Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/17/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Molčana a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej v právnej veci žalobcu: ANMIMA s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 15, 010 01 Žilina, IČO: 44 359 594, zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Puškinova 58, 900 01 Modra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100532911/2022 zo dňa 21. marca 2022, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej len "správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, výsledkom ktorej bolo vydanie protokolu o daňovej kontrole. V rámci nadväzujúceho vyrubovacieho konania správca dane vydal rozhodnutie č. 102636051/2021 zo dňa 28.12.2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 10 000 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 (ďalej len "prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne popísal priebeh daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania najmä všetky dôkazy, ktoré vykonal, respektíve zabezpečil, uviedol ako ich vyhodnotil, aj jeho podrobné vyjadrenia k námietkam a vyjadreniam žalobcu. Zistené skutočnosti vyhodnotil a zreteľne vyjadril ako vec právne posúdil. Dospel k záveru, že nákupom posudzovaného zdaniteľného plnenia sa žalobca zúčastnil na plneniach, ktoré boli súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. V súlade s rozsudkom ESD EÚ Axel Kittel a Recolta Recycling, C-439/04 a C-440/04, a v súlade s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho správneho súdu SR správca dane podrobne analyzoval nasledovné otázky. Po prvé, či z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik. Správca dane zistil, že neoprávnené zníženie odvodu dane do štátneho rozpočtu, ktoré je daňovým únikom, vzniklo z posudzovaných zdaniteľných plnení u dodávateľov na rôznych stupňoch fakturačného a obchodného reťazca. Daňovou kontrolou preveril, že fakturačný reťazec Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o. z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež aj s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami, obchodným aj fakturačným. Daňové subjekty na začiatku obchodných reťazcov neodviedli daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy a z dôvodu nemožnosti preverenia pre nekontaktnosť a nepredloženie účtovníctva, nebola preukázaná opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov, ktoré nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Spoločnosť SARCO s.r.o. si neoprávneným odpočítaním dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u tejto spoločnosti v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Neodvedením DPH na začiatku fakturačných

reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty. Správca dane analýzou daňových priznaní, kontrolných výkazov a dostupných zistení z daňovej kontroly preveril, že spoločnosť SARCO s.r.o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení od dodávateľa SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených plnení vykrývala viac ako 90 % zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o., ktorej ekonomická činnosť bola poznačená využívaním nezákonnej obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o vykonávanej ekonomickej činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa pána A., pričom bol jedinou osobou oprávnenou konať za túto spoločnosť. Po druhé správca dane skúmal, či tento daňový únik bol dôsledkom podvodného konania na DPH. Mal za to, že popísaním fakturačného reťazca spoločnosti preukázal, že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci, ktoré boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej povinnosti jednotlivých zapojených spoločností boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku predmetných podvodných fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH, čím oficiálne vo svojich daňových priznaniach za DPH vykazovali pri vysokých miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali. Tieto spoločnosti reálne nepodnikali, ale len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Preto je možné faktúry vystavené týmito spoločnosťami považovať za falošné. Okrem toho neexistuje žiadny dôkaz o tom, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo, čo možno považovať za podvodné konanie v zmysle rozsudku ESD EÚ C-332/15. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne hodnotil dôkazy preukazujúce podvodné konanie, ktorým bolo neumožnenie preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o., neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností. Z týchto kontrolných zistení mal správca dane za zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity iba formálne. Po tretie správca dane skúmal, či daňový podvod, ktorého sa dodávatelia dopustili má priamu súvislosť so zdaniteľnými obchodmi žalobcu. Dospel k záveru, že nákup zdaniteľných plnení - reklamných služieb žalobcom od dodávateľa SARCO s.r.o. bol spojený s podvodom na DPH, ktorého podvodné konanie súviselo s nákupom reklamných služieb na kultúrnych podujatiach, napríklad muzikál Angelika. Správca dane uviedol zistený podvodný fakturačný reťazec ako aj obchodný reťazec a potvrdil, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby v súvislosti s predstavením muzikálu Angelika boli reálne dodané žalobcovi v zmysle zmluvy o zabezpečení reklamných služieb a predložených prijatých faktúr, ale boli dodané v oveľa vyššej sume, ako bola reálna zistená trhová cena. Žalobca sa objednaním reklamných služieb u spoločnosti SARCO s.r.o. zapojil do podvodného konania, pretože práve v tejto spoločnosti bola podľa dôkazov zaistených správcom dane neúmerne navýšená cena za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane. Po štvrté správca dane zisťoval, či žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa svojím nákupom zapája do podvodu na DPH. Sumu kontrolných zistení vyhodnotených vo vzájomných súvislostiach podľa správcu dane vo svojom celku preukazuje, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, vedel alebo vedieť mohol, že sa nákupmi reklamných zdaniteľných plnení od dodávateľa SARCO s.r.o. za kontrolované zdaňovacie obdobie zúčastňuje na plneniach, ktoré sú súčasťou podvodného konania v oblasti DPH. Žalobca vedel, že cena za poskytnuté reklamné služby týkajúce sa muzikálu Angelika nie je preukázateľne stanovená, nepožadoval kalkulácie časového a obsahového rozsahu, napriek tomu pristúpil na cenu dohodou, ktorá nebola nijakým spôsobom kvantifikovaná a ani časový rozsah poskytovaných služieb nebol zrejmý, pričom žalobca sa spoľahol na odporúčanie tretej osoby a vedel, že dodávateľ SARCO s.r.o. mu vystaví faktúry za cenu dohodou, nevyžadoval preukázanie ceny s jej kalkuláciami za preukázateľne nadhodnotenú cenu a neoveril si cenu u iných reklamných agentúr. Cena dodaných služieb pre žalobcu nemá oporu v jasných kalkuláciách ceny, čo vedie k stanoveniu ceny dohodou a poukazuje na nepreukázanú opodstatnenosť ceny na výstupe, ktorá bola preukázateľne nadhodnotená bez reálne zistených kalkulácii nákladových položiek. Mal za to, že žalobca na základe uvedeného neprijal dostatočné opatrenia na preverenie opodstatnenosti ceny reklamných služieb. Takéto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti. Takže žalobca nepristúpil k nákupu reklamných plnení od spoločnosť SARCO s.r.o. s náležitou starostlivosťou, ktorú bolo možné od neho očakávať. Skutočnosť či cena reklamných služieb bola primeraná si mohol žalobca preveriť u iných poskytovateľov takýchto služieb, napríklad spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o., ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb a v zmysle uzatvorenej zmluvy so spoločnosťou SARCO s.r.o. bola oprávnená tiež poskytovať reklamný

priestor reklamným partnerom podujatia, čo znamená, že mala vedomosť o reálnych cenách reklamných plnení. Žalobca tak nedodržal zásadu opatrnosti a obozretnosti v obchodnom styku s dodávateľom SARCO s.r.o., keď si nepreveril ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania mal vedomosť, že dodávateľ zmluvné plnenia môže uskutočniť v subdodávkach na základe toho vedel, že reklamné služby nemusí vykonať tento daňový subjekt, ale jeho dodávatelia, pričom sa spoľahol na doporučenie tretej osoby. Cena bola stanovená bez kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne – dohodou, čo žalobca akceptoval, pričom žalobca akceptoval vysoko nadhodnotenú cenu. Dodávateľ SARCO s.r.o. má virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej osoby. Správca dane okolnosti prípadu vyhodnotil ako neštandardné a neobvyklé, keď dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez skúseností v reklamnom odvetví a túto skutočnosť žalobca mohol vedieť zo zmluvných dojednaní napriek čomu predal žalobcovi reklamné služby za cenu akú bol žalobca ochotný zaplatiť, kde bola preukázaná vysoká obchodná marža dodávateľa. Správca dane ďalej poukázal na to, že spoločnosť SARCO s.r.o. nebola verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu, ani žiadnou reklamnou agentúrou a vystavovala faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím spracovaním, bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, za ceny, ktoré boli účelovo navýšené bez ekonomického opodstatnenia. Kontrolou nebolo preukázané, z akého dôvodu SILVI PRODUCTION s.r.o. prenajala reklamný priestor práve spoločnosti SARCO s.r.o. keď vedela, že všetky reklamné činnosti budú zabezpečované subdodávateľsky. Jediným možným vysvetlením je podľa správcu dane práve to, že spoločnosť SARCO s.r.o. mala byť využitá na účely nadhodnotenia ceny za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria Service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania DPH a tiež na navýšenie nákladov u konečných odberateľov, v danom prípade u žalobcu. Je málo pravdepodobné, aby odberateľ služby nevedel kto mu službu poskytne a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne zdatný. Žalobca sa nezaujímal, či spoločnosť SARCO s.r.o. neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho dodávateľov ani na ich predchádzajúcu spoluprácu. Žalobca si ani nepreveril, že táto spoločnosť nemala zverejnenú žiadnu históriu svojej činnosti, nemala žiadnych zamestnancov a tiež celková absencia verejne dostupných informácií, ktoré by mal o sebe obchodný partner poskytovať hlavne sebaprezentácia na internete je prinajmenšom neobvyklá. Je nepochopiteľné, aby spoločnosť s takým ročným obratom ako má žalobca, si svojich obchodných partnerov nepreverovala a dala v obchodnej činnosti len na odporúčania známych. Pokiaľ podnikateľ začína obchodovať v inom podnikateľskom sektore a uzatvárať nové obchodné vzťahy je nutné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami. Spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala vlastným pracovným know - how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť s ručením obmedzeným bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky propagujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty. Spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosť reálne zabezpečiť predmet fakturácie. Žalobca na druhej strane nevenoval pozornosť procesu výberu agentúry, nepreveroval si možnosti trhu. Ďalším znakom poukazujúcim na zapojenie sa do podvodu je od začiatku prílišná dôvera obchodných partnerov, ktorá nie je racionálne vysvetliteľná. Žalobca si neuskutočnil žiadny prieskum trhu a prieskum iných spoločností, ktoré by boli schopné poskytnúť takéto reklamné služby, ale objednal si reklamné služby u neznámej spoločnosti len na základe odporučenia svojich známych, bez vedomosti o tejto spoločnosti, bez overenia si odborných a kvalifikačných schopností, čo je dôkazom o tom, že pri uzatváraní zdaniteľného obchodu s touto spoločnosťou nekonal s potrebnou odbornou starostlivosťou a neprijal žiadne opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne očakávať, aby zabránil svojej účasti na prípadnom daňovom podvode. 2. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len "žalovaný“), ktoré rozhodnutím číslo 100532911/2022 zo dňa 21.03.2022 potvrdilo v odvolacom konaní prvostupňové rozhodnutie (ďalej len "napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na obsah odvolania žalobcu podaného proti prvostupňovému rozhodnutiu, na skutkový stav zistený správcom dane počas daňovej kontroly ako aj vyrubovacieho konania, na obsah prvostupňového rozhodnutia. Ďalej sa žalovaný vyjadril k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní, ktoré nepovažoval za dôvodné, pričom svoje závery odôvodnil. Vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb spoločnosťou SARCO s.r.o. uviedol, že správca dane zistil, že úlohou tejto spoločnosti bolo zabezpečiť zákazníkov, pričom realizáciu reklamných činností v súvislosti s muzikálom Angelika mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o., pričom poukázal na zistené skutočnosti ohľadom spoločnosti SARCO s.r.o.. Poukázal tiež na to, že konateľka spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o. pani

B. nevysvetlila, z akého dôvodu si vybrala ako svojho obchodného partnera práve spoločnosť SARCO s.r.o., nakoľko táto spoločnosť nebola mediálne známa a sám konateľ C. A. sa u správcu dane vyjadril, že reklamné činnosti vykonáva prostredníctvom subdodávateľov. Pani B. tak musela mať vedomosť, že C. A. neposkytne žiadne reklamné služby, reklamnú a mediálnu kampaň, grafické služby, výrobu audio a video nosičov, ale všetko bude zabezpečované prostredníctvom jeho dodávateľov. Dôkazom toho je skutočnosť, že spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. všetky tieto služby sama zabezpečila, či už vo vlastnej réžii alebo subdodávateľsky. Z dokazovania žalovanému vyplynulo, že spoločnosť SARCO s.r.o. mala byť využitá vo fakturačnej schéme len za účelom navýšenia ceny za reklamné plnenia, ktoré jej umožňovali vysoké vstupy od dodávateľa Azaria service s.r.o. a slúžili na navýšenie odpočítania dane a tiež na navýšenie nákladov konečných odberateľov v tomto prípade priamo u žalobcu. Ďalej žalovaný argumentoval, že logickým odôvodnením na bezdôvodné navýšenie ceny oproti skutočne preukázaným nákladom v spoločnosti SARCO s.r.o. je umožniť deklarovaným odberateľom tejto spoločnosti čerpať odpočítanie dane v neoprávnene ekonomicky neodôvodnenej výške za účelom minimalizácie ich daňovej povinnosti, čo je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému dane z pridanej hodnoty. Ak plnenie - dodanie služby prebehlo v rámci obchodného reťazca a v tomto reťazci bolo zistené, že odberateľ vstupom do toho reťazca získal neprimerané daňové zvýhodnenie vo forme odpočítania dane z nadhodnotenej sumy za reklamné služby, táto skutočnosť je v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému dane z pridanej hodnoty ako aj so základnými zásadami podnikania a poctivého obchodného styku. Poukázal na to, že správca dane na základe vyhodnotenia všetkých skutočností zistil, že priamy dodávateľ žalobcu spoločnosť SARCO s.r.o. mal dodávateľa a následne niekoľkých subdodávateľov, ktorí preukázateľne reálne organizovali a zabezpečovali reklamné služby súvisiace s podujatím muzikál Angelika, ako napríklad spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., KALYPSO agency SK, s.r.o., See and go, s.r.o., K - production s.r.o.. Cena služieb od dodávateľa SILVI PRODUCTION s.r.o. za prijaté reklamné plnenia v spoločnosti SARCO s.r.o. bola však v porovnaní s následnou fakturáciou odberateľom spoločnosti SARCO s.r.o. neporovnateľne nižšia. Z dôvodu, že spoločnosť SARCO s.r.o. by tak z navýšenej fakturácie vznikali vysoké daňové povinnosti bol vytvorený umelý fakturačný reťazec od dodávateľa Azaria service s.r.o. za účelom vykrytia prípadných daňových povinností spoločnosti SARCO s.r.o.. U spoločnosti SARCO s.r.o., ako priameho dodávateľa žalobcu a tiež spoločnosti Azaria service s.r.o. a ďalších spoločností zapojených do fakturačného reťazca, došlo k podvodnému konaniu, keď finančné prostriedky, ktorými žalobca ako reklamný partner prispieval na organizáciu rôznych podujatí a účelovými faktúrami znižovali daňové povinnosti. Tieto spoločnosti buď zanikli alebo došlo k výmene osôb konateľov za cudzích štátnych príslušníkov, boli nekontaktné, neplnili si daňové povinnosti, a teda mali krátku životnosť, pričom po založení vykazovali prudký nárast a po krátkom čase činnosť utlmili. Spoločnosti podávali len účelové daňové priznania na dani z pridanej hodnoty a kontrolné výkazy, pričom reálny výkon ekonomickej činnosti nebol preukázaný. Vo fakturačnom reťazci dochádzalo k nadhodnoteniu fakturovaných plnení, pričom zo zistení vyplýva, že prostredníctvom spoločnosti Azaria service s.r.o. boli zabezpečované faktúry pre spoločnosť SARCO s.r.o. s cieľom, aby bolo možné práve v spoločnosti SARCO s.r.o., ako priameho dodávateľa žalobcu, neúmerne navýšiť fakturovanú protihodnotu. Dokazovaním tak bolo preukázané, že reklamná kampaň týkajúca sa kultúrneho podujatia muzikál Angelika, hoci bola reálne odvysielaná - nadobudnutá žalobcom, jej obstaranie bolo poznačené podvodným konaním spoločností zapojených do fakturačného reťazca. Zdaniteľné plnenia tak boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť keď nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu skutočnosti ohľadom poskytnutia zdaniteľných plnení a to napríklad cena plnenia, jej kalkulácia, bližšie informácie o plneniach, informácie o dodávateľovi, ktorý mal len virtuálne sídlo bez akýchkoľvek verejne dostupných zdrojov s uvedenými preferenciami a skúsenosťami v oblasti reklamnej činnosti rovnako ani konateľ nemal žiadne skúsenosti a v prípade dodávateľa SARCO s.r.o. sa mal žalobca spoľahnúť len na odporúčanie treťou osobou. Žalobca nepreukázal žiadny dôkaz o preverení svojho obchodného partnera ani žiadny dôkaz, ktorý by stanovil jasnú kalkuláciu ceny daňových plnení, čo jasne preukazuje jeho neobozretnosť pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi najmä za situácie, keď sa mal spoliehať len na odporúčanie treťou osobou. Neobstoja tvrdenia žalobcu o preverení si obchodných partnerov uvádzané opakovane vo vyjadreniach o priebehu daňovej kontroly, nakoľko tieto tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ale tiež sa môže prijatím zdaniteľných plnení podieľať na konaní poznačenom podvodom ako to bolo v posudzovanom prípade. Konanie žalobcu sa preto nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od daňového subjektu ako podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do

podvodných konaní v súvislosti s fungovaním systému dane z pridanej hodnoty. Je v rozpore so zásadou logiky a poctivého podnikania, aby daňový subjekt ako podnikateľ nevykonal také úkony k prevereniu dodávateľa, respektíve v jeho mene vôbec nevystupovala oprávnená osoba, ktorá má dostatočné skúsenosti v danej oblasti umožňujúce mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti, napríklad za reklamácie alebo iné obchodnoprávne spory. Žalovaný záverom poukázal na mnohopočetnú ustálenú rozhodovaciu prax súdneho dvora práve, ktorá predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o danom subjekte, respektíve ďalších v reťazci, od ktorých zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Pritom nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou žiadal preskúmať napadnuté rozhodnutie. Zdôraznil, že predložil dôkaz a to nacenenie služieb vykonané spoločnosťou Starmedia, ktoré preukázalo reálnosť ceny za dodané služby, ktoré by za ne účtoval nezávislý subjekt, čo žalovaný ignoroval ako nevierohodný doklad, ale neuviedol prečo. Ďalej nesúhlasil s tým, že dôkazné bremeno je v zásade na žalobcovi a za nesprávne považoval aj tvrdenie, že správca dane si splnil svoju dôkaznú povinnosť pre daňový podvod, k čomu ponúkol svoje zdôvodnenie logiky navýšenia ceny. Namietal tiež zmätočnosť rozhodnutí, pretože protihodnota za dodanie služby nie je objektívnou okolnosťou, ktorá by mohla zakladať skutkovú podstatu daňového podvodu. Poukázal pritom na to, že správca dane aj žalovaný v odôvodneniach svojich rozhodnutí opakovane uvádzali raz, že žalobca vedel, že sa zúčastnil zdaniteľných plnení, ktoré boli poznačené daňovým podvodom a na inom mieste zase hovorili, že mal vedieť, respektíve mohol vedieť o tomto, čo popri sebe nemôže obstáť. Podľa žalobcu opisom správcu dane došlo k založeniu dvoch skutkových podstát daňového podvodu, pričom žalobcu nemožno postihovať za prípadné neoprávnené odpočty dane u jeho dodávateľa. Poukázal aj na koncept zneužitia práva. Namietal nesplnenie požiadaviek vyplývajúcich z tzv. Axel Kittel testu a tvrdil, že ani ďalšie otázky nebolo možné zodpovedať kladne. Spoločnosť SARCO s.r.o. si svoje povinnosti splnila, čo správca dane nepoprel to znamená podľa žalobcu neexistuje chýbajúca daň, ale maximálne neoprávnené odpočty, ktoré však treba posudzovať výlučne vo vzťahu medzi spoločnosťou SARCO s.r.o a Azaria service s.r.o. Podľa žalobcu správca dane nehodnotil všetky dôkazy. V ďalšej časti žalobca namietal neexistenciu daňového úniku, nakoľko podľa neho z rozhodnutí nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik, nakoľko protihodnota v momente dodania služby predstavovala základ dane pre daňovú povinnosť dodávateľa. Pritom zdôraznil, že len dodávateľ žalobcu disponoval výhradnými reklamnými právami a preto žalobca nemohol vstúpiť do zmluvného vzťahu s inou osobou. Daňový subjekt nepreukazuje negatívnu skutočnosť, že sa nezúčastnil daňového podvodu, ale vyžaduje sa preukázanie správcom dane, čo v danom prípade podľa žalobcu nebolo splnené. Namietal neexistenciu podvodného konania z dôvodu neprimeranej ceny za dodanie služby. Neexistencia chýbajúcej dane podľa neho spôsobila v danom prípade narušenie neutrality dane, to znamená ide o zlyhanie správcu dane s poukazom na viac početnú judikatúru ESD. Zdôraznil, že predmetom zdaniteľného plnenia nie je cena, ale dodanie tovaru za protihodnotu, z ktorej žalobca na vstupe odviedol daň jej zaplatením dodávateľovi. Správca dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie tovaru na podklade právneho titulu, z ktorého, ak by ho správca dane hodnotil, vyplývalo dodanie protihodnoty za služby, časový rozsah, to je druh médií a počet mediálnych spotov atď.. Žalobca namietal aj neexistenciu príčinnej súvislosti vo vzťahu k v vedomostnej stránke žalobcu a nedôvodnosť prijatia opatrení. Mal za to, že v rozhodnutiach nie sú skutočné indície, že žalobca mohol nadobudnúť racionálne pochybnosti o zdaniteľných plneniach. Napokon namietal aj rozpornosť tvrdení správcu dane a žalovaného v rámci daňovej kontroly a porušenie práva na spravodlivé konanie spočívajúce v nezrozumiteľnosti rozhodnutia, záverom navrhol napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Vyjadrenie žalovaného a žalobcu 4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe argumentoval obdobne ako v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že úlohou spoločnosti SARCO s.r.o. bolo zabezpečiť zákazníkov, pričom realizáciu reklamných činností v súvislosti s podujatím muzikál Angelika mala vykonať spoločnosť Azaria service s.r.o., čo zistil aj z rozporuplných vyjadrení konateľa C. A.. Ďalej poukázal na to, že činnosti, ktoré sa zmluvne zaviazala vykonať spoločnosť SARCO s.r.o. zabezpečovala spoločnosť SILVI PRODUCTION s.r.o. v spolupráci s jej dodávateľmi, čo vyplýva z výpovedí pani B., konateľky tejto spoločnosti. Konanie žalobcu v žiadnom prípade nemožno hodnotiť podľa žalovaného ako obozretné. Jednoduché tvrdenia žalobcu o spoľahlivosti obchodného partnera s ohľadom na jeho odporúčania alebo tvrdenia o uzavretí zmluvy podľa žalovaného neboli dostatočným dôkazom o preverení si dodávateľa,

ako aj spoľahlivosti tohto dodávateľa. Napadnuté rozhodnutie považoval za riadne odôvodnené, neporušujúce právo na spravodlivé konanie. Záverom navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 5. Žalobca v duplike zotrval na argumentácii, že v podanej správnej žalobe s odkazom na judikatúru ESD EÚ. Žalovaný poukázal tiež na rozdielnosti pri posudzovaní jednotlivých prípadov, ktoré súviseli s danou vecou, pričom sa jednalo o daňové kontroly týkajúce sa subjektov, ktorých logá boli zverejnené v rámci reklamy na muzikály. Žalobca predložil aj rozhodnutia žalovaného. Žalovaný v replike vyjadril nesúhlasné stanoviská s vyjadrením žalobcu. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

6. Správny súd v Banskej Bystrici vecne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) a pre toto konanie miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní v neprítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí sa ospravedlnili z neúčasti na nariadenom pojednávaní a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 13.06.2024 ( ).

7. Podľa a (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

8. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

9. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa , v znení úč. k 31.12.2017 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

12. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

13. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

14. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku

(1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

15. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

16. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

17. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

18. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo v odvolacom konaní potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie november 2016 vo výške 10 000,- Eur. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Preskúmaním administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože správca dane zistil, že zdaniteľné plnenie, ktorého prijatie od dodávateľa SARCO, s.r.o. žalobca preukazoval predloženými dokladmi bolo priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť. Podrobnejšie ucedené v bodoch 1. a 2. tohto rozsudku.

19. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorej dôvody sú podrobne popísané v bode 3. tohto rozsudku. Správnou žalobou obsahujúcou obdobné žalobné body sa žalobca domáhal aj preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100533294/2022 zo dňa 21. marca 2022 (a iných), kde mu z rovnakých dôvodov nebol priznaný nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2017. Uvedená vec bola zapísaná a vedená na tunajšom súde pod sp.zn. . Konanie bolo skončené vydaním rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -226 zo dňa 14.03.2024, ktorým bola žaloba zamietnutá.

20. Žalobca uplatnil obdobné žalobné body (pokiaľ sa ich formulácia mierne líši, argumentácia správneho súdu osvedčujúca nedôvodnosť námietok uplatnených žalobcom vo veci vedenej pod sp.zn. , na ktorú sa odkazuje, priliehavo postihuje ich obsah) pre preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie, ktorého predmet konania bol z hľadiska právneho posúdenia veci totožný (nepriznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti žalobcu na daňovom podvode týkajúcom sa uplatnenia nárokov na odpočítanie dane za zdaniteľné plnenia uskutočnené v súvislosti so zabezpečovaním reklamných služieb pre muzikály). Obdobný bol aj zistený skutkový stav (rovnaký dodávateľ, obdobná schéma), t.zn. ide o veci toho istého žalobcu, žalovaného a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom (v prípade vedenom pod sp.z.n išlo o reklamné služby v súvislosti s muzikálom Madagaskar, v danom prípade ide o muzikál Angelika). Vzhľadom na to v súlade s správny súd poukazuje na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -226 zo dňa 14.03.2024, nakoľko pre zamietnutie podanej správnej žaloby platia rovnaké dôvody ako pre zamietnutie žaloby v prípade vedenom pod sp.zn. . Mierne odchýlky v číslach strán rozhodnutí daňových orgánov, na ktoré sa odkazuje (preskúmavané rozhodnutia obdobné pasáže rovnako obsahujú), prípadne v štruktúre subdodávateľského reťazca hlavných aktérov dodávateľského reťazca žalobcu (ktorý tvorila v oboch prípadoch najmä spoločnosť SARCO, s.r.o. a jej primárni dodávatelia obchodné spoločnosti Azaria service s.r.o. a SILVI PRODUCTION s.r.o.), nemali za následok potrebu iného hodnotenia skutkového stavu zisteného daňovou kontrolou vykonanou spoločne pre oba prípady (správca dane vykonal jednu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia apríl 2015, jún 2015, júl 2015, august, 2016, september 2016, október 2016, november 2016, marec 2017, apríl 2017, jún 2017, júl 2017, október 2017, január 2018 a október 2018, výsledkom ktorej bol jeden protokol) ani iné právne posúdenie veci. Nič teda nebráni v plnom rozsahu poukázať na odôvodnenie rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp.zn. -226 zo dňa 14.03.2024, ktorého obsah je v časti bodov 32. až 51. nasledovný:

„32. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Pokiaľ žalobca v preskúmavanej veci v časti správnej žaloby opisoval skutkový stav, poukazoval na dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane, prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného, takto formulovaná konštatačná časť neobsahuje žiadne konkrétne námietky, na základe ktorých by

bolo možné preskúmať rozhodnutia žalovaného i správcu dane a vyvodiť záver o ich nezákonnosti. Rovnako pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia žalovaného poukazoval na nesprávnosť tvrdení žalovaného, z takto formulovaného textu správnej žaloby vyplýva len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s postupom žalovaného a jeho závermi vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane, resp. polemika s tvrdeniami žalovaného uvedenými v rozhodnutí a takto formulované žalobné body neumožňujú identifikovať konkrétne námietky, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom uvedené závery prezentované žalobcom môžu mať vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Inak povedané, vyjadrenie nesúhlasu, resp. polemika žalobcu so závermi žalovaného a jeho vlastné hodnotenie dôkazov v zásade neumožňuje správnemu súdu vykonať prieskum rozhodnutia žalovaného. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na . V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t. j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v právnej žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle , mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

33. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše v niektorých prípadoch nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov v niektorých častiach správnej žaloby tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových

podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Keďže žalobca v časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

35. Žalobca v správnej žalobe k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu zdaniteľných plnení (najmä vo vzťahu k cene plnenia) konkrétne namietal, že predložil správcovi dane dôkaz, ktorým bolo nacenenie dodaných služieb v rámci jednotlivých muzikálov vykonané spoločnosťou Starmedia, ktorým podľa jeho názoru preukázal reálnosť ceny za dodané služby, avšak správca dane i žalovaný tento dôkaz odmietli hodnotiť. Zároveň však uviedol, že uvedený dôkaz bol daňovými orgánmi hodnotený ako nevierohodný a to bez odôvodnenia. Správny súd vo vzťahu k tejto námietke predovšetkým uvádza, že žalobca neuviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na zákonnosť rozhodnutia, čo tak, ako bolo vyššie uvedené, neumožňuje súdny prieskum, keďže správny súd za žalobcu nedopĺňa ani nevyhľadáva dôvody nezákonnosti. Zároveň uvedené tvrdenia žalobcu sú rozporné, keď na jednej strane tvrdí, že uvedený dôkaz nebol vyhodnotený a na druhej strane vyjadril nesúhlas s jeho hodnotením ako dôkazu nedôveryhodného (z čoho logicky vyplýva, že uvedený dôkaz predložený žalobcom bol vyhodnotený). Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 43) vyplýva hodnotenie predmetného dôkazu so záverom, že predložené nacenenie produktov nie je založené na overiteľných podkladoch a nemôže byť dôkazom obvyklej ceny za poskytnuté reklamné služby a žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s hodnotením dôkazov správcom dane, na základe ktorých bol prijatý záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane. Správny súd uvádza, že žalobcom označený dôkaz bol hodnotený v súlade s jeho obsahom a so zásadami logického uvažovania ako dôkaz nepreukazujúci žalobcove tvrdenie o primeranosti ceny, resp. tvrdenie o obvyklej cene poskytnutého plnenia (dodanie reklamných služieb). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že z označeného dôkazu, ktorý žalobca nepredložil v priebehu daňovej kontroly, ale až v prílohe vyjadrenia k Protokolu z daňovej kontroly a ktorý nie je datovaný, nie je zrejmé, kedy bolo predmetné nacenenie vyhotovené (t.j. či bolo vyhotovené pred uzatvorením Zmluvy o poskytnutí reklamných služieb s dodávateľom SARCO, po dodaní služieb alebo v priebehu daňovej kontroly, a teda kedy ho mal žalobca k dispozícii), listina nie je podpísaná a opatrená pečiatkou subjektu, ktorý predmetnú listinu vyhotovil, označený subjekt Starmedia nie je nezávislým orgánom a listina obsahuje neoveriteľné údaje. Navyše, správca dane „neprimerané navýšenie ceny“ za poskytnuté reklamné služby (vyhodnotené ako jednu zo skutočností, ktorou správca dane preukazoval splnenie druhej podmienky Axel Kittel testu) odvodil z porovnania hodnoty fakturácie týkajúcej sa kultúrnych podujatí (o.i. muzikál Madagaskar, Čas ruží) od dodávateľa predmetných reklamných služieb (SILVI PRODUCTION), ktorá bola neporovnateľne (niekoľkonásobne) nižšia ako následná fakturácia predmetných reklamných služieb spoločnosťou SARCO pre konečných odberateľov (o. i. žalobcu) za uvedené podujatia.

36. Žalobca v správnej žalobe poukázal na tvrdenie žalovaného, podľa ktorého dôkazné bremeno je v zásade na žalobcovi, ktorý je iniciátorom práva na odpočet, a preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok je uplatnený dôvodne. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasil a tiež nesúhlasil so záverom žalovaného, že pre založenie skutkovej podstaty daňového podvodu splnil správca dane svoju dôkaznú povinnosť. Takto formulované žalobné námietky predstavujú len vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami

žalovaného, pričom žalobca neuviedol, aký majú tieto námietky vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Vo všeobecnosti je však možné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania v daňovom konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní podmienok uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 14.11.2018, resp. sp. zn. zo dňa 16.12.2009 nasledovne: „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či iné listinné dôkazy, napr. zmluvy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybnosti správcu dane (rozhodnutie ÚS sp. zn. zo dňa 15.11.2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 03.09.2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 21.04.2020 (R26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Dôkazná povinnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i Ústavného súdu SR, pričom žalobca preukazuje splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok odpočtu dane. V preskúmavanom prípade žalobca predložil správcovi dane listinné dôkazy a produkoval tvrdenia o oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, správca dane tvrdenia žalobcu kvalifikovane spochybnil, oboznámil žalobcu s existenciou pochybností a v súlade s § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby tieto pochybnosti odstránil (výzva z 03.02.2021), t. j. správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca predložil správcovi dane dôkazy, správca dane ich verifikoval a konštatoval, že nespochybňuje, že reklamné služby (prezentácia obchodného mena a loga spoločnosti ANMIMA s.r.o. v súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar) boli žalobcovi dodané (bol identifikovaný dodávateľský reťazec K-production s.r.o., JK Media s.r.o. SILVI PRODUCTION s.r.o. SARCO s.r.o. ANMIMA s.r.o.). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že sú splnené formálne i hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH v zmysle Zákona o DPH, nerozporoval dodanie služieb žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame uzatvorenej s dodávateľom SARCO s.r.o. (prostredníctvom subdodávateľa), ktoré boli fakturované žalobcovi. Správca dane však súčasne uviedol, že počas daňovej kontroly, resp. v daňovom konaní zistil také skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že predmetné zdaniteľné plnenie bolo súčasťou podvodného konania, t. j. identifikoval daňový podvod, pričom dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo k daňovému podvodu, má nesporne správca dane. Správca dane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie, následne žalobcu oboznámil s vykonanými dôkazmi a zisteniami z nich vyplývajúcimi a to písomnou formou prostredníctvom Oboznámenia so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly zo dňa 26.03.2021, v ktorom opísal konkrétne skutočnosti nasvedčujúce existencii daňového podvodu, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 31.03.2021 a v ktorom žalobcu vyzval na predloženie dôkazov. Žalobca v lehote stanovenej správcom dane, ani v predĺženej lehote, písomné vyjadrenie správcovi dane

nedoručil. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď dôkazné bremeno na preukazovanie daňového podvodu má správca dane, na preukázanie skutočnosti, že žalobca prijal dostatočné opatrenia na to, aby zistil, či prijatie zdaniteľného plnenia nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode má žalobca a správca dane tieto prijaté opatrenia musí následne vyhodnotiť. (napr. rozsudky NSS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2022, bod 51, sp. zn. zo dňa 28.04.2023, bod 33). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd konštatuje, že námietka žalobcu, že správca dane, resp. žalovaný uvádzali rozporné tvrdenia vo vzťahu k dôkaznému bremenu na preukazovanie oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, nie je dôvodná.

37. Žalobca v správnej žalobe poukázal na argumentáciu správcu dane i žalovaného v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, na základe ktorej daňové orgány odopreli žalobcovi uplatnený nárok na odpočet DPH zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenie v kontrolovanom zdaňovacom období, a to z dôvodu, že predmetné plnenie bolo uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom toto plnenie malo byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť. V tejto časti správnej žaloby žalobca cituje z parciálnych častí odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a konštatuje, že záver o daňovom podvode a existencii možnej vedomosti žalobcu o tomto konaní správca dane mal vyvodiť na podklade ním vykonanej aplikácie testu Axel Kittel, pričom poukázal na vykonané úkony správcu dane konštatujúc, že žalobca nebol oboznámený so zápisnicami z konaní, v ktorých vypovedal konateľ spoločnosti SARCO s.r.o. C. A., ani s dôkazmi týkajúcimi sa prevereniu účtov spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o.. Takto formulovaná správna žaloba je len konštatačná, neobsahuje žiadne konkrétne námietky, keďže žalobca neuvádza, aký vplyv mali ním označené skutočnosti na zákonnosť rozhodnutia správcu dane. Žalobca teda neprodukoval odôvodnené námietky, čo za neho správny súd nemohol urobiť, keďže je viazaný žalobnými námietkami uplatnenými žalobcom v správnej žalobe. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že správca dane v rozhodnutí konštatoval, že boli preukázané formálne i hmotnoprávne podmienky pre odpočet dane (na preukázanie splnenia, ktorých mal dôkazné bremeno žalobca), t. j. správca dane splnenie týchto podmienok nespochybnil, avšak konštatoval, že dôvodom neuznania odpočtu DPH bolo zistenie, že v rámci (správcom dane označeného) obchodného reťazca došlo k daňovému podvodu, o ktorom mal alebo mohol mať žalobca vedomosť, pričom neprijal vhodné opatrenia, aby zabránil jeho účasti na daňovom podvode. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia popísal obchodné i fakturačné reťazce, označil a vyhodnotil vykonané dôkazy, popísal z nich vyplývajúce zistenia, uviedol všetky rozhodné okolnosti, na základe ktorých identifikoval existenciu daňového podvodu a to prostredníctvom Axel Kittel testu (pričom sa podrobne zaoberal všetkými štyrmi otázkami, na ktoré musí správca dane odpovedať kladne, aby mohol konštatovať, že žalobcovi odoprie odpočet DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ). Žalobca mal za to, že závery žalovaného, ktorý považoval postup správcu dane za súladný so zákonom i s judikatúrou SD EÚ, nie sú relevantné pre vyslovenie záveru o daňovom podvode a správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Takto formulované žalobné body predstavujú polemiku s argumentáciou daňových orgánov, resp. vyslovenie nesúhlasu žalobcu so závermi správcu dane i žalovaného, ktoré samé o sebe nespôsobujú nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Následne žalobca v správnej žalobe prezentoval vlastné hodnotenie skutkových okolností označených správcom dane, ktoré majú preukazovať podvod, k čomu správny súd len pre úplnosť uvádza, že správca dane (i žalovaný) uviedli všetky rozhodné okolnosti, z ktorých vyvodili existenciu daňového podvodu, pričom správca dane bol oprávnený preveriť celý reťazec a tvrdenie žalobcu, že nebolo preukázané neodvedenie dane dodávateľom žalobcu (SARCO s.r.o.) a že k zníženiu daňovej povinnosti došlo na článkoch reťazca medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a Azaria service s.r.o., nemá vplyv na závery správcu dane (ani žalovaného) o existencii daňového podvodu, pretože správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec a v tomto prípade identifikoval existenciu objektívnych skutočností (v rámci aplikácie Axel Kittel testu), pričom postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, (t. j. nemusí to byť práve na stupni reťazca medzi žalobcom a jeho prvým dodávateľom). Pokiaľ v tejto časti správnej žaloby žalobca poukazuje na koncept tzv. zneužitia práva a na spôsob jeho zisťovania (vykonanie tzv. dvojzložkového testu správcom dane aplikovaného v zmysle judikatúry SD EÚ v prípadoch zneužitia práva), správny súd uvádza, že zneužitie práva predstavuje samostatný dôvod pre nepriznanie nároku na odpočet DPH, v preskúmavanom prípade však rozhodnutie správcu dane ani rozhodnutie žalovaného neboli na tomto dôvode založené (odpočet DPH žalobcovi nebol v preskúmavanom prípade odopretý z dôvodu, že došlo k zneužitiu práva, ale z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu). V zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR i SD EÚ v prípade, ak

správca dane identifikuje daňový podvod, nie je jeho povinnosťou zisťovať aj existenciu zneužitia práva, tieto dva prípady nemôžu nastať súčasne.

38. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery žalovaného, na základe ktorých odoprel žalobcovi uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe za prijaté zdaniteľné plnenia v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach (v preskúmavanej veci marec 2017) z dôvodu, že predmetné plnenia boli uskutočnené v rámci obchodného reťazca, pričom tieto mali byť zasiahnuté podvodom, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nie sú relevantné a mal za to, že správca dane nepreukázal skutkové okolnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver o existencii daňového podvodu. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že správca dane i žalovaný posúdili sporné obchodné transakcie ako obchody vo fakturačnom reťazci postihnutom podvodným konaním a na základe zistenia, že odpočítanie dane u žalobcu (odpočítanie dane z plnenia od SARCO s.r.o.) bolo spojené s podvodným konaním, v dôsledku, ktorého došlo k daňovému úniku, správca dane žalobcovi nepriznal odpočítanie dane z tohto obchodu.

39. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) je vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných transakcií, základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou, právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe odoprieť, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo bola poskytnutá služba zakladajúca právo na odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto služieb zúčastní na transakcii predstavujúcej daňový podvod týkajúci sa DPH zo strany dodávateľa alebo iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní alebo týchto služieb (rozsudok SD EÚ vo veci Glancore Agriculture Hungary, C-189/18). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené podmienky pre jej odpočítanie – t. j. v prípadoch obchodovania s cieľom čerpať odpočítanie dane vo forme nadmerného odpočtu (pri daňovom podvode). Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybranú daň a ďalší účastník si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice.

40. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočítanie dane z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kumulatívne kladne zodpovedané štyri otázky tzv. Axel Kittel testu, ktoré sformuloval SD EÚ ako predpoklad posúdenia veci ako daňového podvodu v rozhodnutiach vo veci C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena: 1/ preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne 2/ preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň 3/ musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Dôkazné bremeno pri preukazovaní účasti na daňovom podvode (vykonanie Axel Kittel testu) zaťažuje správcu dane.

41. Správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z vyššie citovaného rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel, C- 439/04, pričom tieto kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť zodpovedané kladne: 1/Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2/Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3/Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené?

4/Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Správca dane v preskúmanom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 32 až 39 rozhodnutia správcu dane a bod 7 tohto rozsudku), teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy boli v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj judikatúrou NS SR i NSS SR.

42. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas so závermi správcu dane i žalovaného a tvrdil, že správca dane nemohol odpovedať kladne už na prvú otázku testu a to z dôvodu jej nepreukázania, a potom bolo bezpredmetné skúmanie ďalších otázok, na ktoré by podľa tvrdenia žalobcu tiež muselo byť odpovedané záporne, pričom v správnej žalobe predostrel svoje vlastné odpovede na uvedené otázky. Predovšetkým tvrdil, že pri zdaniteľnom plnení medzi spoločnosťou SARCO s.r.o. a žalobcom nedošlo k daňovému úniku, táto spoločnosť si daňové povinnosti splnila, neexistuje chýbajúca daň a z rozhodnutí nie je zrejmá odpoveď na otázku, v čom mal spočívať daňový únik. Tvrdenie, že existoval obchodný reťazec subjektov, v ktorom na začiatku reťazca mala chýbať daň, nakoľko tieto subjekty si neplnili daňové povinnosti, podľa žalobcu nie je preukázaním daňového podvodu, o ktorom mal a súčasne mohol mať žalobca vedomosť. V tejto súvislosti správny súd považuje za potrebné poukázať na to, že daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia, (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. z 26.10.2022, rozsudok NSS ČR č. j. z 30.01.2018). Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry SD EÚ tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu. Na prvú otázku, či z posudzovaných zdaniteľných plnení vznikol daňový únik, správca dane odpovedal kladne a aj podľa správneho súdu bola táto podmienka (existencia daňového úniku) splnená. Daňový únik podľa správcu dane vznikol na inom stupni ako na stupni daňový subjekt (ANMIMA a.r.o.) a jeho priamy dodávateľ (SARCO s.r.o.), pričom pre kladnú odpoveď na prvú otázku Axel Kittel testu sa nevyžaduje, aby bol daňový únik identifikovaný priamo na uvedenom stupni preverovaného reťazca. Postačuje, ak správca dane identifikuje existenciu daňového úniku na ktoromkoľvek stupni preverovaného reťazca (v zdaňovacom období marec 2017 Dynamic Trade s.r.o. LULU TRADE s.r.o. Azaria service s.r.o. SARCO s.r.o. ANMIMA s.r.o.). V preskúmanom prípade správca dane konštatoval, že daňovou kontrolou bolo preverené, že fakturačný reťazec (Azaria service s.r.o., SARCO s.r.o.) z kontrolných výkazov nebol totožný s reálne zistenými obchodnými tokmi reklamných služieb a tiež s finančnými tokmi. Správca dane zistil daňové úniky v súvislosti s oboma reťazcami - obchodným aj fakturačným. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru o neodvedení dane z pridanej hodnoty na začiatku obchodných reťazcov, kedy daňové subjekty neodvádzali svoje vzniknuté daňové povinnosti do štátneho rozpočtu, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania a kontrolné výkazy, z dôvodu nekontaktnosti daňových subjektov a nepredloženia účtovníctva nebola preukázaná opodstatnenosť a právo na uplatnenie odpočítania dane u týchto daňových subjektov. V odôvodnení rozhodnutia správca dane tiež uviedol, že spoločnosti uvedené v zistených fakturačných reťazcoch (Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.) nepodali daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb za rok 2017, nepriznali a neodviedli daň z príjmu zo svojej podnikateľskej činnosti. Konštatoval, že spoločnosť SARCO s.r.o. spôsobom neoprávneného odpočítania dane od dodávateľa Azaria service s.r.o. znížila vlastnú daňovú povinnosť, čím došlo k daňovému úniku u spoločnosti SARCO s.r.o., v súvislosti so zabezpečením reklamných služieb. Mal za to, že prostredníctvom neodvedenia DPH na začiatku fakturačných reťazcov dochádzalo k nedovolenej optimalizácii vlastných daňových povinností vo fakturačnom reťazci reklamných služieb a ďalším únikom a podvodom na dani z pridanej hodnoty. Správca dane uviedol, že analýzou daňových priznaní, kontrolných výkazov a dostupných zistení v daňovej kontrole preveril, že spoločnosť SARCO s.r.o. si veľký rozdiel medzi hodnotou deklarovaných prijatých reklamných plnení od dodávateľov SILVI PRODUCTION s.r.o. a hodnotou uskutočnených plnení vykrývala viac ako 90%nými zdaniteľnými plneniami od subdodávateľa Azaria service s.r.o. Na základe vykonaného dokazovania (výpoveď konateľa spoločnosti Azaria service s.r.o. Jana Novotného) zistil, že ekonomická činnosť tohto subdodávateľa (Azaria service s.r.o.) bola poznačená využívaním nezákonnej obchodnej praxe - konateľ fungoval bez rozhodovacích právomocí, nemal prehľad o vykonávanej ekonomickej

činnosti, fakturáciu uskutočňoval na základe pokynov konateľa odberateľa (SARCO s.r.o.) p. A., pričom konateľ bol jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť Azaria service s.r.o. Všetky prijaté dodávky spoločnosti Azaria service s.r.o. na vstupe tvorili faktúry od dvoch dodávateľov - dlhodobo nekontaktných spoločností: Peritus Trade s.r.o. a LULU TRADE s.r.o., pričom analýzou dát z kontrolných výkazov a daňových priznaní týchto dodávateľov bolo zistené, že tieto spoločnosti si svoju nízku vlastnú daňovú povinnosť pokrývali spôsobom, že si uplatňovali odpočítanie dane od ďalších nekontaktných spoločností, ktoré svoje vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali správcovi dane, prípadne vôbec nepodávali daňové priznania k DPH. Objemy uplatneného odpočítania dane boli v neprimerane vysokých objemoch, pričom takéto vysoké odpočítanie dane je znakom rizikových daňových subjektov za účelom optimalizácie vlastných daňových povinností a zabezpečenia vstupov svojim odberateľom. Tieto spoločnosti pri vykazovaní vysokých obratov a nízkych daňových povinností boli postupne prepísané na iných konateľov a následne ich činnosť bola utlmená, neplnili si povinnosti voči finančnej správe - nepodávali daňové priznania k DPH ani k dani z príjmov právnických osôb. Uvedené objektívne okolnosti boli správcom dane zistené a preukázané vykonaným dokazovaním a boli podrobne popísané v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (i rozhodnutia žalovaného).

43. Pokiaľ žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia daňového úniku“ tvrdil, že z odôvodnenia rozhodnutí nie je zrejmé, v čom mal spočívať daňový únik, toto tvrdenie je v rozpore s obsahom preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane má v odôvodnení uviesť, či došlo k naplneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok odpočtu dane a následne konštatovať identifikáciu podvodu spolu s popisom podielu žalobcu na tomto podvode, resp. vedomosti o ňom, správny súd uvádza, že správca dane práve takýmto spôsobom postupoval a v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že boli splnené formálne a hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH, t. j. splnenie formálnych a hmotnoprávnych podmienok nebolo sporné. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že v zmysle judikatórnych záverov SD EÚ i NSS SR (napr. rozsudok sp. zn. z 28.04.2023, zverejnený v Zbierke súdnych rozhodnutí NSS 60/2023) odpočítanie dane môže byť obmedzené v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva (rozsudky NSS SR sp. zn. zo dňa 30.06.2022, sp. zn. zo dňa 26.10.2022). Následne aj pri dôkaznom bremene je v daňovom konaní potrebné rozlišovať medzi dvoma zásadnými situáciami (i) preukazovaním materiálnych podmienok odpočtu DPH a (ii) preukazovaním daňového podvodu alebo zneužitia práva ako dôvodu na neuznanie uplatneného odpočtu. V prípade ak správca dane pristúpil k vykonaniu Axel Kittel testu (aj bez toho, aby to bol správca dane konštatoval) sa má za to, že hmotnoprávne i formálne podmienky pre odpočet DPH boli splnené, resp. nie je sporné, že došlo k dodaniu deklarovaného plnenia (služieb). Správca dane v preskúmanom prípade v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preveril tvrdenia žalobcu a predložené dôkazy o dodaní reklamných služieb deklarovaným dodávateľom (SARCO s.r.o.) prostredníctvom subdodávateľov (SILVI PRODUCTION s.r.o., JK Media s.r.o., K- production s.r.o.) a aj z predložených dôkazov (napr. zmluvy, faktúry, výpisy z účtu, doklady predložené konateľkou SILVI PRODUCTION s.r.o., výpovede svedkov) vyplýva dodanie deklarovaných reklamných služieb. Je však potrebné poukázať na to, že správca dane v procese verifikovania tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov, identifikoval objektívne skutočnosti nasvedčujúce existencii podvodného konania, keď z výpovede bývalého konateľa SARCO (Roman Graca) a analýzy zadovážených dokladov správca dane zistil, že reklamné služby mal žalobcovi dodávať aj Azaria service s.r.o. prostredníctvom subdodávateľov (keďže nemal vlastných zamestnancov) LULU TRADE s.r.o. (marec 2017). Správca dane vyhodnotil obchodné a fakturačné reťazce, výpovede svedkov, analyzoval účty a doklady, z ktorých zistil, že uvedené spoločnosti si prefakturovávali vysoké sumy, uplatňovali si odpočet dane, avšak spoločnosti na začiatku identifikovaného reťazca nevykazovali žiadnu činnosť a následne vysoké sumy boli vyberané v hotovosti, pričom spoločnosti na začiatku reťazca neodviedli daň alebo vôbec nepodali daňové priznanie, v dôsledku čoho správca dane konštatoval existenciu daňového úniku. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že podľa judikatúry SD EÚ, napr. rozsudok vo veci C - 101/16 sa nepodanie daňových priznaní stanovených zákonom môže považovať za nepriamy dôkaz podvodu. Pokiaľ žalobca v tejto časti správnej žaloby poukázal na rozsudok SD EÚ z 21.06.2012 vo veci D. E. F., C-80/11 a C-142/11, neuviedol súvis s preskúmavaným rozhodnutím, resp. jeho zákonnosťou, vo vzťahu k zisteniu objektívnych skutočností svedčiacich o existencii daňového úniku, navyše za situácie, keď dôkazy osvedčujúce túto skutočnosť zabezpečil a vykonal správca dane, na ktorom bolo dôkazné bremeno.

44. Na druhú otázku, či bol tento daňový únik dôsledkom podvodného konania odpovedal správca dane rovnako kladne. Podľa druhej podmienky Axel Kittel testu musí byť daňový únik dôsledkom podvodného konania, teda neodvedenie dane nemôže byť len náhodné, ale musí byť uskutočnené za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice, pričom uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Pre posúdenie nároku na odpočet dane je potrebné posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, pričom podľa ustálenej judikatúry za znaky svedčiace o existencii daňového podvodu možno považovať napr. existenciu sídla na virtuálnej adrese, neobvyklé ceny, nezverejňovanie účtovných závierok a pod. Správny súd má za to, že správca dane vo svojom rozhodnutí identifikovali objektívne okolnosti nasvedčujúce spáchaniu daňového podvodu tak, ako sú uvedené na strane 33 až 35 rozhodnutia správcu dane. Vo vzťahu k skúmaniu druhej otázky Axel Kittel testu správca dane uviedol, že popísaním fakturačného reťazca spoločností preukázal, že posudzované daňové úniky vo fakturačnom reťazci boli vykonané za účelom optimalizácie daňovej povinnosti jednotlivých zapojených spoločností a boli dôsledkom podvodu na DPH. Platitelia na začiatku predmetných (podvodných) fakturačných reťazcov pred priamym dodávateľom SARCO s.r.o. uviedli nepravdivé údaje vo svojich kontrolných výkazoch DPH (deklarované nákupy v miliónových hodnotách, ktoré podľa údajov z bankových výpisov nikdy neboli uhradené, miliónové hotovostné výbery z bankových účtov bez akéhokoľvek legálneho opodstatnenia), čím vo svojich daňových priznaniach DPH za obdobia rokov 2016 až 2017 (t. j. aj v kontrolovanom zdaňovacom období) vykazovali pri vysokých miliónových obratoch nízke daňové povinnosti, čo im umožnili koncové spoločnosti reťazca, ktoré daňové priznania a kontrolné výkazy nepodávali vôbec alebo vzniknuté daňové povinnosti neuhrádzali. Konanie zapojených spoločností pri vykazovaní údajov vo svojich daňových priznaniach vykazuje znaky podvodného konania a správca dane konštatoval, že dôkazmi preukázal, že tieto spoločnosti riadne nepodnikali, len vystavovali faktúry tak, aby navodili dojem reálneho podnikania. Z uvedeného dôvodu správca dane uviedol, že faktúry vystavené týmito spoločnosťami možno považovať za falošné, pričom neexistuje dôkaz, že tieto spoločnosti riadne viedli svoje účtovníctvo. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na judikatúru SD EÚ (rozsudok C-332/15 vo veci Giuseppe Aston). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že správca dane (i žalovaný) vo svojom rozhodnutí identifikovali nasledovné objektívne okolnosti, ktoré nasvedčujú spáchaniu daňového podvodu:

- neumožnenie preverenia účtovníctva spoločnosti SARCO s.r.o. a jej následného dodávateľa a subdodávateľov (Azaria service s.r.o., Peritus Trade s.r.o., LULU TRADE s.r.o., Dynamic Team s.r.o.), či daň z vystavených faktúr za deklarované reklamné služby bola odvedená a zaplatená do štátneho rozpočtu a zaúčtovaná v účtovníctve;

- vo všetkých spoločnostiach nachádzajúcich sa v popísaných fakturačných reťazcoch dochádzalo k zmenám konateľov na osoby s cudzou štátnou príslušnosťou, pričom nie je iné logické vysvetlenie len také, že tieto spoločnosti sa mali stratiť, pretože by nevedeli preukázať reálne dodanie plnení deklarovaných v kontrolných výkazoch a daňových priznaniach, nevedeli by preukázať ani to, ako naložili s peňažnými prostriedkami vybratými z účtov z týchto spoločností. Správca dane aj účelové vytvorenie fakturačného reťazca a následný zánik spoločností zapojených do reťazca považoval za daňový podvod, pretože len vytvorením tohto reťazca mohlo dôjsť u prvých spoločností vo fakturačnom reťazci k daňovému úniku a len zánikom a stratením týchto spoločností mohlo dôjsť k znemožneniu zistenia správnej výšky odvedenej dane u ďalších spoločností v reťazci. Takéto konanie dodávateľa žalobcu a jeho následných subdodávateľov správca dane vyhodnotil ako konanie účelové.;

- neprimerané navýšenie hodnoty fakturovanej reklamnej služby spoločnosťou SARCO s.r.o., pričom podľa zistení správcu dane hodnota fakturácie týkajúca sa kultúrnych podujatí (muzikál Angelika, Madagaskar, Čas ruží, Pošli to dál, koncert G. H.) od dodávateľov reklamných služieb (SILVI PRODUCTION s.r.o.) bola neporovnateľne nižšia ako následná fakturácia reklamných služieb pre konečných odberateľov, čo vyplýva z vystavených faktúr touto spoločnosťou pre spoločnosť SARCO s.r.o. a následnej fakturácie spoločnosťou SARCO s.r.o. pre žalobcu;

- vyberanie peňažných prostriedkov v hotovosti vo vysokých čiastkach z účtov spoločností SARCO s.r.o., Azaria service s.r.o.;

- presuny peňažných prostriedkov na ďalšie účty spoločností (Usegee s.r.o., Tippi s.r.o., Stoder Limited s.r.o., Felicis s.r.o.), odkiaľ boli tieto finančné prostriedky vyberané osobami C. A., I. B., D. G., I. J.. Z bankových účtov podľa sledovania finančných tokov od daňového subjektu SARCO s.r.o. boli uskutočnené miliónové výbery hotových peňazí, o ktorých neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by boli v súlade so zákonom zaúčtované a použité v súlade s legislatívou upravujúcou obmedzenie platieb v hotovosti. Správca dane analýzou bankových výpisov preukázal, že toky platieb od žalobcu nijako nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v reťazci, platby neboli použité na nákup reklamných služieb. Zistené

reálne obchodné toky dodaných zdaniteľných plnení nekopírovali a nesúviseli s fakturačnými vzťahmi v podvodnom reťazci. Z kontrolných zistení je zrejmé, že platitelia z fakturačného reťazca zapojení do podvodu na DPH deklarovali svoje podnikateľské aktivity formálne a napriek tomu, že väčšina spoločností zapojených do predmetných posudzovaných podvodných reťazcov neboli v platobnej neschopnosti (boli preukázané miliónové kredity na ich bankových účtoch) a deklarovali zdaniteľné obchody v miliónových hodnotách, prestali vykonávať akúkoľvek podnikateľskú činnosť, spoločnosti boli prevedené na osoby prevažne maďarskej národnosti a následne boli vymazané z obchodného registra. Správny súd sériu vyššie uvedených dôkazov a indícií považuje za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového zvýhodnenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že existenciu daňového podvodu je možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, t. j. po uskutočnení zdaniteľného obchodu.

45. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Neexistencia skutkových okolností podvodného konania - neprimeraná cena za dodanie služby“ tvrdil, že rozhodnou skutkovou okolnosťou vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu, ktorá podľa správcu zakladá daňový podvod, má byť aj nadhodnotená cena za dodanie služby spoločnosťou SARCO s.r.o., ktorá podľa názoru správcu dane umožnila žalobcovi uplatnenie odpočtu dane a súčasne na strane dodávateľa fakturáciou od spoločnosti Azaria service s.r.o. zníženie daňovej povinnosti u dodávateľa služby. Z uvedenej konštrukcie však nie je podľa žalobcu zrejmá chýbajúca daň. Z rozhodnutí žalovaného podľa žalobcu zároveň nevyplýva, že spoločnosť SARCO s.r.o. z prijatej protihodnoty za dodané služby nesplnila svoju daňovú povinnosť. Uvedené tvrdenia žalobcu jednak nemajú oporu v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutí žalovaného, v odôvodnení ktorých sú uvedené všetky rozhodné okolnosti, z ktorých daňové orgány vyvodili existenciu daňového podvodu, (pričom správca dane bol oprávnený preverovať celý reťazec a identifikoval existenciu objektívnych skutočností v rámci aplikácie Axel Kittel testu) a jednak táto časť správnej žaloby, v ktorej žalobca prezentuje svoje názory na „pojem protihodnota“, citujúc z niektorých rozsudkov SD EÚ, ma konštatačný charakter, v dôsledku čoho nie je spôsobilá privodiť nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Odkaz na rozhodnutia SD EÚ bez označenia ich súvisu, resp. ich dopadu na preskúmavané rozhodnutia rovnako nepostačuje na označenie preskúmavaných rozhodnutí za nezákonné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že z rozhodnutí nie je zrejmé, akým dôkazom bolo tvrdené „nadhodnotenie ceny“ preukázané, správny súd uvádza, že toto tvrdenie rovnako nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia preskúmavaných rozhodnutí, z ktorých je zrejmé, že správca dane porovnal cenu, za ktorú dodávatelia spoločnosti SARCO s.r.o. reálne vykonali reklamné služby a cenu, ktorú SARCO s.r.o. ako dodávateľ tej istej reklamnej služby následne fakturoval žalobcovi, pričom zistil neodôvodnené niekoľko násobné zvýšenie ceny fakturovanej pre žalobcu a uviedol zrozumiteľnú a logickú úvahu, že účelom nadhodnotenia ceny bol vyšší odpočet DPH. Nebolo pritom sporné, že správca dane disponoval dôkazmi preukazujúcimi dodanie reklamných služieb pre žalobcu, ani to, že dodávateľ SARCO s.r.o. bol oprávnený so žalobcom dohodnúť cenu za poskytnuté plnenie (reklamné služby). Správca dane však konštatoval, že žalobca mal postupovať s odbornou starostlivosťou a mal si overiť primeranosť ceny za obdobné plnenie aj u iných relevantných subjektov, resp. požadovať od dodávateľa vyhotovenie cenovej kalkulácie.

46. Pokiaľ ide o tretiu podmienku Axel Kittel testu, t. j. či boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s podvodným konaním spojené, uvedenú otázku je potrebné zodpovedať takisto kladne, keďže preukazované podvodné konanie priamo súviselo s nákupom reklamných služieb žalobcom v súvislosti s prezentáciou jeho obchodného mena a loga súvislosti s prezentáciou muzikálu Madagaskar (marec 2017). Správca dane popísal zistený podvodný fakturačný ako aj obchodný reťazec a zistil, že dodávateľsko - odberateľské vzťahy v nich súviseli s plneniami pre žalobcu. Reklamné služby pre žalobcu boli reálne dodané žalobcovi v zmysle Zmluvy o reklame a predloženej faktúry, avšak v oveľa vyššej sume, ako bola reálne zistená cena na trhu (cena, za ktorú boli predmetné reklamné služby poskytnuté dodávateľovi žalobcu (SARCO s.r.o.) jeho subdodávateľom (SILVI PRODUCTION s.r.o. a jeho subdodávateľmi JK Media s.r.o., K-production s.r.o.). Objednaním reklamných služieb u dodávateľa SARCO s.r.o. sa žalobca zapojil do podvodného konania, pretože práve u dodávateľa SARCO s.r.o. bolo zistené neúmerné navýšenie ceny za reklamné služby, čo umožnilo žalobcovi odpočítať si vyššiu sumu dane.

47. Správny súd považuje na tomto mieste za potrebné viesť, že v zmysle judikatúry NSS SR (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. z 28. apríla 2023, bod 31.) „existenciu daňového podvodu je

možné preukazovať aj okolnosťami, ktoré nastali ex post, teda po ukončení zdaniteľného obchodu (K., J., H.: Definičné znaky podvodu na DPH v judikatúre Najvyššieho správneho súdu, Časopis pro právní vedu a praxi, 1/2022, roč. XXX, s. 160 a 161). Okolnosti, které v souhrnu nasvědčují existencii daňového podvodu, mohou mít svůj původ v minulosti (např. obchodní historie či minulé personální vazby), v době uzavření transakce (nestandardní obchodní podmínky) i v době následující po uzavření obchodu, a to např. následná nekontaktnost dotčených osob, náhlé ukončení činnosti, následné nenestandardní peněžní toky medzi dotčenými osobami (rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. zo dňa 20.01.2021).“ „....okolnosti ex post mu daňové orgány neboli oprávnené pričítať v rámci skúmania subjektívnej stránky - tzv. vedomostného testu; v rámci skúmania objektívneho testu na podvod tak však urobiť mohli.“ Pokiaľ teda žalobca v správnej žalobe namietal, že nemožno prihliadať na okolnosti po uskutočnení daňového obchodu, s uvedeným tvrdením je možné súhlasiť len pri skúmaní subjektívnej stránky (vedomostný test v rámci skúmania štvrtej podmienky Axel Kittel testu), avšak v rámci skúmania objektívneho testu v rámci celého reťazca vyžadujúceho preukázanie existencie podvodu na dani z pridanej hodnoty, to však urobiť možno.

48. Podľa štvrtej podmienky Axel Kittel testu sa vyžaduje zavinenie daňového subjektu. Splnenie subjektívnej stránky preukazuje správca dane, a to prostredníctvom objektívnych okolností. V zmysle ustálenej judikatúry SD EÚ sa môže daňový subjekt z daňového podvodu „vyviniť“ a nestratiť tak nárok na odpočítanie dane, ak preukáže (tu však znáša dôkazné bremeno daňový subjekt) dostatočnú obozretnosť a dobromyseľnosť. S poukazom na judikatúru NSS SR (napr. rozsudok sp. zn. z 28.04.2023) „Súdny dvor EÚ už viackrát rozhodol, že správny orgán nemôže zdaniteľnej osobe uložiť povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na ňu kontrolné činnosti, ktoré prináležia tomuto orgánu (viď rozsudky z 21.06.2012, D. E. F., C-80/11 a C-142/11, bod 65 a z 31.01.2013, Stroj trans, C-642/11, bod 50). Naopak, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (viď rozsudky z 27.09.2007, Teleos a i., C-409/04, body 65 a 68, ako aj z 21.06.2000 12, Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, bod 54).“ Správca dane konštatoval, že žalobca mohol vedieť, ak by dodržal potrebnú náležitú starostlivosť, že dodávky môžu byť poznačené podvodným konaním. V odôvodnení rozhodnutia pritom uviedol okolnosti, ktoré nasvedčovali podozrivosti transakcie, pre ktorú mal mať žalobca vedomosť o daňovom podvode, ako aj nedostatočnej obozretnosti žalobcu, aby svojej účasti na daňovom podvode zabránil: žalobca sa pri výbere dodávateľa spoľahol na odporučenie tretej osoby SILVI PRODUCTION s.r.o., (ktorá bola reálnym poskytovateľom reklamných služieb), dodávateľ SARCO s.r.o. bol sprostredkovateľom reklamných plnení bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, nebol verejne dostupnou obchodnou spoločnosťou na trhu ani žiadnou reklamnou agentúrou, vystavoval faktúry pre klientov bez pridania hodnoty svojím spracovaním bez reálnych skúseností na mediálnom a reklamnom trhu, pričom cena bola stanovená bez kalkulácií a vzhľadom na jej výšku neštandardne - dohodou, žalobca si nepreveril ceny na trhu, pričom zo znenia zmluvného dojednania s dodávateľom SARCO s.r.o. mal vedomosť, že dodávateľ môže zmluvné plnenia uskutočniť v subdodávkach (t. j. žalobca vedel, že reklamné služby nemusí vykonať SARCO s.r.o., ale jeho dodávatelia), žalobca si nepreveril, ktorý subdodávateľ mu službu poskytne a či je na jej poskytnutie oprávnený a dostatočne odborne zdatný, nezaujímal sa o to, či spoločnosť SARCO s.r.o. neobchoduje s problematickými dodávateľmi, nepýtal sa svojho obchodného partnera na jeho dodávateľov, ani na ich predchádzajúcu spoluprácu, spoločnosť SARCO s.r.o. nedisponovala vlastným pracovným know - how, jednalo sa o jednoosobovú spoločnosť bez vlastných prevádzkových priestorov určených na reprezentáciu spoločnosti, bez internetovej stránky prezentujúcej činnosť spoločnosti, jej históriu, ciele, portfólio, realizované projekty, spoločnosť nedisponovala technickým ani personálnym vybavením, reálne sa v danom segmente neorientovala, konateľ spoločnosti nemal skúsenosti, vedomosti ani možnosti reálne zabezpečiť predmet fakturácie, dodávateľ SARCO s.r.o. mal virtuálne sídlo bez webových stránok a telefonického kontaktu, bol dostupný prostredníctvom tretej osoby, žalobca nepožadoval referencie od skutočných odberateľov spoločnosti SARCO s.r.o., nepreveril si podnikateľskú minulosť, aktuálne zázemie ani prepojenia osôb vystupujúcich v jej mene s inými spoločnosťami aspoň vo verejne prístupnom registri napriek tomu, že žalobca zamýšľal uskutočniť obchodné transakcie rádovo viac ako v stotisícoch eur, žalobca nevykonal opatrenia smerujúce k minimalizovaniu prípadných rizík. Správny súd pritom poukazuje na to, že viaceré z uvedených objektívnych okolností sú zároveň okolnosťami preukazujúcimi aj existenciu daňového podvodu tak, ako sú uvedené vyššie. Je logické, že viaceré z indícií nasvedčujúcich spáchaniu podvodného konania (objektívny test) zároveň zakladajú aj podozrivosť transakcie, a teda

možnosť vedomosti daňového subjektu (žalobcu) o nej (subjektívny test), pričom žalobcovi nemožno pričítať okolnosti, ktoré nastali až po zdaniteľnej transakcii. Správny súd je toho názoru, že vyššie uvedené okolnosti nasvedčovali záveru, že zdaniteľný obchod sa javil ako podozrivý. Napriek absencii akejkoľvek predchádzajúcej skúsenosti s dodávateľom SARCO s.r.o. sa žalobca bez jeho preverenia v podstate spoľahol na odporučenie tretím subjektom, akceptoval poskytnutie reklamných služieb za cenu ponúknutú týmto subjektom, ktorej nepredchádzala relevantná kalkulácia. Žalobca tvrdil, že spoločnosť SARCO s.r.o. si preveroval na portáli Finstat a v obchodnom registri, toto tvrdenie jednak nepreukázal a zároveň ani netvrdil, že by si preveril dodávateľa z hľadiska vyššie uvedených skutočností (minimálne získanie referencií od iných účastníkov na trhu, informácie o predmete činnosti, o konateľovi, o obchodných priestorov a zamestnancoch), ani že sa pokúšal nájsť a prehliadnuť internetovú stránku tejto spoločnosti, ani že by akokoľvek skúmal, či bola ponúknutá cena za tovar primeraná a zodpovedajúca trhovým podmienkam (pričom správny súd nespochybňuje oprávnenie účastníkov zmluvného vzťahu dohodnúť si cenu za poskytnuté plnenie, a nebránila tomu ani skutočnosť, že SARCO s.r.o. bol výhradným dodávateľom poskytovaných služieb, ktoré oprávnenie nadobudol práve od spoločnosti SILVI PRODUCTION s.r.o., ktorého konateľka mala podľa výpovedí sprostredkovať, resp. odporučiť žalobcovi uzavretie zmluvy s dodávateľom SARCO s.r.o.), a to všetko za účelom, aby sa uistil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode. Správny súd, zhodne s konštatovaním správcu dane i žalovaného má za to, že žalobca neprijal dostatočné rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (viď rozsudky z 21.06.2012 D. E. F., C-80/11 a C-142/11, rozsudok z 19.10.2017 Paper Consult, C-101/16). Správny súd sa stotožnil so záverom správcu dane i žalovaného, že bolo preukázané, že žalobca mohol a mal mať vedomosť o tom, že prijatím zdaniteľného plnenia od dodávateľa SARCO s.r.o. sa zúčastní na daňovom podvode.

49. Podľa správneho súdu správca dane i žalovaný identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom, ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj nevedomá nedbanlivosť). Svoje závery správca dane (i žalovaný) náležite opreli o skutkové zistenia z celého obchodného a fakturačného reťazca, ktorý bol správca dane oprávnený skúmať, pričom samotný opis realizácie obchodov v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane vysvetlil ako obchod žalobcu súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k daňovému zvýhodneniu účastníkov tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a preukázal splnenie podmienok tzv. Axel Kittel testu. Naopak, žalobca nepreukázal, že prijal také opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode, aby svoj nárok na odpočítanie dane nestratil.

50. Žalobca v časti správnej žaloby označenej ako „Rozpornosť tvrdení v rámci výkonu daňovej kontroly“ poukázal na povinnosť správcu dane v rámci daňovej kontroly oboznámiť žalobcu so zistenými skutočnosťami, prípadne ho vyzvať na odstránenie pochybností vo vzťahu k spochybnenému zdaniteľnému plneniu. Mal za to že v oboznámení musí správca dane identifikovať rozhodné skutočnosti pre záver o daňovom podvode, pokiaľ tieto pochybnosti u neho vzniknú. V tejto súvislosti poukázal na Oboznámenie zo dňa 26.03.2021, v ktorom podľa jeho tvrdenia absentuje požiadavka identifikovania rozhodných skutočností zakladajúcich nesporné znaky daňového podvodu, ako aj na Výzvu správcu dane zo dňa 03.02.2021, ku ktorej žalobca predložil svoje vyjadrenie, pričom na preukazovanie znakov podvodu musí mať správca dane preukázané, či k faktickému plneniu došlo. Správny súd uvádza, že z takto všeobecne formulovanej časti správnej žaloby, ktorá ma konštatačný charakter, nie je možné vyvodiť konkrétnu námietku žalobcu, ktorá by umožňovala správnemu súdu vyvodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných preskúmavaného rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia vyhľadávať, ani konkretizovať z obsahu preskúmavaného rozhodnutia alebo administratívneho spisu. Len pre úplnosť správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu i z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že u správcu dane vznikli pochybnosti o spôsobe dodania reklamných služieb zo strany deklarovaného dodávateľa - spoločnosti SARCO žalobcovi, a preto Výzvou na predloženie dôkazov č. 100192783/2021 zo dňa 03.02.2021, ktorá mu bola preukázateľne doručená dňa 08.02.2021, vyzval žalobcu na predloženie dôkazov a vyjadrení preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení (o. i. od deklarovaného dodávateľa SARCO s.r.o.).

Žalobca na predmetnú výzvu reagoval Vyjadrením zo dňa 05.03.2021. Správca dane následne podaním označeným ako Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri výkone daňovej kontroly č. 100495767/2021 zo dňa 26.03.2021, ktoré bolo žalobcovi preukázateľne doručené dňa 31.03.2021, žalobcu oboznámil so všetkými zistenými skutočnosťami, vykonanými dôkazmi a ich vyhodnotením a poučil žalobcu o práve vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a predložiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v stanovenej lehote. Z obsahu predmetného Oboznámenia sú zrejmé konkrétne dôkazy, ako aj z nich vyplývajúce zistenia a sú identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu. Žalobca sa v lehote stanovenej správcom dane k predmetnému Oboznámeniu nevyjadril a podaním zo dňa 13.04.2021 požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia. Správca dane rozhodnutím zo dňa 14.04.2021 žiadosti žalobcu vyhovel a lehotu na vyjadrenie mu predĺžil. Žalobca dňa 07.05.2021 opätovne požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia k zisteniam správcu dane, pričom správca dane mu podaním zo dňa 10.05.2021 oznámil, že ďalšie predĺženie lehoty nie je prípustné. Žalobca teda nevyužil možnosť k zisteným skutočnostiam správcu dane predložiť písomné vyjadrenie, ani dôkazy. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí pritom vyplýva, že daňové orgány konštatovali, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH uniesol, avšak správca dane počas daňovej kontroly identifikoval konkrétne okolnosti nasvedčujúce podvodnému konaniu v reťazci spoločností, ktorého súčasťou bol aj žalobca, o ktorom vzhľadom na všetky zistené skutočnosti mohol mať vedomosť, pričom žalobca napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne dôkazy, ktorými by osvedčil, že vykonal všetky opatrenia, ktoré je možné od neho rozumne predpokladať, aby zabránil svojej účasti na podvodnom konaní (tzv. vedomostná zložka).

51. Ako nedôvodnú správny súd vyhodnotil aj námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé konanie. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k tejto námietke poukázal na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR, z ktorých vyplýva povinnosť súdov odôvodniť dostatočne svoje rozhodnutia a uviedol, že tieto požiadavky sa vzťahujú aj na odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej moci v zmysle článku 46 ods. 1 SR, správny súd uvádza, že so žalobcom označenou judikatúrou je správny súd oboznámený, avšak na základe takto všeobecne formulovanej námietky, obsahujúcej tvrdenie žalobcu o potrebe riadne odôvodniť rozhodnutia súdov a daňových orgánov, nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Vo všeobecnosti možno uviesť, že rozhodnutie orgánu verejnej správy môže byť nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu SR považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne výrok ktorého je vnútorne rozporuplný. Pod pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok, odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť.“ ... „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom alebo prípady, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané.“ Preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ani rozhodnutie správcu dane, takýmito vadami netrpia, pretože obsahujú zákonom stanovené náležitosti v zmysle Daňového poriadku. Rozhodnutie žalovaného vo vzťahu k výroku, ktorým potvrdzuje rozhodnutie správcu dane a taktiež rozhodnutie správcu dane vo vzťahu k výroku, ktorým vyrubil žalobcovi daň, obsahujú riadne a dostatočné odôvodnenie, z ktorého jednoznačne vyplýva, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, obsahujú vyhodnotenie dôkazov a to jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, správca dane i žalovaný dostatočne jasne a zrozumiteľne uviedli úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých rozhodovali, zrozumiteľne uviedli podstatné dôvody, na základe, ktorých dospeli k záveru o nesplnení podmienok na odpočet DPH a to vzhľadom na identifikované konkrétne skutočnosti nasvedčujúce daňovému podvodu v súlade s judikatúrou NSS SR i SD EÚ. Námietka žalobcu, že nie je zrejmé, na základe akých dôkazov dospel žalovaný k záveru o preukázaní objektívnych okolností napĺňajúcich znaky daňového podvodu, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutia žalovaného ani tvrdenie

žalobcu, že svedecké výpovede zabezpečené správcom dane neboli vyhodnotené. Správny súd navyše uvedené námietky žalobcu považoval za nekonkrétne a všeobecné, keď žalobca nekonkretizoval, ktoré svedecké výpovede a z akého dôvodu boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania. Samotný nesúhlas žalobcu s hodnotením svedeckých výpovedí nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Žalobca v správnej žalobe na jednej strane konkrétne namietal, že žalovaný i správca dane odmietli hodnotiť dôkaz predložený žalobcom (dôkaz o cene služieb vyhotovený spoločnosťou Starmedia), avšak na druhej strane súčasne tvrdil, že daňové orgány tento dôkaz považovali za nedôveryhodný. Správny súd k tomuto rozpornému tvrdeniu žalobcu uvádza, že uvedený dôkaz bol správcom dane i žalovaným vyhodnotený so záverom, že týmto dôkazom nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že cena za poskytnuté služby nebola neprimerane navýšená, ktoré vyhodnotenie je v súlade s obsahom uvedeného dôkazu i so zásadami logického uvažovania. Pokiaľ žalobca vo všeobecnosti namietal, že žalovaný ani správca dane sa nezaoberali úplne všetkými námietkami žalobcu uvedenými vo vyjadrení k Protokolu, pričom tieto nekonkretizoval, správny súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej judikatúry NS SR, NSS SR, Ústavného súdu SR i ESĽP orgány verejnej správy i súdy nie sú povinné zaoberať sa každou jednou námietkou nastolenou účastníkom konania a nemusia dať odpoveď na každý jeden argument žalobcu, sú však povinné zaoberať sa podstatnými námietkami, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie súdu, resp. orgánu verejnej správy a majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia rozhodnutia žalovaného teda nemajú za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nebolo teda zistené porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie a nebola mu odňatá možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti preskúmavaným rozhodnutiam, o čom svedčí aj obsah samotnej správnej žaloby, v ktorej žalobca podrobne analyzuje dôvody rozhodnutia žalovaného i správcu dane a predkladá k nim svoje argumenty, a teda je zrejmé, že rozhodnutia obsahovali dostatok dôvodov, na ktorých boli založené.“

21. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v duplike nad rámec žalobných bodov uplatnených v správnej žalobe namietala, že správca dane porušil ustanovenie Daňového poriadku, keď v obdobných veciach nerozhodoval rovnako, správny súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v zmysle môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby ( ), k tejto námietke neprihliadal.

22. K argumentácii, na ktorú sa odkazuje možno vo všeobecnosti doplniť, že prvostupňové rozhodnutie obsahuje podrobné hodnotenie tzv. Axel Kittel testu plynúceho z rozhodovacej činnosti SD EU. Záver správcu dane o neúmernom navýšení ceny reklamných služieb spoločnosťou SARCO, s.r.o. v rámci testu nebol svojvoľný, pretože vychádzal z objektívnych skutočností, ktoré tvorili preukázané platby za služby poskytované spoločnosťou SARCO, s.r.o. a za služby poskytované jej dodávateľmi. Na tom nič nemení ani existencia zmluvy o výhradných reklamných právach. Správca dane dostatočne vyhodnotil aj materiál spracovaný spoločnosťou Starmedia, s.r.o., ktorý žalobca predložil v rámci vyrubovacieho konania, voči ktorému hodnoteniu nemožno mať žiadne výhrady, nakoľko je v súlade s obsahom hodnotenej listiny a v súlade s pravidlami logického uvažovania. Z odôvodnení prvostupňového aj napadnutého rozhodnutia ďalej zreteľne plynie záver, že žalobca mohol vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Navyše, pokiaľ odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia v tejto súvislosti stoja na tom, že žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti na daňovom podvode, najmä neprijal dostatočné opatrenia, ktoré od neho bolo možné očakávať, ako od starostlivého hospodára, nemožno mať pochybnosti o tom, že vedomostnú stránku účasti žalobcu na daňovom podvode konajúce daňové orgány založili na nedbanlivosti. Nemožno teda ani uvažovať o tom, že správca dane alebo žalovaný založili účasť žalobcu na zdaniteľných plneniach poznačených daňovým podvodom na jeho úmysle.

23. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

24. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom

alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal. O výške trov konania rozhodne súdny úradník osobitným rozhodnutím po skončení konania. Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože žalovaný si právo na náhradu trov konania neuplatnil (ich vynaloženie nevyplýva ani zo spisu) a neboli zistené ani podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovaného v zmysle .

25. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku ( v znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( sa znení účinnom do 30.06.2023 s poukazom na ). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.