Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6CoP-51-2020.pdf
PDF · 159.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/51/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina v právnej veci navrhovateľky A.. E. F., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., R. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Humenská & Panasiuková so sídlom v Nitre, Damborského 3, a manžela navrhovateľky Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., R. XXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom v Trnave, Hlavná 23, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/18/2020 - 64 zo dňa 12. augusta 2020 takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. o určení výživného na maloletého Y. a vo výrokoch IV., V. o úprave styku otca s maloletým Y. z r u š u j e a vec mu v týchto častiach v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozviedol manželstvo navrhovateľky Ing. E. F. a jej manžela A.. Y. F.. Výrokom II. súd zveril na čas po rozvode maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti a výchovy matky maloletého a určil, že maloletého budú zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Výrokom III. súd zaviazal otca maloletého počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého Y. F., nar. XX.XX.XXXX, sumou 320,- eur mesačne, a to do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Výrokom IV. súd upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu od 16:00 hod. do 20:00 hod., s výnimkou osobitnej úpravy, kedy sa nerealizuje úprava skôr uvedená, kedy je oprávnený otec stretávať sa s maloletým v každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od. 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý nepárny kalendárny rok dňa 26.12. od. 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 20:00 hod. nasledujúceho dňa, každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin počnúc pondelkom o 09:00 hod. končiac nedeľou o 18:00 hod. v ostatnom vyššie neuvedenom období osobitnej úpravy v dňoch 24.12. od 09:00 hod. až 27.12 do 09:00 hod., od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. bezprostredne nasledujúceho roka, od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod. a od 15.08. od. 18:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod. bude dieťa u matky a nebude realizovaný styk otca s dieťaťom. Výrokom V. určil že rodičia si budú maloletého odovzdávať a preberať v mieste bydliska matky s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ho otcovi odovzdať. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 20.05.2020 domáhala rozvodu manželstva s jej manželom a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému Y.. Manželstvo rodičov maloletého bolo uzavreté dňa 26.05.2012 a z manželstva pochádza
mal. Y.. Navrhovateľka pracuje v spoločnosti ZKW Slovakia s.r.o. a za obdobie od júla 2019 do júna 2020 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 1 070,30 eur. Manžel navrhovateľky pracuje na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom v Bratislave, jeho príjem je nasledovný: 07/2019 hrubý príjem 9 550,- eur z toho odmeny 7 162,50 eur, čistý príjem 6 712,86 eur; 08/2019 hrubý príjem 11 274,- eur z toho odmeny 8 455,50 eur, čistý príjem 7 954,14 eur; 09/2019 hrubý príjem 2 863,52 eur z toho odmeny 45,- eur, čistý príjem 2 115,35 eur; 10/2019 hrubý príjem 8 455,50 eur z toho odmeny 5 637,- eur, čistý príjem 5 924,82 eur; 11/2019 hrubý príjem 7 162,52 eur z toho odmeny 4 475,- eur, čistý príjem 4 993,87 eur; 12/2019 hrubý príjem 7 610,52 eur z toho odmeny 5 223,02 eur, čistý príjem 5 316,43 eur; 01/2020 hrubý príjem 2 505,03 eur, čistý príjem 1 872,49 eur; 02/2020 hrubý príjem 2 505,- eur, čistý príjem 1 872,49 eur; 03/2020 hrubý príjem 2 505,- eur, čistý príjem 1 556,52 eur; 04/2020 hrubý príjem 2 505,- eur, čistý príjem 1 535,77 eur; 05/2020 hrubý príjem 2 516,53 eur, čistý príjem 1 543,87 eur; 06/2020 hrubý príjem 3 660,39 eur, čistý príjem 2 660,25 eur; Priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2020 do júna 2020 je 1 840,24 eur s daňovým bonusom spolu 204,48 eur za 6 mesiacov (34,08- eur / mesiac) je to 1 874,32 eur. Matka býva s maloletým v 4-izbovom rodinnom dome manželov, manžel dochádza do domácnosti počas víkendov. Podľa vyjadrenia navrhovateľky žijú s manželom v odlúčení asi štyri roky. Manžel navrhovateľky ako dôvod rozvodu uviedol neveru zo strany navrhovateľky. Rodičia pre prípad, že by súd rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, dospeli k zhodnému návrhu ohľadne stretávania sa otca s maloletým v znení, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý nepárny týždeň kalendárneho roku v stredu od 16.00 hod. do 20.00 hod., každý nepárny kalendárny rok 24.12. od 9.00 hod. do 9.00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok 25.12. od 9.00 hod. do 9.00 hod. nasledujúceho dňa, každý nepárny kalendárny rok 26.12. od 9.00 hod. do 9.00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. do 20.00 hod., každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 1.7. do 15.7. a od 1.8. do 15.8., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin. Odovzdávať a preberať dieťa bude otec v bydlisku matky. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dôvodom rozpadu vzťahu je najmä odlúčenie po odchode manžela do Bratislavy, kde pracuje a uprednostnenie kariéry. Bývali s manželom od vysokej školy v Bratislave až do roku cca 2016 - 2017, kedy postavili dom v Bošanoch. Manžel zostal zamestnaný v Bratislave, čo trvá dodnes. Pripustila, že sa dopustila nevery, čo bol následok situácie, ktorá sa stala. Vzťah ukončila. Bolo to v roku 2019. Manžel chodil z Bratislavy v podstate každý víkend, občas neprišiel ani na víkend, len v čase tohto rozvodového konania si upravili víkendy tak, aby so synom mohol tráviť čas sám. V súčasnosti žijú tak, že pokiaľ príde manžel na víkend domov, bývajú spolu, avšak intímne sa spolu nestýkajú už asi dva roky, nemávajú spoločné výlety s dieťaťom už asi dva roky. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že sa časom odcudzili. V Bratislave začal pracovať na danej pozícii od 01.06.2016, prvý polrok po nástupe bol často v práci, bol pracovne vyťažený novou funkciou, potom však aj z dôvodu častých služobných ciest chodieval domov naopak častejšie, bol doma aj trikrát počas pracovných dní. Chodieval domov každý víkend. Je pravou, že v roku 2018 chodil domov zriedkavejšie, bolo to však z dôvodu narušených vzťahov, napätej atmosféry, ktorá sa týkala nevery zo strany manželky a vzájomných výčitiek jedného voči druhému. V súčasnosti opäť chodí každý víkend domov, rešpektuje pokiaľ je manželka so synom na nejakom výlete, snaží sa vyhýbať vzájomnému kontaktu, avšak iba s ňou, nie so synom. Je v štátnozamestnaneckom pomere, prišiel na nové miesto spolu s generálnym riaditeľom, ktorého 1.8. odvolali, v súčasnosti si nehľadá iné zamestnanie, bol by však toho schopný v záujme maloletého. Kolízny opatrovník referoval o pohovore s maloletým dieťaťom, pričom uviedol, že dieťa prišlo na pohovor v prítomnosti matky, pohovor však s ním bol uskutočnený osamote. Pokiaľ ide o aktivity rodičov s dieťaťom, bolo zistené, že sú viac menej rozdelené rovnomerne, dieťa však stále pociťuje súčasnú situáciu ako zmätok, nie je s ňou stotožnené. Bolo zistené, že dieťa viac preferuje matku, nie však len odpoveďami dieťaťa, ale aj formou projektívnych techník. Základom však je, že dieťa má rado oboch rodičov a je prirodzene ťažké vyjadriť sa k preferencii jedného či druhého rodiča. Dieťa považuje za domov Bošany. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 100 CMP, § 23 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 3 a 4, § 25 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1 až 6 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že manželstvo rodičov maloletého je trvale rozvrátené, spolužitie manželov je neobnoviteľné, nie je ani na prospech maloletého súdnym rozhodnutím len formálne udržiavať manželský zväzok, ktorý už svoj praktický účel a zmysel neplní. Z uvedeného dôvodu súd manželstvo rozviedol. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý tlmočil obsah pohovoru s dieťaťom, mal súd preukázané, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Podľa súdu na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletého je úprava uvedená vo výroku rozsudku najvhodnejšia, pretože matka sa o syna osobne stará, otec dieťaťa tento stav akceptoval, čo sa prejavovalo najmä tým,
že hoci manželstvo pred podaním návrhu už rozvrátené bolo, nijako nezmenil zažitý spôsob života a model starostlivosti o dieťa nemal snahu meniť. Do spoločnej domácnosti dochádzal na víkendy, ťažisko výchovy a osobnej starostlivosti o dieťa tak bolo na matke. Hoci súd nespochybňuje, či by otec dieťaťa bol schopný zmeniť zamestnanie, zmeniť miesto bydliska alebo inak prevziať celodennú starostlivosť o dieťa, a súd nie je na pochybách ani v tom, že dieťa inklinuje k obom rodičom a sú pevné väzby dieťaťa k obidvom rodičov, tak nie je žiaden dôvod meniť zaužívaný model starostlivosti, najmä v období, keď dieťa musí spracovať rozchod, rozvod rodičov, čo zrejme prinesie aj nové problémy, napríklad majetkové vyporiadanie, prípadný odchod jedného z nich zo spoločnej nehnuteľnosti. Za tejto situácie nie je zmena modelu starostlivosti v prospech dieťaťa. Dieťa nastupuje do prvého ročníka základnej školy, v záujme dieťaťa je aby sa jeho obvyklý pobyt nemenil, je zrejmé, že otec by musel zabezpečiť starostlivosť o dieťa prostredníctvom príbuzných, čo asi nie je zmyslom striedavej starostlivosti. To všetko sú teda dôvody, prečo súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matke, nepovažoval za dôvodné a hospodárne nariaďovať znalecké dokazovanie ani vykonávať iné ďalšie dokazovanie. Pretože nebolo preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia. O úprave styku súd rozhodoval po tom, čo otec dieťaťa uviedol súdu obavy o to, že matka dieťaťa nebude ústretová neformálnym dohodám o úprave styku. Na to súd pre tento účel vyzval rodičov, aby navrhli vhodnú úpravu styku. Tú v podstate prevzal súd do výroku rozhodnutia súdu s tým, že ju upravil len potiaľ, pokiaľ bola nejasná, nezrozumiteľná alebo neobsahovala časy, odovzdania a prevzatia dieťaťa (napr. letné prázdniny). Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzal súd z toho, že manželia stále obývajú spoločnú domácnosť. Manžel navrhovateľky síce v pracovnom týždni žije v Bratislave, neuhrádza tam však náklady na bývanie počas pracovného týždňa, lebo mu ubytovanie poskytuje zamestnávateľ. Manželia sú však majetkovo prepojení, splácajú hypotekárny úver a nebolo rozporné, že náklady na bývanie a hypotekárny úver spláca v skutočnosti manžel navrhovateľky. Nie je však zrejmé, či je to riešenie dlhodobé alebo krátkodobé. Súd vychádzal z toho, že po rozvode manželstva budú rodičia maloletého riešiť aj otázku podieľania sa matky dieťaťa na nákladoch bývania a splácania hypotéky. Započítavanie iných pohľadávok, aj vzájomných pohľadávok rodičov na výživné na maloleté dieťa nie je prípustné (§ 76 ods. 2 Zákona o rodine). Preto na aktuálnu situáciu súd neprihliadal, hoci podľa súčasného stavu na úkor svojej životnej úrovne otec dieťaťa hradí celé náklady na bývanie trojčlennej domácnosti. Na druhej strane súd neprihliadol ani na to, že na výživné otec neprispieval, a to preto, že výživné určuje až počnúc rozvodom manželstva. Matka totiž podľa opäť nerozporovaných tvrdení platila stravu a ostatné bežné výdavky svoje a dieťaťa počas neprítomnosti otca dieťaťa. Hoci navrhovateľka v návrhu uvádzala mesačný príjem otca dieťaťa vo výške 9000,- eur brutto, tak podstatný je príjem čistý a bolo zistené, že príjem otca dieťaťa je podstatne nižší ako sa domnievala navrhovateľka. Je pravdou, že otcovi dieťaťa boli pridelené odmeny, ktoré významne zvýšili jeho príjem do konca roka 2019, nemožno ich však ďalej považovať a najmä do budúcnosti za štandardnú súčasť mzdy otca dieťaťa. Z príjmu od januára 2020 vyplýva, že už odmeny nepoberá. Uviedol aj dôvod, ktorým bola kumulácia funkcií, ktorá však bola dočasná. Hoci tak súd nemal k dispozícii taký prehľad o príjmoch otca dieťaťa, ktorý by vychádzal z viac ako šiestich stabilných mesiacov, nik nerozporoval, že na odmeny prideľované do decembra 2019 súd nebude prihliadať. Súd však prihliadal k tomu, že sa predpokladajú štandardné odmeny či výkyvy v mzde, tak ako napríklad v júni 2020, preto za smerodajný považoval priemerný mesačný príjem medzi cca 1550,- eur (mzda bez akýchkoľvek odmien) a cca 1 875,- eur (čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2020 do júna 2020 s daňovým bonusom). Súdom určené výživné 320,- eur je tak v rozmedzí 17,07 % až 20,65 % takto vypočítaného priemerného mesačného príjmu otca dieťaťa. Ide o pomer, ktorý sa nevymyká štandardne určovanej výške vyživovacej povinnosti pri jedinej vyživovacej povinnosti. Pri takto určenom výživnom s prihliadnutím na to, že aj matka, hoci sa o dieťa osobne stará, je povinná tiež prispievať na výživu dieťaťa (keby len desatinou svojho prímu t.j. cca 107,- eur) a poberá rodinný prídavok, je zrejmé, že na výživu dieťaťa bude matka mať k dispozícii minimálne 450,- eur mesačne, čo by malo postačovať na to, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov. Otec dieťaťa pritom aj dosiaľ o dieťa záujem prejavoval, nie je teda dôvod výživné súdom určené považovať za všetky prostriedky, čo pre dieťa vynaloží. Životnú úroveň dieťaťa tvorí aj aktívne trávenie voľného času s rodičmi, čo tiež stojí určité financie. Nie je dôvod neveriť tomu, že otec bude dieťaťu kupovať napríklad dary, preto súd neurčoval výživné vo vyššej sume. Súd pri danej výške preukázaného príjmu nevyčlenil časť výživného na sporenie či životné poistenie. Suma súdom určeného výživného je asi na hranici, kedy je celé spotrebovateľné účelne, pokiaľ však matka zváži, že časť z neho na takýto účel je dôvodné vynakladať, môže v prospech dieťaťa časť vyčleniť na sporenie alebo dieťa poistiť, súd však v tomto rodičov neobmedzil. Súd neurčoval zročné výživné, lebo výživné určuje od momentu rozvodu.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala čo do výrokov III. a IV. v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka (vzhľadom na odvolanie do výroku o výživnom a do úpravy stretávania sa otca s maloletým ďalej označovaná len ako „matka“ a manžel navrhovateľky ďalej označovaný ako „otec“). Uviedla, že rozsudok vo výroku III. a vo výroku IV. považuje za nesprávny, pričom odvolanie odôvodňuje tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Matka má za to, že súd prvej inštancie nesprávne určil výšku výživného, keďže nesprávne zhodnotil majetkové pomery otca a jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem, neprihliadol náležite na to, že matka sa takmer výlučne o maloletého osobne stará, neprihliadol náležite na to, že matka sa výlučne stará o spoločnú domácnosť oboch manželov a nesprávne vyhodnotil, že určené výživné bude postačovať na to, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni oboch rodičov. Súd individuálne uviedol skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov - potvrdení o príjme oboch účastníkov, pričom pri oboch opísal príjmy v období od júla 2019 do júna 2020. Na rozdiel od matky však pri otcovi vzal do úvahy len príjmy za posledných 6 mesiacov, t.j. od januára 2020 do júna 2020, čo odôvodnil tým, že nemal k dispozícii taký prehľad o príjmoch otca dieťaťa, ktorý by vychádzal z viac ako šiestich stabilných mesiacov. Matka s takýmto vyhodnotením majetkových pomerov zásadne nesúhlasí, pričom poukazuje na to, že súd mal pri oboch účastníkoch k dispozícii prehľad za rovnaké obdobie júl 2019 - jún 2020, pričom jej nie je zrejmé, z akého dôvodu na reálny príjem manžela za rok 2019 neprihliadal. V tejto spojitosti zároveň poukázala na nespravodlivý až tendenčný postup súdu voči nej, ktorý spočíva v tom, že súd pri hodnotení jej príjmu vychádzal z jej hrubej mzdy a v rámci ustálenia jej príjmu zahrnul aj príplatky a odmeny navrhovateľky, ktoré v pracovnom pomere dosiahla, avšak pri otcovi vychádzal z čistého príjmu s tým, že na jeho odmeny a iné náhrady v roku 2019 neprihliadol. Matka má za to, že súd mal vychádzať z čistého priemerného mesačného zárobku otca za celé obdobie júl 2019 - jún 2020, čo na základe vykonaných listinných dôkazov po prepočte činí 3 671,57 eur netto mesačne. Odmeny a iné náhrady, ktoré boli otcovi vyplatené v pracovnoprávnom vzťahu, je podľa názoru matky bez akýchkoľvek pochybností potrebné zahrnúť do hodnotenia majetkových pomerov otca, pretože okrem iného odrážajú aj jeho možnosti a schopnosti, na ktoré je súd povinný pri určovaní výšky výživného prihliadnuť. Keďže tak súd prvej inštancie neurobil, porušil právo maloletého na to, aby jeho úroveň korešpondovala so skutočnou životnou úrovňou oboch jeho rodičov, vrátane skutočnej životnej úrovne otca, ktorý dosahuje nadštandardný príjem, pričom nemá takmer žiadne náklady na svoje bývanie v Bratislave, pretože mu ich prepláca jeho zamestnávateľ. Ak by sa totiž mala akceptovať argumentácia súdu, že takýto „nepravidelný príjem“ otca spočívajúci v odmenách či iných zamestnaneckých benefitoch by nemal byť zahrnutý do hodnotenia celkových majetkových pomerov rodiča pri určovaní výživného s odôvodnením, že to nemožno považovať za „štandardnú súčasť mzdy“, potom za použitia argumentum ad absurdum by akékoľvek náhodné alebo nepravidelné zväčšenie majetku rodiča, ktorý dosahuje len minimálny zárobok, nemohlo byť pri určovaní výživného na dieťa vôbec zohľadnené (keďže by nešlo o „štandardný príjem“), pričom dieťa by malo nárok len na minimálne výživné, aj keď tento rodič by mohol byť de facto bohatý človek, resp. jeho životná úroveň by bola v dôsledku dosahovania „nepravidelných príjmov“ výrazne vyššia. Odôvodnenie súdu prvej inštancie týkajúce sa hodnotenia majetkových pomerov otca preto matka považuje za zvláštne a zároveň nesprávne. Matka má za to, že z vykonaných dôkazov jasne vyplynulo, že otec hradí len náklady na bývanie a splátky hypotekárneho úveru, pričom všetky ostatné náklady na domácnosť a potreby dieťaťa hradí ona zo svojho príjmu, ktorý je výrazne nižší ako príjem otca. Súd náklady matky v odôvodnení rozsudku implicitne bagatelizuje, na rozdiel od nákladov otca, ktorým sa venuje podstatne podrobnejšie. Podľa názoru matky súd prvej inštancie taktiež náležite nezohľadnil tú skutočnosť, že na rozdiel od otca sa matka výlučne osobne stará aj o samotný chod spoločnej domácnosti (najmä pravidelnou údržbou, upratovaním, nakupovaním a pod.), teda osobný príspevok matky, čo ju stojí značnú námahu, čas a s čím sú taktiež spojené výdavky. Z vykonaných dôkazov ďalej nepochybne vyplýva, že ťažisko výchovy a osobnej starostlivosti o maloletého je na pleciach matky, keďže otec sa zdržiava prevažne v Bratislave, pričom o maloletého sa otec osobne stará skôr sporadicky, najmä počas výletov, ktoré trvali spravidla len jeden deň. Súd sa s týmito skutočnosťami takmer výlučnej starostlivosti o domácnosť a o maloletého vo svojom rozhodnutí nevysporiadal dostatočne, pričom ich zjavne opomenul náležite zohľadniť pri určovaní výšky výživného. Medzičasom došlo k zmene pomerov a maloletý je od 02.09.2020 školopovinný s tým, že nastúpil do 1. ročníka základnej školy. Matka zároveň dodala, že súd podľa jeho vlastného vyjadrenia pri určovaní výživného neprihliadol na to, že otec doposiaľ neprispieval na výživu. Súd svoju úvahu v tomto smere nevysvetlil. Preto, ak aj nie z hľadiska plnenia zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, tak minimálne z hľadiska morálneho si otec tuto povinnosť plniť jednoznačne doteraz mal a pokiaľ tak
nerobil, súd mu mal tuto okolnosť jednoznačne pričítať na ťarchu. Je pravdou, že otec uhrádza platby spojené s bývaním, avšak v konaní bolo výsluchom účastníkov preukázané, že otec nielenže neuhrádza tieto platby všetky, ale takáto jeho finančná výpomoc je z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti na dieťa celkovo irelevantná, keďže započítanie pohľadávok na výživné je neprípustné, a preto je bezpredmetné, že otec sa podieľa na platení hypotéky. Ani samotný otec v konaní nevylúčil, že odmeny nemôžu byt otcovi vyplatené (z akéhokoľvek iného dôvodu) aj v budúcnosti. Matka má za to, že otec pracuje na významnej pozícii v štátnej funkcii, v ktorej vyplácanie odmien nie je ničím ojedinelým a výnimočným. Otec teda môže a pravdepodobne aj bude poberať odmeny aj v ďalšom období trvania jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Tuto okolnosť súd vôbec nezohľadnil a ani sa ňou nezaoberal. Nie je zrejmé, z čoho súd vychádzal, keď prijal záver, že otec bude nad rámec výživného kupovať dieťaťu dary. Takýto záver podľa názoru navrhovateľky nie je dôvodný a zároveň dary ako také dieťaťu nezabezpečia jeho výživu, najmä ak by sa jednalo o dary ako hračky. Súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne majetkových pomerov otca a miery podieľania sa účastníkov na hradení nákladov a starostlivosti o spoločnú domácnosť a maloletého, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. V dôsledku nesprávne zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie následne vec nesprávne právne posúdil, keďže buď vôbec neaplikoval alebo nesprávne aplikoval ustanovenia § 62 ods. 2 - 4 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Uvedené malo za následok, že súd prvej inštancie vo výroku III. určil neprimerane nízku vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému. Čo sa týka výroku IV., tento matka odvolaním napadla z dôvodu, že neodzrkadľuje v úplnosti dohodu manželov o realizácii osobitného styku s maloletým počas jarných prázdnin. Súd prvej inštancie uviedol, že dohodu rodičov o úprave styku v podstate prevzal do výroku rozhodnutia súdu s tým, že ju upravil len potiaľ, pokiaľ bola nejasná, nezrozumiteľná alebo neobsahovala časy, odovzdania a prevzatia dieťaťa (napr. letné prázdniny). Súd však zrejme len nedopatrením opomenul vo výroku upraviť osobitný styk navrhovateľky s maloletým každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin, čo by v predmetnom období znamenalo povinnosť realizácie bežného styku otca. Vzhľadom na uvedené matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil vo výroku III. tak, že otec maloletého je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého sumou 800,- eur mesačne, a to vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletého, a vo výroku IV. tak, že: „Súd upravuje styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každý párny týždeň v kalendárnom roku od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., každý nepárny týždeň kalendárneho roka v stredu od 16:00 hod. do 20:00 hod., s výnimkou osobitnej úpravy, kedy sa nerealizuje úprava skôr uvedená, kedy je oprávnený otec stretávať sa s maloletým v každý nepárny kalendárny rok dňa 24.12. od 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok dňa 25.12. od. 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý nepárny kalendárny rok dňa 26.12. od. 09:00 hod. do 09:00 hod. nasledujúceho dňa, každý párny kalendárny rok od 31.12. od 09:00 hod. do 20:00 hod. nasledujúceho dňa, každý kalendárny rok počas letných prázdnin od 01.07. od 09:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a od 01.08. od 09:00 hod. do 15.08. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin počnúc pondelkom o 09:00 hod. končiac nedeľou o 18:00 hod. V ostatnom vyššie neuvedenom období osobitnej úpravy každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin počnúc pondelkom o 09:00 hod. končiac nedeľou o 18:00 hod., v dňoch 24.12. od 09:00 hod. až 27.12 do 09:00 hod., od 31.12. od 09:00 hod. do 01.01. bezprostredne nasledujúceho roka, od 15.07. od 18:00 hod. do 01.08. do 09:00 hod. a od 15.08. od. 18:00 hod. do 31.08. do 17:00 hod. bude dieťa nepretržite u matky a nebude realizovaný styk otca s dieťaťom.“.
3. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky považuje za účelové a napadnutý rozsudok je presvedčivo v celom svojom kontexte odôvodnený s podrobným vysvetlením logických úvah, ku ktorým súd dospel. Naproti tomu v konaní neboli preukázané matkou tvrdené výdavky na maloletého v ňou tvrdenej výške a v skutočnosti boli nižšie. Suma 450,- eur, ktorú bude mať matka k dispozícii, by mala postačovať k tomu, aby sa maloletý podieľal na životnej úrovni rodičov. Odvolanie nereflektuje záver súdu, že z príjmu od januára 2020 vyplýva, že otec už odmeny nepoberá. Pre súd bol v tomto rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd iba mechanicky vychádzal z príjmu otca zarátajúc aj odmeny, ktoré už nepoberá, tak by to v budúcnosti mohlo viesť k novému návrhu na zníženie výživného pre podstatnú zmenu pomerov, čo by bolo nehospodárne. Súd pragmaticky vychádzal z rozhodujúceho obdobia pre určenie príjmu otca a tiež zohľadnil fakt, že otec hradí celé náklady na bývanie trojčlennej domácnosti, čo je podstatný výdavok, ktorého príjemcom je aj maloletý. Otec navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje prehodnotiť skutočnosti, ktoré uvádza matka maloletého. V prípade, že by odvolací súd dospel k záveru, že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, ako rozhodol súd prvej inštancie, kolízny opatrovník poukázal na možnosť tvorby úspor pre maloleté dieťa v zmysle § 63 ods. 3 Zákona o rodine. Vzhľadom na pomerne rozsiahlu úpravu stretávania mohlo dôjsť k nezrovnalostiam, ktoré si neuvedomila žiadna zo zúčastnených strán, preto odporučil úpravu prehodnotiť a rozhodnúť tak, aby stretávanie otca s maloletým bolo jednoznačné, vykonateľné a vymožiteľné.
5. Matka maloletého v replike k vyjadreniu otca uviedla, že argumenty otca nepovažuje za opodstatnené a na rozdiel od neho zastáva názor, že na účely rozhodnutia o výške jeho vyživovacej povinnosti bolo potrebné zohľadniť jeho príjmy aj za obdobie, v ktorom bol mesačný príjem otca niekoľkonásobne vyšší v dôsledku vyplatených nadštandardných odmien a príplatkov. Predmetné odmeny a príplatky boli otcovi vyplácané v období roka 2019. Z napadnutého rozsudku prvostupňového súdu je zrejmé, že súd príjmy z tohto obdobia, zahŕňajúce tiež vyplatené odmeny, nebral do úvahy a na účely určenia vyživovacej povinnosti otca zohľadnil iba jeho štandardnú mzdu, ktorú otec poberal v prvom polroku 2020 (od januára do júna). Takýto postup súdu však nemožno považovať za správny z viacerých dôvodov. Od mája 2019 do septembra 2020 otec na výživu dieťaťa neprispieval (až 18.09.2020 prvýkrát poslal sumu 100,- eur bez uvedenia účelu). Súd na neplatenie výživného v priebehu konania neprihliadol z dôvodu, že výživné určoval až od rozvodu manželstva. Matka však zastáva názor, že na neplatenie výživného zo strany otca od mája 2019 súd pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti prihliadnuť mal, a to o to prísnejšie, že zákonnú vyživovaciu povinnosť na syna si otec neplnil resp. prestal plniť práve v čase, kedy mu začali byť zo strany jeho zamestnávateľa vyplácané predmetné vysoké odmeny. Súd prvej inštancie zrejme opomenul, že pokiaľ by si matka uplatnila proti otcovi návrh na priznanie výživného od začiatku súdneho konania, ktorým bol práve máj 2019, kedy otec prestal výživné uhrádzať, súd by sa odmenami otca zaoberať nevyhnutne musel. Z otcových nadštandardných príjmov, ktoré otec vďaka odmenám a príplatkom zarábal v roku 2019, by tak dieťa v takom prípade úžitok pravdepodobne malo, keďže súd by tieto príjmy zohľadniť musel. Svojim rozhodnutím však súd takýto nárok maloletého dieťaťa v podstate poprel. Preto skutočnosť, že výživné bolo požadované a priznané až od skončenia konania, by na postupe súdu nemala vôbec nič meniť, keďže samotné odmeny boli otcovi poskytované v čase, kedy už predmetné súdne konanie riadne prebiehalo. Je zrejmé, že pokiaľ jeden z rodičov dieťaťa zarábal v priebehu konania týkajúceho sa jeho vyživovacej povinnosti priemerne niekoľko tisíc eur mesačne, pričom sa takáto skutočnosť nepremietla do konečnej výšky súdom určeného výživného, došlo k zásahu do práva maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodiča. Otec vo svojom písomnom vyjadrení poukazuje na to, že suma 450,- eur, ktorú by matka na základe úsudku súdu mala mať mesačne k dispozícii, a ktorá by mala predstavovať výživné od otca a výživné, ktoré by dieťaťu mala poskytovať matka, by jej mala postačovať k tomu, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov. S týmto tvrdením otca nemožno súhlasiť, nakoľko suma „celkového výživného“ od oboch rodičov vo výške 450,- eur, ktorú ustálil súd prvej inštancie, nie je vyhodnotená správne. Zatiaľ čo v prípade matky súd pri hodnotení príjmu vychádzal z príjmov za obdobie od júla 2019 do júna 2020, u otca bolo hodnotenie jeho príjmu obmedzené iba na jeho čistý mesačný príjem za obdobie roka 2020 (od januára 2020 do júna 2020). Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je pritom vôbec zrejmé, na základe akých skutočností sa prvostupňový súd pre uplatnenie takéhoto nejednotného postupu pri hodnotení majetkových pomerov oboch rodičov rozhodoval, a prečo dospel k záveru, že takto ustálené výšky príjmov sú ustálené korektne. Rovnako preto nie je možné súhlasiť ani s ďalším postojom otca prezentovaným v jeho vyjadrení, ktorým poukazuje na jeho údajné znášanie „celých nákladov“ na bývanie s tým, že táto okolnosť bola podľa jeho názoru zo strany súdu správne zohľadnená aj pri určovaní výživného. Aj v tejto súvislosti matka zotrváva na výhradách prezentovaných v odvolaní, ktorými súdu vytkla neobjektívnosť v posudzovaní prístupu otca k plneniu jeho úloh ako rodiča a zároveň člena rodiny. V prípade neplatenia ani len minimálneho výživného zo strany otca od mája 2019 totiž súd na túto okolnosť podľa jeho vlastného vyjadrenia pri určovaní vyživovacej povinnosti neprihliadol, zatiaľ čo uhrádzanie hypotéky a platieb spojených s užívaním domu zo strany otca súd už zohľadniť za potrebné považoval. Rovnako aj vyjadrenie otca uvedené v jeho písomnom stanovisku, v zmysle ktorého platil „celé náklady“ na bývanie, považuje matka za zavádzajúce. Pod pojmom „celé náklady“ je totiž možné rozumieť tiež náklady na stravu, drogériu, bežné nákupy spojené s fungovaním domácnosti vrátane oblečenia, liekov, záujmových aktivít a celkových nákladov na rodinu. Takéto výdavky však otec posledné roky nezdieľal, ale platila ich takmer iba matka. Matka nespochybňuje, že otec sa podieľal na nákladoch na bývanie uhrádzaním splátok hypotekárneho úveru a uhrádzaním platieb za energie, iné výdavky na domácnosť však otec neuhrádzal a ako už bolo uvedené - od mája 2019 neuhrádzal ani výživné na dieťa.
S prihliadnutím na nulové výdavky otca na bývanie v mieste jeho zamestnania v Bratislave, kde mu podľa jeho vlastných slov náklady na ubytovanie prepláca jeho zamestnávateľ, tak podľa názoru matky nie je nijako zvlášť výnimočné, ak otec počas svojej dlhodobej neprítomnosti v spoločnej domácnosti uhrádzal svojej rodine aspoň výdavky spojené s bývaním. Uvedené platí navyše o to viac, pokiaľ táto nehnuteľnosť predstavovala a predstavuje strechu nad hlavou pre jeho maloleté dieťa a tiež o to viac, pokiaľ sa jedná o nehnuteľnosť, ktorá je v jeho spoluvlastníctve (splátkami hypotéky si teda otec splácal de facto vlastnú nehnuteľnosť). Nemožno nepoukázať na vyjadrenie súdu uvedené v rozsudku, podľa ktorého náklady na bývanie uhrádza otec „na úkor svojej životnej úrovne“. Je zrejmé, že človek s vysokým mesačným príjmom bez výdavkov na ubytovanie v mieste svojho zamestnania, ktorý nemá žiadne významnejšie peňažné záväzky, či inú vyživovaciu povinnosť, nemôže reálne zaplatením takýchto platieb pre svoju rodinu (rádovo v zopár stovkách eur) pociťovať ujmu na svojom životnom štandarde. Preto pokiaľ súd započítal túto okolnosť v otcov prospech, nemohol postupovať správne. Navyše, ako už bolo uvedené aj v odvolaní - z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či súd zohľadnil osobný vklad matky na výchovu a starostlivosť, pričom takýto režim, kedy je v živote dieťaťa nepretržite prítomná výlučne iba matka, sa v starostlivosti o maloletého Y.a realizuje prakticky od jeho narodenia. Otec býval prítomný spočiatku iba cez víkendy, pričom frekvencia jeho návratov domov sa postupne znižovala. Akákoľvek starostlivosť o dieťa a domácnosť tak bola vždy výlučne na jej pleciach. V septembri 2020, začiatkom školského roka, otec pristúpil k rozhodnutiu odviezť vozidlo, ktoré matka od nástupu dieťaťa do škôlky využívala najmä na jeho prepravu. Vozidlo je vlastníctvom otcových rodičov, pričom otec svoj počin odôvodnil tým, že jeho rodičia toto vozidlo potrebujú pre seba (otcovi rodičia vlastnia pritom okrem tohto tiež ďalšie vozidlá). Z uvedeného dôvodu je tak matka aktuálne nútená zaoberať sa kúpou nového automobilu, pričom zvažuje kúpu ojazdeného vozidla z autobazáru. V takom prípade bude financovanie takejto kúpy riešiť pravdepodobne formou účelového úveru a táto skutočnosť bezpochyby do značnej miery ovplyvní jej majetkovú situáciu.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku III. o určení výživného na maloletého Y.a a vo výrokoch IV., V. o úprave styku otca s maloletým Y. podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:
7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca k maloletému na čas po rozvode na tom závere, že rodičia maloletého stále obývajú spoločnú domácnosť. Otec žije počas pracovného týždňa v Bratislave, kde mu ubytovanie poskytuje zamestnávateľ. Rodičia sú však majetkovo prepojení, splácajú hypotekárny úver a nebolo rozporné, že náklady na bývanie a hypotekárny úver spláca v skutočnosti otec maloletého. Nie je však zrejmé, či je to riešenie dlhodobé alebo krátkodobé a súd vychádzal z toho, že po rozvode manželstva budú rodičia maloletého riešiť aj otázku podieľania sa matky dieťaťa na nákladoch bývania a splácania hypotéky. Započítavanie iných pohľadávok, aj vzájomných pohľadávok rodičov na výživné na maloleté dieťa nie je prípustné (§ 76 ods. 2 Zákona o rodine). Preto na aktuálnu situáciu súd neprihliadal, hoci podľa súčasného stavu na úkor svojej životnej úrovne otec dieťaťa hradí celé náklady na bývanie trojčlennej domácnosti. Na druhej strane súd neprihliadol ani na to, že na výživné otec neprispieval, a to preto, že výživné určil až počnúc rozvodom manželstva. Matka totiž podľa nerozporovaných tvrdení platila stravu a ostatné bežné výdavky svoje a dieťaťa počas neprítomnosti otca dieťaťa. Pokiaľ ide o príjem otca, tak súd prvej inštancie usúdil, že jeho odmeny, ktoré významne zvýšili jeho príjem do konca roka 2019, nemožno ďalej považovať a najmä do budúcnosti za štandardnú súčasť mzdy otca dieťaťa. Z príjmu od januára 2020 vyplýva, že už odmeny nepoberá. Hoci tak súd nemal k dispozícii taký prehľad o príjmoch otca dieťaťa, ktorý by vychádzal z viac ako šiestich stabilných mesiacov, nik nerozporoval, že na odmeny prideľované do decembra 2019 súd nebude prihliadať. Súd však prihliadal k tomu, že sa predpokladajú štandardné odmeny či výkyvy v mzde, tak ako napríklad v júni 2020, preto za smerodajný považoval priemerný mesačný príjem medzi cca 1 550,- eur (mzda bez akýchkoľvek odmien) a cca 1 875,- eur (čistý mesačný príjem za obdobie od januára 2020 do júna 2020 s daňovým bonusom). Súdom určené výživné 320,- eur je tak v rozmedzí 17,07 % až 20,65 % takto vypočítaného priemerného mesačného príjmu otca dieťaťa. Ide o pomer, ktorý sa nevymyká štandardne určovanej výške vyživovacej povinnosti pri jedinej vyživovacej povinnosti. Pri takto určenom výživnom s prihliadnutím na to, že aj matka, hoci sa o dieťa osobne stará, je povinná tiež prispievať na výživu dieťaťa (keby len desatinou svojho prímu t.j. cca 107,- eur) a poberá rodinný prídavok, je zrejmé, že na výživu dieťaťa bude matka mať k dispozícii minimálne
450,- eur mesačne, čo by malo postačovať na to, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov. Otec dieťaťa pritom aj dosiaľ o dieťa záujem prejavoval, nie je teda dôvod výživné súdom určené považovať za všetky prostriedky, čo pre dieťa vynaloží. Životnú úroveň dieťaťa tvorí aj aktívne trávenie voľného času s rodičmi, čo tiež stojí určité financie. Nie je dôvod neveriť tomu, že otec bude dieťaťu kupovať napríklad dary, preto súd neurčoval výživné vo vyššej sume. Súd pri danej výške preukázaného príjmu nevyčlenil časť výživného na sporenie či životné poistenie. Suma súdom určeného výživného je asi na hranici, kedy je celé spotrebovateľné účelne, pokiaľ však matka zváži, že časť z neho na takýto účel je dôvodné vynakladať, môže v prospech dieťaťa časť vyčleniť na sporenie alebo dieťa poistiť. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s dieťaťom, súd prvej inštancie uviedol, že v podstate prevzal dohodu rodičov do výroku rozhodnutia súdu s tým, že ju upravil len potiaľ, pokiaľ bola nejasná, nezrozumiteľná alebo neobsahovala časy odovzdania a prevzatia dieťaťa (napr. letné prázdniny).
8. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
9. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
12. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
15. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
18. Zákon o rodine zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Určenie vyživovacej povinnosti je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Pokiaľ ide o úpravu styku s maloletým dieťaťom, na tomto sa môžu rodičia dohodnúť pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo. V takom prípade sa dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode okrem prípadu, že rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Súd v tomto konaní v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
19. Po preskúmaní danej veci mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, tieto následne nesprávne právne posúdil a zároveň nedostatočne zistil skutočný stav veci tak, ako mu to ukladajú ust. § 35 a § 36 CMP. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom zároveň znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
20. Výrokom III. napadnutého rozsudku súd prvej inštancie určil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému, vychádzajúc iba z príjmu za obdobie od januára 2020 do júna 2020, dôvodiac, že nemal k dispozícii taký prehľad o príjmoch otca dieťaťa, ktorý by vychádzal z viac ako šiestich stabilných mesiacov, pričom otec mal v roku 2019 vyššie príjmy v dôsledku odmien, ktoré nemožno do budúcnosti považovať za štandardnú súčasť mzdy otca dieťaťa. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje. Otec maloletého mal v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku stále zamestnanie, a to po dobu presahujúcu obdobie jedného roka. Súd prvej inštancie mal k dispozícii potvrdenie zamestnávateľa otca o výške jeho príjmu a súd prvej inštancie tak mal k dispozícii prehľad o príjme otca za obdobie presahujúce šesť mesiacov, z ktorého mohol a mal vychádzať rovnako, ako u matky maloletého. Nejde o prípad, keď by otec maloletého často menil zamestnania a dosahoval mzdu nezodpovedajúcu jeho možnostiam a schopnostiam, prípadne bol dobrovoľne nezamestnaný, v ktorých prípadoch by súd skutočne nemal relevantný podklad o príjme povinného rodiča a musel by tak vychádzať z potencionality príjmu povinného rodiča. V zmysle koncepcie Zákona o rodine sa na strane povinného rodiča skúmajú jeho celkové zárobkové a majetkové pomery a pri určení výživného je nevyhnutné zohľadniť aj benefity, ktoré povinnému rodičovi z pracovného pomeru (v tomto prípade štátnozamestnaneckého pomeru) plynú, a to vrátane odmien, preplatenej dovolenky a podobne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoP/1/2017, podľa ktorého je správny aj ten postup, ak pri určení výšky výživného sú do príjmu otca zohľadnené aj cestovné náhrady. Odvolací súd je rovnakého názoru a hoc odmeny zamestnanca sú nepravidelným príjmom a nenárokovateľnou zložkou mzdy (platu), je potrebné ich pri určení výživného zohľadniť, pretože aj vďaka ním sa pozitívne menia majetkové pomery povinného rodiča, jeho možnosti, schopnosti a napokon aj životná úroveň, na ktorej má dieťa právo sa podieľať. Tým, že súd prvej inštancie vychádzal iba z príjmu otca za obdobie od januára 2020 do júna 2020, kedy otec odmeny nedostal, dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. Tento nedostatok však nemožno napraviť v odvolacom konaní, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je postihnutý aj ďalšími vadami.
21. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, v rozpore s čím súd prvej inštancie pri určení vyživovacej povinnosti otca prihliadal na okolnosti, ktoré hypoteticky ešte len môžu nastať v budúcnosti, ako napr. kupovanie darov otcom maloletému, podieľanie
sa matky na úhrade hypotéky a na nákladoch na bývanie a podobne. Takéto okolnosti sú však iba domnienkou a nemožno na ne prihliadať, hoc by to boli okolnosti vysoko pravdepodobné. V prípade, že nastanú, môžu byť zohľadnené až pri ďalšom rozhodovaní o výživnom, keď už bude zrejmé, či nastali a v akom rozsahu. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že suma určeného výživného je „asi“ na hranici, kedy je celé spotrebovateľné účelne. Tento záver súdu však nezodpovedá hodnoteniu dôkazov, ktoré je súd povinný vykonať v súlade s ust. § 191, keď v hodnotení dôkazov absentuje vyhodnotenie dôkazov o konkrétnych potrebách maloletého a konkrétnych výdavkoch rodičov a nemožno sa stotožniť so záverom, že úhrada nákladov na bývanie zo strany otca ide na úkor jeho životnej úrovne, a to jednak z dôvodu, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami a na druhej strane sú aj takéto výdavky rodiča plnením vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému, ktorý v danej nehnuteľnosti býval, keď týmto spôsobom bola uspokojovaná jeho základná potreba bývania, v súvislosti s čím sa na druhej strane nemožno stotožniť s tvrdením matky, že by otec na výživu maloletého neprispieval. Plnenie vyživovacej povinnosti nie je len poskytovaním určitej sumy zo strany povinného rodiča dieťaťu prostredníctvom druhého rodiča, ale aj poskytovanie bývania, prípadne uspokojovanie iných potrieb dieťaťa v naturálnej forme a napokon aj osobná starostlivosť. Samozrejme, pokiaľ je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve rodičov, tak potrebu bývania dieťaťa v tejto nehnuteľnosti uspokojujú obaja. Započítavanie pohľadávok rodičov na výživné na maloleté dieťa skutočne nie je prípustné, avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, prečo tento argument súd použil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie absentuje aj podrobnejšie a presvedčivé vyhodnotenie dôkazov o možnostiach a schopnostiach matky maloletého a jej osobnej starostlivosti o dieťa vo vzťahu k určenej vyživovacej povinnosti. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je tak vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti nepreskúmateľné a nepresvedčivé, čím došlo k takému nesprávnemu procesnému postupu súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
22. Pokiaľ ide o výrok IV. napadnutého rozsudku, tak matka namietala, že neodzrkadľuje v úplnosti dohodu manželov o realizácii osobitného styku s maloletým počas jarných prázdnin, keď súd zrejme len nedopatrením opomenul vo výroku upraviť osobitný styk matky s maloletým každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin, čo by v predmetnom období znamenalo povinnosť realizácie bežného styku otca. S odvolaním matky sa v tejto časti možno stotožniť do tej miery, že súd vo výroku neupravil styk matky s maloletým každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin, čo by v predmetnom období znamenalo povinnosť realizácie bežného styku otca. Avšak z „dohody“ rodičov zaznamenanej v zápisnici iná úprava nevyplýva. Na druhej strane však súdom určená úprava môže spôsobovať komplikácie pri jej realizácii, keď v párnom kalendárnom roku by mal otec maloletého počas celých jarných prázdnin, avšak matka by túto možnosť v nepárnom kalendárnom roku mať nemusela, ak by sa realizovalo stretávanie otca s maloletým ako v bežnom režime (v párnom týždni od piatku do nedele, v nepárnom týždni v stredu popoludní), čím by matka nemala možnosť naplánovať si napr. dovolenku s maloletým v čase jarných prázdnin na celé ich obdobie. Matka síce uvádza, že súd tak rozhodol zrejme len nedopatrením, keď opomenul vo výroku upraviť jej osobitný styk s maloletým každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin, avšak takéto konštatovanie je len domnienkou, pretože vo vzťahu k výroku o úprave styku otca s maloletým je odôvodnenie rozhodnutia nepresvedčivé a nedostatočné, keď súd len uviedol, že dohodu rodičov o úprave styku v podstate prevzal do výroku rozhodnutia súdu s tým, že ju upravil len potiaľ, pokiaľ bola nejasná, nezrozumiteľná alebo neobsahovala časy odovzdania a prevzatia dieťaťa (napr. letné prázdniny). Dohoda rodičov však nebola uzatvorená a schválená v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine a CMP, keď nebola v zápisnici podpísaná a následne rozsudkom schválená. Ide tak o rozhodnutie súdu, ktoré síce vychádza so súhlasných vyjadrení rodičov, avšak nie o rodičovskú dohodu uzatvorenú procesne perfektným spôsobom, a preto si aj výrok o úprave styku vyžadoval náležité a presvedčivé odôvodnenie, a to najmä pokiaľ znenie výroku úplne nezodpovedá obsahu úpravy styku zaznamenaného v zápisnici, na ktorom sa rodičia zhodli.
23. Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV., ako aj vo výroku V., ktorým boli upravené konkrétne povinnosti rodičov pri realizácii styku otca s maloletým, čím je tento výrok závislým vo vzťahu k výroku IV. o úprave styku podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
24. V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie pri určení výživného otca voči maloletému na čas po rozvode vychádzať predovšetkým z priemerných čistých zárobkov oboch rodičov za obdobie 12 mesiacov predchádzajúcich právoplatnosti rozvodu vrátane všetkých príjmov a iných benefitov, ktoré im
boli poskytované zo strany zamestnávateľov. Na čas od rozvodu bude súd vychádzať z ich možností, schopností a majetkových pomerov, ako aj potrieb dieťaťa, ktoré tu boli v čase vyhlásenia súdu prvej inštancie a najmä výsluchom rodičov doplní dokazovanie ohľadne kvantifikovania potrieb maloletého a výdavkov matky na ich uspokojovanie a v rozsahu potrebnom na zistenie skutočného stavu veci vykoná prípadne aj ďalšie dokazovanie, pokiaľ bude toto potrebné. V prípade, že súd prvej inštancie dospeje k záveru, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého vyššou sumou, starostlivo prihliadne na odôvodnené potreby maloletého, ktoré majú byť uspokojované priebežne, a to aj s prihliadnutím na vyživovaciu povinnosť matky a jej osobnú starostlivosť o dieťa, a následne zváži, či je odôvodnenou potrebou maloletého aj tvorba úspor, a ak áno a majetkové pomery otca to dovolia, určí sumu, ktorá má tomu účelu slúžiť. Odvolací súd však zdôrazňuje, že výživné pre maloleté dieťa má slúžiť na uspokojovanie jeho potrieb a nie potrieb oprávneného rodiča a pokiaľ sa výživné určené súdom prvej inštancie javí ako nízke vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zároveň sa matkou navrhované výživné v sume 800,- eur mesačne javí ako neprimerane vysoké a nezodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa, a to aj pri úvahe o tvorbe úspor maloletého z výživného poskytovaného otcom. Pre úplnosť súd k odvolacím námietkam matky maloletého tiež dopĺňa, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, t. j. aj výživné sa určuje na čas po rozvode a súd prvej inštancie správne neprihliadal na prípadné neplnenie vyživovacej povinnosť otca voči maloletému počas manželstva jeho rodičov a pokiaľ by tomu tak aj bolo, nemôže byť takáto okolnosť na ťarchu povinného rodiča do budúcna v tom zmysle, že by v dôsledku takej okolnosti súd určil vyššiu vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ si niektorý z rodičov neplní vyživovaciu povinnosť počas manželstva, je právom druhého rodiča podať návrh na jej určenie. Avšak ako bolo uvedené vyššie, tak otec maloletého si ju plnil minimálne vecným plnením, a to poskytovaním bývania. Odvolací súd ďalej uvádza, že v priebehu odvolacieho konania obaja rodičia predložili viaceré listinné dôkazy, ktoré by mali preukazovať zmeny v ich pomeroch, ktoré by mali byť rozhodujúce pre určenie výživného. Keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil, dokazovanie nevykonával. Úlohou súdu prvej inštancie však v ďalšom priebehu konania bude vykonať dokazovanie aj dôkazmi predloženými účastníkmi v priebehu odvolacieho konania, doplniť dokazovanie o zistenie ich zárobkov od času, kedy boli zisťované naposledy, vykonať dokazovanie ohľadne potrieb maloletého, možností a schopností rodičov v čase od rozhodnutia súdu prvej inštancie až do vyhlásenia nového rozsudku súdu prvej inštancie v tejto veci, pričom všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotí v súlade s ust. § 191 CSP a určí výživné od momentu právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode manželstva rodičov maloletého a v prípade, že v priebehu ďalšieho obdobia došlo, prípadne do času nového rozhodnutia súdu prvej inštancie dôjde k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, môže súd prvej inštancie určiť výživné diferencovane, t. j. v čase od právoplatnosti rozvodu vychádzajúc zo stavu, ktorý tu bol v čase rozhodnutia o rozvode až do momentu podstatnej zmeny pomerov a následne vo výške zodpovedajúcej zmene pomerov s účinnosťou od obdobia, kedy nastala, a to prípadne aj opakovane, ak k zmene pomerov došlo, prípadne dôjde v priebehu konania viackrát. Súd zistí skutočný stav veci uplatniac vyšetrovací princíp. Súd prvej inštancie ku dňu rozhodnutia zistí, v akej výške otec maloletého uhradil výživné od rozvodu jeho manželstva s matkou maloletého a v nadväznosti na toto zistenie ustáli aj prípadnú výšku zročného výživného a v prípade dlhu na zročnom výživnom uloží otcovi maloletého povinnosť uhradiť ju v primeranej lehote s prihliadnutím na jeho pomery. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým, súd tento upraví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, a to predovšetkým v záujme maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie náležite odôvodní. Pokiaľ však rodičia budú mať záujem uzatvoriť dohodu o úprave styku otca s maloletým, k čomu ich nabáda aj odvolací súd, úlohou súdu prvej inštancie bude uskutočniť tento proces v súlade s CMP a Zákonom o rodine tak, aby následne výrok rozsudku bol vykonateľný a nevzbudzoval akékoľvek pochybnosti o tom, u ktorého z rodičov má maloletý byť v konkrétnom čase.
25. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 392 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).