Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_3CoP-1-2017.pdf
PDF · 96.65 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoP/1/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. X. U., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom u matky, zastúpenú v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny J., pochádzajúcu z rodičov F. U., rod. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., F. X, toho času bytom J., Y. XX, zastúpenú v konaní JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 133 a V. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., H. R., zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, Prešov a v právnej veci navrhovateľa J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., F. X, toho času bytom J., Y. XX, zastúpeného v konaní JUDr. Luciou Verešpejovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 133, za účasti otca V. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J., H. R., ktorý je povinný platiť výživné, zastúpeného JUDr. Martinou Kožárovou Jenčovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, Prešov o zmenu osobnej starostlivosti a určenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 10. 2016, č. k. 27P/214/2014-173 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v napadnutej časti, t. j. vo výroku o určení výživného pre navrhovateľa, o určení výživného pre mal. X., o dlžnom výživnom, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:
„M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 36 P 86/2012-79 zo dňa 15.1.2013 tak, že:
R u š í striedavú osobnú starostlivosť mal. X. U., nar. XX.X.XXXX,
Konanie o zverenie navrhovateľa J. U., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky z a s t a v u j e ,
Z v e r u j e mal. X. U., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok,
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.11.2015 opakovane do budúcna,
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. X. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 1.11.2015 opakovane do budúcna,
Dlžné výživné za obdobie od 1.11.2015 do 30.9.2016 pre navrhovateľa vo výške 875 Eur a pre mal. X. vo výške 425 Eur p o v o ľ u j e súd otcovi splácať v 50 Euro mesačných splátkach na každé dieťa, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu,
Konanie o úpravu styku otca s deťmi sa z a s t a v u j e ,
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania“.
2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil podľa § § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. zákona o rodine v znení platných a účinných predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení uviedol, že rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 15. 01. 2013, č. k. 36P/86/2012-79 boli mal. X. a vtedy ešte maloletý navrhovateľ zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom táto striedavá osobná starostlivosť s menšími prestávkami prebiehala do novembra 2015; od toho času obidve deti zostali definitívne v starostlivosti matky. V priebehu konania navrhovateľ dovŕšil plnoletosť, a preto matka zobrala v časti zverenia navrhovateľa do osobnej starostlivosti návrh späť, žiadala konanie zastaviť. V súlade s ust. § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku súd konanie o zverenie navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky zastavil.
3. V priebehu konania súd vykonal dokazovanie aj výsluchom mal. X., ktorá sa vyjadrila, že striedavá osobná starostlivosť jej nevyhovuje. Aj keď má otca rada, chce sa s ním stretávať, chce s ním tráviť čas, chce byť zverená do starostlivosti matky. Mal. X. spolu s otcom a navrhovateľom chodia často na výlety, otca majú deti rady a chcú sa s ním naďalej stretávať. Keďže maloletá bola na základe predbežného opatrenia zverená do starostlivosti matky a neboli zistené žiadne nedostatky v jej starostlivosti, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky rešpektujúc aj vyjadrenie maloletej a jej jednoznačný postoj, že nechce byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov a súčasné bývanie u matky jej vyhovuje. Preto súd zveril mal. X. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok.
4. Pokiaľ ide o určenie výživného, v priebehu konania sa navrhovateľ pripojil k návrhu matky a žiadal, aby mu bolo určené výživného zo strany otca. Navrhovateľ je študentom X.ročníka K.. v J., jeho výdavky spočívajú v zakupovaní učebných pomôcok, školských potrieb, potrieb spojených s jeho kultúrnym, spoločenským vyžitím, z potrieb spočívajúcich v kúpe ošatenia, obuvi, ale najmä stravy. Mal. X. je žiačkou X.ročníka základnej školy, v minulosti navštevovala tanečný krúžok, kde matka platila 10 Eur mesačne, v súčasnej dobe už tento krúžok nenavštevuje. Matka od 25. 01. 2016 je zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti vo firme J... Od 04. 04. 2016 mala s touto firmou uzatvorenú pracovnú zmluvu do 30. 04. 2017 a jej čistý mesačný príjem predstavuje 470,37 Eur mesačne. Býva s oboma deťmi v X-izbovom byte, za ktorý platí mesačne 255 Eur nájom a inkaso, internet platí v sume 16,50 Eur a náklady na stravu predstavujú 350 Eur mesačne. V súčasnosti má matka vykonávané zrážky zo mzdy titulom vyporiadania BSM, pričom celková výšku dlhu, ktorú je matka povinná uhradiť otcovi, je v sume 7 000 Eur. Otec od 01. 11. 2015 začal pracovať vo firme C.., kde ukončil pracovný pomer na základe dohody o skončení pracovného pomeru ku dňu 30. 04. 2016. Od 01. 05. 2016 bol otec zamestnaný vo firme B., kde k 19. 06. 2016 ukončil pracovný pomer dohodou bez udania dôvodu. Dňa 20. 06. 2016 opäť uzavrel pracovnú zmluvu s firmou C. a v tomto zamestnaní, jeho príjem v júni 2016 predstavoval 2 983 Kč netto, okrem toho mu boli vyplatené v sume 18 204 Kč. Teda príjem otca v júni 2016 bol celkom 21 187 Kč (784,70 Eur pri aktuálnom kurze českej koruny k euru). Otec žije a pracuje v S. býva v penzióne a výdavky na ubytovanie, cestovné a stravné mu hradí zamestnávateľ. Okrem minimálnej mzdy sú otcovi vyplácané diéty, čo mal súd preukázané jeho potvrdením o príjme za posledné obdobie. Aj v predchádzajúcom období zamestnávateľ otcovi uhrádzal náklady na cestovné, stravné, aj ubytovanie, preto z čistého mesačného príjmu otec nebol nútený uhrádzať tieto pravidelné mesačné poplatky a takto mohol využiť svoj príjem výlučne pre svoje ďalšie potreby. Keďže príjem otca v S. je podstatne vyšší ako príjem na strane matky, súd pri určovaní výživného pre mal. X. zohľadnil, že je v X.ročníku základnej školy, od septembra 2017 nastúpi na strednú školu, čím sa podstatným spôsobom zvýšia jej výdavky. Keďže v blízkej dobe dovŕši 15 rokov svojho veku, je potrebné jej vo väčšej miere zakupovať hygienické potreby, ošatenie, obuv, tiež učebné a školské pomôcky súvisiace s prípravou na štúdium na strednej škole. Preto navrhovanú sumu 100 Eur na výživné pre mal. X. súd považoval za primeranú, odôvodnenú jej potrebám, ako aj schopnostiam a možnostiam otca. Keďže navrhovateľ je už plnoletý, je študentkou strednej školy, súd považoval určiť výživné v sume 150 Eur
mesačne za primerané, zodpovedajúce jeho odôvodneným potrebám. Pri určovaní výšky výživného pre navrhovateľa súd prihliadol na príjem otca, ktorý je vyšší oproti príjmu matky, ktorá navrhovateľovi zabezpečuje bývanie, stravu, ošatenie, obuv a všetko, čo potrebuje pre štúdium na strednej škole.
5. Proti tomuto rozsudku, len proti výroku, ktorým súd určil otcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 150 Eur mesačne a na výživu mal. X. sumou 100 Eur mesačne, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec namietajúc, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a neúplne zistil skutočný stav veci. Vytýkal súdu, že pri určení výživného vychádzal z jeho príjmu 784,70 Eur mesačne, aj keď z predložených potvrdení zamestnávateľa otca (spoločnosť C..) je zrejmé, že príjem otca v júni 2016 predstavoval 110 Eur mesačne. Išlo o mzdu za obdobie od 20. 06. 2016 do 30. 06. 2016 a zvyšnú časť príjmu, ktorú súd posudzoval predstavovali cestovné náhrady v sume 674 Eur. Odvolateľ považuje za nesporné, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu povinnej osoby nezapočítavajú. Ide totiž v danom konkrétnom prípade o náhradu (refundáciu) otcom už skôr vynaložených finančných prostriedkov na ubytovanie, cestovné a stravné v danom mesiaci. Tieto výdavky musel zamestnávateľovi preukázať a až na základe toho mu boli preplatené. Preto ich nemožno považovať za čistý príjem otca a nemožno konštatovať, že príjem otca je 784,70 Eur ako to uviedol súd prvej inštancie. Cestovné náhrady sú príjmom otca, ktoré slúžia na zabezpečenie jeho výdavkoch pri pracovných cestách a reprodukciu jeho pracovnej sily, preto ich nemožno považovať za zložku mzdy. Pri takýchto príjmových pomeroch je súdom určené výživné jednoznačne neprimerané a súd pochybil, keď pri určovaní výživného prihliadol len na výdavky navrhovateľa, resp. mal. dieťaťa, zohľadnil výdavky matky, avšak výživné je potrebné určiť s prihliadnutím aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného otca. Za výdavky je potrebné akceptovať aj výdavky otca na bývanie na Slovensku vo výške 200 Eur mesačne, kam sa otec pravidelne vracia aj so zámerom realizácie styku s deťmi. Ďalej uhrádza 140 Eur titulom splátky úveru, ktorý bol poskytnutý ešte obom manželom počas trvania manželstva, pričom napriek dohode matka na túto splátku neprispieva. Pokiaľ ide o majetkové pomery otca, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty, jeho jediným príjmom je príjem vo výške minimálnej mzdy a jeho majetkové pomery neodôvodňujú určenie výživného vo výške ako žiada navrhovateľ, resp. jeho matka. Ďalej uviedol, že dňa 06. 12. 2016 nastúpil na hospitalizáciu v nemocnici a 07. 12. 2016 podstúpil operáciu - výmenu bedrového kĺbu. Hospitalizácia, ako aj následná rekonvalescencia budú podľa vyjadrení ošetrujúceho lekára trvať približne 6 mesiacov, počas ktorých bude otec vyradený z možnosti pracovať a dosahovať príjem. Jeho jediným príjmom bude nemocenská dávka, o výške ktorej rozhodne Úrad sociálneho zabezpečenia v O. K.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal otca prispievať navrhovateľovi a mal. X. výživné sumou po 50 Eur mesačne, alternatívne navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. K podanému odvolaniu navrhovateľ i matka maloletej navrhli rozsudok v jeho napadnutej časti potvrdiť. Uviedli, že nesúhlasia s argumentáciou otca, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. Súd prvej inštancie pri určení výživného postupoval v súlade s ustálenou legislatívou a judikatúrou a správne prihliadal aj na cestovné náhrady, ktoré zahrnul do príjmu otca. Otec matku telefonicky kontaktoval a navrhol jej späťvzatie návrhu pod hrozbou, že ak tak neurobí, neuvidí žiadne výživné. Keďže matka späťvzatie návrhu neučinila, otec podnikol kroky k tomu, aby svoje vyhrážky naplnil. V čase, keď sa realizovala striedavá osobná starostlivosť, otec na základe vzájomnej dohody posielal matke výživné vo výške 200 Eur mesačne. Otec až v odvolacom konaní uviedol, že má výdavok aj na ubytovanie na Slovensku vo výške 200 Eur mesačne. V tejto súvislosti uviedli, že otec počas pobytu na Slovensku býva u svojej priateľky vo R. spolu s jej deťmi, a preto sa dá ťažko predpokladať, že prevažná časť nákladov na bývanie (suma 200 Eur) by mala byť na pleciach otca.
7. Kolízny opatrovník k podanému odvolaniu navrhol rozsudok o určenie výživného k maloletej potvrdiť.
8. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie otca preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozsudok je vecne správny a odvolanie otca nie je dôvodné.
9. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu na určenie výživného a vec aj správne právne posúdil. Odvolaním neboli napadnuté výroky rozsudku, ktorými súd prvej inštancie zrušil striedavú osobnú starostlivosť vo vzťahu k mal. X., konanie o zverenie navrhovateľa do osobnej starostlivosti matky zastavil, zveril mal. X. do osobnej starostlivosti matky a konanie o úprave styku otca s deťmi zastavil. Preto rozsudok v týchto výrokoch nadobudol právoplatnosť.
13. K určeniu výživného pre navrhovateľa a mal. X. odvolací súd dodáva:
14. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu otec nevlastní žiaden majetok, žije a pracuje v O. K., u zamestnávateľa dosahuje minimálnu mzdu, zvyšnú časť príjmu predstavujú jeho cestovné náhrady. Vyživovaciu povinnosť má otec len vo vzťahu k maloletej X. a k navrhovateľovi.
15. Súd prvej inštancie správne posúdil schopnosti otca, správne uzavrel, že cestovné náhrady vyplácané otcovi tvoria podstatnú časť jeho peňažných prostriedkov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vyplácanie cestovných náhrad je dôvodom, pre ktorý otec od 01. 11. 2015 pracuje v O. K., a to napriek svojmu zhoršenému zdravotnému stavu, ktorý si vyžiadal operáciu ľavého bedrového kĺbu. Dôvody podaného odvolania poukazujú, že práceneschopnosť otca bude trvať 6 mesiacov, neobsahujú však výhrady proti schopnosti otca mať príjem, z ktorého by plnil vyživovaciu povinnosť vo výške ako to určil súd prvej inštancie.
16. Preto správne postupoval súd prvej inštancie, ak pri určení výšky výživného do príjmu otca zohľadnil aj benefity z pracovného pomeru ako sú cestovné náhrady. Otec argumentuje tým, že cestovné náhrady sa do čistého priemerného mesačného príjmu nezapočítavajú. S týmto tvrdením otca však nie je možné súhlasiť, pretože v zmysle Zákonníka práce sa cestovné náklady síce nepovažujú za súčasť mzdy, no v zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu a pod..
17. Pri posudzovaní schopnosti, možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočne zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
18. Z dôkazov realizovaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že príjem otca zo zamestnania síce predstavuje len minimálnu mzdu, ale zvyšnú časť príjmu predstavujú cestovné náhrady v sume 674 Eur mesačne. Do príjmu otca zo zamestnania správne započítal súd prvej inštancie diéty a poskytnuté finančné náhrady, lebo ide o faktory, ktoré určujú životnú úroveň povinného rodiča.
19. K odvolacej námietke otca, že cestovné náhrady sú jeho príjmom, ktorý slúži na zabezpečenie jeho výdavkov a reprodukciu jeho pracovnej sily, a preto ich nemožno považovať za zložku mzdy, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Pokiaľ by otec pri vedomí, že má vyživovaciu povinnosť voči mal. dcére a plnoletému synovi a pri reálnej výške minimálnej mzdy vyplácané cestovné náhrady plne spotreboval, takýto postup otca by bolo nutné v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine vyhodnotiť tak, že otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal majetkového prospechu.
20. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že je povinnosťou otca usporiadať si život tak, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k mal. dcére a plnoletému synovi. Na margo nutnosti plnenia si vyživovacej povinnosti povinným súd zdôrazňuje, že narodením dieťaťa rodič berie na seba povinnosti a zodpovednosť, ktorá ho sprevádza po celý ďalší život, mnohokrát až do jeho vlastnej smrti. Preto je nevyhnutné, aby svoje záväzky a povinnosti vo vzťahu k svojim deťom dokázal vždy a za všetkých okolností splniť (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4Tdo/250/2012 zo dňa 18. 04. 2012). Výška výživného určená súdom prvej inštancie vo vzťahu k mal. X. a plnoletému J. je plne súladná s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Preto odvolací súd považoval súdom prvej inštancie určené bežné a zároveň dlžné výživné za zákonné a vecne správne, aj tu je potrebné zdôrazniť, že otec konkrétne výhrady proti dlhu na výživnom v odvolaní neuplatnil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 57 CMP, lebo návrh na náhradu trov odvolacieho konania nebol podaný.
22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).