Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-145-2020.pdf
PDF · 305.97 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/145/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XX, F., zastúpeného JUDr. Ľubicou Masárovou, advokátkou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 07. 10. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101204267/2020 zo dňa 21. 07. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) podaním zo dňa 22. 06. 2016 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január – december 2015. Následne dňa 22. 07. 2016 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, v rámci ktorého žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta. Prítomná bola aj zamestnankyňa žalobcu G. H.. V súvislosti s prevzatím ďalších dokladov, potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované obdobie, spísal správca dane zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 08. 12. 2016.
2. Správca dane vykonal aj miestne zisťovanie, o ktorom spísal zápisnicu zo dňa 27. 01. 2017 za účelom preverenia obchodných vzťahov žalobcu a daňového subjektu KOSMOS, s.r.o. (prítomný bol konateľ I. J. – nemal pri sebe žiaden doklad totožnosti). Okrem iných boli predložené aj faktúry č. 201500671, č. 201500688. Podľa vyjadrenia konateľa KOSMOS, s.r.o. tovar dodaný žalobcovi bol prepravovaný priamo od dodávateľa, tento aj zabezpečoval prepravu. Konateľ tovar nevidel, zároveň uviedol, že nemá účtovníčku k dispozícii, nekomunikuje s ním.
3. Následne správca dane požiadal Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Poprad o poskytnutie údajov potrebných pre účely správy daní vo vzťahu k daňovému subjektu KOSMOS, s.r.o. a tiež Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Nitra o poskytnutie údajov potrebných pre účely správy daní vo vzťahu k daňovému subjektu Konex SK plus s.r.o. (od 02. 06. 2016 NUBAKO s.r.o.).
Regionálna potravinová a veterinárna správa Nitra správcovi dane oznámila dňa 31. 03. 2017, že daňový subjekt Konex SK plus s.r.o. nie je v súčasnosti registrovaný na účely obchodovanie s potravinami, nemá schválenú prevádzkareň, ktorá zaobchádza, pripravuje alebo produkuje produkty živočíšneho pôvodu.
Okrem toho bola doručená aj odpoveď Regionálnej veterinárnej správy Poprad zo dňa 03. 04. 2017 vo vzťahu k daňového subjektu KOSMOS, s.r.o.
4. Podaním zo dňa 10. 04. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas výkonu daňovej kontroly za preverované obdobie.
5. Okrem toho správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o., a vyhotovil z neho fotokópie dokladov, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 19. 04. 2017. Ďalšie tri úradné záznamy zo dňa 24. 04. 2017 sa týkali nahliadnutia do spisov daňových subjektov MIRKOM s.r.o. a ML TRADE EU s. r. o., pričom tiež boli vyhotovené fotokópie relevantných dokladov.
6. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017 v znení oznámenia o oprave chýb zo dňa 17. 05. 2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“, resp. „daňový poriadok“) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10. 05. 2017 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 22. 05. 2017.
Oznámením zo dňa 03. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 29. 12. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 01. 2018.
7. Za účelom dohodnutia termínu oboznámenia so zistenými skutočnosťami bol dňa 10. 01. 2018 žalobca telefonicky kontaktovaný a správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam. Po dohode termínu sa konalo ústne pojednávanie dňa 12. 01. 2018, o čom bola spísaná zápisnica, pričom predmetom pojednávania bolo oboznámiť žalobcu a jeho splnomocnenú zástupkyňu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam. Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15. 02. 2018. Okrem toho dňa 30. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o nazretí do spisu žalobcom a jeho splnomocnenou zástupkyňou a dňa 02. 02. 2018 úradný záznam o nazretí do spisu splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.
8. Správca dane následne dňa 20. 02. 2018 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, okrem iného i za zdaňovacie obdobie december 2015. V zdaňovacom období december 2015 uviedol vyššie spomenuté zistenia a konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr č. 201500671 zo dňa 17. 12. 2015 v celkovej sume 31.200,- eur (tovar- losos filety bez kože) a č. 201500688 zo dňa 31. 12. 2015 v celkovej sume 68.294,59 eur ( tovar- kurča rezne G) od dodávateľa KOSMOS, s.r.o.. Ďalej si žalobca uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr (obe tovar- kuracie rezne BR) č. 50137/15 zo dňa 18. 12. 2015 v celkovej sume 65.100,96 eur a č. 50140/15 zo dňa 30. 12. 2015 v celkovej sume 66.780,- eur od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.). Následne bolo konštatované, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah preukázaný nebol (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt). Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 21. 02. 2018. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 29. 06. 2018, doručené správcovi dane dňa 03. 07. 2018.
9. Vo vyrubovacom konaní po predĺžení lehoty o tri mesiace správca dane vyzval žalobcu na preukázanie tvrdení na základe vyjadrenia k protokolu a to doplnením o presnú identifikáciu osôb, ktorých žiada vypočuť ako svedkov. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 19. 09. 2018.
10. Predvolaný svedok Ing. Peter Turňa, konateľ spoločnosti KOSMOS, s.r.o. si predvolanie na výsluch svedka neprevzal v odbernej lehote, pričom u uvedenej skutočnosti bol informovaný splnomocnený zástupca žalobcu a spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 02. 10. 2018.
Ďalší predvolaný svedok K. I. listom zo dňa 01. 11. 2018 ospravedlnil neúčasť na výsluchu a uviedol, že jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti sa rozhodla z dôvodu zmeny podmienok svoj obchodný podiel previesť na inú osobu a tým skončila aj jeho funkcia konateľa. Všetky doklady týkajúce sa spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi, preto akékoľvek informácie a doklady môže poskytnúť nový spoločník
a konateľ spoločnosti. On nemá k dispozícii žiadne doklady a bez dokladov si nepamätá skutočnosti ohľadom minulých zdaňovacích období.
11. V súvislosti s vyrubovacím konaním zaslal správca dane dožiadanie na Daňový úrad Prešov, týkajúce sa daňového subjektu KOSMOS, s.r.o. Odpoveď na dožiadanie bola správcovi dane doručená dňa 07. 01. 2019, jej súčasťou okrem iného bola odpoveď Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade zo dňa 04. 12. 2018 na žiadosť o predvedenie svedka I. J. a faktúry č. 201500671 zo dňa 17. 12. 2015 a č. 201500688 zo dňa 31. 12. 2015 spolu s dodacími listmi.
12. Po opakovanom predĺžení lehoty, správca dane rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2018 v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňové konanie vo veci vydania rozhodnutia po vykonanej daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty za preverované obdobie odo dňa 27. 12. 2018 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 01. 2019.
Oznámením zo dňa 05. 03. 2019 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňového konania ku dňu 26. 02. 2019. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 03. 2019.
13. Tiež správca dane požiadal aj o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000022088/19 zo dňa 23. 04. 2019. Odpoveď zo dňa 16. 05. 2019 sa týkala informácií vo vzťahu ku konateľke spoločnosti NUBAKO s.r.o. - G. H., ktorú sa nepodarilo kontaktovať. Z uvedeného dôvodu bolo daňové konanie prerušené aj rozhodnutím zo dňa 23. 04. 2019 odo dňa 26. 04. 2019. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. 05. 2019. Oznámením zo dňa 17. 06. 2019 bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v daňovom konaní od 06. 06. 2019.
14. Následne správca dane vyhotovil úradný záznam zo dňa 28. 05. 2019 o nahliadnutí do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o. a tiež vyhotovil z uvedeného spisu kópie protokolu za zdaňovacie obdobie január – december 2015 a rozhodnutia za zdaňovacie obdobie mesiaca december 2015.
Z ďalšieho úradného záznamu zo dňa 17. 06. 2019 vyplývalo, že správca dane nahliadol so spisu daňového subjektu KOSMOS, s.r.o. a vyhotovil si kópie dokladov, medzi nimi aj protokol a rozhodnutie o vyrubení dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.
15. Po treťom predĺžení lehoty vo veci vyrubovacieho konania správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 07. 2019, ktorá sa týkala pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania, ako aj nazretia do spisu. Prítomní boli žalobca a jeho splnomocnená právna zástupkyňa.
16. O prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100419558/2018 zo dňa 20. 02. 2018 a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom konaní po doručení protokolu bola správcom dane spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019. Žalobca bol prítomný a na uvedené reagoval písomným podaním zo dňa 23. 09. 2019.
17. Rozhodnutím č. 102288549/2019 zo dňa 03. 10. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.562,59 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 45.797,- eur na sumu 7.234,41 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 11. 2019, doplnené podaním zo dňa 03. 02. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
18. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101204267/2020 zo dňa 21. 07. 2020 tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správcu dane č. 102288549/2019 zo dňa 03. 10. 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.562,59 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 45.797,- eur na sumu 7.234,41 eur žalobcovi (ďalej v texte aj „daňový subjekt“ v príslušnom gramatickom tvare), potvrdil.
19. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný opísal skutkový stav zistený správcom dane v priebehu daňovej kontroly. Uviedol, že vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015, ktorá sa začala dňa 22. 07. 2016 na základe oznámenia o daňovej kontrole. Správca dane z predložených daňových dokladov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa KOSMOS, s.r.o. č. 201500671 (dátum dodania 17. 12. 2015, označenie dodávky losos filety bez kože, v celkovej sume 31.200,- eur) a č. 201500688 (dátum dodania 31. 12. 2015, označenie dodávky kurča rezne G, v celkovej sume 68.294,59 eur). Okrem toho si uplatnil odpočítanie z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa NUBAKO s.r.o. (do 01. 06. 2016 Konex SK plus s.r.o.) č. 50137/15 (dátum dodania 18. 12. 2015, označenie dodávky kuracie rezne BR, v celkovej sume 65.100,96 eur) a č. 50140/15 (dátum dodania 30. 12. 2015, označenie dodávky kuracie rezne BR, v celkovej sume 66.780,- eur).
20. V súvislosti s vyššie uvedeným správca dane vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti KOSMOS, s.r.o., o čom spísal dňa 27. 01. 2017 zápisnicu o miestnom zisťovaní. Podľa vyjadrenia konateľa I. J., tovar dodaný daňovému subjektu bol prepravovaný priamo od dodávateľa KOSMOS, s.r.o., prepravu zabezpečoval dodávateľ a konateľ v týchto prípadoch tovar nevidel. Tiež uviedol, že nemá k dispozícii účtovníčku, nekomunikuje s ním a preto nevie k vyšlým faktúram napárovať došlé. Z odpovede Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad zo dňa 03. 04. 2017 č. 341631 správca dane zistil nasledovné skutočnosti: spoločnosť KOSMOS, s.r.o. bola registrovaná od 21. 12. 2017 na činnosti 1. prepravné operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi a pre maloobchodné prevádzkarne s potravinami, 2. prevádzkovanie skladu produktov živočíšneho pôvodu, ktoré si vyžadujú regulované teplotné podmienky, ktorý vykonáva v sklade len veľkodistribučné činnosti prepravy a skladovania potravín živočíšneho pôvodu a ktorý dodáva tieto potraviny len priamo konečným spotrebiteľom alebo len maloobchodným predajniam v uvedenej prevádzkarni. Úradnou kontrolou potravín dňa 30. 10. 2015 bolo zistené, že skladovacie priestory nezodpovedajú hygienickým požiadavkám a prevádzkovateľovi bola pozastavená činnosť skladovania potravín a ďalšej distribúcie potravín do odstránenia nedostatkov. Správca dane konštatoval, že konateľ spoločnosti ( I. J.) nevedel preukázať vznik daňovej povinnosti, predložiť záznamy pre daň z pridanej hodnoty, prepravu a ani nákup tovaru uvedeného na faktúrach, ani úhrady za dodaný tovar. Podľa jeho vyjadrenia tovar v skutočnosti nevidel. Z predmetných zistení tak vznikli dôvodné a závažné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru od spoločnosti KOSMOS, s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt v zdaňovacom období december 2015. Kontrolovaný daňový subjekt si tak uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah preukázaný nebol (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt), porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť práva na odpočet dane z pridanej hodnoty je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, a teda právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň zistil porušenie § 51 ods. 1 písm. a) z dôvodu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie podľa § 49 ods. 2 písm. a).
21. V súvislosti s iným daňovým konaním - v spoločnosti NUBAKO s.r.o. získal správca dane na základe dožiadania daňovej správy dokumenty, o čom spísal úradný záznam č. 100646169/2017 zo dňa 19. 04. 2017. Tiež konštatoval, že uvedená spoločnosť na písomnosti správcu dane nereaguje
a naposledy podala daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac apríl 2016. Z uvedeného dôvodu nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o., pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereaguje, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky nepreberá a sídlo spoločnosti je len tzv. „registračným číslom". Správca dane mal pochybnosti o reálnom dodaní tovaru uvedenou spoločnosťou pre kontrolovaný daňový subjekt. Z iného konania správca dane získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. a to ML TRADE EU s. r. o. a Rubano s. r. o.. Spoločnosť ML TRADE EU s. r. o. na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Správca dane v rámci iného konania získal informácie, že dodávateľom pre ML TRADE EU s. r. o. bola spoločnosť Seafood Trade Kereskedelmi Kft. V odpovedi maďarskej daňovej správy sa uvádza, že HU Seafood Trade Kft. nadobudla tovar (mrazené mäso) od rôznych členských štátov (SK, CZ) a maďarská spoločnosť zapojila ostatné maďarské spoločnosti do transakcií, aby tieto spoločnosti vytvorili odpočítateľné DPH pre domáce nadobudnutia. Maďarskej spoločnosti nebolo možné doručiť výzvu na predloženie dokladov - adresát je neznámy. V zdaňovacích obdobiach máj - september 2015 nepriznala nadobudnutie tovaru. Od septembra 2015 nepodáva daňové priznania k DPH a od 29. 02. 2016 má zrušenú registráciu na DPH. Doklady spoločnosti sú nedostupné, nie je možné preveriť požadované skutočnosti. Z uvedeného je zrejmé, že maďarská spoločnosť Seafood Trade Kft. nemohla dodať tovar spoločnosti ML TRADE EU s. r. o. a tá spoločnosti NUBAKO s.r.o. a následne kontrolovanému daňovému subjektu. Podľa správcu dane z uvedených zistení vyplývalo, že vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodných reťazcoch, ML TRADE EU s. r. o. - NUBAKO s.r.o. - žalobca a Rubano s. r. o. - NUBAKO s.r.o. - žalobca v zdaňovacom období december 2015. Pretože u spoločnosti ML TRADE EU s. r. o. v zdaňovacom období december 2015 pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. nebolo možné preveriť dodanie tovaru. Z uvedeného vyplývalo, že nebolo možné preveriť pôvod tovaru a jeho následné dodanie, čiže nebolo preukázateľné, pokiaľ tovar existoval, že bol dodaný práve týmto dodávateľom. Správca dane k uvedenému tiež uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt v prípade, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 21.980,16 eur z vyššie uvedených dodávateľských faktúr, znejúcej na dodávateľa NUBAKO s.r.o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu za deklarovaných podmienok, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byt' schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. V zmysle uvedeného nebolo na preukázanie hodnovernosti dodania tovaru postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ vlastní faktúru znejúcu na od menovaného dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemôžu byt' podkladom pre uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch prezentované. Dôkaz daňovým dokladom je iba formálnym dôkazom završujúcim hmotné právne aspekty skutočného uskutočnenia zdaniteľného plnenia. Ak zdaniteľné plnenie nebolo uskutočnené tak, ako je platiteľom deklarované, nemôže byť dôkazná povinnosť naplnená obyčajným predložením (hoci formálne správneho) daňového dokladu, nakoľko taký doklad už sám o sebe nemôže byť vierohodný, ak obsahuje údaj, ktorý nie je pravdivý. Na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval rovnaké porušenie ako je uvedené v bode 20 odôvodnenia.
22. Následne žalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí aj na ďalšie procesné úkony vykonané zo strany správcu dane a vysporiadanie sa správcu dane s pripomienkami daňového subjektu v rámci vyrubovacieho konania k zisteniam o spoločnosti NUBAKO s.r.o., v rámci čoho bolo uvedené, že z výsledkov procesných úkonov zameraných práve na preverenie reálnosti vzniku daňovej povinnosti podľa faktúr z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane uvedené nevedel preveriť u dodávateľov NUBAKO s.r.o. a to Rubano s. r. o. a ML TRADE EU s. r. o.; taktiež u samotného dodávateľa NUBAKO s.r.o. pre žalobcu, ďalej že počas vykonávania daňovej kontroly u spoločnosti NUBAKO s.r.o. za zdaňovacie obdobie január - december 2015, boli vydané rozhodnutia, v ktorých správca dane neuznal nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty od spoločností Rubano s. r. o. a ML TRADE EU s. r. o.. Od uvedených spoločností sa nepreukázalo dodanie pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., preto mal správca dane pochybnosti v dodaní obchodných reťazcov: 1. Rubano s. r. o. - NUBAKO s.r.o. – žalobca a 2. ML TRADE EU s. r. o. - NUBAKO s.r.o. – žalobca. Tiež konštatoval, že skutočnosť, že daňový subjekt vlastní daňové doklady od spoločnosti NUBAKO s.r.o. ešte nedokazuje, že plnenia uvedené na faktúrach boli skutočne týmito spoločnosťami dodané. Správca dane nevedel preveriť dodanie tovaru u bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. u pána K. I., ktorý sa nedostavil
na výsluch svedka č. 102065768/2018 zo dňa 17. 10. 2018, ale zaslal správcovi dane list, v ktorom uviedol, že všetky doklady týkajúce sa spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovníctva, preto akékoľvek informácie a doklady z účtovníctva môže poskytnúť nový spoločník a konateľ spoločnosti. Správca dane nevykonal vypočutia navrhovaných svedkov daňovým subjektom jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrany p. C. L., p. M. J. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. N., boli podľa názoru správcu dane nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou NUBAKO s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Z výsledku vykonaných zisťovaní maďarskou finančnou správou správca dane konštatoval, že nebolo možné vypočuť aktuálnu konateľku spoločnosti NUBAKO s.r.o. a z dokladov, ktoré boli odovzdané novej konateľke G. H. preveriť dodanie tovaru pre žalobcu. K tvrdeniu daňového subjektu, že správca dane nemá právomoc posudzovať povinnosť v zmysle príslušných právnych predpisov, či boli nahlasované predmetné zásielky do systému RVPS správca dane uviedol, že nie správca dane posúdil povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS. Správca dane výzvami (šetrenie správcu dane a jednotlivé zistenia na RVPS sú uvedené v protokole) vyzval a požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Nakoľko zásielka z iného členského štátu nebola nahlásená na RVPS, nebola zabezpečená vysledovateľnosť tohto tovaru a tým nebolo preukázané, že sa jedná o identický tovar uvedený na faktúrach od dodávateľa NUBAKO s.r.o. Súčasne nebola dodržaná ani náležitá odborná starostlivosť, úmerná miere vnímaného rizika, pokiaľ sa jedná o dodávky mäsových produktov z hydiny pôvodom z Brazílie.
23. K pripomienkam k daňového subjektu k zisteniam o spoločnosti KOSMOS, s.r.o. správca dane v rámci vyrubovacieho konania uviedol, že konateľ A. I. J. neprevzal písomnosť zo dňa 05. 09. 2018 na ústne pojednávanie, ktorá sa správcovi dane vrátila s poznámkou pošty „zásielka neprevzatá v odbernej lehote". Spoločnosťou KOSMOS, s.r.o. neboli predložené požadované dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali nadobudnutie tovaru v tuzemsku ani použitie nadobudnutých tovarov na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľa v tuzemsku a teda nebola preukázaná oprávnenosť uplatnenia práva na odpočítanie dane. Následne zopakoval argumentáciu ohľadom nevykonania výsluchov a zisťovania vysledovateľnosti zásielky a dospel v obidvoch prípadoch k záveru, že samotná existencia faktúry došlej od dodávateľa tovaru 1 alebo 2 (§ 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z.) je nutnou, avšak nie absolútnou podmienkou pre umožnenie (resp. priznanie práva na uplatnenie) práva na odpočítanie DPH. Správca dane je povinný (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku) pri správe daní preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry (§71 ods. 1 písm. c/ zák. č. 222/2004 Z. z.) ako aj hodnovernosť údajov povinne uvedených jej vystaviteľom vo faktúre (§ 72 ods. 5 v spojení s § 74 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z.) vo vzťahu nielen k existencii tovaru, resp. dôsledkom dodania tovaru uvedenými dodávateľmi.
24. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu mal za to, že námietky a argumentácie uvádzané daňovým subjektom nie sú dôvodné, pretože odvolací orgán pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. S poukázaním na v odvolaní uvedenú judikatúru Súdneho dvora EÚ uviedol, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod", ale porušením hmotnoprávneho predpisu - zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalej k dôvodom odvolania v bodoch 3 až 10 mal za to, že správca dane sa vysporiadal s uvedenými námietkami už vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že považuje za neopodstatnené poukazovanie daňového subjektu na predmetné rozsudky, nakoľko v rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme ako nastali pri daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u žalobcu. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v tomto prípade bola skutočnosť, že neboli splnené hmotno-právne nároky na odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov t. j. nepreukázalo sa dodanie tovaru, tak ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach. Ďalej konštatoval, že skutočné dodanie tovarov alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti,
že pri tomto tovare, resp. službe, vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), ale je nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie.
25. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa porušenia zásad v daňovom konaní, porušenia ústavného práva daňového subjektu na spravodlivý proces a porušenia zásad správy daní uviedol, že nezistil v postupe správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto ich považoval za nedôvodné. Zdôraznil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly konal v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a postupoval v súlade s procesným právnym predpisom - daňovým poriadkom a teda v súlade so základnými zásadami správy daní uvedenými v § 3 daňového poriadku. Správca dane zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov a vykonal ju v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie tohto účelu. Správca dane ďalej preveroval dodržovanie podmienok stanovených hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, využil skutkové zistenia iných správcov dane, tiež inštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, zároveň pri preverovaní obchodných transakcií u daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku.
26. Ďalšie námietky žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa KOSMOS, s.r.o. na základe zisteného skutkového stavu nepovažoval taktiež za relevantné. Preskúmaním spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. a následne poukázal na zistenia správcu dane, v zhode so zisteniami uvedenými vyššie. K návrhu žalovaného o vypočutie pána J., zdôraznil, že správca dane vyčerpal možnosti na predvedenie svedka. Ďalšie navrhované svedecké výpovede (zamestnancov TWS Vydrany p. C. L., p. M. J. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo) považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I. spol. s r.o. (poznámka správneho súdu, chyba v písaní, správne malo byť spoločnosťou KOSMOS, s.r.o.) pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní už musí existovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Ak sú však vady už v samotnej deklarácii, t. j. v predmete overovania, ktorý nezodpovedá zákonu (tj. už samotná deklarácia dodania tovaru má vady v dokladoch, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru), stáva sa dokazovanie svedeckými výpoveďami nadbytočným. Tiež sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že tento potrebuje okrem mena a priezviska k identifikácii osoby (s poukazom na list č. 101602969/2018 zo dňa 17. 08. 2018) minimálne ešte jeden údaj, preto námietky žalovaného ohľadne nevypočutia navrhovaných svedkov považoval za nedôvodné. Mal tiež za to, že nestačí len existencia faktúry, musí sa dať overiť, či údaje v nej uvedené dokladujú konkrétnu predmetnú skutočnosť, t. j. či došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane. V rámci výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania z dôvodu naplnenia ustanovení § 3 daňového poriadku a pri uplatňovaní daňových predpisov posudzoval správca dane nielen formálnu stránku dokladov a listín (napríklad, či má dodávateľská faktúra všetky predpísané náležitosti), ale najmä obsahovú stránku všetkých preverovaných listín, t. j. preskúmal pravdivosť a hodnovernosť dokumentov, ktoré boli v priebehu výkonu daňovej kontroly predložené kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj dokumentov získaných v súvislosti s preverovanými fakturáciami, t. j. či reálne došlo k skutočnostiam v nich uvádzaným (k reálnemu dodaniu tovarov deklarovaných dodávateľmi/ kontrolovaným daňovým subjektom, v deklarovanom období, za deklarovaných podmienok). Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Vierohodnosť faktúry znamená, že faktúra vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. U dodávateľa nebolo možné preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane získal informácie nachádzajúce sa v ISFS a kontrolné výkazy dane z pridanej hodnoty a stotožnil sa s názorom správcu dane, že údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Správca dane nedisponuje
dôkazmi preukazujúcimi obojstrannú reálnosť obchodnej transakcie podľa predmetných faktúr považuje postup platiteľa v tomto prípade za porušenie podmienok ustanovených v § 49 zákona o dani z pridanej hodnoty o odpočítaní dane. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že tvrdenie správcu dane, že nebola zabezpečená vysledovateľnosť zásielky, nie je pravdivé. K ďalším námietkam daňového subjektu týkajúcim sa preverovania dodávok tovaru v súvislosti s dožiadaním na RVPS, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval skutkové okolnosti k posudzovanej veci a za tým účelom požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil vyjadrenia RVSP ako dôkaz pri správe daní. Správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. Žalovaný považoval za správne poukázanie správcu dane na to, že žalobca je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. V jeho záujme je prijať všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené daňovým podvodom. Nie je v súlade so základnou zásadou správy daní, ak sa žalobca dožaduje výhradne uplatnenia svojich práv, pričom odmieta zodpovednosť za splnenie podmienok, ktoré uplatneniu týchto práv nevyhnutne predchádzajú. Pokiaľ nie je spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo vykonaným dokazovaním bolo preverené a zistené, že žalobca mal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo vykonané dodanie tovaru od ním deklarovaného dodávateľa tovaru. Uvedený právny názor nemôže zmeniť ani tvrdenie, že predmetný tovar nakúpený od deklarovaných dodávateľov tovaru odpredal ďalším subjektom, nakoľko predmetom preverovania práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatneného žalobcom za príslušné zdaňovacie obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre, najmä, že skutočným dodávateľom bol subjekt uvedený na predložených faktúrach, čo sa vykonaným dokazovaním ani v jednom prípade hodnoverne nepotvrdilo. Na základe zistených skutočnosti sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že považoval za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOSMOS, s.r.o. a zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane nespochybňoval nejaké materiálne plnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou KOSMOS, s.r.o. Žalovaný tiež uviedol, že daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom zo zákona a nemôže si túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane nevedel preveriť obchodné vzťahy so spoločnosťou KOSMOS, s.r.o., tak ako ich deklaruje žalobca predloženými faktúram.
27. Za irelevantné považoval žalovaný tiež námietky žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. (body 45 až 88 odvolania). Preskúmaním spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. (od 01. 06. 2016 NUBAKO s.r.o.). Podľa názoru žalovaného, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o., v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o., pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereagovala, so správcom dane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným číslom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. a to ML TRADE EU s. r. o. a Rubano s. r. o. Následne skonštatoval, že sa nepreukázalo dodanie pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., preto mal správca dane oprávnené pochybnosti o dodaní v obchodných reťazcoch: 1. Rubano s. r. o. - NUBAKO s.r.o. - žalobca a 2. ML TRADE EU s. r. o. - NUBAKO s.r.o. -žalobca. Predloženie dokladov, bolo podľa názoru žalovaného, len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie odpočítania dane a i keď majú doklady všetky náležitosti daňového dokladu a sú riadne zaúčtované, neznamená to, že daň z pridanej hodnoty bola odpočítaná oprávnene a v súlade so
zákonom. Žalovaný ďalej zistil, že správca dane viedol dokazovanie vo vyrubovacom konaní v zmysle pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane spoločnosti NUBAKO s.r.o., pričom nevedel preveriť dodanie tovaru u bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. Zároveň poukázal na to, že správca dane nevypočul žalobcom navrhovaných svedkov - jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január-december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede (zamestnancov TWS Vydrany p. C. L., p. M. J. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo) boli podľa žalovaného nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nebolo možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou NUBAKO s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní už musí existovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Ak sú však vady už v samotnej deklarácii, t. j. v predmete overovania, ktorý nezodpovedá zákonu (t. j. už samotná deklarácia dodania tovaru má vady v dokladoch, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru), stáva sa dokazovanie svedeckými výpoveďami nadbytočným. Tiež sa stotožnil so stanoviskom správcu dane, že tento potrebuje okrem mena a priezviska k identifikácii osoby (s poukazom na list č. 101602969/2018 zo dňa 17. 08. 2018) minimálne ešte jeden údaj, preto námietky žalobcu ohľadne nevypočutia navrhovaných svedkov považoval za nedôvodné. Zároveň poukázal na ďalšie vykonané dokazovanie zo strany správcu dane a získané dokumenty, pričom mal za to, že námietku daňového subjektu, že správca dane založil svoje rozhodnutie iba na všeobecnom odkaze na protokol z daňovej kontroly č. 100739657/2017 zo dňa 02. 05. 2017 a rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, v ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o. , pretože ide o zistenie, ktoré správca dane vyhodnotil vo vzájomnom kontexte s ostatnými zisteniami k spoločnosti NUBAKO s.r.o., za nedôvodnú. Mal za to, že nestačí len existencia faktúry, musí sa dať overiť, či údaje v nej uvedené dokladujú konkrétnu predmetnú skutočnosť, t. j. či došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane. V rámci výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania z dôvodu naplnenia ustanovení § 3 daňového poriadku a pri uplatňovaní daňových predpisov posudzoval správca dane nielen formálnu stránku dokladov a listín (napríklad, či má dodávateľská faktúra všetky predpísané náležitosti), ale najmä obsahovú stránku všetkých preverovaných listín, t. j. preskúmal pravdivosť a hodnovernosť dokumentov, ktoré boli v priebehu výkonu daňovej kontroly predložené kontrolovaným daňovým subjektom, ako aj dokumentov získaných v súvislosti s preverovanými fakturáciami, t. j. či reálne došlo k skutočnostiam v nich uvádzaným (k reálnemu dodaniu tovarov deklarovaných dodávateľmi/ kontrolovaným daňovým subjektom, v deklarovanom období, za deklarovaných podmienok). Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru. Vierohodnosť faktúry znamená, že faktúra vydaná dodávateľom alebo inou osobou v jeho mene, pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť pôvodu má nielen dodávateľ, ale aj príjemca tovaru alebo služby. U dodávateľa nebolo možné preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry. Stotožnil sa aj so stanoviskom správcu dane, že nekontaktnosť v prípade dodávateľa daňového subjektu vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov, ktorými sa deklaruje uskutočnenie obchodu. Správca dane rešpektujúc slobodnú voľbu obchodného partnera, v plnej miere očakával, že daňový subjekt bude schopný dokázať aj reálnosť obchodnej transakcie podľa listinných dôkazov. V prípade, ak sa daňový subjekt správcovi dane vyhýba alebo svojim konaním znemožňuje správcovi dane vykonať úkon, je sám nedôveryhodný a nemožno tak prijať za vierohodný dôkazný prostriedok znejúci na takýto subjekt. Súčasne je taký dôkazný prostriedok nepreukazný, pretože nemožno jeho pravosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených overiť v účtovníctve nekontaktného subjektu.
K ďalšej námietke žalobcu, že mu nebol predložený chronologický zoznam listín v spise, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Preto považoval danú námietku na neopodstatnenú a mal za to, že práva žalobcu pri daňovom konaní ako aj jeho ústavné práva na účinnú obranu neboli upreté.
Správca dane, podľa názoru žalovaného, získal informácie nachádzajúce sa v ISFS a kontrolné výkazy dane z pridanej hodnoty a stotožnil sa s názorom správcu dane, že údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi
dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Zároveň k námietkam daňového subjektu týkajúcim sa preverovania dodávok tovaru v súvislosti s dožiadaním na RVPS, žalovaný uviedol, že správca dane preveroval skutkové okolnosti k posudzovanej veci a za tým účelom požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil vyjadrenia RVSP ako dôkaz pri správe daní. Správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. Žalovaný považoval za správne poukázanie správcu dane na to, že žalobca je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. V jeho záujme je prijať všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené daňovým podvodom. Nie je v súlade so základnou zásadou správy daní, ak sa žalobca dožaduje výhradne uplatnenia svojich práv, pričom odmieta zodpovednosť za splnenie podmienok, ktoré uplatneniu týchto práv nevyhnutne predchádzajú. Pokiaľ nie je spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo vykonaným dokazovaním bolo preverené a zistené, že žalobca mal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo vykonané dodanie tovaru od ním deklarovaného dodávateľa tovaru. Uvedený právny názor nemôže zmeniť ani tvrdenie, že predmetný tovar nakúpený od deklarovaných dodávateľov tovaru odpredal ďalším subjektom, nakoľko predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom za príslušné zdaňovacie obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre, najmä, že skutočným dodávateľom bol subjekt uvedený na predložených faktúrach, čo sa vykonaným dokazovaním ani v jednom prípade hodnoverne nepotvrdilo. Na základe zistených skutočnosti sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že považoval za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. a zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane nespochybňoval nejaké materiálne plnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou Konex SK plus s.r.o. Žalovaný tiež uviedol, že daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom zo zákona a nemôže si túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku. Správca dane nevedel preveriť obchodné vzťahy so spoločnosťou KOSMOS, s.r.o., tak ako ich deklaruje žalobca predloženými faktúram.
28. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného konania správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplýva, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich zákonom garantovaných právach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže využiť aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane. Predmetné dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Pokiaľ nie je spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo vykonaným dokazovaním bolo preverené a zistené, že žalobca mal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo vykonané dodanie tovaru od ním deklarovaného dodávateľa tovaru. Uvedený právny názor nemôže zmeniť ani tvrdenie, že predmetný tovar nakúpený od deklarovaných dodávateľov tovaru odpredal ďalším subjektom, nakoľko predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom za príslušné zdaňovacie obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre, najmä, že skutočným dodávateľom bol subjekt uvedený na predložených faktúrach, čo sa vykonaným dokazovaním ani v jednom prípade hodnoverne nepotvrdilo. Pozornosť upriamil na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/73/2015. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu
a vydania rozhodnutia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Účelom daňovej kontroly je zistenie, či daňové subjekty v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi plnia svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých dokladov potrebných na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a správnosti. Daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zisťovať a preverovať dodržiavanie zákonných povinností daňových subjektov z hľadiska príslušných hmotnoprávnych predpisov. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu (poplatková povinnosť vyplýva priamo z čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, kde je jednoznačne stanovené, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona), Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
29. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 07. 10. 2020 domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 07. 2020, namietajúc jeho nezákonnosť, ktorou bol žalobca ukrátený na svojich právach. Dôvody nezákonnosti uviedol ako nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov, hrubé porušenia zásady zákonnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady súčinnosti a ďalších zásad daňového konania, ako aj práva na spravodlivý proces a princípu legitímnych očakávaní pri posudzovaní skutkovo zhodných a podobných prípadov zo strany žalovaného.
30. Zdôraznil, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z predmetných faktúr žalovaný založil na skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že mu bol dodaný tovar uvedený na faktúrach práve týmito dodávateľmi, že dodávatelia nepreukázali vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti. Žalobcovi bola pričítaná dôkazná núdza ohľadom preukázania skutočností, že mu tovar bol dodaný ním deklarovanými dodávateľmi najmä vzhľadom k tomu, že dodávatelia, resp. ich subdodávatelia v rade si nesplnili svoje povinnosti voči správcovi dane, nepredložili svoje účtovné a daňové evidencie a relevantné dôkazy o nadobudnutí tovaru a nebolo teda možné zistiť skutočnosti ohľadom „pôvodu“ tovaru a z dôvodu spochybňovania nadobudnutia dispozičného práva s tovarom jeho dodávateľmi. Žalobcovi na ťarchu bolo pričítané aj nedisponovanie dokladmi, resp. nedostatky v dokladoch, ktorými žalobca nebol povinný disponovať a ktorých obsah nevedel ovplyvniť. Postup s nenáležitou starostlivosťou bol pričítaný žalobcovi z dôvodu údajného porušenia potravinárskych predpisov žalobcom, resp. jeho dodávateľmi. Zároveň poukázal na skutočnosť, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Z uvedeného bolo teda zrejmé, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným bola skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie DPH z ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve na faktúrach uvedenými dodávateľmi, resp. že je účastníkom na daňovom podvode z dôvodu, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri overovaní si obchodných partnerov, resp. z dôvodu údajného porušenia potravinárskych predpisov žalobcom. K dôvodom, na ktorých daňové orgány založili odopretie práva na odpočítanie dane zo žalobcom predložených faktúr a vzhľadom na skutočnosť, že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES žalobca namietal, že výklad tohto práva vykonaný žalovaným a správcom dane je v absolútnom rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a to najmä C-80/11 a C-142/11 Mohagében a Dávid, C-324/11 Gábor Tóth, C-18/13 Maks Pen, C-244/14 PPUH Stehcemp, C-563/11, Herst s.r.o. a tiež C-329/18 Altic. Správca dane napriek námietke žalobcu ignoroval relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a s touto sa vôbec nevysporiadal, resp. odoprel aplikáciu právnych záverov v nej uvedených s tvrdením, že táto sa na skutkový stav daňového subjektu nevzťahuje. Záväzný výklad Súdneho dvora EÚ týkajúci sa posudzovania splnenia hmotnoprávnych podmienok pre uplatnenie práva na odpočítanie dane bol teda úplne ignorovaný. Žalobca preto namietal,
že rozhodnutie žalovaného aj správcu dane sú v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Zároveň sa nevysporiadali s námietkou, že Súdny dvor EÚ nie je súdom, ktorý posudzuje konkrétne skutkové okolnosti, ale je súdom ktorý poskytuje výklad príslušnej Smernice EÚ o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pričom žalobca riadne odôvodnil, prečo ním uvádzaná judikatúra na jeho vec dopadá. Poukázal tiež, že zo samotného textu rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vyplýva, že tento svoje skôr vykonané výklady pojmov použitých v smernici preberá a odkazuje na ne aj v následnej judikatúre, pritom podstatný je výklad pojmu, nie či sa skutkové okolnosti predchádzajúceho prípadu, v ktorom výklad pojmu vykonal, úplne zhodujú. Tento výklad nemožno ignorovať iba z dôvodu, že daňové orgány vo svojom rozhodnutí výslovne neuvedú pojem „daňový podvod“. Súčasne Súdny dvor EÚ v uvádzanej judikatúre jasne definoval, čo sa považuje za splnenie vecných a formálnych podmienok vzniku a výkonu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr. Hmotnoprávne podmienky definované vnútroštátnou právnou úpravou, ktorých splnenie daňového orgány u žalobcu spochybňujú, ako aj ich výklad, musia byt' teda v súlade so smernicou o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej výkladom zo strany Súdneho dvora EÚ. Napokon aj samotný žalovaný opakovane vo svojom rozhodnutí uvádza odôvodnenie, že „v záujme daňového subjektu je prijať všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené daňových podvodom“. V takom prípade si sám protirečí. keď súčasne prisvedčil správcovi dane, že v žalobcovom prípade je judikatúra Súdneho dvora EÚ nerelevantná, pretože správca dane neargumentuje pojmom „ daňový podvod“. Takéto rozhodnutie považoval za zmätočné, ako aj rozhodnutie žalovaného považoval za nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
Žalovaný sa, podľa názoru žalobcu, riadne nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní, ktoré konkretizoval voči jednotlivým dodávateľom ani návrhmi na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k všetkým spochybneným dodávateľom namietal, že je výslovne v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ak správca dane najskôr vyhodnocuje len dôkazy vykonané počas daňovej kontroly, pričom na ich základe vykoná vyhodnotenie skutkového stavu a konštatuje zistené porušenia zákona vedúce k nepriznaniu práva na odpočítanie dane a v úplnej inej časti až následne uvádza účelovo vybrané časti z ďalších vykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní, ktoré bez náležitého odôvodnenia odmieta. Správca dane je povinný najskôr vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, rovnako tak aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu, v prípade ak existujú rozpory vo vykonaných dôkazoch tieto odstrániť, resp. ak to nie je možné, uviesť prečo sa priklonil k určitým dôkazom a iné odmietol. Uvedené správca dane nerešpektoval. Došlo teda k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalovaný sa s uvedenou námietkou nevysporiadal vôbec a prisvedčil takémuto postupu správcu dane.
Ďalej namietal s poukazom na stanovisko generálneho advokáta vo veci C- 189/18, že v prípade dodávateľov KOSMOS, s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. správca dane iba všeobecne odkazuje na Protokoly z daňových kontrol u týchto subjektov a rozhodnutia po nich vydané, pričom vôbec neuvádza, ktoré skutočnosti v nich uvedené sú zásadné a o ktoré dôkazy uvedené v inom spise predmetné opiera, pričom práve spochybnenie subdodávateľov žalobcových dodávateľov na základe týchto kontrol je pripisované na ťarchu daňového subjektu. Zároveň namietal, že mu neboli sprístupnené pôvodné dokumenty z týchto konaní, na základe ktorých tieto rozhodnutia boli vydané, správca dane ich vôbec ani nešpecifikoval tak, aby daňový subjekt mohol konkretizovať svoje požiadavky na sprístupnenie týchto dokumentov. Samotný správca dane sa s týmito pôvodnými dôkazmi vôbec nezaoberal a v spise sa nenachádzali. Žalobcovi bolo teda odopreté právo, aby už v prvostupňovom konaní sa k predmetným dôkazom mohol vyjadriť. Pri nahliadnutí do spisu mu nikdy nebol predložený chronologický zoznam listín nachádzajúcich sa v spise, aby vedel posúdiť, či je tento spis kompletný. Bola teda porušená aj zásada dvojinštančnosti konania. S poukazom na závery Súdneho dvora EÚ v rozsudku C- 189/18 namietal tiež porušenie práva na obhajobu, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces a postup daňových orgánov, podľa žalobcu, bol v priamom rozpore so závermi uvedenými v predmetnom rozsudku. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala porušenia práva na informácie, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžp 1/2010.
Tiež namietal, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, kedy v skutkovo podobných prípadoch u žalobcu a prakticky pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu
dane, námietku žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné raz akceptuje a zruší rozhodnutie správcu dane, inokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú.
31. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. žalobca uviedol, že žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, pričom sa však náležite nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu spochybňujúcimi skutkové aj právne závery správcu dane. V celom rozsahu napádal závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov. Zistený skutkový stav nebol podľa žalobcu dostatočný na prijatie vyššie uvedeného záveru. Nesplnenie si povinností dodávateľom pri jeho daňovej kontrole a neunesenie dôkazného bremena v čase preverovania v zmysle judikatúry súdneho dvora EU nie je objektívnym dôkazom o nezákonnosti v reťazci dodávateľov a už vôbec nie o vedomosti žalobcu o nej, rovnako tak nemožnosť získania jeho evidencií na overenie obstarávateľských procesov nemôže byt' dôvodom spochybňovania dodania tovaru dodávateľom žalobcovi. Tu žalobca poukázal na to, že išlo o 15-ročného obchodného partnera, pričom aj z dôkazov v spise je zjavné, že s ním spolupracovali aj významné zahraničné spoločnosti z rôznych členských štátov EÚ.
Zároveň namietal, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v časti III bod 34 žaloby, týkajúcimi sa namietaného právneho posúdenia správcom dane v priamom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ ( poukázal pritom na rozhodnutia č. C-277/14, C-401/18, C-354/03, C-355/03 a C-484/03).
Okrem toho vytýkal, že žalovaný aj správca dane v súvislosti so zistenými dodávateľmi iba uvádzajú konštatácie z rozhodnutí z daňových kontrol u dodávateľa, bez toho, aby uviedli, ako zistení dodávatelia súvisia s dodávkami pre žalobcu. Zároveň tiež vytkol, že mu bolo odopreté právo vypočuť ako svedkov štatutárnych zástupcov uvedených spoločností.
Žalobca tiež namietal nevykonanie navrhovaného výsluchu konateľa dodávateľa. Poukázal na to, že za iné zdaňovacie obdobia tento svedok vypočutý bol, pričom je zjavné, že bol aj kontaktný, čo potvrdzuje aj ústne pojednávanie, ktoré s ním vykonal bez upovedomenia žalobcu aj samotný správca dane (miestne zisťovanie dňa 27. 01. 2017). Tým, že správca dane výsluch tohto svedka formálne „zakryl“ za miestne zisťovanie prakticky zmaril možnosť žalobcu klásť svedkovi otázky. Zdôraznil, že nejde o osobu, ktorá sa v mieste bydliska nezdržiava alebo jej pobyt nemožno zistiť, a preto neobstojí argumentácia žalovaného, že boli vyčerpané všetky zákonné možnosti.
32. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Konex SK plus s.r.o. žalobca uviedol, že žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane, že žalobca nesplnil podmienky nároku na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), pričom sa však náležite nevysporiadal s konkrétnymi námietkami žalobcu spochybňujúcimi skutkové aj právne závery správcu dane.
Zdôraznil, že žalovaný nespochybnil ani skutočnosť, že žalobca bol zdaniteľnou osobou a použil predmetný tovar na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, že faktúra má všetky náležitosti a osoba, ktorá faktúru vystavila bola v danom čase platiteľom DPH. Neobstojí teda argumentácia daňových orgánov, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie práva definované v zákone o dani z pridanej hodnoty. Naplnenie týchto podmienok totiž musí byt' posudzované v súlade s výkladom Súdneho dvora EÚ, ktorý daňové orgány výslovne označili za nerelevantný.
V celom rozsahu napadol závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov ako aj odmietnutie vykonania ním navrhovaných dôkazov. Zároveň namietal, že právne posúdenie ignoruje relevantnú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa posudzovaného prípadu. V zistenom reťazci Rubano s. r. o. alebo ML TRADE EU s. r. o. - Konex SK plus s.r.o. - žalobca bola zistená nezákonnosť z pohľadu splnenia si daňových povinnosti z dodania tovaru iba u subdodávateľov. Nekontaktnosť dodávateľa v čase preverovania v zmysle judikatúry Súdneho dvora EU nie je objektívnym dôkazom o nezákonnosti v reťazci dodávateľov a už vôbec nie o vedomosti žalobcu o nej, rovnako tak nemožnosť získania jeho evidencií nemôže byť dôvodom spochybňovania dodania tovaru dodávateľom žalobcovi. Poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v časti III bod 34 žaloby.
Zároveň namietal porušenie práva na spravodlivý proces odoprením práva na výsluch navrhovaných svedkov bez náležitého odôvodnenia, pričom vždy uviedol, k čomu majú byt' navrhované osoby vypočuté.
Bol toho názoru, že nesplnenie povinnosti zo strany subdodávateľských spoločností a nemožnosť overenia skutočností v ich evidenciách, eventuálne ich virtuálne sídlo v zmysle judikatúry Súdneho dvora EU nie je dôkazom o tom, že tieto nevykonávali ekonomickú činnosť. Rovnako tak uvedené zistenia nie sú objektívnym dôkazom o tom, že došlo k spáchaniu daňového podvodu a daňový subjekt o ňom vedel alebo mohol vedieť.
K argumentom správcu dane o porušení povinnosti vyplývajúcich z potravinárskych predpisov a nenahlásení zásielok na RVPS, čím nebola zabezpečená ich vysledovateľnosť, žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnou jeho námietkou, ktorú v odvolaní uviedol v tejto veci, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (všetky tieto námietky ignoroval aj správca dane). RVPS síce poskytla správcovi dane informáciu o tom, aké zásielky nahlásili dodávatelia a rovnako tak, že predmetné zásielky nie sú na zozname zásielok nahlásených žalobcom, avšak z predmetných informácií RVPS v žiadnom prípade nevyplýva, kto túto povinnosť mal. To, koho táto povinnosť stíha, zmätočne uvádza samotný správca dane, kedy tvrdí, že ju nezabezpečil dodávateľ a následne, že ju nezabezpečil žalobca. Poukázal tiež na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-78/12 a sp. zn. C- 329/18 Altic.
33. Zhrnúc vyššie uvedené žalobca tvrdil, že splnil zákonné podmienky podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, tovar mu bol dodaný zdaniteľnými osobami uvedenými na predložených faktúrach ako dodávateľ, t. j. týmto osobám vznikla daňová povinnosť a daňový subjekt teda má v súlade s § 51 ods. 1 písm. a) faktúru od platiteľa dane, ktorý mu skutočne poskytol plnenie. Zistenia daňových orgánov nie sú v zmysle citovanej judikatúry Súdneho dvora EÚ postačujúce k takému právnemu posúdeniu veci, na základe ktorého by boli daňové orgány oprávnené odoprieť nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr a spochybniť dodanie tovaru osobami uvedenými na faktúrach, najmä ak zároveň odopierajú vykonanie navrhovaných dôkazov, ktorých vykonanie žalobca v zmysle požiadaviek judikatúry odôvodnil. Okrem toho mal za to, že skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav, bol nesprávne právne posúdený vo výslovnom rozpore so záväznou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, ktorú dokonca daňové orgány výslovne odmietli aplikovať s odôvodnením, že na žalobcovu vec nedopadá. Preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný aj správca dane nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti, vôbec sa nevysporiadali s navzájom si odporujúci dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú. Žalobcovi bolo uprené právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané. Nemožno žalobcovi pričítať dôkaznú núdzu ohľadom skutočnosti, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované. Ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov žalobcu sú uvádzané skutočnosti, ktoré v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočnosti, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať, vôbec žiadnu vedomosť. V postupe žalovaného a správcu dane došlo, podľa názoru žalobcu, k porušeniu § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pretože daňové orgány nerešpektovali povinnosť dbať na to, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne, čo viedlo k nesprávnej aplikácii jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri právnom posúdení veci napriek námietke žalobcu výslovne ignoroval relevantnú záväznú judikatúry SD EÚ. Okrem toho namietal aj porušenie zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov upravených v § 3 ods. 1 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku, postup žalovaného ako aj správcu dane boli v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný a správca dane porušili svojim postupom v súvislosti s informovaním žalobcu o obsahu a rozsahu spisu, ako aj nesprístupnením dôkazov, z ktorých vychádzajú rozhodnutia vydané v iných konaniach, ktoré boli použité proti žalobcovi, právo na obhajobu a právo na prístup k informáciám, tak ako to požaduje v judikatúre Súdneho dvora EÚ a ako to vyplýva z požiadaviek definovaných Najvyšším súdom Slovenskej republiky na sprístupnenie zažurnalizovaného spisu vrátane chronologického zoznamu listín, ktoré obsahuje.
IV. Vyjadrenie žalovaného
34. K žalobe žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný a to podaním zo dňa 09. 12. 2020, v rámci ktorého uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené. Bol tiež toho názoru, že správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne a dostatočne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, na základe ktorých vydal rozhodnutie, pričom postupoval v súlade s ust. § 3 ods. 3 Daňového poriadku, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Správca dane dodržal zásadu zákonnosti, chránil záujmy štátu a pritom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a iných osôb. Správca dane sa snažil správne a úplne zistiť skutkový stav, zohľadnil všetky navrhnuté a predložené dôkazy žalobcom potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti, na základe vykonaných dôkazov dospel správca dane k záveru uvedenom v napadnutom rozhodnutí. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacom konaní postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní v zmysle § 3 Daňového poriadku, zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a dodržiavanie ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného, žalovaný považoval žalobné námietky žalobcu za nedôvodné.
35. Následne sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným v bodoch 8 až 26 a považoval ich za nedôvodné a zároveň konštatoval, že žalobné námietky sa neodlišujú od námietok uvedených v odvolaní. Mal za to, že sa týmito námietkami dostatočne zaoberal, vyhodnotil, a preto ich uvedenie v žalobe nepovažoval za opodstatnené. K poukázaniu žalobcu na judikatúru EÚ uviedol, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane z ním predložených faktúr nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Zdôraznil, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v tomto prípade bola skutočnosť, že neboli splnené hmotnoprávne nároky na odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov t. j. nepreukázalo sa dodanie tovaru, tak ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach. K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v podobných veciach, žalovaný uviedol, že nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie sa týka kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u žalobcu a v tomto napadnutom rozhodnutí správca dane vychádza z dokazovania a skutočností, ktoré nastali pri daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia august 2015 (daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015) u žalobcu. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu, že mu nebol predložený chronologicky zoznam listín v spise, žalovaný zopakoval, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Preto považoval danú námietku na neopodstatnenú a mal za to, že práva daňového subjektu pri daňovom konaní ako aj jeho ústavné práva na účinnú obranu neboli upreté.
36. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa KOSMOS, s.r.o. uviedol, že žalobné námietky uvedené v bodoch 27 až 41 na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane nepovažuje za dôvodné. Podľa názoru žalovaného, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných od dodávateľa KOSMOS, s.r.o. Žalobné námietky považoval za totožné s odvolacími námietkami a mal za to, že sa s nimi dostatočne vysporiadal a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Okrem iného dodal, že spoločnosť KOSMOS s.r.o. nepredložila požadované dôkazné prostriedky. V prípade tejto spoločnosti Daňový úrad Prešov na základe výsledkov medzinárodných dožiadaní konštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený na územie Slovenska a že platiteľ tento tovar nadobudol podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Taktiež správca dane skonštatoval, že sa nepreukázalo použitie tohto tovaru na dodávky tovarov ako platiteľ v tuzemsku. Spoločnosť KOSMOS, s.r.o. na výzvu správcu dane o preukázanie nadobudnutia tovaru od tuzemských dodávateľov nereagovala, žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť údajov na faktúrach nepredložila.
37. Ďalšie žalobné námietky uvedené v bodoch 42 až 72, týkajúce sa nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Konex SK plus s.r.o., na základe zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania správcom dane, žalovaný taktiež nepovažoval za dôvodné. Podľa názoru žalovaného, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.), v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K námietke nevypočutia navrhovaných svedkov uviedol, že ich považuje za nedôvodné, k uvedenej námietke sa už vyjadril vo svojom napadnutom rozhodnutí a považoval ho za dostatočné. Tvrdenie žalobcu v bode 48 žaloby a to časti, že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu považoval za účelové a v rozpore s rozhodnutím žalovaného i rozhodnutím správcu dane.
38. Záverom žalovaný bol toho názoru, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní, ktoré žalobca opätovne uvádza aj v žalobných námietkach. To, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením žalovaného a zisteným skutkovým stavom správcom dane, na základe ktorého dospeli k záveru o porušení zákona o dane z pridanej hodnoty, neznamená nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane vysporiadal s každým návrhom daňového subjektu a v prípade nevykonania navrhovaných svedeckých výpovedí a iných dôkazov uviedol, prečo dokazovanie nevykonal. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného konania správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplývalo, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich zákonom garantovaných právach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže využiť aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane. Predmetné dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi, preto žalovaný zotrval na svojom rozhodnutí a navrhol súdu, aby žalobu žalobcu zamietol.
V. Ďalší priebeh konania
39. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, podaním zo dňa 29. 04. 2021, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný opätovne uvádza len všeobecne, že dôvody, na ktorých daňové orgány založili nepriznanie práva nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou SD EÚ. Opomenul však, že sa ňou správca dane ani žalovaný riadne nezaoberali. Už len z obsahu rozhodnutia C-277/14 je zjavné, že právne závery súdu v ňom uvedené sa vôbec neohraničujú výlučne na posúdenie dodávateľa ako neexistujúceho iba na základe toho, že nebol registrovaný pre DPH. Poukázal tiež na uznesenie vo veci C-563/11. Okrem toho namietal porušenie práva na informácie a poukázal na to, že ani žalovaný nevie overiť, či sa v spise nachádzajú všetky listiny a dôkazy. Okrem toho zotrval aj na námietke uvedenej v bode 26 žaloby a tiež zopakoval v čom vidí nezákonnosť vo vzťahu k dodávateľovi KOSMOS a KONEX a tiež spomenul ďalšie rozhodnutie vo veci C-329/18, zotrvávajúc na podanej žalobe v celom rozsahu.
40. Žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 2 SSP nepodal.
41. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, za účasti právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP a po prejednaní veci oznámil termín vyhlásenia rozsudku.
Následne súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2022.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
42. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.
43. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
44. Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „zákon o DPH, resp. zákon č. 222/2004 Z. z.“), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o DPH, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
45. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
46. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
XX. Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.
Podľa § 7b ods. 1, 2 zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, prevádzkovateľ, ktorý dováža potraviny z tretích krajín alebo ktorý v mieste určenia prijíma dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu Európskej únie, je povinný podať informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke týchto potravín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín po jej prijatí.
Informácia o dovoze podľa odseku 1 alebo informácia o dodávke podľa odseku 1 musí obsahovať údaje o a) mieste určenia dovozu alebo dodávky potraviny, b) krajine pôvodu dovezenej alebo dodanej potraviny, c) druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, d) množstve každého druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, e) druhu obalu alebo druhu baliaceho materiálu, v ktorom sa dovezená alebo dodaná potravina nachádza alebo je zabalená, f) označení identifikujúcom dovezenú alebo dodanú potravinu.
48. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní
a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie,
Podľa § 37 ods. 3 písm. f) – k) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné
f) pred uvedením na trh skontrolovať predpísané identifikačné značky zvierat, certifikáty alebo doklady a oznámiť orgánu veterinárnej správy všetky nezrovnalosti alebo odchýlky; ak ide o zmeny zdravotného
stavu zvierat, izolovať podozrivé zvieratá, kým o ich uvedení na trh nerozhodne orgán veterinárnej správy, g) vopred oznámiť orgánu veterinárnej správy predpokladaný dátum príchodu zvierat alebo zárodočných produktov, alebo živočíšnych vedľajších produktov z členského štátu a ich druh, h) uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, i) zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona; laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných laboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.
49. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie december 2015 v sume 38.562,59 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti KOSMOS, s.r.o. a NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.).
50. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr a to:
- faktúr dodávateľa KOSMOS, s.r.o. č. 201500671 zo dňa 17. 12. 2015, losos filety bez kože, cena bez DPH 26.000,- eur, DPH 5.200,00 eur, celková fakturovaná suma 31.200,00 eur, č. 201500688 zo dňa 31. 12. 2015, Kurča rezne G, cena bez DPH 56.912,16 eur, DPH 11.382,43 eur, celková fakturovaná suma 68.294,59 eur (ďalej len „faktúry od dodávateľa KOSMOS, s.r.o.“);
- faktúr od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.) č. 50137/15 zo dňa 18. 12. 2015, kuracie rezne BR, cena bez DPH 54.250,80 eur, DPH 10.850,16 eur, celková fakturovaná suma 65.100,96 eur, č. 50140/15 zo dňa 30. 12. 2015, kuracie rezne BR, cena bez DPH 55.650,00 eur, DPH 11.130,00 eur, celková fakturovaná suma 66.780,00 eur (ďalej len „faktúry od dodávateľa NUBAKO s.r.o.“); pričom podľa daňových orgánov ani u jednej faktúry vyššie uvedených dodávateľských spoločností nebol preukázaný reálny obsah fakturácie, v dôsledku čoho bolo konštatované porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „sporné faktúry“)
Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od vyššie uvedených dodávateľských spoločností a tiež mal za to, že ak daňové orgány mu nepriznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rámci podvodného konania, uvedené mali preukázať. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. Okrem toho navrhol doplniť dokazovanie o výsluch ním navrhnutých svedkov, ktorých však nevedel označiť dátumom narodenia, ani bydliskom, avšak uvedené bolo v možnostiach správcu dane dopátrať.
51. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi v mesiaci december 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov, či už priamo alebo dožiadane, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z iných daňových kontrol, v rámci ktorých preveroval nielen dodávateľov žalobcu, ale aj spoločnosti, ktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.
52. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady a tiež faktúry, ako aj iné doklady (napr. príjemky a výdajky tovaru, vlastnú skladovú evidenciu a pod.), ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia december 2015, avšak v tomto ohľade správny súd dodáva, že predloženie dokladov – faktúr za zdaňovacie obdobie december 2015 je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
Naviac, pozornosti správneho súdu neušlo, že na sporných faktúrach úplne absentuje bližšia špecifikácia tovaru, a preto aj argumentácia žalobcu, že tovar mal byť identifikovaný na balíkoch, je irelevantná, pretože ak nie je možné konkrétny tovar priradiť ku konkrétnej faktúre, vzniká pochybnosť aj o konkrétnom tovare.
53. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky požadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov KOSMOS, s.r.o. a Konex SK plus s.r.o. Okrem toho zdôraznil, že existencia tovaru nebola sporná. V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 pri deklarovaných dodávkach a správca dane vykonaným dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti:
Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru – losos filety bez kože a kurča rezne G od deklarovaného dodávateľa KOSMOS, s.r.o., bolo pri miestnom zisťovaní zistené z vyjadrenia I. J., že tovar bol prepravovaný priamo od dodávateľa, ktorý zabezpečoval aj prepravu a konateľ tovar nevidel. Okrem toho uviedol, že nemá k dispozícii účtovníčku, nekomunikuje s ním, a preto nevedel k vyšlým faktúram napárovať došlé. Záznamy pre daň z pridanej hodnoty za rok 2015 neboli k dispozícii a neboli zamestnancom správcu dane predložené, v dôsledku čoho vznikli dôvodné a závažné pochybnosti o reálnom dodaní tovaru. Preto správca dane realizoval aj dopyt na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Poprad, ako aj vo vyrubovacom konaní predvolal na výsluch A. I. J., pričom zásielka sa vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“, preto požiadal o jeho predvedenie, aj to neúspešné, ako ani dožiadaním sa nepodarilo zabezpečiť všetky požadované doklady a evidencie k výkonu daňovej kontroly, v dôsledku čoho bolo potrebné konštatovať, že spoločnosťou KOSMOS, s.r.o. nebola splnená dôkazná povinnosť. Okrem toho k faktúre č. 201500112 bola ako príloha CMR od Poľského dodávateľa, avšak dožiadaný správca dane uviedol, že v evidencii podaných kontrolných výkazov spoločnosť KOSMOS, s.r.o. nezaevidovala nadobudnutie od uvedenej spoločnosti, evidenciu DPH za uvedené zdaňovacie obdobie k výkonu daňovej kontroly nepredložila. Následne správca dane v súvislosti s iným konaním a to ukončenou daňovou kontrolou a vyrubovacím konaním v spoločnosti KOSMOS, s.r.o. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2015 vykonaným Daňovým úradom Poprad získal protokol a tiež rozhodnutia, ktoré v zmysle § 24 daňového poriadku použil ako dôkaz, o čom spísal úradný záznam a vychádzal z tam zistených skutočností. Rovnako tak aj v rámci tejto kontroly spoločnosť KOSMOS, s.r.o. nepredložila požadované dôkazné prostriedky, v dôsledku čoho Daňový úrad Prešov na základe výsledkov medzinárodných dožiadaní konštatoval, že nebolo preukázané, že tovar bol prepravený na územie Slovenska a že platiteľ tento tovar nadobudol
podľa ustanovenia § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ani na ďalšiu výzvu spoločnosť KOSMOS, s.r.o. nereagovala a žiadne dôkazy preukazujúce pravdivosť údajov na faktúrach nepredložila.
Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia od deklarovaného dodávateľa Konex SK plus s. r. o., bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereagovala, so správcom dane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným sídlom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a to ML TRADE EU s. r. o., a Rubano s. r. o., pričom pri spoločnosti Rubano s. r. o. bolo zistené, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho vznikli pochybnosti, či uvedená spoločnosť mohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Rovnako tak sa správcovi dane nepodarilo preveriť ani dodávateľa ML TRADE EU s. r. o., ktorý bol taktiež nekontaktný. Naviac bolo zistené, že spoločnosť ML TRADE EU s. r. o. nedeklaruje žiadne nadobudnutie tovaru zo zahraničia a pritom v súvislosti s iným konaním boli získané informácie od maďarskej daňovej správy za zdaňovacie obdobie máj – október 2015 v súvislosti so spoločnosťou ML TRADE EU s. r. o. a jeho dodávateľom Seafood Trade Kereskedelmi Kft. V uvedenej žiadosti bolo uvedené, že HU Seafood Trade Kft. Nadobudla tovar od rôznych členských štátov a maďarská spoločnosť zapojila ostatné maďarské spoločnosti do transakcií, aby tieto spoločnosti vytvorili odpočítateľné DPH pre domáce nadobudnutie. Tovar bol predaný čiastočne domácim a čiastočne slovenským spoločnostiam ako pre ML TRADE EU s. r. o. Identita odberateľa sa mení z času na čas (Rubano s. r. o.). Okrem toho správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle článku 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a to - vypočutie svedka, konateľa pani G. H. spoločnosti NUBAKO s. r. o., avšak ani s uvedenou osobou sa nebolo možné skonštatovať. Bývalý konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. na predvolanie správcu dane odpovedal podaním, v rámci ktorého uviedol, že jediná spoločníka sa rozhodla spoločnosť previesť, preto sa jeho funkcia skončila a všetky doklady odovzdal novému spoločníkovi. Následne aplikujúc § 24 Daňového poriadku správca dane použil v danom prípade aj v danom prípade informácie získané z inej daňovej kontroly, vykonávanej v spoločnosti NUBAKO s.r.o., kde boli vydané rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, z ktorých vyplývalo, že správca dane spoločnosti NUBAKO s.r.o. neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o.
Všetky tieto zistenia podľa názoru súdu nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi od deklarovaných dodávateľov v zdaňovacom období december 2015 podľa predložených sporných faktúr.
54. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 10. 04. 2017. Zároveň bol tiež oboznámený zo zisteniami aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2018, o čom bola spísaná zápisnica a žalobca bol riadne poučený aj o svojich právach a povinnostiach. K uvedenému žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, ako aj bol nazrieť do spisu, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a boli spísané všetky dokumenty, ktoré boli dané k nazeraniu. Po vykonaní predmetných úkonov správca dane vydal protokol, spolu s ktorým zaslal žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobca svoje právo aj využil a zaslal písomné vyjadrenie. Následne správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa 18. 07. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania týkajúcich sa vyrubovacieho konania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január – december 2015 – nazeranie do spisu. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok k protokolu, k čomu podal žalobca ešte písomné vyjadrenie a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať dôkazy, nakoľko aj vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený. Rovnako tak bol upovedomený aj o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať so spisu. V tomto ohľade neobstojí argumentácia, že nie je zrejmé, či bol žalobcovi predložený celý administratívny spis, pretože
dokumenty, s ktorými bol oboznámený boli číselne označené a splnomocnená zástupkyňa žalobcu si z nich urobila fotokópie. V tomto ohľade žalobca žiadne konkrétne listiny, ktoré by mu mali byť predložené a neboli, nenamietal a to i napriek tomu, že súdu bol predložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Ak je sporom len tá skutočnosť, že spis nebol žalobcovi predložený žurnalizovaný s označením listín a ich chronologický zoznam, uvedená povinnosť zo zákona správcovi dane nevyplýva. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 v tomto ohľade neobstojí, pretože toto rozhodnutie sa netýka daňového konania a naviac v poukazovanom spore bol predložený neúplný administratívny spis.
Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu, že správca dane len poukázal na protokol a rozhodnutia týkajúce sa daňovej kontroly u subjektov KOSMOS, s.r.o. a NUBANO s.r.o. a žiadnym spôsobom nevyhodnotil z nich vyplývajúce skutočnosti, pretože je nepochybné, že týmto subjektom odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr nepriznal. Okrem toho je jasné, aj ktoré skutkové zistenia použil aj v predmetnom konaní, a v napadnutých rozhodnutiach sú uvedené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami tak, aby správca dane, aj žalovaný hodnotili dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.
Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania, ktorý má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013 sp. zn. 8Sžf/9/2012 ... „vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby.“
55. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci december 2015, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany vyššie uvedených spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov.
56. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od deklarovaných dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
57. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci december 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr/dodacích listov za zdaňovacie obdobie december 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. V tomto ohľade príjemky a výdajky tovaru, vlastná skladová evidencia, evidencia skladovateľa a iné doklady, ktoré boli predložené žalobcom, je potrebné považovať za doklady preukazujúce existenciu tovaru a nie deklarovaného dodávateľa. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
58. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťami KOSMOS, s.r.o. a NUBAKO s.r.o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období december 2015, ale ani výpoveďami svedkov, ktorí ak aj potvrdili obchodnú spoluprácu (napr. I. J. – pri miestnom zisťovaní nemal pri sebe doklad totožnosti, následne sa ho nepodarilo na výsluch ani predvolať, ako ani predviesť), uvedené nepreukázali príslušnými dokladmi. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplývalo, že sa nepodarilo preveriť ani dodávateľské, ako ani subdodávateľské vzťahy, nakoľko obidve dodávateľské spoločnosti boli nekontaktné a taktiež boli nekontaktný aj ich dodávatelia (spoločnosť ML TRADE EU s. r. o. a Rubano s. r. o. – dodávatelia spoločnosti Konex SK plus s.r.o.), v dôsledku čoho správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti, o ktorých informoval riadne a včas žalobcu, avšak ten relevantné dôkazy neprodukoval. Dôkazy produkované žalobcom sa týkali preverenia tovaru a nie dodávateľa, resp. subdodávateľa, a preto ani neboli vykonané zo strany daňových orgánov.
S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane správe odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.
59. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. V tomto ohľade sa preto javí námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu za irelevantnú. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že do obchodného reťazca boli zapájané subjekty, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný žalobca nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nebolo vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komodity, ako kuracie mäso, resp. filety z lososa, ktoré sú upravené špeciálnou legislatívou, ako napr. zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorého sú upravené povinnosti vlastníka, držiteľa, sprostredkovateľa alebo dovozcu, príjemcu, prepravcu, predávajúceho alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu. Medzi tieto povinnosti pritom patrí aj uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, ako aj tá povinnosť, že sú povinní zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na
obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené komodity mali byť riadne označené a to počas celej doby ich obehu, až po konečného príjemcu, ako aj mali byť k nim priložené certifikáty a iné predpísané doklady a to nielen na balíkoch, ale aj ako súčasť fakturácie, ktorú by bolo možné následne spárovať s existujúcim tovarom. Žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Rovnako tak sú irelevantné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a tiež skutočnosť, že správca dane preveroval subjekty, ktoré on nepozná, nakoľko pri obozretnom podnikaní mal vedieť preukázať zákonom stanovené náležitosti komodít, s ktorými obchodoval. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaný v inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane, pričom v tomto ohľade správny súd dodáva, že išlo o iné daňové kontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a naviac, je vždy potrebné hodnotiť dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie správcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie akéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Naviac, správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver o nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca, ale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť konkrétneho dodávateľa, a preto aj argumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.
S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
60. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo však žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
61. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci C. O. proti D., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
62. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EU. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.
63. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
64. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Samotné citovanie častí rozhodnutí bez ich presnej aplikácie na rovnaké skutkové a právne okolnosti nemožno považovať za aplikáciu rozhodnutia na daný prípad. Zároveň správny súd dodáva, že všetky citácie z rozhodnutí považuje za relevantné, avšak žalobca v žiadnom rozsahu neozrejmil, v akom rozsahu sa mali tieto závery, týkať právneho a skutkového posúdenia v danej veci, ako ani totožnosť výkladu na daný stav.
Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry
Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.
V tejto súvislosti správny súd dodáva, že používanie pojmu daňový podvod vo sfére daňového práva vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné však poznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, ale o nedovolený daňový únik.
Naviac, v danom prípade boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a preto ani správne orgány nevychádzali z posudzovania podmienok nedovoleného daňového úniku, a preto aj väčšina argumentácie žalobcu, uvedená v žalobe, je z tohto dôvodu nedôvodná.
65. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a I. P. č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne BR, kurča rezne G, losos filety bez kože) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a subdodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.
66. Rovnako tak neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu odberateľov spoločnosti Konex SK plus s.r.o., či svedkov zamestnancov TWS Vydrany a skladníkov B. Q., ako aj p. N., pričom v tejto súvislosti správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nebolo nevykonanie výsluchu z dôvodu vady dokladov, ale tá skutočnosť, že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil tú skutočnosť, že dodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ. Uviedli by len, že tovar prevzali, od koho ho prevzali, ale skutočného dodávateľa sporného tovaru by neosvedčili. Okrem toho nebolo sporu o tom, že konateľku spoločnosti NUBAKO s.r.o., G. H., sa zabezpečiť na výsluch nepodarilo a rovnako tak p.
I. sa na výsluch nedostavil. Čo sa týkalo konateľov subdodávateľov, títo neboli v priamom zmluvnom vzťahu so žalobcom, a preto správca dane správne vychádzal zo skutočností zistených v inom daňovom konaní podľa § 24 daňového poriadku, čo nie je zakázané. Žalobca v žiadnom rozsahu neodvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť ich výsluchom vo vzťahu k nemu, a preto návrhy na výsluch konateľov subdodávateľov nebolo zo strany žalobcu dostatočne osvedčené. Rovnako tak nie je povinnosťou správcu dane pátrať po pobyte konateľa spoločnosti KOSMOS, s.r.o. V tomto ohľade správny súd dodáva, že uvedená osoba bola nielen písomne predvolaná, ale aj predvedená a to z adresy, na ktorej sa mala nachádzať. Zásielku si neprevzal v odbernej lehote a v čase predvedenia sa nenachádzal na mieste pobytu, v dôsledku čoho bolo správne konštatované, že správca dane vyčerpal možnosti zabezpečenia jeho účasti. V prípade, ak podľa žalobcu išlo o svedka, ktorého účasť je možné zabezpečiť, bol to konateľ jeho obchodného partnera, preto mal aj sám žalobca možnosť zabezpečiť jeho účasť, resp. uviesť adresu, z ktorej by bolo možné účastníka predvolať. Overenie subjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu žalobcu, nakoľko žalobca, ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť ku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o existencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má správca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených dokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátiť sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno preukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola.
V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.
67. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2019 určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 38.562,59 eur za zdaňovacie obdobie december 2015, znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015 zo sumy 45.797 eur na sumu 7.234,41 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 21. 07. 2020. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
68. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením a závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, nemôže byť považovaná za nedostatok napadnutého rozhodnutia.
69. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
70. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
71. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.