Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-47-2023.pdf
PDF · 103.65 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/47/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej, v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX/XX, 2/ C. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., C. C. XXX/X, 3/ G. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., F. XXX/XX, právne zastúpených JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom Prievidza, M. Mišíka I. 2752/4A, IČO: 42 273 382, proti žalovanému G. J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., K. XXX/ XX, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3, IČO: 51 196 859, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, na odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. októbra 2022, č. k. 16C/21/2020-92, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á proti žalobcom 1/, 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa (právna predchodkyňa súčasných žalobcov 1/, 2/, 3/ - pozn. odvolacieho súdu) žalobou žiadala nahradiť prejav vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorej návrh uviedla v petite žaloby. Predmetom kúpnej zmluvy mal byť prevod spoluvlastníckych podielov žalovaného ako predávajúceho k špecifikovaným pozemkom v k. ú. D. E. na žalobkyňu ako kupujúcu. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, pričom z príslušných listov vlastníctva vyplýva, že došlo k porušeniu jej predkupného práva, keď sa žalovaný kúpnou zmluvou č. L. XXXX/XXXX, L. XXX/XXXX stal vlastníkom jednotlivých podielov k uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže prevádzané podiely neboli žalobkyni ako spoluvlastníčke písomne ponúknuté, pričom nešlo o prevod blízkej osobe a žalovaný odmieta uzavrieť kúpnu zmluvu, domáhala sa súdnej ochrany vo forme nahradenia prejavu vôle žalovaného.
1.1 Súd prvej inštancie po právnej stránke odôvodnil rozhodnutie ustanoveniami § 140, § 603 ods. 3, § 605 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť z viacerých dôvodov. Bolo preukázané, že pôvodný podielový spoluvlastník A. M. neurobil písomnú ponuku na odkúpenie podielu oprávneným spoluvlastníkom v rozsahu celého predmetu prevodu. A. M. ponúkal na predaj svoj spoluvlastnícky podiel len čo do nehnuteľností združených v pozemkovom spoločenstve a zapísaných v k. ú. D. E. na LV č. XXXX, o podiely na týchto nehnuteľnostiach nemal nikto záujem, a to ani právna predchodkyňa žalobkyne. Súd prvej inštancie teda uzavrel, že k porušeniu predkupného práva zo strany povinného spoluvlastníka A. M. došlo, pretože tento pred zamýšľaným predajom svojich podielov písomnou formou neponúkol svoje podiely na predaj ostatným spoluvlastníkom. Súdna prax zodpovedala otázku, či práva vyplývajúce z
predkupného práva podielového spoluvlastníka smrťou prechádzajú na dediča tak, že toto právo na dedičov prechádza (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/209/2010 zo 17.10.2020).
1.2 Súd prvej inštancie však považoval za dôvodnú argumentáciu žalovaného, že žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle v inom rozsahu predmetu prevodu, než bola je pôvodná kúpna zmluva, a ďalej že žiadala výkup podielov vo väčšom rozsahu ako jej patril podľa jej spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícke podiely, ktoré mali byť predmetom kúpnej zmluvy podľa žaloby (s nahradením prejavu vôle žalovaného ako predávajúceho), neboli v napadnutej zmluve medzi A. M. a žalovaným predmetom samostatného predaja. Súd prvej inštancie k tomu uviedol, že vyhovením žaloby by sa vytvorila celkom iná, nová kúpna zmluva, ktorá v minulosti neexistovala. Spôsob určenia ceny za dané spoluvlastnícke podiely tak, ako uvádzala žalobkyňa, bol len hypotetický a nezohľadňoval špecifiká jednotlivých prevádzaných podielov, druh pozemku, výmeru prevádzaného podielu, účel užívania a podobne. Ďalej uviedol, že z celkovej tvorby kúpnej ceny, ktorá bola určená dohodou za všetky prevádzané nehnuteľnosti 3 500,- eur, nie je možné vyňať časť a túto pričleniť k žalobkyňou označeným prevádzaným podielom na tých nehnuteľnostiach, kde mala žalobkyňa spoluvlastnícky podiel (v zmluve medzi A. M. a žalovaným boli predmetom prevodu aj spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, kde žalobkyňa nebola podielovou spoluvlastníčkou). Okrem toho bolo treba rešpektovať vôľu predávajúceho, ktorý mal záujem o predaj všetkých nehnuteľností v obci Nitrianske Rudno a prevod podmienil touto skutočnosťou, pretože bol chorý a chcel predať majetok ako celok. Len v takomto prípade je naplnený predpoklad podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t. j., aby bol ponúknutý podiel na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil žalovaný (2Cdo/91/2008, 3Cdo/122/2009, 3Cdo/224/2019). Predkupné právo bolo preto potrebné realizovať komplexne, to znamená, že sa musí prevádzať všetko, čo bolo prevedené kúpnou zmluvou z 20.04.2017. Keďže sa žalobkyňa nedomáhala uzavrieť „tú istú“ kúpnu zmluvu (čo do spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, kde mala svoj spoluvlastnícky podiel žalobkyňa), súd prvej inštancie žalobu zamietol.
1.3 Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby bolo i to, že žalobkyňa si uplatnila svoje predkupné právo nad rozsah zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu, t. j. vo vzťahu k celému podielu, ktorý bol predmetom prevodu z pôvodného spoluvlastníka na žalovaného. Žalobkyňa mohla uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu na tej-ktorej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa nemohla bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostali pasívni v obrane svojich práv. Aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol ako nedôvodnú. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP, pričom nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania žalovanému nepriznal.
2. Po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (pred jeho doručením žalobkyni) bolo zistené, že žalobkyňa po vyhlásení napadnutého rozsudku zomrela. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením č. k. 16C/21/2020-113 (právoplatné 30.01.2023), že namiesto nebohej žalobkyne pokračuje v konaní so žalobcami 1/ A. B. C., 2/ G. B. C. a 3/ C. G. H. – dedičmi pôvodnej žalobkyne.
3. Proti uvedenému rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/, 2/ a 3/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, príp. aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolania uviedli, že súd prvej inštancie po rozsiahlom dokazovaní skonštatoval, že predkupné právo bolo porušené, avšak stotožnil sa s obranou žalovaného a rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala nahradiť prejav vôle a pristúpiť k výkupu podielu v inom rozsahu, než bola pôvodná kúpna zmluva. K tomu žalobcovia uviedli, že nemôžu byť predsa predmetom žaloby nehnuteľnosti, pri ktorých nebolo porušené predkupné právo, t. j. na ktorých ich právna predchodkyňa nemala spoluvlastnícky podiel. Doplnili, že práve rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 zo dňa 28.09.2021, na ktoré sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia odvolal, bolo dôvodom, prečo žalobkyňa podala nie žalobu o určenie relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy (len vo vzťahu k nehnuteľnostiam, pri ktorých bolo predkupné právo porušené),
ale zvolila si uplatnenie svojho práva z porušenia predkupného práva formou domáhania sa prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorý bol nadobudnutý bez rešpektovania predkupného práva, za rovnakých podmienok ako bol nadobudnutý.
3.1 Žalobcovia ďalej mali za to, že súd prvej inštancie nesprávne použil analogiu legis, keď uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 použil tak, že nie je možné čiastočne nahradiť vôľu neoprávneného vlastníka nadobudnutých podielov. V prípade, ak by s uvedeným súhlasil aj odvolací súd, potom by spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, nemal v podstate voči konaniu kupujúceho obranu, pokiaľ sa predmetom prevodu okrem „sporných podielov“ stane aj iná nehnuteľnosť, resp. nejaký iný predmet, ktorý nie je postihnutý porušením predkupného práva, čo by otváralo priestor pre úmyselné obchádzanie zákona, nakoľko nebude možné vysloviť ani čiastočnú relatívnu neplatnosť takejto zmluvy, ani čiastočne nahradiť prejav vôle vlastníka, ktorý nadobudne vlastnícke právo s porušením predkupného práva spoluvlastníkov. Pokiaľ boli predmetom kúpnej zmluvy aj iné nehnuteľnosti a cena bola určená za nehnuteľnosti ako celok (pričom s poukazom na vyššie uvedené nie je možné vylúčiť úmysel zmluvných strán), je jediným spôsobom určenia ceny nehnuteľností, ktoré sú predmetom žaloby, cena za 1 m2 tak, ako ju uviedla v žalobe žalobkyňa. Možný nekalý úmysel zmluvných strán kúpnej zmluvy, ktoré obišli predkupné právo žalobkyne, by tak nemal ísť na ťarchu žalobkyne, ktorej predkupné právo bolo preukázateľne porušené.
3.2 K dôvodu zamietnutia žaloby, že žalobkyňa si uplatnila predkupné právo nad rozsah zodpovedajúci jej spoluvlastníckemu podielu, žalobcovia uviedli, že z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva predpoklad dohody spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, pričom spoluvlastníci sa môžu dohodnúť, že namiesto pomerného odkúpenia ponúkaného podielu spoluvlastnícky podiel odkúpi iba jeden spoluvlastník. Keďže však predkupné právo v zákonom stanovenej lehote ostatní spoluvlastníci nenapadli, je toto ich oprávnenie premlčané. Je tak potrebné zhodnotiť, či na nadobudnutie podielov ostatných spoluvlastníkov má nárok žalovaný, ktorý týmto právnym úkonom zjavne porušil predkupné právo spoluvlastníkov, alebo spoluvlastník, ktorý sa voči takémuto prevodu vlastníckeho práva pri porušení predkupného práva bráni. Podľa žalobcov uplatneniu predkupného práva len k zodpovedajúcemu spoluvlastníckemu podielu žalobkyne bránia aj ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z., ktorý bráni drobeniu poľnohospodárskej pôdy, a rozsudok, ktorým by súd vyhovel takto podanej žalobe, by bol nevykonateľný s prihliadnutím na uvedené ustanovenia. Žalobcovia záverom dodali, že jednou zo sporných nehnuteľností je nehnuteľnosť, ktorú viac ako 50 rokov obhospodaruje ich rodina. Podľa vyjadrenia svedka – manžela pôvodnej žalobkyne, ostatní spoluvlastníci rešpektovali uvedené užívanie a vyjadrili sa, že nehnuteľnosti prevedú žalobkyni, nakoľko má na ne morálne a celou rodinou akceptované právo. Žalovaný uvedenú nehnuteľnosť neužíva, dal ju do užívania tretej osobe.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že bývalý podielový spoluvlastník A. M. mal záujem predať svoj majetok ako celok. Žalovanému predal nielen svoje spoluvlastnícke podiely na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby, ale aj podiely na iných pozemkoch, spravovaných príslušným pozemkovým spoločenstvom. Kúpna cena bola určená za predmet kúpy ako celok a nijakým spôsobom nie je možné určiť časť kúpnej ceny vzťahujúcu sa na spoluvlastnícke podiely, ktoré sú predmetom žaloby. Predmetom kúpnej zmluvy boli rôzne druhy pozemkov s rôznou bonitou a rôznym umiestnením (extravilán, intravilán), preto nie je možné prepočítať kúpnu cenu podľa výmery. Nakoľko predmetom žaloby bola iná kúpna zmluva než pôvodná zmluva uzatvorená medzi A. M. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, žalobe nie je možné podľa názoru žalovaného vyhovieť. K tvrdeniu žalobcov o premlčaní domáhania sa porušenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov žalovaný uviedol, že ani premlčanie práva nečinných spoluvlastníkov nezakladá právo podielového spoluvlastníka, ktorý namieta porušenie svojho predkupného práva, domáhať sa prevodu podielov nad rámec, ktorý by prináležal jeho vlastnému spoluvlastníckemu podielu. K tvrdeniu žalobcov, že uplatneniu predkupného práva len k časti zodpovedajúcej ich spoluvlastníckych podielov bránia ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. žalovaný uviedol, že ak by sa všetci podieloví spoluvlastníci dohodli na výkone predkupného práva, tak by k porušeniu ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. tiež nedošlo, pretože by spoluvlastnícky podiel pôvodného spoluvlastníka zanikol a spoluvlastnícke podiely ostatných by sa zväčšili. Žalovaný považoval odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov (§ 140 Občianskeho zákonníka) je založené priamo zákonom a má vecnú povahu. Jeho podstatou je, že každý podielový spoluvlastník v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel na veci previesť na inú osobu (s výnimkou blízkej osoby), má povinnosť ho ponúknuť na kúpu ostatným podielovým spoluvlastníkom predmetnej veci a tí sú oprávnení tento spoluvlastnícky podiel kúpiť buď podľa vzájomnej dohody alebo ak sa nedohodnú, pomerne podľa veľkosti svojich podielov.
7. Podielový spoluvlastník má pri porušení svojho predkupného práva na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho zákonníka), b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (ako právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka a ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva zachované predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2009 z 22.9.2010, sp. zn. 8Cdo/208/2019 z 28.9.2019, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/269/2019 z 31.5.2022). Každá z týchto troch možností vyvoláva iné právne dôsledky.
8. V danej veci je nepochybné, že pri prevode spoluvlastníckych podielov z A. M. ako predávajúceho na žalovaného ako kupujúceho došlo k porušeniu predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, vrátane právnej predchodkyne žalobcov. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ predmetom prevodu, pri ktorom bolo obídené predkupné právo spoluvlastníkov, nebola len jedna nehnuteľnosť, ale súbor nehnuteľností, pri ktorých nie je okruh spoluvlastníkov rovnaký, môže sa obídený spoluvlastník domáhať, aby mu nadobúdateľ ponúkol na predaj len nadobudnuté spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom je (bol v čase uzavretia spornej zmluvy o prevode nehnuteľností) samotný domáhajúci sa spoluvlastník. Je logické, že táto osoba sa nemôže domáhať práv k nehnuteľnostiam, ktorých spoluvlastníkom sama nie je (v čase uzavretia spornej zmluvy nebola).
9. Aj keď bol prevod viacerých nehnuteľností vykonaný jednou listinou (jednou zmluvou), pokiaľ nejde o vzájomne funkčne spojené nehnuteľnosti (napr. spoločné časti bytového domu alebo spoločný dvor), je možné takúto listinu (zmluvu) považovať za prejav viacerých oddeliteľných právnych úkonov, teda je možné požadovať prevod len tých nehnuteľností, u ktorých je požadujúca osoba sama spoluvlastníkom. (Vzhľadom k oddeliteľnosti týchto úkonov je podľa odvolacieho súdu možné domáhať sa v tomto zmysle aj čiastočnej relatívnej neplatnosti zmluvy; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 z 28.09.2021 riešil inú skutkovú situáciu, a to domáhanie sa relatívnej neplatnosti len vo vzťahu k niektorým spoluvlastníkom jednej a tej istej nehnuteľnosti.) Ako správne poukázali žalobcovia v odvolaní, výklad prijatý súdom prvej inštancie (že je možné domáhať sa len ponúknutia na predaj všetkých nadobudnutých spoluvlastníckych podielov ako celku presne tak, ako boli prevádzané spornou zmluvou), by otváral priestor pre obchádzanie zákona a znemožňoval by obídeným spoluvlastníkom brániť svoje predkupné právo. 10. Je však potrebné dať za pravdu súdu prvej inštancie v tom, že spôsob výpočtu kúpnej ceny za žalobcami požadované spoluvlastnícke podiely, ako ho navrhovali žalobcovia, resp. ich právna predchodkyňa (prepočet celkovej ceny uvedenej v napadnutej kúpnej zmluve na 1 m2 bez ohľadu na polohu a bonitu pozemkov) nie je v tomto prípade vhodný. Nie je možné určiť tú istú cenu za 1 m2 záhrady v intraviláne obce a za 1 m2 ornej pôdy či lesného pozemku v extraviláne. Vzhľadom na to, že predmet sporu určuje žalobca a na prejednaciu zásadu v civilnom súdnom konaní, súd nemohol do takto žalobcami určenej kúpnej ceny vstupovať a meniť ju. Ak je predmetom sporu nahradenie prejavu vôle uzavrieť kúpnu zmluvu, musí celé znenie navrhovanej kúpnej zmluvy formulovať žalobca a súd nemôže jej obsah modifikovať, iba môže jej návrh schváliť (a žalobe vyhovieť) alebo neschváliť (a žalobu odmietnuť). Je teda plne na zodpovednosti žalobcu, aby v spore preukázal, že zmluvné podmienky, ktoré navrhuje, zodpovedajú zmluvným podmienkam napadnutej zmluvy, pri ktorej uzavretí došlo k porušeniu jeho predkupného práva (t. j., že ide o prevod za rovnakých podmienok, za
akých spoluvlastnícke podiely kúpil žalovaný). V tomto prípade, keďže predmet žalobcami navrhovanej zmluvy nebol totožný s predmetom napadnutej zmluvy (nešlo o podiely k všetkým pozemkom, ktoré nadobudol žalovaný napadnutou kúpnou zmluvou, čo však podľa odvolacieho súdu bolo prípustné – viď zdôvodnenie vyššie), boli žalobcovia povinní zvoliť takú metódu výpočtu (resp. prepočtu) kúpnej ceny, ktorý by zodpovedal objektívnej realite a zohľadňoval špecifiká prevádzaných pozemkov. Pokiaľ tak žalobcovia neurobili, čo žalovaný namietal tak pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, súd prvej inštancie nemohol postupovať inak, len žalobu ako celok zamietnuť.
11. Okrem toho sa však odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba nebola dôvodná, aj z ďalšieho dôvodu, uvedeného súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku: Právna predchodkyňa žalobcov si z troch vyššie (v bode 7 tohto odôvodnenia) uvádzaných možností zvolila ako prostriedok nápravy porušeného predkupného práva možnosť domáhať sa od nadobúdateľa, aby jej nadobudnuté spoluvlastnícke podiely previedol za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka (predávajúceho). V prípade tejto voľby má však každý z obídených spoluvlastníkov, ak sa nedohodli inak, právo vykúpiť prevádzaný podiel len pomerne podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Dohoda o inom spôsobe výkonu predkupného práva by musela byť výslovná. Práve preto, že spoluvlastníci majú aj možnosť ponechať si predkupné právo voči nadobúdateľovi (v bode 7 tohto odôvodnenia uvedenú ako možnosť c/), nemožno z ich mlčania či pasivity (ani po uplynutí premlčacích dôb na uplatnenie nárokov z porušenia predkupného práva) vyvodzovať ich súhlas s tým, aby si celý spoluvlastnícky podiel, prevedený za nerešpektovania ich spoluvlastníckeho práva, nárokoval len jeden spoluvlastník alebo len niektorí spoluvlastníci (porov. už súdom prvej inštancie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 z 12.05.2009).
12. Neobstojí námietka žalobcov, že takýto výklad je výhodný pre nadobúdateľa, ktorý porušil predkupné právo a v prípade pasivity niektorých spoluvlastníkov mu spoluvlastnícky podiel zostane zachovaný (hoci zmenšený o pomernú časť pripadajúcu na aktívnych spoluvlastníkov). Predkupné právo je iba právom, nie povinnosťou spoluvlastníkov a jeho neuplatnenie je jednou zo zákonom predpokladaných možností. Vstup nového spoluvlastníka (ktorý obišiel predkupné práva ostatných spoluvlastníkov) do vlastníckej štruktúry predmetnej nehnuteľnosti je teda predpokladaným a prípustným dôsledkom pasivity niektorých spoluvlastníkov.
13. Na rozdiel od relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá by mala za následok vrátenie veci do pôvodného stavu, a tým aj „zbavenie sa“ spoluvlastníka, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel porušením predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, žaloba na nahradenie prejavu vôle by takýto právny účinok mala len vtedy, ak by sa všetci domáhali nahradenia prejavu vôle všetci obídení spoluvlastníci, alebo by sa všetci dohodli na nejakom spôsobe uplatnenia tohto práva jedným alebo niekoľkými z nich. V opačnom prípade (ak neexistuje medzi obídenými spoluvlastníkmi výslovná dohoda o výkone predkupného práva), zmyslom tohto spôsobu uplatnenia predkupného práva nie je zachovanie (navrátenie) doterajších pomerov, ale „kompenzácia“ zmeneného postavenia aktívnych spoluvlastníkov tým, že môžu zväčšiť svoj spoluvlastnícky podiel. Právna predchodkyňa žalobcov si vybrala práve túto možnosť, preto nemôže namietať, že táto možnosť nevedie k úplnému zbaveniu spoluvlastníckeho práva žalovaného.
14. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní argumentovali zákonom č. 180/1995 Z. z., nebolo zrejmé, ktoré ustanovenie tohto zákona mali na mysli. Z kontextu odvolania však je možné dedukovať, že žalobcovia mali pravdepodobne na mysli opatrenia proti drobeniu pozemkov (§ 21 a nasl. citovaného zákona). Úvaha žalobcov, že by práve tieto ustanovenia mohli brániť tomu, aby si spoluvlastníci nárokovali prevod žalovaným nadobudnutých spoluvlastníckych podielov pomerne podľa veľkosti ich už existujúcich podielov, však bola len teoretická. Žalobcovia netvrdili a ani v súdnom konaní nevyšlo najavo, že by práve v tomto spore na daný skutkový stav (keby žalobcovia žiadali v nimi navrhovanej kúpnej zmluve len pomernú časť spoluvlastníckych podielov) dopadali citované ustanovenia zákona č. 180/1995 Z. z. Okrem toho opatrenia proti drobeniu pozemkov ustanovené v citovanom zákone sa týkajú len vzniku nových pozemkov alebo nových spoluvlastníckych podielov, netýkajú sa „preskupovania“ už existujúcich spoluvlastníckych podielov (teda situácií, keď do vlastníckej štruktúry nevstupuje nový spoluvlastník, len si už existujúci spoluvlastníci medzi sebou prevedú časť ich spoluvlastníckych podielov). Preto táto argumentácia žalobcov neobstojí.
15. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam a správne tiež vec právne posúdil (aplikoval správne ustanovenia hmotného práva a tieto aj správne interpretoval). Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. K výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že v civilnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok konania alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaný bol v spore plne úspešný. Preto súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %) úspešnému žalovanému. Ako vecne správny preto odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania.
17. Aj v odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto mu odvolací súd v súlade s ustanoveniami § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal proti neúspešným odvolateľom (žalobcom) nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania, rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).