Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-61P/171/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci starostlivosti súdu o toho času plnoleté dieťa: B. M., narodené XX.XX.XXXX, bytom u otca, do času plnoletosti zastúpené kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - D. F., narodená XX.XX.XXXX, trvale pobytom W.-X. P., aktuálne na adrese: E. 4, XXX XX W., a otec - U. M., narodený XX.XX.XXXX, trvale pobytom K. XX, XXX XX W., v konaní na návrh otca o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Matka je povinná od 01.09.2020 odkedy sa v tom čase maloletá B. M., nar. XX.XX.XXXX nachádzala v osobnej starostlivosti otca platiť na výživu dcéry sumou 160 eur mesačne a to vždy vopred do 15. dňa v mesiaci k rukám oprávnenej.

II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2020 do 01.07.2022 v celkovej výške 3520 eur je matka povinná zaplatiť k rukám oprávnenej do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Týmto rozsudkom sa s účinnosťou od 01.09.2020 mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -27 zo dňa 27.11.2003 v časti zverenia a č.k. -68 zo dňa 09.11.2011 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca.

IV. Súd konanie v časti zverenia B. M. do osobnej starostlivosti otca z a s t a v u j e .

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným dňa 15.10.2020 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý svojím uznesením č. k. -14 zo dňa 21.01.2021 preniesol svoju príslušnosť na tunajší súd a tomuto spis postúpil dňa 06.08.2021, sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k v tom čase maloletej B. M., narodenej XX.XX.XXXX, keď žiadal zveriť B. do svojej osobne starostlivosti, matku maloletej žiadal zaviazať platením výživného odo dňa právoplatného rozhodnutia súdu, a taktiež ju žiadal zaviazať na vrátenie výživného odo dňa 01.09.2020, ktoré poukazoval na maloletú B. k rukám matky.

Svoj návrh otec odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zo dňa 27.11.2003 bola maloletá B. zverená do osobnej starostlivosti matky a otec mal upravený styk s maloletou a určené výživné. Dňa 31.08.2020 maloletá B. odišla od matky a prišla bývať k otcovi na adresu: K. XX, W., kde aj žila v čase podania návrhu na súd. B. otcovi uviedla, že sa nechce viac vrátiť k svojej matke a ani po čase si uvedené nerozmyslela a zotrvala na svojej vôli, že zostane bývať u otca a k matke sa nevráti. Otec sa snažil s matkou riešiť mimosúdne vzniknutú situáciu, ale matka na otcove výzvy nereagovala. Rovnako ani na výzvu otca na vrátenie výživného, nakoľko matke od 01.09.2020 nevznikajú žiadne finančné

náklady, a teda jej neprináleží výživné, keďže odo dňa 01.09.2020 otec plne zabezpečuje financovanie maloletej.

Otec k návrhu pripojil rozsudok tunajšieho súdu č. k. -27 zo dňa 27.11.2003.

Súd vyzval v tom čase už plnoletú B. M., ktorá sa počas konania splnoletnila, aby súdu oznámila, či si uplatňuje nárok na výživné aj na čas po nadobudnutí plnoletosti a v akej výške. F. B. súdu dňa XX.XX.XXXX oznámila, že si uplatňuje nárok na výživné aj na čas po nadobudnutí plnoletosti, a to vo výške, v akej bol doposiaľ určený, t. j. vo výške 160,- eur.

Matka sa k návrhu vyjadrila svojím podaním zo dňa 01.03.2022, v ktorom uviedla, že nakoľko maloletá ku dňu 09.02.2021 nadobudla plnoletosť, návrh otca na zmenu osobnej starostlivosti stratil opodstatnenosť a predmetom konania zostala len otázka určenia vyživovacej povinnosti. Matka potvrdila, že s maloletou B. žila v jednej domácnosti do 31.08.2020 a dovtedy si plnila svoju vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu osobnou starostlivosťou s tým, že všetky nevyhnutné potreby v tom čase maloletej B. boli riadne zabezpečené a starostlivosť matky nebola zo strany maloletej ani jej otca v žiadnom rozsahu namietaná. Matka od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vykonávala pracovné činnosti na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru., od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná v pracovnom pomere v spoločnosti B. X. a. s. ako office manažér, z ktorej dosiahla priemerný mesačný čistý príjem vo výške XXX,XX eura. Od XX.XX.XXXX sa matka mala zamestnať v spoločnosti I. G. s.r.o. na pracovnej pozícii office manažér za hrubú mesačnú mzdu vo výške X.XXX,- eur. Okrem príjmu zo závislej činnosti matka poberala príspevky na deti vo výške 51,- eur, iné príjmy nemala, nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností ani hodnotných vecí, je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. P. 3, rok výroby XXXX. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému X. M., narodenému XX.XX.XXXX, o ktorého sa osobne stará na základe rozsudku tunajšieho súdu č. k. -112 zo dňa 12.03.2009, s ktorým žije v prenajatom byte s dohodnutým mesačným nájomným vo výške XXX,- eur. P. X. navštevuje 9. ročník N. školy P. Y. v W., otec na jeho výživu prispieva sumou 100,- eur, avšak výdavky maloletého X. predstavujú sumu XXX,- eur mesačne. Navrhované výživného vo výške 160,- eur matka považuje za primerané a zodpovedajúce tak veku, ako aj odôvodneným potrebám plnoletej B., ako aj schopnostiam a možnostiam matky.

Na pojednávaní konanom dňa 06.04.2022 sa matka nezúčastnila, jej zástupca ospravedlnil jej neprítomnosť. Otec, zástupca matky i plnoletá B. uviedli, že v časti bežného výživného od 01.09.2020 je matka s dcérou pripravená uzavrieť súdny zmier, na základe ktorého sa matka zaviaže doplatiť dcére ňou požadované výživné vo výške 160 eur mesačne. Zástupca matky na dopyt sudkyne, ktorá s ohľadom na celý predmet konania, ktorým je okrem bežného výživného aj návrh na vrátenie peňažného plnenia, ktoré na výživu maloletej v tom čase už v jeho faktickej starostlivosti poukazoval otec matke, uviedol, že v tomto smere nemá splnomocnenie zo strany matky podať akékoľvek vyjadrenie. Otec uviedol, že výživné v súdom stanovenej výške vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s exekúciou na účet matky poukazoval napriek faktickej starostlivosti o dcéru po dobu 11 mesiacov od septembra 2020 do júla 2021, keďže až v tom čase mu matka výslovne e-mailom uviedla, že si túto čiastku neuplatňuje. Na preukázanie tejto skutočnosti otec založil do spisu prepis emailu zo dňa 19.07.2021 zaslaného z adresy matky a@b.c

Matka sa na pojednávanie nariadené na deň 01.07.2022, na ktoré bola riadne predvolaná a predvolanie mala vykázané za doručené fikciou doručenia, pričom matka bola volaná na pojednávanie aj e-mailom a telefonicky, nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila a nepožiadala o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti v súlade s ust. / ďalej len /, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, toho času plnoletej B., vyjadrením matky, oboznámením podstatným obsahom spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. a spisov tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. , ako aj ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa č. k. súd konanie o návrhu otca na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia neoprávnene poskytovaného výživného na maloletú B. M. odo dňa XX.XX.XXXX smerovaný proti D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/C, W. vylúčil na samostatné konanie. Splnoletnením B. M. predmetom konania zostalo iba určenie výživného odo dňa 01.09.2020.

Na pojednávaní konanom dňa 01.07.2022 plnoletá B. M. uviedla, že sa pripája k návrhu otca a žiada súd, aby určil matke výživné vo výške 160,- eur mesačne. S matkou je v kontakte sporadicky. Matkine reakcie sú často nevyspytateľné a jej postoje sa veľmi často menia. Od septembra 2020 býva u otca, ktorý platí všetky náklady spojené s jej výživou. V školskom roku 2021/2022 zmaturovala v piatom ročníku bilingválneho gymnázia a od septembra 2022 nastupuje na C. fakultu J. O. odbor história a religionistika. K svojim zvýšeným mimoriadnym výdavkom uviedla, že si platí členstvo v historickej skupine vo výške 30,- eur mesačne. Okrem toho dostáva vreckové asi 50,- eur mesačne, z ktorého si hradí 6,- eur za hudobnú aplikáciu v mobile a za občasné jazdy na koni 2- až 3-krát mesačne po 20,- eur. Zdravotný stav plnoletej je dobrý, nosí však okuliare, ktoré mení každé 3-4 roky a v poslednom čase navštevuje častejšie zubára, keďže jej rastie zub múdrosti.

Otec plnoletej uviedol, že desať rokov platil na výživu svojej dcéry sumu 160,- eur a toto nechcel meniť, preto obdobnú sumu považuje za primeranú na výživu dcéry v jeho starostlivosti, pre ktorú sa sama dcéra rozhodla v septembri 2020. V tom čase prišla bývať na K. XX, kde má otec evidovaný trvalý pobyt, ktorý byt však užíva otcova matka. Dcéra sa mala nasťahovať k otcovi do H., kde žije otec s manželkou a mladším dieťaťom X. M., narodenou XX.XX.XXXX. Do H. sa dcéra napokon nepresťahovala kvôli covidovej pandémii a opatreniam, pre ktoré boli znefunkčnené spoje a nemohla by riadne dochádzať do školy. Starostlivosť o dcéru otec zabezpečoval tak, že platil a platí svojej matke náklady spojené s užívaním bytu vo výške XXX eur, robí potravinové nákupy a prispieva pravidelne každý mesiac vo výške cca XXX-XXX eur na ďalšie náklady. Dcére dáva vreckové, z ktorého si platí 15,- eur telefón, a finančne ju podporuje aj otcova matka. Počas strednej školy otec uhrádzal 30 eur za obedy v škole, za školské potreby od 10-20 eur, 40 eur za trojmesačnú električenku. Okrem toho zaplatil autoškolu, uhrádzal mesačne krúžky, prepláca zubára a tiež zvýšené výdavky spojené s prijímacími pohovormi na dve vysoké školy, keď v oboch prijímacích pohovoroch bola úspešná. Otcov aktuálny príjem je cca XXXX eur vrátane príplatkov za nadčasy. Platí hypotéku vo výške XXX eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane energií 200 eur, na syna platím výživné 100 eur, poistky 60 eur, strava 3-člennej rodiny 350 eur mesačne, maloletá X. navštevuje materskú školu, kde platí poplatok cca 30 eur a poplatky na krúžky. Príjem otcovej manželky je cca XXXX eur, táto pracuje ako civilný zamestnanec u otcovho zamestnávateľa. Zásadná mesačná položka predstavuje benzín, keďže do práce dochádza rodina z H. dvomi autami; taktiež životná poistka vo výške 80 eur, telefón, oblečenie a hygienické potreby vo výške cca 200 eur. Zdravotný stav otca je dobrý. Okrem rodinného domu, ktorý má s manželkou v BSM, vlastní rodina dve autá M. iXX rok výroby XXXX a M. iXX rok výroby XXXX. Matka na výživu dcéry za celé obdobie naplatila žiadnu sumu, naopak od septembra 2020 do júla 2021 otec napriek faktickej starostlivosti o dcéru po dobu XX mesiacov z obáv z exekúcie vzhľadom na predchádzajúce skúsenosti s matkou uhrádzal výživné na dcéru podľa predchádzajúceho rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 09.11.2011.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že v tom čase maloletá B. od XX.XX.XXXX bola v starostlivosti otca, keď matka už prestala zabezpečovať jej osobnú starostlivosť. B. dňa XX.XX.XXXX dosiahla plnoletosť. Naďalej však v zmysle zákona ide o dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie, a teda vyživovacia povinnosť k nej rodičom naďalej trvá.

Rodičia toho času plnoletej B. nikdy neboli manželmi, obaja boli v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom slobodní, iné vyživovacie povinnosti nemali okrem brata plnoletej B. - X. M., narodeného XX.XX.XXXX. V tom čase maloletá B. bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.11.2003, č. k. -27 zverená do výchovy matky s určením výživného v sume X.XXX,- Sk mesačne zo strany otca. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -68 zo dňa 09.11.2011. Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej B. M., nar. X.X.XXXX, z doterajšej sumy X.XXX,-Sk mesačne na sumu XXX,- eur mesačne od 26.8.2011. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom bola matka bez pracovného pomeru. Naposledy pracovala vo firme S. od X.X.XXXX do XX.X.XXXX ako predavač s inkasom, pracovný pomer bol ukončený v zmysle uplynutím dohodnutej doby. Podľa mzdového výmeru mala stanovenú mesačnú mzdovú sadzbu vo výške XXX,XX . eur a mesačnú regionálnu zložku mzdy vo výške XXX,XX. eur. V obchodnom registri vedená nebola. V živnostenskom registri mala do 29.9.2010 zapísaný predmet podnikania pedikúra. Podľa vlastného tvrdenia bola od 1.10.2011 v evidencii úradu práce bez nároku na podporu, k tejto skutočnosti však súdu nepredložila žiaden dôkaz. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave zo dňa 10.10.2011 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od 13.12.2010 do 31.1.2011, vyradená bola pre nespoluprácu,

aktuálnu evidenciu matky teda nepotvrdil. S deťmi býva sama v X-izbovom prenajatom byte, za ktorý mesačne platí XXX,-eur. Nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, ani cenný hnuteľný majetok. Jej zdravotný stav si nevyžadoval trvale zvýšené výdaje na výživu. Otec bol zamestnancom P. Q., kde v dobe od augusta do decembra 2010 dosiahol čistý mesačný zárobok cca X.XXX,XX eur a od januára do septembra XXXX cca X.XXX,XX eur. V daňovom priznaní za rok XXXX uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov XX.XXX,XX eur, príjem z prenájmu nehnuteľnosti X.XXX,XX eur, základ dane XX.XXX,-eur a daň na úhradu XXX,XX eur. V živnostenskom ani obchodnom registri vedený nebol. V roku 2010 prenajímal svoju 2-garsónku, ktorú v januári XXXX predal za sumu XX.XXX,- eur, pričom časť z tejto sumy použil na zaplatenie dlhov svojim rodičom a časť na kúpu X-izbového bytu spoločne so svojou vtedajšou partnerkou, v ktorom vtedy bývajú. Mimo uvedeného bytu iné nehnuteľnosti nevlastnil. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemal. Partnerka otca dosahuje v priemere čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške X.XXX,XX eur, vyživovacie povinnosti nemala. V tom čase maloletá B. bola vo veku osem a trištvrte roka, chodila do tretieho ročníka základnej školy. Matka jej hradila školské obedy a pobyt v školskej družine, do školy sa maloletá dopravovala MHD. Jej zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotným stavom spočívali v tom, že nosí okuliare. Platených mimoškolských záujmových sa nezúčastňovala.

Aktuálne B. dosiahla plnoletosť, úspešne zabsolvovala stredoškolské štúdium maturitou a od septembra XXXX nastupuje na C. fakultu J. O. odbor história a religionistika. K svojim zvýšeným mimoriadnym výdavkom uviedla členstvo v historickej skupine vo výške 30,- eur mesačne, 6,- eur za hudobnú aplikáciu v mobile a za občasné jazdy na koni 2- až 3-krát mesačne po 20,- eur. Zdravotný stav plnoletej je dobrý, nosí však okuliare, ktoré mení každé X-X roky a v poslednom čase navštevuje častejšie zubára. Od 01.09.2020 matka prestala vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, keď v plnej výške zabezpečoval jej potreby otec.

Otec je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa, kde vrátane príplatkov za nadčasy dosahuje príjem cca X.XXX,- eur, pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX. E. s manželkou žije v H. v rodinnom dome, ktorý má v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. K svojim nákladom uviedol mesačnú splátku hypotekárneho úveru vo výške XXX eur, náklady spojené s užívaním domu vrátane energií XXX eur, poistky XX eur, strava X-člennej rodiny XXX eur mesačne, poplatky za škôlku maloletej X. cca XX eur, cestovné náklady na dochádzanie, životná poistka vo výške XX,-eur, a náklady na telefón, oblečenie a hygienické potreby vo výške cca XXX eur . F. otcovej manželky je cca XXXX eur, táto pracuje ako I. u toho istého zamestnávateľa ako otec. Otec okrem rodinného domu v H. v W. vlastní dva osobné automobily v W. - M. iXX r.v. XXXX a M. iXX r.v. XXXX. S. zvýšené náklady na svoju výživu z titulu zdravotného stavu nemal.

Matka je naďalej slobodná, okruh jej vyživovacích povinností sa nezmenil, . Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná v spoločnosti P. L. X. s.r.o., kde dosiahla priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX eur, jej pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe na jej podnet. Od novembra XXXX do januára XXXX bola zamestnaná u zamestnávateľa D. M., s.r.o. s čistým priemerným mesačným príjmom XXX,XX eur, pričom jej pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe, od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola zamestnaná u zamestnávateľa Y. s.r.o., kde dosiahla čistý mesačný príjem XXX,XX eur, pracovný pomer bol skončený v skúšobnej dobe. Od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX mala matka uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti so zamestnávateľom C. X., s.r.o. na dobu určitú do XX.XX.XXXX so základnou zložkou odmeny X,XXX eur za hodinu. Od XX.XX.XXXX mala uzatvorenú dohodu o prevedení práce so zamestnávateľom A. X. CZ s.r.o. s odmenou XX.R.,- Kč. Od XX.XX.R. do XX.XX.R. bola zamestnaná ako recepčná v spoločnosti S. pole, a. s., pracovný pomer matky bol skončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa pre nespokojnosť s pracovným výkonom, tu dosiahla čistú priemernú mzdu vo výške R.,XX eur. Od XX.XX.R. bola zamestnaná v spoločnosti B. X. a.s. na pozícii asistentka s pracovnou zmluvou na dobu určitú jeden rok, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem vo výške cca XXX,- eur, pracovný pomer bol skončený ku dňu XX.XX.XXXX dohodou. Od XX.XX.XXXX bola zamestnaná ako office manažér - vedúca kancelárie u zamestnávateľa I. G., s.r.o. so základnou mesačnou mzdou X.XXX,- eur a za riadne plnenie pracovných úloh má nárok matka na pohyblivú zložku mzdy maximálne vo výške XXX,- eur mesačne. P. má prenajatý trojizbový byt na ulici: E. 4, W. s nájmom vo výške XXX,- eur mesačne.

Podľa na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť zaniká dosiahnutím plnoletosti dieťaťa.

Súd má povinnosť v každom štádiu konania zisťovať, či tu nie je niektorá z prekážok, ktoré by mohli brániť v ďalšom jeho priebehu. B. M. nadobudla dňa XX.XX.XXXX plnoletosť. Nadobudnutím plnoletosti zanikla osobná starostlivosť rodičov zo zákona a z uvedeného dôvodu už nie je možné pokračovať v konaní o návrhu na zmenu zverenia.

Uvedené zákonné ustanovenie (§ 47 ods. 1 písm. a) zákona o rodine) vyjadruje nedostatok procesnej podmienky na ďalšie konanie a je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia s ohľadom na nadobudnutie plnoletosti Emy Hlavovej osobná starostlivosť zanikla zo zákona, preto súd konanie o jej prezverenie zo starostlivosti matky do starostlivosti otca zastavil.

Podľa § 26 Zákona č. 36/05 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné na mesiac dopredu.

Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.

Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Nakoľko otec žiadal určiť povinnosť matky prispievať na výživu maloletej 01.09.2020, keď prebral osobnú starostlivosť maloletej, súd pristúpil k zvýšeniu výživného od tohto dátumu s poukazom na konanie matky, ktorá napriek tomu, že maloletá nebola v jej osobnej starostlivosti a otec ju vyzýval na riešenie uvedenej situácie, bola nečinná - maloletej sa nedomáhala do svojej starostlivosti, avšak výživného zo strany otca na maloletú naďalej už bez reálneho dôvodu od otca neopodstatnene preberala.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie i ustanovenie ZoR. v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova (prekážka res iudicatea

- veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať (ustanovenie ). Výslovne umožňuje zmenu rozsudku o výživnom ak sa zmenili pomery, za ktoré je možné považovať okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie rozsahu vyživovacej povinnosti. Ide o zásadu „rebus sic stantibus“.

Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane rodičov. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.

Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť inak je teda zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho,

ako aj nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je teda okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný rodič výživou vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.

Ak by sa v čase po rozhodnutí o výživnom zmenili pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť toto rozhodnutie alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu pomerov na strane niektorého z rodičov (strata zamestnania, závažné ochorenie, získanie lepšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane detí, najmä ich potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.). Zákon však pod pojmom zmena pomerov rozumie len zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo rozhodnutia súdu o schválení dohody rodičov o rodičovských právach a povinnostiach.

V posudzovanej veci bolo vyššie uvedeným vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že boli spätne splnené zákonné podmienky na zmenu rozhodnutia v zmysle podaného návrhu, a to zmenou starostlivosti o v tom čase maloletú B.. Nakoľko však maloletá B. medzičasom nadobudla plnoletosť, súd vzhľadom na odpadnutie podmienok na rozhodnutie o jej zverení ktorémukoľvek rodičovi do budúcna konanie začaté podaním návrhu v tejto časti zastavil. Reálnu zmenu starostlivosti o v tom čase maloletú B. súd zohľadnil vo výroku o výživnom, v čase určenia počiatku vyživovacej povinnosti matky, na ktorú sa viaže faktický zánik povinnosti otca prispievať na výživu maloletej k rukám matky, ktorá od 01.09.2020 osobnú starostlivosť o spoločné dieťa nezabezpečovala.

Súd považoval za objektívne a reálne zodpovedajúce potrebám dieťaťa, ako aj pomerom na strane oboch rodičov, určenie výživného zo strany matky na sumu 160 eur, ktorú sumu napokon sama matka akceptovala. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že pri stanovovaní výšky výživného povinnému rodičovi zohľadňuje odôvodnené potreby dieťaťa ako oprávnenej osoby a zodpovedajúce primerané výdavky, ktoré zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s liečbou. Súd pritom vychádzal z bežných nákladov na výživu dieťaťa. Súd mal teda za to, že schopnostiam a možnostiam matky zodpovedá stanovená výška výživného vo výroku tohto rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že návrh na určenie výživného je podaný dôvodne. Výživným sa majú zabezpečovať všetky oprávnené výdavky dieťaťa, medzi ktoré patrí zabezpečenie výživy, ošatenia, obuvi, lekárska starostlivosť, školská činnosť, akcie organizované školou, kozmetika, kultúra, hygiena, liečenie, rehabilitácie. Súd návrhu vyhovel určil výživné na sumu 160 eur mesačne od 01.09.2020, a takto určená výška výživného v súčasnom období zodpovedá podľa názoru súdu jeho veku a oprávneným a odôvodneným potrebám, ako aj pomerom zisteným na strane rodičov. Nie všetky náklady dieťaťa sa preukazujú - ide o všeobecne známe náklady na výživu, služby, školskú činnosť a pod. Súd prihliadol aj na vývoj životných nákladov, nárast cien tovarov a služieb. Podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach matky, zohľadniac aj súhlasné vyjadrenie samotnej matky, prispievať na dcéru výživným - teda sumou 160 eur mesačne, a to vzhľadom na pomery zistené na jej strane. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že účastníci boli schopní a ochotní uzatvoriť zmier, ktorým sa matka zaviaže prispievať na výživu dieťaťa sumou 160,- eur mesačne.

Žiaden z rodičov sa nemôže zbaviť, a to ani čiastočne, svojej vyživovacej povinnosti k nezaopatrenému dieťaťu ani v čase, keď nežije s ním v spoločnej domácnosti a prípadne má iné vyživovacie povinnosti. Povinný rodič musí prispôsobiť svoj osobný život svojim reálnym možnostiam a schopnostiam a predovšetkým skutočnosti, že má vyživovaciu povinnosť k nezaopatrenému dieťaťu. Každý rodič si musí svoju vyživovaciu povinnosť plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Je povinný vynaložiť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočné prostriedky na to, aby si vyživovaciu povinnosť mohol riadne plniť, a až keď mu po splnení tejto povinnosti zostanú finančné prostriedky, môže ich použiť na uspokojenie vlastných potrieb. Výživné je prednostnou pohľadávkou pred všetkými ostatnými záväzkami povinného.

Za zohľadnenia príjmov s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery na strane rodičov súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ostatné schopnosti a možnosti matky za zohľadnenia uvedených kritérií jej umožňujú platiť výživné v určenom rozsahu. S poukazom na vyššie uvedené po vykonanom dokazovaní teda súd rozhodol tak, ako je uvedené v jednotlivých výrokoch tohto rozhodnutia.

K určeniu výživného súd pristúpil odo dňa 01.09.2020. Matke za obdobie od 01.09.2020 do dňa 01.07.2022 vznikol na bežnom výživnom dlh v celkovej výške 3520,00 eura (160 eur x 22 mesiacov). Vyčíslený nedoplatok na zročnom výživnom je matka povinná zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, keď takúto dobu považoval súd za primeranú vzhľadom na preukázané pomery matky a dostatočnú na zabezpečenie primeranej hotovosti bez ohrozenia vlastnej životnej úrovne.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Súd záverom uvádza, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - /CSP/) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť - odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal ( ).

Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa .