Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-95-2021.pdf
PDF · 101.54 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Janovicovou v spore žalobcu: MS Art Designe s. r. o., so sídlom Bajzova 4, 040 01 Košice, IČO: 36 833 304, zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 1.104,99 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,99 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.104,99 eur od 12.04.2020 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou z 24.06.2021, postúpenou Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom upomínacím Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.10.2021, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,99 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.06.2019 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle VW Golf, EČV: W., ktorého vlastníkom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť BT Projekt, s.r.o. (poškodený). Poistná udalosť bola žalovanému oznámená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXXX. Poškodený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške 1.598,99 eur bez DPH, ktorá (suma) bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 20200049. Žalovaný však uznal výdavky na opravu len do výšky 328,- eur. Nepriznanie nárokov žalovaný odôvodnil tým, že oprava vozidla nebola vykonaná technológiou podľa zápisu o poškodení motorového vozidla (PDR metóda). Vozidlo opravené lakovaním. Primeraný náklad na opravu vozidla kalkulácia AUDATEX. Žalobca si žalobou uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 1.104,99 eur nepriznanej žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti. Predmetný nárok bol poškodeným postúpený na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17.04.2020. 2.1. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad; ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody (poistnej udalosti) a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Servis žalobcu pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby bolo motorové vozidlo z technického a funkčného hľadiska rovnako
prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola uskutočnená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. 2.2. Zdôraznil, že spôsob opravy je záležitosťou odborného subjektu - autoservisu, ktorý má zvážiť spôsob opravy. Kalkuláciou žalovaného (AUDATEX) je určená potenciálna škoda, nie však skutočná škoda, pretože kalkulačný program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy poškodeného vozidla. Z kalkulácie žalobcu vyplýva, že ten použil kalkulačný program Silver DAT, pričom rozdiely medzi jednotlivými kalkulačnými programami nemôžu byť na škodu poškodeného. Právny poriadok ani žalovaný neupravujú, ktorý (a či vôbec) kalkulačný program má záväzný charakter. Žalobca považuje oznámenie o poistnom plnení žalovaného za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, keďže dôvody krátenia v ňom uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal, nepodložil dôkazmi. Svojvôľa žalovaného pri stanovení nákladov na opravu je neakceptovateľná. Žalovaný mal vykonať šetrenie poistnej udalosti riadne a svoje závery aj riadne odôvodniť. Nemožno ako porušenie povinnosti poškodeným vnímať to, že servis ako odborný subjekt vykonal riadne a účelne opravu ním určeným spôsobom, ktorý bol „v rozpore“ s kalkuláciou žalovaného.
3. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel platobným rozkazom z 13.07.2021 sp. zn. 10Up/602/2021, proti ktorému žalovaný podal odpor. V predmetnom odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. 3.1. Namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keď podľa neho poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z ktorej vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, a preto nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý má predstavovať pohľadávku žalobcu. Podľa žalovaného je zmluva o postúpení pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom. 3.2. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný odkázal na oznámenie o poistnom plnení a skutočnosti v ňom uvedené, v zmysle ktorého sa poškodený preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia; súčasne predložil kalkuláciu nákladov na opravu v systéme AUDATEX. Žalovaný má za to, že likvidácia predmetnej poistnej udalosti bola realizovaná v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami.
4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie nemôže obstáť z dôvodu, že poškodenému vznikla škoda ako aj nárok na jej náhradu momentom vzniku škodovej udalosti, ktorý sa neviaže na vykonanie opravy motorového vozidla. Ak by poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady (na opravu motorového vozidla) a následne žiadať ich preplatenie, poprel by sa tým základný význam a účel samotného poistenia. Poistený (poškodený) ako veriteľ postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie; nepostúpil teda svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. 4.1. K žalovaným predloženej kalkulácii nákladov na opravu (AUDATEX) žalobca uvádza, že táto v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako objektívny nástroj na výpočet výšky poistného plnenia. Kalkulácia nemá záväzný charakter, keďže žiadny právny predpis ani všeobecné podmienky žalovaného neurčujú, ktorý kalkulačný program je smerodajný či záväzný. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, na základe ktorých neuhradil žalobcovi poistné plnenie v plnom rozsahu, čoho následkom má byť (žalovaného) neúspech v spore. 4.2. Žalovaný v podanom odpore nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu; žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že tento jeho postup je dôvodný.
5. Žalovaný sa k replike žalobcu, doručenej mu 08.03.2022, nevyjadril.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. XXXXXXXX z 15.03.2020 na sumu 1.598,99 eur bez DPH, kalkuláciou nákladov na opravu (žalobcovou) v systéme DAT/Silver z 13.03.2020, oznámením o poistnom plnení vo výške 328,- eur z 30.03.2020, kalkuláciou nákladov na opravu (žalovaného) metódou PDR z 27.06.2019, zápisom o poškodení motorového vozidla z 11.07.2019, zmluvou o postúpení pohľadávky zo 17.04.2020, posudkom - kalkuláciou č. XXXXXXXXXX z 11.07.2019 ako i ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutkový stav:
7. Z vyjadrení strán počas súdneho sporu mal súd za nesporný vznik poistnej udalosti 27.06.2019 v podobe vzniku škody na motorovom vozidle VW Golf, EČV: W. vo vlastníctve spoločnosti BT Projekt, s.r.o., ktoré bolo v čase vzniku poistnej udalosti havarijne poistené u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodený si vzniknutú škodu na poistenom vozidle nechal opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného vozidla boli podľa faktúry žalobcu č. XXXXXXXX z 15.03.2020 vo výške 1.598,99 eur bez DPH; táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Žalovaný však uhradil na účet autoservisu (žalobcu) poistné plnenie len vo výške 328,- eur. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie sumy, ktorá nebola priznaná žalovaným v rámci poistného plnenia z poistnej udalosti, a to vo výške 1.104,99 eur po odpočítaní DPH a spoluúčasti (166,- eur). Medzi stranami bolo sporné, či je žalobca aktívne vecne legitimovaný. Iné skutočnosti žalovaný v odpore nerozporoval, preto sa pre potreby predmetného konania považujú za nesporné.
8. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 8.1. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 8.2. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 8.3. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. 8.4. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 8.5. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom. 8.6. Podľa § 529 ods. 1 Občianskeho zákonníka námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
9. Súd konštatuje, že žaloba žalobcu má všetky zákonom predpísané náležitosti, keďže žalobca v nej úplne opísal rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatnený procesný nárok: jednak opísal vznik uplatneného nároku spočívajúceho v nákladoch spojených s opravou motorového vozidla VW Golf, EČV: W., ako aj základ nároku voči žalovanému s odkazom na oznámenie žalovaného o poistnom plnení a ním uskutočnené (podľa žalobcu nedôvodné) krátenie poistného plnenia. Žalobca uplatnený nárok taktiež podložil dôkazmi, z ktorých je zrejmé, z čoho vychádzala suma opravy poškodeného motorového vozidla. 9.1. K námietke žalovaného, vznesenej na pojednávaní, že žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno tiež preto, že nepredložil poistnú zmluvu o dojednanom havarijnom poistení motorového vozidla, zmluvné dojednania k nej resp. poistku, neobstojí, keďže poistný vzťah medzi sporovými stranami nebol žalovaným v priebehu konania spochybňovaný; tento mal súd dostatočne preukázaný predloženými listinnými dôkazmi.
10. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou vecnej legitimácie, pričom námietku žalovaného týkajúcu sa absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú a nezodpovedajúcu skutočnosti. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
11. Súd poukazuje na to, že z článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo 17.04.2020 jednoznačne vyplýva, že jej predmetom je postúpenie sumy 1.104,99 eur, pričom táto pohľadávka postupcu predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry žalobcu (servisu) č. 20200049, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 8014040093.
11.1. K námietke neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd uvádza, že poistený môže už odo dňa vzniku nároku na poistné plnenie (t. j. odo dňa, kedy došlo k poistnej udalosti) s týmto nárokom disponovať, aj keď ešte nie je zrejmá výška poistného plnenia, ktoré je poisťovňa povinná poskytnúť. Poistený tak môže nárok na poistné plnenie postúpiť zmluvou na inú osobu. 11.2. Spoločnosť BT Projekt, s.r.o. (poškodený) bol oprávnený postúpiť nárok na poistné plnenie na žalobcu, predložená zmluva o postúpení pohľadávky zo 17.04.2020 obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže sú v nej špecifikované zmluvné strany, ako aj pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia. Ako nedôvodné vyhodnotil súd aj tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale záväzku žalobcu. Súd poukazuje na to, že predmetom postúpenia bol nárok poisteného (spoločnosti BT Projekt, s.r.o.) proti žalovanému na zaplatenie časti poistného plnenia (v sume 1.104,99 eur), ktoré žalovaný podľa názoru poisteného neoprávnene odmietol poskytnúť.
12. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalovaného, predneseným na pojednávaní, že zmluva o postúpení pohľadávky je absolútne neplatná z dôvodu, že v predmetnej zmluve sa síce uvádza, že postúpenie je odplatné, avšak v prípade odplatného postúpenia musí byť v zmluve jednoznačne určená výška odplaty, resp. presne určený spôsob jej výpočtu. 12.1. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť odplatné aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky, a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená, a to ani v prípade odplatného postúpenia. Inými slovami povedané, v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky nemá čo súd zaujímať, za koľko bola pohľadávka postúpená, súd má len rozhodnúť o tom, či je dlžník povinný postúpenú pohľadávku uhradiť postupníkovi. Z pohľadu dlžníka je táto informácia taktiež irelevantná, keďže je povinný len postúpenú pohľadávku splniť subjektu uvedenému v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, resp. subjektu, ktorý mu postúpenie pohľadávky preukázal. Odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník uplatňuje voči postupcovi svoje práva podľa § 527 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/64/2019 z 11. decembra 2019). Hodnota postupovanej pohľadávky a výška odplaty za postúpenie nie sú obligatórnymi náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky [rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/1185/2012 (C 13969)]. Dojednanie o tom, či je pohľadávka postupovaná odplatne či bezodplatne, prípadne o výške odplaty, nie je náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 31Cdo/1328/2007).
13. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadroval k nutnosti maximálneho rešpektu k princípu autonómie vôle, a to osobitne pri posudzovaní zmlúv všeobecnými súdmi. Pritom dôvodil, že autonómia vôle predstavuje elementárnu podmienku fungovania právneho štátu (I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007) s tým, že ide o jeden z prejavov viazanosti štátnej moci zákonom (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd). V súkromnoprávnej sfére nie každý rozpor so zákonom má za výsledok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Zmyslom ochrany legality v súkromnoprávnej sfére je ochrana súkromnoprávnych vzťahov, teda predovšetkým ochrana zmluvných vzťahov podľa zásady „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať). 13.1. Skutočnosť, že autonómia vôle je bezprostredne aplikovateľná (a voči štátnej moci vynútiteľná), sa potom prejavuje v tom, že ak súd interpretuje v súdnom konaní medzi účastníkmi uzavretú zmluvu, musí k nej pristupovať nie tak, že táto má byť bezchybná, ale tak, že v nej (prostredníctvom nej) jednotlivec vyjadril, čo chce (resp. to, čo chcel) dosiahnuť. Súd musí pri riešení sporu identifikovať ekonomický účel právneho konania (zmluvy) a túto hospodársku funkciu sa snažiť zachovať (a to samozrejme ale len vtedy, ak taký hospodársky účel zmluvy neodporuje zákonu, dobrým mravom a pod.). Je povinnosťou súdu s ohľadom na zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou (I. ÚS 640/2014, 4 Cdo 95/2019) a na uvedenú relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít spor rozhodnúť tak, aby to zodpovedalo zásade rozumného a spravodlivého usporiadania vzťahu medzi jeho účastníkmi, a pritom starostlivo prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ide o koncepciu tzv. materiálneho vedenia sporu; § 191 ods. 1 CSP).
14. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca je nositeľom práva uplatneného žalobou a aktívne vecne legitimovaným subjektom v rozhodovanom spore.
15. Záverom súd uvádza, že žalovaný v spore nepoprel účinne výšku žalobou uplatnenej pohľadávky, keďže jeho konštatovanie v odpore, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia odkazuje na oznámenie o poistnom plnení a na skutočnosti v ňom uvedené, z ktorého sa poškodený dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu nebola poskytnutá časť poistného plnenia, pričom poukázal na kalkuláciu nákladov na opravu vypracovanú systémom AUDATEX, nepredstavuje účinné popretie žalobou uplatneného nároku. 15.1. Pokiaľ chcel žalovaný účinne poprieť výšku uplatneného nároku, bol povinný poprieť skutkové tvrdenia žalobcu a uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (k tomu viď znenie ustanovenia § 151 ods. 2 CSP).
16. Z uvedených dôvodov súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.104,99 eur.
17. Žalobca si v konaní uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky. Právny vzťah medzi poškodeným (spoločnosťou BT Projekt, s.r.o.) a žalovaným, založený poistnou zmluvou, je podľa názoru súdu obchodným záväzkovým vzťahom podľa ustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, keďže poistná zmluva bola uzavretá medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v rámci ich podnikateľskej činnosti. Preto je potrebné na príslušenstvo pohľadávky aplikovať komplexnú úpravu úrokov z omeškania a ďalšieho príslušenstva pohľadávky obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. 17.1. V zmysle § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9 % odo dňa nasledujúceho po 15. dni odo dňa ukončenia šetrenia poistnej udalosti žalovaným. Žalovaný oznámením z 30.03.2020 oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti 27.03.2020, do omeškania sa teda dostal 12.04.2020. Súd preto žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 1.104,99 eur od 12.04.2020 do zaplatenia. 17.2. Súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu spojenú s uplatnením pohľadávky podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. vo výške 40,- eur.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 18.1. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).