Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Co-83-2021.pdf
PDF · 115.57 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/83/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudcov: JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Matúš Staríček, v spore žalobcov: 1/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX X., 2/ I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX Z., 3/ U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F. XXX/XX, XXX XX Y. F., 4/ R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. F. XXX/XX, XXX XX Y. F., všetci spoločne zastúpení: JUDr. Eva Skačániová, advokát so sídlom Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanej: R. M., nar. XX.XX.XXXX bytom I. N. XXX/X, K. M. - E., o zaplatenie sumy 3.000 eur, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 9C/546/2015-257 zo dňa 06. februára 2020, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 9C/546/2015-355 zo dňa 16. júna 2020 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcom 1/ až 4/ sa voči žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Dunajská Streda, ako súd prvej inštancie, odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.000,- eur, žalobcovi 2/ sumu 1.000,- eur, žalobkyni 3/ sumu 500,- eur a žalobkyni 4/ sumu 500,- eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100% (II. výrok).
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil apl. § 123, § 136 ods. 1 a 2, § 137 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), vecne tým, že z fotodokumentácie znaleckého posudku č. 307/2016 Ing. Čepčeka nariadený a založený v spise sp.zn. 14C/544/2015 vidieť že dom je vybavený starým nábytkom a je v dezolátnom neudržiavanom stave. Dňa 20.10.2019 žalovaná na pojednávaní uviedla , že užíva spornú nehnuteľnosť sama, ale iba obývačku , ktorá je spojená s dverami so spálňou, ktorú neužíva. V spálni sú všeobecné veci jej neb. rodičov (paplóny, hračky, osobné veci ...), ale aj jej nábytok, ide o súpravu (skrine, postele...), ktorú kúpila jej mama. Nábytok v spálni je jej výlučné vlastníctvo. V obývačke je nábytok jej neb. rodičov, ktorú užíva od svojich 18 rokov veku do teraz. Je zariadená starým nábytkom, (posteľ, konferenčný stôl, stena, školský stôl...). Nepoužíva malú izbu po neb. bratovi L., zomr. XXXX, tvrdiac, že izba ostala s jeho vecami nedotknuteľná.. Ďalej užíva chodbu, kuchyňu, kúpeľňu, WC, obývačku, prechodnú izbu a zdôraznila, že spálňu neužíva, hoci v nej má uložený vlastný nábytok. Kľúče od domu odmietla spoluvlastníkom odovzdať.
3. Dňa 02.12.2019 bola zmarená miestna obhliadka zo strany žalovanej, ktorej oznámenie termínu konania bolo riadne doručené dňa 21.11.2019. Žalovaná neumožnila súdu realizovať miestnu
obhliadku , čím zmarila úkon súdu. Účelom nariadenej miestnej obhliadky bolo zistiť skutočný stav užívania spornej nehnuteľnosti žalovanou podľa jej tvrdenia na pojednávaní dňa 20.10.2019, teda či žalovaná užíva spornú nehnuteľnosť nad rozsah svojho v tom čase spoluvlastníckeho podielu a za účelom určenia miery, v akej miere užíva nad rozsah svojho podielu, lebo od nej sa mala odvíjať výška nároku žalobcov. Žalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 06.02.2020 uviedla ako dôvod zmarenie realizácie miestnej obhliadky nasledovné“ „ Nespáchala žiadny trestný čin, aby sa u nej robila domová prehliadka...“
4. Vzhľadom na uvedené súd mal jednoznačne preukázané, že žalovaná užíva spornú nehnuteľnosť nad rozsah svojho pôvodného podielu, čo žalovaná potvrdila svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 20.10.2019 (v bod 13), ako aj so svojim nedôstojným správaním voči súdu, (nepustila na spornú nehnuteľnosť), zmarila miestnu obhliadku, čo vzbudzuje dojem o zavádzaní žalovanej o dôležitých skutočnostiach, ktoré by preukázali vierohodnosť jej výpovedí. Toho času žalovaná už nie je spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a teda naďalej bezdôvodne užíva spornú nehnuteľnosť.
5. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 266 ods. 1 CSP a priznal stranám trovy konania podľa pomeru ich úspechu vo veci. Žalobcovia mali vo veci plný úspech, preto súd im priznal nárok na náhradu trov v plnom rozsahu.
6. Opravným uznesením pod č.k. 9C/546/2015-355 zo dňa 16. júna 2020 súd prvej inštancie opravil chyby v písaní v záhlaví rozsudku tunajšieho súdu č. k. 9C/546/2015-257 zo dňa 06.02.2020 v časti priezviska žalovaného 2/, a to tak, že:
- vypúšťa sa: „ ... M. ... “ a vkladá sa: „ ... M. ... “. Výrokom II. odstránil chyby v písaní a inú zrejmá nesprávnosť v záhlaví rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9C/546/2015-257 zo dňa 06.02.2020 v časti priezviska a dátumu narodenia žalovaného 4/, a to tak, že:
- vypúšťa sa: „ ... M., nar. XX.XX.XXXX ... “ a vkladá sa: „ ... M., nar. XX.XX.XXXX ... “, ktoré odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vydanie opravného uznesenia a obsahu súdneho spisu dospel k záveru, že vo vydanom rozhodnutí došlo k chybe v písaní, ako aj k inej zrejmej nesprávnosti v priezvisku a v dátume narodenia žalobcu 4/: v časti priezviska žalobcu 4/ bolo nesprávne uvedené: M., namiesto správneho priezviska: M., pričom iná zrejmá nesprávnosť spočíva v tom, že v záhlaví rozhodnutia bol uvedený nesprávny dátum narodenia žalobcu 4/: namiesto správneho (predloženou fotokópiou občianskeho preukazu a lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky overeného) dátumu: 02.01.2000, bol nesprávne uvedený dátum: 21.01.2000, ktorý bol uvedený aj v žalobe žalobcu. V tomto smere súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo/232/2009 zo dňa 27.01.2011, v zmysle ktorej „aplikáciu ustanovenia § 164 O.s.p. nevylučuje okolnosť, že do rozhodnutia sa dostane nesprávnosť vymenovaná v tomto ustanovení v dôsledku toho, že žalobca urobil v žalobe chybu v písaní a počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorá nesprávnosť zostane súdom aj účastníkmi nepovšimnutá“. V danom prípade išlo o rovnaký prípad, keďže v žalobe žalobcov bol uvedený nesprávny dátum narodenia žalobcu 4/, z predloženého dôkazu a vykonaných lustrácií však bolo zistené, že v danom prípade ide o osobu s vyššie uvedeným dátumom narodenia. Na základe uvedenej skutočnosti rozhodol tunajší súd tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia a uvedenú chybu v písaní a inú zrejmú nesprávnosť odstránil.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), e), f), g) a h) CSP. Uviedla, že ak žije sama v predmetnej nehnuteľnosti, kde sa narodila a prežila celý svoj život, doopatrovala tam svoju matku a neskôr aj svojho otca, môže sa navonok javiť, že užíva celú nehnuteľnosť pre seba. Nebráni ani jednému spoluvlastníkovi, aby predmetnú nehnuteľnosť užíval. Užíva jednu izbu rozlohou najmenšiu (aby nemusela veľa kúriť) a spoločné priestory, ako je chodba, kúpeľňa, komora, WC a kuchynka, ktoré sú spoločné a môže ich spolu s ňou užívať ktorýkoľvek spoluvlastník (súrodenec a ich potomkovia), aj všetci naraz. Neužíva garáž a vedľajšie stavby a ani pozemok-záhradu. Za celé roky sa o nehnuteľnosť nik zo spoluvlastníkov nestaral a neprispieval na jej chod a údržbu. Všetky náklady na celú nehnuteľnosť znášala sama. Musí temperovať celý neobývaný dom, platiť za odvoz smetí, elektromer, vodomer a plynomer spotrebu v tom nepočíta. Týmto podala návrh na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
- Ročná starostlivosť a údržba predmetnej nehnuteľnosti 3.600 eur * 3/41) = 2.700,- eur/rok
- 2.700,- eur * 19,5 roka = 52.650,- eur
- Daň z nehnuteľnosti 2530 m2 a RD 19,5 roka * 141,-eur/rok = 2749,50 eur * % = 2062,125 eur. Spolu 54.712,125 eur.
8. Znalecký posudok Ing. Čepčeka 37/2016 neriešil otázku „Kto býva v predmetnej nehnuteľnosti, odhadol len jej cenu a predmetnú nehnuteľnosť hodnotil ako „nehnuteľnosť bez výnosu". Uviedla tiež, že ak uzavrel jeden zo spoluvlastníkov bez súhlasu druhého spoluvlastníka zmluvu, ktorou umožnil tretej osobe užívať predmet spoluvlastníctva, nie je „opomenutý" spoluvlastník, t. j. ten, ktorý nedal na užívanie spoločnej veci súhlas, legitimovaný požadovať od tejto tretej osoby vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré jej užívaním predmetu spoluvlastníctva podľa neplatnej zmluvy vzniklo, je oprávnený požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia len od druhého spoluvlastníka, a to v rozsahu, v ktorom užíval vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V jej prípade nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu !!! Žiadala súd, aby žalobu žalobcov v celom jej rozsahu zamietol ako zjavne nedôvodnú a zaviazal žalobcov uhradiť žalovanej bezdôvodné obohatenie vo výške 54.712,125 eur ako aj trovy konania. 9. Odmieta tvrdenia súdu prvej inštancie, že dňa 02.12.2019 zmarila miestnu obhliadku. Oznámenie o termíne konania jej bolo riadne doručené dňa 21.11.2019. Nie je ale pravda, že neumožnila súdu realizovať miestnu obhliadku a tým zmarila úkon súdu. Vstup do nehnuteľnosti predsa majú všetci spoluvlastníci bez obmedzenia. Bola len proti obhliadke (bez jej prítomnosti) jej obydlia teda jej izby, ktorú ako jedinú v tomto dome obýva. Účelom nariadenej miestnej obhliadky bolo zistiť skutočný stav užívania spornej nehnuteľnosti žalovanou podľa je tvrdenia na pojednávaní dňa 20.10.2019, teda či žalovaná užíva spornú nehnuteľnosť nad rozsah svojho v tom čase spoluvlastníckeho podielu za účelom určenia miery, v akej miere užíva nad rozsah svojho podielu, lebo od nej sa mala odvíjať výška nároku žalobcov. Na hlavnom pojednávaní dňa 06.02.2020 uviedla aj dôvod nezmarenia realizácie miestnej obhliadky nasledovne: „ Nespáchala som žiadny trestný čin, aby sa u mňa (konkrétne v mojej izbe) robila domová prehliadka..." Všetky ostatné priestory boli jej spoluvlastníkom prístupné. Z uvedeného dôvodu považuje predmetnú obhliadku za neopodstatnenú a účelovú. Užíva len jednu izbu a sociálne zariadenie. Jednoznačne popiera, že by predmetnú nehnuteľnosť užívala nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a teda nemohlo ani v žiadnom prípade ísť o jej bezdôvodné obohatenie.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhuje, aby krajský súd rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda pod spis. zn.: 9C/546/2015, zo dňa 06.02.2020 zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
11. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia. Uviedli, že napadnutý rozsudok pokladajú za vecne správny a odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Žalovaná na pojednávaní 20.10.2019 uviedla, že spornú nehnuteľnosť užíva ako celok sama. Protichodne však tvrdila, že neužíva spálňu, ktorá je spojená dverami s obývačkou, ale v spálni ma umiestnený nábytok, ktorý je jej výlučným vlastníctvom. Používa tiež malú izbu, tá je však s ostatnými miestnosťami prepojená. Nehnuteľnosť nikomu nesprístupňuje, na nehnuteľnosť nikoho nepustí, čo bolo v konaní preukázané. Zmarila aj miestnu ohliadku, ktorej cieľom bolo zistiť skutočný stav jej užívania spornej nehnuteľnosti.
12. Je potrebné dodať, že rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č. 14C/544/2015-144, právoplatným 11.5.2018, vykonateľným 11.06.2018 vznikla žalovanej povinnosť spornú nehnuteľnosť vypratať a to následkom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva potom, čo jej 21.11.2019 na vyrovnanie jej podielu zaplatili 6.000,- eur. Napriek tomu, že žalovaná už nie je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, naďalej ju užíva a rozhodnutie súdu nerešpektuje. Na nútený výkon tohto rozhodnutia sa vedie exekučné konanie.
13. Je zjavne nedôvodná vzájomná žaloba, ktorou si žalovaná v odvolaní uplatňuje voči nim 54.712,125 eur (z titulu údržby a dani z nehnuteľnosti). Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Navrhujú, aby odvolací súd s poukazom na ust. § 387 CSP odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu I. inštancie potvrdil a priznal im náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
14. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nemožno priznať úspech.
15. Predmetom nároku žalobcov je žaloba (po rozšírení petitu), ktorou sa žalobca 1/ domáhal zaplatenia 1.000 eur, žalobca 2/ 1.000 eur, žalobkyňa 3/ 500 eur a žalobkyňa 4/ 500 eur žalovanou, ktoré malo podľa žalobcov vznikať na strane žalovanej tým, že užívala nehnuteľnosť patriacu aj žalovaným nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Prvoinštančný súd (svojím v poradí druhým rozsudkom) vyhovel žalobe žalobcov pre neunesenie dôkazného bremena zo strany žalovanej.
16. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd nerozhodol správne, pretože neužíva nehnuteľnosť nad mieru primeranú pomerom, miestnu obhliadku nezmarila a zároveň podala vzájomnú žalobu.
17. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda v dedičskej veci po neb. L. M., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX.XX.XXXX, rozhodnutie vedené pod sp. zn. 13D/321/2007, Dnot 100/2007 zo dňa 10.03.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2015, žalobcovia a žalovaná v čase podania žaloby sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX v k. ú. E., parc .č. 676 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 637 m2 a parc. č. 677- záhrady vo výmere 273 m2, pričom na parc. č. 676 sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom XX, keď žalobca 1/ je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/4-tiny k celku, žalobkyňa 2/ v pomere 1/4-tiny k celku, žalobkyňa 3/ v pomere 1/8-ín k celku, žalobkyňa 4/ v pomere 1/8-ín k celku a žalovaná vlastní spoluvlastnícky podiel v pomere 1/4-tiny k celku.
18. V danej veci nebolo medzi stranami sporné, že žalovaná predmetnú nehnuteľnosť užíva a že medzi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nebola uzatvorená dohoda o užívaní predmetnej nehnuteľnosti, sporným ostalo, v akom rozsahu túto nehnuteľnosť žalovaná užíva a či nad mieru svojho spoluvlastníckeho podielu.
19. Odvolací súd poukázal už v skoršom rozhodnutí, že nárokom na zaplatenie náhrady za užívanie spoluvlastníckeho podielu ďalších spoluvlastníkov sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v konaní sp. zn. 6 Cdo 184/2010. Najvyšší súd SR okrem iného uviedol, že dôvod, pre ktorý ostatní spoluvlastníci spoločnú vec neužívajú, nie je právne významný (pokiaľ dôvodom nie je užívanie iného spoluvlastníka nad mieru jeho spoluvlastníckeho podielu) a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Najvyšší súd SR v uznesení uviedol, že spoluvlastník sa podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere než zodpovedá jeho podielu iba v prípade, že neužívanie spoločnej veci ostatnými spoluvlastníkmi v im prináležiacom rozsahu je dôsledkom jeho užívania veci nad rozsah spoluvlastníckeho podielu.
20. Žalovaná uviedla, že užíva jednu izbu rozlohou najmenšiu a spoločné priestory, ako je chodba, kúpeľňa, komora, WC a kuchynka, ktoré sú spoločné. Neužíva garáž a vedľajšie stavby a ani pozemok- záhradu.
21. Podstatným pre priznanie nároku žalobcov na ich uplatňovanú náhradu je zodpovedanie spornej otázky, či žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a pokiaľ áno, v akej miere, pretože veľkosť miery užívania nehnuteľnosti nad veľkosť spoluvlastníckeho podielu bude mať vplyv na priznanie výšky nároku žalobcom. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali zaplatenia už spornej sumy, bolo ich povinnosťou preukázať, že žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Je pritom irelevantné, z akého dôvodu oni sami neužívali predmetnú nehnuteľnosť v rámci rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ak týmto dôvodom nebolo užívanie nehnuteľnosti žalovanou. Žalobcovia na preukázanie svojho nároku súdu navrhli vykonanie miestnej obhliadky, ktorá sa uskutočnila dňa 02.12.2019 s tým, že táto bola zo strany žalovanej zmarená.
22. Preukázaný skutkový stav je v sporovom konaní výsledkom dôkaznej aktivity strán konania, ktoré sú povinné na preukázanie svojich tvrdení predložiť alebo navrhnúť dôkazy. Súd prvej inštancie správne
konštatoval preukázanie, že žalovaná užíva spornú nehnuteľnosť nad rozsah svojho pôvodného podielu, čo žalovaná potvrdila svojou výpoveďou na pojednávaní dňa 20.10.2019, ako aj so svojim nedôstojným správaním voči súdu, (nepustila na spornú nehnuteľnosť), zmarila miestnu obhliadku.
23. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje a ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti, ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv. objektívnej neistoty nazývaný aj „non liquet“ („nie je jasné“), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie záveru či už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze (porovnaj Karel Svoboda, Dokazovaní, str. 37 a nasl.). Ide v podstate o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech (Macur Jozef, Dukazní břemeno v civilním soudním řízení, 1.vydání, Brno, Masarykova Univerzita v Brňe, 1995). Pokiaľ ale súd na základe vykonaných dôkazov zistí skutkový stav a v rámci voľnej úvahy dospeje k záveru o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdení strany v spore, rozhodne vo veci samej na základe zisteného skutkového stavu, t.j. neuplatnia sa pravidlá dôkazného bremena. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena teda vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného bremena medzi stranami v spore. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.
24. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010)
25. Žalobcovia tiež tvrdili, že mali záujem užívať nehnuteľnosť, nakoľko mali problémy s bývaním (konkrétne žalobkyňa 3/ a 4/), avšak boli žalovanou odmietnutí, nekomunikovala s nimi, brána na nehnuteľnosti bola zapečatená reťazou a žalovaná im bránila v užívaní nehnuteľnosti. Žalovaná síce tvrdila opak, nepoprela však ich tvrdenia, že nemali kľúče od nehnuteľnosti a zároveň uviedla, že menila zámky na nehnuteľnosti viackrát, žalobcom kľúče nedala a na bráne je reťaz. Uviedla, že kľúče spoluvlastníkom nedala z dôvodu krádeží. Žalobcovia navrhli vykonanie dôkazu za účelom preukázania svojho tvrdenia o tom, že žalovaná užíva nehnuteľnosť nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a to vykonanie miestnej obhliadky, ktorú žalovaná zmarila tým, že spoluvlastníkov a ani zákonného sudcu nevpustila do nehnuteľnosti, naopak bolo preukázané, že brána bola uzamknutá a previazaná reťazou, pričom na zabúchanie na bránu a zaklopanie
na okno nikto neotvoril. Argumentácia žalovanej, prečo neumožnila miestnu obhliadku neobstojí, táto mala byť vykonaná iba v častiach nehnuteľnosti, ktoré by už mala užívať nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a pokiaľ tvrdí, že žalobcovia ako spoluvlastníci majú možnosť kedykoľvek vstúpiť do nehnuteľnosti, nemožno od nich žiadať, aby do nehnuteľnosti chodili vždy so zámočníkom, keďže žalovaná sama uviedla, že menila zámky viac krát a navyše i pri pokuse o vykonanie miestnej obhliadky bolo preukázané, že brána je zapečatená reťazou so zámkom. Na základe uvedeného tak, ako súd prvej inštancie i odvolací súd má zato, že týmto svojím konaním, má preukázanú pravdivosť tvrdenia žalobcov o tom, že žalovaná im bránila nehnuteľnosť užívať a túto sama užíva nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu.
26. Pokiaľ ide o vzájomný návrh podaný žalovanou v odvolacom konaní, na tento odvolací súd neprihliadol s poukazom na ust. § 372 CSP, avšak predmetný vzájomný návrh bol zo strany žalovanej podaný už počas konania pred súdom prvej inštancie, tento bol vylúčený na samostatné konanie, preto sa k tvrdeniam v ňom uvedeným nebude vyjadrovať.
27. Keďže výška nároku, ktorú požadovali žalobcovia titulom užívania nad rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanou nebola sporná, nebola ani napadnutá odvolateľkou, vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
28. Na základe vyššie uvedených úvah je potom nutné uzavrieť, že námietka žalovanej nebola dôvodná a okresný súd rozhodol správne, keď žalobe vyhovel.
29. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane závislého výroku o trovách konania (II. výrok).
30. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní žalobcovia 1/až 4/, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania, keď dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im nepriznal nárok na náhradu trov nevidel, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie.
31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trnave, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.