Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-138-2020.pdf
PDF · 392.72 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/138/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. XX, F., zastúpeného JUDr. Ľubicou Masárovou, advokátkou, Landererova 6, Bratislava, IČO: 30 790 018, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe zo dňa 25. 09. 2020 proti rozhodnutiu žalovaného č. 101203771/2020 zo dňa 21. 07. 2020, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane podaním zo dňa 22. 06. 2016 oznámil žalobcovi výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty v zdaňovacom období január – december 2015. Dňa 22. 07. 2016 spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, pričom žalobca odovzdal na USB nosiči požadované dáta. Prítomná bola aj zamestnankyňa žalobcu G. H.. V súvislosti s prevzatím ďalších dokladov, potrebných na vykonanie daňovej kontroly za preverované obdobie, spísal správca dane zápisnicu o vykonaní úkonu zo dňa 08. 12. 2016.
2. Ďalej správca dane požiadal Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky, a to prostredníctvom Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Trenčín, Nitra, Žiar nad Hronom, Bratislava o oznámenie požadovaných údajov, pričom Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom uviedla, že spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. doručila dňa 12. 01. 2015 oznámenie o registrácii potravín, tabakových výrobkov a činností súvisiacich s ich umiestnením na trh. Okrem toho dodala, že prevádzkovateľ nemá v ich pôsobnosti žiadnu schválenú prevádzku a nie je zapísaný v systéme nahlasovania zásielok a do toho času žiadnu zásielku produktu živočíšneho pôvodu z iného členského štátu EU nenahlásil. Regionálna veterinárna a potravinová správa Trenčín vo svojej odpovedi uviedla, že spoločnosť ALTON EXPORT- IMPORT, s.r.o. nie je a tiež v roku 2015 nebol registrovaný v ich databáze, ako ani neregistrujú žiadnu prevádzkareň, nevykonávali žiadne kontroly. V odpovedi Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Nitra bolo uvedené, že spoločnosť Konex Sk plus s.r.o. nie je v súčasnosti registrovaný na účely obchodovanie s potravinami, nemá schválenú prevádzkareň, ktorá zaobchádza, pripravuje alebo produkuje produkty živočíšneho pôvodu. Okrem toho uviedol, že subjekt prevádzkoval v rokoch 2009-2014 prevádzkarne, od 31. 08. 2015 do 26. 11. 2015 nahlasoval do IS
portálu zásielky, uvedené v prílohe. Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava v odpovedi ohľadom subjektu DANER GASTRO s. r. o. uviedla, že subjekt je registrovaný ako sprostredkovateľ – podnikateľ špecializovaný na obchod s potravinami, ktorý zabezpečuje sprostredkovateľské operácie s produktmi živočíšneho pôvodu medzi dodávateľmi alebo pre maloobchodné prevádzkarne. Subjekt nahlasoval zásielky v období od 11. 03. 2015 do 27. 08. 2015.
3. Podaním zo dňa 10. 04. 2017 správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami počas výkonu daňovej kontroly za preverované obdobie.
4. Okrem toho správca dane nahliadol do spisu daňového subjektu NUBAKO s.r.o., vyhotovil z neho fotokópie dokladov, o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 19. 04. 2017. Ďalší úradný záznam zo dňa 21. 04. 2017 sa týkal nahliadnutia do spisu daňových subjektov LIŠKA Slovakia, s.r.o., pričom tiež boli vyhotovené fotokópie relevantných dokladov a tiež bolo nahliadnuté do spisu daňových subjektov MIRKOM s.r.o. a ML TRADE EU s. r. o., o čom boli vyhotovené úradné záznamy, obsahujúce časti týchto administratívnych spisov a úradný záznam sa týkal aj nahliadnutia do spisu žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2016, do spisu daňového subjektu DANER GASTRO s. r. o.
5. Bola vykonaná aj medzinárodná výmena informácií, týkajúca sa spoločnosti ALI-FRIGO s.r.o. (ČR), pričom odpoveď bola doručená dňa 29. 12. 2017 a bolo zistené, že spoločnosť je nekontaktná, bolo na ňu vykonaných veľké množstvo SCAC, na ktoré reagoval daňový subjekt zmenou obchodného mena a štatutárnych orgánov, pričom k poslednej zmene došlo ku dňu 10. 05. 2016 a štatutárnym orgánom je osoba bytom na Ukrajine.
6. Rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2017 v znení oznámenia o oprave chýb zo dňa 17. 05. 2017 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“, resp. „zákon č. 563/2009 Z. z.“) prerušil daňovú kontrolu odo dňa 10. 05. 2017 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie dane. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 30. 05. 2017.
Oznámením zo dňa 03. 01. 2018 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňovej kontroly ku dňu 29. 12. 2017. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 01. 2018.
7. Správca dane dňa 10. 01. 2018 vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu subjektu A.P.P.I spol. s r.o., ako aj za účelom dohodnutia termínu oboznámenia so zistenými skutočnosťami bol dňa 10. 01. 2018 žalobca telefonicky kontaktovaný a správca dane o tejto skutočnosti spísal úradný záznam. Rovnako tak bol spísaný záznam o opätovnom nahliadnuté so spisu daňového subjektu LIŠKA Slovakia, s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o.
Správca dane spísal dňa 12. 01. 2018 zápisnicu o ústnom pojednávaní, predmetom ktorého bolo oboznámiť žalobcu a jeho splnomocnenú zástupkyňu so zistenými skutočnosťami v priebehu daňovej kontroly, s pochybnosťami o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov a údajov v nich uvedených a vyjadrenie žalobcu k zisteniam a k oznámeným pochybnostiam.
Žalobca sa k uvedeným zisteniam vyjadril v podaní zo dňa 15. 02. 2018.
Dňa 30. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o nazretí do spisu žalobcom a jeho splnomocnenou zástupkyňou a dňa 02. 02. 2018 úradný záznam o nazretí do spisu splnomocnenou zástupkyňou žalobcu.
8. Protokol z daňovej kontroly, okrem iného i za zdaňovacie obdobie jún 2015, vyhotovil správca dane dňa 20. 02. 2018. V zdaňovacom období jún 2015 uviedol vyššie spomenuté zistenia a konštatoval, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr dodávateľa ALTON EXPORT-IMPORT, s.r.o. č. 2015103, č. 2015107, č. 2015112, predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené, všetky tri faktúry v rovnakej cene 39.312,- eur (z toho DPH 6.552,- eur), pričom ani z jednej faktúry nebol preukázaný reálny obsah (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdil žalobca), čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“, resp. „zákon
o dani z pridanej hodnoty“) v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zároveň sa dopustil porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane. Okrem toho si žalobca uplatnil odpočítanie dane aj z faktúr od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.) č. 50072/15, 50073/15, 50074/15, 50075/15, 50076/15, 50079/15, 50078/15, 50081/15, 50083/15 s predmetom fakturácie Kuracie rezne BR. Aj u tohto subjektu nebol preukázaný reálny obsah, (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdil žalobca), čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Zároveň sa dopustil porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri ktorých neboli splnené podmienky na odpočítanie dane. Ďalším dodávateľom žalobcu bola spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o., ktorá vystavila faktúry č. 201500070, 201500071, 201500072, 201500074, 201500075, 201500076, 201500077, 201500078, 201500079, 201500082, 201500084, 201500086, 201500087, 201500088 s predmetom dodávky mrazené kuracie prsia, resp. kuracie pečienky mrazené, resp. kuracie prsia brazílske a tiež kuracie prsia, pričom ani u tejto spoločnosti nebol preukázaný reálny obsah faktúr, v dôsledku čoho boli skonštatované rovnaké porušenia ako vyššie. V predmetnom zdaňovacom období bol dodávateľom žalobcu aj spoločnosť DANER GASTRO s.r.o., ktorá vystavila faktúry č. 2015030, 2015035, 2015036, 2015040, 2015045, 2015046, 2015047 s predmetom dodávky kuracie prsia mrazené, resp. kuracie prsia SEARA mrazené. Ani u tejto spoločnosti nebol preukázaný reálny obsah fakturácie, v dôsledku čoho bolo tiež konštatované porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.
Protokol spolu s výzvou na vyjadrenie sa bol doručený žalobcovi dňa 21. 02. 2018. Žalobca zaslal správcovi dane vyjadrenie k protokolu zo dňa 29. 06. 2018, doručené správcovi dane dňa 03. 07. 2018.
9. Po predĺžení lehoty na rozhodnutie veci vo vyrubovacom konaní správca dane vyzval žalobcu na preukázanie tvrdení na základe vyjadrenia k protokolu doplnením o presnú identifikáciu osôb, ktorých žiada vypočuť ako svedkov. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 19. 09. 2018, v dôsledku čoho bolo zaslané predvolanie na výsluch osobám: G. F., I. J. (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), K. I., pričom o všetkých výsluchoch bol upovedomený aj žalobca.
Okrem toho bolo aj cestou MVI požiadané o vypočutie konateľky spoločnosti ALI – FRIGO s.r.o. (nekontaktná) a tiež spoločnosti B. a L. spol. s r.o., ako aj spoločnosti KF GROUP s.r.o. (súčasťou odpovede bol aj protokol o výsluchu svedka).
Predvolaný svedok K. I. listom zo dňa 01. 11. 2018 ospravedlnil neúčasť na výsluchu a uviedol, že jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti sa rozhodla z dôvodu zmeny podmienok svoj obchodný podiel previesť na inú osobu a tým skončila aj jeho funkcia konateľa. Všetky doklady týkajúce sa spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi, preto akékoľvek informácie a doklady môže poskytnúť nový spoločník a konateľ spoločnosti. On nemá k dispozícii žiadne doklady a bez dokladov si nepamätá skutočnosti ohľadom minulých zdaňovacích období.
Okrem toho bola opätovne predvolaná G. F., ako aj bolo požiadané o predvedenie I. J..
O nevypočutí G. F. bol spísaný úradný záznam, ako aj bol spísaný úradný záznam o nevypočutí I. J..
10. Správca dane opakovane žiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky listom zo dňa 19. 11. 2018 o predĺženie lehoty vo veci vyrubovacieho konania. Dňa 27. 11. 2018 bolo správcovi dane doručené oznámenie zo dňa 26. 11. 2018 o predĺžení lehoty o tri mesiace.
Následne rozhodnutím zo dňa 20. 12. 2018 správca dane v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z. z. prerušil daňové konanie vo veci vydania rozhodnutia po vykonanej daňovej kontroly dani z pridanej hodnoty za preverované obdobie odo dňa 27. 12. 2018 do dňa získania informácie potrebnej pre správne určenie daňovej povinnosti. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17. 01. 2019.
Oznámením zo dňa 05. 03. 2019 správca dane oznámil žalobcovi pominutie dôvodov prerušenia daňového konania ku dňu 26. 02. 2019. Predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 12. 03. 2019.
11. Následne správca dane realizoval žiadosť o predvedenie G. F., ktorá bola vypočutá dňa 27. 03. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní za účasti Ing. Jozefa Forró. Išlo o konateľku spoločnosti A.P.P.I. spol. s r.o., ktorá uviedla, že nevie, kde bol tovar skladovaný, mali dohodu s A. M., konateľom spoločnosti TENDERFOOD a.s., a v prípade potreby sa používali priestory v spoločnosti MRAZIARNE a.s. Sládkovičovo. Následne boli zaslané účtovné doklady.
12. Tiež požiadal správca dane aj o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000022088/19 zo dňa 23. 04. 2019. Odpoveď zo dňa 16. 05. 2019 sa týkala informácií vo vzťahu ku konateľke spoločnosti NUBAKO s.r.o. G. H., ktorú sa nepodarilo kontaktovať. Z uvedeného dôvodu bolo daňové konanie prerušené aj rozhodnutím zo dňa 23. 04. 2019 odo dňa 26. 04. 2019. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 15. 05. 2019. Oznámením zo dňa 17. 06. 2019 bolo žalobcovi oznámené pokračovanie v daňovom konaní od 06. 06. 2019.
13. Následne správca dane vyhotovil úradný záznam o nazretí do spisu daňového subjektu A.P.P.I spol. s r.o., NUBAKO s.r.o. a tiež vyhotovil z uvedených spisov kópie dokladov, najmä rozhodnutie o vyrubení spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2015 rozdiel dane, protokol z daňovej kontroly v spoločnosti NUBAKO s.r.o. za rok 2015, ako aj rozhodnutie týkajúce sa daňového obdobia jún 2015.
14. Opätovne správca dane požiadal o predĺženie lehoty vo veci vyrubovacieho konania a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 18. 07. 2019, ktorá sa týkala pojednávania o priebehu a výsledkoch dokazovania, ako aj nazretia do spisu. Prítomný boli žalobca a jeho splnomocnená právna zástupkyňa.
15. Bolo zaslané predvolanie na výsluch N. C., ktorý sa písomne vyjadril dňa 16. 08. 2019 a uviedol, že využíva svoje právo odoprieť výpoveď a tiež dodal, že v súčasnej dobe už nedisponuje žiadnymi účtovnými a inými dokladmi týkajúcimi sa daňového subjektu ALTON EXPORT-IMPORT, s.r.o. a bez týchto dokladov sa bližšie k veci nevie vyjadriť.
16. O prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 100419558/2018 zo dňa 20. 02. 2018 a k výsledkom dokazovania zisteným správcom dane vo vyrubovacom konaní po doručení protokolu bola správcom dane vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019. Žalobca bol prítomný a na uvedené reagoval písomným podaním zo dňa 23. 09. 2019.
17. Rozhodnutím č. 102288262/2019 zo dňa 03. 10. 2019 správca dane určil žalobcovi rozdiel v sume 371.483,11 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 351.664,21 eur a vyrubil daň v sume 19.818,90 eur z dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 22. 11. 2019, doplnené podaním zo dňa 03. 02. 2020, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II tohto odôvodenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia
18. Rozhodnutím č. 101203771/2020 zo dňa 21. 07. 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 1022882622019 zo dňa 03. 10. 2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určil rozdiel v sume 371.483,11 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, nepriznal nadmerný odpočet v sume 351.664,21 eur a vyrubil daň v sume 19.818,90 eur žalobcovi (v texte časti II. označený aj ako „daňový subjekt“), potvrdil.
19. V odôvodnení po preskúmaní administratívneho spisu zistil žalovaný, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2015 – december
2015 na základe Oznámenia o daňovej kontrole, v dôsledku čoho sa daňová kontrola začala dňa 22. 07. 2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly zo dňa 20. 02. 2018, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 21. 02. 2018. Následne prebehlo vyrubovacie konanie a bolo vydané napadnuté rozhodnutie, v ktorom správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt podal dňa 24. 07. 2015 daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 351.664,21 eur. Dodatočné daňové priznanie nebolo podané.
20. Správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z nižšie uvedených dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s. r. o. a vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Trenčín, aby pre účely správy daní (za rok 2015) zaslala správcovi dane požadované údaje. Správcu dane zistené skutočnosti ohľadne deklarovaného nadobudnutia od dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. vyhodnotil a uviedol porušenie, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval nákup tovaru - kuracích pŕs mrazených od spoločnosti ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o., ktorá nebola registrovaná v súlade s platnou legislatívou na účely obchodovania s potravinami - mäso. Navyše bolo vykonaným preverovaním zistené, že je okrem prepravy spochybnené aj samotné nadobudnutie dispozičného práva k tovaru spoločnosťou ALTON EXPORT ¬ IMPORT, s.r.o., a podľa jednej zo základných zásad rímskeho práva, a to zásady „nemo ad alium plus iuris transfere potest, quam ipse habet" (nikto nemôže previesť viac práv, než má sám) spochybňuje následne dodanie tohto tovaru uvedeným dodávateľom pre kontrolovaný daňový subjekt. Takisto nebola ničím podložená reálna materiálna existencia tovaru fakturovaného spoločnosťou ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. Nebolo možné preveriť spoločnosť ALTON EXPORT ¬ IMPORT, s.r.o., pretože došlo dňa 01. 10. 2015 k dobrovoľnému výmazu, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom odo dňa 22. 10. 2015 sa stala spoločnosť KM 3 s. r. o., ktorá tiež zanikla v dôsledku zlúčenia 29 spoločností, jej právnym nástupcom odo dňa 17. 11. 2016 sa stala spoločnosť Tuvalu s. r. o. Dňa 18. 10. 2016 uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbR/14/2014-36 zo dňa 22. 09. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2016 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť Tuvalu s. r. o. Doklady znejúce na nekontaktný subjekt majú povahu nepreskúmateľného a nehodnoverného dôkazu, preto bolo potrebné konštatovať, že ak daňový subjekt uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúry za dodanie tovaru, ktorej reálny obsah preukázaný nebol (t.j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt), čím porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká (v prípade dodania tovaru, pri ktorom sa osoba povinná platiť daň určí podľa § 69 ods. 1 zákona) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a). Správca dane na základe vyššie uvedených zistených porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 2015103 zo dňa 02. 06. 2015, z faktúry č. 2015107 zo dňa 04. 06. 2015, č. 2015112 zo dňa 10. 06. 2015 znejúcej na dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. za deklarované dodanie kuracích pŕs mrazených, v celkovej výške 19.656,00 eur.
21. Správca dane ďalej z predložených daňových dokladov zistil, že kontrolovaný daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.), pričom opísal vykonané úkony a konštatoval, že spoločnosť NUBAKO s.r.o., na písomnosti správcu dane nereaguje. Spoločnosť naposledy podala Daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac apríl 2016. Z uvedených dôvodov bolo navrhnuté spoločnosti NUBAKO s.r.o., ukončiť registráciu na daň z pridanej hodnoty v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) bod 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane v súvislosti s iným konaním - prebiehajúci výkon daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty január až august 2015 v spoločnosti MIRKOM s.r.o., získal informácie o spoločnosti NUBAKO s.r.o., ako aj z predložených dokladov Prezídia PZ NAKA Stred správca dane získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., a to ML TRADE EU s. r. o. (spoločnosť nedeklaruje žiadne nadobudnutie tovaru zo zahraničia) a Rubano s. r. o. (spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov). Správca dane ďalej v súvislosti s iným konaním - obdržaním medzinárodnej výmeny informácií evidovanej pod č. 75956/2017 získal informácie
od maďarskej daňovej správy za zdaňovacie obdobie máj - október 2015 v súvislosti so spoločnosťou ML TRADE EU s. r. o., a jeho dodávateľom Seafood Trade Kereskedelmi Kft., pričom spoločnosť HU Seafood Trade Kft. nadobudla tovar (mrazené mäso) od rôznych členských štátov (SK, CZ) a maďarská spoločnosť zapojila ostatné maďarské spoločnosti do transakcií, aby tieto spoločnosti vytvorili odpočítateľné DPH pre domáce nadobudnutia. Tovar bol predaný čiastočne domácim a čiastočne slovenským spoločnostiam ako pre ML TRADE EU s. r. o.. Identita odberateľa sa mení z času na čas (Rubano s. r. o.,Rhtb Slovakia s. r. o., SJtrading s. r. o., Profi-agro s. r. o.). Maďarskej spoločnosti nebolo možné doručiť výzvu na predloženie dokladov - adresát je neznámy. V zdaňovacích obdobiach máj - september 2015 nepriznal nadobudnutie tovaru. Od septembra 2015 nepodáva daňové priznania k DPH a od 29. 02. 2016 má zrušenú registráciu na DPH. Doklady spoločnosti sú nedostupné, nie je možné preveriť požadované skutočnosti. Okrem toho správca dane získal informácie aj z ďalšej medzinárodnej výmeny informácií , z ktorej vyplývalo, že spoločnosť ML TRADE EU s. r. o., na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Bola taktiež vyzvaná aj Regionálna veterinárna a potravinová správa Nitra, v dôsledku čoho správca dane považoval za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o. do 01.06.2016), v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Žalobca v prípade, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 108.986,18 eur z dodávateľských faktúr, znejúcich na dodávateľa NUBAKO s.r.o., musí byt1 schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu za deklarovaných podmienok, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. V zmysle uvedeného nie je na preukázanie hodnovernosti dodania tovaru postačujúce doloženie faktúry, ale najmä preukázanie, že tovar bol skutočne dodaný v deklarovanom rozsahu (druhu, množstve a kvalite) práve týmto dodávateľom. Skutočnosť, že kontrolovaný platiteľ vlastní faktúru znejúcu na od menovaného dodávateľa, ešte neznamená, že tento dodávateľ v skutočnosti dodanie tovaru aj uskutočnil a vznikla mu v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH aj daňová povinnosť. Správca dane na základe zistených porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 50072/15 zo dňa 03. 06. 2015, z faktúry č. 50073/15 zo dňa 04. 06. 2015, z faktúry č. 50074/15 zo dňa 08. 06. 2015, z faktúry č. 50075/15 zo dňa 11. 06. 2015, z faktúry č. 50076/15 zo dňa 15. 06. 2015, z faktúry č.50079/15 zo dňa 22. 06. 2015, z faktúry č. 50078/15 zo dňa 22. 06. 2015, z faktúry č.50081/15 zo dňa 26. 06. 2015 a z faktúry č.50083/15 zo dňa 29. 06. 2015 znejúcej na dodávateľa NUBAKO s.r.o. za deklarované dodanie kuracie rezne BR, v celkovej výške 108.986,18 eur.
22. Z ďalších predložených daňových dokladov správca dane zistil, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane aj z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., pričom z kontrolných výkazov zistil, že v období jún 2015 bola jeho dodávateľom spoločnosť LABET, s.r.o., právnym nástupcom bola spoločnosť SIAM FOOD s.r.o., jej právnym nástupcom bola spoločnosť JUNG OIL s.r.o. a spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla dňa 08. 11. 2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o., ktorá bola dňa 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov bez právneho nástupcu. Správca dane v súvislosti s iným konaním - prebiehajúci výkon daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty január až december 2015 u daňového subjektu A.P.P.I spol. s r. o. získal dokumenty, z ktorých zistil, že správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami LABET, s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r. o. a následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Rovnako tak bola vyzvaná Regionálna veterinárna a potravinová správa Žiar nad Hronom za účelom zaslania požadovaných údajov, z odpovede ktorej vyplývalo, že spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. nebola registrovaná v súlade s platnou legislatívou na účely obchodovania s potravinami
- mäsom. Zo získaných informácií urobil vyhodnotenie, z ktorého vyplývalo, že O. F. potvrdila, že je konateľom spoločnosti LABET, s. r. o., ale v skutočnosti v spoločnosti nerobí nič. Na konanie za spoločnosť splnomocnila P. O.. Nejaký čas pracovali za spoločnosť aj pán B. B. a P. Q.. Zmenila to preto, lebo B. B. jej sľúbil, že jej bude každý týždeň dávať 300 eur za to, že bude P. Q. z Trenčína namiesto nej pracovať pre spoločnosť LABET, s. r. o. O. F. ako konateľka spoločnosti nikdy žiadne doklady spoločnosti LABET, s. r. o. nemala, žiadne doklady od predchádzajúceho konateľa neprevzala, počas obdobia, kedy bola konateľkou spoločnosti žiadny doklad nevystavila, nevystavila ani žiadne faktúry, ani nikomu nedala
príkaz na vystavenie faktúr a ani žiadne doklady spoločnosti nemá. Predchádzajúceho konateľa J. F. nepozná, spoločnosť jej ponúkol pán B. B. z Čadce. O. F. nevedela, či mala spoločnosť LABET, s. r. o. nejaké technické prostriedky alebo zamestnancov a nevie kto vedie účtovníctvo, v dôsledku čoho vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci LABET, s. r. o. — A.P.P.I. spol. s r. o. — žalobca v zdaňovacom období jún 2015. V prípade, že si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 161.355,80 eur z dodávateľských faktúr, od dodávateľa A.P.P.I. spol. s r. o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu za deklarovaných podmienok, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. Na základe uvedených skutočností preto správca dane dospel k záveru o porušení zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúry č. 201500070 zo dňa 02. 06. 2015, z faktúry č. 201500071 zo dňa 03. 06. 2015, z faktúry č. 201500072 zo dňa 04. 06. 2015, z faktúry 201500074 zo dňa 05. 06. 2015, z faktúry 201500075 zo dňa 08. 06. 2015, z faktúry 201500076 zo dňa 10. 06. 2015, z faktúry 201500077 zo dňa 12. 06. 2015, z faktúry 201500078 zo dňa 15. 06. 2015, z faktúry 201500079 zo dňa 16. 06. 2015, z faktúry 201500082 zo dňa 23. 06. 2015, z faktúry 201500084 zo dňa 24. 06. 2015, z faktúry 201500086 zo dňa 26. 06. 2015, z faktúry 201500087 zo dňa 26. 06. 2015 a z faktúry 201500088 zo dňa 29. 06. 2015 od dodávateľa A.P.P.I. spol. s r.o. za deklarované dodanie kuracích pŕs mrazených, v celkovej výške 161.355,80 eur.
23. Posledné odpočítanie dane bolo uplatnené zo strany žalobcu od tuzemského dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., pričom v súvislosti s inými konaniami správca dane získal doklady, ako aj informácie z medzinárodnej výmeny informácií a tiež z dopytu na Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu a z nich mal za to, že z odpovede českej daňovej správy vyplynulo, že správca dane nevedel preveriť dodanie od českej spoločnosti ALI-FRIGO s. r. o. (predtým Žouželka s. r. o.) pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o. Česká spoločnosť je nekontaktná, na adrese sídla nesídli. Spoločnosť KF GROUP s. r. o. nakúpila v uvedenom období máj až november 2015 mrazené kuracie prsia len od spoločnosti Malec & Vavrik, s. r. o. Následne bol tovar predaný odberateľom na Slovensko, a to spoločnostiam DANER GASTRO s. r. o., ML TRADE EU s. r. o. a spoločnosti TENDERFOOD AB s.r.o. Spoločnosť KF GROUP s. r. o. sa zaoberá len predajom medených trubiek, kotlov a krbov. V uvedených obdobiach však uskutočnili nákup a predaj mrazených kuracích pŕs. Spoločnosť KF GROUP s. r. o. má personálne a technicko materiálne vybavenie k vykonávaniu uvedených Činností, Tovar bol podľa zistení správcu dane dodaný spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. Tovar bol naložený v skladoch v Prahe v priestoroch mraziarní, ktoré sú k tomuto sortimentu určené a ktoré mala spoločnosť KF GROUP s. r. o. prenajaté. Správca dane síce preveril dodanie tovaru pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o., ale správca dane pri ďalšom preverovaní nevedel zistiť, či sa jedná o predmetný tovar dodaný od Českej spoločnosti, ktorý bol ďalej predaný pre žalobcu, pretože uvedenú skutočnosť zamestnancovi správcu dane daňový subjekt DANER GASTRO s. r. o. neumožnil preveriť. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. je od 02. 12. 2014 občan Španielska pán R. S., H. X/X, H.. Dňa 06. 06. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 320922/2019 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť, keďže meno R. S. neobsahuje priezvisko a adresa H. X/X L. H. neexistuje. Na základe uvedených zistení a informácií z Kriminálneho úradu Finančnej správy, že osoba I. M., nar. XX. XX. XXXX sa nenachádza v Registri obyvateľstva správca dane konštatoval, že nebolo preukázané oprávnenie osoby I. M. konať v mene spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. a že aktivity I. M. voči žalobcovi boli aktivitami spoločnosti DANER GASTRO s.r.o. Samotné podanie daňového priznania nemôže byť dôkazom, že daňový subjekt nadobudol tovar od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. Žalobca, ktorý si uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 81.485,13 eur z dodávateľských faktúr od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené v deklarovanom rozsahu za deklarovaných podmienok, a to práve osobou uvedenou na faktúre, resp. musí byť schopný preukázať reálny obsah predmetnej dodávky. Následne správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty ani z faktúry č. 2015030 zo dňa 05. 06. 2015, z faktúry č. 20150035 zo dňa 12. 06. 2015, z faktúry č. 2015036 zo dňa 16. 06. 2015, z faktúry č. 2015040 zo dňa 17. 06. 2015, z faktúry č. 2015045 zo dňa 24. 06. 2015, z faktúry č. 2015046 zo dňa 25. 06. 2015 a z faktúry č. 2015047 zo dňa 30. 06. 2015 od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. za deklarované dodanie kuracích pŕs SEARA mrazených, v celkovej výške 81 485,13 Eur.
24. Následne správca dane aj po doplnení dokazovania v rámci vyrubovacieho konania bol toho názoru, že na jednotlivých stupňoch dodávateľského reťazca sa nepreukázala reálna existencia a dodanie tovaru
tak, ako je to deklarované na jednotlivých dokladoch. Podmienky uplatnenia práva na odpočítanie sú viazané na splnenie všetkých podmienok stanovených zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Nesplnenie čo i lej jednej podmienky nie je možné odpustiť. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné plnenia boli uskutočnené. Následne zaujal aj stanovisko k pripomienkam žalobcu. Okrem toho uviedol, že sa vysporiadal s každým návrhom daňového subjektu a v prípade nevykonania navrhovaných svedeckých výpovedí a iných dôkazov uviedol, prečo dokazovanie nevykonal. Zaoberal sa aj vierohodnosťou pôvodu uvedených faktúr podľa § 71 ods. 1 písm. c) z. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby t. j., že faktúra bola vyhotovená dodávateľom, ktorý sa uvádza na listinnom dôkaze (faktúre) pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť má nielen dodávateľ tovaru alebo služby, ale aj jeho príjemca. Ak dodávateľ vyhotoví faktúru, vierohodnosť zabezpečuje a preukazuje napríklad záznamom faktúry v účtovníctve. Rovnako kupujúci musí byť schopný potvrdiť, že prijatá faktúra je od uvedeného dodávateľa. Iba samotné faktúry predložené kontrolovaným platiteľom nemôžu byť podkladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane bez toho, aby sa fakticky preukázalo reálne uskutočnenie obchodu zakladajúce vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru. Uplatnenie odpočítania dane iba na základe existujúcich listinných dôkazov je len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno- právne aspekty možnej realizácie obchodu. Správca dane konštatoval, že vierohodnosť pôvodu faktúry nebola preukázaná.
25. Žalovaný po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozhodnutiu správcu dane, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu mal za to, že námietky a argumentácie uvádzané daňovým subjektom nie sú dôvodné, pretože žalovaný pri postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa žalovaný s ním stotožnil v celom rozsahu považujúc právne posúdenie veci správcom dane za správne.
26. K odvolacím námietkam žalovaný konštatoval, že vnútroštátna úprava DPH je kompatibilná s právom EÚ a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň šiestou smernicou Rady 77/388/EHS zo dňa 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní zobratú - spoločný systém DPH, ako aj smernicou Rady 2006 - 112 ES o spoločnom systéme DPH 28. novembra 2006. Okrem toho žalovaný zdôraznil, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutie neargumentuje pojmom „daňový podvod“, ale porušením hmotnoprávneho predpisu - zákona o dani z pridanej hodnoty, čo napokon nepopiera ani žalobca v odvolaní. Žalovaný mal za to, že správca dane sa vysporiadal s uvedenými námietkami už vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že považuje za neopodstatnené poukazovanie daňového subjektu na predmetné rozsudky, nakoľko v rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme ako nastali pri daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u žalobcu. Žalovaný tiež konštatoval, že správca dane za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2015 preveroval uplatnenie práva na odpočítanie dane daňovým subjektom v zmysle § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 49 ods. 1 a 2. Pri kontrole sa správca dane zameral na podmienku možnosti odpočítania dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Skutočné dodanie tovarov alebo služieb, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou uplatnenia odpočtu, pri ktorom je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti, že pri tomto tovare, resp. službe, vznikla daňová povinnosť, a to nielen po formálnej stránke (vystavenie faktúry), aleje nevyhnutné preukázať aj vecné naplnenie. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol námietky týkajúce porušenia zásad v daňovom konaní, porušenie ústavného práva daňového subjektu na spravodlivý proces a porušenia zásad správy daní. Žalovaný preskúmaním administratívneho spisu, ako aj napadnutého rozhodnutia správcu dane nezistil v postupe správcu dane žiadne porušenia právnych predpisov, preto považoval námietky, resp. pochybnosti, ktoré uviedol žalobca za nedôvodné. Správca dane pri výkone daňovej kontroly využil skutkové zistenia iných správcov dane, využil inštitút dožiadania podľa § 21 daňového poriadku a zaslal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácii, zároveň správca dane pri preverovaní obchodných transakcií u daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku.
27. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. uviedol, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. Správca dane konštatoval, že nebolo možné preveriť dodávky tovaru u dodávateľa spoločnosti ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o., pretože došlo dňa 01. 10. 2015 k dobrovoľnému výmazu, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, jej právnym nástupcom odo dňa 22. 10. 2015 sa stala spoločnosť KM 3 s. r. o. Takisto v spoločnosti KM 3 s. r. o. došlo dňa 04. 11. 2016 k dobrovoľnému výmazu, spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia 29 spoločností, jej právnym nástupcom odo dňa 17. 11. 2016 sa stala spoločnosť Tuvalu s. r. o.. Dňa 18. 10. 2016 uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 36CbR/14/2014-36 zo dňa 22. 09. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 10. 2016 súd zrušil bez likvidácie spoločnosť Tuvalu s. r. o., Okrem toho vyzval Regionálnu veterinárnu a potravinovú správu Trenčín, aby zaslala požadované údaje a počas vyrubovacieho konania na ústne pojednávanie - vypočutie svedka bývalého konateľa spoločnosti ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. pána N. C., ktorý oznámil správcovi dane, že sa nedostaví, nakoľko k predmetnej veci v zmysle ust. § 25 ods. 2 posledná veta zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov využíva svoje právo odoprieť výpoveď a k veci nebude vypovedať z dôvodu, aby si neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania spočívajúce v podaní nepravdivej svedeckej výpovede, nakoľko v súčasnej dobe už nedisponuje žiadnymi účtovnými a inými dokladmi týkajúce sa daňového subjektu ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. a bez týchto dokladov sa nevie bližšie vyjadriť k veci, t.j. k jej obchodnej činnosti. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania získal informácie nachádzajúce sa v ISFS a údaje z kontrolných výkazov DPH spoločnosti ALTON EXPORT-IMPORT, s.r.o. a uviedol, že údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Táto skutočnosť reálneho plnenia však z dôvodu zániku spoločnosti nebolo možné preveriť. Správca dane sa vyjadril aj k návrhu daňového subjektu o vypočutie svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. C. T., p. P. N.. Podľa názoru správcu dane, tieto svedecké výpovede sú nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o. pre žalobcu. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní už musí existovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Ak sú však vady už v samotnej deklarácii, t. j, v predmete overovania, ktorý nezodpovedá zákonu (t. j. už samotná deklarácia dodania tovaru má vady v dokladoch, ktoré vzbudzujú dôvodné pochybnosti o dodaní deklarovaného tovaru), stáva sa dokazovanie svedeckými výpoveďami nadbytočným. Okrem toho správca dane vyzval žalobcu na doplnenie o presnú identifikáciu osôb - meno, priezvisko, trvalé pobyty, dátum narodenia, ktorých žiada vypočuť ako svedka a u zahraničných osôb tiež uviesť presnú identifikáciu osôb v súlade s platnou legislatívou tej ktorej uvedenej krajiny, t. j. u občanov maďarskej republiky uviesť meno a priezvisko matky podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Na uvedenú výzvu správca dane obdržal elektronicky zaslaný list, v ktorom neboli uvedené žiadne konkrétne mená, trvalé bydliská a ani dátumy narodenia. Správca dane síce vie požiadať o údaje z registra obyvateľov, ale potrebuje okrem mena a priezviska k identifikácii minimálne ešte jeden údaj. Žalovaný na základe uvedeného mal za to, že správca dane dostatočne odôvodnil svoje stanovisko k návrhu daňového subjektu o vypočutie vyššie uvedených svedkov, ako aj k údajom z informačného systému FS, žalovaný sa stotožnil s týmto odôvodnením a nepovažoval opätovné námietky žalobcu ako daňového subjektu v odvolaní za relevantné. Pokiaľ žalobca argumentoval nadobudnutie tovaru jeho ďalším predajom, žalovaný mal za to, že správca dane nespochybňoval nejaké materiálne plnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou ALTON EXPORT - IMPORT, s.r.o.
28. K ďalšej námietke, týkajúcej sa preverovania reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa Konex SK plus s. r. o., zistil už vyššie uvedené skutočnosti, na základe ktorých súhlasil s tým, že správcovi dane vznikli oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereaguje, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky nepreberá a sídlo spoločnosti je len tzv. „registračným číslom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a to ML TRADE EU s. r. o., a S. s. r. o.. Spoločnosť Rubáno s. r. o. podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho je zrejmé, že uvedená spoločnosť nemohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne pre kontrolovaný daňový subjekt. Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že z výsledkov procesných úkonov zameraných práve na preverenie reálnosti vzniku daňovej povinnosti podľa faktúr z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane uvedené nevedel preveriť u dodávateľov NUBAKO s.r.o. a to Rubano s. r. o. a ML TRADE EU s. r. o.; a taktiež u samotného dodávateľa NUBAKO s. r. o. pre žalobcu. Žalovaný tiež zistil, že správca dane odôvodnil nevykonal vypočutia navrhovaných svedkov daňovým subjektom jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o., v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. C. T., p. P. N. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. L. správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou NUBAKO s.r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Na rozdiel od súdneho konania v daňovom konaní už musí existovať daňovými dokladmi deklarovaná transakcia. Okrem toho správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle článku 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ ES o administratívnej spolupráci a to - vypočutie svedka, konateľa pani G. H. spoločnosti NUBAKO s. r. o. Maďarská daňová správa vykonala kontrolu týkajúcu sa plnenia určitých daňových povinností u daňového subjektu za obdobie od 01. 01. 2014 do 31. 12. 2016, ale daňový subjekt nebol počas kontroly kontaktný. Podľa maďarskej databázy daňový subjekt nepredložil za kontrolované obdobie žiadne priznanie, pani G. H. bola zamestnaná v období od 15. 07. 2016 do 18. 07. 2016 a daňový subjekt bol jediným konateľom spoločnosti Total Gastro- ker Trade Kft. od 11. 11. 2016. Podľa obchodného registra mala zahraničnú adresu (UA 89510 Eszeny, Pászist utca 55). Sprostredkovateľom/zástupcom počas konania je spoločnosť S&SZ CONSULING Kft, (4400 Nyíregyháza, J. C. út 3, poschodie 1). Ani daňový subjekt ani zástupca nemajú žiadne telefónne číslo. Vzhľadom na to, že uvedená adresa daňového subjektu bola zaregistrovaná 12. 01. 2018 ako fiktívna adresa, bola zaslaná žiadosť orgánu vlády v Budapešti, okres 7. Podľa odpovede vládnej agentúry je daňový subjekt zaregistrovaný na spomínanej fiktívnej adrese a nie je tam žiadna iná adresa (miesto pobytu alebo adresa oznámenia). Správca dane zaslal predvolanie na fiktívnu adresu a na oznamovaciu adresu (ktorú dal daňový subjekt na zaslanie daňovej karty: XXXX H., I. M. E. XX, dvere 10), aby sa mohla konateľka G. H. dostaviť na daňový úrad, listy daňového úradu sa však vrátili ako „nevyžiadané“. Maďarská daňová správa zaslala žiadosť do maďarského ústredia pre väzenskú službu, maďarské súdy, sociálneho centra v Budapešti a na úrad práce v Budapešti. Podľa odpovedí maďarských súdov a oddelenia zamestnanosti daňový subjekt nie je zaregistrovaný. Na základe získaných údajov dostal daňový subjekt príspevok na starostlivosť o dieťa v auguste 2018, preto maďarská daňová správa zaslala žiadosť na Úrad vlády v Budapešti, okres 8, aby získala kontaktné údaje daňového subjektu. Podľa odpovede Úradu vlády daňový subjekt získal príspevok na starostlivosť o dieťa prostredníctvom bankového účtu na adresu XXXX H., I. E. XX, prízemie 3. Daňový subjekt neuviedol žiadne miesto pobytu, ale uviedla svoje telefónne číslo. Správca dane zavolal na toto telefónne číslo, ale podľa automatickej správy „toto telefónne číslo momentálne nie je priradené žiadnemu účastníkovi“. Daňový subjekt nemá žiadny majetok na základe záznamov o nehnuteľnostiach. Takže nebolo možné skontaktovať sa s daňovým subjektom a nevieme odpovedať na vaše otázky. Z výsledku vykonaných zisťovaní maďarskou finančnou správou správca dane konštatoval, že nebolo možné vypočuť aktuálnu konateľku spoločnosti NUBAKO s.r.o. a z dokladov, ktoré boli odovzdané novej konateľke G. H. preveriť dodanie tovaru pre žalobcu. Správca dane úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december 2015 nemala spoločnosť NUBAKO s.r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom
resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Najväčších deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. nebolo možné preveriť, vzhľadom k tomu, že na uvedenej adrese už spoločnosti nesídlia, nemajú tam kancelárske priestory a nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme priestorov. Správca dane uviedol, že v súvislosti s iným konaním - ukončenej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania - daň z pridanej hodnoty január 2015 až december 2015 v spoločnosti NUBAKO s.r.o. získal dokumenty, ktoré v zmysle § 24 zákona Daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní. Jedným z nich boli aj rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, v ktorých správca dane neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o. Žalovaný preto nepovažoval námietky žalobcu za dôvodné.
K dôkaznému bremenu, ktoré sa týka dodávateľa daňového subjektu správca dane uviedol, že nakoľko obchodného partnera si vyberá daňový subjekt slobodne, nepriamo za jeho konanie zodpovedá, a preto by si mal informácie a skutočnosti týkajúce sa obchodného partnera preveriť. Pokiaľ si daňový subjekt dane vybral za obchodného partnera spoločnosť, u ktorej nebolo možné dodanie tovaru preveriť, správca dane nemôže vysloviť záver, že tovar bolo dodaný, tak ako je uvedené na dokladoch predložených k výkonu daňovej kontroly.
K námietke daňového subjektu, že mu nebol predložený chronologicky zoznam listín v spise, žalovaný uviedol, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu. Preto považoval danú námietku na neopodstatnenú a mal za to, že práva daňového subjektu pri daňovom konaní, ako aj jeho ústavné práva na účinnú obranu neboli upreté.
Žalovaný tiež uviedol, že správca dane odôvodnil aj námietky daňového subjektu týkajúce sa overenia obchodných vzťahov cez kontrolné výkazy DPH v informačnom systéme FS. Správca dane získal informácie nachádzajúce sa v ISFS a kontrolné výkazy DPH, avšak údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j . z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov.
K námietkam týkajúcim sa preverovania dodávok tovaru v súvislosti s dožiadaním na RVPS, žalovaný zdôraznil, že správca dane preveroval skutkové okolnosti k posudzovanej veci a za tým účelom požiadal o vyjadrenie orgány kompetentné t. j. RVPS, aby sa vyjadrili ku skutočnostiam uvedeným v zaslaných výzvach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 daňového poriadku použil vyjadrenia RVSP ako dôkaz pri správe daní. Správca dane však neposudzoval povinnosť daňového subjektu v zmysle príslušných právnych predpisov nahlasovať zásielky RVPS, len poukazoval na príslušnú legislatívu v tejto oblasti a to, že obchod s potravinami upravuje špeciálna legislatíva, v zmysle ktorej s potravinami môžu obchodovať len registrované subjekty v schválených prevádzkach príslušnou veterinárnou správou, pričom povinnosť registrácie sa vzťahuje na subjekty obchodujúce s potravinami na akomkoľvek stupni reťazca, t. j. vzťahuje sa aj na sprostredkovateľov, prepravcov a prevádzkovateľov internetového obchodu. Každý, kto vstupuje do obchodného reťazca s potravinami na akomkoľvek stupni výroby, predaja, skladovania sa považuje za prevádzkovateľa potravinárskeho podniku a musí byť na uvedenú Činnosť veterinárnou správou registrovaný v zmysle zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti. V zmysle zákona o potravinách číslo 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov § 6 ods. 5 písm. či do obehu je zakázané uvádzať potraviny neznámeho pôvodu. V tejto súvislosti správca dane, podľa názoru žalovaného, správne poukázal tiež na to, že daňový subjekt je plne zodpovedný za svoje konanie. Sám je zodpovedný za výber svojich obchodných partnerov a teda aj za prípadné následky, ktoré z týchto obchodných vzťahov vyplývajú. Zákon č. 222/2004 Z. z., ani iný zákon neukladá daňovému subjektu, aby si preveril svojich obchodných partnerov, avšak musí byť vedomý následkov svojich obchodných transakcií, pokiaľ tieto nevykazujú znaky a nespĺňajú podmienky v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z., ktorý má prísne hmotnoprávne podmienky na uplatnenie si práva na odpočítanie dane. V záujme daňového subjektu je prijať všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia neboli poznačené daňovým podvodom. Nie je v súlade so základnou zásadou správy daní, ak sa daňový subjekt dožaduje výhradne uplatnenia svojich práv, pričom odmieta zodpovednosť za splnenie podmienok, ktoré uplatneniu týchto práv nevyhnutne predchádzajú. Žalovaný na základe zistených skutočností sa stotožnil so záverom správcu dane, že správca dane považuje za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Konex SK plus s.r.o., v mene ktorého boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za
nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
29. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. žalovaný uviedol, že ich nepovažoval za relevantné. Zistil, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., ktorého dodávateľom bola spoločnosť LABET, s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SIAM FOOD s.r.o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť JUNG OIL s.r.o.. Spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla dňa 08. 11. 2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o., ktorá bola dňa 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov bez právneho nástupcu. Ani vykonaným dokazovaním správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko- odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami LABET, s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r. o. a následné dodanie tovaru pre kontrolovaný daňový subjekt. Žalovaný mal za to, že správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti o reálnom dodaní tovaru v obchodnom reťazci LABET, s. r. o. — A.P.P.I spol. s r. o. — žalobca v zdaňovacom období jún 2015. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania na základe pripomienok žalobcu predvolal na vypočutie G. F., o čom upovedomil žalobcu. Dňa 27. 03. 2019 predviedli príslušníci Colného úradu Banská Bystrica na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Žiar nad Hronom svedka G. F., konateľku spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., v súvislosti s výkonom vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie január - december 2015 u žalobcu. Zamestnanci správcu dane spísali, so svedkom G. F., zápisnicu a za žalobcu sa dostavil pán A. P. T., ktorý disponuje uvedenou zápisnicou. Svedkovi bolo v Zápisnici o ústnom pojednávaní uložené opatrenie na predloženie dokladov a to dodávateľov tovaru uvedeného na vystavených faktúrach pre žalobcu, objednávky, zmluvy. Svedkyňa G. F. sa vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do ŠR. Na otázku správcu dane, kto boli hlavní dodávatelia spoločnosti A.P.P.I. spol. s r.o v zdaňovacích obdobiach január až december 2015 konateľka uviedla, že keďže nevedela o akom období sa bude pojednávať, nevie momentálne uviesť hlavných dodávateľov. Správca dane uviedol, že hlavnými dodávateľmi spoločnosti mali byť ILÁNA, s. r. o., 2. N&Y s, r. o.; 3. LABET, s. r. o., pričom svedok uviedol, že môže byť, že sa jednalo o uvedené spoločnosti, ale momentálne nevedela odpovedať na uvedenú otázku. Konkrétne s kým komunikovala za spoločnosti ILANA, s. r. o., N&Y s. r. o. a LABET, s. r. o. uviedol svedok, že momentálne neviem odpovedať na uvedenú otázku. Svedok nevedel uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedel uviesť, kde ho skladoval. Svedok uviedol, že mali dohodu s A. M. konateľom spoločnosti TENDER FOOD a. s., v prípade potreby sa na skladovanie používali priestory v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. Svedok uviedol, že tovar bol objednávaný s prepravou, prepravu zabezpečoval dodávateľ a preprava bola zahrnutá v cene tovaru a na dodávateľských faktúrach je uvedená ŠPZ, meno vodiča, prepravná spoločnosť. Miesto vykládky je označené na každej faktúre, buď na sídle spoločnosti žalobcu do Kolárova alebo do Mraziarní Sládkovičovo a. s., ďalej svedok uviedol, že osoby, ktoré sa zúčastnili fyzického odovzdania tovaru boli zamestnanci žalobcu a v Mraziarňach Sládkovičovo a. s. poverené osoby. Na otázku správcu dane, kto dojednával nákup tovaru za A.P.P.I. spol. s r.o. s dodávateľom, kto vystupoval za dodávateľa, svedok uviedol, že za spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. zamestnanec pán J., svedok si nepamätal dodávateľov, ale uviedol, že väčšinou to boli konatelia alebo oprávnené osoby. Na otázku správcu dane, ako sa dozvedeli o možnosti kúpy tovaru uvedeného na faktúrach a ako ste sa dozvedeli o možnosti predaja tovaru uvedeného na faktúrach, kto koho kontaktoval, svedok uviedol, že nákup sa realizoval cez dodávateľov, ktorí kontaktovali spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o., dávali sa požiadavky cez rôzne portály a čo sa týka predaja, so žalobcom spolupracovali už od roku 2014. Na otázku správcu dane, kedy a kde došlo k nadobudnutiu tovaru subjektom, akým spôsobom bola preverená kvalita a množstvo tovaru, svedok uviedol, že tovar sa riadne objednal a nadobudol sa úhradou faktúr a odovzdaním tovaru. Pri každej vykládke sa odkontrolovalo množstvo tovaru, kvalita tovaru, každý tovar bol označený štítkom, na ktorom bola uvedená krajina pôvodu, výrobný závod, šarža, tovar kontrolovali ľudia, ktorí boli poverení vykládkou tovaru. Skladové priestory spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. nemá, iba prenajaté. Na otázku správcu dane, či má spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. potrebné technické vybavenie na vykonávanie uvedenej činnosti a zamestnancov či obchoduje spoločnosť A.P.P.I spol. s r. o. s fakturovaným tovarom aj naďalej, svedok uviedol, že zamestnancov mali aj v roku 2015 aj majú, žiadny zákon neukladá
spoločnostiam mať technické vybavenie, môžu si ho zabezpečiť subdodávateľským spôsobom, v súčasnosti spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. s uvedeným tovarom neobchoduje. Na otázku správcu dane kto, kedy a kde preberal tovar od dodávateľov za spoločnosť A.P.P.I. spol. s r. o. pre žalobcu, svedok uviedol, že momentálne nevie odpovedať na uvedenú otázku. Na otázku kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015, svedok uviedol, že sa musí pozrieť, nevie či doklady za rok 2015 alebo 2016 neboli odovzdané NAKA alebo KÚFS. Splnomocnený zástupca daňového subjektu A. P. T. požiadal o položenie otázok, ktoré sa týkali skutočností, na ktoré svedkyňa Kotalová odpovedala správcovi dane a už len potvrdila vyššie uvedené. Okrem iného, svedok odpovedal ešte na nasledovné otázky splnomocneného zástupcu, či mala spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. v roku 2015 viacerých odberateľov, načo svedok vedel hneď pohotovo odpoveď a uviedol nasledovné spoločnosti: žalobca, TC STAV s. r. o., S. F., B. U. V., S. N.. K uvedenému správca dane uviedol, že svedok si nevedel spomenúť a nepamätal si svojich dodávateľov, ale na odberateľov sa pamätal celkom presne. Na otázku splnomocneného zástupcu, či odberatelia požadovali potvrdenie o registrácii na RVPS, svedok odpovedal, že nie, či odberatelia požadovali informáciu, kto bol dodávateľom tovaru, bola odpoveď nie. Podľa vyjadrenia svedka spoločnosť A.P.P.I spol. s r.o. neposkytovala obchodným partnerom informácie o svojich dodávateľoch ani odberateľoch a ani obchodní partneri neposkytovali informácie o svojich dodávateľoch ani odberateľoch. Ďalej svedok uviedol, že pán J. je naďalej zamestnancom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o.
Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na jej zásadne odlišnú výpoveď p. F. oproti jej informáciám, ktoré správca dane získal z iného konania, čo znižuje podľa názoru odvolacieho orgánu jej hodnovernosť. Bol predvolaný aj I. J., ktorého sa nepodarilo ani predviesť.
K námietkam žalobcu o vypočutí navrhnutých svedkov žalovaný bol toho názoru, že správca dane odôvodnil nevykonal vypočutia navrhovaných svedkov jednotlivých dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. z dôvodu, že boli vykonané preverenia u dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január 2015 - december 2015 a jednotlivé dodávky neboli potvrdené. Ďalšie navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutia svedkov zamestnancov TWS Vydrány p. C. T., p. P. N. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo ako aj p. L. správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I. spol. s r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Špecifikom dokazovania v daňovom konaní je, že svedeckými výpoveďami sa overuje existencia deklarovaných daňových prípadov. Okrem toho žalovaný nepovažoval námietku žalobcu k informáciám o O. F. od pracovníčky OÚ Ratnovce, ktorú správca dane získal z iného konania za dôvodnú. Daňovému subjektu preto nevzniklo právo byť prítomný na tomto konaní. Zo spisového materiálu je zrejmé, že sa jedná o informáciu od miestne príslušného správcu dane, ktorý vykonal miestne zisťovanie na Obecnom úrade Ratnovce, preto nie je dôvod spochybňovať obsah tejto informácie, ako aj kompetentnosť pracovníčky OÚ. Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich právach.
K námietke žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti dôkazov - zápisníc č. 20740027/2015 a č. 100598325/2017 žalovaný uviedol, že nie je dôvodná, pretože ako už aj správca dane v rozhodnutí uviedol, predmetné zápisnice boli spísané v inom konaní a žalobca nemal byť prečo upovedomený o vypočutí svedka. Žalovaný tiež k tvrdeniu daňového subjektu, že podľa správcu dane nebola zabezpečená vysledovateľnosť zásielky, dodal, že svoje tvrdenie nepreukázal.
Žalovaný konštatoval, že správca dane úkonmi vykonanými vo vyrubovacom konaní zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december 2015 nemal A.P.P.I. spol. s r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom potvrdzujúcim tvrdenia konateľky A.P.P.I. spol. s r.o. A. G. F. resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Štatutári deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. buď odmietli vypovedať, alebo vypovedali, že spoločnosť A.P.P.I. spol. s r.o. nepoznajú. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že správca dane v súvislosti s iným konaním - ukončenej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania - daň z pridanej hodnoty január až december 2015 v spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. zistil, že spoločnosti nebolo priznané
právo na odpočítanie dane od vyššie uvedených dodávateľov, preto sa žalovaný stotožnil so záverom správcu dane, že správca dane považoval za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou A.P.P.I, spol. s r.o., v mene ktorej boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Zároveň dodal, že správca dane nespochybňoval nejaké materiálne plnenie pri nadobudnutí tovaru, ale spochybnil jeho dodanie dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, t. j. spoločnosťou A.P.P.I. spol. s r.o.
30. K námietkam žalobcu k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od tuzemského dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. žalovaný uviedol, že s uvedenými námietkami sa vysporiadal správca dane vo svojom napadnutom rozhodnutí a poukázal na vykonané dokazovanie a zistenia, z ktorých vyvodil záver, že správca dane síce preveril dodanie tovaru pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o., ale pri ďalšom preverovaní nevedel zistiť, či sa jedná o predmetný tovar dodaný od českej spoločnosti, ktorý bol ďalej predaný pre žalobcu, pretože uvedenú skutočnosť zamestnancovi správcu dane spoločnosť DANER GASTRO s. r. o. neumožnila preveriť. Česká daňová správa bola požiadaná aj o vyrozumenie žalobcu v spojitosti s vykonaním výsluchu svedka k možnosti uplatnenia práva klásť svedkom otázky. Česká daňová správa postupovala v zmysle svojej legislatívy, načo zamestnanci správcu dane nemajú vplyv. Žalovaný sa následne stotožnil so správcom dane, že pokiaľ v niektorom prípade nie je možné u deklarovaného obchodného partnera náležíte a hodnoverne overiť doklady predložené kontrolovaným daňovým subjektom a skutočnosti v nich uvedené, sú tieto doklady nepreukazné. Sám o sebe takýto doklad nepreukazuje, že sa deklarovaný obchod uskutočnil resp. že sa uskutočnil tak, ako je v doklade uvedené. Ani samotné podanie daňového priznania nemôže byť dôkazom, že daňový subjekt nadobudol tovar od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. Podľa názoru žalovaného, z výsledkov získaných z medzinárodných dožiadaní, boli potvrdené obchodné vzťahy spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. na strane odberateľa a českých spoločností KF GROUP s. r. o a Malec & Vavrík, s. r. o, ale avšak tieto nedokazujú obchodný vzťah a reálnosť dodávky tovaru od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt., pretože túto skutočnosť nebolo možné správcom dane preveriť. Žalobca síce namietal, že v prípade osoby p. I. M., ktorý konal v mene spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. ide o reálnu osobu, avšak správca dane objektívne zistil nekontaktnosť I. M., ktorý mal konať za spoločnosť DANER GASTRO s. r. o. Žalovaný poukázal na zistenie správcu dane, ktorý v súvislosti s iným konaním - prebiehajúci výkon daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 u kontrolovaného daňového subjektu získal dokument, týkajúci sa preverenia osoby I. M. v Registri obyvateľstva SR, ktorý v zmysle § 24 Daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100787484/2017 zo dňa 05. 05. 2017 a to odpoveď č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) z evidencie Registra obyvateľstva SR. Z odpovede č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z KÚFS na základe platnej dohody medzi vybratými daňovými útvarmi a KÚFS a zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva KÚFS vyplývalo, že preverením evidencie Registra obyvateľstva SR na základe žiadosti ohľadom preverovanej osoby občana I. M., nar. XX. XX. XXXX, rod. č. 761116/7894 nebolo potvrdené, že sa jedná o osobu p. I. M.. Daná osoba sa v registri obyvateľov SR nenachádza. Správca dane taktiež nedokázal overiť splnomocnenie pána I. M. od spoločnosti DANER GASTRO s. r. o., čo vyplývalo z medzinárodného dožiadania vykonaného správcom dane, ktorý dňa 18. 04. 2019 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000022076/19 za účelom získania informácií od konateľa spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. o jej ekonomickej činnosti a osobách, ktoré malí byť poverené na zastupovanie spoločnosti. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. je od 02. 12. 2014 občan Španielska pán R. S., H. X/X, H.. Dňa 06. 06. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 320922/2019 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť, keďže meno R. S. neobsahuje priezvisko a adresa H. X/X L. H. neexistuje. Na základe uvedených zistení a informácií z Kriminálneho úradu Finančnej správy, že osoba I. M. nar. XX. XX. XXXX sa nenachádza v Registri obyvateľstva, preto správca dane konštatoval, že nebolo preukázané oprávnenie osoby I. M. konať v mene spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. a že aktivity I. M. voči žalobcovi boli aktivitami spoločnosti DANER GASTRO s. r. o.
Žalovaný poukázal tiež na skutočnosť, že v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt je zaťažený dôkazným bremenom zo zákona a daňový subjekt si nemôže túto povinnosť vysvetľovať ako svoje právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní skutočností. Uvedené sa týka aj návrhu daňového subjektu vykonať výsluch zodpovedných osôb
spoločnosti ICE BERG SLOVAKIA spol. s r. o. p. B. K. F. - manažérka spoločnosti ako aj skladníka B. M. a to ku skutočnosti ohľadom skladovania pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o.. Zároveň tiež podotkol, že registrácia DANER GASTRO s. r. o. na RVPS ešte nepreukazuje, že tovar tak ako je to uvedené na faktúrach, bol dodaný žalobcovi. Nebolo totiž možné zistiť odkiaľ tovar deklarovaný na faktúrach bol spoločnosťou DANER GASTRO s. r. o. nadobudnutý. Pokiaľ žalobca nebol spôsobilý preukázať naplnenie zákonných požiadaviek obozretného podnikania, potom poukazovanie na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ nemá oporu v ním prezentovaných záveroch, lebo vykonaným dokazovaním bolo preverené a zistené, že žalobca mal hodnoverne preukázať, na základe akých nerozporuplných a nespochybniteľných podkladov bolo vykonané dodanie tovaru od nim deklarovaného dodávateľa tovaru. Uvedený právny názor nemôže zmeniť ani tvrdenie, že predmetný tovar nakúpený od vyššie deklarovaných dodávateľov tovaru odpredal ďalším subjektom, nakoľko predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného platiteľom - žalobcom za príslušné zdaňovacie obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlej faktúre, najmä, že skutočným dodávateľom bol subjekt uvedený na predložených faktúrach, čo sa vykonaným dokazovaním ani v jednom prípade hodnoverne nepotvrdilo.
31. Podľa názoru žalovaného, správca dane postupoval v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v zmysle platnej legislatívy a platných právnych predpisov za účelom objektívneho posúdenia skutkového stavu a vydania rozhodnutia. Správca dane pri výkone daňovej kontroly a vyrubovacieho konania viedol dokazovanie v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti daňového subjektu. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní podľa § 3 Daňového poriadku a v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku postupoval podľa všeobecne záväzných predpisov, chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, preto žalovaný rozhodol tak, ako uviedol vo svojom výroku.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
32. Žalobou zo dňa 25. 09. 2020, doručenou tunajšiemu súdu dňa 28. 09. 2020, sa žalobca (v texte časti III. označovaný aj ako „daňový subjektu“) domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. 07. 2020 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie, vytýkajúc, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné. Následne vytýkal nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, hrubé porušenie zásady zákonnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady súčinnosti a ďalších zásad daňového konania, ako aj práva na spravodlivý proces a princípu legitímnych očakávaní pri posudzovaní skutkovo zhodných a podobných prípadov zo strany žalovaného.
33. V žalobe následne žalobca zdôraznil, že materiálna existencia tovaru v rámci daňovej kontroly a daňového konania nebola daňovými orgánmi spochybňovaná. Z uvedeného teda bolo zrejmé, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je skutočnosť, či na základe zistení daňových orgánov a vykonaných dôkazov možno odoprieť právo žalobcu na odpočítanie DPH s ním predložených faktúr na základe argumentácie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania skutočnosti, že tovar mu bol dodaný práve na faktúrach uvedenými dodávateľmi, resp. že je účastníkom na daňovom podvode z dôvodu, že nepostupoval s náležitou starostlivosťou pri overovaní si obchodných partnerov, resp. z dôvodu údajného porušenia potravinárskych predpisov žalobcom.
34. Následne žalobca poukázal na rozpor s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, a preto namietal, že rozhodnutie žalovaného, aj správcu dane je v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytýkal, že daňové orgány ignorovali právne záväzný výklad práva EÚ a tento vôbec neaplikovali. Mal tiež za to, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré sa uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na podvode. S poukazom na skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutí bol toho názoru, že daňové orgány sú povinné predložiť objektívne dôkazy o skutočnostiach, že došlo k podvodu, že v čase realizácie transakcie existovali také indície, ktoré mali daňový subjekt viesť k vykonaniu ďalšieho
preverovania dodávateľa a o tom, že o zistenej nezákonnosti daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť. Zároveň tiež namietal, že SD EÚ výslovne uviedol, že založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Mal tiež za to, že žalovaný sa riadne nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní, ktoré konkretizoval voči jednotlivým dodávateľom a ani návrhmi na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k všetkým spochybneným dodávateľom namietal, že je výslovne v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ak správca dane najskôr vyhodnocuje len dôkazy vykonané počas daňovej kontroly, pričom na ich základe vykoná vyhodnotenie skutkového stavu a konštatuje zistené porušenia zákona vedúce k nepriznaniu práva na odpočítanie dane a v úplne inej časti až následne uvádza účelovo vybrané časti z ďalších vykonaných dôkazov vo vyrubovacom konaní, ktoré bez náležitého odôvodnenia odmieta. Došlo teda k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pričom žalovaný sa s uvedenom námietkou vôbec nevysporiadal a prisvedčil takému postupu správcu dane. Ďalej tiež namietal, že v prípade dodávateľov Konex SK plus s.r.o. a A.P.P.I. spol. s r.o. správca dane iba všeobecne odkázal na protokoly z daňových kontrol u týchto subjektov a rozhodnutia po nich vydané, avšak vôbec neuviedol, ktoré skutočnosti v nich uvedené sú zásadné a o ktoré dôkazy uvedené v inom spise predmetné opiera. Vytýkal tiež, že mu neboli sprístupnené pôvodné dokumenty z týchto konaní, na základe ktorých tieto rozhodnutia boli vydané, správca dane ich vôbec ani nešpecifikoval tak, aby daňový subjekt mohol konkretizovať svoje požiadavky na sprístupnenie týchto dokumentov. Samotný správca dane sa s týmito pôvodnými dôkazmi vôbec nezaoberal a v spise sa nenachádzali. Žalobcovi bolo teda odopreté právo, aby už v prvostupňovom konaní sa k predmetným dôkazom mohol vyjadriť. Okrem toho podotkol, že pri nahliadaní do spisu mu nikdy nebol predložený chronologický zoznam listín nachádzajúcich sa v spise, aby vedel posúdiť, či je tento spis kompletný. Bola teda porušená aj zásada dvojinštančnosti konania. Preto namietal aj porušenie práva na obhajobu a porušenie práva na informácie, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces. Daňovému subjektu bolo odňaté právo v zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku nahliadnuť do spisu, nakoľko nahliadnutie do neúplného spisu, kde si účastník ani nevie overiť jeho úplnosť z dôvodu absencie listín v spise nie je považované za naplnenie tohto práva, ako práva, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý proces.
35. Okrem toho vytýkal aj to, že žalovaný nepostupoval v súlade so zásadou legitímnych očakávaní, kedy v skutkovo podobných prípadoch u žalobcu a prakticky pri obdobných zneniach odôvodnení rozhodnutí správcu dane, námietka žalobcu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné raz akceptuje a zruší rozhodnutie správcu dane, inokedy ju vyhodnotí ako nedôvodnú.
36. V ďalšej časti žaloby sa žalobca vyjadril k nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Konex SK plus s.r.o., majúc pritom za to, že neexistovali žiadne verejne dostupné informácie, že by táto spoločnosť vykazovala akékoľvek známky spoločnosti neplniacej si svoje daňové povinnosti. Uvedené neboli zistené ani konštatované ani správcom dane počas existencie spolupráce s týmto dodávateľom. Žalobca pri spolupráci komunikoval priamo s konateľom spoločnosti. Tovar bol dodaný do prevádzky žalobcu v Kolárove, kde bol vlastnými zamestnancami riadne skontrolovaný, čo do množstva, kvality, pôvodu, označenia v súlade s potravinárskymi normami, následne bol dodaný odberateľom alebo umiestnený v prenajatých skladoch vo Vydranoch. Až zhruba od 7/205, kedy si žalobca prenajal sklady v MRAZIARŇACH a.s. Sládkovičovo, bol tovar nadobúdaný priamo v mraziarňach, kde mal dodávateľ tiež prenajatý sklad. Tovar bol kontrolovaný zamestnancami mraziarní, ktkoré sú tiež potravinársky podnik, platia teda pre ne všetky predpisy týkajúce sa kontroly a skladovania tovaru. Žalobca predložil okrem faktúr a dodacích listov, aj príjemky a výdajky tovaru, vlastnú skladovú evidenciu, evidenciu skladovateľa vo Vydranoch, v spise je aj skladová evidencia skladovateľa. Rovnako tak predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru odberateľom. Uvedené dôkazy neboli správcom dane spochybnené. Tvrdil, že podmienky požadované smernicou 2006/112 splnil, a preto napadol závery žalovaného, spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, ako aj odmietnutie ním navrhnutých dôkazov. Namietal, že takto zistený skutkový stav nie je dostatočný na prijatie záveru, že dodávateľ nedodal žalobcovi tovar deklarovaný na sporných faktúrach a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že splnil podmienky stanovené v zmysle § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, resp. že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu zo strany jeho dodávateľa, o ktorom vedel alebo mal vedieť, a preto bolo v tejto časti rozhodnutie žalovaného nezákonné a pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. V zistenom reťazci Rubano s. r. o. alebo ML TRADE EU s. r. o. – Konex SK plus s.r.o. – žalobca bola zistená nezákonnosť z pohľadu splnenia si daňových povinností z dodania tovaru iba u subdodávateľov.
Nemožnosť overenia si skutočností u spoločnosti Konex SK plus s.r.o. z dôvodu jej nekontaktnosti v čase preverovania nemôže byť v zmysle judikatúry na ťarchu žalobcu, rovnako tak nemožnosť získania jej účtovných a daňových evidencií. Poukázal, že navrhol výsluch svedka – bývalého konateľa spoločnosti, s ktorým boli dodávky dohodnuté a realizované a namietal, že zákonným dôvodom na odopretie výpovede týmto svedkom nie je to, že v čase preverovania nedisponuje účtovnými dokladmi, nakoľko svedok vypovedá o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami. Daňové orgány sa však s námietkou vôbec nevysporiadali a výsluch nevykonali. Neobstojí preto odôvodnenie, že nevedeli u bývalého konateľa preveriť dodanie tovaru a nemožno všetky existujúce dôkazy, vrátane kontrolného výkazu, ignorovať. Okrem toho z dôvodu preukázania, že išlo u jeho dodávateľa o riadny funkčný subjekt, navrhol výsluch iných odberateľov, ako aj navrhol vypočutie konateľov zistených subdodávateľských spoločností, pričom zo spisu ani nevyplýva, či konatelia týchto spoločností boli vôbec vypočúvaní v konaní vo veci kontroly u dodávateľa. Rovnako namietol nevypočutie navrhovaných svedkov za skladovateľov a mal za to, že daňové orgány v rozpore s judikatúrou SD EÚ voči nemu vyvodili objektívnu zodpovednosť z dôvodu zistenej nezákonnosti v činnosti subdodávateľov
37. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I. spol. s r.o. uviedol, že toto založil najmä na skutočnostiach zistených u subjektu LABET, s. r. o., ktorý bol dodávateľom A.P.P.I. spol. s r.o. a jeho nekontaktnosti v čase preverovania, pričom z dôvodu výmazu z OR nie je možné preveriť pôvod tovaru, na spochybnení osoby konateľky tejto spoločnosti a jej spôsobilosti na výkon funkcie. Zároveň v rozpore s obsahom spisu konštatoval, že ani dodávateľ žalobcu nebol registrovaný na RVPS a že nebola zabezpečená vysledovateľnosť potravín a boli teda porušené potravinárske predpisy, čo označuje za konanie bez náležitej starostlivosti. Opätovne poukázal na ignorovanie relevantnej judikatúry SD EÚ a mal za to, že jeho dodávateľ si nielen splnil všetky svoje daňové povinnosti ohľadom dodaného tovaru a potvrdil jeho dodanie a predložil všetky požadované listiny, alebo bol kontaktný, spolupracoval so správcom dane a plnil si povinnosti aj počas svojich daňových kontrol. Namietol účelové hodnotenie výsluchu konateľky F., pričom tento výsluch je síce opisovaný, avšak nie je vyhodnocovaný, resp. žalovaný ho spochybňuje kvôli vyjadreniam konateľky v iných konaniach. Zároveň bolo ignorované, že p. F. potvrdila, že obchody dohadoval p. Daňo. Žiadal výsluch aj tohto svedka, pričom v iných konaniach bol zastihnuteľný a vypovedal, a zo skutočností, že ho colný úrad raz nedokázal predviesť ešte nemožno usudzovať, že ho nebolo možné vypočuť. Nezákonnosť bola zistená iba u subdodávateľa LABET, s. r. o., ktorého žalobca nepozná, a preto bolo namieste ustáliť, že žalobca nezodpovedá za obstarávacie procesy svojho dodávateľa. Daňové orgány sa vôbec nevysporiadali s jeho návrhmi na vykonanie dôkazov – zistení z ISFS, či na spoločnosť LABET, s. r. o., vykazovali dodania či už domáce alebo zahraničné spoločnosti. Uvedený dôkaz mal byť vykonaný na zistenie vykonávania ekonomickej činnosti touto spoločnosťou, ktorá bola daňovými orgánmi spochybnená. Namietol tiež tú skutočnosť, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces a obhajobu, ak voči nemu boli použité informácie z výsluchov, ktoré vykonali iní správcovia dane vo veciach iných subjektov, pričom jeho návrh na výsluch týchto osôb, aby im aj on mohol klásť otázky, ku skutočnostiam kladeným na jeho ťarchu, nebolo vyhovené. Uvedené sa vzťahuje na výsluch konateľky spoločnosti LABET, s. r. o. Žalovaný sa nevysporiadal ani s návrhom na výsluch svedka P. O., ktorého svedkyňa označila ako svojho splnomocneného zástupcu, a tiež s návrhom na výsluch zistených odberateľov A.P.P.I. spol. s r.o. Žalobca zotrval aj na námietke, že pracovníčky obecného úradu bez akýchkoľvek dôkazov uvádzali trestnú činnosť konateľky LABET, s. r. o. a spochybnili jej mentálne schopnosti, čo v žiadnom prípade nemajú právomoc posudzovať a vyjadrovať sa o týchto skutočnostiach. Zdôraznil, že svojho obchodného partnera si na začiatku spolupráce riadne overil, v zmysle judikatúry správca dane nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tu existovali indície o daňovom podvode, na základe ktorých mal vykonať daňový subjekt ďalšie overovanie si svojho dodávateľa, už vôbec nie o tom, že o akejkoľvek nezákonnosti v reťazci daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť. Pôvod tovaru podľa žalobcu vyplýval z označenia výrobného závodu, z ktorého tovar pochádzal. To, že správca dane nevie zistiť, cez ktorú spoločnosť sa do reťazca dostal, nemôže spochybňovať reálnosť transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom, čo jednoznačne vyplynulo z citovanej judikatúry SD EÚ. Nadobudnutie tovaru preukázal všetkými v obchodnom styku obvyklými dokladmi a tiež predložil ako dôkaz záznam z veterinárnej kontroly, kde o.i. bol kontrolovaný aj tovar dodaný spoločnosťou A.P.P.I. spol. s r.o. a neboli konštatované žiadne nedostatky z hľadiska nevysledovateľnosti alebo nemožnosti overenia pôvodu tovaru. Rovnako tak nebolo žalobcovi vytknuté, že on mal zabezpečiť ohlásenie zásielky. Uvedený dôkaz vyvracia závery správcu dane, že pri tomto obchodnom partnerovi nebola dodržiavaná náležitá starostlivosť a nenahlásením zásielky došlo k znemožneniu kontroly pôvodu tovaru a jeho vysledovateľnosti. Vyhodnotenie uvedeného dôkazu úplne absentuje.
38. K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DANER GASTRO s.r.o. uviedol, že predložil aj listiny o následnom vyzdvihnutí tovaru v skladoch ICE-BERG a jeho predaji, čo nebolo správcom dane spochybnené. Skladovateľ potvrdil, že dodávateľ u neho mal uskladnený tovar, pričom tento vydával žalobcovi práve na základe pokynov ukladateľa DANER GASTRO s. r. o., za ktorého vystupoval p. M.. Žalobca časť tovaru následne prevážal aj do vlastných skladov a predával ho aj cez ERP a množstvu maloodberateľov, z ktorých množstvo boli verejnoprávne subjekty. Na CMR pre odberateľov skladovateľ potvrdzoval vydanie tovaru zo skladu dodávateľa, pričom vozidlá ktoré prídu za žalobcu tovar vyzdvihnúť nahlasoval žalobca dodávateľovi a ten následne skladovateľovi, čo potvrdilo aj vykonané zisťovania u skladovateľa. S poukazom na uvedené tvrdil, že podmienky požadované smernicou 2006/112 tak, ako ich definoval SD EÚ splnil. Za daných okolností mal za to, že nepriznanie práva na odpočítanie dane daňovému subjektu je možné jedine pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi daňový subjekt vedel a mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet bolo súčasťou tohto podvodu. Žalobca na preukázanie skutočností, že tento dodávateľ skutočne skladoval tovar u skladovateľa ICE BERG, mal ho na sklade v momente dodania pre žalobcu, skladovateľ na pokyn práve dodávateľa vydal tovar pre žalobcu, navrhol výsluch zodpovedných osôb tohto skladovateľa a skladníkov, zároveň predložil emailovú komunikáciu medzi týmto dodávateľom a skladovateľom, ako aj komunikáciu, ktorou oznamoval vyzdvihnutie tovaru v tomto sklade pre svojho odberateľa, ktorou ešte disponoval. Správca dane všetky tieto dôkazy ignoroval, resp. odmietol vykonať výsluchy prakticky len s odôvodnením, že v pri správe daní sa uplatňuje prejednacia zásada, čo je v rozpore so zásadou zákonnosti a právom na obhajobu. Rovnako tak nemožno uvedený výsluch odmietnuť s odôvodnením, že z dôkazov síce vyplýva, že zahraniční dodávatelia dodali tovar pre DANER GASTRO s. r. o. do skladu ICE BERG, avšak z toho nevie zistiť, či práve tento bol predaný žalobcovi. Z výkazov manipulácie v sklade totiž vyplývalo, že v čase dodania tovaru dodávateľ mal naskladnený tovar a mohol ho teda dodať žalobcovi. V zmysle judikatúry žalobca ani nezodpovedá za obstarávacie procesy svojho dodávateľa. Súčasne práve výsluch navrhovaných osôb skladovateľa mal byť vykonaný na preukázanie, že skladovateľ vyskladňoval tovar pre žalobcu, práve zo skladovej pozície dodávateľa uvedeného na faktúre, pritom daňové orgány spochybňujú, že tento dodávateľ skutočne dodal tovar žalobcovi. Nemožno teda s poukazom na prejednaciu zásadu odoprieť výsluch osôb, ktoré môžu potvrdiť skutočnosti uvádzané žalobcom a zároveň pravdivosť skutočností uvedených v predložených listinných dôkazoch.
Vo vzťahu ku skladovateľovi ICE BERG SLOVAKIA žalobca navrhoval, aby bol vykonaný výsluch B. F. - manažérky spoločnosti a p. Smuteka - skladníka, a to ku skutočnostiam ohľadom skladovania pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o. v danom zdaňovacom období, ako aj k osobe p. M., ktorá je spochybnená správcom dane, nakoľko uvedená osoba osobne so zamestnancom žalobcu bola v predmetnom sklade, musí byť preto skladovateľovi známa. Žalobca mal za to, že tieto osoby dostatočne identifikoval ako zamestnancov skladovateľa, t. j. ich údaje si správca dane vedel zistiť z výkazov k závislej činnosti, ktoré má priamo vo svojich evidenciách, eventuálne by tieto poskytol skladovateľ. Žalobca objektívne nemôže mať prístup k dátumu narodenia a údaju o bydlisku týchto osôb.
Zároveň namietal, že daňové orgány argumentujú, že nevedia bez evidencie dodávateľa zistiť, či tovar od nimi zistených českých subdodávateľov bol dodaný žalobcovi, zároveň však pochybnosti vyslovené českými daňovými orgánmi ohľadom spoločnosti KF GROUP s.r.o. sú vykladané na ťarchu žalobcu. Rovnako tak informácia, že subdodávateľ B. a L. nakupovali tovar aj od českej spoločnosti ALI-FRIGO, ktorá bola aj odberateľom žalobcu. Keď majú byť teda zistenia o českých subdodávateľoch tovaru vykladané v prospech žalobcu (t. j. že bol zistený dodávateľ tohto tovaru pre DANER GASTRO a jeho teda známy „pôvod“ tovaru), daňové orgány spochybňujú pôvod tovaru od nich, súčasne však prípadné nepriaznivé informácie o nich priamo vykladajú na ťarchu žalobcu. Takéto závery sú protirečivé a zmätočné. Čo sa informácií o spoločnosti Žouželka týkalo, žalobca tento subjekt poznal už od roku 2010, išlo teda o etablovaný subjekt na trhu, pričom v čase dodávok neexistovali žiadne indície, že by tento subjekt bol akokoľvek problémový a neplnil si svoje daňové povinnosti, daňové orgány ČR ho až v auguste 2016 označili za nespoľahlivý.
Dodanie tovaru je spochybnené aj z dôvodu spochybnenia existencie osoby p. M. v registri obyvateľov. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že p. M. preukázal svoje oprávnenie zastupovať spoločnosť plnomocenstvom overeným na Obecnom úrade v Dolnom Chotári /dôkaz predložený/, preto konal
obozretne, keď si overoval oprávnenie tejto osoby konať za dodávateľa. Taktiež sa uskutočnila aj kontrola v skladovom areáli ICE berg Slovakia, kde sa uvedenej previerky zúčastnil p. M. za dodávateľa a p. T., zamestnanec daňového subjektu, čo tento potvrdil ako svedok pri výsluchu za ZO február/2016. Osoba p. M. bola akceptovaná a známa aj osobám konajúcim za skladovateľa. S uvedenou spoločnosťou sa uskutočňoval obchod za štandardných podmienok v súlade s obchodnou praxou, ktorú má žalobca aj s ostatnými dodávateľmi. Zamestnanci skladovateľa s predmetnou osobou jednali ako zástupcom DANER GASTRO s. r. o., preto žalobca nemal akúkoľvek pochybnosť o tejto osobe a jej oprávnení vystupovať za dodávateľa a nakladať s jeho tovarom. Zo spisov z prebiehajúcich konaní u žalobcu je zrejmé, že tomuto subjektu dodávali tovar viaceré zahraničné spoločnosti, ktoré tiež uvádzali, že komunikovali a osobne sa stretli s p. M.. Uvedené vyplýva aj z vyjadrenia dodávateľov z ČR, ktorí boli vypočutí prostredníctvom MVI. Z predmetného vyplýva, že osoba vystupujúca ako p. M. skutočne existovala. Žalobca na rozdiel od daňových orgánov si nevie overiť skutočnosti o platnosti rodného čísla tejto osoby. Ak sa táto osoba dopustila podvodného konania, predmetné nemôže byť na ťarchu žalobcu, je zrejmé, že pod touto identitou ju poznali aj iné daňové subjekty, skladovateľ, ktorý tiež potvrdil, že táto osoba chodila do skladov a bola pri nakládkach a vykládkach tovaru.
Dodávateľ žalobcu priznal predmetné dodania a daň z neho odviedol. Ak by aj došlo k nezákonnosti na strane dodávateľa, žalobca namietal, že o tomto nevedel a ani nemohol vedieť. Neexistovali žiadne indície, ktoré ho mali viesť k tomu, že by v tejto spoločnosti mohlo dochádzať k nezákonnosti. Nie je možné všetky listinné dôkazy a navrhované dôkazy odmietať iba s poukazom na nepotvrdenie identity osoby p. M. a nemožnosť overenia účtovných evidencií. Mal za to, že svojho obchodného partnera si na začiatku spolupráce riadne overil, v zmysle judikatúry správca dane nepredložil žiaden dôkaz o tom, že tu existovali indície o daňovom podvode, na základe ktorých mal vykonať daňový subjekt ďalšie overovanie si svojho dodávateľa, už vôbec nie o tom, že o akejkoľvek nezákonnosti v reťazci daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť.
Okrem toho žalobca namietal, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnou jeho námietkou, ktorú v odvolaní uviedol v tejto veci, čím je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (všetky tieto námietky ignoroval aj správca dane). RVPS síce poskytla správcovi dane informáciu o tom, aké zásielky nahlásili dodávatelia a rovnako tak, že predmetné zásielky nie sú na zozname zásielok nahlásených žalobcom, avšak z predmetných informácií RVPS v žiadnom prípade nevyplýva, kto túto povinnosť mal. To, koho táto povinnosť stíha zmätočne uvádza samotný správca dane, kedy tvrdí, že ju nezabezpečil dodávateľ a následne, že ju nezabezpečil žalobca. Žalobca argumentoval tiež s poukazom na rozhodnutie C-78/12 Evita-K, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že porušenie povinnosti nahlásiť zásielku na RVPS, môže síce pre subjekt, ktorý túto povinnosť porušil znamenať vyvodenie zodpovednosti kompetentnými orgánmi, avšak samotná táto skutočnosť nemá žiaden vplyv na to, či došlo k dodaniu tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre a či možno odoprieť právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry z dôvodu, že daňový subjekt aspoň mohol vedieť o nezákonnosti v dodávateľskom reťazci. Rovnako tak argumentoval tým, že pri preberaní zásielok vo vlastnom sklade tieto kontrolovali jeho zamestnanci a v prípade vykládky u skladovateľa bola zásielka skontrolovaná jeho zamestnancami, pričom skladovateľ je tiež registrovaným potravinárskym podnikom a nesmie naskladniť tovar neznámeho pôvodu. Žalobca tiež predložil vzorku označenia tovaru - kuracích pŕs, aby poukázal na to, že všetky zákonom vyžadované náležitosti na označenie tovaru sa nachádzajú priamo na samotných baleniach tovaru. Rovnako preto predložil aj ako príklad veterinárne správy, aby preukázal, aké doklady RVPS požadovala pri overení pôvodu a vysledovateľnosti zásielok, čím preukazoval, že RVPS nikdy nepožadovala na preukázanie žiadne iné doklady ako tie, ktoré boli predložené aj k deklarovaným zásielkam v zdaňovacom období jún 2015. Kontroly RVPS prebiehajú vopred neohlásené, pričom nie sú kontrolované len zásielky nahlásené v RVPS, ale veterinár si vyžiada skladovú evidenciu a námatkovo si vyberá, ktorý tovar skontroluje.
39. S poukazom na nevykonané dokazovanie, judikatúru Súdneho dvora EU mal za to, že skutkový stav nebol zistený správne a dostatočne a následne takto nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený vo výslovnom rozpore so záväznou judikatúrou SD EÚ, ktorú dokonca daňové orgány výslovne odmietli aplikovať s odôvodnením, že na žalobcovu vec nedopadá. Na základe vyššie uvedených námietok preukázal, že došlo k hrubému porušeniu zásady voľného hodnotenia dôkazov, pretože žalovaný aj správca dane nehodnotili všetky dôkazy ani jednotlivo ani v ich vzájomnej súvislosti, vôbec sa nevysporiadali s navzájom si odporujúci dôkazmi a nevysvetlili, prečo dôkazy svedčiace v prospech žalobcu odmietajú a prikláňajú sa k dôkazom svedčiacim v jeho neprospech, pričom z dôkazov účelovo vyberajú iba tie časti, ktoré im vyhovujú. Žalobcovi bolo uprené
právo navrhovať dôkazy a právo na náležité odôvodnenie, prečo ním navrhnuté dôkazy nie sú vykonané. Nemožno žalobcovi pričítať dôkaznú núdzu ohľadom skutočností, ktoré netvoria jeho dôkazné bremeno, naviac za situácie, kedy sú jeho návrhy na vykonanie dôkazov bez náležitého odôvodnenia ignorované. Ako dôkazy, že žalobca vedel alebo mohol vedieť o nezákonnosti v reťazci dodávateľov žalobcu sú uvádzané skutočnosti, ktoré v zmysle judikatúry SD EÚ nemôžu byť objektívnymi dôkazmi o možnej vedomosti žalobcu o daňovom podvode alebo skutočnosti, o ktorých žalobca objektívne nemohol mať vôbec žiadnu vedomosť. Z vyššie uvedeného vyplývalo, že postupom žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu zásady zákonnosti, zásady súčinnosti a zásady voľného hodnotenia dôkazov upravených v § 3 ods. 1 ods. 2 a ods. 3 Daňového poriadku, postup žalovaného ako aj správcu dane boli v rozpore s čl. 2 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalovaný a správca dane porušili svojim postupom v súvislosti s informovaním žalobcu o obsahu a rozsahu spisu, ako aj nesprístupnením dôkazov, z ktorých vychádzajú rozhodnutia vydané v iných konaniach, ktoré boli použité proti žalobcovi, právo na obhajobu a právo na prístup k informáciám, tak ako to požaduje v judikatúre SD EÚ a ako to vyplýva z požiadaviek definovaných NS SR na sprístupnenie ažurovaného spisu vrátane chronologického zoznamu listín, ktoré obsahuje, v dôsledku čoho žalobca napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné, nezrozumiteľné, zmätočné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím boli dané dôvody na jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c) až f).
IV. Vyjadrenie žalovaného
40. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 24. 11. 2020 uviedol, že žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Následne mal za to, že žalobca v časti III žaloby v bodoch 8 až 26 napáda nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, ako aj pre nedostatok dôvodov, hrubé porušenie zásady zákonnosti, zásady voľného hodnotenia dôkazov, zásady súčinnosti a ďalších zásad daňového konania, ako aj práva na spravodlivý proces a princípu legitímnych očakávaní pri posudzovaní skutkovo zhodných a podobných prípadov zo strany odvolacieho orgánu. K uvedenému uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj napadnuté rozhodnutie správcu dane je zákonné, netrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a je dostatočne odôvodnené. Žalobné námietky považoval za nedôvodné. Žalobca poukázal tiež na judikatúru EÚ, k čomu žalovaný konštatoval, že uvedená otázka jednoznačne spadá pod výklad práva EÚ, a to smernice Rady 2006/112/ES, ktorá uvádza, že dôvody, na ktorých správca dane založil odopretie práva na odpočítanie dane s ním predložených faktúr nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a ani so smernicou Rady 2006/112/ES. Správca dane sa vysporiadal s uvedenými námietkami už vo svojom rozhodnutí, v ktorom uviedol, že považuje za neopodstatnené poukazovanie daňového subjektu na predmetné rozsudky, nakoľko v rozsudkoch nie sú uvedené skutočnosti v takej forme ako nastali pri daňovej kontrole k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015 u daňového subjektu A. B. C.. Okrem toho zdôraznil, že dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane v tomto prípade bola skutočnosť, že neboli splnené hmotnoprávne nároky na odpočet dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. nepreukázalo sa dodanie tovaru tak, ako to bolo deklarované na sporných faktúrach od dodávateľa uvedeného na faktúrach. K námietke žalobcu, že žalovaný nepostupoval rovnako v podobných veciach, pričom poukázal na rozhodnutie č. 102355428/2019 z 14. 10. 2019, ktoré predložil ako dôkaz svojho tvrdenia, žalovaný uviedol, že nie je opodstatnená, pretože uvedené rozhodnutie sa týka kontroly zdaňovacieho obdobia máj 2016 u daňového subjektu A. B. C. a v tomto napadnutom rozhodnutí správca dane vychádzal z dokazovania a skutočností, ktoré nastali pri daňovej kontrole zdaňovacieho obdobia august 2015 (daňová kontrola dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2015 až december 2015) u daňového subjektu A. B. C.. Podľa názoru žalovaného, správca dane v tomto prípade v zmysle § 63 ods. 2 a 5 daňového poriadku dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie.
Čo sa týkalo nepredloženia chronologického zoznamu listín v spise, uviedol, že Daňový poriadok ani interné predpisy Finančného riaditeľstva SR správcovi dane neustanovujú povinnosť predkladať daňovému subjektu spísaný obsah spisu alebo čísla spisu.
41. Žalobca ďalej v bodoch 27 až 40 žaloby uviedol námietky, týkajúce sa nepriznania práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Konex SK plus s.r.o., k čomu žalovaný
uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., Štúrova 271, 949 01 Nitra do 01. 06. 2016), v mene ktorých boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o., pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereaguje, so správcom dane nekomunikuje, poštové zásielky nepreberá a sídlo spoločnosti je len tzv. „registračným číslom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s. r. o. a to ML TRADE EU s. r. o. a Rubano s. r. o. Spoločnosť Rubano s. r. o. podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba k preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho je zrejmé, že uvedená spoločnosť nemohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne pre kontrolovaný daňový subjekt. Žalovaný ako odvolací orgán ďalej zistil, že správca dane viedol dokazovanie vo vyrubovacom konaní v zmysle pripomienok daňového subjektu k zisteniam správcu dane spoločnosti Konex SK plus s.r.o. (NUBAKO s.r.o.). Správca dane predvolal bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. pána K. I. k svedeckej výpovedi, avšak pán K. I. sa nedostavil na výsluch svedka, ale zaslal správcovi dane list, v ktorom uviedol, že jediná spoločníčka obchodnej spoločnosti sa rozhodla z dôvodu zmeny podmienok svoj obchodný podiel previesť na inú osobu, ktorá prejavila záujem podnikať v predmete podnikania spoločnosti. Pán I. uviedol, že jeho funkcia konateľa tým skončila v uvedenej spoločnosti. Všetky doklady týkajúce sa spoločnosti boli odovzdané novému spoločníkovi na základe protokolu o odovzdaní a prevzatí účtovníctva. Preto akékoľvek informácie a doklady z účtovníctva môže poskytnúť nový spoločník a konateľ spoločnosti. Ďalej uviedol, že v súčasnom období už nemá k dispozícii žiadne doklady ohľadom uvedenej spoločnosti a bez dokladov si nemôže pamätať skutočnosti ohľadom minulých zdaňovacích období, nakoľko obchodov spoločnosti bolo veľa. Na základe uvedeného správca dane nevedel preveriť dodanie tovaru u bývalého konateľa spoločnosti Konex SK plus s.r.o. Správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií, ktorá uviedla, že daňový subjekt nebol počas kontroly kontaktný. Podľa maďarskej databázy daňový subjekt nepredložil za kontrolované obdobie žiadne priznanie, pani G. H. bola zamestnaná v období od 15. 07. 2016 do 18. 07. 2016 a daňový subjekt bol jediným konateľom spoločnosti Total Gastro-ker Trade Kft. od 11. 11. 2016. Po opise postupu skontaktovania sa dospel k záveru, že nebolo možné skontaktovať sa s daňovým subjektom a nevie odpovedať na otázky. Správca dane zistil, že ani v jednom zdaňovacom období za január 2015 až december 2015 nemala spoločnosť NUBAKO s.r.o. žiadneho deklarovaného dodávateľa, ktorý by vedel predložiť účtovníctvo resp. ktorý by disponoval akýmkoľvek dôveryhodným dôkazom resp. nezanikol po začatí preverovaní správcom dane zlúčením s nekontaktnou, nezastihnuteľnou spoločnosťou (t. j. ktorý by nevykazoval znaky „tzv. zmiznutého (nezvestného) obchodníka“). Najväčších deklarovaných dodávateľov pre spoločnosť NUBAKO s. r. o. nebolo možné preveriť, vzhľadom k tomu, že a uvedenej adrese už spoločnosti nesídlia, nemajú tam kancelárske priestory a nemajú uzatvorenú zmluvu o prenájme priestorov.
Žalovaný k námietke nevypočutia navrhovaných svedkov uviedol, že navrhované svedecké výpovede a to konkrétne vypočutie svedkov - zamestnancov TWS Vydrany p. C. T., p. P. N. a aj skladníkov Mraziarní Sládkovičovo, ako aj p. L., správca dane považoval za nadbytočné a nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou NUBAKO s.r.o. pre žalobcu. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Okrem toho žalobca na výzvu nedoplnil žiadne konkrétne mená, trvalé bydliská a ani dátumy narodenia.
Žalovaný považoval tiež tvrdenie žalobcu v bode 33 žaloby a to časti, že došlo k zneužitiu práva z jeho strany alebo k daňovému podvodu za účelové a v rozpore s rozhodnutím žalovaného i rozhodnutím správcu dane. Ako už žalovaný vyššie vo vyjadrení uviedol, správca dane i žalovaný založili svoje rozhodnutie na porušení hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH, preto sa stotožnil so záverom správcu dane, že správca dane považuje za nepreukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou Konex SK plus s.r.o., v mene ktorého boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za
nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
42. Žalobca ďalej namietal nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., k čomu žalovaný uviedol, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia objektívneho skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného, ako uviedol v napadnutom rozhodnutí, na základe zistených skutočností vznikli správcovi dane oprávnene pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o., v mene ktorej boli vyhotovené faktúry a teda zároveň aj za nepreukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Následne poukázal na skutkové zistenia (totožné s čl. II. tohto odôvodnenia) a k nevypočutiu navrhnutých svedkov uviedol, že ich považoval za nadbytočné, nemali by vplyv na závery správcu dane vykonané počas vyrubovacieho konania, pretože nie je možné reálne preukázať dodanie tovaru spoločnosťou A.P.P.I spol. s r.o. pre kontrolovaný daňový subjekt. Svedkovia by síce možno potvrdili existenciu tovaru, ktorý videli, ale nevedeli by predložiť žiadne dokumenty, ktoré preukazujú, že uvedený tovar bol dodaný od konkrétneho dodávateľa. Žalovaný vo veci námietky žalobcu ohľadom overenia informácii z ISFS uviedol, že trvá na svojom stanovisku v napadnutom rozhodnutí, pričom sa stotožnil s názorom správcu dane, že údaje v nich uvedené musia vychádzať z konkrétnej skutočnosti, t. j. z reálneho uskutočnenia zdaniteľného obchodu medzi dvoma platiteľmi dane a toto uskutočnenie musí byť overiteľné a preukázateľné. Informácie uvedené v kontrolných výkazoch predstavujú iba formálnu deklaráciu uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Správca dane nedisponuje dôkazmi preukazujúcimi obojstrannú reálnosť obchodnej transakcie podľa predmetných faktúr.
43. Ohľadom nepriznania nepriznanie práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. v bodoch 60 až 89 žaloby, žalovaný uviedol, že sa s nimi vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmaním spisového materiálu a napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane preveroval reálnosť nadobudnutia tovaru – mrazené kuracie prsia deklarovaného dodávateľskými faktúrami od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. Správca dane za tým účelom vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, pričom získal dôkazy, na základe ktorých dospel k svojmu záveru. Žalovaný poukázal na zistenia týkajúce sa dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., a to, že na adrese sídla spoločnosti DANER GASTRO s. r. o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava sa nachádza budova s kancelárskymi priestormi, avšak označenie spoločnosti majúcich sídlo na tejto adrese sídlo sa nenachádza. Podľa informátora nachádzajúceho sa v budove na vyššie uvedenej adrese sa spoločnosť nenachádza a nemá ani informácie o tom, že by tam sídlo niekedy mala. K osobe pána M. žalovaný uviedol zistenie správcu dane, ktorý v súvislosti s iným konaním – prebiehajúci výkon daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 u kontrolovaného daňového subjektu získal dokument, týkajúci sa preverenia osoby I. M. v Registri obyvateľstva SR, ktorý v zmysle § 24 Daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100787484/2017 zo dňa 05. 05. 2017 a to odpoveď č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) z evidencie Registra obyvateľstva SR. Z odpovede č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z KÚFS na základe platnej dohody medzi vybratými daňovými útvarmi a KÚFS a zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva KÚFS vyplýva, že preverením evidencie Registra obyvateľstva SR na základe žiadosti ohľadom preverovanej osoby občana I. M. nar. XX. XX. XXXX, rod. č. 761116/7894 nebolo potvrdené, že sa jedná o osobu p. I. M.. Daná osoba sa v registri obyvateľov SR nenachádza. K námietke žalobcu týkajúcej sa predloženia splnomocnenia osoby pána M. konať v mene dodávateľa DANER GASTRO s. r. o sa žalovaný dostatočne vyjadril už vo svojom napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uviedol, že daná osoba sa v registri obyvateľov SR nenachádza. Správca dane taktiež nedokázal overiť splnomocnenie pána I. M. od spoločnosti DANER GASTRO s. r. o., čo vyplýva z medzinárodného dožiadania vykonaného správcom dane, ktorý dňa 18. 04. 2019 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000022076/19 za účelom získania informácií od konateľa spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. o jej ekonomickej činnosti a osobách, ktoré mali byť poverené na zastupovanie spoločnosti. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. je od 02. 12. 2014 občan Španielska pán R. S., H. X/X, H.. Dňa 06. 06. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 320922/2019 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť, keďže meno R. S. neobsahuje priezvisko a adresa H. X/X L. H. neexistuje. Na základe uvedených zistení a informácií z Kriminálneho úradu Finančnej
správy, že osoba I. M., nar. XX. XX. XXXX sa nenachádza v Registri obyvateľstva správca dane konštatoval, že nebolo preukázané oprávnenie osoby I. M. konať v mene spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. a že aktivity I. M. voči daňovému subjektu A. B. C. boli aktivitami spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane vykonal aj rozsiahle šetrenie týkajúce sa subdodávateľov z Českej republiky pre dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. Na základe odpovedí správcovi dane neboli pochybnosti o reálnosti dodávok tovaru pre žalobcu odstránené. Žalovaný trval na svojom stanovisku, že podľa jeho názoru z výsledkov získaných z medzinárodných dožiadaní, boli potvrdené obchodné vzťahy spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. na strane odberateľa a českých spoločností KF GROUP s. r. o a Malec & Vavrík, s. r. o, ale avšak tieto nedokazujú obchodný vzťah a reálnosť dodávky tovaru od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. pre kontrolovaný daňový subjekt, pretože túto skutočnosť nebolo možné správcom dane preveriť. Podľa názoru žalovaného, žalovaný dostatočne odôvodnil aj námietky žalobcu nevypočutia svedkov – zamestnancov spoločnosti ICE BERG.
44. Okrem toho žalovaný bol toho názoru, že sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní, ktoré žalobca opätovne uvádzal aj v žalobných námietkach. To, že žalobca nesúhlasí s odôvodnením žalovaného a zisteným skutkovým stavom správcom dane, na základe ktorého dospeli k záveru o porušení zákona o DPH, neznamená nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane vysporiadal s každým návrhom daňového subjektu a v prípade nevykonania navrhovaných svedeckých výpovedí a iných dôkazov uviedol, prečo dokazovanie nevykonal. Správca dane sa zaoberal aj vierohodnosťou pôvodu uvedených faktúr podľa § 71 ods. 1 písm. c) zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby t. j., že faktúra bola vyhotovená dodávateľom, ktorý sa uvádza na listinnom dôkaze (faktúre) pričom povinnosť zabezpečiť vierohodnosť má nielen dodávateľ tovaru alebo služby, ale aj jeho príjemca. Ak dodávateľ vyhotoví faktúru, vierohodnosť zabezpečuje a preukazuje napríklad záznamom faktúry v účtovníctve. Rovnako kupujúci musí byť schopný potvrdiť, že prijatá faktúra je od uvedeného dodávateľa. Iba samotné faktúry predložené kontrolovaným platiteľom nemôžu byť podkladom pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane bez toho, aby sa fakticky preukázalo reálne uskutočnenie obchodu zakladajúce vznik daňovej povinnosti u dodávateľa tovaru. Uplatnenie odpočítania dane iba na základe existujúcich listinných dôkazov je len formálnym dôkazom dovršujúcim hmotno-právne aspekty možnej realizácie obchodu. Správca dane konštatoval, že vierohodnosť pôvodu faktúry nebola preukázaná. Podľa názoru žalovaného, z vykonaného konania správcu dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyplývalo, že daňový subjekt nebol ukrátený na svojich zákonom garantovaných právach. Správca dane v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku môže využiť aj dôkazy získané z činnosti iných správcov dane. Predmetné dôkazné prostriedky neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Pokiaľ si daňový subjekt A. B. C. uplatnil právo na odpočítanie DPH z faktúr za dodanie tovaru, ktorých reálny obsah preukázaný nebol (t. j. nebola preukázaná reálnosť samotného dodania tovaru osobou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, naopak vykonaným preverovaním bolo zistené, že dodanie tovaru sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí daňový subjekt), porušil ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 tohto zákona, pretože je nepochybné, že uplatniť právo na odpočet DPH je možné iba pri súčasnom splnení zákonnej podmienky podľa § 49 ods. 1 tohto zákona, a teda právo na odpočítanie DPH vzniká (v prípade dodania tovaru, pri ktorom sa osoba povinná platiť daň určí podľa § 69 ods. 1 zákona) iba v prípade, že je preukázané, že daňová povinnosť pri tomto tovare z titulu jeho dodania deklarovanému dodávateľovi vôbec vznikla. Zároveň sa dopúšťa porušenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že uplatnil právo odpočítať daň z faktúry, pri ktorej neboli splnené podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a).
Záverom žalovaný poukázal na zmätočnosť podanej žaloby, pretože žalobca na jednej strane žalobu smeruje voči celému rozhodnutiu, ale pritom neuvádza žiadne žalobné námietky voči nepriznaniu odpočítania dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa ALTON EXPORT - IMPORT, s. r. o., z ktorých si žalobca taktiež uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2015 odpočítanie dane.
Na základe uvedených skutočností žalovaný trval na svojom žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj zákonnosti rozhodnutia správcu dane a navrhol súdu žalobu zamietnuť.
V. Ďalší priebeh konania
45. K vyjadreniu žalovaného podal písomné vyjadrenie žalobca, podaním zo dňa 29. 04. 2021, v rámci ktorého uviedol, že žalovaný opätovne uvádza len všeobecne, že dôvody, na ktorých daňové orgány založili nepriznanie práva nie sú v rozpore s relevantnou judikatúrou SD EÚ. Opomenul však, že sa ňou správca dane ani žalovaný riadne nezaoberali. Už len z obsahu rozhodnutia C-277/14 je zjavné, že právne závery súdu v ňom uvedené sa vôbec neohraničujú výlučne na posúdenie dodávateľa ako neexistujúceho iba na základe toho, že nebol registrovaný pre DPH. Poukázal tiež na uznesenie vo veci C-563/11. Okrem toho namietal porušenie práva na informácie a poukázal na to, že ani žalovaný nevie overiť, či sa v spise nachádzajú všetky listiny a dôkazy. Okrem toho zotrval aj na námietke uvedenej v bode 26 žaloby a tiež zopakoval v čom vidí nezákonnosť vo vzťahu k dodávateľovi KONEX, A.P.P.I a DANER a tiež spomenul ďalšie rozhodnutie vo veci C-329/18, zotrvávajúc na podanej žalobe v celom rozsahu.
46. Žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 2 SSP nepodal.
XX. Súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní, za účasti právnej zástupkyne žalobcu a v neprítomnosti žalobcu a žalovaného podľa § 114 SSP a po prejednaní veci oznámil termín vyhlásenia rozsudku.
Následne súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 29. 06. 2022.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
48. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP" v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť.
49. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
50. Podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v zdaňovacom období (ďalej len „zákon o DPH, resp. zákon č. 222/2004 Z.z.“), predmetom dane je a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.
Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo.
Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ zákona o DPH, na účely tohto zákona a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru.
51. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2020, teda i v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
XX. Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).
Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov.
Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
53. Podľa § 6 ods. 5 písm. c) zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, na trh je zakázané umiestňovať potraviny neznámeho pôvodu.
Podľa § 7b ods. 1, 2 zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, prevádzkovateľ, ktorý dováža potraviny z tretích krajín alebo ktorý v mieste určenia prijíma dodávku produktov živočíšneho pôvodu, nespracovaného ovocia a nespracovanej zeleniny z iného členského štátu Európskej únie, je povinný podať informáciu o dovoze alebo informáciu o dodávke týchto potravín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe do elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy najneskôr 24 hodín po jej prijatí.
Informácia o dovoze podľa odseku 1 alebo informácia o dodávke podľa odseku 1 musí obsahovať údaje o a) mieste určenia dovozu alebo dodávky potraviny, b) krajine pôvodu dovezenej alebo dodanej potraviny, c) druhu dovezenej alebo dodanej potraviny,
d) množstve každého druhu dovezenej alebo dodanej potraviny, e) druhu obalu alebo druhu baliaceho materiálu, v ktorom sa dovezená alebo dodaná potravina nachádza alebo je zabalená, f) označení identifikujúcom dovezenú alebo dodanú potravinu.
54. Podľa § 37 ods. 1 písm. a) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, vlastník, držiteľ, sprostredkovateľ alebo dovozca, príjemca, prepravca, predávajúci alebo iné fyzické osoby alebo právnické osoby oprávnené disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu sú povinní
a) ohlásiť začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti orgánom veterinárnej správy, ak ide o prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, oznámiť orgánom veterinárnej správy podľa § 6 a 8 spôsobom určeným štátnou veterinárnou a potravinovou správou začatie, prerušenie a skončenie svojej činnosti a každú prevádzkareň pod ich kontrolou, ktorá vykonáva akýkoľvek stupeň výroby, spracúvania a distribúcie produktov živočíšneho pôvodu okrem maloobchodných prevádzkarní pri poskytovaní stravovacích služieb a maloobchodných prevádzkarní, ktoré nevykonávajú výrobné činnosti uvedené v § 41 ods. 5 písm. u) a v) a odseku 6 písm. d) a v ktorých sa vykonáva úradná kontrola potravín podľa osobitného predpisu, 67) a zabezpečiť, aby mali príslušné orgány veterinárnej správy vždy k dispozícii aktuálne informácie o prevádzkarni vrátane oznámenia o každej závažnej zmene v činnostiach a uzavretí existujúcej prevádzkarne, a ohlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe zabíjanie hovädzieho dobytka alebo ošípaných na súkromné domáce použitie.
Podľa § 37 ods. 3 písm. f) – k) zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia, pri obchode so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, živočíšnymi vedľajšími produktmi a patogénmi a produktmi živočíšneho pôvodu s členskými štátmi sú osoby uvedené v odseku 1 ďalej povinné
f) pred uvedením na trh skontrolovať predpísané identifikačné značky zvierat, certifikáty alebo doklady a oznámiť orgánu veterinárnej správy všetky nezrovnalosti alebo odchýlky; ak ide o zmeny zdravotného stavu zvierat, izolovať podozrivé zvieratá, kým o ich uvedení na trh nerozhodne orgán veterinárnej správy, g) vopred oznámiť orgánu veterinárnej správy predpokladaný dátum príchodu zvierat alebo zárodočných produktov, alebo živočíšnych vedľajších produktov z členského štátu a ich druh, h) uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, i) zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady, j) zabezpečiť nepretržitými vlastnými kontrolami, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod zodpovedali ustanoveniam tohto zákona; laboratórne analýzy na účely potvrdenia zdravotnej neškodnosti musia byť vykonávané v akreditovaných laboratóriách, k) zabezpečiť, aby produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod vyhovovali veterinárnym požiadavkám podľa tohto zákona na všetkých stupňoch produkcie, skladovania, uvádzania na trh a prepravy produktov živočíšneho pôvodu.
55. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 371.483,11 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaných dodávateľov tovaru, t. j. spoločnosti ALTON EXPORT – IMPORT, s.r.o., NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.), A.P.P.I spol. s r.o. a spoločnosti DANER GASTRO s. r. o.
56. Medzi účastníkmi konania bol sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a to, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 pri ním tvrdenej dodávke tovarov od deklarovaných dodávateľov podľa predložených faktúr a to:
- faktúr dodávateľa ALTON EXPORT-IMPORT, s.r.o. č. 2015103, č. 2015107, č. 2015112, predmetom ktorých boli kuracie prsia mrazené, všetky tri faktúry v rovnakej cene 39.312,- eur (z toho DPH 6.552,- eur) (ďalej len „faktúry od dodávateľa ALTON EXPORT – IMPORT, s.r.o.“);
- faktúr od dodávateľa NUBAKO s.r.o. (predtým Konex SK plus s.r.o.) č. 50072/15, 50073/15, 50074/15, 50075/15, 50076/15, 50079/15, 50078/15, 50081/15, 50083/15 s predmetom fakturácie Kuracie rezne BR (ďalej len „faktúry od dodávateľa NUBAKO s.r.o.“);
- faktúr od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o., č. 201500070, 201500071, 201500072, 201500074, 201500075, 201500076, 201500077, 201500078, 201500079, 201500082, 201500084, 201500086, 201500087, 201500088 s predmetom dodávky mrazené kuracie prsia, resp. kuracie pečienky mrazené, resp. kuracie prsia brazílske a tiež kuracie prsia (ďalej len „faktúry od dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o.“);
- faktúr od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o., č. 2015030, 2015035, 2015036, 2015040, 2015045, 2015046, 2015047 s predmetom dodávky kuracie prsia mrazené, resp. kuracie prsia SEARA mrazené (ďalej len „faktúry od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o.“); pričom podľa daňových orgánov ani u jednej faktúry vyššie uvedených dodávateľských spoločností nebol preukázaný reálny obsah fakturácie, v dôsledku čoho bolo konštatované porušenie § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v spojení s ustanovením § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a porušenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. (ďalej len „sporné faktúry“)
Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od vyššie uvedených dodávateľských spoločností a tiež mal za to, že ak daňové orgány mu nepriznali odpočítanie dane z pridanej hodnoty v rámci podvodného konania, uvedené mali preukázať. Taktiež namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tvrdiac, že v priebehu daňovej kontroly predložil všetku dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť. Okrem toho navrhol doplniť dokazovanie o výsluch ním navrhnutých svedkov, ktorých však nevedel označiť dátumom narodenia, ani bydliskom, avšak uvedené bolo v možnostiach správcu dane dopátrať.
57. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na jej odpočítanie, preukázal, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na vyššie označených faktúrach vystavených dodávateľmi v mesiaci jún 2015. Z ust. § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru (služby), ktorý mu mali dodať ním deklarovaní a vyššie označení dodávatelia len v prípade, ak by pri tomto tovare (službe) vznikla týmto dodávateľom daňová povinnosť. V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si listinných dokladov, dožiadaniami, výsluchmi svedkov, či už priamo alebo dožiadane, resp. prostredníctvom zápisníc o podaní vysvetlenia, ako aj zisteniami z iných daňových kontrol, v rámci ktorých preveroval nielen dodávateľov žalobcu, ale aj spoločnosti, ktoré mali byť dodávateľmi dodávateľov žalobcu.
58. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady a tiež faktúry, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia jún 2015, avšak v tomto ohľade správny súd dodáva, že predloženie dokladov – faktúr za zdaňovacie obdobie jún 2015 je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené osobou,
ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.
Naviac, pozornosti správneho súdu neušlo, že napr. na faktúrach od spoločnosti Konex SK plus s.r.o. úplne absentuje bližšia špecifikácia tovaru, a preto aj argumentácia žalobcu, že tovar mal byť identifikovaný na balíkoch, je irelevantná, pretože ak nie je možné konkrétny tovar priradiť ku konkrétnej faktúre, vzniká pochybnosť aj o tovare.
59. Žalobca v priebehu daňovej kontroly tvrdil, že splnil podmienky požadované smernicou 2006/112 a to u dodávateľov Konex SK plus s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o. a DANER GASTRO s. r. o. Okrem toho zdôraznil, že existencia tovaru nebola sporná. V predmetnej veci je však potrebné vychádzať z toho, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 pri deklarovaných dodávkach a správca dane vykonaným dokazovaním zistil nasledovné skutočnosti:
Pri preverovaní reálnosti nadobudnutia tovaru - mrazené kuracie prsia od deklarovaného dodávateľa Konex SK plus s. r. o., bolo potrebné v prvom rade konštatovať, že nebolo možné preveriť spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o., do 01. 06. 2016), pretože spoločnosť na písomnosti správcu dane nereagovala, so správcom dane nekomunikovala, poštové zásielky nepreberala a sídlo spoločnosti bolo len tzv. „registračným sídlom“. Správca dane z iného konania získal informácie o dodávateľoch pre spoločnosť NUBAKO s.r.o. (Konex SK plus s.r.o.) a to ML TRADE EU s. r. o., a Rubano s. r. o., pričom pri spoločnosti Rubano s. r. o. bolo zistené, že táto spoločnosť podala posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014, za zdaňovacie obdobie rok 2015 nebolo podané daňové priznanie, na adrese sídla spoločnosti zásielky nepreberá, zásielky sa vracajú s označením „adresát neznámy“, spoločnosť sa vyhýba preukázaniu uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z čoho vznikli pochybnosti, či uvedená spoločnosť mohla dodať tovar spoločnosti NUBAKO s.r.o. a tá následne žalobcovi. Rovnako tak sa správcovi dane nepodarilo preveriť ani dodávateľa ML TRADE EU s. r. o., ktorý bol taktiež nekontaktný. Okrem toho správca dane počas vyrubovacieho konania dňa 18. 04. 2019 požiadal maďarskú daňovú správu o medzinárodnú výmenu daňových informácií v zmysle článku 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a to - vypočutie svedka, konateľa pani G. H. spoločnosti NUBAKO s. r. o., avšak ani s uvedenou osobou sa nebolo možné skonštatovať. Bývalý konateľ spoločnosti Konex SK plus s.r.o. na predvolanie správcu dane odpovedal podaním, v rámci ktorého uviedol, že jediná spoločníka sa rozhodla spoločnosť previesť, preto sa jeho funkcia skončila a všetky doklady odovzdal novému spoločníkovi. Následne aplikujúc § 24 Daňového poriadku správca dane použil v danom prípade aj informácie získané z inej daňovej kontroly, vykonávanej v spoločnosti NUBAKO s.r.o., kde boli vydané rozhodnutia za zdaňovacie obdobia 01-12/2015, z ktorých vyplývalo, že správca dane spoločnosti NUBAKO s.r.o. neuznal odpočítanie dane za nákup tovaru od priamych dodávateľov a to Rubano s. r. o., ML TRADE EU s. r. o.
Ohľadom dodávateľa A.P.P.I spol. s r.o. daňové orgány zistili, že dodávateľom tejto spoločnosti bola spoločnosť LABET, s. r. o., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť SIAM FOOD s.r.o. a jej právnym nástupcom bola spoločnosť JUING OIL s.r.o. Spoločnosť JUING OIL s.r.o. zanikla dňa 08. 11. 2016 v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom sa stala spoločnosť DcaLaser s.r.o.,, ktorá bola dňa 09. 11. 2016 vymazaná z obchodného registra podľa § 8a ods. 1 písm. c) zák. č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v znení neskorších predpisov bez právneho nástupcu. Ani vykonaným dokazovaním správca dane nevedel preveriť uskutočnenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťami LABET, s. r. o. a A.P.P.I. spol. s r. o. a následné dodanie tovaru pre žalobcu v zdaňovacom období jún 2015. Správca dane ďalej počas vyrubovacieho konania na základe pripomienok žalobcu predvolal na vypočutie aj G. F., o čom upovedomil žalobcu a o jej výsluchu bola spísaná zápisnica a za žalobcu sa dostavil pán A. P. T., ktorý disponuje uvedenou zápisnicou. Svedkyňa G. F. sa síce vyjadrila, že faktúry pre odberateľa - žalobcu vystavila, skutočne dodala tovar deklarovaný na faktúrach v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. Predmetné faktúry sú zaúčtované v účtovníctve spoločnosti A.P.P.I spol. s r. o., sú uvedené v evidencii DPH, v knihe došlých a odoslaných faktúr, bola z nich priznaná a odvedená DPH do ŠR, avšak nevedela uviesť hlavných dodávateľov spoločnosti. Taktiež nevedela uviesť, kde bol tovar skladovaný vzhľadom na to, že tovar bol objednávaný od dodávateľa, nevedela uviesť, kto ho skladoval. Na otázku, kde sa nachádzajú účtovné doklady spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. za rok 2015, svedkyňa uviedla, že sa musí pozrieť, nevie či doklady za rok 2015 alebo 2016 neboli odovzdané NAKA alebo KÚFS. Okrem toho bol na výsluch predvolaný aj I. J., ktorého sa nepodarilo
ani predviesť. Z iného konania bol tiež zistený výsluch bývalej konateľky spoločnosti LABET, s. r. o. O. F., ktorá uviedla, že za spoločnosť nič nerobila, a preto aj na základe uvedených skutočností boli konštatované zo strany správcu dane pochybnosti, ktoré žalobca neodstránil.
K nepriznaniu práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. daňové orgány viedlo najmä to zistenie, že správca dane síce preveril dodanie tovaru pre spoločnosť DANER GASTRO s. r. o., ale pri ďalšom preverovaní nevedel zistiť, či sa jedná o predmetný tovar dodaný od českej spoločnosti, ktorý bol ďalej predaný pre žalobcu, pretože uvedenú skutočnosť zamestnancovi správcu dane spoločnosť DANER GASTRO s. r. o. neumožnila preveriť. V tomto ohľade samotné daňové priznanie nie je možné považovať za dôkaz, že daňový subjekt nadobudol tovar od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. Vykonaným dokazovaním síce boli potvrdené obchodné vzťahy spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. na strane odberateľa a českých spoločností KF GROUP s. r. o a Malec & Vavrík, s. r. o, avšak tieto nedokazujú obchodný vzťah a reálnosť dodávky tovaru od dodávateľa DANER GASTRO s. r. o. pre žalobcu, pretože túto skutočnosť nebolo možné správcom dane preveriť. Problémom bolo najmä to, že za dodávateľa DANER GASTRO s.r.o. konala osoba I. M., avšak takáto osoba nebola dohľadaná. Opätovne boli použité tiež zistenia správcu dane, ktorý v súvislosti s iným konaním - prebiehajúci výkon daňovej kontroly - daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 u kontrolovaného daňového subjektu získal dokument, týkajúci sa preverenia osoby I. M. v Registri obyvateľstva SR, ktorý v zmysle § 24 Daňového poriadku použil ako dôkaz pri správe daní, o čom bol spísaný úradný záznam č. 100787484/2017 zo dňa 05. 05. 2017 a to odpoveď č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z Kriminálneho úradu finančnej správy (ďalej len „KÚFS“) z evidencie Registra obyvateľstva SR. Z odpovede č. 1561104/2016 zo dňa 27. 09. 2016 z KÚFS na základe platnej dohody medzi vybratými daňovými útvarmi a KÚFS a zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva KÚFS vyplývalo, že preverením evidencie Registra obyvateľstva SR na základe žiadosti ohľadom preverovanej osoby občana I. M. nar. XX. XX. XXXX, rod. č. 761116/7894 nebolo potvrdené, že sa jedná o osobu p. I. M.. Daná osoba sa v registri obyvateľov SR nenachádza. Správca dane taktiež nedokázal overiť splnomocnenie pána I. M. od spoločnosti DANER GASTRO s. r. o., čo vyplývalo z medzinárodného dožiadania vykonaného správcom dane, ktorý dňa 18. 04. 2019 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 130000022076/19 za účelom získania informácií od konateľa spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. o jej ekonomickej činnosti a osobách, ktoré malí byť poverené na zastupovanie spoločnosti. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri konateľom spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. je od 02. 12. 2014 občan Španielska pán R. S., H. X/X, H.. Dňa 06. 06. 2019 bola správcovi dane doručená odpoveď č. 320922/2019 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, v ktorej španielska daňová správa uviedla, že osobu R. S. nie je schopná nájsť, keďže meno R. S. neobsahuje priezvisko a adresa H. X/X L. H. neexistuje. Na základe uvedených zistení a informácií z Kriminálneho úradu Finančnej správy, že osoba I. M. nar. XX. XX. XXXX sa nenachádza v Registri obyvateľstva, bolo potrebné konštatovať, že nebolo preukázané oprávnenie osoby I. M. konať v mene spoločnosti DANER GASTRO s. r. o. a že aktivity I. M. voči žalobcovi boli aktivitami spoločnosti DANER GASTRO s. r. o.
Všetky tieto zistenia podľa názoru súdu nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi od deklarovaných dodávateľov v zdaňovacom období jún 2015 podľa predložených sporných faktúr, pričom k dodávateľovi ALTON EXPORT – IMPORT s.r.o. sa súd nevyjadroval, nakoľko ohľadom uvedeného subjektu neboli vytýkané žiadne konkrétne skutočnosti, týkajúce sa dokazovania, preto v celom rozsahu správny súd poukazuje na zistenia vykonané správcom dane opísané vyššie.
60. Žalobca bol s uvedenými zisteniami správcu dane písomne oboznámený v podaní zo dňa 10. 04. 2017. Zároveň bol tiež oboznámený zo zisteniami aj na ústnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2018, o čom bola spísaná zápisnica a žalobca bol riadne poučený aj o svojich právach a povinnostiach. K uvedenému žalobca zaslal aj písomné vyjadrenie, ako aj bol nazrieť do spisu, o čom bola spísaná zápisnica o vykonaní úkonu a boli spísané všetky dokumenty, ktoré boli dané k nazeraniu. Po vykonaní predmetných úkonov správca dane vydal protokol, spolu s ktorým zaslal žalobcovi aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole a žalobca svoje právo aj využil a zaslal písomné vyjadrenie. Následne správca dane pokračoval v navrhnutom dokazovaní aj vo vyrubovacom konaní a dňa 18. 07. 2019 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo pojednávanie o priebehu a výsledkoch dokazovania týkajúcich sa vyrubovacieho konania daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január – december 2015 – nazeranie do spisu. Poslednou zápisnicou v konaní bola zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 24. 09. 2019, predmetom
ktorej bolo prerokovanie pripomienok k protokolu, k čomu podal žalobca ešte písomné vyjadrenie a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia. Preskúmajúc uvedený postup správny súd bol toho názoru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach a mal možnosť vyjadriť sa dostatočne k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať dôkazy, nakoľko aj vo vyrubovacom konaní bolo doplnené dokazovanie, o ktorom bol žalobca riadne upovedomený. Rovnako tak bol upovedomený aj o výsluchoch svedkov a mal možnosť nahliadať so spisu. V tomto ohľade neobstojí argumentácia, že nie je zrejmé, či bol žalobcovi predložený celý administratívny spis, pretože dokumenty, s ktorými bol oboznámený boli číselne označené a splnomocnená zástupkyňa žalobcu si z nich urobila fotokópie. V tomto ohľade žalobca žiadne konkrétne listiny, ktoré by mu mali byť predložené a neboli, nenamietal a to i napriek tomu, že súdu bol predložený administratívny spis žurnalizovaný s chronologickým obsahom a očíslovaním listov, a preto správnemu súdu nie je zrejmé, ktoré listiny nemali byť žalobcovi predložené. Ak je sporom len tá skutočnosť, že spis nebol žalobcovi predložený žurnalizovaný s označením listín a ich chronologický zoznam, uvedená povinnosť zo zákona správcovi dane nevyplýva. Poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžp/1/2010 v tomto ohľade neobstojí, pretože toto rozhodnutie sa netýka daňového konania a naviac v poukazovanom spore bol predložený neúplný administratívny spis.
Rovnako tak neobstálo tvrdenie žalobcu, že správca dane len poukázal na protokol a rozhodnutia týkajúce sa daňovej kontroly u subjektov NUBANO s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o. a žiadnym spôsobom nevyhodnotil z nich vyplývajúce skutočnosti, pretože je nepochybné, že týmto subjektom odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr nepriznal. Okrem toho je jasné, aj ktoré skutkové zistenia použil aj v predmetnom konaní, a v napadnutých rozhodnutiach sú uvedené v kontexte s ostatnými zistenými skutočnosťami tak, aby správca dane, aj žalovaný hodnotili dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti.
Skutočnosť, že žalovaný a správca dane v rámci dokazovania použili zistenia získané inými daňovými orgánmi, nespochybňuje zákonnosť napadnutých rozhodnutí, ale ide o postup, ktorý v plnej miere rešpektuje rozsah dokazovania, ktorý má správca dane k dispozícii v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30. januára 2013 sp. zn. 8Sžf/9/2012 ... „vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby.“
61. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach tovarov od vyššie označených dodávateľov v mesiaci jún 2015, bol povinný preukázať skutočnú realizáciu dodávok týchto tovarov dodávateľskými spoločnosťami. Tieto okolnosti musí preukazovať žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť tohto uplatnenia a reálnosť deklarovaných dodávok tovarov zo strany vyššie uvedených spoločností. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú realizovanie deklarovaných dodávok tovarov.
62. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že žalobca nepreukázal ním deklarované obchodné transakcie (dodanie tovarov od deklarovaných dodávateľov). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom deklarovaným dodávateľom nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte – žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu – žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.
63. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať reálne dodanie zdaniteľného plnenia deklarovaným subjektom, resp. jeho konkrétnym dodávateľom, pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Z uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci jún 2015 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že deklarované obchodné transakcie (dodávka tovarov) sa neuskutočnili tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr/dodacích listov za zdaňovacie obdobie jún 2015) žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných plnení zo strany deklarovaných dodávateľov (resp. ich dodávateľov) ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný dodávateľom uvedeným na predložených faktúrach (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61).
64. Správny súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že dodanie tovarov žalobcovi spoločnosťami ALTON EXPORT – IMPORT, s.r.o., NUBAKO s.r.o., A.P.P.I spol. s r.o., DANER GASTRO s. r. o. nie je preukázané predloženými faktúrami a dodacími listami vystavenými v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2015, ale ani výpoveďami svedkov, ktorí ak aj potvrdili obchodnú spoluprácu (napr. G. F.), nebol následne preukázaný subdodávateľ. Naviac, z vykonaného dokazovania vyplývalo, že sa nepodarilo preveriť buď subdodávateľské vzťahy, alebo ak sa podarilo preveriť subdodávateľské vzťahy, absentovalo preverenie dodávateľského vzťahu, v dôsledku čoho správcovi dane oprávnene vznikli pochybnosti, o ktorých informoval riadne a včas žalobcu, avšak ten relevantné dôkazy neprodukoval. Dôkazy produkované žalobcom sa týkali preverenia tovaru a nie dodávateľa, resp. subdodávateľa, a preto ani neboli vykonané zo strany daňových orgánov.
S poukazom na uvedené bolo potrebné dospieť k záveru, že nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade vyššie uvedených žalobcom deklarovaných dodávok tovarov správca dane správe odôvodnil tým, že žalobca v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné plnenie, pri ktorom si uplatnil odpočítanie dane mu dodali ním deklarovaní dodávatelia, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane viedlo k tomu, že mu nepriznal odpočítanie dane.
65. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri plnení, ktoré mu mali dodať deklarovaní dodávatelia, aby preukázal existenciu zdaniteľného plnenia a jeho skutočné dodanie zo strany týchto dodávateľov. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. V tomto ohľade sa preto javí námietka žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu za irelevantnú. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že do obchodného reťazca boli zapájané subjekty, ktoré nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných plnení, nepredložili doklady, nepodávali daňové priznania, daň nepriznali a nezaplatili. Jednotlivé články obchodného reťazca a ani samotný žalobca nemal potrebu zisťovať pôvod tovaru, jeho odosielateľa a skutočného vlastníka. Nebolo vôbec zrejmé, kto potravinu uviedol na tuzemský trh a to i napriek tomu, že išlo o komodity, ako kuracie mäso, resp. pečienky, teda špecifické komodity, ktoré sú upravené špeciálnou legislatívou, ako napr. zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách a zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti, v rámci ktorého sú upravené povinnosti vlastníka, držiteľa, sprostredkovateľa alebo dovozcu, príjemcu, prepravcu, predávajúceho alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb oprávnených disponovať so zvieratami, násadovými vajciami, zárodočnými produktmi, produktmi živočíšneho pôvodu, živočíšnymi vedľajšími produktmi a vybranými produktmi rastlinného pôvodu, krmivami, medikovanými krmivami, osoby, ktoré manipulujú so zvieratami, najmä predávajú zvieratá, strihajú alebo inak ošetrujú zvieratá a prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, na ktoré sa vzťahujú veterinárne požiadavky podľa § 3, zodpovední za bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu. Medzi tieto povinnosti pritom patrí aj
uchovávať po dobu určenú orgánom veterinárnej správy všetky certifikáty alebo predpísané dokumenty a predložiť ich príslušnému orgánu veterinárnej správy, ak o to požiada, ako aj tá povinnosť, že sú povinní zabezpečiť, aby boli produkty živočíšneho pôvodu určené na obchod získané v súlade s týmto zákonom, skontrolované, osobitne označené a označené etiketami, a aby k nim boli až po konečného príjemcu priložené certifikáty alebo iné predpísané doklady. Z uvedeného teda vyplýva, že vyššie uvedené komodity mali byť riadne označené a to počas celej doby ich obehu, až po konečného príjemcu, ako aj mali byť k nim priložené certifikáty a iné predpísané doklady a to nielen na balíkoch, ale aj ako súčasť fakturácie, ktorú by bolo možné následne spárovať s existujúcim tovarom. Žalobca mal zákonné právo, ako aj povinnosť zisťovať tieto informácie a následne by vedel aj preukázať reálnosť obchodného reťazca, v rámci ktorého bol zapojený. Rovnako tak sú irelevantné námietky týkajúce sa presunu dôkazného bremena na správcu dane a tiež skutočnosť, že správca dane preveroval subjekty, ktoré on nepozná, nakoľko pri obozretnom podnikaní mal vedieť preukázať zákonom stanovené náležitosti komodít, s ktorými obchodoval. Rovnako tak je irelevantné, že žalovaný v inom zdaňovacom období zrušil rozhodnutie správcu dane, pričom v tomto ohľade správny súd dodáva, že išlo o iné daňové kontroly, ktoré obsahovali iné dôkazné prostriedky a naviac, je vždy potrebné hodnotiť dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom z rozhodnutia založeného v súdnom spise vyplýva, že rozhodnutie správcu dane bolo zrušené pre nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, čo nemôže zakladať porušenie akéhokoľvek práva žalobcu v danom konaní. Naviac, správny súd zdôrazňuje, že správne orgány svoj záver o nepriznaní odpočítania dane z pridanej hodnoty neodôvodnili existenciou podvodného reťazca, ale skutočnosťou, že sa nepodarilo preveriť konkrétneho dodávateľa, a preto aj argumentácia žalobcu je v tomto ohľade irelevantná.
S poukazom na uvedené zistenia, na ktoré poukazovali i daňové orgány, potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturovaný tovar dodali ním tvrdení dodávatelia a platitelia dane z pridanej hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené platiteľmi tejto dane. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ako to bolo v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie deklarovaného obchodu medzi ním a deklarovanými dodávateľmi. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi deklarovanými platiteľmi dane z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil odpočítanie tejto dane.
66. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, čo však žalobca podľa názoru súdu jednoznačne nebol. Je pritom povinnosťou žalobcu, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.
67. Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci C. S. proti D., rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.
68. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania tovarov sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. dodávateľových subdodávateľov, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval na judikatúru Súdneho dvora EU. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaných zdaniteľných plnení (dodávka tovarov) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu, ktorý má povinnosť svoje tvrdenie o deklarovanej obchodnej transakcii i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom i umožnené, keď bol preukázateľne vyzývaný, aby predložil doklady a dôkazy, ktoré v rámci daňovej kontroly neboli ešte predložené, resp. aby preukázal reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení deklarovaných na faktúrach v kontrolovanom zdaňovacom období tam uvedenými dodávateľmi.
69. Daňové konanie je ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty). Tu je potrebné uviesť, že podľa predložených listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca v obchodnom vzťahu s vyššie označenými dodávateľmi tovarov a bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o dodaní tovarov deklarovanými dodávateľmi. Odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 nebolo žalobcovi uznané z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovarov od deklarovaných dodávateľov, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené žalobcom deklarované prijatie plnení od týchto dodávateľov, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil.
70. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a tiež judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný prípad podľa predložených faktúr a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Samotné citovanie častí rozhodnutí bez ich presnej aplikácie na rovnaké skutkové a právne okolnosti nemožno považovať za aplikáciu rozhodnutia na daný prípad. Zároveň správny súd dodáva, že všetky citácie z rozhodnutí považuje za relevantné, avšak žalobca v žiadnom rozsahu neozrejmil, v akom rozsahu sa mali tieto závery, týkať právneho a skutkového posúdenia v danej veci, ako ani totožnosť výkladu na daný stav.
Okrem toho je potrebné poukázať aj na to, že vnútroštátnu právnu úpravu dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v súlade s právom Európskej únie a Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva právo členských štátov vnútroštátnym právom zabezpečiť v záujme ochrany oprávnených nárokov štátov na inkaso dane z pridanej hodnoty podmienky na zamedzenie zneužívania jednotného systému dane z pridanej hodnoty, avšak s prihliadnutím na zásadu proporcionality so zamedzením neprimeraného zásahu do práv platiteľov tejto dane na vrátenie dane z pridanej hodnoty nimi zaplatenej v súvislosti so zabezpečovaním ich zdaniteľných plnení na vstupe. V tomto ohľade je právna úprava dane z pridanej hodnoty vnímaná ako právo každého platiteľa tejto dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej ním na vstupe vzťahujúce sa na všetky operácie výroby a distribúcie po odpočítaní dane, ktorou boli priamo zaťažené jednotlivé nákladové prvky tvoriace cenu, pričom otázka, či daň z pridanej hodnoty splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola
zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na právo platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Uvedený výklad zásady neutrality dane z pridanej hodnoty vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukazoval i žalobca v podanej žalobe, napr. rozsudky v spojených veciach Kittel (C-439/04) a obchodná spoločnosť Recolta Recycling (C-440/04) a v spojených veciach Optigen Ltd (C-354/03), Fulcrum Electronics Ltd (C-355/03), Bond House Systems (C-484/03).
Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre taktiež konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť
priznanie práva na odpočet, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode - rozsudky Súdneho dvora EÚ vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). V tomto smere dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočítania dane z pridanej hodnoty i preukázal (nielen formálnymi dokladmi), čo žalobca neurobil, keď si napr. žiadnym spôsobom nepreveril pôvod tovaru. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi ním a deklarovanými dodávateľmi bude spochybnené.
V tejto súvislosti správny súd dodáva, že používanie pojmu daňový podvod vo sfére daňového práva vychádza z nepochopenia citovanej judikatúry Súdneho dvora, ktorá jasne rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom pojem daňový podvod v danej súvislosti stabilne používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Je potrebné však poznamenať, že v týchto prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, ale o nedovolený daňový únik.
Naviac, v danom prípade boli spochybnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie DPH, a preto ani správne orgány nevychádzali z posudzovania podmienok nedovoleného daňového úniku, a preto aj väčšina argumentácie žalobcu, uvedená v žalobe, je z tohto dôvodu nedôvodná.
71. Okrem toho k argumentácii žalobcu je potrebné uviesť, že určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft. a I. J. č. C-80/11 a C-142/11). V priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania bolo nepochybne preukázané, že žalobca neprijal žiadne takéto opatrenia, napriek tomu, že obchodovanie s takým druhom tovaru (kuracie rezne BR, kuracie prsia mrazené a pod.) si prijatie náležitých a potrebných opatrení vyžadovalo. Z tohto dôvodu nie je zrejmé a žalobca nepreukázal, či zisťoval pôvod predmetného tovaru a či skutočne pochádza od dodávateľov deklarovaných na faktúrach nimi vystavených v kontrolovanom zdaňovacom období. V predmetnej veci nie je absolútne postačujúce predložiť iba formálne správne daňové doklady, ale je nevyhnutné preukázať skutočnú realizáciu obchodných transakcií, čo zahrňuje aj preverenie dodávateľov a subdodávateľov. Práve z dôvodu ich nepreverenia a neprijatia adekvátnych opatrení v deklarovaných obchodných vzťahoch sa podľa názoru súdu nemôže žalobca odvolávať na to, že vo vzťahu k deklarovaným dodávateľom konal v dobrej viere.
72. Rovnako tak neobstojí poukazovanie na nevykonanie výsluchu odberateľov spoločnosti Konex SK plus s.r.o., svedkov zo skladovateľov, pričom v tejto súvislosti správny súd dodáva, že primárnym dôvodom nebolo nevykonanie výsluchu z dôvodu vady dokladov, ale tá skutočnosť, že ani jeden z navrhnutých svedkov by neosvedčil tú skutočnosť, že dodávateľom konkrétneho tovaru bol konkrétny dodávateľ. Uviedli by len, že tovar prevzali, od koho ho prevzali, ale skutočného dodávateľa sporného
tovaru by neosvedčili. Pritom existencia tovaru sporná nebola. Čo sa týkalo konateľov subdodávateľov, uvedené bolo predmetom dokazovania, avšak sa s nimi nepodarilo skontaktovať, resp. výsluch odmietli, preto sa tieto úkony nevykonali. Ohľadom výsluchu konateľky spoločnosti LABET, s. r. o., táto bola vypočutá v rámci zisťovania dodávateľského vzťahu LABET, s.r.o. a A.P.P.I spol. s r.o., a preto uvedené bolo použité v danom konaní ako dôkaz podľa § 24 daňového poriadku, čo nie je zakázané. Žalobca v žiadnom rozsahu neodvodnil skutočnosti, ktoré by bolo potrebné osvedčiť jej výsluchom vo vzťahu k nemu, nakoľko ako sám tvrdil, nepoznal ju, ani nevedel, kto je dodávateľom spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o., a preto vykonanie výsluchu svedka nebolo zo strany žalobcu dostatočne osvedčené. Naviac, nepreukázanie splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo založené na mentálnom stave konateľky spoločnosti LABET, s. r. o., ale absencii dokladov. Uvedené bolo jednoznačne preukázané protokolom a rozhodnutím v daňovom konaní, týkajúcom sa spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. Rovnako tak ani odberatelia spoločnosti A.P.P.I spol. s r.o. nemohli preukázať konkrétneho dodávateľa konkrétneho tovaru a čo sa týkalo toho, či tento subjekt prejavoval akékoľvek známky nezákonnosti v jeho činnosti, uvedené nebolo predmetom daného sporu, preto vykonanie takého dôkazu by bolo nadbytočné. Taktiež nadbytočné sa javilo aj vykonanie výsluchu P. O., keďže sa s touto osobou žalobca nikdy nestretol a samotné preukázanie vzťahu medzi subdodávateľom a dodávateľom ešte neznamená aj unesenie dôkazného bremena vo vzťahu k žalobcovi. Overenie subjektu na začiatku zmluvného vzťahu nie je zárukou, že zmluvný partner vyplní dôkaznú núdzu žalobcu, nakoľko žalobca, ak si chcel uplatniť odpočítanie dane z pridanej hodnoty, mal si zabezpečiť ku každému obchodnému vzťahu dostatok dôkazov tak, aby nevznikli správcovi dane pochybnosti o existencii tovaru a totožnosti deklarovaného dodávateľa. Uvedené je možné subsumovať aj na dôkazy navrhnuté v rámci daňového subjektu DANER GASTRO s. r. o., v rámci čoho žalobca navrhoval výsluch p. M., ale keďže nebolo možné takéto osobu identifikovať, takýto návrh bolo potrebné považovať za nedôvodný a pripísať ho na ťarchu žalobcovi, ktorý si dostatočne nezistil totožnosť osoby, s ktorou koná. Nie je vôbec zrejmé, či žalobca si akýmkoľvek spôsobom okrem splnomocnenia zistil vôbec totožnosť osoby (napr. občiansky preukaz a pod.). V tomto ohľade by neobstál ani výsluch B. F. a p. M., ku skutočnostiam ohľadom skladovania, pretože opätovne by potvrdili len kto si skladovanie tovaru objednal, ale nie vlastníctvo tovaru a teda konkrétneho dodávateľa. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý aj rozhoduje, ktoré dôkazy vykoná a tie, ktoré nevykoná odôvodní, prečo ich nevykonal. Ak má správca dane dostatok dôkazov na to, aby bola spochybnená transakcia tak, ako vyplýva z predložených dokladov, je na žalobcovi ako daňovom subjekte, aby vyvrátiť sporné tvrdenia. Uvedené však nemožno preukazovať existenciou tovaru, keď existencia tovaru spochybnená nebola.
V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že výpovede osôb, akými sú bývalí konatelia, resp. splnomocnený zástupcovia deklarovaných dodávateľov kontrolovaných daňových subjektov, prípadne ich subdodávateľov, zo svojej podstaty nemôžu mať charakter rozhodujúcich dôkazov, pretože ich obsahom, vzhľadom na postavenie takýchto svedkov, môže mať len charakter tvrdení, resp. vyhlásení, ktoré je potrebné ďalej preukazovať. Za svedka vo všeobecnosti (v materiálnom zmysle) nemôže byť považovaná osoba, ktorá bola priamo zainteresovaná v preverovaných skutočnostiach (ako ich aktér) a ktorá tak vypovedá o svojom vlastnom postupe (obhajuje ho). Z uvedeného vyplýva, že daňové orgány správne označili opätovný výsluch konateľky spoločnosti LABET, s.r.o. a tiež jej splnomocneného zástupcu len ako podporné dôkazy. Takémuto dôkazu nie je možné pripisovať význam a váhu svedeckej výpovede, ale skôr význam procesnej obrany, ktorú je taktiež potrebné náležite vyhodnotiť v súlade s ostatnými dôkazmi.
73. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 03. 10. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 v sume 371.483,11 eur, nepriznal nadmerný odpočet v sume 351.664,21 eur a vyrubil daň v sume 19.818,90 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane zo dňa 03. 10. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa 21. 07. 2020. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
74. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodali deklarovaní dodávatelia, resp. nebolo preukázané, kto vôbec tento tovar dodal). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam
správcu dane a zaujať k nim stanovisko a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia, pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s odôvodnením a závermi uvedenými v napadnutom rozhodnutí, nemôže byť považovaná za nedostatok napadnutého rozhodnutia.
75. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.
76. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, vychádzajúc z toho, že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.
77. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.