Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/190/2006

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci navrhovateľky I. O., Z.. XX. XX. XXXX, H. Q., B. F. XX, B. B., zastúpenej advokátkou JUDr. Karínou Uhrínovou, Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, proti odporcovi D.. P. B.Š., Z.. XX. XX. XXXX, H. Q., B. F. X, B. B., zastúpenému advokátkou JUDr. Luciou Filipkovou, Sládkovičova 26, Banská Bystrica, o obnove konania , o návrhu navrhovateľky na zaplatenie 765 500,-- Sk (25 409,95 Eur) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd z a m i e t a návrh odporcu, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica v konaní v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní , ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 25 409,94 Eur s 3 % mesačným úrokom od 01. 02. 2003 až do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania zo sumy 43 152,09 Eur od 01. 04. 2002 do 30. 01. 2003 vo výške 15,5 % ročne a zo sumy 25 409,94 Eur od 01. 02. 2003 až do zaplatenia vo výške 13 % ročne a uložená povinnosť nahradiť trovy konania navrhovateľke pozostávajúce z trov zaplateného súdneho poplatku vo výške 1 336,90 Eur.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy obnovy konania pozostávajúce z trov zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 990,90 Eur na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Karíny Uhrínovej, so sídlom Nám. Štefana Moysesa 4, Banská Bystrica, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom od odporcu domáhala zaplatenia sumy 765 500,-- Sk ako zostatku pôžičky uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 15. 11. 2001 s dojednaným 3 % mesačným úrokom od 01. 02. 2003 až do zaplatenia, ako aj úrokom z omeškania vo výške 01. 04. 2002 do 26. 04. 2002 15,5 % ročne, od 27. 04. 2002 do 29. 10. 2002 vo výške 16,5 % ročne, od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002 vo výške 16 % ročne, od 18. 11. 2002 do 25. 09. 2003 vo výške 13 % ročne, od 26. 09. 2003 do 21. 12. 2003 vo výške 12,5 % ročne, od 22. 12. 2003 do 28. 03. 2004 vo výške 12 % ročne, od 29. 03. 2004 do 28. 04. 2004 vo výške 11 %, od 29. 04. 2004 do 30. 06. 2004 vo výške 10 %, od 01. 07. 2004 do 28. 11. 2004 vo výške 9 %, od 29. 11. 2004 do 28. 02. 2005 vo výške 8 %, od 01. 03. 2005 do zaplatenia vo výške 6 % ročne.

Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19. 11. 2008, ktorým návrhu v časti požadovanej istiny s dojednaným 3 % mesačným úrokom vyhovel. Úroky z omeškania priznal zo sumy 1 300 000,-- Sk vo výške 15,5 % ročne za obdobie od 01. 04. 2002 do 17. 11. 2002, vo výške 13 % ročne od 18. 11. 2002 do 30. 01. 2003, zo sumy 765 500,-- Sk vo výške 13 % ročne od 31. 01. 2003 do 25. 09. 2003, vo výške 12,5 % ročne od 26. 09. 2003 do 21. 12. 2003, vo výške 12 % ročne od 22. 12. 2003 do 28. 03. 2004, vo výške 11 % ročne od 29. 03. 2004 do 28. 04. 2004, vo výške 10 % ročne od 29. 04. 2004 do 30. 06. 2004, vo výške 9 % ročne od 01. 07. 2004 do 28. 11. 2004, vo výške 8 % ročne od 29. 11. 2004 do 28. 02. 2005 a vo výške 6 % ročne od 01. 03. 2005 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania návrh zamietol. Zároveň uložil povinnosť odporcovi nahradiť navrhovateľke trovy konania predstavujúce trovy zaplateného súdneho poplatku vo výške 40 275,-- Sk (v prepočte 1 336,90 Eur).

Krajský súd rozhodnutím zo dňa 26. 03. 2009 potvrdil prvostupňové rozhodnutie v časti, v ktorej bola priznaná žalovaná istina s dojednaným úrokom. V časti požadovaného úroku z omeškania výrok rozsudku prvého stupňa bol zmenený tak, že navrhovateľke bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 43 152,09 Eur od 01. 04. 2002 do 30. 01. 2003 vo výške 15,5 % ročne a zo sumy 24 409,94 Eur od 01. 02. 2013 do zaplatenia 13 % ročne.

Odporca podal na tunajší súd návrh na obnovu konania, ohľadom ktorého sa viedlo konanie pod sp. zn. . Navrhol po povolení obnovy konania návrh v plnom rozsahu zamietnuť. Dôvodom obnovy konania bola tá skutočnosť, že sa v mesiaci marec 2001 od pozostalej po nebohom manželovi navrhovateľky Z. A. dozvedel, že finančné prostriedky, ktoré prevzal od X. O. na základe zmluvy o pôžičke a ktoré mu aj následne osobne vrátil, patrili do BSM navrhovateľky a jej nebohého manžela. Poukázal tiež na uznesenie H.-XXX/OEK-B.-XXXX zo dňa 31. 12. 2010, jeho stranu 3, odstavec 2, ktoré uvádza, že z výpovede navrhovateľky pred vyšetrovateľom 08. 02. 2010 vyplýva, že so svojím nebohým manželom X. O. za trvania manželstva nadobudla rodinný dom, ktorý bol spoločný, ale doň investovala väčšiu časť peňazí. Tento spoločný dom v roku 2001 predali za sumu niečo cez 4 000 000,-- Sk, pričom všetky peniaze, ktoré získali z predaja rodinného domu, požičali P. B. T. F. E.. Takýto dôkaz nebolo možné vykonať v základnom konaní, keďže navrhovateľka v tomto tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré fyzicky prevzal od nebohého X. O., patrili do jej výlučného vlastníctva a nie do BSM.

Okresný súd v konaní povolil obnovu konania veci vedenej pod sp. zn. rozhodnutím zo dňa 05. 04. 2012. Vychádzal z toho, že navrhovateľ obnovy preukázal existenciu skutočností, ktoré nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V konaní o návrhu o povolení obnovy konania samotná navrhovateľka (v tomto konaní odporkyňa) uviedla, že požičala navrhovateľovi peniaze z finančných prostriedkov získaných predajom domu, ktorý nadobudla spolu s manželom za trvania manželstva do BSM. Túto istú skutočnosť uviedla aj vo svojej svedeckej výpovedi v konaní OR PZ Banská Bystrica.

Súd potom po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania v zmysle ustanovenia prejednal návrh v plnom rozsahu, keďže povolenie obnovy konania sa týkalo pôvodného žalobného petitu v plnom rozsahu.

Okresný súd vykonal dokazovanie spisom , najmä obsahom výpovedí odporkyne v tomto konaní, výpoveďou navrhovateľky, odporcu, ich právnych zástupcov, spisom tunajšieho súdu, rozhodnutím o pridelení družstevného bytu navrhovateľke, rozhodnutím Štátneho notárstva Brno v dedičskej veci po F. A., zomr. 03. 03. 1983 zo dňa 05. 12. 1983, rozhodnutím Štátneho notárstva v Banskej Bystrici D 138/77 zo dňa 10. 02. 1977, čestným prehlásením M. A., zmluvou o pôžičke uzatvorenej medzi navrhovateľkou a D.. L. B. dňa 26. 12. 1996, dňa 15. 05. 1998, kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi navrhovateľkou a jej manželom a manželmi O. ohľadom rodinného domu nachádzajúceho sa v A. zo dňa 08. 02. 2001, osvedčením o dedičstve po X. O.J. v konaní , písomnými vyjadreniami účastníkov a zistil tento skutkový stav:

Odporca žiadal obnovenie konania z dôvodu, že finančné prostriedky, ktoré boli predmetom pôžičky uzatvorenej s navrhovateľkou a ktoré prevzal od jej manžela X. O. a osobne mu ich aj vrátil, patrili do BSM navrhovateľky a jej nebohého manžela. Keďže súd neuznal, že tieto finančné prostriedky patrili do BSM, ale údajne mali patriť do výlučného vlastníctva navrhovateľky, bolo jej návrhu, aby je tieto peniaze vrátil, vyhovené. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 08. 03. 2013 potvrdil, že si dňa 06. 06. 2001 požičal od navrhovateľky sumu 500 000,-- Sk a dňa 15. 05. 2001 sumu 800 000,-- Sk. Následne prišiel za ním jej manžel pán O. s tým, aby spravili novú zmluvu ako prolongáciu pre manželku. Hoci s tým nesúhlasil, podpísal ju, aby ho uspokojil. Jednalo sa o zmluvu o pôžičke zo dňa 15. 11. 2001. Už v základnom konaní však namietal, že dňa 15. 11. 2001 neboli poskytnuté žiadne finančné prostriedky. Jeho právna zástupkyňa poukázala na tú skutočnosť, že zmluva o pôžičke dňa 15. 11. 2001 nebola nikdy reálne plnená, keďže k odovzdaniu finančných prostriedkov na základe tejto zmluvy nikdy nedošlo. Tiež poukázala na tú skutočnosť, že odporkyňa nikdy neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že finančné prostriedky, ktoré mali byť poskytnuté odporcovi ako pôžička, boli v jej výlučnom vlastníctve. Pokiaľ aj bola podpísaná zmluva o pôžičke medzi navrhovateľkou a odporcom, finančné plnenie odporcovi poskytol jej manžel. Odporca prevzal od manžela navrhovateľky, ako osoby oprávnenej na odovzdávanie peňazí, finančné prostriedky. Manžel navrhovateľky bol potom oprávnený aj na prevzatie

vrátených finančných prostriedkov. Pôžičku poskytnutú navrhovateľkou odporca vrátil dňa 30. 01. 2003 vo výške 1 400 000,-- Sk do rúk jej manžela v hotovosti a dňa 22. 05. 2002 vo výške 230 000,-- Sk tiež do rúk jej manžela. Ako účel platby bola uvedená pôžička od navrhovateľky. Pôžička takto bola uhradená v plnom rozsahu aj s dohodnutými úrokmi. Ďalej uviedla, že z pripojenej kúpno-predajnej zmluvy ohľadom rodinného domu navrhovateľky a jej nebohého manžela vyplýva, že kúpna cena mala byť vyplatená bezprostredne pred požičaním finančnej čiastky, t. j. 30. 04. 2001. Namietla, že dojednaný úrok v zmluve o pôžičke medzi účastníkmi vo výške 3 % mesačne je neprimeraný. Vzniesla námietku premlčania nároku vzhľadom k dátumu zmlúv o pôžičke, to znamená 06. 06. 2001 a 15. 05. 2001.

Navrhovateľka žiadala návrh odporcu zamietnuť. Potvrdila, že požičala odporcovi sumu 500 000,-- Sk dňa 06. 06. 2001 a 800 000,-- Sk dňa 15. 05. 2001. Z týchto finančných prostriedkov jej vrátil len časť a zvyšok v žalovanej výške neuhradil. Trvala na tom, že sa jednalo o jej výlučné finančné prostriedky, ktoré nadobudla ešte z prvého manželstva, prípadne darom alebo dedením. Získala ich predajom bytu v roku 1997 za sumu 510 000,-- Sk, predajom automobilu Škoda v roku 1994 za 40 000,-- Sk, garáže v roku 1994 za 60 000,-- Sk. Finančné prostriedky nevložila do peňažného ústavu, ale mala ich odložené doma a chcela ich mať pre svoje deti. Požičiavala ich kamarátke, ktorá jej ich vrátila vždy s úrokom. Doložila o tom ako dôkaz zmluvy o pôžičke s touto kamarátkou. Zdedila tiež dom po starej mame, ktorý v roku 1983 predala za 100 000,-- Sk. Od matky, ktorá zomrela v roku 2003, získala rôzne dary a cennosti spolu v hodnote 150 000,-- Sk. Rodinný dom, ktorý stavali spolu s mužom X. O., predali v roku 2001. Finančné prostriedky zaniesla osobne odporcovi. Na stavbu domu si vzali úver okolo 230 000,-- Sk a požičali si aj od známeho V. B. 1 000 000,-- Sk. Zo svojich finančných prostriedkov nechcela investovať do domu, lebo tieto boli určené pre jej deti.

Zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že zmluva o pôžičke zo dňa 15. 11. 2001 bola vlastne nováciou pôvodných zmlúv o pôžičke s dohodnutým termínom splatnosti 31. 03. 2002. V dedičskom konaní po nebohom X. O. pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu, nebola zahrnutá do dedičstva, lebo nepatrí do BSM. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že kúpna cena z predaja rodinného domu bola 4 250 000,-- Sk. Realitnému agentovi bola vyplatená provízia vo výške 100 000,-- Sk. Navrhovateľka s manželom mali pôžičky, čo vyplýva aj zo samotného textu zmluvy, keď ako ťarchy sú zapísané 75 000,-- Sk v prospech ONV, 250 000,-- Sk v prospech Slovenskej štátnej sporiteľne.

Tak, ako bolo konštatované aj v rozhodnutí o povolení obnovy konania, pre rozhodnutie o návrhu na obnovu konania stačí, že sa javí pravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie, teda nie je treba, aby v tomto smere dospel súd k celkom bezpečnému záveru.

Dôvodom povolenia obnovy konania, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia v konaní , bola tá skutočnosť, že pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky súd vychádzal zo skutočnosti, že finančné prostriedky, ktoré požičala odporcovi, boli v jej výlučnom vlastníctve. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že svoj dlh splnil osobe k tomu oprávnenej, keď plnil jej manželovi, súd návrhu vyhovel. V konaní o návrhu na obnovu konania z výpovede odporkyne (v tomto konaní navrhovateľky) súd zistil, že odporkyňa požičiavala navrhovateľovi (v tomto konaní odporcovi) peniaze z finančných prostriedkov z predaného domu na Č. R. V. B. B., ktorý nadobudla spolu s manželom za trvania manželstva do BSM. Tiež z jej svedeckej výpovede v spise OR PZ Banská Bystrica ČVS: H.-XXX/OEK-B.-XXXX navrhovateľka uviedla, že spoločný dom s manželom predali a všetky peniaze, ktoré získali z predaja, požičali P. B. a F. E.. Rovnako vypovedala aj v konaní , pričom vyslovene uviedla, že suma 500 000,-- Sk a 800 000,-- Sk, ktoré boli uplatnené v konaní , sú finančné prostriedky získané z predaja rodinného domu s bývalým manželom.

Aj keď v ďalšom konaní navrhovateľka opätovne tvrdila, že mala v priebehu svojho druhého manželstva s X. O. svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré boli predmetom pôžičky poskytnutej odporcovi, súd z dodatočne predložených listinných dôkazov - zmluvy o predaji rodinného domu v A. Z. Č. ulici patriaceho do BSM navrhovateľky a jej bývalého manžela, ako aj z výpovedí samotnej navrhovateľky v konaní OR PZ Banská Bystrica a v konaní mal za preukázané, že finančné prostriedky poskytnuté ako pôžička navrhovateľkou odporcovi, boli získané z predaja rodinného domu, a teda patrili do BSM. Je nesporné, že navrhovateľka mala aj v priebehu druhého manželstva svoje výlučné finančné prostriedky, ktoré zrejme boli použité na stavbu rodinného domu, o ktorej skutočnosti mal jej nebohý manžel

vedomosť a túto skutočnosť aj rešpektoval. V prípade, že výlučné finančné prostriedky sú zmiešané so spoločnými finančnými prostriedkami na kúpu alebo stavbu rodinného domu, finančné prostriedky získané jeho predajom patria do BSM. Investícia z výlučných finančných prostriedkov do spoločných vecí má potom význam pri vyporiadaní tohto BSM buď v konaní medzi manželmi, alebo v prípade smrti jedného z manželov v rámci dedičského konania.

Kľúčovou otázkou však v posúdení dôvodnosti nároku navrhovateľky voči odporcovi v tomto konaní bolo posúdenie, či tá skutočnosť, že finančné prostriedky poskytnuté z BSM na základe zmluvy uzatvorenej len jedným z manželov, t. j. navrhovateľkou, bol odporca povinný vrátiť len navrhovateľke, alebo aj jej manželovi.

Vychádzajúc aj z judikatúry prezentovanej účastníkom a ich právnym zástupcom na poslednom pojednávaní Najvyššieho súdu ČR mal súd za to, že pohľadávka z pôžičky uzatvorenej len jedným z manželov, oprávňuje len tohto z manželov požadovať od dlžníka plnenie z tejto zmluvy. Právna úprava uvedená v ustanovení § 145 ods. 4 O. z. dopadá len na vzájomné vzťahy manželov pri vyporiadaní ich majetku a záväzkov, nemôže modifikovať okruh účastníkov a obsah záväzkovo právnych vzťahov alebo ich plnení. Záväzkový právny vzťah sa môže dotýkať právnej sféry len tých osôb, ktoré sú účastníkmi tohto vzťahu. Zo zmluvy nemôže byť oprávnený niekto, kto nebol jej účastníkom len preto, že je manželom veriteľa. Táto skutočnosť by vniesla neistotu do záväzkových právnych vzťahov vzniknutých na základe zmlúv. Z uvedeného vyplýva, že plnenie zo záväzkového právneho vzťahu môže požadovať len účastník zmluvy na strane veriteľa, a teda k splneniu záväzku zo zmluvy môže dôjsť len vo vzťahu k účastníkovi zmluvy na strane veriteľa.

Keďže potom nebolo preukázané, že by bolo dojednané v zmluve, že môže odporca plniť z titulu zmluvy o pôžičke uzatvorenej s navrhovateľkou aj jej manželovi, ani nebolo preukázané, že by jej manžel prijal plnenie od odporcu na základe splnomocnenia od navrhovateľky, odporca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, že uhradil plnú sumu poskytnutú z tejto pôžičky. V tomto smere súd odkazuje na argumentáciu v rozhodnutí zo dňa 19. 11. 2008.

Čo sa týka ostatných argumentov pre zamietnutie návrhu prezentovaných zástupkyňou odporcu na pojednávaní po povolení obnovy, všetky tieto argumenty, vrátane námietky premlčania, vzniesol odporca už aj v predchádzajúcom konaní. Okresný súd sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia a jeho rozhodnutie bolo v tomto smere aj potvrdené krajským súdom. V konaní neboli tvrdené, ani prezentované, žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu právneho názoru (ZSP 2/97). Z uvedených dôvodov, keďže súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie návrhom na obnovu odporcom je vecne správne, zamietol uznesením jeho návrh na jeho zmenu v zmysle ustanovenia .

Keďže návrh na zmenu rozhodnutia na základe povolenej obnovy konania bol zamietnutý, súd rozhodoval len o trovách obnoveného konania.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle tak, že súd priznal navrhovateľke trovy zaplateného súdneho poplatku za podanie odvolania voči uzneseniu o povolení obnovy konania v sume 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia v zmysle za tieto úkony právnej pomoci v konaní o povolení obnovy a o obnove konania: príprava a prevzatie veci, podanie odvolania voči uzneseniu o povolení obnovy konania, účasť na pojednávaní dňa 08. 03. a 03. 07. 2013. Za úkony vykonané v konaní o povolení obnovy konania súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia z neurčitého plnenia, t. j. vo výške 60,07 Eur + režijný paušál 7,63 Eur a za účasť na 2 pojednávaniach v konaní vychádzal z hodnoty veci a za jeden úkon priznal odmenu 419,94 + režijný paušál 7,81 Eur. Spolu priznal 990,90 Eur.

Súd k námietke zaujatosti vznesenej odporcom na poslednom pojednávaní neprihliadol, nakoľko sa námietka zaujatosti týkala okolností uvedených v .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona a noviel - Exekučný poriadok.