Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 51 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (61)930/363197.47b1dc.pdf
PDF · 138.04 KB
No categories available
1Cdo/232/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 232/2009
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Z. H., bývajúcej v B.,
proti ţalovanému Ing. J. B., bývajúcemu v B., v dovolacom konaní zastúpenému Mgr. F. P.,
advokátom v B., o zaplatenie 25 409,94 € s prísl., vedenej na Okresnom súde Banská
Bystrica pod sp. zn. 17C 190/2006, o dovolaní ţalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co 7/09, takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaného o d m i e t a .
Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Banskej Bystrici opravným uznesením z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co7/09
rozhodol tak, ţe v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu 12Co7/2009 z
26. marca 2009 na č.l. 331 a v písomnom vyhotovení uznesenia 12Co7/2009 z 21. mája
2009 na č.l. 339 opravuje dátum narodenia ţalovaného Ing. J. B. správne na „18. 08. 1955“.
V odôvodnení opravného uznesenia uviedol, ţe správny dátum narodenia ţalovaného - tak
ako ho opravoval aj okresný súd svojim uznesením 17C 90/2006-279 zo 14. novembra 2008 -
bol 18. 08. 1955, pri písomných vyhotoveniach oboch rozhodnutí krajského súdu a to
rozsudku z 26. marca 2009 a opravného uznesenia z 21. mája 2009 bol však nesprávne u
ţalovaného uvedený dátum 28. 08. 1955; uvedenú zrejmú nesprávnosť a chybu týmto
uznesením preto súlade s ustanovením § 164 O.s.p. opravil.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie. Navrhol, aby
dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zrušil a konanie zastavil s tým, ţe tu ide o
neodstrániteľnú chybu v súdnom konaní, ktorú nie je moţné napraviť postupom podľa § 164
O.s.p. Tvrdil, ţe v danom prípade nebol dôvod pre vydanie opravného uznesenia a ţe súd bez
návrhu účastníka nemôţe na základe § 164 O.s.p. dosiahnuť zmenu označenia účastníka
konania; ţe ţalovaným nebol on, lebo je narodený 18. 08. 1955, nie 28. 08. 1955; ţe v štádiu,
keď uţ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôţe dôjsť k zmene v označení účastníka
konania; ţe odvolací súd porušil základnú zásadu občianskeho procesného práva, ktorá
spočíva v tom, ţe len čo súd vyhlási rozsudok, je nim v plnom rozsahu viazaný; ţe vydané
opravené uznesenie nie je uţ moţné opraviť podľa § 164 O.s.p.
Ţalobkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom ( § 241
ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( §243a ods. 3 O. s. p.), skúmal
najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom, pretoţe právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu moţno napadnúť
dovolaním len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené
v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy,
lebo nejde o uznesenie uvedené v § 239 ods. 1 O.s.p., ale ani o potvrdzujúce uznesenie
(patriace do niektorej z kategórii potvrdzujúcich uznesení vymenovaných v § 239 ods. 2 písm.
a/ aţ c/ O.s.p.).
So zreteľom na obsah dovolania a tieţ povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 O.s.p.
dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237 O.s.p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu)
odvolacieho súdu, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo
konanie,
e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu
rozhodoval senát.
Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí
odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti
dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak je konanie
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj
rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Právne
relevantné ale nie je samo tvrdenie ţalovaného, ţe k vade takejto povahy došlo; určujúcim je
zistenie, ţe k nej skutočne došlo.
Vady konania vymenované v § 237 O.s.p. dovolací súd nezistil. S prihliadnutím na
obsah (argumentáciu) dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či nešlo o prípad nedostatku
spôsobilosti účastníka (§ 237 písm. b/ O.s.p.) alebo o prípad prekáţky právoplatne
rozhodnutej veci (§ 237 písm. d/ O.s.p.).
Z ustanovenia § 19 O.s.p. vyplýva, ţe spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto
má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Citované
ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo.
Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzickej osoby vzniká narodením
(túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí ţivé) a zaniká smrťou fyzickej osoby
(porovnaj § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka). Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj
právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Procesné právo v niektorých prípadoch môţe spôsobilosť byť účastníkom konania
dokonca priznať aj subjektom, ktoré podľa hmotného práva nie sú spôsobilé mať práva a
povinnosti (porovnaj napr. § 186 ods. 1 O.s.p.).
Od spôsobilosti byť účastníkom konania treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá
predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci, a má ju ten, kto je
subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, na ktorý musí súd prihliadnuť v kaţdom štádiu konania (§ 103 O.s.p. ), a
má za následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Takýto nedostatok
nemoţno odstrániť postupom podľa § 43 O.s.p., pretoţe nejde o vadu podania spočívajúcu
v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy neprichádza ani postup podľa § 92 O.s.p.
[porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 53/01, ktorý je publikovaný
v časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 5 ročník 2001 pod poradovým (publikačným) číslom:
49/2001].
V súdnom konaní je teda nevyhnutné starostlivo rozlišovať medzi nedostatkami
podmienok konania (neodstrániteľnými), medzi ktoré patrí aj nedostatok spôsobilosti byť
účastníkom konania, a vadou ţaloby spočívajúcou v označení inak nesporného účastníka
konania, ktoré procesné situácie sú samostatne upravené a spája sa s nimi odlišný následok
vrátane rozdielnej reakcie, resp. procesného postupu súdu.
Podľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a
počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môţe odloţiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie
nenadobudne právoplatnosť.
Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane
ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods. 2 O.s.p.).
Aplikáciu ustanovenia § 164 O.s.p. nevylučuje okolnosť, ţe do rozhodnutia sa dostane
nesprávnosť vymenovaná v tomto ustanovení v dôsledku toho, ţe ţalobca urobil v ţalobe
chybu v písaní a počítaní alebo inú zrejmú nesprávnosť, ktorá nesprávnosť zostane súdom aj
účastníkmi nepovšimnutá. Riešenie aj takto zapríčinenej nesprávnosti opravou rozhodnutia
pripúšťala súdna prax napokon aj v minulosti [porovnaj Rozhodnutí nejvyššího soudu
československé republiky ve věcech občanských, ktorú zbierku viedol II. prezident tohto súdu
Dr. František Váţný, v čísle vydania (zväzku) III ročník 1921 na strane 102 - 103,
rozhodnutie sp. zn. R I 141/21 z 8. februára 1921, uverejnené pod poradovým (publikačným)
číslom 909.].
Z obsahu spisu vyplýva, ţe oba niţšie súdy konali so ţalovaným Ing. J. B., bývajúcim
v B. Ide o osobu, ktorá sa narodila 18. augusta 1955, nie 28. augusta 1955. Tento subjekt
(terajší dovolateľ) v konaní aj aktívne vystupoval ako ţalovaný (§ 90 O.s.p.). V konaní, ktoré
predchádzalo vyhláseniu rozsudku súdu prvého stupňa z 19. novembra 2008, č. k. 17C
190/2006 - 283, v ktorom sa uvádza správny dátum narodenia ţalovaného - 18. augusta
1955, identita ţalovaného vrátane jeho existencie ako dlţníka, od ktorého sa ţalobkyňa
v konaní domáhala zaplatenia zaţalovanej sumy, nebola sporná. Identita ţalovaného nebola
spornou ani v odvolacom konaní. Postup odvolacieho súdu podľa § 164 (v spojení s § 211
ods. 2 O.s.p.) - vydanie dovolaním napadnutého opravného uznesenia - bolo potrebné
uplatniť, lebo došlo k chybe spočívajúcej v nesprávne uvedenom dátume narodenia
ţalovaného v opravovaných rozhodnutiach odvolacieho súdu.
V ţalobnom návrhu bolo nepresne napísané rodné číslo inak nesporného účastníka
konania - ţalovaného (u jednej číslice v rodnom čísle došlo k tzv. preklepu). Tento
nedostatok, zjavnú chybu v písaní vo vzťahu k dátumu narodenia ţalovaného, ktorý moţno z
rodného čísla vygenerovať, odstránila ţalobkyňa, keď uviedla správny dátum narodenia
ţalovaného - 18. augusta 1955 (porovnaj predovšetkým jej návrh na opravu pisárskej chyby
na č. l. 203 spisu, ale aj napr. podanie na č. l. 206). Dátum narodenia ţalovaného -
18. augusta 1955 je tieţ uvedený aj na ďalších listinách nachádzajúcich sa v spise (porovnaj
napr. č. l. 40, 159, 180, 197, 198, 199, 200, 201); korešponduje mu aj uvedenie správneho
rodného čísla na predloţenom dôkaze – zmluve o pôţičke (porovnaj napr. č. l. 28, detto č. l.
145 spisu) a údaj zaznamenaný pri osobnej prítomnosti ţalovaného na súde (porovnaj
generálie ţalovaného na č. l. 170 spisu). Okolnosť, ţe u označenia tohto účastníka v ţalobe
(§ 79 ods. 1 O.s.p.) v dôsledku preklepu či inej zrejmej nesprávnosti v časti uvedeného
rodného čísla je napísané miesto čísla 1 číslo 2, na existencii ţalovaného vonkoncom nič
nemení. Z podaní ţalobkyne vrátane ţaloby v spojení s predloţenou zmluvou o pôţičke (na
ktorú sa ţaloba odvoláva) vychodí vymedzenie identity ţalovaného ako Ing. J. B., narodeného
18. augusta 1955, bývajúceho v B., ţivej fyzickej osoby, o existencii ktorej neboli a ani
teraz nie sú ani najmenšie pochybnosti.
Keďţe v konaní vystupoval ţalovaný, ktorý mal spôsobilosť byť účastníkom konania,
dovolací dôvod podľa § 237 písm. b/ O.s.p. daný nebol.
Dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak v tej istej
veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo ( res iudicata ) alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo
konanie ( § 237 písm. d/ O. s. p.).
Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôţe sa prejednávať znova (§ 159 ods.
3 O. s. p. ).
Prekáţka existencie právoplatného rozsudku o tej istej veci bráni ako (negatívna)
neodstrániteľná podmienka konania tomu, aby sa súd mohol v ďalšom konaní znova tou istou
vecou zaoberať (opätovne tú istú vec prejednať a rozhodnúť).
K porušeniu prekáţky res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci) zakotvenej
v citovanom ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p., ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal,
dôjde, ak u začatého konania sú súčasne splnené podmienky /znaky/ identity s pôvodnou
vecou, teda ak by išlo o opätovné konanie o tej istej veci. Pojem „tá istá vec“ charakterizujú
znaky vzťahujúce sa na:
1/ účastníkov; musí ísť o tých istých účastníkov, resp. ich právnych nástupcov ako vo veci,
ktorá bola právoplatne rozhodnutá (totoţnosť účastníkov nie je dotknutá rozdielnosťou ich
procesného postavenia v oboch konaniach);
2/ predmet konania; musí ísť o rovnaký – identický predmet konania ako vo veci, ktorá bola
právoplatne rozhodnutá (ku kritériám identity novej veci s vecou uţ právoplatne rozhodnutou
porovnaj bliţšie napr. Vlastimil Handl, Josef Rubeš a kol. Občanský soudní řád. Komentář, I.
díl, Praha 1985, str. 705 a nasl., Marek Števček, Svetlana Ficová a kol. Občiansky súdny
poriadok. Komentár, Praha 2009, str. 425).
Z hľadiska identity predmetu konania je evidentné, ţe prekáţka veci rozsúdenej (§ 159
ods. 3 O.s.p.) pre konanie o dovolaním napadnutom opravnom uznesení daná nebola.
Ustanovenie § 164 O.s.p. umoţňuje súdu vykonať opravu aj bez návrhu, ak ide o
chyby v písaní, počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti; môţe tak urobiť aj po právoplatnosti
opravovaného rozsudku (porovnaj slovo „kedykoľvek“ v prvej vete a tretiu vetu
ustanovenia). Úprava o oprave rozsudku (§ 164 O.s.p.) sa pouţije primerane na uznesenie
(porovnaj § 167 ods. 2 O.s.p.) a zákon nijako nevylučuje ani vykonanie opravy podľa § 164
O.s.p. u opravného uznesenia, t.j. situáciu, keď je potrebné, aby samotné opravné uznesenie
(ak je s chybami v písaní a počítaní alebo s inými zrejmými nesprávnosťami) bolo opravené
postupom podľa § 164 O.s.p. (novým opravným uznesením).
Keď odvolací súd vydal opravné uznesenie z 3. júla 2009 sp. zn. 12 Co7/09, nebránila
mu v tom ani prekáţka právoplatne rozhodnutej veci a ani viazanosť súdu vyhláseným
rozsudkom (§ 156 ods. 4 O.s.p.); jeho postup bol v súlade s procesným predpisom - išlo tu
výlučne o prípad opravy podľa § 164 O.s.p. Ani dovolací dôvod podľa § 237 písm. d/O. s. p.
teda daný nebol.
Nakoľko prípustnosť dovolania v tejto veci nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239
O. s. p. a v dovolacom konaní neboli zistené dôvody prípustnosti dovolania uvedené
v ustanovení § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného
podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd však ţalobkyni nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,
lebo nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta