Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24CoP-140-2019.pdf
PDF · 93.03 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W. Š., K.. X.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny V., pochádzajúcu z rodičov X. W., Y.. J., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom W., V. X, zastúpenej v konaní JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou v Prešove, Floriánova 12 a V. Š., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. K. D. XXX, zastúpeného v konaní JUDr. Petrom Gdovinom, Advokátska kancelária, Humenné, Kalininova 675, o úpravu práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/137/2018-92 zo dňa 11.6.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Predmet konania.
1. Predmetom konania je úprava rodičovských práv a povinností voči mal. W.. Obsah napadnutého rozhodnutia 2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.: „z v e r u j e mal. W. B., nar. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná ju zastupovať a spravovať jej majetok, otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. W. sumou 300 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna u p r a v u j e styk otca s mal. W. tak, že: otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. W. každý párny víkend v nedeľu od 10.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky, žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“ 3. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že maloletá W. pochádza z partnerského vzťahu. V súčasnej dobe býva matka s maloletou W., 21-ročnou a 15-ročnou dcérou pochádzajúcimi z prvého manželstva matky v nájomnom byte, ktorý je v štádiu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Matka je toho času na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok aj s rodinnými prídavkami spolu v sume 290 Eur mesačne. Zároveň poberá výživné od otca mladšej dcéry pochádzajúcej z predchádzajúceho manželstva v sume 200 Eur mesačne. Plnoletá dcéra, ktorá študuje, má výživné od otca v sume 300 Eur mesačne, pričom do domácnosti nepravidelne prispieva v nižších sumách, to sú rôzne nákupy v sume 10 až 15 Eur mesačne. Plnoletá dcéra študuje na Vysokej škole v Brne. Matka má zároveň vyživovaciu povinnosť k plnoletému synovi, ktorý žije so svojím otcom. Na jeho výživu matka v súčasnej dobe neprispieva, nakoľko nadobudol
schopnosť sa sám živiť a pracuje. Otec v súčasnej dobe býva s rodičmi, kde prispieva sumou 200 Eur mesačne na bývanie a na stravu. Okrem toho platí výživné pre dcéru W., ktorá má 10 rokov v sume 260 Eur mesačne. Otec je zamestnaný vo firme MESAROLI TRANSPORTS a.s., Bratislava, kde pracuje v 3-týždňových turnusoch, pričom za rok 2018 bola jeho čistá mzda 5 399,86 Eur, cestovné, stravné a iné náhrady 23 767,42 Eur, čo predstavuje spolu sumu 2 432,62 Eur mesačne. Za obdobie január až marec 2019 bola jeho čistá mzda spolu s cestovným, stravným a inými náhradami celkovo vo výške 2 832,63 Eur mesačne. Otec poukázal na to, že jeho čistá mzda je okolo 500 Eur mesačne, zostávajúca časť mzdy sú diéty v zahraničí, kde sa musí stravovať, pričom 30 až 50 % tejto časti mzdy je strava v zahraničí. Maloletá W. je v celodennej opatere a starostlivosti matky, ktorá je s ňou toho času na rodičovskej dovolenke. 4. Prijal právny názor, podľa ktorého z vykonaného dokazovania súdu vyplýva, že otec maloletej pravidelne prispieva sumou od 200 do 300 Eur mesačne. Keďže je maloletá v celodennej opatere a starostlivosti matky, ktorá je s ňou toho času na materskej dovolenke. Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z odôvodnených potrieb maloletej, ako aj z možností a schopností na strane oboch rodičov. Maloletá je v celodennej opatere a starostlivosti matky, pričom matka presne vyšpecifikovala všetky výdavky, ktoré má s maloletou a ktoré sú odôvodnené, riadne preukázané a ktoré matka mesačne vyčíslila na sumu okolo 570 Eur. Zvýšené výdavky pre maloletú sú aj na lekárske ošetrenie, keďže navštevuje kožnú ambulanciu, má atopický ekzém, pravidelne užíva krémy a lieky. Zároveň súd vzal do úvahy aj možnosti a schopnosti na strane oboch rodičov, pričom príjem matky je v súčasnej dobe veľmi nízky, poberá iba rodičovský príspevok aj s rodinnými prídavkami spolu v sume 290 Eur mesačne. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 15-ročnej dcére, ako aj 21-ročnej dcére, ktorá študuje na vysokej škole. Otec je v súčasnej dobe zamestnaný, jeho príjem je podstatne vyšší ako je príjem na strane matky, nakoľko pracuje v zahraničí ako kamionista. Aj keď jeho čistá mzda je okolo 500 Eur mesačne, zároveň poberá k tejto mzde diéty v zahraničí spočívajúce v cestovnom a stravnom, takže jeho priemerný čistý mesačný príjem sa pohybuje v sume okolo 2 800 Eur mesačne. Aj keď cestovné náhrady a náhrada stravného nemôže byť započítaná do príjmu otca, vďaka takýmto vysokým diétam dokáže otec nadštandardne pokryť svoje výdavky na stravu, ktoré nespotrebuje v plnej výške, z tohto dôvodu môže určitú finančnú čiastku za týmto účelom ušetriť. Je všeobecne známe, že práve tieto cestovné náhrady tvoria prevažnú časť príjmu vodičov medzinárodnej dopravy, preto nie je možné, aby sumu vo výške okolo 2 300 Eur spotreboval mesačne na stravu. Skutočnosť, že otec je schopný platiť aj vyššie výživné pre svoju dcéru, je potvrdená tým, že doposiaľ na jej výživu prispieval pravidelne mesačne sumou 300 Eur mesačne, resp. 260 alebo 200 Eur mesačne. Aj keď má otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére W., ktorej prispieva sumou 260 Eur mesačne, je podľa názoru súdu v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať aj maloletej W. sumou 300 Eur mesačne, najmä preto, že matka maloletej W. v súčasnej dobe nepracuje, je s ňou na materskej dovolenke, nemôže si zabezpečiť svoj vlastný príjem, z ktorého by dokázala pomerne uhrádzať jej výdavky. Zároveň súd upravil styk otca s maloletou W. v súlade s návrhom matky, ako aj s návrhom otca, ktorý žiadal upraviť styk na 2 hodiny, pričom neakceptoval žiadosť otca, aby to bolo každú nedeľu, nakoľko otec pracuje v zahraničí a takýto styk by sa každý týždeň neuskutočňoval. 5. Poukázal na ust. § 25, ods. 1,2, § 36, ods. 1, § 62, ods. 1,2,3,4,5, § 65, ods. 1, § 75, ods. 1,2 Zákona o rodine. 6. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal. Obsah odvolania 7. Proti výroku rozsudku o výške výživného podal odvolanie otec. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok a zaviazal otca mal. prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne. V odvolaní ďalej uviedol, že sa nestotožňujem so spôsobom, na základe ktorého súd prvého stupňa dospel k stanoveniu sumy okolo 570,- € ako nákladom a výdavkom, ktoré má matka s mal. W.. Spolu s navrhovateľkou bývajú, okrem maloletej v byte tiež jej dve dcéry a preto alikvotná čiastka za výdavky ako sú plyn, elektrina, voda na ani nie dvojročné dieťa nemôže ani zďaleka predstavovať rovnakú sumu, ako v prípade dospelých osôb. Okrem toho mi nie je zrejmé, ako došiel súd bez predloženia relevantných dokladov k záverom, že matka vynakladá mesačne na oblečenie a obuv pre maloletú čiastku 125,-€ a predovšetkým kde na to pri svojom príjme berie peniaze... Prevažnú väčšinu tvrdených výdavkov pritom matka nepreukázala hodnovernými dôkazmi. Nesúhlasí so zarátaním plaveckého kurzu v hodnote 130,-€. Je v plnom rozpore so spotrebným charakterom výživného. Ak sa pri stanovení pomerne vysokého výživného na mal. dieťa, ktoré ešte ani nedovŕšilo hranicu dvoch rokov, súd snažil dosiahnuť naplnenie zákonnej požiadavky, aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov, sme presvedčení, že si preto nezvolil správny postup. Ako vhodné by javilo vyčlenenie časti výživného na tvorbu úspor. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa otec vždy snažil zabezpečovať všetky potreby rodiny, pričom
nároky navrhovateľky sa neustále zvyšovali. Je pravdou, že odporca má vyšší príjem, ako je priemerná mesačná mzda v národnom hospodárstve, ale treba si tiež uvedomiť za akú cenu. Naproti tomu navrhovateľka nepreukázala, že má skutočný záujem nájsť si primeranú prácu a podieľať sa zo svojho príjmu na životných nákladoch svojej dcéry. Súd sa v rámci dokazovania zameral len na vyhodnotenie a stanovenie príjmu otca, pričom sa len veľmi nedostatočne a opäť nedbanlivým spôsobom zaoberal jeho odôvodnenými výdavkami, až po zohľadnení ktorých možno skutočne dospieť k ozajstným, t.j. čistým príjmom na jeho strane. Prevažnú časť príjmov predstavuje náhrada cestovných a stravných nákladov. Prihliadať k takto získanej mzdovej zložke je však pritom možne len v rozsahu, v akom nebola povinným rodičom počas pobytu v zahraničí spotrebovaná. 8. Matka a kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli odvolanie otca zamietnuť ako nedôvodné. Hodnotenie odvolacieho súdu 9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) . 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z.). Podľa § 62 ods. 2 zákona číslo 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 11. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Matka maloletého zabezpečuje o mal. W. osobnú starostlivosť, čo je nutné považovať za formu plnenia výživného. Otec v odvolaní namieta, že súd nemal pri určení výživného zohľadniť poplatok za plavecký kurz. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i nemateriálnej povahy k tomu, aby sa dieťa mohlo dostatočne rozvíjať. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojím deťom podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pričom povinnosťou súdu je vždy prihliadnuť k všetkým dôležitým okolnostiam, u každého rodiča zvlášť, prihliadnuť na vek, vyspelosť dieťaťa, prihliadnuť na nevyhnutné potreby a potreby, ktoré sú nad rámec bežných potrieb, náklady ktoré súvisia so zdravotným stavom maloletého dieťaťa, je nutné prihliadnuť na majetkové pomery oboch rodičov a následne až tak zhodnotiť možnosti, schopnosti otca ako povinného a zhodnotiť odôvodnené potreby maloletých detí. Maloletá W. je v celodennej starostlivosti matky. Má zvýšené výdavky v súvislosti s jej zdravotným stavom. 12. Súd prvej inštancie vychádzal pri určení možností a schopností otca z príjmu otca, ktorého súčasťou sú okrem mzdy aj cestovné náhrady. V súlade s ustálenou judikatúrou, pri určovaní vyživovacej povinnosti povinnému rodičovi, ktorému je vyplácaná náhrada cestovných nákladov, je potrebné na časť tejto náhrady, ktorá nebola spotrebovaná prihliadať ako na príjem, z ktorého sa vychádza pri určení vyživovacej povinnosti ( viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove, 3CoP/1/2017 zo 7.3.2017). 13. Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, otec mal. W. je zamestnaný v spoločnosti Mesaroli Transports, a.s. ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Jeho priemerná mesačná mzda za 01-03/2019 predstavovala sumu 780 Eur a cestovné a stravné sumu 2.052,41 Eur, tj. 2.832,41 Eur. Otec nepreukázal, akú časť týchto cestovných náhrad počas turnusu v zahraničí reálne spotrebuje na stravu a hygienu. 14. Vyživovacia povinnosť voči deťom, ktoré sú odkázané na svojich rodičov, je prvoradou povinnosťou rodiča a táto má prednosť pred ostatnými výdavkami. V súvislosti s určením výšky výživného zo
strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 0 - 5 rokov by mala predstavovať 11 - 15 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Vychádzajúc z čistého príjmu otca vo výške 2832,63 Eur mesačne, výška výživného na jedno dieťa predstavuje 10,60% z tohto príjmu. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných zákonných kritérií dospel k záveru, že takto určené výživné je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam, možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že otec doposiaľ výživné v tejto výške plnil. 15. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutých častiach. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa §387 ods. 1 CSP potvrdil. 16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).