Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-2135-2020.pdf
PDF · 122.68 KB
Case nature
Subarea
20Ek/2135/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. XX, XXX XX D., právne zastúp.: Čahoj & Lelák, s.r.o., so sídlom 29. augusta 2265/19, 811 09 Bratislava, IČO: 53 113 331, proti povinnému: ZLATEA s.r.o., so sídlom Komenského 2062/51, 927 05 Šaľa, IČO: 52 403 882, právne zastúp.: iTRUST Legal, s. r. o., so sídlom Trnavská cesta 50A, 821 02 Bratislava, IČO: 36 808 181, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 24.500 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Júliusa Rosinu, so sídlom Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, pod sp. zn. 2425EX 134/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2135/2020 zo dňa 13. septembra 2022, takto
rozhodol:
I. Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2135/2020 zo dňa 13. septembra 2022 v celom rozsahu z r u š u j e a vec v r a c i a vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a rozhodnutie.
II. Povinný m á voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania o sťažnosti v sume 255,96 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia k rukám právneho zástupcu povinného.
III. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Dňa 13.09.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 20Ek/2135/2020, ktorým vo výroku I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a vo výroku II. uložil povinnému povinnosť nahradiť oprávnenému trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 510,10 Eur.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16.12.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 24.500,- Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu: Notárska zápisnica č. N198/2020 Nz 14629/2020 NCRIs 14898/2020 zo dňa 04.06.2020 spísanej na Notárskom úrade v Bratislave notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 29.01.2021 vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Júliusovi Rosinovi, so sídlom exekútorského úradu Stummerova 1553, 955 01 Topoľčany, ktorý ju vedie pod č. 2425EX 134/21. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie. Hlavným argumentom podaného návrhu povinného na zastavenie exekúcie bola námietka, že konateľka povinného uznala vo vzťahu k oprávnenému záväzok na vrátenie pôžičiek, ktorý v tom čase splatný ešte nebol, nakoľko vrátenie pôžičiek (splatnosť) bola v jednotlivých zmluvách o pôžičke (zo dňa 15.09.2019, 25.10.2019 a 07.11.2019) dohodnutá do 31.12.2024. Povinný ďalej poukazoval na skutočnosť, že obsahom Zmlúv o pôžičiek nebola dohoda o výške úroku z omeškania, preto zo strany konateľky povinného ani nemohlo dôjsť k uznania záväzku na úhradu úroku z omeškania
vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, pričom aktuálna sadzba úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy predstavuje 5% ročne a veriteľ nie je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške, ktorá je v rozpore s právnym predpisom. Okrem toho povinný ďalej uviedol, že notárska zápisnica obsahuje záväzok na úhradu zmluvnej pokuty, čo je však v rozpore s § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého takýto záväzok jej obsahom byť nemôže.
3. Súd preskúmal predložený návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a zadováženými listinami nielen z hľadiska jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti, ale vzhľadom na § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku posúdil, či nárok vyplývajúci z notárskej zápisnice ako exekučného titulu nie je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Konštatoval, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017 podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku), možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Právnym záväzkom je súkromnoprávny záväzok, ktorý v čase spísania zápisnice už existuje, a povinná osoba v notárskej zápisnici súhlasí s tým, aby sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom a podkladom pre exekúciu. Právnym dôvodom sa rozumie právny titul, na základe ktorého existuje právny záväzok. Najčastejšie je ním zmluva. Oprávnená a povinná osoba musí byť vyznačená spôsobom zodpovedajúcim označeniu podľa Exekučného poriadku a podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Predmet plnenia, ktorým je predmet záväzkovo- právneho vzťahu, musí byť presne vyznačený. V notárskej zápisnici môže byť uvedený čas plnenia, ktorý už uplynul, alebo ešte len nastane v budúcnosti. S tým súvisí vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Súhlas povinného s vykonateľnosťou je náležitosťou notárskej zápisnice, na základe ktorej sa zápisnica stáva exekučným titulom. Ide o jednostranný právny úkon povinného, ktorý nemôže byť dodatočne odvolaný. V prípade notárskej zápisnice, so súhlasom jej vykonateľnosti, treba mať na zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi, nakoľko takáto zápisnica nie je rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti, ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány. Z ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, notárska zápisnica je exekučným titulom expressis verbis len pre istinu a úrok z omeškania. Inak, teda v prípade, ak záväzok povinnej osoby vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo iné plnenie ako poskytnutie peňažných prostriedkov, sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút. Ak exekučný titul napriek uvedenému vymedzeniu bude obsahovať aj záväzok nad rámec ustanovenia § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, súd má za to, že takáto notárska zápisnica je neplatná, avšak iba v časti v ktorej odporuje zákonu (§ 41 OZ).
4. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení konštatoval, že, že exekučným titulom je notárska zápisnica, ktorej súčasťou je Uznanie záväzku povinného vo výške 24.500 Eur voči oprávnenému, ktoré vznikli na základe: Zmluvy o pôžičke č. 092019 zo dňa 15.09.2019 na sumu 5.500 Eur, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2020, splatná dňa 31.05.2020, vrátane príslušenstva spočívajúceho v úroku vo výške 0,5% ročne z požičanej sumy a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy; Zmluvy o pôžičke č. 102019 zo dňa 25.10.2019 znejúcej na sumu 14.000 Eur, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2020, splatná dňa 31.05.2020, vrátane príslušenstva spočívajúceho v úroku vo výške 0,5% ročne z požičanej sumy a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy; Zmluvy o pôžičke č. 112019 zo dňa 07.11.2019 znejúcej na sumu 5.000 Eur, v znení Dodatku č. 1 zo dňa 15.01.2020, splatná dňa 31.05.2020, vrátane príslušenstva spočívajúceho v úroku vo výške 0,5% ročne z požičanej sumy a úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne z dlžnej sumy; ktoré sa dlžník (povinný) zaviazal zaplatiť do 30.06.2020. Označené zmluvy boli súčasťou príloh k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Je v nich uvedené, že dlžník sa zaväzuje splatiť pôžičky jednorázovou splátkou po písomnej výzve veriteľa, najneskôr dňa 31.12.2024. Povinný však nepredložil dodatky k týmto zmluvám ani komunikáciu s veriteľom. Vyšší súdny úradník preto vychádzal zo skutkového stavu uvedeného v uznaní dlhu. Ďalej sa vyšší súdny úradník zaoberal otázkou, či sa v danom prípade jedná o uznanie dlhu podľa § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka alebo uznanie záväzku podľa §
323 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko finančné prostriedky požičala fyzická osoba právnickej osobe a účastníci zmluvy si výslovne podľa § 262 Obchodného zákonníka nestanovili, že sa jedná o uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka, nejedná sa o obchodno-záväzkový vzťah, ale o uznanie dlhu podľa Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu je zabezpečovací právny inštitút podľa Občianskeho zákonníka, prostredníctvom ktorého dochádza k zabezpečeniu práv a povinností zo záväzkov. Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorým dlžník vyhlasuje, že uznáva svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Základným obsahovým prvkom inštitútu uznania dlhu je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že dlh v čase jeho uznania trval, ktorá sa prejavuje najmä v procesnej rovine, ako prenesenie dôkazného bremena na dlžníka a posilnenie postavenie veriteľa. Z procesného hľadiska tak nastáva výmena úloh procesných strán (žalobcu a žalovaného), na základe ktorej sa dôkazné bremeno presúva zo žalobcu na žalovaného. Žalovaný je tak svoju procesnú obranu nútený viesť v negativistickom smere, a teda vyvrátiť samotnú existenciu dlhu a zároveň vyvrátiť svoj prísľub, tento dlh splniť. Povinný namietal, že oprávnený nepredložil notárovi pri spísaní notárskej zápisnice Zmluvy o pôžičkách, ktoré zakladajú záväzok povinného, ale iba uznanie dlhu povinným. Notár nie je povinný preskúmavať obsah predkladaných dokumentov, riadi sa pri svojej činnosti Notárskym poriadkom a dbá hlavne na to, aby notárska zápisnica obsahovala všetky zákonné náležitosti. K námietke povinného, že úrok z omeškania nebol zmluvne dohodnutý, vyšší súdny úradník uviedol, že vychádzal z uznania dlhu, pretože tento právny úkon je skutkovo založený na vyššie spomínaných zmluvách o pôžičkách a ich dodatkoch. Preto pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávnenému priznal aj zmluvné úroky z omeškania, tak ako sú uvedené v uznaní dlhu. Úroky z omeškania neposudzoval v kontexte súladnosti so zákonom, pretože v uznaní dlhu si ich výslovne dohodli povinný s oprávneným. Vyšší súdny úradník napokon ustálil, že predložená notárska zápisnica obsahuje vymedzenie právneho záväzku, ktorým je povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému finančný záväzok vyplývajúci z Uznania dlhu zo dňa 04.06.2020, obsahuje presnú individualizáciu oprávneného a povinného, právny dôvod, predmet a čas plnenia a teda presné vymedzenie práv a povinností na plnenie, ako aj vyhlásenie osoby povinnej, že s vykonateľnosťou notárskej zápisnice súhlasí. Zároveň nezistil, že uznanie dlhu povinného ako jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenému by nespĺňal požiadavky uvedené v ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka, a preto mal za to, že neexistuje dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená a návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 29.09.2022, podal povinný sťažnosť dňa 12.10.2022. Súd preto konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas.
6. V podanej sťažnosti povinný žiadal súd, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na vydanie nového rozhodnutia, alebo napadnuté rozhodnutie zmenil a exekúciu zastavil. V danom prípade vyšší súdny úradník vec nesprávne právne posúdil, pretože vo vzťahu k vyvrátiteľnej právnej domnienke z uznania dlhu (že dlh v čase jeho uznania trval a ktorá má za následok prenesenie dôkazného bremena na dlžníka a posilnenie postavenia veriteľa) nedošlo k prenosu dôkazného bremena na povinného. Povinný spochybňuje obsah uznania dlhu, ktorý celkom zjavne nekorešponduje obsahu dokladov, z ktorých záväzok povinného voči oprávnenému vyplýva (t.j. zmluvy o pôžičke vrátane dodatkov) a ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Nie je prípustné, aby z uznania dlhu spísaného vo forme notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, vyplývali skutočnosti, ktoré nezodpovedajú obsahu dojednaných zmlúv o pôžičke, ktoré predstavujú právny titul záväzku. Vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí nijako nezdôvodnil rozpor medzi obsahom uznania dlhu a uzavretých zmlúv o pôžičke. Napriek tomu, že uznaním dlhu zo dňa 04.06.2020 došlo k založeniu vyvrátiteľnej domnienky o jeho existencii v čase uznania, nie je možné odmietnuť námietku povinného o neexistencii dohody o zmene splatnosti dlhu a úrokoch, a to jednak z dôvodu, že takého uznanie je v priamom rozpore s dohodou strán o splatnosti dlhu a jeho úročení vyplývajúcou z uzavretých zmlúv a tiež z dôvodu, že povinný namieta neexistenciu dohody, ktorou bola zmenená splatnosť dlhu či dojednané iné úročenie alebo sankčné úročenie, ako je uvedené v uzavretých zmluvách. Negatívnu skutočnosť (neexistenciu dohody) nie je možné preukázať. Svoju dôkaznú povinnosť oprávnený nemôže splniť len predložením uznania dlhu, pretože uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka sa zakladá domnienka o existencii dlhu v čase jeho uznania len vo vzťahu k právnemu dôvodu a jeho výške, avšak nie aj k jeho splatnosti. Konajúci vyšší súdny úradník vec nesprávne posúdil, ak dospel k záveru, že dlh existuje čo do jeho výšky, právneho titulu a aj jeho splatnosti tak, ako bolo uvedené v uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice. Pokiaľ teda nenastala splatnosť dlhu, nemohlo dôjsť k omeškaniu s jeho úhradou zo strany povinného, a nemohlo dôjsť k naplneniu podmienok na vykonanie notárske zápisnice pre omeškanie povinného (dlžníka) s úhradou
uznaného dlhu. Rovnaká logika sa vzťahuje aj na záväzok na úhradu úroku z omeškania. Medzi stranami nedošlo k uzavretiu dohody o jeho výške, príp. modifikovaniu zmlúv o pôžičke v tejto časti. Povinný namietol existenciu dlhu v časti úrokov z omeškania a poukázal na uzavreté zmluvy o pôžičke, čím splnil svoje dôkazné bremeno. Oprávnený následne nepreukázal, že existuje odchylná dohoda medzi stranami, takže záver vyššieho súdneho úradníka o oprávnenosti jeho nároku je nesprávny. Navyše v občianskoprávnych vzťahoch veriteľ nie je oprávnený požadovať úrok z omeškania vo výške, ktorá je v rozpore s právnym predpisom, t.j. s kogentnou úpravou. Záväzok uznaný zo strany konateľky povinného totiž predstavuje úrok z omeškania vo výške 18,25% ročne, čo je v rozpore s jeho výškou určenou právnym predpisom, ktorá je aktuálne 5%. Vyšší súdny úradník sa navyše nevysporiadal s namietaným rozporom uznania dlhu v časti úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a predčasnej splatnosti pôžičky so zákonom a dobrými mravmi. Konštatoval iba súlad právneho úkonu uznania dlhu s ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, no v tomto smere nevykonal žiaden dôkaz a ani sa nezaoberal rozporom uznania dlhu s kogentnou právnou normou (výška úrokov z omeškania) či skutočnosťou, že uznanie dlhu je nepochybne úkonom proti dobrým mravom, nakoľko bolo za povinného vykonané v prospech oprávneného zo strany manželky oprávneného konajúcej v pozícii konateľky povinného so samostatným podpisovým právom. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi je pritom súd povinný vyhodnocovať ex offo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti povinný navrhol, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo aby exekúciu proti povinnému zastavil.
7. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril v tom zmysle, že v nej povinný neuvádza žiadne nové skutočnosti a/alebo dôkazy a používa rovnakú argumentáciu ako v návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený je presvedčený, že podaná sťažnosť voči uzneseniu súdu zo strany povinného má za cieľ, rovnako ako predchádzajúci návrh na zastavenie exekúcie povinného, len oddialiť výkon exekúcie. Oprávnený sa stotožňuje s argumentáciou súdu, má za to, že súd sa s námietkami povinného dostatočne vysporiadal, a v záujme zachovania právnej istoty navrhol, aby súd sťažnosť povinného v plnom rozsahu zamietol a priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania.
8. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. Podľa § 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. Podľa § 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
14. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
15. Podľa § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
16. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa
zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
17. Súd prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, ako aj konania ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že existujú skutočnosti a zákonné ustanovenia, ktoré neboli v konaní zo strany vyššieho súdneho úradníka správne aplikované a z tohto dôvodu vyhodnotil sťažnosť povinného ako dôvodnú, preto napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Súd musí skonštatovať, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových (procesných) zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových (procesných) záverov vyvodil nesprávne právne závery. V danom prípade vyšší súdny úradník nedostatočne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového stavu veci vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach oprávneného a povinného.
19. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
20. Inštitút uznania dlhu je jednostranným adresovaným právnym úkonom, konkrétne jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a medzi notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva, je v dvoch náležitostiach. Predovšetkým nemôže ísť o jednoduchý písomný právny úkon, ale o písomný právny úkon v kvalifikovanej forme, teda vo forme notárskej zápisnice. Okrem toho musí notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku. Práve tento súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej najdôležitejšou náležitosťou ako exekučného titulu. Totiž až tento prejav vôle povinného robí z notárskej zápisnice verejnú listinu, ktorá je spôsobilá na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu, ktorým je inak zásadne len rozhodnutie príslušného štátneho orgánu. Vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti na plnenie, obsiahnuté v tejto zápisnici. Jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako pri vykonateľných rozhodnutiach podľa príslušných predpisov procesného práva, t. j. skúma sa formálna a materiálna stránka vykonateľnosti. V danom prípade formálna stránka spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je upravená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Je síce možné uznať, že posudzovanie vykonateľnosti exekučnej notárskej zápisnice môže byť v porovnaní s posudzovaním vykonateľnosti rozhodnutia súdu prísnejšie vzhľadom na to, že notárskej zápisnici ako exekučného titulu nepredchádza súdne preskúmanie platnosti právnych úkonov účastníkov právneho vzťahu z hľadiska hmotného práva, tak ako je tomu v prípade vykonateľného rozhodnutia súdu, jednako táto skutočnosť nemôže znamenať zásadnú zmenu v prístupe súdu v exekučnom konaní k exekučnej notárskej zápisnici oproti jeho prístupu k vykonateľnému súdnemu rozhodnutiu, pokiaľ ide o hodnotenie účinkov, ktoré majú ako platné exekučné tituly na právne vzťahy oprávnenej a povinnej osoby (z nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 5/00)
21. Vo všeobecnosti platí, že zákonnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu exekučný súd skúma v ktoromkoľvek štádiu už začatého konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť (I. ÚS 456/2011). Pri posudzovaní notárskych zápisníc teda nastane situácia, kedy súd na jednej strane musí rešpektovať vôľu strán zakotvenú v dohode, avšak s jedným obmedzením. Súd pri posudzovaní notárskych zápisníc musí dbať na to, či sú takouto súkromnoprávnou dohodou zachované princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je potrebné trvať. Uvedené oprávnenie exekučného súdu vykonávať vecný prieskum notárskych zápisníc je považovaný za ustálenú súdnu prax. Tento záver vyplýva jednak z nálezu č. k. I. ÚS 5/00 z 13. júla 2000, v ktorom ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržania zákonných či ústavných hodnôt. Vecný prieskum notárskych zápisníc explicitne umožňuje aj Exekučný poriadok, ktorý umožňuje
posúdenie notárskej zápisnice z hľadiska možného rozporu so zákonom alebo s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) - nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 33/2020).
22. Súd konajúc vyšším súdnym úradníkom teda mal pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi povinnosť ex offo preskúmať predložený exekučný titul, ktorým je Notárska zápisnica, čo aj urobil, avšak v odôvodnení vydaného uznesenia sa doposiaľ (ani po predošlom zrušení jeho rozhodnutia sudcom) nevysporiadal so všetkými, pre rozhodnutie potrebnými otázkami. Opomenul totiž náležite odôvodniť, aké úvahy ho viedli k tomu, že sa nezaoberal argumentáciou povinného vo vzťahu k jednostrannému uznaniu dlhu, na základe ktorého malo dôjsť k zmene v termínu splatnosti pôžičiek poskytnutých povinnému oprávneným na základe zmlúv zo dňa 15.09.2019, 25.10.2019 a 07.11.2019.
23. Je potrebné ozrejmiť, že uznanie dlhu je v zmysle § 558 a nasl. Občianskeho zákonníka zabezpečovacím inštitútom záväzkového právneho vzťahu. Uznať dlh je právom dlžníka, ktorý toto právo má možnosť realizovať v budúcnosti, za predpokladu, či vôbec a v akej výške vznikne dlh, pričom toto právo realizovať vôbec nemusí. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza tak do úvahy až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi vzniklo právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t.j. keď sa stal záväzok splatným. Je preto potrebné pojmovo rozlišovať medzi „záväzkom“, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej strane kategóriu „dlhu“, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom súbežné plnenie. Samotný záväzok vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi, dlžníkovi vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu, kým dlh až k zmluve dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto intenciách treba vykladať ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka. Uznať dlh je teda právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu, že vôbec vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú v budúcnosti (Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 4 CoE 63/2014 z 11.03.2015). Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka možno z procesného hľadiska vysvetliť tak, že na základe neho nevzniká nový záväzok namiesto pôvodného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Deklaruje sa ním iba právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Uľahčuje teda veriteľovi procesné postavenie v prípade sporu, pretože by nemusel preukazovať vznik dlhu ani jeho výšku v dobe uznania. Naopak dlžník, pokiaľ by namietal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo že zanikol, musel by to preukázať. To znamená, že aj dlžník ktorý svoj dlh uznal, môže následne namietať, že dlh nevznikol atď. a jeho námietka môže byť úspešná za predpokladu, že sa oproti prezumpcii uvedenej v § 558 OZ preukáže opak.
24. V danom prípade bolo súdu v rámci exekučného titulu predložené okrem samotnej notárskej zápisnice aj uznanie dlhu zo strany povinného, spísané dňa 04.06.2020, pričom sa jednalo o jednostranný prejav vôle povinného učinený pred notárom vo forme notárskej zápisnice, v snahe produkovať pre oprávneného vykonateľný exekučný titul. Na Notárskom úrade JUDr. Bayerovej v Bratislave bol prítomný výhradne povinný (zastúpený svojou v tom čase konateľkou – E. F. B., bytom C. XX, D.), ktorý pred notárkou dosvedčil všetky rozhodné skutočnosti, urobil potrebné vyhlásenia a splnil ostatné predpoklady dané Notárskym ako aj Exekučným poriadkom pre vznik vykonateľného exekučného titulu. Z obsahu predložených listín nevyplýva, že by bol pred notárkou prítomný aj veriteľ, t.j. oprávnený. Vznikla teda situácia, kedy bol pri spísaní notárskej zápisnice a tiež pri spísaní uznania dlhu osobne prítomný iba 1 účastník zmluvy – dlžník, t.j. povinný, ktorý pred notárkou uskutočnil 1-stranné vyhlásenie. V žiadnom prípade preto nemožno hovoriť o tom, že by sa na termíne splatnosti pôžičiek
- 30.05.2020 (deklarovanom v notárskej zápisnici) dohodli obe zmluvné strany tak, ako to uviedol vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení), z čoho vyplýva, že 1-stranným vyhlásením nemohlo dôjsť k zmene v obsahu záväzku povinného vyplývajúceho z označených Zmlúv o pôžičke. Práve táto okolnosť je podľa názoru súdu prvej inštancie skutočnosťou, ktorá dokazuje opak oproti okolnosti tvrdenej oprávneným (veriteľom) ohľadom termínu splatnosti dlhu zo zmlúv o pôžičke, keď oprávnený na základe uznania dlhu tvrdil že splatnosť nastala už 30.05.2020, avšak táto v skutočnosti nastane až 31.12.2024, nakoľko na zmene termínu splatnosti sa nedohodli obe zmluvné strany. Povinný teda uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal opak tak, ako to predpokladá ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.
25. Povinný sa v ďalej rámci návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v podanej sťažnosti bránil tým, že rovnako ako pri posúdení zmeny termínu splatnosti jeho dlhu, tak aj vo vzťahu k záväzku na úhradu úroku z omeškania nedošlo k uzavretiu dohody o jeho výške, resp. K modifikácii zmlúv o pôžičke v tejto časti, keď samotné zmluvy o pôžičke dohodu o úroku z omeškania neobsahovali, ale obsahovali len dohodu o zmluvnej pokute vo výške 0,05% denne. V tejto súvislosti poukázal na to, že záväzok uznaný zo strany konateľky povinného představuje úrok z omeškania vo výške 18,25 % ročne, čo je v rozpore s jeho výškou určenou právním predpisom – 5 % ročne. Aj túto okolnosť teda vyšší súdny úradník posúdil v napadnutom uznesení (bod 35.) nesprávne, keď konštatoval, že v uznaní dlhu si predmetnú výšku úrokov z omeškania výslovne dohodli povinný s oprávneným. Z obsahu zmlúv o pôžičke jednoznačne vyplýva vôľa zmluvných strán uzavrieť dohodu o zmluvnej pokute (čl. V. Zmlúv nazvaný „Zmluvné sankcie“), pričom však zmluvná pokuta nemôže byť v zmysle § 45 ods. 3 posledná veta Exekučného poriadku, predmetom záväzku vymáhaného na podklade notárskej zápisnice. Oprávnený teda nemôže od povinného žiadať vymoženie zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne ani v prípade, keď ju v Uznaní dlhu a notárskej zápisnici nazval ako úrok z omeškania. Takáto formulácia vzbudzuje u súdu prvej inštancie dojem o snahe obísť kogentné ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
26. Po oboznámení sa s obsahom exekučného spisu preto musí súd prvej inštancie konštatovať, že vyšší súdny úradník sa nedostatočne vysporiadal s obranou povinného, v dôsledku čoho povinný nedostal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď, prečo vyhodnotil jeho návrh na zastavenie exekúcie ako nedôvodný. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je tiež aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinný (a ani sťažnostný súd) sa však na podklade napadnutého rozhodnutia nedozvedel, na základe akých úvah vyšší súdny úradník dospel k záveru, že v danom prípade predložená notárska zápisnica spĺňa atribúty vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti musí sťažnostný súd upriamiť pozornost na to, že s účinnosťou od 01.04.2017 došlo v Exekučnom poriadku k zásadnej zmene, keď exekučnému súdu okrem posudzovania formálnej a materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, Exekučný poriadok ukladá posudzovať ju aj v rozsahu či záväzok v nej obsiahnutý neodporuje zákonu alebo či nie je v rozpore s dobrými mravmi (§ 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku), čo v podstate predstavuje prieskum notárskej zápisnice aj po hmotnoprávnej stránke. Notárska zápisnica, ktorá obsahuje záväzok, ktorý je v rozpore so zákonom, je materiálne nevykonateľnou a exekúcia na jej podklade sa podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku ani nemala začať. Súdu prináleží právomoc na podklade materiálne nevykonateľného exekučného titulu exekúciu zastaviť aj kedykoľvek v jej priebehu, ak také skutočnosti zistí (napr. už spomínané rozhodnutie Ústavného súdu SR z 23.11.2011, sp. zn. I. ÚS 456/2011, ale napr. aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo 215/2013 z 10. 06. 2014, sp. zn. 4Cdo 51/2004 z 29. 09. 2005).
27. Je preto potrebné prisvedčiť argumentácii povinného z podanej sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v tom zmysle, že vyšší súdny úradník neúplne rešpektoval pokyn sudcu vyslovený v bode 24 uznesenia zo dňa 06.10.2021, aby sa vysporiadal s namietaným rozporom uznania dlhu v časti úrokov z omeškania, zmluvnej pokuty a predčasnej (posunutej) splatnosti pôžičky so zákonom a dobrými mravmi.
28. Keďže vyšší súdny úradník sa nedostatočne zaoberal existenciou resp. neexistenciou splatného dlhu zo zmluvy o pôžičke, uznanie ktorého bolo predmetom exekučného titulu, v uvedenom smere nevykonal žiadne dokazovanie a oprávnený dosiaľ nijakým spôsobom nepreukázal zmenu v termíne splatnosti pôžičiek (podľa jednotlivých Zmlúv o pôžičke bola každá pôžička splatná do 31.12.2024) , musí sťažnostný súd konštatovať, že nevysporiadaním sa s touto otázkou vyšší súdny úradník zaťažil svoje rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti, kde jednak orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku nemôže preskúmať správnosť právnej argumentáciu (právny omyl), nakoľko sa ani objektívne nedá zistiť, čím sa orgán vydávajúci napadnuté uznesenie riadil a jednak súd týmto procesným postupom znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva (a tým dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces), t. j. porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
29. Z vyššie uvedených dôvodov sťažnostný súd preto podľa § 250 ods. 2 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Ek/2135/2020 zo dňa 13.09.2022 zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na opätovné posúdenie a nové rozhodnutie.
30. Úlohou vyššieho súdneho úradníka v novom rozhodnutí bude doplniť dokazovanie ohľadom existencie dlhu zo zmluvy o pôžičke a následne opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie. Vyšší súdny úradník je povinné svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vyšší súdny úradník zároveň v novom rozhodnutí opätovne rozhodne aj o trovách konania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (podľa výsledku rozhodovania o návrhu na zastavenie exekúcie).
31. Sťažnostný súd dopĺňa, že v posudzovanom prípade nemohol pristúpiť ku konečnému rozhodnutiu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že napadnuté uznesenie vychádzalo z nedostatočne zisteného skutkového stavu, a teda bolo aj nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie by tak musel doplniť dokazovanie a následné konečné rozhodnutie by mohlo byť pre účastníkov konania prekvapivé. Súčasne, keďže voči rozhodnutiu sťažnostného súdu v zmysle § 202 ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku odvolanie ani dovolanie nie je prípustné, takýmto postupom by mohlo dôjsť aj k porušeniu práv účastníkov na spravodlivý súdny proces.
32. Pokiaľ ide o trovy tohto sťažnostného konania, súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 199d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku. Súd vychádzal zo základných princípov uplatňovaných pre sporové konanie, ktorým je zásada úspechu v spore. V rámci sťažnostného konania bol povinný so svojou sťažnosťou úspešný, nakoľko súd jeho sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil. To znamená, že povinnému patrí v sťažnostnom konaní náhrada trov za „úspech“ a oprávnenému naopak náhrada trov vzniknutých mu vyjadrením k podanej sťažnosti nepatrí. Oprávnený aj povinný si náhradu trov, ktoré im vznikli v sťažnostnom konaní, uplatnili riadne a včas.
33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
35. Podľa § 199e vety prvej Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.
36. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
37. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
38. Vo vzťahu k sťažnosti povinného treba konštatovať, že súd prvej inštancie jeho sťažnosti vyhovel, preto mu patrí nárok na náhradu trov sťažnostného konania, ktorý si uplatnil v podanej sťažnosti zo dňa 12.10.2022. Čo sa týka ich výšky, súd priznal povinnému náhradu trov v sume 255,96Eur spočívajúcu v odmene za jeden úkon právnej služby – sťažnosť vo výške 201,67 Eur, k tomu prislúchajúci režijný paušál za rok 2022 vo výške 11,63 Eur. Právny zástupca povinného je aj platiteľom DPH, oprávnený je teda povinný nahradiť povinnému trovy konania spolu v sume 255,96 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet právneho zástupcu povinného.
39. O trovách právneho zastúpenia oprávneného súd rozhodol tak, že ich náhradu oprávnenému nepriznal, nakoľko tento bol v sťažnostnom konaní neúspešný.
40. Vzhľadom na všetko konštatované rozhodol sudca prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
V Banskej Bystrici dňa 12. júna 2024
JUDr. Katarína Zdechovanová sudkyňa