvolacím súdom bolo zistené, že súd prvej inštancie vykonal potrebné dokazovanie, riadne zistil skutočný stav potrebný na rozhodnutie. Ani skutočnosť, ktorá nastala v odvolacom konaní, a to, že otec sa zamestnal a má príjem 630,- eur mesačne v čistom, neznamená dôvodnosť zmeny rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o výživnom a zročnom výživnom potvrdil, pretože je vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
19. Odvolací súd zároveň dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr.
rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
20. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 Ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podia písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).