Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoE-30-2022.pdf
PDF · 82.48 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/30/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v exekučnej veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky v sume 1.203,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 6Er/728/2013-12 zo dňa 02.04.2014, takto
rozhodol:
Odvolací súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, ktorým je BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692.
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex 692/2013. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008, sp. zn. 7Mcdo 23/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, sp. zn. 6Cdo 50/2012, 6Cdo 1/2012, 6Mcdo 9/012, 2Cdo 245/2010. Súdny exekútor doručil súdu dňa 07.05.2013 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnej o vymoženie 1.203,88 eura s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku — Rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, Arbitrážna a Mediačná, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7, 831 04 Bratislava, IČO: 35 862 882, spis. zn.: IDA12100108 14.10.2011. Na základe predloženého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, súd z odôvodnenia zistil, že právny predchodca oprávneného — Poštová banka, a.s. uzatvoril s povinnou dňa 16.08.2006 Zmluvu o úvere č. 3238204406.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou s vlastným právnym osudom musí byť aj samostatne podpísaná, preto nemožno akceptovať odkaz hlavnej zmluvy na Zmluvné dojednania, v ktorých je dohodnutá rozhodcovská doložka v článku 9 zmluvy — prechodné a záverečné ustanovenia: „zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh banky na riešenie vzájomných sporou vzniknutých na základe alebo súvisiacich s uzatvorenou zmluvou o úvere vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s.“. Vo všeobecnosti je zvykom, že zmluvy, dokumenty a písomnosti sa podpisujú na konci poslednej strany a súd mal za to, že tomu tak bolo aj v tomto prípade a účastníci zmluvného vzťahu podpísali zmluvu na
jej konci, čo je v tomto prípade nepochybné. Rovnako je nepochybné, že zmluvné dojednania neboli podpísané vôbec, preto je rozhodcovská doložka v nich dohodnutá neplatná a účastníkov nezaväzuje. Navyše právny predchodca oprávneného v takto dojednanej rozhodcovskej doložke núti k riešeniu sporov so zmluvy pred ním vopred určeným rozhodcovským súdom čo povinný (ako spotrebiteľ) nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dojednať.
Ak je rozhodcovská zmluva neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom, v čom je jednotná aj súdna prax. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako doložku, ktorá nie je dojednaná platne pre nedostatok písomnej formy a na základe toho súd nepristúpil k skúmaniu primeranosti, zákonnosti a možnosti plnenia, úroku z omeškania a zmluvnej pokuty, ktoré boli oprávnenému priznané exekučným titulom, keďže predmetný rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku, § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93/13/EHS a aj na znenia rôznych rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Súd podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré právne otázky. Uviedol, že jeho právny predchodca (banka) bol povinný podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, inak by došlo k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. V ďalšom texte obsiahleho odvolania oprávnený nesúhlasil s právnou argumentáciou odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými okolnosťami.
Podaním doručeným súdu dňa 29.12.2014 oprávnený požiadal o zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vrátenie súdneho poplatku. Na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie vyzval oprávneného výzvou zo dňa 08.06.2015 či trvá na podanom odvolaní. Na výzvu súdu oprávnený reagoval tak, že netrvá na doručenom návrhu na zastavenie exekúcie a trvá na podanom odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „ CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj zisteným skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Vzhľadom na to uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
V tejto veci exekučné konanie bolo začaté dňa 22.04.2013 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, t. j. ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“). Odvolací súd o odvolaní oprávneného rozhodoval už za účinnosti Civilného sporového poriadku, pričom postupovali v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01.07.2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom
č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Naposledy bol Exekučný poriadok rozsiahlejšie novelizovaný zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorý v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 prvej vety upravil, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Oprávnený PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, v priebehu odvolacieho konania dňom 09.08.2017 zanikol výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. Jeho právnym nástupcom je spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 64 CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP rozhodol, že v konaní bude pokračovať s týmto jeho právnym nástupcom.
Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 16.08.2006 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (ďalej ako „OP“). Obchodné podmienky pre úver účinné od 15.07.2006 obsahujú rozhodcovskú doložku aj v bode 9.2. Podľa zmluvy o úvere veriteľ poskytol povinnej úver vo výške 50.000 Sk, ktorý mala vrátiť v 60 mesačných splátkach, pričom bola dohodnutá celková výška nákladov 34.565,79 Sk, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) banky 25,59 %. Povinná dlh podľa zmluvy riadne nesplácala, a tak sa oprávnený obrátil so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Povinná odvolanie nepodala a nepodala ani žalobu na súd o zrušenie tohto rozsudku.
Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť obsiahnutá v Obchodných podmienkach pre úver veriteľa, ktorý svoju pohľadávku postúpil. S ohľadom na to, ako aj na spotrebiteľský charakter vzťahu účastníkov, bol exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej doložky. Z obsahu spisu je zrejmé, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech povinnej. Možným vylúčením všeobecného súdu pre riešenie sporov účastníkov došlo aj k odňatiu práva brániť sa a podať žalobu, prípadne opravný prostriedok na všeobecný súd v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka tak mohla byť posúdená ako neprijateľná podmienka zmluvy, ktorá je v zmysle § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd rovnako ustálil, že takáto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Z predložených listín nie je zrejmé, či veriteľ s povinnou o rozhodovaní sporov rozhodcovským súdom rokoval osobitne, t. j. nad rámec samotného poskytnutia úveru. Nie je tiež zrejmé, v akom rozsahu bola povinná adekvátne poučená o následkoch uzavretia rozhodcovskej doložky, či bola poučená o tom, čo tá - ktorá voľba znamená a či mala reálnu možnosť obsah tohto dojednania ovplyvniť. Oprávnený tieto skutočnosti v návrhu na vykonanie exekúcie ani netvrdil a ani ničím nedoložil, čím nepreukázal, že zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku bolo dojednané individuálne. Rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, preto oprávneným predložený exekučný titul nie je relevantným exekučným titulom ako podkladom pre vykonanie exekúcie.
Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o nesprávnom právnom posúdení veci v otázke neprijateľnosti rozhodcovskej doložky v nadväznosti na ustanovenie § 93b zákona o bankách, ktoré veriteľa nezbavovalo dodržať povinnosti uložené Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov v rozhodcovskom konaní, a aby bolo tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o riešení sporov v
rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Je zrejmé, že pôvodný veriteľ predložením Obchodných podmienok pre úver ako súčasti Zmluvy o úvere nedal povinnej možnosť prejaviť jej vôľu, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú doložku ako súčasť Obchodných podmienok pre úver. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Z doložených listín nevyplýva, že povinnej osobitným rokovaním boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie o riešení sporov v rozhodcovskom konaní. Ak dodržanie zákonného postupu oprávnený v návrhu ani netvrdil a ani nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvej inštancie správne konštatoval neprijateľnosť danej zmluvnej podmienky (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo 131/2014 zo dňa 28. januára 2015).
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, a to aj napriek tej skutočnosti, že správne mala byť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky a jej neindividuálneho dojednania. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).