Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-99-2021.pdf
PDF · 123.24 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/99/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 890 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: I. H., J.. XX.X.XXXX, Y. G. H. Y. XX, zastúpená JUDr. Petrom Vachanom, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, o zaplatenie sumy 4.696,42 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 283,54 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 133,37 EUR od 21.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 133,37 EUR od 21.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 16,80 EUR od 21.11.2020 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,92 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2021 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 4.696,42 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.5.2019 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.6.2015 uzavrel so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 8015051 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 8.600,- EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach po 133,37 EUR, a to až do celkovej sumy vo výške 16.004,40 EUR. Do podania žaloby na súd žalovaná uhradila žalobcovi sumu 8.316,46 EUR. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas preto ju žalobca listom zo dňa 28.3.2019 - predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.5.2019 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 22.5.2019 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaná do dnešného dňa dlžné splátky neuhradila. Jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 4.696,42 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 220,68 EUR v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v podaní zo dňa 9.3.2022, v ktorom navrhla zamietnutie podanej žaloby v celom rozsahu a priznanie náhrady trov konania. V podaní poukázala na to, že žalobca neuviedol, akým spôsobom bola overená bonita žalovanej v zmysle § 7 zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa žalovanej žalobca nepreukázal vznik nákladov na vymáhanie pohľadávky a ich súlad so zákonom. Zároveň podľa nej neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.1.2011 sp. zn. 5Cdo/129/2010. Keďže žalobca nepredložil listinný dôkaz o tom, že sa oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovanej, žalobca nepreukázal, že žalovaná mala objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru. Tiež nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky v zmysle § 565 OZ.
3. Replikou zo dňa 4.4.2022 žalobca vo vzťahu k overovaniu bonity žalovanej poukázal na skutočnosť, že občiansky preukaz žalovanej nebol žiadnym spôsobom odcudzený a spĺňala štandardné riskové podmienky. Podpisom danej zmluvy prehlásila, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaná mala možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporovala. Zmluvné podmienky boli žalovanou riadne podpísané. Žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. Žalobca taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaná žiadnym spôsobom neinformovala žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili riadne splácanie poskytnutého úveru. Vo vzťahu k nákladom spojených s vymáhaním uviedol, že žalovaná súhlasila so zmluvnými podmienkami a v čl. 12 bod 12.4 boli uvedené aj náklady, ktoré vznikli s vymáhaním pohľadávky. Uviedol, že ide o náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania pohľadávky, pričom ich výška je daná percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad. Vo vzťahu k vyhláseniu okamžitej splatnosti uviedol, že dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na dohodu o zosplatnení dlhu v čl. 12 bod 12.2. Podľa žalobcu oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti má len deklaratórny charakter a jeho účinky spätne nastanú momentom oboznámenia, ktoré nastalo najneskôr doručením tejto žaloby.
4. Žalovaná v duplike zo dňa 12.4.2022 zotrvala na tom, že žalobca hrubým spôsobom porušil svoje povinnosti stanovené v § 7 ods. 1 ZoSÚ. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ sa úver považuje v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov a zároveň veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od žalovanej jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Žalovaná poukázala napr. na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/2/2019-106 zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016. Taktiež zotrvala na tom, že žalobca nepreukázal doručenie oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu do dispozičnej sféry žalovanej pred doručením žalobného návrhu, a preto neboli splnené podmienky pre platné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu.
5. Žalobca v podaní zo dňa 13.5.2021 uviedol, že žalovaná v žiadosti uviedla príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti za min. rok vo výške 14.100,-EUR a dokladmi priloženými k žiadosti bol uvedený ročný príjem vo výške 14.100,- EUR. Pri SZČO išlo v tom čase o akceptovateľný príjem, pre posúdenie schopnosti splácať bolo počítané ako 60% z ročných tržieb/12. (14 100.00*0.6)/12 = 705.00 EUR. Žalovaná v žiadosti uviedla rodinný stav: rozvedená, počet nezaopatrených detí: 0. Mesačné finančné náklady, ktoré boli zo strany žalovanej v žiadosti uvedené boli vo výške 160,- EUR. Pre zistenie skutočných finančných nákladov bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 23.06.2015, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri SRBI vo výške 264,- EUR. Iné mesačné výdavky žalovaná uviedla vo výške 50,- EUR. Životné minimum v čase posudzovania žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo vo výške 198,09 EUR. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať: príjem klienta 705,- EUR, iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón - klientom uvedené) 50,- EUR, mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 160,- EUR, počet nezaopatrených detí 0, životné minimum žiadateľa 198,09 EUR, mesačné splátky klienta uvedené v registri SRBI/NRKI (splátkové operácie) 264,- EUR, mesačné splátky klienta uvedené v registri SRBI/NRKI (kreditné operácie vrátane stavebných úverov, ktoré sa nachádzajú v kreditných operáciách) 0,- EUR, VÝSLEDOK: príjem - výdavky 192,91 EUR, splátka žiadaného úveru 133,37 EUR. Keďže výsledkom porovnania príjmov a výdavkov bola suma vyššia ako je výška schválenej splátky,
žiadosť bola schválená. Vo vzťahu k hodnote RPMN žalobca uviedol, že všetky obligatórne náležitosti zmluvy sú premietnuté do vzorca, ktorý je súčasťou čl. 7 Zmluvných podmienok, s ktorými bola žalovaná riadne oboznámená.
6. Žalovaná v podaní zo dňa 16.6.2022, ktorým ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní uviedla, že dňa 7.12.2021 uhradila platbu v sume 221,31 EUR, dňa 21.1.2022 uhradila platbu v sume 151,87 EUR a dňa 16.3.2022 uhradila platbu 243,30 EUR, v týchto sumách by mal byť žalobný návrh vzatý späť.
7. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnili strany sporu. Svoju neúčasť ospravedlnili strany sporu, ktoré prostredníctvom právnych zástupcov žiadali prejednať spor v ich neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Súd preto postupom podľa ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere, súhlasom so spracovaním osobných údajov, štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, notárskou zápisnicou o projekte rozdelenia zlúčením, prílohou k projektu rozdelenia, dopytom SRBI, kópiu daňového priznania žalovanej za rok 2014, poštovými poukazmi na účet, ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
9. Žalobca a žalovaná dňa 24.6.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 8.600,- EUR. V zmluve boli dojednané tieto podmienky: celková výška a menu úveru 8.600,- EUR, celkové náklady spotrebiteľa 16.004,40 EUR, celkové náklady 7.404,40 EUR, prvá splátka splatná dňa 20.7.2015, splátka 133,37 EUR, počet splátok 120, termín konečnej splatnosti 4/2025, ďalšie splátky splatné vždy 20. dňa v mesiaci, RPMN 14,90 %, fixná ročná úroková sadzba 14,90 %, priemerná RPMN 10,28 %, odplata 14,90 %, najvyššia prípustná výška odplaty 23,16 %, doba trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy.
10. V čl. XIII. bode 12.2. zmluvy si jej účastníci dohodli možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, hoci len čiastočne počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
11. V čl. XIII. bode 6 zmluvy sú konkretizované podmienky splácania a v nich je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať úver, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v ZMLUVE. Prvá splátka ja splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
12. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 28.3.2019 upozornil žalovanú na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 466,85 EUR a vyzval ju k úhrade. Zároveň ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Predmetnú predžalobnú upomienku prevzala dňa 3.4.2019.
13. Podaním zo dňa 22.5.2019 žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie celého úveru.
14. Z prehľadu splátok a úhrad má súd preukázané, že žalovaná do podania žaloby zaplatila žalobcovi sumu 8.316,46 EUR.
15. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo: 10315/P a Notárskej zápisnice N 3283/2017, NZ 54215/2017, NCRIs 55029/2017 zo dňa 11.12.2017 súd zistil, že pred podaním žaloby na strane právneho predchodcu žalobcu došlo k jeho zániku v dôsledku rozdelenia, pričom právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa stala spoločnosť 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, pokiaľ ide o všetky zložky podnikania žalobcu okrem Triangel - splátkového predaja a QCar leasingu a 2/ spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 820 05, IČO: 31 318 045 pokiaľ ide o produkt Triangel - splátkový predaj a QCar leasing.
16. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
20. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
25. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
26. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený zmluvou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. mala v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce OZ a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
30. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
31. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že možnosť predčasne zosplatniť spotrebiteľský úver v zmysle § 565 OZ je upravená v § 53 ods. 9 OZ s tým, že pre platné zosplatnenie úveru je potrebné kumulatívne dodržanie tam stanovených podmienok, a to: (i) ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, (ii) dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípadne celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu, (iii) uplatnenie práva najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a (iv) upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Až po kumulatívnom splnení uvedených podmienok možno
dospieť k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu spotrebiteľského úveru. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania len prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky súd poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená, že žalovaná mala možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovanej (najčastejšie je uvedené preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom v odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovanej oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn. 5Cdo/36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 OZ vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti (napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.
32. Súd vo vzťahu k vyššie uvedenému tak uzatvára, že pre preukázanie splnenia podmienok v zmysle § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu (veriteľa), teda že tak upozornenie ako aj vyhlásenie predčasnej splatnosti boli žalovanej doručené, resp. sa aspoň dostali do jej dispozičnej sféry. V danom spore žalobca nepreukázal, že by oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.5.2019 pre žalovanú vôbec podal na poštovú prepravu. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu predmetného úveru. Taktiež je súd názoru, že nebola dodržaná lehota na zosplatnenie podľa § 565 OZ - najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, pretože podľa preložených dôkazov k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú 20.1.2019 a teda 3 mesiace uplynuli 20.4.2019 s tým, že predžalobnou upomienkou zo dňa 28.3.2019 bola žalovaná upozornená na omeškanie, na možnosť zosplatnenia a taktiež jej bola uložená lehota 15 dní na dodatočné plnenie. S poukazom na to k zosplatneniu malo dôjsť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, ktorou bola splátka splatná 20.5.2019 a keďže k vyhláseniu splatnosti celého úveru došlo až dňa 22.5.2019 má súd aj z tohto dôvodu za to, že nedošlo k platnému zosplatneniu úveru.
33. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, a to s poukazom na § 11 ods. 1 zákon č. 129/2010 Z.z. pre absenciu nižšie uvedených náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákon č. 129/2010 Z.z.
34. Súd konštatuje, že medzi náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, patrí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. aj ročná percentuálna miera nákladov. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve je uvedený údaj o RPMN (14,90 %), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve (120 splátok, splátka 133,37 EUR, 8.600,- EUR, tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 13,97 % (viď kalkulačka fininfo.sk MF SR). Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej požiadavke zákona zodpovedajúcej výške, nemožno na nich prihliadnuť a hľadí sa na nich, ako keby tam neboli uvedené vôbec (viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa13.12.2017 sp. zn. 10Co/27/2017).
35. Zmluva neobsahuje ani údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko doba trvania zmluvy je v zmluve stanovená ako do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy a termín konečnej splatnosti 4/2025, čo je nepostačujúce. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že
dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy
36. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa RPMN, doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru za absolútne neplatnú a teda na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu (§ 39 a § 41 OZ). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd za použitia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. potom musel konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú s poukazom na § 39 a 41 OZ neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.
37. Keďže súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnému zosplatneniu predmetného, žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len splátky, ktoré nadobudli zročnosť. Žalovaná v konaní nijako nespochybnila, že jej bola poskytnutá suma 8.600,- EUR a na úver zaplatila do podania žaloby sumu 8.316,46 EUR. Keďže žalovanej bol poskytnutý úver 8.600,- EUR pri veľkosti splátok 133,37 EUR mal byť tento úver splatený splátkami v počte 64 a 65. splátka v sume 16,80 EUR (splatnosť prvej splátky 20.7.2015 a poslednej 20.11.2020). Preto súd žalobcovi priznal len sumu vo výške 283,54 EUR (rozdiel medzi sumou poskytnutého úveru a úhradami žalovanej do podania žaloby), ktorá suma prestavuje splátku splatnú dňa 20.9.2020 vo výške 133,37 EUR, splátku splatnú dňa 20.10.2020 vo výške 133,37 EUR a splátku splatnú dňa 21.11.2020 vo výške 16,80 EUR a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.
38. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
40. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
41. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s jednotlivých splátok. Súd priznal žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov a navyše z dôvodu neplatného zosplatnenia úveru iba nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy omeškania zo sumy 133,37 EUR od 21.9.2020 do zaplatenia, zo sumy 133,37 EUR od 21.10.2020 do zaplatenia a zo sumy 16,80 EUR od 21.11.2020 do zaplatenia. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol, súd nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.
42. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovanej a teda či riadne zisťoval a preveroval jej bonitu. Bolo preukázané, že veriteľ zisťoval rodinný stav, príjem a výdavky u žalovanej, preveroval si jej úverovú zaťaženosť v registri klientskych informácii a jej príjem predložením daňového priznania za rok 2014. Rozhodne teda nenastal dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše podľa názoru súdu veriteľ aj správne vyhodnotil bonitu žalovanej po zistení a preverení výšky jej čistého mesačného príjmu a preukázaných výdavkov v súvislosti so splácaním jej úverov a tiež po zohľadnení životného minima, a teda podľa názoru súdu konal s riadnou odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.
43. Súd k tvrdeniu žalovanej, že v dňoch 7.12.2021, 21.1.2022 a 16.3.2022 uhradila žalobcovi spolu sumu 616,48 EUR uvádza, že v časti tejto sumy žalobca nevzal žalobu späť a keďže žalovaná zaplatenie tejto sumy nepreukázala žiadnym dôkazom, súd v tejto časti nemal dôvod žalobu zamietnuť.
44. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 220,68 EUR, vo vzťahu ku ktorým si žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia a tým zákonite ani
dôkaznú povinnosť. Nie je teda preukázané ani to, čo vlastne tieto náklady majú predstavovať a na základe čoho si žalobca tieto náklady uplatňuje.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
47. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,92 %. Žalobca mal úspech časti uplatneného nároku v rozsahu 6,04 %. Žalovaná mala úspech v rozsahu 93,96 %, a preto súd priznal žalovanej pomernú náhradu trov konania vo výške 87,92 % (93,96 % - 6,04 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.