Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_7Co-226-2019.pdf
PDF · 86.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/226/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: W. H., F.. XX.X.XXXX, T. S. X, T., zastúpenej: JUDr. Eva Krištofiaková, advokátka, so sídlom Zelená 11, Malinovo proti žalovanej: UNIQA pojišťovna, a.s., IČ: 492 40 480, so sídlom Evropská 136/810, Praha 6, 160 12 Česká republika o zaplatenie 1 851,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.11.2018, č.k. 11Csp/17/2017-144, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
Žalobkyni sa proti žalovanej priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1 851,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1 851,57 eur od 29.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a žalobkyni priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 442 ods. 1, 3, § 443 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 4 ods. 2, § 11 ods. 5 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“) a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že na motorovom vozidle žalobkyne vznikla škoda škodovou udalosťou zo dňa 30.10.2016, ktorú žalobkyňa oznámila a požiadala žalovanú o poistné plnenie zo zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla dojednaného so žalovanou, ktorá na základe oznámenia o ukončení šetrenia škodovej udalosti zo dňa 13.12.2016 plnila žalobkyni vo výške 1 629,16 eur (plnenie pozostávalo z nákladov na opravu motorového vozidla rozpočtom v sume 1 089,16 eur a v sume 540 eur za prenájom náhradného motorového vozidla). Výška žalovaného nároku predstavovala rozdiel medzi úhradou zo strany poisťovne a výškou určenia škody určenú znalcom O.. P. Š. na základe znaleckého posudku v spojení s jeho doplnkom č. 1, ktorý v konaní predložila žalobkyňa. Súd prvej inštancie uviedol, že z doplnku č. 1 znaleckého posudku mal preukázané, že technická hodnota TH2 opravovaných skupín je 28,07%. S poukazom na § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení mal súd prvej inštancie za to, že ku škodovej udalosti dňa 30.12.2016 vedenej v poisťovni pod H. XXXXXXXXXX jednoznačne došlo a žalobkyňa svoj nárok preukázala doloženým znaleckým posudkom v spojení s jeho dodatkom, preto žalobe vyhovel a okrem istiny priznal žalobkyni aj úroky z omeškania od 29.12.2016, ktoré sú vyčíslené od splatnosti poistného plnenia po ukončení šetrenia o poistnom plnení. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a úspešnej žalobkyni priznal nárok na plnú náhradu trov konania.
3. Proti rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že žalobkyni poskytla poistné plnenie ako skutočnú škodu určenú kalkuláciou nákladov na opravu certifikovaným výpočtovým systémom, nakoľko žalobkyňa sa prostredníctvom prijímacieho technika spoločnosti ROBSON SECURITY, s.r.o. vyjadrila, že výšku škody preukáže vystavenou faktúrou za opravu poškodeného vozidla, čo sa však nestalo. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie stotožnil s názormi žalobkyne, že skutočná škoda je správne uvedená v znaleckom posudku napriek vecným námietkam k obsahu znaleckého posudku a jeho doplneniu, ktoré predniesla v priebehu konania. Poukázala na konštatovanie súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 12.11.2018, že sporná je výška nároku ako aj to, či skutočne bola vystavená faktúra na žalovanú sumu a táto suma aj zaplatená, pretože na túto otázku nedala právna zástupkyňa žalobkyne kladnú odpoveď. Konštatovala, že v doplnení znaleckého posudku znalec uviedol, že oprava bola vykonaná v rozsahu kalkulácie opravy a bola vykonaná kvalitne, avšak uvedenú kvalitu preukázal dvomi farebnými fotografiami bez bližšej špecifikácie. V súvislosti so znením § 17 ods. 5 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, v zmysle ktorého okrem iného musí celková skladba znaleckého posudku umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov, mala za to, že znalec túto podstatnú skutočnosť na verifikovanie skutočnej škody na vozidle ani v doplnení znaleckého posudku nepreukázal. Podľa jej názoru sa súd prvej inštancie nevysporiadal s niektorými spornými otázkami, a to ako je možné, že znalec sa vo svojom znaleckom posudku odvoláva na kalkuláciu nákladov na opravu na neautorizovaný servis ROBSON SECURITY, s.r.o. a zároveň dodáva cenník opravárenských prác oficiálneho importéra PORSCHE INTER AUTO, s.r.o.; ako dospel znalec k záveru o výške škody na vozidle, ak vozidlo pred vypracovaním znaleckého posudku nemal fyzicky k dispozícii; ak znalec konštatoval, že oprava vozidla bola vykonaná v rozsahu kalkulácie uvedenej v posudku a bola vykonaná kvalitne, aké náhradné diely boli použité pri oprave a aká bola kvalita lakovania vozidla; z akého dôvodu nebola vystavená faktúra za opravu vozidla. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu a rozhodol v neprospech žalovanej napriek tomu, že nebola reálne preukázaná výška škody na vozidle žalobkyne (skutočne vykonanou opravou), len kalkuláciami nákladov na opravu, čo nie je v súlade s § 442 v kontexte s § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, nakoľko kalkulácia sama o sebe len predpokladá očakávané (nie reálne) náklady na opravu. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, v ktorom by sa vyriešila otázka správneho určenia výšky škody na vozidle, preukázania skutočne vykonanej opravy na vozidle a preukázania zaplatenia za opravu vozidla.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila podaním zo dňa 28.3.2019, v ktorom konštatovala, že výšku škody určil znalec znaleckým posudkom, pričom žalovaná uhradila škodu „rozpočtom“ s tým, že spôsob výpočtu skutočnej škody žalovaná nepreukázala a predložila iba kalkuláciu opravy z AUDATEX- u. Poukázala na to, že žalovaná mala dostatok času v rámci konania, aby vedela svoje námietky vo veci znaleckého posudku preukázať iným odborným posudkom, prípadne inou odborne spôsobilou osobou. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.4.2012, sp.zn. 5Cdo/200/2011 mala za to, že skutočnosť či bola alebo nebola vyhotovená faktúra za opravu vozidla, je irelevantná. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
5. Žalovaná reagovala podaním zo dňa 18.6.2019, v ktorom sa vyjadrila, že pracovníci poisťovne za účelom dodržania § 11 ods. 6 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení poskytli poistné plnenie podľa zisteného rozsahu poškodenia a jeho zdokumentovania, teda vykonanou kalkuláciou nákladov na opravu, podľa ktorej sa mohla vykonať oprava poškodeného vozidla, ak by si ho žalobkyňa dala aj reálne opraviť; žalobkyňa ani znalec však nepreukázali, že by sa oprava aj skutočne vykonala, keďže aj samotný znalec použil len kalkuláciu nákladov na opravu. Uviedla, že ak vychádzame z premisy, že všetky výpočty nákladov na opravu mali zohľadňovať skutočnú škodu na vozidle, ktorá by mala zodpovedať uvedeniu vozidla do pôvodného prevádzkyschopného technického stavu v cestnej premávke, potom sú tu tri skutočné škody: 1 081,16 - plnené žalovanou, 2 940,73 eur - škoda určená znalcom a 2 782,06 eur - kalkulácia opravy neautorizovaným servisom. Na základe uvedeného nesúhlasila s názorom žalobkyne, že iba znalecký posudok preukazuje správnu výšku skutočnej škody. Poukázala na to, že žalovaná si nedala vyhotoviť odborný posudok ani nenavrhla vykonať dokazovanie
ďalším znaleckým posudkom z dôvodu neúmerného zvyšovania nákladov na súdny proces. Mala za to, že ak poukázala na nedostatky v znaleckom posudku, súd tieto vyhodnotí a zaviaže žalobkyňu na riadne preukázanie nákladov na opravu vozidla predloženou faktúrou. Takto sa však javí, že z oboch sporových strán boli predložené len kalkulácie v iných cenových reláciách o nákladoch na opravu, teda išlo o tvrdenie proti tvrdeniu.
6. Žalobkyňa sa vyjadrila v podaní doručenom dňa 17.7.2019 v tom zmysle, že žalovaná neuhradila skutočnú škodu na vozidle, ale iba akési prepočty rozpočtom, pričom jej argumentácia vo veci nepredloženia svojho znaleckého posudku zaťažuje v tomto prípade žalovanú, keď nevyužila možnosti vyplývajúce jej z procesnej obrany.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí náležite a dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).
8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.).
9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.
10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
13. Odvolací súd v prejednávanej veci konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania a dospel k záveru o preukázaní nároku žalobkyne. V prejednávanej veci žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody, ktorú utrpela na svojom motorovom vozidle, a to voči žalovanej ako poisťovni, ktorá mala uzavreté povinné zmluvné poistenie s poisteným, ktorý spôsobil škodu. Využijúc svoje právo vyplývajúce jej z § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení teda uplatnila svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Odvolací súd v súvislosti s nárokom na náhradu škody poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená, teda rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody (R 5/1988, R 25/1990). Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy. Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu (R 13/1985) - z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.3.2010, sp.zn. 5Cdo/89/2008. Berúc do úvahy uvedený právny názor, je v prejednávanom prípade potom irelevantné, či žalobkyňa svoje poškodené vozidlo nechala opraviť alebo nie a argumentácia žalovanej o nutnosti predloženia faktúr za opravu vozidla je nedôvodná. Podstatným v spore bolo preukázanie skutočnej škody, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, ktorú povinnosť si žalobkyňa splnila predložením znaleckého posudku. Námietky žalovanej vo vzťahu k znaleckému posudku a jeho doplneniu neboli spôsobilé vyvrátiť tvrdenia žalobkyne o výške škody bez ich podporenia vlastnými dôkazmi v podobe znaleckého posudku. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď prihliadal na závery znaleckého posudku a jeho doplnenia, ktorý žalovaná kvalifikovaným spôsobom nespochybnila,
pričom ak žalovaná mienila v konaní pred súdom prvej inštancie spochybňovať závery, ku ktorým dospel znalec v znaleckom posudku, bolo jej povinnosťou tvrdiť a následne i včas predložiť ku svojim tvrdeniam procesne relevantné dôkazné prostriedky spochybňujúce odborné závery znalca. Odvolateľa ako stranu sporu totiž zaťažuje dôkazné bremeno pre každé tvrdenie súvisiace s následnou rozhodovacou činnosťou konajúceho súdu, a preto nebolo postačujúce, keď len vznášal výhrady voči znaleckému posudku ako výsledku špecializovanej odbornej činnosti vykonanej za podmienok ustanovených v zákone č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, bez opory v dôkazných prostriedkoch (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 1Sžd 4/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 10/2015, pod číslom 102).
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
15. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p., a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).