Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Co-21-2024.pdf
PDF · 75.79 KB
Case nature
Subarea
10Co/21/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Marianny Hirkovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovaným: 1/ E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX F. - B. G., zastúpenej: Bellás legal s.r.o., so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 54 087 872, 2/ H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. J. XXX/XXX, XXX XX K. I. L., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/2/2022-91 zo dňa 21.2.2024, takto jednohlasne
rozhodol:
Vracia vec súdu prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou rozhodol takto:
„Konanie zastavuje.
Žalovaná v 1. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
Žalovanej v 2. rade proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 26.1.2022 podal na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu proti žalovaným a pôvodne žalovanému v 2/ rade A. M. N., ktorý v priebehu konania zomrel. Žalobca sa podanou žalobou proti žalovaným domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, pre k. ú. O., ako stavba - dom so súpisným číslom XX, postavený na parcele CKN XXX. V žalobe žiadal prikázať predmetné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej v 2/ rade (pôvodne žalovanej v 3/ rade) s tým, že žalovaná bude povinná zaplatiť žalobcovi z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva sumu stanovenú znaleckým posudkom v lehote do 7 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň žiadal priznať proti žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Dňa 3.8.2023 doručil súdu žalobca späťvzatie žaloby, v ktorom uviedol, že berie žalobu v celom rozsahu späť a žiada vrátiť nespotrebovaný súdny poplatok.
4. V priebehu konania dňa XX.X.XXXX zomrel pôvodne žalovaný v 2/ rade A. M. N. a z uznesenia sp. zn. 8D/224/2023-34 z 30.11.2023 súd zistil, že dedičkou nehnuteľností na LV č. XXX, k. ú. O., ktorých vyporiadanie je predmetom tohto konania, sa stala žalovaná v 2/ rade, ktorá v prejednávanej veci už je stranou sporu (pôvodne ako žalovaná v 3/ rade). Vzhľadom k tomu, že dedička vyporiadavaných nehnuteľností už je stranou sporu, nebolo potrebné rozhodnutie o pokračovaní v konaní s dedičmi
zomrelej strany (§ 63 ods. 2 CSP). Súd tak ďalej pokračoval v konaní s pôvodne žalovanou v 3/ rade ako so žalovanou v 2/ rade namiesto zomrelého A. M. N.. V súvislosti s uvedeným procesným postupom súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/189/2021 z 15.8.2023.
5. Procesným dôsledkom späťvzatia žaloby je zastavenie konania. V danej veci žalobca vzal účinne žalobu späť podaním z 3.8.2023 pred prvým pojednávaním vo veci. Keďže konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je konaním podľa § 146 ods. 2 CSP, v ktorom ide o určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplývajúci z osobitného predpisu, súd vyzval žalovaných, či so späťvzatím žaloby súhlasia.
6. Žalovaná v 1/ rade so späťvzatím výslovne súhlasila vo vyjadrení z 14.8.2023. Žalovaná v 2/ rade sa v stanovenej lehote nevyjadrila, súd mal za to, že nemá námietky a so späťvzatím súhlasí, o ktorom dôsledku bola žalovaná vo výzve poučená (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/90/2014 z 9.12.2014). Súd preto konanie podľa citovaného ustanovenia zastavil.
7. Zavinenie zastavenia konania spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania, t. j. účastník konania, ktorý podal návrh na začatie konania a bez vecného rozhodnutia súdom zobral svoj návrh na začatie konania späť (napríklad bez udania dôvodu).(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2010, sp. zn. 2M Obdo 4/2010).
8. Ustanovenie § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017)
9. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy. Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby úhrada žalovanej sumy (alebo splnenie iného žalobou uplatneného nároku) žalovaným po podaní žaloby, zastavenie konania zavinil žalovaný. To však platí len vtedy, ak žalobca v späťvzatí žaloby preukáže, že žalovaný splnil po podaní žaloby uplatnený nárok. V ostatných prípadoch zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli žalovanému. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/12/2018 z 20.11.2018.
10. Z procesného hľadiska v danom prípadne nepochybne zavinil zastavenie konania žalobca, nakoľko vzal žalobu späť bez udania dôvodu. Súd naviac vzhľadom na odročenie ostatného pojednávania strany sporu vyzval, aby uviedli, či medzi nimi došlo k mimosúdnej dohode. Na výzvu v tomto smere nereagovala žiadna zo strán sporu, vrátane žalobcu. Žalobca výzvu prevzal dňa 10.8.2023, v lehote 10 dní sa však nevyjadril. Práve žalobca je však tou stranou sporu, ktorá má povinnosť preukázať dôvody späťvzatia žaloby, ak chce zabrániť dôsledku spočívajúcemu v povinnosti uhradiť trovy konania protistrane.
11. Pokiaľ ide o vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade, táto si nárok na náhradu trov výslovne proti žalobcovi neuplatnila, pričom jej z obsahu spisu ani žiadne trovy konania nevyplývajú. Súd preto s poukazom článok 17 základných princípov CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, že procesne úspešnej žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva, a to aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej sp. zn. 6Cdo 166/2016zo dňa 26.10.2016, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 5/2017 zo dňa 25.1.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28.2.2018.
12. Ak by aj vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade bolo preukázané, že medzi nimi došlo k mimosúdnej dohode (žalovaná v 2/ rade je totiž podľa aktuálneho LV č. XXX, k. ú. O. vedená
ako podielová spoluvlastníčka 1/8 na ňom zapísaných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 30.11.2023), súd by aj v takom prípade rozhodol iba spôsobom, že každá zo strán je tak povinná uhrádzať si vzniknuté trovy sama bez ich náhrady a ani uvedená situácia by tak neodôvodňovala priznanie nároku na náhradu trov žalobcovi. Vyššie uvedené by tak bolo za daných okolností pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov medzi žalobcom a žalovanou v 2/ rade bez významu.
13. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca elektronicky, bez autorizácie podľa osobitného predpisu, odvolanie, keď mal za to, že za stav, kedy musel podať žalobu jednoznačne zodpovedá žalovaná v 2/ rade. Bolo by preto podľa neho nespravodlivé keby musel znášať trovy vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade.
14. S poukazom na uvedené preto žiadal, aby predmetné uznesenie odvolací súd zrušil, prípadne zaviazal povinnosťou náhrady trov konania žalovanej v 1/ rade, 2/ rade, ktorá celú situáciu spôsobila.
15. Uvedené podanie bolo okresnému súdu doručené dňa 22.2.2024.
16. Žalobca následne toto podanie doručil súdu prvej inštancie elektronicky, autorizované podľa osobitného predpisu (opatrené zaručeným elektronickým podpisom) dňa 11.4.2024.
17. Podľa § 123 ods. 2 CSP, podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
18. Podľa § 125 ods. 1, ods. 2 CSP, podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
19. S poukazom na vyššie uvedené, keďže žalobca dodatočne doručil autorizované odvolanie v elektronickej podobe podané po uplynutí lehoty, odvolací súd na toto odvolanie neprihliadal a bez rozhodnutia o odvolaní vrátil vec súdu prvej inštancie.
20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).