Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/232/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z. H., bývajúcej v B.,

proti ţalovanému Ing. J. B., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr. F. P.,

advokátom v B., o zaplatenie 25 409,94 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 3. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .

Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Banskej Bystrici opravným uznesením z 3. júla 2009 sp. zn.

rozhodol tak, ţe v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu z

26. marca 2009 na č.l. 331 a v písomnom vyhotovení uznesenia z 21. mája

2009 na č.l. 339 opravuje dátum narodenia ţalovaného Ing. J. B. správne na „18. 08. 1955“.

V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, ţe správny dátum narodenia ţalovaného - tak

ako ho opravoval aj okresný súd svojim uznesením -279 zo 14. novembra 2008 -

bol 18. 08. 1955, pri písomných vyhotoveniach oboch rozhodnutí krajského súdu a to

rozsudku z 26. marca 2009 a opravného uznesenia z 21. mája 2009 bol však nesprávne u

ţalovaného uvedený dátum 28. 08. 1955; uvedenú zrejmú nesprávnosť a chybu týmto

uznesením preto súlade s ustanovením opravil.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol, aby

dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a konanie zastavil s tým, ţe tu ide o

neodstrániteľnú chybu v súdnom konaní, ktorú nie je moţné napraviť postupom podľa § 164

Tvrdil, ţe v danom prípade nebol dôvod pre vydanie opravného uznesenia a ţe súd bez

návrhu účastníka nemôţe na základe dosiahnuť zmenu označenia účastníka

konania; ţe ţalovaným nebol on, lebo je narodený 18. 08. 1955, nie 28. 08. 1955; ţe v štádiu,

keď uţ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôţe dôjsť k zmene v označení účastníka

konania; ţe odvolací súd porušil základnú zásadu občianskeho procesného práva, ktorá

spočíva v tom, ţe len čo súd vyhlási rozsudok, je nim v plnom rozsahu viazaný; ţe vydané

opravené uznesenie nie je uţ moţné opraviť podľa

Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom, pretoţe právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu moţno napadnúť

dovolaním len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené

v ustanoveniach a

Prípustnosť dovolania podľa v predmetnej veci neprichádza do úvahy,

lebo nejde o uznesenie uvedené v , ale ani o potvrdzujúce uznesenie

(patriace do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.

a/ aţ c/ ).

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ povinnosť vyplývajúcu z

dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle

Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba zdôrazniť, ţe nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí

odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti

dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , moţno ním napadnúť aj

rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené. Právne

relevantné ale nie je samo tvrdenie ţalovaného, ţe k vade takejto povahy došlo; určujúcim je

zistenie, ţe k nej skutočne došlo.

Vady konania vymenované v dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na

obsah (argumentáciu) dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či nešlo o prípad nedostatku

spôsobilosti účastníka ( ) alebo o prípad prekáţky právoplatne

rozhodnutej veci ( ).

Z ustanovenia vyplýva, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto

má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované

ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo.

Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzickej osoby vzniká narodením

(túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí ţivé) a zaniká smrťou fyzickej osoby

(porovnaj , ). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj

právnické osoby ( ).

Procesné právo v niektorých prípadoch môţe spôsobilosť byť účastníkom konania

dokonca priznať aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a

povinnosti (porovnaj napr. ).

Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá

predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju ten, kto je

subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v kaţdom štádiu konania ( ), a

má za následok zastavenie konania ( prvá veta ). Takýto nedostatok

nemoţno odstrániť postupom podľa , pretoţe nejde o vadu podania spočívajúcu

v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa

[porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. , ktorý je publikovaný

v časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 5 ročník 2001 pod poradovým (publikačným) číslom:

49/2001].

V súdnom konaní je teda nevyhnutné starostlivo rozlišovať medzi nedostatkami

podmienok konania (neodstrániteľnými), medzi ktoré patrí aj nedostatok spôsobilosti byť

účastníkom konania, a vadou ţaloby spočívajúcou v označení inak nesporného účastníka

konania, ktoré procesné situácie sú samostatne upravené a spája sa s nimi odlišný následok

vrátane rozdielnej reakcie, resp. procesného postupu súdu.

Podľa , súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a

počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí

účastníkom. Pritom môţe odloţiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie

nenadobudne právoplatnosť.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane

ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa ( ).

Aplikáciu ustanovenia nevylučuje okolnosť, ţe do rozhodnutia sa dostane

nesprávnosť vymenovaná v tomto ustanovení v dôsledku toho, ţe ţalobca urobil v ţalobe

chybu v písaní a počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorá nesprávnosť zostane súdom aj

účastníkmi nepovšimnutá. Riešenie aj takto zapríčinenej nesprávnosti opravou rozhodnutia

pripúšťala súdna prax napokon aj v minulosti [porovnaj Rozhodnutí nejvyššího soudu

československé republiky ve věcech občanských, ktorú zbierku viedol II. prezident tohto súdu

Dr. František Váţný, v čísle vydania (zväzku) III ročník 1921 na strane 102 - 103,

rozhodnutie sp. zn. R I 141/21 z 8. februára 1921, uverejnené pod poradovým (publikačným)

číslom 909.].

Z obsahu spisu vyplýva, ţe oba niţšie súdy konali so ţalovaným Ing. J. B., bývajúcim

v B. Ide o osobu, ktorá sa narodila 18. augusta 1955, nie 28. augusta 1955. Tento subjekt

(terajší dovolateľ) v konaní aj aktívne vystupoval ako ţalovaný ( ). V konaní, ktoré

predchádzalo vyhláseniu rozsudku súdu prvého stupňa z 19. novembra 2008, č. k. 17C

190/2006 - 283, v ktorom sa uvádza správny dátum narodenia ţalovaného - 18. augusta

1955, identita ţalovaného vrátane jeho existencie ako dlţníka, od ktorého sa ţalobkyňa

v konaní domáhala zaplatenia zaţalovanej sumy, nebola sporná. Identita ţalovaného nebola

spornou ani v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu podľa § 164 (v spojení s § 211

ods. 2 ) - vydanie dovolaním napadnutého opravného uznesenia - bolo potrebné

uplatniť, lebo došlo k chybe spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia

ţalovaného v opravovaných rozhodnutiach odvolacieho súdu.

V ţalobnom návrhu bolo nepresne napísané rodné číslo inak nesporného účastníka

konania - ţalovaného (u jednej číslice v rodnom čísle došlo k tzv. preklepu). Tento

nedostatok, zjavnú chybu v písaní vo vzťahu k dátumu narodenia ţalovaného, ktorý moţno z

rodného čísla vygenerovať, odstránila ţalobkyňa, keď uviedla správny dátum narodenia

ţalovaného - 18. augusta 1955 (porovnaj predovšetkým jej návrh na opravu pisárskej chyby

na č. l. 203 spisu, ale aj napr. podanie na č. l. 206). Dátum narodenia ţalovaného -

18. augusta 1955 je tieţ uvedený aj na ďalších listinách nachádzajúcich sa v spise (porovnaj

napr. č. l. 40, 159, 180, 197, 198, 199, 200, 201); korešponduje mu aj uvedenie správneho

rodného čísla na predloţenom dôkaze – zmluve o pôţičke (porovnaj napr. č. l. 28, detto č. l.

145 spisu) a údaj zaznamenaný pri osobnej prítomnosti ţalovaného na súde (porovnaj

generálie ţalovaného na č. l. 170 spisu). Okolnosť, ţe u označenia tohto účastníka v ţalobe

( ) v dôsledku preklepu či inej zrejmej nesprávnosti v časti uvedeného

rodného čísla je napísané miesto čísla 1 číslo 2, na existencii ţalovaného vonkoncom nič

nemení. Z podaní ţalobkyne vrátane ţaloby v spojení s predloţenou zmluvou o pôţičke (na

ktorú sa ţaloba odvoláva) vychodí vymedzenie identity ţalovaného ako Ing. J. B., narodeného

18. augusta 1955, bývajúceho v B., ţivej fyzickej osoby, o existencii ktorej neboli a ani

teraz nie sú ani najmenšie pochybnosti.

Keďţe v konaní vystupoval ţalovaný, ktorý mal spôsobilosť byť účastníkom konania,

dovolací dôvod podľa daný nebol.

Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej

veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo ( res iudicata ) alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo

konanie ( ).

Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods.

3 ).

Prekáţka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni ako (negatívna)

neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou

vecou zaoberať (opätovne tú istú vec prejednať a rozhodnúť).

K porušeniu prekáţky res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci) zakotvenej

v citovanom ustanovení , ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal,

dôjde, ak u začatého konania sú súčasne splnené podmienky /znaky/ identity s pôvodnou

vecou, teda ak by išlo o opätovné konanie o tej istej veci. Pojem „tá istá vec“ charakterizujú

znaky vzťahujúce sa na:

1/ účastníkov; musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich právnych nástupcov ako vo veci,

ktorá bola právoplatne rozhodnutá (totoţnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich

procesného postavenia v oboch konaniach);

2/ predmet konania; musí ísť o rovnaký – identický predmet konania ako vo veci, ktorá bola

právoplatne rozhodnutá (ku kritériám identity novej veci s vecou uţ právoplatne rozhodnutou

porovnaj bliţšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol. Občanský soudní řád. Komentář, I.

díl, Praha 1985, str. 705 a nasl., Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky súdny

poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).

Z hľadiska identity predmetu konania je evidentné, ţe prekáţka veci rozsúdenej (§ 159

ods. 3 ) pre konanie o dovolaním napadnutom opravnom uznesení daná nebola.

Ustanovenie umoţňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o

chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti; môţe tak urobiť aj po právoplatnosti

opravovaného rozsudku (porovnaj slovo „kedykoľvek“ v prvej vete a tretiu vetu

ustanovenia). Úprava o oprave rozsudku ( ) sa pouţije primerane na uznesenie

(porovnaj ) a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie opravy podľa

u opravného uznesenia, t.j. situáciu, keď je potrebné, aby samotné opravné uznesenie

(ak je s chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými nesprávnosťami) bolo opravené

postupom podľa (novým opravným uznesením).

Keď odvolací súd vydal opravné uznesenie z 3. júla 2009 sp. zn. , nebránila

mu v tom ani prekáţka právoplatne rozhodnutej veci a ani viazanosť súdu vyhláseným

rozsudkom ( ); jeho postup bol v súlade s procesným predpisom - išlo tu

výlučne o prípad opravy podľa Ani dovolací dôvod podľa

teda daný nebol.

Nakoľko prípustnosť dovolania v tejto veci nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239

a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené

v ustanovení , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného

podľa v spojení s ako dovolanie smerujúce proti

rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142

ods. 1 ). Dovolací súd však ţalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta