Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoPr/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Krála a členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Krajčovej, v spore žalobkyne: I. C., Y. XX, H., štátne občianstvo SR, zastúpenej: JUDr. Stanislav Schubert, CSc., advokát, Vansovej 2, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava, o zaplatenie funkčného platu a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. z 21. apríla 2016, č. k. - 455, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III. z 21. apríla 2016, č. k. - 455, p o t v r d z u j e.

Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III. (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 21. apríla 2016, č. k. - 455 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia funkčného platu, úrokov z omeškania a náhrady za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol (v poradí prvým) rozsudkom č.k.45Cpr 2/2011-384 zo dňa 05.11.2013 tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni príslušenstvo pohľadávky, úroky z omeškania:

8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 356,68 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 713,34 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 713,34 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 735,91 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 10.08.2008 do 08.04.2011,

8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.8.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.09.2008 do 08.04.2011, 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.10.2008 do 08.04.2011, 7,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.11.2008 do 08.04.2011, 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.12.2008 do 08.04.2011, 10,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 756,16 Eur od 11.01.2009 do 08.04.2011, 10 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.02.2009 do 08.04.2011, 9,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.03.2009 do 08.04.2011, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.04.2009 do 08.04.2011, 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.05.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.06.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.07.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.08.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.09.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.10.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.11.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.12.2009 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 783,- Eur od 11.01.2010 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.02.2010 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.03.2010 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.04.2010 do 08.04.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.05.2010 do 08.04.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.06.2010 do 08.04.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 394,- Eur od 11.07.2010 do 08.04.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 394,- Eur od 11.07.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 788,- Eur od 11.08.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.09.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.10.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.11.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.12.2010 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.01.2011 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.02.2011 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 792,- Eur od 11.03.2011 do 03.05.2011, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 396,- Eur od 11.04.2011 do 03.05.2011, 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 396,- Eur od 11.04.2011 do 10.05.2011, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania. Krajský súd v Bratislave (ako odvolací súd) uznesením č. k. -438 zo dňa 27.10.2015 rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 5.11.2013,č.k.45Cpr/2/2011-384 zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. K tomuto záveru dospel odvolací súd po preskúmaní konania prvoinštančného súdu, ktoré predchádzalo jeho rozhodnutiu, na základe ktorého považoval napadnuté rozhodnutie za predčasné v tom smere, že vecná legitimácia účastníka konania je otázkou hmotného práva a súd ju skúma z úradnej povinnosti/teda nielen na námietku účastníka/, po vyriešení otázky týkajúcej sa pasívnej legitimácie v spore a po doplnení dokazovania súd opätovne vo veci rozhodne. Odvolací súd poukázal na to, že „žalobkyňa v žalobe podanej dňa 10.8.2011 označila ako žalovanú Slovenskú republiku - Ministerstvo obrany SR. Je nesporné, že spôsobilosť mať práva a povinnosti má aj štát ( ), pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov. Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu ( veta prvá ). V prejednávanej veci však nešlo o takýto postup, nakoľko predmetom konania je spor medzi zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckého vzťahu, pričom všetky úkony spojené so štátnozamestnaneckým pomerom vykonáva služobný úrad - Ministerstvo obrany SR podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Treba si uvedomiť, že Ministerstvo obrany SR je právnickou osobou, odlišnou od právnickej osoby - Slovenskej republiky. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vyplatenia funkčného platu s príslušenstvom a vyplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku

s príslušenstvom. Tohto sa však môže domáhať len vo vzťahu k služobnému úradu, ktorý plnil všetky povinnosti voči žalobkyni v priebehu jej štátnozamestnaneckého pomeru. Aj keď žalobkyňa realizovala výkon štátnej služby v mene štátu, štátnozamestnanecký pomer bol jednoznačne založený a existoval medzi ňou a služobným úradom - Ministerstvom obrany SR, ktorý jedine je nositeľom tvrdenej povinnosti, a teda je vo veci pasívne vecne legitimovaný. Služobný úrad je totižto nositeľom práv a povinností a plní úlohy aj pri koordinovaní činnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov podľa . Pretože Slovenská republika a Ministerstvo obrany SR sú dva odlišné právne subjekty, súd prvej inštancie konal a vydal rozsudok zaväzujúci na plnenie so subjektom, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nie je vo veci pasívne legitimovaný“. 4. Po zrušení veci odvolacím súdom, súd prvej inštancie s poukazom na ust. , veta prvá , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dospel k záveru, že žalobkyňou označená žalovaná

- SR nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom, z dôvodu ktorého bolo potrebné žalobu (bez meritórneho prejednania veci) zamietnuť. Uviedol, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.01.2011 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -110 zo dňa 11.09.2009, ktorý zrušil rozhodnutia správnych orgánov, rozhodnutie odvolacieho orgánu č. OU -10-21/2007 zo dňa 16.04.2007, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. OU - 7 - zo dňa 20.12.2006, ktorým bol dňa 15.02.2007 neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou, podľa , o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vec bola vrátená služobnému úradu Ministerstvu obrany Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Na základe týchto skutočností štátnozamestnanecký pomer štátnej zamestnankyne trval naďalej a služobný úrad od 01.04.2011 štátnu zamestnankyňu zaradil na vykonávanie štátnej služby zmenou štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením podľa a poslednej vety , o štátnej službe s jej predchádzajúcim súhlasom, na základe rokovania konaného dňa 25.02.2011. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky Bratislava rozhodnutím Č.: OÚ-30-287/2011 zo dňa 04.03.2011 zastavilo konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2011 a vykonateľnosť dňa 31.03.2011.Na základe služobného pomeru založeného služobnou zmluvou z 30.12.2005 podľa dodatku číslo 1. zo dňa 04.03.2011 a dodatku číslo 2. zo dňa 04.04.2011 bola štátna zamestnankyňa dňom 01.04.2011 opätovne zaradená do štátnej služby. Žalobkyňa dňa 26.04.2011 okamžite skončila štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca z dôvodu nevyplatenia časti funkčného platu, žalovaná skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nesporovala. Predmetom konania bol uplatňovaný nárok žalobkyne, ktorá sa domáhala voči žalovanej vyplatenia funkčného platu s príslušenstvom, vyplatenia náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku s príslušenstvom, uvedené v uznesení č. k. -355 zo dňa 05.06.2013, ktorým súd pripustil zmenu žaloby. Súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí č. k. -438 zo dňa 27.10.2015 ( ), dospel k záveru o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej v konaní. Poukázal na to, že spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva podľa Účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť, vedľa ďalších subjektov uvedených v zákone, aj štát ( ). V tomto prípade je štát, ako vyplýva z citovaného ustanovenia, právnickou osobou. Podľa , za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje podľa , Ide o procesné vymedzenie účastníctva, čo znamená, že z tohto hľadiska je v tzv. sporovom konaní žalobca ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca za tohto účastníka označil. Nielen žalobca, ale aj žalovaný musí byť označený presne, určite a vyčerpávajúcim spôsobom a to tak, aby bolo nepochybné, kto je účastníkom konania, aby ho nebolo možné zameniť s niekým iným a aby s ním súd mohol jednať. Súd však sám z vlastnej iniciatívy nemôže označiť žalovaného inak, než ako ho označil žalobca v žalobe. Žalobkyňa v podanej žalobe z 05.08.2011 označila žalovaného ako Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Služobný úrad Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava ako jeden subjekt (žalovaný). Slovenská republika je spôsobilá byť účastníkom konania (por. v spojení s ), avšak spôsobilá samostatne konať pred súdom je len v spojení so štátnym orgánom, ktorého sa vec týka, pretože len jeho prostredníctvom môže ako právnická osoba robiť právne úkony. Posúdenie hmotnoprávnej vecnej legitimácie účastníkov nijako nesúvisí s procesným statusom účastníkov označených žalobcom, ktorý nesie procesnú zodpovednosť za ich nesprávne

označenie (ako vecne nelegitimovaných účastníkov). Nedostatok vecnej legitimácie, ako stav vyplývajúci z hmotného práva, je dôvodom na zamietnutie žaloby. 5. Súd prvej inštancie poukázal na to, že v danej veci sa žalobkyňa domáhala vyplatenia funkčného platu s príslušenstvom, vyplatenia náhrady za nevyčerpanú dovolenku s príslušenstvom. Uplatneného nároku sa mohla domáhať len vo vzťahu k služobnému úradu, pretože Slovenská republika a Ministerstvo obrany sú dva odlišné právne subjekty. Štátnozamestnanecký pomer bol založený a existoval medzi ňou a služobným úradom Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, ktorý je nositeľom tvrdenej povinnosti podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a teda vo veci pasívne vecne legitimovaný. Žalobkyňa v žalobe označila žalovaného ako Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktorý nie je vo veci pasívne legitimovaný. Označenie štátu a súčasne označenie štátneho orgánu, nemožno oddeľovať. Nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle z dôvodu, že táto poučovacia povinnosť súdu je obmedzená na poučenie účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach, zo žiadnych ustanovení nemožno vyvodiť povinnosť súdu poučiť žalobcu o tom, že ním označený žalovaný nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože by to už nebolo poučenie o procesných právach a povinnostiach, ale poučením o hmotnom práve, ktoré súd nie je povinný ani oprávnený poskytnúť. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej sa súd nezaoberal vecnou stránkou uplatneného nároku a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa . 6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že nielen ona, ale i súd prvej inštancie v uznesení č. k. -355 z 5.6.2013 označil žalovaného ako Slovenská republika

- Ministerstvo obrany SR, Služobný úrad - Ministerstvo obrany SR, Kutuzovova 8, Bratislava. Mala za to, že pasívna legitimácia Slovenskej republiky je v posudzovanej veci nespochybniteľná, nakoľko v tej istej veci v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -110 z 11.9.2009 bola pasívna legitimácia štátu ako žalovaného potvrdená, a táto bola potvrdená aj rozsudkom NS SR sp. zn. Sžo 473/2009 z 26.1.2011. Ak sa súdy nižšieho stupňa v tej istej právnej veci odklonili od právneho názoru NS SR v jeho rozhodnutí Sžo 473/2009 z 26.1.2011, tak bolo ich povinnosťou ich odlišné hodnotenie pasívnej legitimácie žalovanej - Slovenskej republiky v posudzovanej veci odôvodniť, čo sa nestalo. Tvrdenie súdu o tom, že štátnozamestnanecký pomer je jednoznačne založený a existuje medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom je v rozpore s platnou právnou úpravou - o štátnej službe, ktorý v jednoznačne ustanovuje, že štátna služba sa vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu, a nie k služobnému úradu. V prípade ak bol súd názoru, že za štát mal konať iný orgán, ako bol označený v žalobe, mal v tomto smere odstraňovať vady žaloby. Zároveň mal žalobkyňu poučiť o tom, ktorého štátneho orgánu sa daná vec týka. Predmetná žaloba bola podaná proti žalovanej, v mene ktorej koná príslušný orgán v zmysle , pričom žalobkyňa za tento štátny orgán označila služobný úrad - Ministerstvo obrany SR u ktorého podala i žiadosť o vyplatenie špecifikovaných finančných náležitostí. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Argumentáciu žalobkyne v odvolaní označila za irelevantnú Poukázala na to, že žalobkyňa v žalobe označila ako žalovanú stranu len jeden subjekt a to Slovenskú republiku. Za orgán oprávnený konať v mene takto označenej žalovanej označila Ministerstvo obrany SR. Žalovaná sa potom v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu, že všetky úkony spojené so štátnozamestnaneckým pomerom vykonáva služobný úrad

- Ministerstvo obrany SR, ktorý je jedine pasívne vecne legitimovaným subjektom v konaní. Ministerstvo obrany je právnickou osobou a v právnych vzťahoch vystupuje vo svojom mene a zabezpečuje plnenie úloh, ktoré mu ako služobnému úradu vyplývajú zo štátnozamestnaneckých vzťahov a z pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňou označená žalovaná - Slovenská republika nie je nositeľom tvrdenej povinnosti a nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Súd v otázke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej potom nemohol poučiť žalobkyňu, nakoľko išlo o otázku vyplývajúcu z hmotného práva. Navyše žalobkyňa bola v spore zastúpená advokátom. 8. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, nakoľko pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny, potvrdil (, ). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.06.2022. O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, upovedomené zákonným spôsobom.

9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ( ), v podrobnostiach naň odkazuje, pričom na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie dodáva nasledovné: Podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného do apríla 2011), štátna služba na účely tohto zákona je činnosť, ktorou štátny zamestnanec v rozsahu ustanovenom týmto zákonom alebo osobitným predpisom plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. Podľa cit. zákona, štátny zamestnanec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. Podľa 9 ods. 1, 6 cit. zákona, služobný úrad na účely tohto zákona je: a) ministerstvo a ostatný ústredný orgán štátnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak, b) orgán miestnej štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, c) iný orgán štátnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inak, d) útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra Slovenskej republiky, e) organizačná zložka ozbrojených síl Slovenskej republiky určená ministerstvom obrany Slovenskej republiky, f) Slovenská informačná služba, g) organizačná zložka Zboru väzenskej a justičnej stráže. Služobný úrad koordinuje činnosť vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov toho služobného úradu, ku ktorému vykonáva zriaďovateľskú funkciu podľa osobitného predpisu. Podľa cit zákona, štátnozamestnanecký pomer sa zakladá: a) služobnou zmluvou, b) zvolením alebo vymenovaním na štátnozamestnanecké miesto vo verejnej funkcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného predpisu, c) vymenovaním do funkcie štatutárneho orgánu podľa osobitného predpisu, d) poverením výkonom funkcie veľvyslanca. Podľa cit. zákona, štátnozamestnanecký pomer možno skončiť výpoveďou. Podľa 47 cit. zákona, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak a) štátny zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť na vykonávanie štátnej služby na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste, služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak, b) sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak, c) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa alebo ods. 3 písm. a) alebo ktorého funkcia vedúceho zamestnanca sa skončila na základe zákona podľa , nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu ( ), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak, d) štátny zamestnanec, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa a alebo podľa a , nesúhlasí so zaradením na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu () a nedohodne sa so služobným úradom inak, e) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa , nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu () a nedohodne sa so služobným úradom inak, f) štátneho zamestnanca, ktorý bol odvolaný z funkcie vedúceho zamestnanca podľa , nemožno zaradiť na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a na tú istú funkciu (), pretože služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá, a štátny zamestnanec sa nedohodne so služobným úradom inak, g) štátny zamestnanec neuspokojivo plní služobné úlohy a služobný úrad ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a štátny zamestnanec ich v primerane určenej lehote neodstránil, h) štátny zamestnanec opakovane porušil služobnú disciplínu menej závažným spôsobom a bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením služobnej disciplíny písomne upozornený na možnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou, i) je u štátneho zamestnanca dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa cit. zákona, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia , , , , a , , , až 41, , , , a , , až f), , , a , až 5, a , , , §

70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3 a 5, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85 ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 97 až 102, § 103 ods. 4 až 7, § 104 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, až 132, až 139, , až 148, , , , , až 7, , , až 160, , až 170, až 185, až 189, až 4, až 198, až 222, až 236 a . Podľa cit. zákona, spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. 10. V danej veci nebolo sporným, že medzi žalobkyňou a Ministerstvom obrany SR, ako služobným úradom, bola uzavretá služobná zmluva č. OÚ-15-662/2005 z 30.12.2005, v znení jej dodatkov č. 1, 2, ktorou bol založený služobný pomer so žalobkyňou (dňom 1.4.2011 bola žalobkyňa zaradená do štátnej služby). So žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer odvolaním služobným úradom podľa . Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.1.2011 bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -110 zo dňa 11.9.2009, ktorý zrušil rozhodnutia správnych orgánov, a to rozhodnutie odvolacieho orgánu č. OU-10-21/2007 zo dňa 16.4.2007, ako aj prvostupňové rozhodnutie č. OU-7-464/2006 zo dňa 20.12.2006, ktorým bol dňa 15.2.2007 neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer so žalobkyňou podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vec bola vrátená služobnému úradu Ministerstvu obrany Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Na základe týchto skutočností štátnozamestnanecký pomer štátnej zamestnankyne (žalobkyne) trval naďalej a služobný úrad od 1.4.2011 štátnu zamestnankyňu (žalobkyňu) zaradil na vykonávanie štátnej služby zmenou štátnozamestnaneckého pomeru dočasným preložením podľa a poslednej vety o štátnej službe s jej predchádzajúcim súhlasom, na základe rokovania konaného dňa 25.2.2011. Žalobkyňa následne dňa 26.4.2011 okamžite skončila štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca z dôvodu nevyplatenia časti funkčného platu.

11. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala doplatenia funkčného platu, úrokov z omeškania a náhrady za nevyčerpanú dovolenku z dôvodu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa v žalobe podanej dňa 10.8.2011 označila ako žalovaný subjekt Slovenskú republiku - Ministerstvo obrany SR. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu s odôvodnením, že žalobkyňou označený subjekt na strane žalovaného - Slovenská republika, nie je nositeľom žalovanej povinnosti a teda nie je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď bol viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vyslovenom v jeho zrušujúcom uznesení č. k. -438 zo dňa 27.10.2015.

12. Žalobkyňa v podanom odvolaní zotrvala na názore, že pasívna legitimácia Slovenskej republiky je v posudzovanej veci nespochybniteľná. V tomto smere poukazovala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -110 z 11.9.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžo 473/2009 z 26.1.2011, z ktorých mala pasívna vecná legitimácia Slovenskej republiky vyplývať, ako aj na ustanovenie v zmysle ktorého, sa štátna služba vykonáva v štátnozamestnaneckom pomere k štátu.

13. Odvolací súd bol zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že v sporoch o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov (kam nepochybne patria aj žalobkyňou uplatnené nároky) je pasívne vecne legitimovaným príslušný služobný úrad (v danom prípade Ministerstvo obrany SR). Uvedené možno jednoznačne vyvodiť z ustanovení cit. v bode 9 tohto rozhodnutia, z ktorých zreteľne vyplýva, že: 1/ štátna služba je činnosť, ktorou štátny zamestnanec plní úlohy štátneho orgánu pri vykonávaní štátnej správy alebo plní úlohy pri vykonávaní štátnych záležitostí v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby alebo bez určenia odboru štátnej služby. 2/štátny zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v štátnozamestnaneckom pomere vykonáva štátnu službu v služobnom úrade v príslušnom odbore štátnej služby. 3/štátnozamestnanecký pomer sa zakladá služobnou zmluvou, ktorú so štátnym zamestnancom uzatvára vedúci úradu. 4/výpoveď môže dať štátnemu zamestnancovi služobný úrad z dôvodov vymenovaných v s tým, že spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ išlo o nároky žalobkyne (vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého vzťahu založeného služobnou zmluvou uzavretou so služobným úradom) nie je tu možné zamieňať štát, ako samostatný subjekt práv a povinností, so služobným úradom (ministerstvom obrany SR), ktorý ako jediný vo vzťahu k žalobkyni vykonáva/vykonával práva zamestnávateľa (funkciu zamestnávateľa vo vzťahu k žalobkyni teda vykonával príslušný služobný úrad - v danom prípade Ministerstvo obrany SR). Uvedené malo potom vplyv aj na posúdenie existencie pasívnej vecnej legitimácie v prípade žaloby o zaplatenie takýchto nárokov. Z ustanovenia jasne vyplýva, že takéto spory (ktoré rozhodujú súdy) prebiehajú medzi štátnym zamestnancom a príslušným služobným úradom (nie štátom), ktorý je potom v spore i pasívne vecne legitimovaným subjektom. Možno teda uzavrieť, že v sporoch štátneho zamestnanca o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov je pasívne vecne legitimovaným príslušný služobný úrad. Uvedený záver potom nie je ani v rozpore so žalobkyňou označenými rozhodnutiami správnych súdov, nakoľko tieto súdy sa vo svojich rozhodnutiach vyslovene otázkou pasívnej vecnej legitimácie služobného úradu (prípadne štátu) právne záväzným spôsobom nezaoberali (iba samotné označenie štátu v záhlaví týchto rozhodnutí, nie je potvrdením pasívnej vecnej legitimácie štátu ohľadne nárokov štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckých vzťahov, navyše keď tieto rozhodnutia neriešili samotné nároky štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckých vzťahov, ale platnosť/neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru). Možno teda súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že nakoľko predmetom tohto konania boli nároky žalobkyne zo štátnozamestnaneckého vzťahu, pričom všetky úkony spojené so štátnozamestnaneckým pomerom vykonáva služobný úrad - Ministerstvo obrany SR podľa o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nositeľom pasívnej vecnej legitimácie nebola Slovenská republika, ale služobný úrad - Ministerstvo obrany SR. Ministerstvo obrany SR je pritom právnickou osobou, odlišnou od právnickej osoby - Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa tak mohla žalovaného nároku domáhať len vo vzťahu k služobnému úradu, ktorý plnil všetky povinnosti voči žalobkyni v priebehu jej štátnozamestnaneckého pomeru. Aj keď žalobkyňa realizovala výkon štátnej služby v mene štátu, štátnozamestnanecký pomer bol jednoznačne založený a existoval medzi ňou a služobným úradom - Ministerstvom obrany SR, ktorý jedine bol nositeľom tvrdenej povinnosti, a teda bol vo veci pasívne vecne legitimovaný. Služobný úrad je totižto nositeľom práv a povinností a plní úlohy aj pri koordinovaní činnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov podľa .

14. V ďalšom odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa i napriek názoru odvolacieho súdu k otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej vyslovenom v jeho zrušujúcom uznesení, v podanom odvolaní naďalej zotrvala na tom, že v spore je pasívne vecne legitimovaná Slovenská republika (s odkazom na rozhodnutia správnych súdov a ) a preto túto správne v žalobe označila na stranu žalovaného. Odvolací súd preto nemohol proti vôli žalobkyne za žalovaného považovať Ministerstvo obrany SR, aj keď žalobkyňa v žalobe pod označenie žalovaného

- Slovenská republika - Ministerstvo obrany SR, uviedla aj označenie služobného úradu - Ministerstvo obrany. V takomto prípade by sa mohlo jednať o vadu žaloby (t. j. takéto označenie žalovaného mohlo vyvolávať pochybnosť, či má súd za žalovaného považovať Slovenskú republiku alebo Ministerstvo obrany SR), ktorú by bolo potrebné odstraňovať postupom podľa (predtým ), avšak žalobkyňa zotrvaním na svojom názore o pasívnej vecnej legitimácii Slovenskej republiky a jej označení v spore ako žalovanej, túto „vadu žaloby“ v podstate odstránila. A teda i súd následne musel pri svojom rozhodovaní vychádzať z toho, že žalobkyňa za žalovanú označila Slovenskú republiku (a nie služobný úrad - Ministerstvo obrany SR). Súd potom už nemal voči žalobkyni poučovaciu povinnosť o tom, že takto označenej žalovanej v konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia (aj keď odvolací súd tento názor už vyslovil v spomínanom zrušujúcom uznesení), nakoľko by išlo o poučenie o hmotnom práve. Súd je povinný stranu poučiť len o jej procesných právach, pričom žalobkyňa bola navyše v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom (a teda súdy takúto povinnosť vo vzťahu k žalobkyni ani nemali - ). V danom prípade nešlo o prípad tzv. nesprávneho označenia štátneho orgánu v žalobe, ktorý mal konať za štát (ako pasívne legitimovaný subjekt) v rozsahu svojej pôsobnosti (teda o prípad kedy by štát ako účastník konania nebol v žalobe riadne označený). V danej veci išlo o prípad, kedy štát vôbec nebol v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom (a napriek tomu ho žalobkyňa za žalovaného označila), a preto prípadné nesprávne označenie štátneho orgánu, ktorý mal iba za neho konať, tu bolo irelevantným. Iná by bola situácia, ak by štát bol skutočným nositeľom pasívnej vecnej legitimácie a žaloba by vykazovala vady len v označení štátneho orgánu, oprávneného za štát konať.

15. Z vyššie uvedených dôvodov, kedy žalobkyňa zotrvala na názore, že v danom spore je nositeľkou pasívnej vecnej legitimácie Slovenská republika, a kedy túto aj označila na stranu žalovaného subjektu, hoci nositeľom pasívnej vecnej legitimácie bol iba príslušný služobný úrad - Ministerstvo obrany SR, odvolaciemu súdu nezostalo iné, než konštatovať vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, a preto tento rozsudok odvolací súd potvrdil podľa , . 16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , a hoci bola žalovaná v odvolacom konaní úspešná, súd jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).