Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/75/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov: 1./ P. D., E.. XX.XX.XXXX, I. U.Á. XX, S., 2./ O. S., E.. XX.XX.XXXX, I. Y. XX/X, I. obaja zastúpení advokátskou kanceláriou Staník LEGAL s.r.o. so sídlom Šancová 11A, Bratislava, IČO : 53 586 379 proti žalovaným: 1./ Doprastav Development, a. s. so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO : 43 777 287, 2./ DPS RE, s.r.o. so sídlom Drieňová 27, Bratislava, IČO: 50 579 932, 3./ Z. K., E.. XX.XX.XXXX, I. G. X/XXXX, G. I., Č. X. a 4./ ŽPSV s.r.o. so sídlom Třebízského 207, Uherský Ostroh, Česká republika, IČO : 06 298 362, o zriadenie vecného bremena a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1./,2./ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 28.apríla 2022 č.k. -33, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie návrh žalobcov 1./,2./ na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 30.03.2022 v znení pozri odsek 1. napadnutého uznesenia zamietol. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobcovia 1./,2./ opísali skutkový stav veci tak, že žalobca 1. a 2./ sú podielovými spoluvlastníkmi každý vo veľkosti 1 celku stavby bez súpisného čísla, nezapísanej na liste vlastníctva, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere: 718 m2 a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere: 600 m2 (ďalej len „Budova 1“), stavby bez súpisného čísla, nezapísanej na liste vlastníctva, postavenej na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere: 636 m2 a na pozemku parc. reg. „C“ č. XXXX/XXX, druh pozemku: orná pôda, o výmere: 604 m2 (ďalej len „Budova 2“), nachádzajúce sa v katastrálnom území S., obec Senec, okres Senec vedené Okresným úradom Senec - katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobca 1./ je výlučným vlastníkom pozemku vedeného Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaného na liste vlastníctva č. 3044 ako pozemok, parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatná plocha, o výmere: 65 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území Senec, obec Senec (ďalej len „Pozemok žalobcu 1“). Žalovaný 1./ je podľa údajov katastra nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemkov pod Budovou 1 a Budovou 2 (ďalej spolu ako „Pozemky pod stavbami“) ako aj výlučný vlastník ďalších pozemkov vedených Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX ako - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, o výmere 950 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“), - pozemok parc. reg. „C“ č. XXX/ XXX, o výmere 311 m2, druh pozemku: orná pôda (ďalej len „parcela č. XXXX/XXX“), - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, o výmere 935 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“); - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/X, o výmere 807 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX/X“.), - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, o výmere 639 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“), nachádzajúcich sa v katastrálnom území Senec, obec Senec (parcela č. XXXX/XX a parcela č. XXXX/XXX ďalej spolu ako „Pozemky pred bránou“, parcela č. XXXX/XX, parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/XX ďalej spolu ako „Pozemky žalovaného 1 pod komunikáciou“). Žalovaný 2./ je podľa údajov katastra nehnuteľností vedený

ako výlučný vlastník pozemkov vedených Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX ako - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX, o výmere 200 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“), - pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/ X, o výmere 981 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „parcela č. XXXX/X“), nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., obec Senec (parcela č. XXXX/X, parcela č. XXXX/XX, ďalej spolu ako „Pozemky žalovaného 2 pod komunikáciou“). Žalovaný 3./ je podľa údajov katastra nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemku vedeného Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXXX ako pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX, o výmere 303 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Senec, obec Senec (ďalej len „parcela č. XXXX“. alebo „Pozemok žalovaného 3 pod komunikáciou“). Žalovaný 1./ a žalovaný 3./ sú podľa údajov katastra nehnuteľností vedení ako podieloví spoluvlastníci, a to žalovaný 1./ vo veľkosti 178/674 k celku a žalovaný 3./ vo veľkosti 496/674 k celku, pozemku vedeného Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaného na liste vlastníctva č. 8726 ako pozemok parc. reg. „E“ č. XXXX, o výmere 338 m2, druh pozemku: orná pôda, nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., obec Senec (ďalej len „parcela č. XXXX“ alebo „Pozemok žalovaných 1 a 3 pod komunikáciou“). Žalovaný 4./ je podľa údajov katastra nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník pozemku vedeného Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok parc. reg. „C“ č. XXXX/XX o výmere 331 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., obec Senec (ďalej len „parcela č. XXXX/XX“ alebo „Pozemok žalovaného 4 pod komunikáciou“). (Pozemky žalovaného 1 pod komunikáciou, Pozemky žalovaného 2 pod komunikáciou, Pozemok žalovaného 3 pod komunikáciou, Pozemok žalovaných 1 a 3 pod komunikáciou, Pozemok žalovaného 4 pod komunikáciou, ďalej spolu len ako „Pozemky pod komunikáciou“).Neodkladnú úpravu pomerov žalobcovia 1./ a 2./ za opísaného stavu veci odôvodnili tým, že žalovaný 1./, žalovaný 2./ a žalovaný 4./ ku dňu žaloby, ako vlastníci Pozemkov pod komunikáciou, Pozemkov pod stavbami, Pozemkov za bránou, opísaným konaním (umiestnením zeminy a betónových panelov), fyzicky bránia žalobcom prechodu peši a prejazdu dopravnými prostriedkami k Budove 1, Budove 2 a Pozemku žalobcu 1, v dôsledku čoho je akýkoľvek prístup do Budovy 1, Budovy 2, alebo k Pozemku žalobcu momentálne nemožný motorovými vozidlami. Následkom toho je, že žalobcovia nemôžu riadne obhospodarovať a starať sa o Budovy 1 a 2 v ich podielovom spoluvlastníctve a žalobca 1./ o Pozemok žalobcu 1 v jeho výlučnom vlastníctve a hrozí im ujma, nakoľko Budovy chátrajú a strácajú na hodnote. Žalobcovia uviedli, že žalobca .1/ využíva Budovy 1 a 2 ako svoje obydlie, pričom konaním žalovaných 1./, 2./ a 4./ je znemožnený akýkoľvek prístup hasičskému záchrannému zboru a rýchlej zdravotnej pomoci k Budovám, čo predstavuje ohrozenie života, zdravia a majetku. Žalobcovia nemôžu do Budovy prepracovať rozmernejší náklad (napr. bežné spotrebiče alebo nábytok), čo zasahuje do každodenného života najmä žalobcu 1./. Ďalej žalobcovia tvrdili, že žalovaní 1./, 2./ a 4./ do času položenia panelov a výsypu zeminy tolerovali existujúci faktický pokojný stav, ktorý zodpovedal zápisu druhu Pozemkov pod komunikáciou a spôsobu využívania týchto pozemkov v katastri nehnuteľností a na základe tohto mali žalobcovia neobmedzený prístup k Budovám a žalobca 1 k Pozemku žalobcu 1 cez Pozemky za bránou a Pozemky pod stavbou, ktoré boli využívané aj na parkovanie pre verejnosť pri G. O.. Uvedeným konaním žalovaný 1./, 2./ a 4./ fakticky znemožnili využívanie Pozemkov pod komunikáciou žalobcom, vlastníkom pozemkov pri G. O. vlastníkom a verejnosti na prejazd k jazeru, čo je podľa žalobcov o zrejmý zásah do roky tolerovaného faktického pokojného stavu. Žalobcovia prechodom a prejazdom cez pozemky žalovaných nespôsobovali žalovaným žiadnu škodu a ani žiadnym spôsobom nezasahovali do ich práv a právom chránených záujmov a žalovaní doposiaľ akceptovali existujúci pokojný stav - účel, na prechod a prejazd k susedným pozemkom a stavbám a k G. O.. Žalobcovia k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojili nasledovné listiny: zobrazenie na mape (https://zbgis.skgeodesy.sk/), fotodokumentácia Pozemkov a Žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 02.02.2022. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami , , a , , , , veta prvá, , keď poukázal nato, že neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom poskytnutia reálnej a efektívnej súdnej ochrany pri bezprostrednom ohrození práva. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, a to i napriek okolnosti, že sporné právo doposiaľ nebolo právoplatne priznané, avšak za predpokladu, že je aspoň osvedčená jeho danosť. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia možno zároveň dospieť k záveru, že pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení jeho navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň

osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. Zároveň tieto tvrdenia umožňujú súdu prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť bezodkladne ochrana a tiež záver o potrebe úpravy pomery, resp. o dôvodnosti obavy zo zmarenia exekúcie a povinný ich je súdu osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Zákon uvádza dva dôvody, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie a to: 1/ ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom uvádza len demonštratívny výpočet uplatnenia tohto inštitútu, čo v praxi znamená, že súd za splnenia stanovených zákonných podmienok môže nariadiť aj iné neodkladné opatrenia (iného obsahu, druhu), ako je uvedené v . Zároveň súd musí uvážiť, aby dôsledkom nariadeného opatrenia nevznikla niekomu neprimeraná ujma s prihliadnutím na to, že nariadením opatrenia súdu možno iného obmedziť vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu a opätovne len v záujme sledovaného cieľa a účelu opatrenia tak, aby nový stav (novoupravené pomery) nezakladali ďalšie právne spory, rešpektujúc vymedzené zákonné a ústavné limity. Súd je povinný pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vychádzať zo skutkového stavu, ktorý mu je známy a existuje v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie ( ). 1.3. Žalobcovia 1./ a ./ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia splnenie predpokladov pre jeho nariadenie, zakladali predovšetkým na skutkových tvrdeniach, že im je ako vlastníkom Budov 1 a 2, postavených na Pozemkoch žalovaného 1./, znemožnený prístup k týmto budovám a tým je porušované ich právo vlastniť majetok, právo žalobcu na obydlie a hrozí bezprostredná ujma v dôsledku nemožnosti obhospodarovať budovy a pozemok žalobcu 1./. Neodkladnosť potreby požadovanej bezodkladnej úpravy pomerov, žalobcovia 1./ a 2./ odôvodňovali hroziacou ujmou na právach žalobcov, konkrétne vlastníckom práve k stavbám - Budovám 1 a 2. Od tohto práva žalobcovia 1./ a 2./ odvodzovali aj právo, ktorého sa domáhajú vo veci samej - zriadenia práva cesty vlastníkovi stavby (vecného bremena) podľa , ktorého bezodkladnej ochrany sa zároveň domáhajú vydaním navrhovaného neodkladného opatrenia a ktoré žalobcovia majú za osvedčené, keď za splnené považujú všetky tri podmienky v zmysle citovaného ustanovenia. V danom prípade však posúdením skutkových tvrdení a oboznámením sa s listinami pripojenými k návrhu (odsek 6. napadnutého uznesenia), ako aj skutočnosťami vyplývajúcimi z verejných registrov - obchodný register, kataster nehnuteľností v zmysle ( listy vlastníctva vedené Okresným úradom Senec - katastrálny odbor pre katastrálne územie S., obec Senec, okres Senec č. XXXX, Č..XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX W. Č.. XXXX) , dospel súd prvej inštancie k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

1.4. Zo skutkových tvrdení žalobcov 1./ a 2., vyplýva, že žalobcovia vybudovali stavby - Budovu 1 a Budovu 2, na Pozemkoch žalovaného 1./ s jeho súhlasom, avšak bez stavebného povolenia. Odhliadnuc od skutočnosti, že ani súhlas s postavením týchto stavieb na cudzom pozemku nemal súd za osvedčený a ani tvrdenie, že žalobcovia užívali tieto pozemky na základe nájomnej zmluvy (tzn. či ide o neoprávnenú stavbu podľa , alebo nie), nie je v predmetnej veci až tak významné, ako absencia osvedčenia toho, že Budovy 1/ a 2/ sú stavbami v právnom zmysle podľa stavebného zákona a absencia osvedčenia toho, že žalobcovia 1/ a 2/ sú vlastníkmi týchto stavieb v zmysle ustanovenia v nadväznosti na katastrálneho zákona. Taktiež je dôležité vo vzťahu k predmetu sporu - právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého ochrany sa žalobcovia domáhajú navrhovaným neodkladným opatrením, môže byť spojené buď s vlastníctvom nehnuteľnosti alebo patriť určitej osobe. V danom prípade ide o právo spojené s tvrdeným vlastníctvom nehnuteľnosti (Budovy 1 a 2), pričom pri absencii stavebného povolenia nie je ani preukázané, že tieto stavby sú nehnuteľnou vecou podľa . V danom prípade Budovy 1 a Budovy 2 je zrejmé, že ide o nepovolené (tzv. čierne) stavby, bez vydaného stavebného povolenia, preto ako už bolo uvedené, z ničoho nevyplýva kto bol stavebníkom, kto stavbu vytvoril, resp. v koho prospech bola vytvorená a teda, nie je dostatočne zrejmé, komu svedčí vlastnícke právo k týmto stavbám - Budovám 1 a 2 a či sú nehnuteľnosťami právnom zmysle. Pri nadobúdaní vlastníctva k novopostavenej stavbe sa predpokladá, že vlastníkom je stavebník na základe stavebných predpisov, ktorý sa aj podľa a katastrálneho zákona zapíše do katastra nehnuteľností. Preto pokiaľ žalobcovia 1/ a 2/ tvrdia, že sú vlastníkmi Budovy 1/ a 2/ túto skutočnosť súd nemal žiadnym spôsobom osvedčenú. Žalobcovia v žalobe nepripojili ani nájomnú zmluvu, na ktorú odkazovali, z ktorej by rovnako bolo možné usudzovať, za akým účelom Pozemky žalovaného 1./ užívali, pričom tento účel žalobcovia neuviedli ani v rámci skutkového opisu stavu veci. Pritom zo zápisu v katastri vyplýva, že Pozemky žalovaného 1./, na ktorých stoja Budovy 1/ a 2/ sú ornou pôdou a spôsob jeho využitia je definovaný ako „ pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny zelenina a iné poľnohospodárske plodiny

alebo pozemok dočasne nevyužívaných pre rastlinnú výrobu“. Uvedená skutočnosť je právne významná práve vo vzťahu k posúdeniu charakteru stavby ako tzv. čiernej stavby, nakoľko stavať sa zásadne smie iba na pozemkoch, ktoré podľa územného rozhodnutia majú slúžiť na stavebné účely. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ žalobcovia svojou činnosťou vytvorili stavby na cudzom pozemku, ktorý je evidovaný ako orná pôda, bez stavebného povolenia, ide o nepovolenú stavbu (tzv. čiernu stavbu), kedy právny poriadok naopak poskytuje ochranu proti takejto nepovolenej čiernej stavbe, avšak predovšetkým vlastníkovi pozemku žalobami na ochranu vlastníckeho práva, najmä o odstránenie stavby v zmysle príp. o prikázanie stavby podľa ods. 2 a pod.. Je v príkrom rozpore s právnym poriadkom a jeho účelom domáhať sa ochrany vlastníckeho práva k nelegálnej stavbe, naviac postavenej na pozemkoch, ktoré neslúžia na stavebné účely, na úkor vlastníckych práv iných subjektov.

1.5. Žalobcovia 1./ a 2./ pritom odkazujú na požiadavku výkonu práv povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov súlade s dobrými mravmi podľa . V zmysle tejto požiadavky sa uplatňuje zásada, že z nepráva, resp. protiprávneho konania nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, aby súd vydaním neodkladného opatrenia upravil pomery medzi stranami požadovaným spôsobom a fakticky by, ešte pre rozhodnutím vo veci samej, priznal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, to znamená obmedzil evidovaných vlastníkov dotknutých pozemkov v prospech žalobcov 1./ a 2./. Žalobcovia tiež odkazovali na ustanovenie , avšak uvedené ustanovenie zabezpečuje predbežnú ochranu tzv. pokojného stavu, kedy je rozhodovanie zo zákona zverené inému subjektu ako súdu, a to v obci. Rovnako odkaz na ustanovenie , ktoré upravuje susedské práva je založené na nespornom vlastníctve veci susedov, pričom v danom prípade o takýto prípad nejde. Pokiaľ toto ustanovenie malo byť aplikované v súvislosti s Pozemkom žalobcu 1, súd uvádza že ani v rámci skutkového opisu vo veci samej a ani neodkladného opatrenia neboli uvádzané žiadne také tvrdenia, ktoré by aplikáciu citovaného ustanovenia , respektíve potrebu vydania neodkladného opatrenia odôvodňovali. Zo zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú. S. vyplýva, že ide o pozemok - parcela č. XXXX/XX vo výmere 65 m2 a spôsob jeho využitia je definovaný ako „pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok“. Nie je preto zrejmé, aké by mali byť dôvody pre neodkladnú úpravu pomerov strán sporu vo vzťahu k tomuto pozemku vo vlastníctve žalobcu 1./.

1.6. Preto pre účely posudzovania navrhovaného neodkladného opatrenia možno konštatovať, že žalobcovia 1./ a 2./ neosvedčili ani len právo, ktorého ochrany sa domáhajú navrhovaným neodkladných opatrením - vlastníctvo nehnuteľností (čiernych stavieb) nadobudnuté v súlade so zákonom, a od neho odvodené právo zodpovedajúce požadovanému vecnému bremenu k nehnuteľnostiam žalovaných 1./ až 4./ (zriadenie práva cesty vlastníkovi stavby podľa ). V dôsledku toho žalobcovia 1./ a 2./ ako navrhovatelia neodkladného opatrenia neosvedčili potrebným spôsobom zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle , tzn. v danom prípade tvrdenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán (dôvod obavy z ohrozenia exekúcie pohľadávky je pre daný prípad nepoužiteľný) a preto súd tento návrh podľa zamietol.

1.7. V zmysle ustanovenia súd prvej inštancie o náhrade trov konania v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodoval, nakoľko o trovách konania bude rozhodnuté až v konečnom rozhodnutí vo veci samej, na základe výsledku konania ( .), príp. podľa procesného hľadiska ( ).

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia 1./,2./dôvodu podľa , nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; podľa súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcov na spravodlivý proces; podľa konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie a prizná im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2.1. Vo svojom odvolaní poukázali na odôvodnenie napadnutého uznesenie, kde súd prvej inštancie konštatuje :

a) absenciu osvedčenia toho, že Budovy 1 a 2 sú stavbami v právnom zmysle podľa stavebného zákona a absencia osvedčenia toho, že žalobcovia 1./ a 2./ sú vlastníkmi týchto stavieb v zmysle ustanovenia v nadväznosti na katastrálneho zákona, pričom v prípade Budov ide o nepovolené (tzv. čierne) stavby, bez vydaného stavebného povolenia, preto z ničoho nevyplýva kto bol stavebníkom, kto stavbu vytvoril, resp. v koho prospech bola vytvorená a teda, nie je dostatočne zrejmé, komu svedčí vlastnícke právo k týmto stavbám - Budovám 1 a 2 a či sú nehnuteľnosťami právnom zmysle, že Budovy sú čierne (neoprávnené)stavby postavené v rozpore s územným plánom na pozemkoch žalovaného 1./, b) že Pozemky žalovaného 1, na ktorých stoja Budovy 1 a 2 sú ornou pôdou a spôsob jeho využitia je definovaný ako „pozemok využívaný pre rastlinnú výrobu, na ktorom sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny zelenina a iné poľnohospodárske plodiny alebo pozemok dočasne nevyužívaných pre rastlinnú výrobu“. Uvedená skutočnosť je právne významná práve vo vzťahu k posúdeniu charakteru stavby ako tzv. čiernej stavby, nakoľko stavať sa zásadne smie iba na pozemkoch, ktoré podľa územného rozhodnutia majú slúžiť na stavebné účely; c) odkazuje na zásadu, že z nepráva, resp. protiprávneho konania nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s požiadavkou dobrých mravov, aby súd vydaním neodkladného opatrenia upravil pomery medzi stranami požadovaným spôsobom a fakticky by, ešte pre rozhodnutím vo veci samej, priznal právo zodpovedajúce vecnému bremenu, to znamená obmedzil evidovaných vlastníkov dotknutých pozemkov v prospech žalobcov 1./ a 2./. Žalobcovia tiež odkazovali na ustanovenie , avšak uvedené ustanovenie zabezpečuje predbežnú ochranu tzv. pokojného stavu, kedy je rozhodovanie zo zákona zverené inému subjektu ako súdu, a to v obci; d) že žalobcovia 1./ a 2./ neosvedčili ani len právo, ktorého ochrany sa domáhajú navrhovaným neodkladným opatrením - vlastníctvo nehnuteľností (čiernych stavieb) nadobudnuté v súlade so zákonom, a od neho odvodené právo zodpovedajúce požadovanému vecnému bremenu k nehnuteľnostiam žalovaných 1./ až 4./ (zriadenie práva cesty vlastníkovi stavby podľa ).

2.2. K bodu 2.1. písm. a) uviedli, že k návrhu pripojili žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 02.02.2022, ako aj mapu (zobrazenie na mape (httos:/ /zbgis.skgeodesv.sk/ll. Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že stavebníkom Budov na Pozemkoch pod Budovami sú žalobcovia 1./ a 2./. Zo zobrazenia na mape ako aj z fotodokumentácie je zrejmé, že sa jedná o stavby, pri ktorých je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie prvého nadzemného podlažia. Z uvedeného mal mať súd za osvedčené, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo k Budovám originárnym spôsobom. Ustanovenie § 46 katastrálneho zákona má iba evidenčný charakter. Súd prvej inštancie v rámci svojho konštatovania o nepreukázaní/neosvedčení skutočnosti, či sú žalobcovia spoluvlastníkmi Budov a či sú Budovy stavbami v právnom zmysle nezohľadnil predložené listinné dôkazy, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.3. K bodu 2.1 písm. b) poukázali nato, že súd konštatuje, že v prípade Budovy 1 a Budovy 2 ide o čiernu stavbu, nakoľko obe sú postavené v rozpore s územným plánom/rozhodnutím. V tej súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa obsahu odôvodnenia Uznesenia, súd nevykonával dôkaz - nemal k dispozícii relevantný územný plán resp. územné rozhodnutie, z ktorého by bolo možné posúdiť, či boli Budovy postavené v rozpore s ním. A teda nakoľko uvedené konštatovanie nemá oporu v uskutočnenom dokazovaní, a preto uznesenie trpí inou vadou v zmysle ust. resp. vadou v zmysle ust. .

2.4. K bodu 2.1 písm. c) namietali, že nie je zrejmé, z akého dôvodu by bola úprava požadovaným neodkladným opatrením v rozpore s dobrými mravmi. Budovy sú postavené na Pozemkoch pod Budovami podstatne dlhší čas, ako čas od kedy boli na predmetné pozemky dané prekážky prechodu a prejazdu. Bolo by nemysliteľné, aby si túto skutočnosť žalovaný 1./, ako vlastník Pozemkov pod Budovami, za ten čas nevšimol. Budovy boli postavené so súhlasom a dokonca aj s pomocou žalovaného 1./. Žalobca 1./ tieto Budovy dlhodobo užíval a z dôvodu, že nemá vlastné obydlie, ich užíval aj ako obydlie. Taký pokojný stav trval až do roku 2021, kedy na pozemkoch žalovaného 1./ a Pozemkoch pod komunikáciou boli položené betónové panely resp. nánosy zeminy. Uvedené Pozemky pod komunikáciou neslúžili/neslúžia iba ako prístupová cesta pre žalobcov, ale aj ako prístupová cesta pre vlastníkov susediacich pozemkov, alebo aj prístupová cesta pre záchranné zložky (rýchla zdravotná pomoc, hasičský a záchranný zbor a pod.). S poukazom na uvedené je teda skôr v

rozpore s dobrými mravmi neodkladným opatrením pomery strán neupraviť, nakoľko žalovaní dlhodobo akceptovali existujúci (pokojný) stav (Budovy postavené na Pozemkoch pod Budovami, užívanie Budov žalobcom 1./ pre účely obydlia, voľný prejazd cez Pozemky pod komunikáciou aj pre verejnosť a vlastníkov susediacich pozemkov), pričom existujúci (pokojný) stav svojvoľne narušili, v dôsledku čoho zasahujú do práva žalobcov vlastniť majetok, ako aj porušujú všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo (neminem laedere). Svojim konaním teda nie len žalobcom spôsobujú ujmu. Vzhľadom na uvedené, napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak by mal súd prvej inštancie vec správne právne posúdiť, dospel by k záveru, že je potrebné upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením práve s poukazom na dobré mravy a je možné tak rozhodnúť aj s odkazom na ust. . Je taktiež potrebné konštatovať, že v dôsledku prekážok je taktiež úplne vylúčené, nie len, údržba a obhospodarovanie Budov, ale aj údržba a obhospodarovanie Pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1./ a to aj v nevyhnutnej miere. Žalobcovia s poukazom na vyššie uvedené konštatujú, že osvedčili vlastnícke právo k Budovám vo vzťahu k potrebe zriadiť vecné bremeno - právo cesty, ako aj neodkladnú potrebu upraviť pomery strán navrhovaným neodkladným opatrením.

5. Žalovaní 1./ až 4./ sa k odvolaniu žalobcov 1./,2./ písomne nevyjadrili.

6. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1./,2./ nie je dôvodné.

7. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7.1. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7.2. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala

7.3. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

7.4. Podľa súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

7.5. Podľa ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

8. Nariadiť neodkladného opatrenia je možné ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná potreba úpravy pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je nebezpečie bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruj v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Osvedčiť takúto hrozbu, ujmu je povinná strana podávajúca návrh v rámci popisu rozhodujúcich skutočností z priložených dôkazov.

9. V prejednávanej veci sa žalobcovia 1./, 2./ žalobou vo veci samej domáhajú zriadenia vecného bremena v zmysle tvrdiac, že nemajú priamy prístup k svojím stavbám ( Budovy 1,2 ), nie sú vlastníkmi priľahlého pozemku, ktorého vlastníkom sú žalovaní a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, keď súčasne so žalobou o zriadenie vecného bremena sa žalobcovia domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom spisu a vzhľadom na predmet konania vo veci samej odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného

opatrenia, keď žalobcovia 1./ a 2./ neosvedčili ani len právo, ktorého ochrany sa domáhajú navrhovaným neodkladných opatrením a to podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam ( Budova 1,2) a od neho odvodené právo zodpovedajúce požadovanému vecnému bremenu k nehnuteľnostiam žalovaných 1./ až 4./ zriadenie práva cesty vlastníkovi stavby podľa . Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia súd posudzuje len podľa obsahu návrhu a podľa k nemu pripojených, prípadne dodatočne doložených a predložených listín a dôkazov. Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovia 1./,2./ relevantným spôsobom a dôkazmi nepreukázali že sú podielovými spoluvlastníkmi Budov 1,2 keď takýmto dôkazom nie je Žiadosť o vydanie stavebného povolenia zo dňa 02.02.2022 resp. zobrazenie na mape (httos:/ / zbgis.skgeodesv.sk/ll. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / a ods. 2, / na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje.

10. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade žalobcovia sami tvrdili, že vybudovali stavby ( Budova 1,2) na Pozemkoch vo vlastníctve žalovaného 1./ bez staveného povolenia. Pri rozhodovaní o zriadení práva cesty v zmysle a rovnako aj pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí vziať do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka pozemku a musí brať vždy do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou poskytnutou vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá vznikne zriadením cesty vlastníkovi zaťaženej nehnuteľnosti. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci odvolací súd zastáva názor, že okolnosť, že zriadenia práva cesty cez priľahlý pozemok sa domáha vlastník nepovolenej, či neohlásenej stavby, ktorý si k nej nezabezpečil prístup, je zásadne dôvodom, pre ktorý by súd vecné bremeno cesty zriadiť nemal ( pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 22.01.2008, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 16.4.2013 sp. zn. ). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že práve zriadenie vecného bremena k stavbám ( Budova 1,2) ktoré boli vybudované bez stavebného povolenia je tou okolnosťou, na ktorú je potrebné vziať zreteľ a za daného stavu preto nie je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Ďalšími námietkami žalobcov 1./,2./ uvedenými v odvolaní sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto nemajú žiadny vplyv na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd poukazuje nato, že Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ako vo výroku vecne správne potvrdil.

13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Podľa , ktoré sa v zmysle primerane použije aj na odvolacie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Rozhodnutím, ktorým sa končí konanie u odvolacieho súdu, sa rozumie len také rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného zo žalobou vo veci samej, nepochybne nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. O trovách odvolacieho konania preto rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí o uplatnenom nároku vo veci samej

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).