Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/16/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Michal Helt, nar. X.XX.XXXX, adresa SNP 1786/17, Holíč, IČO: 37 526 235, zastúpenému advokátkou: JUDr. Eliška Kotvanová Sosnová, so sídlom Sibírska 2, Holíč, o zaplatenie 9.152,87 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. -109 zo dňa 22.10.2020, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , (ďalej len „“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že predmetom konania je uplatnená pohľadávka istiny vo výške 8.527,49 eura, riadny úrok vo výške 446,84 eura, nezaplatené poplatky vo výške 178,57 eura a dohodnuté úroky z omeškania, ktoré si žalobca (pôvodne Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140) uplatnil na základe uzatvorenej Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 139202RPU zo dňa 8.4.2009, teda žalobca bol podľa súdu povinný preukázať vznik záväzku medzi ním a žalovaným a uplatnenú výšku pohľadávky. Súd nemal za sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 8.4.2009 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 139202RPU, na základe ktorej mal žalobca poskytnúť počas obdobia od roku 2009 do roku 2019 peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu 8.530,- eur s úrokovou sadzbou vo výške 12,15%. Vzhľadom k popretiu pohľadávky zo strany žalovaného, bola však sporná samotná pohľadávka čo do poskytnutej výšky, čerpania a jej splácania. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca neprodukoval v konaní dôkaz o čerpaní úveru, nakoľko do súdneho spisu ako dôkaz založil len internú sumarizáciu prehľadu stavu úverového účtu, z ktorej následne nie je zrejmé, aká výška úveru mu bola poskytnutá a koľko z poskytnutého úveru uhradil. Podľa jeho názoru on nemá voči žalobcovi žiaden dlh a svoje záväzky si splnil. Žalovaný poprel žalobcom uplatnenú pohľadávku, nakoľko pohľadávka nevyplýva zo žiadneho dôkazu a žalobca nepreukázal, že žalovanému reálne takúto sumu poskytol. Súd prvej

inštancie poukázal na to, že v súdnom konaní je nutné, aby žalobca uniesol dôkazné bremeno a dôkazmi preukázal vznik uplatnenej pohľadávky a jej výšku. Na základe uzatvorenej zmluvy o kontokorentnom úvere mal žalovaný právo čerpať poskytnuté peňažné prostriedky zo strany žalobcu, ktoré po následnom dopĺňaní mohol opätovne čerpať. Žalobca bol potom povinný dôkazmi preukázať, akú sumu celkovo poskytol žalovanému na základe predmetnej zmluvy o kontokorentnom úvere č. 139202RPU, a to v akých čiastkach a kedy bola táto suma pohľadávky čerpaná. Taktiež bol povinný dôkazmi preukázať, akú sumu celkovo žalovaný na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. 139202RPU žalobcovi uhradil, a to v akých čiastkach a kedy bola táto suma pohľadávky uhrádzaná.

4. Súd prvej inštancie mal za to, že žalobca v konaní poskytnutými dôkazmi nepreukázal, že by žalovanému poskytol konkrétnu sumu úveru a že žalovaný ju aj reálne čerpal, v akých čiastkach a kedy, a nepreukázal koľko z poskytnutého úveru, v akých čiastkach a kedy žalovaný žalobcovi uhradil. Uvedené skutočnosti mohol žalobca preukázať v konaní riadnym výpisom z účtu, z ktorého by vyplývalo kedy a v akej výške žalovaný reálne čerpal z poskytnutého úverového rámca a kedy a v akej sume pohľadávku splácal. Žalobca založil do súdneho spisu prehľad stavu úverového účtu (č. l. 26 - 32), kde sú uvedené len zostatky sumy za jednotlivé mesiace, ktoré mal žalovaný počas obdobia od roku 2009 do roku 2019 k dispozícii z celkovej poskytnutej sumy, pričom uvedené sumy sú len za jednotlivé mesiace. Z poskytnutého prehľadu nie je zrejmé, akú sumu počas jednotlivých mesiacov v konkrétnom termíne a v konkrétnej výške žalovaný čerpal a taktiež nie je zrejmé, akú sumu z poskytnutého úverového rámca žalovaný vrátil žalobcovi, kedy a v akej výške a nepreukázal na akú časť pohľadávky bola prípadná platba započítaná (istina, úrok z omeškania, úrok z úveru, resp. poplatok). Žalobca tak nepreukázal vznik konkrétnej výšky uplatnenej istiny ani výšku nároku žalobcu na úrok z omeškania ani dohodnutý úrok z úveru ani na poplatky. Pokiaľ ide o uplatnené poplatky vo výške 178,57 eura, žalobca nepreukázal ani vznik týchto výdavkov. Navyše žalobca nevysvetlil rozpor medzi sumou uvádzanou vo výzve na zaplatenie dlžnej čiastky ku dňu 10.4.2019 v sume 563,45 eura (č.l. 14) a medzi uplatnenou pohľadávkou 9.192,98 eura s prísl. ku dňu 3.5.2019. Popretie pohľadávky zo strany žalovaného a poukázanie na chýbajúce dôkazy boli žalovanému doručené 21.4.2020. Na námietky žalovaného žalobca nereagoval a súdu nepredložil dôkaz preukazujúci uvedené skutočnosti (napr. výpis z účtu žalobcu k uvedenému úveru). Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa , a , teda, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že na obranu žalovaného v spore, reagoval žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2020 popísaním fungovania kontokorentného úveru a vysvetlením dôkazu, ktorý priložil k samotnej žalobe, a to - špecifikácie pohľadávky. Predmetný dôkaz preukazuje dostatočným spôsobom výšku vyčerpaného úverového limitu v príslušných mesiacoch, ako aj jeho následné splácanie. Zároveň žalobca špecifikáciou preukázal aj sumu nabehnutého (prípadne) splateného príslušenstva na úvere. Žalobca zároveň priložil k vyjadreniu dôkaz, a to - e- mailovú komunikáciu so žalovaným, z ktorej je zrejmá vedomosť žalovaného o existencii nesplateného úveru resp. samotného záväzku žalovaného voči žalobcovi. Žalovaný reagoval e-mailom na obdržanú Poslednú výzvu na zaplatenie - posledný pokus o zmier zo dňa 18.6.2019, ktorá je poslednou výzvou zasielanou zo strany žalobcu pred uplatnením nároku súdnou cestou. Z e-mailovej komunikácie je evidentné, že žalovaný mal záujem dohodnúť sa na splátkach, avšak splátky akceptovateľné zo strany žalobcu, boli pre žalovaného príliš vysoké. Dňa 21.6.2019 poverený zamestnanec banky v e-maile adresovanom žalovanému uviedol aktuálnu výšku dlžnej sumy a opätovne ho informoval o zosplatnení úveru (o ktorom bol žalovaný informovaný aj listinne, a to zaslaním Oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 3.5.2019, ktoré si neprevzal). Následne žalovaný existenciu pohľadávky a aj jej výšku nepriamo potvrdil, keď uviedol: „Co viem tak mam na ucte - 38,28 EUR a celkovo -8568,28". Žalobca je presvedčený o dôvodnosti svojej žaloby a má za to, že svoj nárok dostatočne opísal skutkovými okolnosťami, svoje skutkové tvrdenia následne aj podoprel tomu zodpovedajúcimi dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti konania. Žalobca je presvedčený, že preukázal existenciu záväzku žalovaného. Žalovaný v odpore potvrdil nielen tú skutočnosť, že si je vedomý uzavretia úverovej

zmluvy, ale že si je vedomý aj čerpania poskytnutého úveru (avšak má za to, že tento už splatil). Žalovaný tak potvrdil, že úverový produkt využíval. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu mal byt' práve žalovaný ten, kto mal následne preukázať a nie len tvrdiť, že vyčerpané peňažné prostriedky z úverového limitu žalobcovi splatil - napr. predložením výpisu z účtu. Skutkové tvrdenia žalovaného o splatení úveru sú v rozpore s jeho reakciou (e-mail zo dňa 21.6.2020) - kedy sám žalovaný potvrdil, že má na účte mínusový zostatok (korešpondujúci s vyčerpaným limitom, resp. istinou uvedenou v špecifikácii pohľadávky v danom čase). Dôkaz vo forme predloženej e-mailovej komunikácie nebol súdom reálne zohľadnený, s týmto sa súd ani v odôvodnení rozsudku nevysporiadal, len sa o tomto dôkaze v bode 7. odôvodnenia rozsudku zmienil, keď zopakoval tvrdenia právnej zástupkyne žalovaného, ktorá na pojednávaní uviedla, že žalovaný v e-maile hovoril o sume 8.530 ako o úverovom rámci, pričom takéto tvrdenie právnej zástupkyne nedáva žiaden zmysel. Žalobca má za to, že ide o podstatnú skutočnosť, ktorá má reálny význam pre rozhodnutie vo veci, žalovaný predsa nespochybnil, že by e-mailová adresa nepatrila jeho osobe, príp. že by taký e-mail žalovaný žalobcovi neadresoval. Žalovaný sa proti žalobe bránil v odpore aj tvrdením, že všetky svoje záväzky splatil, a to ešte v priebehu roka 2010, bolo teda jeho povinnosťou toto svoje tvrdenie preukázať (takéto tvrdenie súd síce v odôvodnení rozsudku zopakoval, avšak nijak sa k nemu nevyjadril a uviedol, len to, že žalovaný pohľadávku poprel, čo nie je úplné tvrdenie), (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: zo dňa 24.2.2010 o dôkaznom bremene žalovaného preukázať, že úver splatil). Žalobca má za to, že v dôsledku nesprávneho uplatnenia dôkaznej povinnosti žalobcu dospel súd k nesprávnemu právnemu záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom s následkom znášania pre neho nepriaznivého rozhodnutia, t.j. zamietnutia žaloby. Žalobca mal za to, že súd dôkazy nesprávne vyhodnotil a vec nesprávne právne posúdil. Súd dostatočným spôsobom nezobral do úvahy, resp. sa v odôvodnení ani dostatočne nevysporiadal s predloženými dôkazmi, najmä - špecifikáciou pohľadávky a e-mailovou komunikáciou, na základe čoho následne na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd uviedol príklad dôkazu, ktorý by pre neho predstavoval dostatočné preukázanie žalobcom uplatňovaného nároku - a to výpis z účtu. Podľa žalobcu výpis z účtu nie je jediným dôkazom, ktorým je možné existenciu jeho nároku preukázať. Žalobcom predložené dôkazy na seba logicky nadväzujú a potvrdzujú, že žalovaný úver čerpal a nesplatil ho (taktiež jednotlivé sumy, na ktorých úhradu bol žalovaný vyzvaný listinnými či e-mailovými výzvami zodpovedajú výškam uvedeným v príslušnom období v predloženej špecifikácii pohľadávky). Napríklad v dôkaze - Oznámenie o zosplatnení úveru - výzva na zaplatenie dlžnej čiastky je uvedená dlžná čiastka ku dňu 2.5.2019 vo výške 9.192,98 eura - táto zodpovedá čiastke uvedenej v špecifikácii. Taktiež v e-maily zo dňa 21.6.2020 žalovaný uviedol, že nerozumie čiastke 9.589,52 eura (= suma zodpovedajúca dlžnej sume evidovanej žalobcom z úverovej zmluvy ku dňu 20.6.2019, viď špecifikácia pohľadávky). Žalovaný uviedol: „co viem tak mam na ucte - 38, 28 eura a celkovo -8568, 28". Žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. uznal, že na účte evidoval mínusový zostatok, ktorý zodpovedal presne aktuálnej výške vyčerpaného úverového limitu podľa špecifikácie pohľadávky v tom čase spolu s nedoplatkom na bežnom účte -38,28 eura (t.j. vyčerpaný úverový limit vo výške -8.530,00 eur -38,28 eura= celkom -8.568,28 eura). Žalovaný videl rozpor medzi sumou 9.589,52 eura a evidovanou dlžnou sumou na jeho účte -8.568,28 eura, pretože v jeho výpisoch sa nezobrazuje príslušenstvo pohľadávky žalobcu z poskytnutého úveru. Z výpisov, či už bežných účtov alebo účtov úverových nie je prehľadné úročenie pohľadávky, a preto aj z tohto dôvodu žalobca prekladá ako dôkaz špecifikáciu, z ktorej je prehľadné aj po zosplatnení úveru úročenie v zmysle úverovej zmluvy, jednak úrokom z omeškania ako aj riadnym úrokom. Samotný výpis z úverového účtu má vyše 120 strán a podľa žalobcu je nehospodárne a zároveň aj neefektívne tento výpis predkladať, preto pristúpil žalobca ku generovaniu špecifikácie pohľadávok z úverových účtov, ktoré sú omnoho prehľadnejšie a zrozumiteľnejšie. Súd spochybnil predložený dôkaz a nezobral ho do úvahy vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, a to aj napriek tomu, že zo špecifikácie síce nevyplývajú konkrétne dátumy čerpania a splácania, ale prehľadne a súhrnne za jednotlivé mesiace špecifikácia určuje celkový vyčerpaný limit, jeho prípadné splatenie a nabehnuté, prípadne splácané príslušenstvo, čo následne nadväzuje aj na ostatné dôkazy predložené žalobcom. V prípade, že žalobca preukázal dôkazmi poskytnutie úveru, resp. preukázal, že žalovaný úverový limit využíval, viackrát čerpal a splácal a aktuálne dlží žalobcovi takmer celú vyčerpanú časť úverového limitu vrátane príslušenstva (preukázané Oznámením o zosplatnení úveru - výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 3.5.2019, špecifikáciou pohľadávky, e-mailovou komunikáciou a inými dôkazmi, ktoré na seba logicky nadväzujú), nevidí žalobca dôvod, prečo dôkazné bremeno leží len na žalobcovi a žalovaný žiadnymi dôkazmi nie je povinný preukázať, že dlžnú sumu splatil, aj keď to sám tvrdil vo svojom odpore - toto by taktiež žalovaný mohol preukázať výpisom z účtu, ktorým disponuje. Takýto postup súdu je podľa žalobcu veľmi formálny a prodlžnícky porušujúci princípy (dôkazy nie sú vnímané vo vzájomnej súvislosti, čím zhoršujú

postavenie žalobcu ako veriteľa v obdobných sporoch, kedy žalovaný ako dlžník nemusí preukazovať nič, stačí ak uvedie skutkové tvrdenia, že pohľadávku popiera - tieto by mal však podporiť aj dôkazmi v zmysle , a to najmä s poukazom na svoje sporné tvrdenia, keď uviedol, že dlžil ale už splatil). Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: zo dňa 26. júla 2018: „ ...v sporovom konaní zaťažuje obidve sporové strany (nielen žalobcu) tak bremeno tvrdenia, ako aj nemu zodpovedajúce dôkazné bremeno. To znamená že každá zo strán, ktorá v konaní tvrdí nejakú skutočnosť, má povinnosť toto svoje tvrdenie náležitým spôsobom preukázať. Neunesenie dôkazného bremena má za následok stratu sporu, ktorá sa u žalobcu prejavuje zamietnutím žaloby a u žalovaných naopak vyhovením žalobe v uplatnenom rozsahu. Pokiaľ žalobca uplatní na súde svoj nárok a k žalobe pripojí listiny, od ktorých odvodzuje svoj nárok, nepostačuje, ak žalovaní uplatnený nárok spochybnia bez toho, aby toto svoje tvrdenie podložili dôkazmi. Nie je povinnosťou žalobcu v konaní vyvrátiť ničím nepodložené tvrdenia žalovaných, naopak tieto tvrdenia sú povinní preukázať žalovaní, pričom táto povinnosť je výrazom dôkazného bremena žalovaných ohľadom nimi uvádzaných tvrdení (rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu z 9. novembra 2017, sp. zn. , bod 15 ako aj uznesenie Ústavného súdu z 24. januára 2018, sp. zn. body 34 a 35).“

7. Čo sa týka nepreukázania rozporu medzi sumou uvádzanou na poslednej výzve na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 10.4.2019 a uplatnenou pohľadávkou ku dňu 3.5.2019 vo výške 9.192,98 eura, k uvedenému žalobca uvádza, že na poslednej výzve na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 10.4.2019 je uvedená dlžná suma 563,45 eura pozostávajúca z nezaplatených riadnych úrokov, úrokov z omeškania a z poplatkov, ktoré ku koncu mesiaca apríl 2019 v špecifikácii predstavovali sumu 646,88 eura. K zosplatneniu úveru došlo práve v dôsledku dlhodobého nehradenia úrokov a poplatkov (podstatou kontokorentného úveru je využívanie finančných prostriedkov do výšky maximálne stanoveného úverového limitu v zmysle úverovej zmluvy, pričom z vyčerpanej čiastky úverového limitu ku koncu zúčtovacieho obdobia je potrebné zrealizovať úhradu riadnych úrokov a poplatkov, t.j. kontokorentný úver funguje na podobnom princípe ako povolené prečerpanie účtu), a to ku dňu 30.4.2020, preto je v špecifikácii v tomto riadku uvedená celkom dlžná suma 9.176,88 eura (to zn. už obsahujúca aj neuhradenú istinu, teda vyčerpaný rámec zo strany žalovaného). Táto suma sa od 30.4.2020 do zaslania Oznámenia o zosplatnení úveru (dňa 2.5.2020) ešte navýšila o príslušenstvo a preto bola v Oznámení o zosplatnení úveru uvedená k 2.5.2020 dlžná čiastka celkom 9.192,98 EUR. Medzi dôkazmi predloženými žalobcom, tak ako to tvrdí súd, teda žiaden rozpor neexistuje. Z bodu 11. odôvodnenia rozsudku má žalobca za to, že preukázal existenciu záväzku v tom čase, a to zosplatnením úveru, ktoré oznámil žalovanému. Žalobca by predsa nemohol zosplatniť neexistujúci záväzok. Nosným argumentom súdu je, že v špecifikácii pohľadávky predloženej žalobcom nie sú uvedené konkrétne dátumy čerpania a splácania kontokorentného úveru. Sám však uviedol, že táto špecifikácia sumarizovala mesačný stav na účte vždy na konci konkrétneho mesiaca. A teda, preukazuje aspoň sumu vyčerpaného úveru ku koncu konkrétneho mesiaca. Presné dátumy čerpania a splácania kontokorentného úveru majú význam len vo vzťahu k uplatňovaným úrokov z vyčerpanej sumy, nie vo vzťahu k tomu, v akej výške bola vyčerpaná istina kontokorentného úveru. Súd uviedol, že žalobca nepreukázal ani neuhradené poplatky. Žalobca uznáva, že nepredložil Sadzobník poplatkov, resp. rozpis z čoho presne ním uplatnené poplatky pozostávajú, a tak ich výšku riadne nepreukázal. Žalobca je však presvedčený, že minimálne preukázal vyčerpaný úverový rámec, to je sumu 8.527,49 eura ako neuhradenú istinu zo strany žalovaného. Logicky má žalobca tak nárok aj na priznanie uplatneného úroku z omeškania 14% ročne zo sumy 8.527,49 eura odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru až do zaplatenia (v zmysle Úverovej zmluvy čl. 111 ods. 3 má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 20% - takúto výšku úroku, resp. sadzbu však nemožno v zmysle zákona uplatniť v upomínacom konaní, preto bola žalobcom ponížená).

8. Ako ďalší odvolací argument žalobca uviedol, že po obdržaní zápisnice z pojednávania dňa 26.10.2020 žalobca obratom kontaktoval e-mailom Okresný súd Skalica a požiadal o vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania. Okresný súd Skalica zaslal žalobcovi príkaz na úhradu poplatku za vyhotovenie kópie zvukového záznamu až o mesiac neskôr, t.j. 26.11.2020, čím žalobcovi znemožnil jeho vypočutie v lehote na podanie odvolania. Žalobca mal záujem si vypočuť zvukový záznam za účelom posúdenia priebehu pojednávania, resp. procesného postupu. Uvedené mu bolo v lehote na podanie odvolania znemožnené. V dôsledku nesprávneho postupu súdu sa žalobca nemôže vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré odzneli na pojednávaní. Iste, žalobca sa mohol zúčastniť pojednávania - to však nič nemení na fakte, že aj v prípade svojej neúčasti legitímne očakáva, že zvukový záznam z pojednávania mu bude zaslaný v lehote stanovenej zákonom, to zn. bezodkladne. Ak by súd postupoval podľa zákona, žalobca by sa v odvolaní mohol vyjadriť k zákonnosti vedenia pojednávania a príp. uviesť

konkrétne nedostatky (event. by prichádzalo do úvahy napr. uplatnenie námietky zaujatosti a pod). Žalobca je názoru, že týmto postupom mohlo dôjsť k porušeniu tzv. práva rovnosti zbraní, prípadne k znemožneniu realizácie práv strany sporu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - to samozrejme v závislosti od obsahu zvukového záznamu, ktorý do dnešného dňa žalobca nemá k dispozícii (odvolací dôvod ust. v ). Žalobca tiež považuje odôvodnenie rozsudku súdu za nedostatočné a nepresvedčivé, a teda nespĺňajúce požiadavky kladené ust. . Súd sa podľa názoru žalobcu nedostatočne vysporiadal v odôvodnení rozsudku s navrhnutými resp. vykonanými dôkazmi, tieto dôkazy nesprávne vyhodnotil, čím nesprávne právne posúdil tento spor, čoho dôsledkom bolo neopodstatnené zamietnutie žaloby. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná nárok uplatnený v žalobe v celom rozsahu, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Žalovaný samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

11. Nakoľko v odvolacom konaní došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného žalobcu Československá obchodná banka, a.s. na postupníka Intrum Slovakia s. r. o., odvolací súd uznesením č. k. -177 zo dňa 10.5.2022 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2022.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere nevyhovel dôvodiac, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku pohľadávky a jej výšky.

13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

14. V predmetnej právnej veci sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 139202RPU v celkovej výške 9.152,87 eura, pozostávajúcej z istiny 8.527,49 eura, úroku 446,84 eura, poplatkov 178,57 eura a tiež úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 9.155,38 eura od 1.5.2019 do 16.7.2019, zo sumy 9.155,22 eura od 17.7.2019 do 9.9.2019, zo sumy 9.152,87 eura od 10.9.2019 do zaplatenia. Svoj nárok preukazoval dôkazmi - Zmluvou o kontokorentnom úvere č. 139202RPU zo dňa 8.4.2009, úverovými obchodnými podmienkami, výzvou na zaplatenie zo dňa 10.4.2019, výzvou na zaplatenie zo dňa 3.5.2019, internou sumarizáciou úverového účtu, e-mailovou komunikáciou so žalovaným, poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky a

oznámením o zosplatnení úveru, ako aj príslušnými doručenkami k listinám. Žalovaný nerozporoval, že so žalobcom predmetnú zmluvu o kontokorentnom úvere uzavrel a že daný úver čerpal. Jeho obrana spočívala v tom, že žalobcovi v súčasnosti už nič nedlhuje, nakoľko všetky svoje záväzky splatil v roku 2010, namietal tiež nepreskúmateľnosť žaloby, nakoľko z nej podľa neho nebolo zrejmé, kedy, akým spôsobom a v akej výške bol úver poskytnutý, kedy, ako v akom rozsahu bol úver splácaný, aké sumy si žalobca naúčtoval z titulu úrokov a poplatkov. Bránil sa tiež námietkou premlčania pohľadávky. Súd prvej inštancie mal za to, že na strane žalobcu bolo preukázať, akú sumu celkovo poskytol žalovanému, teda v akých čiastkach a kedy bola táto pohľadávka čerpaná, akú sumu žalovaný celkovo uhradil a na aké časti pohľadávky boli tieto platby započítavané (istina, úroky, poplatky). Žiadny dôkaz preukazujúci tieto skutočnosti, ako napr. výpis z úverového účtu žalovaného však žalobca nepredložil, teda svoje dôkazné bremeno neuniesol.

15. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca nepredložil ani presný výpočet - špecifikáciu svojej pohľadávky, ako ani relevantné dôkazy o výške pohľadávky, a to po popretí tohto jeho nároku žalovaným v súdnom konaní. Interná sumarizácia úverového účtu, ktorú žalobca predložil (č. l. 26-32), nie je dôkazom o čerpaní a splácaní úveru žalovaným, ani o náraste a splácaní úrokov, úrokov z omeškania a prípadných poplatkov. Predstavuje, rovnako ako podaná žaloba, iba skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré však nie je nijako relevantne podložené, tak ako uviedol súd prvej inštancie, napríklad výpisom z príslušného úverového účtu. Existenciu pohľadávky žalobcu relevantne nepreukazujú ani výzvy na zaplatenie dlhu, ktoré nepreukazujú vznik dlhu a jeho výšku a neobstojí ani obrana žalobcu v podanom odvolaní, že v rámci predloženej e-mailovej komunikácie mal žalovaný pohľadávku žalobcu uznať svojim vyjadrením: „..co viem, tak mam na ucte -38,28 eura a celkovo - 8.568,28 eura,“ keďže táto veta pokračuje slovami „čiže tiež nerozumiem čiastke 9.589,52 eura.“ Takéto vyjadrenie žalovaného v e-maily nepredstavuje uznanie dlhu, keďže naopak v ňom žalovaný uvádza, že uplatnenej sume nerozumie. Vyjadrenie žalovaného v tomto e-maily nepotvrdzuje oprávnenosť a výšku pohľadávky žalobcu, najmä ak žalovaný v spore odôvodnenosť uplatneného nároku výslovne poprel tým, že ho celý splatil. Argumentácia žalobcu komplikovanosťou kontokorentného vzťahu a skutočnosťou, že výpočty sú výsledkom počítačového systému, nepostačuje na odôvodnenie pasivity žalobcu, keď na základe ním predložených dokumentov nebolo možné zistiť výpočet istiny, úrokov, poplatkov a ani úrokov z omeškania a najmä relevantne posúdiť žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku žalobcu, nakoľko z predložených dôkazných prostriedkov nijakým spôsobom nevyplýva ani začatie omeškania žalovaného. V konaní vo vzťahu k povinnosti unesenia dôkazného bremena nebolo možné prihliadať ani na to, že pôvodný žalobca je bankovým subjektom a podlieha dohľadu NBS, keď táto skutočnosť ho nezbavuje povinnosti v sporovom konaní preukázať dôvodnosť uplatnenej pohľadávky a jej výšku, pretože by tým v spore súd zvýhodnil jednu stranu sporu oproti inej strane sporu, čo je neprípustné, keďže strany sporu majú v konaní rovné postavenie (uplatňuje sa princíp rovnosti sporových strán ). I podľa názoru odvolacieho súdu pôvodným žalobcom predložené dokumenty (a údaje v nich uvedené), nepreukázali dôvodnosť uplatnenej pohľadávky.

16. Za dôkaz síce môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov ( ), avšak pôvodným žalobcom predložená sumarizácia pohľadávky (č. l. 26 - 32) je interný dokument, teda sa jedná o súkromnú listinu, ktorej správnosť bola žalovaným spochybnená, a preto bol žalobca povinný správnosť údajov vyplývajúcich z tejto listiny preukázať, k čomu však nedošlo.

17. Odvolací súd dodáva, že súd pri svojom rozhodnutí vychádza z dôkaznej povinnosti strán a ich povinnosti tvrdenia, keď žalobca musí poskytnúť tvrdenia, z ktorých je zrejmé na akom skutkovom základe uplatňuje svoje právo alebo záujem chránený zákonom. Už v žalobe má žalobca pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti a dôkazy, ktorých sa dovoláva. Ide o povinnosť tvrdenia, ktorá je nevyhnutnou podmienkou procesného dokazovania. Povinnosť tvrdenia je charakteristickým znakom prejednacej zásady a strana žiadajúca rozhodnutie musí tvrdiť právne relevantné skutočnosti dostatočne odôvodňujúce jej návrh. V opačnom prípade nie je jasný predmet prejednávania a dokazovania. Zistenie pravdivosti tvrdenia strany predpokladá dokazovanie. Strana je povinná označiť dôkazné prostriedky o pravdivosti svojho tvrdenia, teda má dôkaznú povinnosť. Ak ten, koho zaťažuje, ju nesplní, má procesnú zodpovednosť a je povinný znášať nepriaznivé následky s tým spojené spočívajúce v tom, že jeho návrhu nebude vyhovené. Teda žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými žalobu odôvodňuje. Podľa názoru odvolacieho súdu si žalobca v danej veci napriek námietkam žalovaného

nesplnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť k preukázaniu výšky uplatnenej pohľadávky, a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

18. Nie je správna argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že bolo úlohou žalovaného v spore preukázať, že vyčerpané peňažné prostriedky z úverového limitu žalobcovi vrátil. Žalobca je ten, koho v spore zaťažovalo jednak bremeno tvrdenia pokiaľ ide o presnú špecifikáciu svojej pohľadávky a potom aj dôkazné bremeno na preukázanie jej výšky. Žalovaný mohol popierať iba konkrétne skutkové tvrdenia žalobcu o presnom čerpaní úveru a jeho splácaní, ktoré však žalobca v spore neposkytol. Nakoľko žalobca v prvom rade nepreukázal, že jeho pohľadávka vznikla a v akej výške, žalovaný nemal čo konkrétne popierať, teda tvrdiť, že splácanie pohľadávky prebiehalo inak, ako tvrdil žalobca. Súd prvej inštancie v danom prípade správne vyhodnotil otázky znášania bremena tvrdenia a bremena dôkazu, v neprospech žalobcu.

19. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (por. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. ). Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.

20. Ako bolo uvedené vyššie, v prvom rade bolo úlohou žalobcu uviesť relevantné skutkové tvrdenia o špecifikácii svojej pohľadávky, teda ako konkrétne dospel k uplatnenej výške istiny, úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov, teda uviesť, ako a kedy bol úver žalovaným čerpaný, ako bol splácaný, ako žalobca započítal prijaté splátky na istinu, útoky, poplatky a ako dospel k výške úrokov, či úrokov z omeškania, prípadne aký bol právny základ uplatnených poplatkov. Tieto tvrdenia potom mal preukázať dôkazmi. Iba ak by si žalobca náležite splnil túto svoju povinnosť, presunulo by sa v danom prípade bremeno tvrdenia a dôkazu na žalovaného, ktorý by bol povinný relevantným spôsobom uviesť vlastné skutkové tvrdenia (, ) oproti tvrdeniam žalobcu a predložiť o nich dôkazy. Nakoľko však v danom prípade žalobca rozhodujúce skutočnosti špecifikujúce a preukazujúce vznik jeho uplatnenej pohľadávky a jej výšky neuviedol a nepreukázal, nezostávalo iné, ako jeho žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

21. K poslednej odvolacej námietke žalobcu spočívajúcej v tom, že malo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu súd prvej inštancie v lehote na podanie odvolania nedodal zvukový záznam z pojednávania, odvolací súd uvádza, že nie je zrejmé, aké porušenie ustanovení o vedení pojednávania odvolateľ predpokladal. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.10.020 je zrejmé, že procesné ustanovenia dodržané boli. Žalobca mal možnosť sa pojednávania vo veci samej zúčastniť, túto svoju možnosť však nevyužil, preto súd správne pojednával v jeho neprítomnosti. Navyše pokiaľ by sa žalobca pojednávania zúčastnil, mohol sa oboznámiť s predbežným právnym posúdením veci súdom prvej inštancie a reagovať naň. Nedodanie zvukového záznamu z pojednávania nepredstavuje taký spôsob porušenia procesných práv žalobcu, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako porušene práva na spravodlivý proces, nakoľko boli prípadne odstrániteľné v odvolacom konaní, kedy žalobca mal možnosť predostrieť svoju relevantnú argumentáciu. Navyše žalobca ani do času rozhodnutia odvolacieho súdu, žiadne konkrétne vytknutia voči priebehu pojednávania odvolaciemu súdu dodatočne neoznámil.

22. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, po vyporiadaní sa s podstatnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny,

vrátane vecne správneho závislého výroku o nároku na náhradu trov konania, odvolacími dôvodmi žiadnej zo strán osobitne nenapadnutým, s použitím , potvrdil.

23. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

24. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).