Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2S-317-2021.pdf
PDF · 247.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/317/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec IČO: 45 300 950, zastúpeného spoločnosťou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., AK so sídlom Dunajská č. 2317/32, 811 08 Bratislava IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 101588708/2021 zo dňa 27.08.2021 a prvostupňového rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100735684/2021 zo dňa 03.05.2021, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. 101588708/2021 zo dňa 27.08.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100735684/2021 zo dňa 03.05.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 cit. zákona prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 rozdiel dane v sume 270.108,57 €.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že správca dane vykonal u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až jún 2016. pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty. Na základe zistených skutočností v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania dospel k záveru, že daňový subjekt si v zdaňovacom období marec 2016 neoprávnene odpočítal daň vo výške 35.680.24 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou Mima Market s.r.o.; ďalej vo výške 213.668.46 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou LARS s.r.o.; vo výške 8.600,00 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou OVIDIUS s.r.o. a vo výške 200.00 € z faktúry od spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (spolu 258.148.70 €). Zároveň konštatoval, že daňový subjekt deklaroval v marci 2016 dodanie tovaru (celé kurča, kuracie krídla) do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre zahraničného odberateľa MEADOWVALE FOODS LIMITED !! MEDOWVALE FOODS. 18 & 19 WILKINSON COURT, CLYWEDOG ROAD SOUTH. WREXHAM IND EST. WREXHAM LL13 9XS v hodnote 59.219.22 € a VEN POULTRY B.V., ST1PDONK 00046. 5715PD LIEROP v hodnote 12.540.00 €.
3. Zo záverov správcu dane vyplýva, že preverovaním obchodných transakcií medzi platiteľom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a dodávateľom Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. identifikoval podvodné konanie v oblasti DPH. Na základe dokladov a informácií získaných v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že tovar, ktorý mal daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupovať od dodávateľa Mima Market s.r.o., pochádza zo zahraničia (Poľsko) a od dodávateľa LARS s.r.o. pochádza zo zahraničia (Poľsko alebo Česko), pričom prepravované v nezmenenom stave priamo od zahraničných dodávateľov k daňovému subjektu HYDINA SLOVENKO s.r.o. ( v prípade krmiva na jednotlivé hydinové farmy na území Slovenska), avšak fakturačne bolo dodávané cez reťazec spoločností poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. Poukazujúc na rozsudky Súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C- 440/04 Recolta Recycling správca dane uviedol, že podvodné konanie a chýbajúcu daň identifikoval u spoločnosti Mima Market s.r.o., ktorá bola účelovo vsunutá do reťazca dodávateľov. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. si v zdaňovacích obdobiach január 2016 až jún 2016 uplatnil odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa Mima Market s.r.o. v celkovej sume 249.387,27 €. Spoločnosť Mima Market s.r.o. síce podala daňové priznania za tieto zdaňovacie obdobia (v nich uviedla nadobudnutia tovaru zo zahraničia aj následný predaj v tuzemsku), avšak svoju daňovú povinnosť, ktorú by za normálnych okolností mala mať významne znížila prostredníctvom odpočítania dane z fiktívnych plnení uvedených v riadku 23 daňových priznaní. Išlo o došlé faktúry od dodávateľov ILANA s.r.o.. DCNET, s.r.o.. FENELLA s.r.o., 24 Karat s.r.o., FRUIT FOOD. s.r.o., SECOJP, s.r.o., Mima Market plus s.r.o. za tovar - kuracie prsia mrazené solené z Brazílie, a faktúry od dodávateľa KAPLAN, s.r.o. za službu - sprostredkovanie. Týmto je preukázaná existencia podvodného konania a daňového úniku v reťazci.
4. Vytvorenie účelovej fakturačnej schémy umožnilo kontrolovanému daňovému subjektu odpočítať daň na vstupe, vyhnúť sa povinnosti platiť daň pri intrakomunitámom nadobudnutí tovaru, a tým významne znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť, ktorú by mal. ak by tovar fakturačne nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. síce zaplatil DPH dodávateľovi v sume faktúr, táto však reálne vo fakturačnom reťazci nebola odvedená do štátneho rozpočtu. V priebehu daňovej kontroly správca dane identifikoval viaceré skutočnosti, ktoré preukazujú, že platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje transakcií, ktoré môžu byť alebo sú poznačené podvodom. Spoločnosti CEDROB. Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. a HYDINA SLOVENSKO s.r.o. mali uzatvorenú zmluvu o ručení zo dňa 01.06.2015, na ktorej je uvedená spoločnosť CEDROB ako predávajúci, spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. ako kupujúci a spoločnosť HYDINA SLOVENSKO je uvedená ako ručiteľ. Uvedená zmluva celkom jednoznačne preukazuje, že platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. jasne vedel, že chladené kuracie mäso pochádzajúce od poľského dodávateľa CEDROB je dodávané v reťazci prostredníctvom spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. Platiteľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o. dokonca ručil poľskému dodávateľovi CEDROB za nesplatené záväzky spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o.
5. Z dokladov musel daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. tiež jasne vedieť, že tovar pochádza od poľských dodávateľov CEDROB a Spólka Jawna Mikulec. Podľa vlastného vyjadrenia platiteľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. obchodná spolupráca s poľskou spoločnosťou CEDROB začala v roku 2012 a trvala do roku 2018 a obchodná spolupráca s poľskou spoločnosťou Spólka Jawna Mikulec začala v roku 2011 a trvala do mája 2019. pričom daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. mal aj v kontrolovanom zdaňovacom období január 2016 až jún 2016 priame obchodné vzťahy s poľskými spoločnosťami CEDROB a Spólka Jawna Mikulec a v účtovníctve eviduje od nich došlé faktúry. Pre daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. tak nemalo opodstatnenie nakupovať tovar, o ktorom vedel, že pochádza zo zahraničia, od tuzemského sprostredkovateľa, keď mal so zahraničnými spoločnosťami priame obchodné väzby. Obchodná spolupráca s Mima Market s.r.o. bola podľa vyjadrenia daňového subjektu nadviazaná na základe odporúčania Petra Štepánka, s ktorým skôr prebiehala obchodná spolupráca. Peter Štepánek bol konateľom spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ s.r.o.. ktorá je vo fakturačnom reťazci pred Mima Market s.r.o. Táto skutočnosť poukazuje na účelové zakomponovanie spoločnosti Mima Market s.r.o. do reťazca, o ktorom daňový subjekt musel vedieť. Ďalším dôkazom, ktorý preukazuje, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. musel mať jasnú vedomosť o celom fakturačnom reťazci tovaru poznačenom podvodom, sú e-mailové objednávky na nákup tovaru, ktoré zasielala spoločnosti CEDROB Radka Kotríková za spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o., pričom potvrdené objednávky boli následne zasielané späť Radke Kotríkovej a v kópii Mariánovi Jánoščíkovi zo spoločnosti Podtatranská hydina a.s., ktorý bol uvedený na rámcovej kúpnej zmluve zo dňa 24.04.2014 ako obchodný riaditeľ HYDINA SLOVENSKO s.r.o.
6. Informácie poskytnuté PPZ NAKA potvrdzujú zistenia správcu dane získané prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií a to, že spolupráca so spoločnosťami Podtatranská hydina, a.s.. HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. HYDINA SK s.r.o. začala už cca v roku 2011. ktoré výlučne zastupoval MVDr. Pavol Konkoľ. Tento mal dohadovať obchodné podmienky, a to sortiment, množstvo, cenu a pod. Neskôr k týmto pribudli aj ďalšie slovenské spoločnosti, ktoré odporúčal a zastupoval Pavol Konkoľ. Menovaný bol zároveň pre poľskú stranu garantom obchodu v tom zmysle, že uvedené spoločnosti budú za odobratý tovar riadne a včas platiť. Pavol Konkoľ tiež určoval, s ktorou slovenskou spoločnosťou sa má uzavrieť rámcová zmluva, a cez ktorú zároveň účtovne prebehne fakturácia vo vzťahu k spoločnosti CEDROB. Bez ohľadu na to, s ktorou slovenskou spoločnosťou boli v časovom horizonte rokov 2011 - 2017 uzatvárané zmluvy na základe pokynu MVDr. Pavla Konkoľa - bol tovar prepravovaný na Slovensku vždy len na dve miesta, a to do priestorov Podtatranskej hydiny a.s. na ul. Slavkovská cesta 54 v Kežmarku alebo do priestorov na ul. Napájadlá č. 1 v Košiciach. Obdobne obchod dohadoval Pavol Konkoľ aj v prípade spoločnosti Peter Štepánek s.r.o. a tiež Mrazírny Štepánek CZ s.r.o. Olomouc. V záveroch týkajúcich sa spoločnosti LARS s.r.o. správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. si v zdaňovacích obdobiach január 2016 až marec 2016 uplatnil odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa LARS s.r.o. v celkovej sume 498.477,63 €. Spoločnosť LARS s.r.o. podala daňové priznanie len za obdobie január 2016 (za obdobie 2/2016 a 3/2016 spoločnosť daňové priznanie nepodala vôbec), v ktorom priznala dodanie tovaru v tuzemsku (riadky 03. 04). Avšak všetok tento tovar mal byť nakúpený len od spoločnosti URSUS s.r.o.. ktorá síce podala daňové priznania za obdobie 1/2016 a 2/2016. v ktorých uviedla nadobudnutia tovaru zo zahraničia (riadky 07. 08) aj následný predaj v tuzemsku (riadky 03. 04), ale svoju daňovú povinnosť, ktorú by za normálnych okolností mala mať, významne znížila prostredníctvom odpočítania dane z fiktívnych plnení uvedených v riadku 23 daňového priznania. Zároveň v časti B3 kontrolného výkazu DPH. ktoré bolo tvorené výlučne z pokladničných dokladov. Za obdobie 3/2016 spoločnosť daňové priznanie nepodala vôbec. Z uvedených skutočností malo jasne vyplývať, že DPH z predmetných faktúr nebola v skutočnosti priznaná a odvedená do štátneho rozpočtu, a týmto bola preukázaná existencia podvodného konania a daňového úniku v reťazci.
7. Posudzované plnenia daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. boli s týmto podvodným konaním spojené, pretože išlo o dodanie toho istého tovaru, ktorý bol naložený v zahraničí a vyložený priamo až u odberateľov daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. na hydinových farmách po Slovensku. Fakturačne však išiel tovar cez účelovo vytvorený fakturačný reťazec poznačený podvodom. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. sa týmto spôsobom vyhol povinnosti platiť daň pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru. Vytvorenie účelovej fakturačnej schémy mu umožnilo odpočítať daň na vstupe, vyhnúť sa povinnosti platiť daň pri intrakomunitámom nadobudnutí tovaru, a tým významne znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť, ktorú by mal, ak by tovar fakturačne nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. síce zaplatil DPH dodávateľovi v sume faktúr, táto však reálne vo fakturačnom reťazci nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Analýzou transakcií na bankových účtoch bolo zistené, že platby od platiteľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. boli v reťazci preposielané cez bankové účty spoločností LARS s.r.o. a URSUS s.r.o. zahraničným dodávateľom krmiva, pričom časť z týchto peňažných prostriedkov (približne 130.000 €) bola vybraná v hotovosti z bankových účtov spoločností LARS s.r.o. a URSUS s.r.o. Žiadna časť peňažných prostriedkov nebola odvedená do štátneho rozpočtu vo forme DPH. čo zároveň umožnilo znížiť cenu krmiva vo fakturačnom reťazci, keď spoločnosť URSUS s.r.o. krmivo predala lacnejšie, ako ho nakúpila. Strata, ktorá by za bežných okolností vznikla, bola kompenzovaná neodvedením DPH do rozpočtu.
8. Zároveň správca dane identifikoval viaceré skutočnosti, ktoré preukazujú, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré môžu byť alebo sú poznačené podvodom. Napriek tomu. že obchodná zmluva ..HYDINA'” zo dňa 28.07.2015 bola uzatvorená medzi spoločnosťou Cargill Poland Sp. z o.o. a kupujúcim URSUS s.r.o.. v článku 10 tejto zmluvy sú uvedené kontaktné informácie za kupujúceho URSUS s.r.o. nasledovne: silvia@hydinakk.sk <mailto:silvia@hydinakk.sk> - Silvia Pustulkova, uctaren@hydinakk.sk <mailto:uctaren@hydinakk.sk>, mvdrkonkol@hydinakk.sk <mailto:mvdrkonkol@hydinakk.sk> - MVDr. Pavol Konkoľ. Teda kontaktné osoby za URSUS s.r.o. boli osoby zo spoločností HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. Medzi platiteľom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a spoločnosťou Cargill Poland Sp. z.o.o. bola uzatvorená záručná zmluva zo dňa 28.07.2015, v ktorej HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vystupuje ako ručiteľ voči veriteľovi Cargill Poland Sp. z.o.o. a ručí za prípadné nesplatené záväzky dlžníka URSUS
s.r.o. voči Cargill Poland Sp. z.o.o. Na zmluve sa nachádzajú pečiatky a podpisy za všetky tri spoločnosti. Spoločnosti Cargill Poland Sp. z.o.o. bolo predložené zmenkové prehlásenie zo dňa 28.07.2015 vrátane bianko zmenky, na ktorom sa nachádzajú pečiatky spoločností URSUS s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. a podpisy osôb - S. Korešpondencia z Cargill Poland Sp. z.o.o. pre spoločnosť URSUS s.r.o. mala byť na základe žiadosti doručovaná na adresu Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok.
9. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. sa vyjadril, že obchodná spolupráca s poľskou spoločnosťou Cargill Poland Sp. z.o.o. začala v roku 2012 a trvá do súčasnosti a obchodná spolupráca s českou spoločnosťou De Heus a.s. prebiehala v rokoch 2013 až 2016. Z účtovníctva platiteľa HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vyplýva, že aj v priebehu obdobia rokov 2015 aj 2016 mal obchodné väzby a nakupoval krmivo aj priamo od zahraničných dodávateľov De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z.o.o. Porovnaním nákupných cien krmiva správca dane zistil, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nakupoval krmivo od dodávateľa LARS s.r.o. za nižšiu cenu, ako keď ho nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z o.o. Pritom aj krmivo od LARS s.r.o. pochádzalo tiež od spoločností De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z o.o. Avšak spoločnosť URSUS s.r.o. krmivo predala lacnejšie, ako ho nakúpila. Toto zníženie ceny (produkujúce stratu) bolo možné len z dôvodu, že z týchto transakcií nebola odvedená DPH do štátneho rozpočtu. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. musel vedieť, že spoločnosti URSUS s.r.o. a LARS s.r.o.. ktoré boli len sprostredkovateľmi tovaru, mu nemôžu za bežných okolností predať krmivo lacnejšie ako výrobcovia krmiva - De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z.o.o. Konateľ spoločnosti LARS s.r.o. Ing. J. D. bol nastrčenou osobou do tejto spoločnosti. Išlo o dôchodcu, ktorý sa podľa jeho vyjadrenia stal konateľom na základe inzerátu v novinách. O činnosti spoločnosti LARS s.r.o. nerozhodoval, ani o nej nemal reálny prehľad. Všetko riadili iní ľudia, jemu bolo len oznamované, že ide tovar. Nemal k dispozícii účtovné doklady, ani nevedel, kde sa nachádzajú. Účtovníctvo viedla nejaká pani Kováčova. Nepoznal spoločnosť URSUS s.r.o. napriek tomu. že podľa údajov z kontrolných výkazov bola táto spoločnosť jediným dodávateľom pre LARS s.r.o.
10. Konateľ a neskôr prokurista spoločnosti URSUS s.r.o. Ing. Daniel Pikla tiež nemal celkový prehľad o činnosti tejto spoločnosti. Konateľom a následne prokuristom sa stal na základe požiadania Mareka H. a všetky doklady odovzdával jemu. Účtovníctvo viedla účtovníčka, ktorú svedok nepoznal. Svedok uviedol, že on faktúry nevystavoval, mali ich vystavovať p. H. a účtovníčka. Spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov ani majetok, len prenajatú kanceláriu. Tovar pochádzal z Poľska alebo Česka, svedok nevedel uviesť, kde bol vykladaný. Z prepravných dokladov CMR a sprievodnej dokumentácie jasne vyplýva, že krmivo bolo nakladané u zahraničných dodávateľov De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z.o.o. a prepravené priamo na jednotlivé hydinové farmy na území Slovenska, pričom krmivo väčšinou preberala spoločnosť BEST MEAT s.r.o.. ktorá tieto farmy prevádzkovala a bola personálne prepojená s platiteľom HYDINA SLOVENSKO s.r.o. Zo svedeckej výpovede konateľa BEST MEAT s.r.o. MVDr. Jozefa Baloga vyplýva, že jednotlivé farmy si sami zabezpečovali objednávky krmiva. On osobne ako vedúci farmy v Čaklove objednával krmivo pre túto farmu, pričom objednávky na nákup krmiva zadával priamo do spoločnosti De Heus a.s. alebo Cargill Poland Sp. z o.o. Krmivo dovážali kamióny z Česka alebo Poľska. Na otázku, prečo má BEST MEAT s.r.o. faktúry za krmivo od HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. keď krmivá boli dovážané zahraničnými dovozcami, nevedel odpovedať a vysvetliť. Napriek tomu. že bol konateľom, tak faktúry on nevidel, neodsúhlasoval a nie vždy vedel, čo sa fakturuje. Faktúry, kde bol jeho podpis, on reálne nepodpisoval, išlo o podpisovú pečiatku. Konateľom sa stal tak, že p. Y. ho požiadal, aby sa stal konateľom BEST MEAT s.r.o.. pričom p. Y. bol splnomocnený konať v rozsahu všeobecne za spoločnosť BEST MEAT s.r.o. a mal aj dispozičné právo k bankovým účtom. Účtovníctvo viedla pani S.. ktorej MVDr. Jozef Balog nosil doklady do Podtatranskej hydiny a.s. v Kežmarku. Zo svedeckej výpovede MVDr. Jozefa Baloga vyplýva, že napriek tomu, že bol konateľom BEST MEAT s.r.o., tak nemal prehľad a vedomosť o celkovej činnosti tejto spoločnosti, ani nerozhodoval o jej dianí.
11. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v priebehu daňovej kontroly nijako nevysvetlil správcovi dane obchodné transakcie s dodávateľom LARS s.r.o. - ako bola nadviazaná obchodná spolupráca, kto s kým jednal, ako boli zadávané objednávky, prečo nakupoval krmivo cez túto spoločnosť, ako si overoval dôveryhodnosť obchodného partnera a ďalšie aspekty obchodných transakcií, napriek tomu, že bol na to správcom dane vyzývaný (výzva č. 100349170/2020 zo dňa 04.02.2020). Na základe takto zistených a popísaných skutočností správca dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling) neuznal daňovému
subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty dodávateľských faktúr prijatých od Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. z dôvodu, že uvedené plnenia boli súčasťou fakturačného reťazca poznačeného podvodom, o ktorom platiteľ vedel alebo mohol vedieť. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil. Z popísaného a zisteného skutkového stavu a z vyhodnotených dôkazov vyplýva, že spoločnosť Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. boli do obchodných reťazcov účelovo vsunuté, neboli nikdy reálnymi príjemcami tovaru, teda skutočnými nadobúdateľmi pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. ako platiteľ dane z pridanej hodnoty tým. že ako posledný v reťazci odpočítaval daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr v jednotlivých fakturačných reťazcoch, znižoval si vlastnú daňovú povinnosť, profitoval na takto vytvorených fakturačných reťazcoch. Skutočným nadobúdateľom tovaru bol daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorý keby vystupoval v uvedených intrakomunitárnych obchodoch ako nadobúdateľ tovaru, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu z titulu nadobudnutia tovaru z iných členských štátov by bol nulový (na vstupe), čo by sa prejavilo vo výške jeho vlastnej daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie, pretože by nevykonal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov (Mima Market s.r.o., LARS s.r.o.) z takto účelovo vytvorených fakturačných reťazcov. Správca dane preukázal, že kontrolovaný daňový subjekt vedel o tom, že je zapojený do takto účelovo vytvorených fakturačných reťazcov, z ktorých profitoval. Z preverovania vykonaného zamestnancami správcu dane vyplynulo, že kontrolovaný daňový subjekt určoval, cez ktoré spoločnosti bude tovar dodávaný a miesto, kam bude dodávaný, a zistené prepojenia jednotlivých spoločností v reťazci, predložené CMR dokumenty a podpísaná zmluva o ručení potvrdzujú, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. o všetkých týchto skutočnostiach vedel. Správca dane skonštatoval, že takto deklarovanými obchodmi došlo k podvodnému konaniu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, identifikoval daňový únik a preukázal, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. vedel alebo musel vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a že bol súčasťou reťazca, ktorého cieľom bolo vyhnutie sa finančne nevýhodnej kompenzácii pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, a tým zabezpečenia odpočítania dane a následného zníženia daňovej povinnosti. 12. Ďalej správca dane v prípade odpočítania dane z faktúr od spoločnosti OVIDIUS s.r.o. vo svojich záveroch uviedol, že kontrolovaný daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane (výzva č. 100686243/2020 zo dňa 16.03.2020 podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku a nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali, že predmetný tovar dodal dodávateľ uvedený na daňovom doklade. Vykonaným preverovaním bolo preukázané, že dodanie sa nemohlo uskutočniť tak, ako tvrdí kontrolovaný daňový subjekt. V prípade neuznania odpočítania dane z faktúry od HYDINA SK s.r.o. za prenájom bytu v Poprade správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. neoprávnene odpočítal daň v celkovej výške 200,00 eur z faktúry č. 5160600043. pri ktorej sa predmet nájmu nepreukázal, pretože byt č. 46 sa na L V č. XXXX nenachádzal. Daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane, pretože v priebehu daňovej kontroly nebolo preukázané, že k dodaniu prenájmu v zmysle zmluvy o nájme zo dňa 10.06.2013 skutočne došlo tak, ako bolo deklarované na faktúrach, a že ho platiteľ použil na uskutočnenie svojich zdaniteľných obchodov. Správca dane po vyhodnotení všetkých zistených skutočností v prípadoch faktúr od OVIDIUS s.r.o. a HYDINA SK s.r.o. ustálil, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V súvislosti s preverovaním splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu správca dane vo svojich záveroch v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v priebehu daňovej kontroly opakovane vyzýval kontrolovaný daňový subjekt (výzva na predloženie dokladov č. 100542561/2020 zo dňa 26.02.2020, oboznámenie, Zistenia a požiadavky k CMR zo dňa 28.04.2020), aby preukázal dôkazmi prevzatie tovaru v inom členskom štáte, a zároveň v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100993699/2020 zo dňa 05.06.2020 ozrejmil daňovému subjektu, aké iné doklady okrem CMR by mohol na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovarov z tuzemska do iného členského štátu správcovi dane predložiť. Daňový subjekt však žiadne iné doklady nepredložil. S poukázaním na judikatúru Súdneho dvora EU (vo veci C- 273/11 Mecsek-Gabona) správca dane dospel na základe kontrolných zistení, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach, k záveru, že oslobodenie dodávky od dane z pridanej hodnoty daňový subjekt nepreukázal.
13. Správca dane vyzval kontrolovaný daňový subjekt na odstránenie pochybností správcu dane a na preukázanie tvrdených skutočností. Napriek uvedeným výzvam daňový subjekt nepredložil požadované dôkazy na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa odpočítanej dane k fakturovaným obchodom od jednotlivých dodávateľov. To znamená, že daňovým subjektom neboli splnené podmienky pre odpočítanie dane, pretože nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z
dodávateľskej faktúry, iba predloženie účtovných dokladov a zmlúv, pretože uskutočnenie zdaniteľného obchoduje potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. V tejto súvislosti je dôvodné poukázať aj na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. rozsudok vo veci sp. zn. 4Sžf/61/2016 z 08.11.2017), z ktorej vyplýva, že v zmysle § 24 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, pričom v daňovom konaní je jeho povinnosťou preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane. ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná služba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH.
14. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom konaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, pretože daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré už vyplynuli zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii, pričom vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Rovnako pri preverovaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu správca dane preukázateľne kontrolovaný daňový subjekt opakovane vyzýval na predloženie dôkazov o prevzatí tovaru v inom členskom štáte odberateľom, avšak daňový subjekt požadované dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Pritom z judikatúry Súdneho dvora EÚ (vo veci C- 273/11 Mecsek-Gabona) vyplýva, že ak platiteľ dane nesplní povinnosti, ktoré mu ukladá vnútroštátny predpis o dani z pridanej hodnoty v oblasti dokazovania oslobodenia dodania tovaru do iného členského štátu od dane z pridanej hodnoty, nie je možné mu priznať oslobodenie od dane. Na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek podvodu, daňovému úniku či prípadnému zneužitiu boli splnené. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudok súdneho dvora C-425/06 Part Service, podľa ktorého sa Šiesta smernica Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 má vykladať v tom zmysle, že o zneužitie ide vtedy, keď snaha o získanie daňovej výhody predstavuje hlavný cieľ predmetného plnenia alebo plnení. V súvislosti s týmito námietkami odvolací orgán uvádza, že v danom prípade správca dane neaplikoval vo svojich záveroch rozsudky Európskeho súdneho dvora týkajúce sa zneužitia práva. Zistenia správcu dane preukázali účasť kontrolovaného daňového subjektu na podvodnom reťazci spoločností, v ktorom figurovali spoločnosti neplniace si svoje daňové povinnosti, čo umožnilo ďalším článkom reťazca neoprávnene uplatňovať odpočítanie dane alebo znižovať daňovú povinnosť. Takéto podvodné konanie nemá prvky zneužitia práva podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora (napr. Halifax plc), ktorého skutkové okolnosti i spôsob získania daňového zvýhodnenia sa výrazne odlišujú od prípadu kontrolovaného daňového subjektu
II. žaloba a námietky
15. Žalobca v svojej žalobe uvádzal, že zistené informácie zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy boli odstúpené a poskytnuté Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty, avšak až potom, ako MVDr. Y. odmietol uhradiť nezmyselne vysoký a opakovaný úplatok predstaviteľom finančnej správy, ktorý následne nariadil v danom prípade daňovú kontrolu. Nakoľko začiatok daňového konania, a to zaistenie dokladov zo strany Kriminálnym úradom finančnej správy a na základe daného zaistenia zistené poznatky, ktoré boli následné odstúpené správcovi dane boli poznačené nezákonnosťou a súčasne trestným činom, už od začiatku bolo daňové konanie poznačené protiprávnym konaním. Inými slovami, daňový subjekt poukazuje na princíp otráveného stromu, kedy je dôležité brať na zreteľ skutočnosť, že na otrávenom strome rastú zásadne otrávené plody, pričom v prenesenom význame na konkrétny prípad to znamená, že na nezákonnosti nemožno stavať zákonnosť. Akýkoľvek výsledok konania, ktoré je podložené nezákonným úkonom v rámci daňového konania, ako napríklad aj odstúpenie zistení zo strany Kriminálneho úradu finančnej správy až po samotný protokol z daňovej kontroly, je nezákonné. Súčasne poukazujeme, že z protiprávneho konania sa nemôže stať konanie právne, nezaťažené vadou protiprávnosti. Na uvedenú skutočnosť poukázal žalobca aj v rámci podaného odvolania proti
rozhodnutiu o vyrubení dane, kde ako daňový subjekt žiadal, aby správca dane prerušil daňové konanie až do momentu, kým nebude právoplatne skončené trestné konanie, kde sa prejednávali dané veci.
16. Informácie, ktoré správca dane získal prostredníctvom dožiadania MVI (pričom ich nesprávne považujú za dôkazy) však daňovému subjektu iba oznámil a neumožnil mu do procesu ich získavania nijako zasiahnuť. Právna prax pritom vyžaduje, aby predpokladom na zistenia, ktoré majú byť podkladom na rozhodnutie daňového orgánu je, že daňovému subjektu bude poskytnutá príležitosť splniť svoju dôkaznú povinnosť, navrhnúť, vykonať dôkazy, ktoré zo svojej pozície súkromnoprávnej osoby nemôže zabezpečiť, vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam a spôsobu ich získania. Nedodržanie tohto procesného postupu je nielen ohrozením účelu daňového konania, ale predovšetkým porušením práv daňového subjektu (rozsudok NS SR, spis. zn. 4S 665/66/01, 4 Sž 113,114/01). Žalobca ďalej poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v zmysle ktorej informácie získané v rámci MVI nemožno použiť ako dôkazy v daňovom konaní, pretože tieto majú charakter informatívny, ktorými sa preveruje skutkový stav veci, ktorý má byť následne potvrdený dokazovaním. Daňový subjekt zdôrazňuje, že správca dane na potvrdenie informácií získaných v rámci MVI nevykonal žiadne dokazovanie, t.j. informácie nijakým spôsobom nepotvrdil. Keďže získané informácie v rámci MVI bolo možné potvrdiť iba dokazovaním u obchodných partnerov daňového subjektu, podľa názoru daňového subjektu sú správne jeho námietky v jednotlivých vyjadreniach ako odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, že správca dane nevykonal týmto smerom a neumožnil mu účasť na tomto dokazovaní v rozsahu práv mu priznaných platnou právnou úpravou. Z predmetných MVI odpovedí vyplynuli závažné tvrdenia, ktoré správca dane prijal ako nerozporuplné a dokázané skutočnosti, pritom sám nebol účastníkom procesu ich získavania, a preto nemôže posúdiť napríklad procesné alebo iné právne vady, ktorými tieto informácie môžu trpieť. Toto právo bolo týmto postupom odňaté aj žalobcovi nakoľko nebol účastný pri ich získavaní a nemohol sa k nim vyjadrovať.
17. Správca dane síce deklaruje, že daňový subjekt má možnosť sa ku všetkým dôkazom vyjadriť - napríklad aj vyjadrením sa k zápisnici, avšak takéto vyjadrenie majú inú povahu, nakoľko ich správca dane považuje už len za vyjadrenie k zisteným a nie zisťovaným skutočnostiam. V rámci predmetnej odpovede MVI tak ide o informácie o tom, kde bol dopravený tovar, komu bol následne predaný, kto zabezpečoval prepravu tovaru, vyjadrenia konateľa kontrolovaného subjektu a iné veľmi závažné tvrdenia. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, spis. zn. 8Sfž/13/2018 z ktorého vyplýva, že základnou úlohu správcu dane v daňovom dokazovaní je v zmysle ustanovenia § 29 ods. 2 Daňového poriadku uplatniť zásadu prejednávaciu a teda, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené aj bez súčinnosti s kontrolovaným daňovým subjektom čo najúplnejšie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej konštatoval, že správca dane nesmie opomenúť, resp. iným spôsobom poškodiť daňový subjekt na jeho právach. Nakoľko správca dane postupoval v rozpore s vyššie uvedeným, konal v rozpore s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku ako aj v rozpore s vyššie citovanými rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane porušil prejednávaciu zásadu a porušil právo daňového subjektu vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt považoval informácie zistené v rámci MVI ohľadne dopravy tovaru pri obchodoch neuznaných správcom dane za nepoužiteľné. V zmysle súdnej praxe a súdnych rozhodnutí, ak sa má fyzická osoba v daňovom konaní vyjadriť k dôležitým okolnostiam týkajúcich sa iných osôb, ktoré sú jej známe, ide o výsluch svedka. Vzhľadom na uvedené, ak takto správca dane postupoval, nevytvoril žalobcovi podmienky na realizáciu jeho práva, keď vypočúval fyzické osoby a zástupcov obchodných partnerov bez prítomnosti zástupcu žalobcu a ani ich o takomto úkone neupovedomil, čím ho poškodil na jeho právach počas daňového dokazovania. Procesné pochybenie správcu dane v podobe nerešpektovania práva klásť svedkom otázky nemôže byť napravené tým, že daňový subjekt sa mal možnosť následne k záverom vyplývajúcich z týchto výpovedí vyjadriť.
18. Aj napriek tomu, že správca dane vo vzťahu k statusu nárazníka daných spoločností neuniesol dôkazné bremeno a považoval ich napriek uvedenému za nárazník, uvádzané teoretické poznatky nie sú úplné, pretože okrem vyššie uvedených článkov reťazca poznačeného podvodom sa v ňom spravidla na konci vyskytujú aj tzv. nevinné zúčastnené osoby (innocent parties), ktoré síce nakúpia tovar, s ktorým sa predtým obchodovalo za pochybných okolností, avšak bez toho, aby sa na podvodom poznačených transakciách sami zúčastňovali a bez toho, aby o nich mali vedomosť. Správca dane práve možnosť toho, že daňový subjekt bol v danom reťazci ako nevinne zúčastnený subjekt absolútne nezohľadnil,
nezaoberal sa práve touto možnosťou ale priamo žalobcu odsúdili ako subjekt v rámci podvodného mechanizmu a reťazca. Argumentácia správcu dane v plnom rozsahu popiera konštantnú judikatúru Súdneho dvoru Európskej únie, napr. vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, ktorý konštatoval: „Plnenia o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé o sebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré prechádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z DPH zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty“. Tiež poukázal na na rozsudok Súdneho dvoru Európskej únie v uznesení č. C-33/13 zo dňa 06. 02. 2014: „Správny výklad Šiestej smernice Rady č. 77/388/ EHS vylučuje, aby bol daňovníkovi odmietnutý nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty splatný alebo zaplatený z dôvodu ním nadobudnutých tovarov, na základe toho, že vystaviteľ faktúry, ktorá sa týka tejto dodávky, spáchal trestný čin, alebo sa dopustil nezrovnalostí, ktoré sú dôvodom na konštatovanie, že fakturovaná transakcia nebola skutočne zrealizovaná spomenutým vystavovateľom, ibaže bude na základe objektívnych dôkazov - bez požiadavky overovacích činností zo strany daňovníka, ktoré nie sú jeho úlohou - preukázaných fakt, že daňovník vedel alebo mal vedieť, že dodávka je spojená s trestným činom v oblasti DPH“.
19. Všetky spoločnosti, ktoré vystupovali ako obchodní partneri spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období disponovali personálnymi ale rovnako aj materiálno technickými prostriedkami a vybavením na realizáciu obchodnej činnosti. Obchodní partneri spoločnosti HYDINA SLOVENSKO realizovali obchodnú činnosť nie len vo vzťahu k daňovému subjektu, ale rovnako aj vo vzťahu k subjektom odlišným od spoločností spadajúcich do holdingu hydina. Spoločnosť Mrazírny Štepánek CZ s.r.o., ktoré správca dane definuje ako nárazníkovú spoločnosť disponovala v predmetom období rozsiahlymi skladovacími priestormi, skla dmi na uskladnenie a zmrazenie hydiny o objeme cca piatiach kamiónov, pričom predmetné skladovacie priestory sa nachádzali v Nitrianskom Pravne. Spoločnosť Mima Market s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období disponovala podstatným podnikom na realizáciu obchodnej činnosti, a to jednak prenajatými skladovacími priestormi, rovnako aj hmotnými predmetmi potrebnými pre manipuláciu s hydinou a dovezenými mäsovými výrobkami. Z uvedeného vyplýva, že v danom období predmetná spoločnosť mala zabezpečené potrebné materiálno technické vybavenie nevyhnutne potrebné na realizáciu obchodnej činnosti. Rovnako spoločnosť Mima Market s.r.o. mala v predmetnom čase potrebný personálny aparát, pričom v danom období zamestnávala od vodičov, skladníkov až administratívno - ekonomickú silu. 20. Medzi odberateľov spoločnosti Mima Market s.r.o. okrem daňového subjektu, čo je voľne zistiteľné na internete, patrila aj spoločnosť, resp. subjekt Centrum sociálnych služieb - DOMINO, IČO: 00 648 701, Zariadenie sociálnych služieb Nitra „Viničky“ IČO: 00 351 776, Centrum sociálnych služieb - Bôrik, Základná škola Mierové námestie 255/27, Handlová a veľa ďalších. Rovnako v danom prípade spoločnosť bola prihlásená na príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Spoločnosť mala v Pravenci okrem iného aj predajňu. Spoločnosť reálne vykonávala podnikateľskú činnosť minimálne od roku 2014, čo je voľne do zistiteľné, a teda nie je tu možné hovoriť o nárazníkovej spoločnosti, ako sa to snaží tendenčne prezentovať správca dane. Spoločnosť Mima Market plus s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období vozila tovar v podobe mäsa a mäsových výrobkov dvakrát do týždňa, v podobe tovaru o objednanej váhy 40-200 kg, pričom šoféri spoločnosti Mima Market plus s.r.o. uvedený tovar rozvážali odberateľom: Pekáreň Čibenka, Rajec, Penzión Mlynárka, MARCO Rajecké Teplice, reštaurácia MOAY Žilina, Európa - Max Žilina, La kultúra Žilina, Hotel Grand Žilina, Fastfood Europa Žilina a rovnako aj od okresov Prievidza a Bratislava. Ako vyplýva z voľne dostupných zdrojov, medzi verejnoprávnymi subjektami, ktoré patrili medzi zákazníkov spoločnosti Mima Market plus s.r.o. je Centrum sociálnych služieb Domino alebo Stredná odborná škola obchodu a služieb, nábrežie J. Kaličiaka 1, 971 01 Prievidza. Z uvedeného vyplýva, že správca dane absolútne nevykonal dokazovanie vo vzťahu k obchodným partnerom daňového subjektu, nevykonal zisťovanie ohľadom majetkových pomerov v čase zdaňovacieho obdobie a rovnako sa nevenoval zisteniu personálnej základne. Správca dane bez toho, aby si zabezpečil dostatočný okruh dôkazných prostriedkov zadefinoval obchodných
partnerov daňového subjektu ako podvodníkov a nemajetné spoločnosti, resp. priamo ako nárazníkové a podvodné spoločnosti.
21. Správca dane daňovému subjektu neoznámil konkrétny dôvod začatia daňovej kontroly a dokonca odmietol tento dôvod oznámiť. Ako daňový subjekt pôsobí už viac ako 10 rokov a všetky svoje daňové povinnosti si riadne a včas plnila. Tieto skutočnosti sú správcovi dane známe, avšak bezdôvodne tieto poznatky ignoruje, čím jasne dáva najavo svoj negatívny prístup k spoločnosti. Je vylúčené aby obchodnú činnosť vykonávala v rozpore so zákonom keďže vie, že je pod neustálou kontrolou daňových orgánov. Začatie daňovej kontroly za dané zdaňovacie obdobie je ďalším prejavom svojvôle správcu dane a šikanovania len preto, že sa zákonným spôsobom bráni proti nezákonnému konaniu správcu dane. Správca dane porušuje základné zásady správy daní, a to zásadu zákonnosti (legality) a z nej vyplývajúcu zásadu enumeratívnosti verejnoprávnych pretenzií, ktorá je zásadou vyplývajúcou z ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ktorá znamená, že verejný orgán pri svojej činnosti nemôže konať svojvoľne, ale svoju právomoc môže uplatňovať len na účely, ku ktorým mu bola táto právomoc zverená a v rozsahu, v akom mu bola zverená. Inými slovami povedané, správca dane nemôže konať inak, než ako mu dovoľuje zákon a nemôže si svoje kompetencie rozširovať nad rámec zákona.
22. Správca dane nesmie konať v polohe „ochrancu štátnej pokladne“ ktorého prvoradým záujmom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale musí byť objektívnym orgánom, ktorý posudzuje skutočnosti pre správnosť vyrubenia a vybratia dane starostlivým prihliadnutím na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Takisto bola porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti, (proporcionality) vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Táto zásada určuje správcovi dane dodržiavať taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie, a teda bezdôvodne nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú a súčasne umožňujú správne zistiť, určiť a vybrať daň. Táto zásada je v podstate zostrením zásady zneužitia právomocí a to vo vzťahu pri použití správneho uváženia, pretože toto musí byť len také, ktoré rešpektuje a chráni práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Porušenie týchto zásad spočíva v tom, že správca dane bezdôvodne začal daňovú kontrolu len z dôvodu, že takúto kompetenciu má. Zneužíva svoju právomoc tak, že navrhovateľku nielen šikanuje nezákonnými zásahmi, ale spôsobuje jej závažnú majetkovú ujmu dodatočným vyrubením dane, čoho výsledkom je prakticky znemožnenie výkonu podnikateľskej činnosti. Správca dane len formálne vykonáva daňovú kontrolu, pričom v skutočnosti vykonáva vyhľadávaciu činnosť podľa § 36 Daňového poriadku a tým zastiera skutočné svoje konanie daňovou kontrolou. Takýto postup je neprípustný, keďže zákon ho vzhľadom na uvedené zásady nedovoľuje. Postup správcu dane je nezákonným zásahom do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu. Tento zásah, t. j. začatie a pokračovanie vo výkone daňovej kontroly a vyrubenie rozdielu dane za predmetné zdaňovacie období je postupom správcu dane vedome zameraného proti daňovému subjektu, ktorého cieľom je bezdôvodne preukázať silu kompetencií správcu dane, ako prejav arogancie verejnej moci, s možným následkom likvidácie navrhovateľky ako podnikateľského subjektu.
23. Z odôvodnení rozhodnutí žalovaného a Správcu dane je zrejmé, že v priebehu celého správneho konania konajúce správne orgány nazerali na žalobcu ako na právoplatne odsúdeného páchateľa trestného činu podvodu v oblasti daní a z tohto dôvodu je na mieste vysloviť pochybnosť o nestrannosti a nezaujatosti zo strany správnych orgánov pri výkone ich činnosti, a zároveň nie je na mieste prijať úvahy a úsudky konštatované (interpretované ako preukázané) z ich strany vo vzťahu k podnikateľským aktivitám a osobe žalobcu. Ak chcel žalovaný alebo správca dane tvrdiť, že konaním žalobcu došlo k podvodnému konaniu, títo mali povinnosť sa v odôvodneniach svojich rozhodnutí zaoberať rovnako touto stránkou, tak ako na to poukázal Najvyšší správny súd Českej republiky vo svojom Rozsudku zo dňa 30. januára 2018, sp. zn. 5 Afs 60/2017. V rozpore s právnym názorom Najvyššieho správneho súdu Českej republiky nie je do dnes definované a určené, k akému podvodu došlo, resp. malo dôjsť, kto ho spáchal a v čom presne podvodné konanie spočívalo, a predovšetkým, aká bola aktívna účasť žalobcu na tomto tvrdenom, ale celkom neurčitom podvodnom konaní. Závery správcu dane a žalovaného samé o sebe nevypovedajú o tom, že sa jedná o daňový podvod, ale ani o tom, že existuje akákoľvek spojitosť žalobcu a zapojenia do obchodného reťazca zaťaženom podvodom na DPH.
24. Správca dane v predmetnom prípade nijakým spôsobom neodôvodňuje a absolútne nepreukazuje objektívnym spôsobom skutočnosť, že by označené spoločnosti boli personálne prepojenými osobami. V predmetných spoločnostiach, s výnimkou spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v minulosti, cca do roku 2014 pôsobil v rozličných obdobiach MVDr. Pavol Y. buď v postavení spoločníka alebo konateľa,
avšak predmetných funkcií sa MVDr. Pavol Konkoľ v jednotlivom období vzdal, čím stratil akýkoľvek vplyv na riadenie predmetných spoločností. Správca dane nesprávne a nepreskúmateľne aplikuje pojem personálne prepojenej osoby, bez toho, aby toto svoje tvrdenie náležite odôvodnil, poukázal na podmienky a okolnosti, ktoré správcu dane viedli k prijatiu daného záveru. Správca dane postavil svoju rozhodovaciu činnosť na nezákonných záveroch, ktoré v rámci rozhodnutia nie je možné nijakým spôsobom verifikovať.Za predpokladu, ak správca dane subsumuje spoločnosť BEST MEAT s.r.o. do reťazca predmetných spoločností, záver správcu dane je nepreskúmateľný a nesprávny. Je síce pravdou, že MVDr. C. Y. bol konateľom predmetnej spoločnosti, v čase od 24.04.2012 do 07.03.2013, avšak v rozhodnom čase, za ktorý sa vedie daňová kontrola, bol konateľom Lucián Mazurek, v čase od 23.02.201 7 - 15.09.2017 a D. G. v čase od 15.09.2017. Pán MVDr. C. Y. bol spoločníkom v čase 24.04.2012 - 07.03.2013 a jeho rodinní príslušníci, manželka a dcéra boli spoločníkmi predmetnej spoločnosti v čase od 24.04.2012 - 13.11.2013, avšak v rozhodnom období, teda v roku 2017 bola spoločníkom spoločnosti BEST MEAT s.r.o. I. W., v čase od 14.11.2013 - 14.09.2017 a od 15.09.2017 to bol pán D. D.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pri danej spoločnosti nie je možné hovoriť o personálne prepojenej osobe na osobu MVDr. C. Y.. Obdobne pri spoločnosti HYDINA SLOVENSKO ak správca dane subsumuje spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o. do reťazca predmetných spoločností, záver správcu dane je nepreskúmateľný a nesprávny. Je síce pravdou, že MVDr. C. Y. bol spoločníkom predmetnej spoločnosti, v čase od 01.12.2009 do 08.07.2014, avšak v rozhodnom čase, za ktorý sa vedie daňová kontrola, bol spoločníkom N. W., v čase od 09.07.2014 - 12.06.2018. Obdobne poukazujeme, že pán MVDr. C. Y. vo vzťahu k predmetnom spoločnosti ani len nebol konateľom. Rodinní príslušníci, MVDr. C. Y., manželka bola spoločníkom predmetnej spoločnosti v čase od 10.12.2009 - 08.07.2014 a dcéra bola konateľom v čase od 01.12.2009 - 21.07.2012, avšak v rozhodnom období, teda v roku 2016 bol spoločníkom a konateľom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. N. W..
25. Žalovaný svojim postupom nerešpektoval práva žalobcu, a to tým, že napriek skutočnosti uvedenej v poučení rozhodnutia správcu dane, v zmysle ktorého proti tomuto rozhodnutiu bolo možné podať odvolanie toto skutočne podal a v ktorom rovnako namietal skutočnosti spočívajúce v nedostatočne zistenom skutkovom stave, nedostatočným odôvodnením tohto rozhodnutia, nesprávnom postupe a nesprávnom hodnotení predložených a zadovážených dôkazných prostriedkov, sa tento súčasne nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý niekoľkokrát dôrazne poukazoval na skutočnosti svedčiace v jeho prospech, a ktoré orgáne verejnej správy úmyselne prehliadali a nevenovali im rovnako pozornosť v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci tak trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci nedostačujúce. V zmysle ustálenej judikatúry Slovenskej republiky, ak správny orgán v rámci daňového (správneho) konania nezistil v náležitom rozsahu skutkový stav veci, je záver správneho orgánu o uložení povinnosti kontrolovanému subjektu vychádzajúci z takto zisteného skutkového stavu veci, predčasný. Následne ani správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť podľa dikcie Správneho súdneho poriadku bezvýnimočne obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti.
26. Žalobca v zmysle zákona o DPH mal povinnosť preukázať svoj nárok na odpočet DPH, pričom tento riadne preukázal relevantnými dôkazmi, ktoré žalovaný a správca dane svojvoľne spochybnili bez relevantného podkladu, nepovažovali ich za dostatočné, a to aj napriek tomu, že povinnosť preukázať nárok spočíva práve v predložení dokumentácie preukazujúcej zrealizovanie zdaniteľného plnenia. Ak správne orgány chceli spochybniť nárok žalobcu, boli povinné vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predložených dokumentov a skutočností tvrdených žalobcom a zároveň uviesť, aké ďalšie iné dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na odpočet DPH, čo však správne orgány nevykonali. Každá obchodná spoločnosť je povinná rešpektovať práva priznané zákonom u svojich obchodných partnerov a konať tak, aby zabezpečila dostatočnú dokumentáciu o realizovaných obchodoch za súčasného zachovania dobrých obchodných vzťahov do budúcna a ďalšej spolupráce. Akékoľvek upodozrievané správanie vo vzťahu k obchodnému partnerovi môže byť pre ďalší obchodný styk žalobcu ako obchodnej spoločnosti ničotný, čo sa v konečnom dôsledku odzrkadlí tiež na príjmoch do štátneho rozpočtu, nakoľko by tento nevykonával svoju podnikateľskú činnosť tak profesionálne, zodpovedne a v takom rozsahu, ako je tomu u žalobcu a tým neodviedol z takého základu do štátneho rozpočtu prostriedky v príslušnej výške. Unesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správca dane od žalobcu požadovali, bolo nie len prekročením zákonom stanovených mantinelov, vzhľadom na neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež dôvodne vzbudzujú podozrenie,
že v rámci svojej kontrolnej činnosti, na ktorú sú na základe príslušných právnych predpisov oprávnené, účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Stále sa ale pohybuje v rovine spochybňovania a nie preukazovania a podloženia tvrdení.
27. Žalobca pritom predložil daňový doklad, právny základ celej realizácie spočívajúci v zmluve, ktorej predmetom bola realizácia obchodu, doklady preukazujúce pohyb tovaru, názvy obchodných spoločností, v spolupráci s ktorými obchodné transakcie prebiehali a rovnako aj uviedol kúpne ceny spočívajúce v uvedení súm, v akých sa konkrétne zdaniteľné plnenia poskytovali. Nemožnosť správnych orgánov preveriť plnenia s odstupom času v nadväznosti na korporátne a personálne zmeny, rovnako aj zmeny v štruktúre predmetných spoločností, nemôže byť za žiadnych okolností na ťarchu a zodpovednosť žalobcu. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti, vo vzťahu k žalobcovi neboli riadne preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by rozporovali jeho nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k realizovanému zdaniteľnému obchodu, rovnako neboli navrhnuté žiadne konkrétne dokumenty na dodatočné predloženie za účelom zadováženia podkladu pre rozhodnutie o určení rozdielu platiteľovi dane z pridanej hodnoty. Žalovaný ako odvolací orgán v rámci rozhodovania o predmetnej veci nespochybnil postup správcu dane a jeho použitú nesprávnu právnu argumentáciu o dôkaznom bremene zaťažujúcom žalobcu v neprimeranom a nad rozsah stanovený zákonom aj napriek splneniu zákonných podmienok v dostatočnej miere, a rovnako napriek všetkým námietkam žalobcu ju považoval za dostatočne presvedčivú pre rozhodnutie v predmetnej veci, v čoho dôsledku absolútne nepochybne došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci samotnej. Alibistické tvrdenia správcu dane a žalovaného o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu sú v rozpore s akýmikoľvek princípmi právneho štátu, kde orgán verejnej správy autoritatívne rozhoduje a určuje na základe svojvoľného uváženia, aký rozsah a typ dôkazných prostriedkov je dostačujúci pre jeho rozhodnutie. Za takejto situácie je však pre správny orgán ponechaný priestor pre svojvôľu, kedy arbitrárne a šikanózne môže vyhodnotiť akýkoľvek dôkazný prostriedok ako nepravdivý a pochybný.
28. V rámci procesu dokazovania boli vykonané dôkazy a prednesené tvrdenia, s ktorými sa správca dane a žalovaný dostatočne nevysporiadali, prípadne bol výklad informácií zistených v rámci procesu dokazovania uskutočnený účelovo, bez rešpektovania zákonnej povinnosti vysporiadať sa s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, pri súčasnom zachovaní stavu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno označiť za šikanózny postup zo strany Správcu dane a žalovaného, nakoľko predloženie zákonom predpokladaných podkladov na účely uplatnenia svojho nároku považovali za nedostatočné a následne po podporení týchto dokumentov svedeckými výpoveďami tieto vylúčili. Správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, neakceptoval bez odôvodnenia dôkaz, ktorý preukazuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov a neodôvodnil dostatočne svoje tvrdenie o porušení tohto ustanovenia zákona. Záver správcu dane o účelovom vystavení predmetných faktúr vychádzal z domnienky, že TrueCom, s.r.o. ako súčasť obchodného vzťahu a reťazca nemal v nekonkretizovanom časovom období ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej činnosti - neevidoval žiadneho zamestnanca. V rámci logistiky skladovania, prepravy a koordinácie obchodu s predmetnou komoditou správca dane nepochopil systém obchodovania, sprostredkovania a skladovania tovaru, ktorý je predmetom nákupu a predaja. Správca dane logicky a relevantne neodôvodnil, z čoho vychádza, keď zastával názor, štatutárny orgán ako osoba konajúca za a v mene obchodnej spoločnosti nie je spôsobilá objednať tovar, zabezpečiť subdodávkou prevoz tovaru zo strany dodávateľa z bodu A do bodu B, zabezpečiť jeho vykládku a odkomunikovať uskladnenie so subjektom poskytujúcim skladové priestory, hoc i spolupracujúcej obchodnej spoločnosti, obchodného partnera. Tu vzniká otázka, koľko osôb je podľa správcu dane potrebných pre uskutočnenie pár obchodných stretnutí a pár telefonických rozhovorov, keď na takomto základe stavia svoje závery v takom dôležitom konaní, akým daňové konanie určite je.
29. V zmysle teórie daňového práva uskutočnenie zdaniteľného výdavku preukáže daňový subjekt predovšetkým predložením príslušného účtovného dokladu, prípadne zmluvy deklarujúcej existenciu záväzkovo-právneho vzťahu. Daňový subjekt je však v daňovom konaní povinný preukázať nie len skutočnosť, že došlo k určitému obchodnému prípadu (napr. ku kúpe tovaru), ale musí byť taktiež schopný doložiť, od koho predmetný tovar nakúpil a za akú cenu. Žalobca spoľahlivo preukázal a
zároveň splnil zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane, a teda dodávateľ bol platiteľ DPH; dodávateľovi vznikla pri dodaní tovaru daňová povinnosť; kupujúci bol platiteľ DPH; kupujúci použil obstaraný tovar na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ; daň bola predávajúcim uplatnená voči kupujúcemu z dodaného tovaru; kupujúci má faktúru odpredávajúceho; a kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. V tejto súvislosti žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností splnil svoju zákonnú povinnosť a preukázal skutočnosti, ktoré vyžaduje zákon pre účely uplatnenia odpočtu dane z pridanej hodnoty. Žalobca v postavení kontrolovaného daňového subjektu za seba, ako účtovnú jednotku, predložil všetku potrebnú dokumentáciu, preukazujúcu realizáciu zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom kontroly a zároveň predmetom spochybnenia zo strany príslušného daňového orgánu. Jeho povinnosť je vymedzená rozsahom práv, ktoré sú mu zo zákona priznané v časti zabezpečenia dokladov dostatočne preukazujúcich predmetný zdaniteľný obchod.
30. Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia a vyrovnať sa s otázkou, prečo nevykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkom správneho konania. Popri uvedenom však nemožno opomenúť jednu z najpodstatnejších požiadaviek, ktorá je na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu kladená, a to požiadavku, v zmysle ktorej odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí spĺňať požiadavku preskúmateľnosti tak čo do dostatku dôvodov aj do zrozumiteľnosti, aby plnilo funkcie, ktoré sú naň kladené. Napadnuté rozhodnutia správneho orgánu, z hľadiska preskúmateľnosti nemožno považovať za akceptovateľné a udržateľné. Žalovaný však namiesto toho, aby reagoval na konkrétne, dôkazmi preukázané tvrdenia žalobcu, iba alibisticky poukazoval na správcom dane vykonané dokazovanie a z neho vyvodené závery, ktoré sa preňho stali podkladom pre jeho rozhodnutie. Žalobca mal za to, že z tohto dôvodu možno napadnutému rozhodnutiu žalovaného, ako aj rozhodnutiu správcu dane vytýkať tak nedostatočné zistenie a nesprávne vyhodnotenie skutočného skutkového stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť. Na daňové konanie sa v zmysle právnej teórie a praxe neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. Uvedené znamená, že aj žalovaný ako odvolací orgán sa v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musel vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu. V predmetnej veci sa však žalovaný ako odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní žalobcu, čo je podstatným dôvodom toho, aby konajúci správny súd zrušil takéto rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
III. argumenty žalovaného
31. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 19 až 31 napadnutého rozhodnutia popisuje zistený skutkový stav a na stranách 32 až 42 uvádza svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trval na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca si v zdaňovacom období marec 2016 neoprávnene odpočítal daň vo výške 35.680,24 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou Mima Market s.r.o., vo výške 213.668,46 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou LARS s.r.o., vo výške 8.600,00 € z faktúr vyhotovených spoločnosťou OVIDIUS s.r.o. a vo výške 200,00 € z faktúry od spoločnosti HYDINA SK s.r.o. (spolu 258.148,70 €). Zároveň že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, a preto bol povinný podľa § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov platiť daň vo výške 9.869,87 € pri faktúrach pre zahraničného odberateľa MEADOWVALE FOODS LIMITED a vo výške 2 090,00 eura pri faktúrach pre zahraničného odberateľa VEN POULTRY B.V. (spolu 11.959,87 €). V danom prípade bol náležite zistený skutkový stav. Vychádzajúc z obsahu žaloby uvádzame, že správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a rešpektoval práva žalobcu. Na svojich záveroch trváme a vyjadrenie k žalobným námietkam dávame do rovnosti s vysporiadaním sa žalovaného s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
32. Preverovaním obchodných transakcií medzi žalobcom a dodávateľom Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. bolo identifikované podvodné konanie v oblasti DPH. Na základe dokladov a informácií získaných v priebehu daňovej kontroly bolo zistené, že tovar, ktorý mal žalobca nakupovať od dodávateľa Mima Market s.r.o., pochádza zo zahraničia (Poľsko) a od dodávateľa LARS s.r.o. pochádza zo zahraničia
(Poľsko alebo Česko), pričom bol prepravovaný v nezmenenom stave priamo od zahraničných dodávateľov k žalobcovi (v prípade krmiva na jednotlivé hydinové farmy na území Slovenska), avšak fakturačne bol dodávaný cez reťazec spoločností poznačený podvodom vo vzťahu k DPH. Vytvorenie účelovej fakturačnej schémy umožnilo žalobcovi odpočítať daň na vstupe, vyhnúť sa povinnosti platiť daň pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru, a tým významne znížiť svoju celkovú daňovú povinnosť, ktorú by mal, ak by tovar fakturačne nakupoval priamo od zahraničných dodávateľov. Žalobca síce zaplatil DPH dodávateľovi v sume faktúr, táto však reálne vo fakturačnom reťazci nebola odvedená do štátneho rozpočtu. V priebehu daňovej kontroly správca dane identifikoval viaceré skutočnosti, ktoré preukazujú, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje transakcií, ktoré môžu byť alebo sú poznačené podvodom. Uvedené skutočnosti sú popísané v napadnutých rozhodnutiach. Na základe všetkých zistených a popísaných skutočností správca dane v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok v spojených veciach C-439/04 Axel Kittel a C-440/04 Recolta Recycling) neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty dodávateľských faktúr prijatých od Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. z dôvodu, že uvedené plnenia boli súčasťou fakturačného reťazca poznačeného podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo mohol vedieť.
33. Z popísaného a zisteného skutkového stavu a z vyhodnotených dôkazov vyplýva, že spoločnosť Mima Market s.r.o. a LARS s.r.o. boli do obchodných reťazcov účelovo vsunuté, neboli nikdy reálnymi príjemcami tovaru, teda skutočnými nadobúdateľmi pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu. Žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty tým, že ako posledný v reťazci odpočítaval daň z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr v jednotlivých fakturačných reťazcoch, znižoval si vlastnú daňovú povinnosť, profitoval na takto vytvorených fakturačných reťazcoch. Skutočným nadobúdateľom tovaru bol žalobca, ktorý keby vystupoval v uvedených intrakomunitárnych obchodoch ako nadobúdateľ tovaru, jeho vzťah k štátnemu rozpočtu z titulu nadobudnutia tovaru z iných členských štátov by bol nulový (na vstupe), čo by sa prejavilo vo výške jeho vlastnej daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie, pretože by nevykonal odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov (Mima Market s.r.o., LARS s.r.o.) z takto účelovo vytvorených fakturačných reťazcov. Správca dane preukázal, že žalobca vedel o tom, že je zapojený do takto účelovo vytvorených fakturačných reťazcov, z ktorých profitoval. Z judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane. Po vyhodnotení všetkých zistených skutočností v prípadoch faktúr od OVIDIUS s.r.o. a HYDINA SK s.r.o. bolo ustálené, že žalobca porušil § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V súvislosti s preverovaním splnenia podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu správca dane dospel na základe kontrolných zistení, ktoré posúdil v ich vzájomných súvislostiach s poukázaním na judikatúru Súdneho dvora EÚ (vo veci C- 273/11 Mecsek-Gabona), k záveru, že oslobodenie dodávky od dane z pridanej hodnoty daňový subjekt nepreukázal.
34. Pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty. správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Možnosť vykonať daňovú kontrolu priamo vyplýva zo zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ktorou sa rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. V súlade s ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov správca dane daňovou kontrolou zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, teda v podstate preveruje (a to aj bez toho, aby mal pri jej začatí podozrenie o nesprávne priznanej dani), či daňový subjekt si sám svoju daňovú povinnosť alebo nárok na vrátenie dane správne vypočítal a uviedol v daňovom priznaní, podaním ktorého je daň vyrubená, teda, či si sám správne vyrubil daň (§ 68 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov).
IV. pojednávanie
35. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 06.07.2022.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
V. Relevantné právne predpisy
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
37. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
38. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
39. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
40. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.
41. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
42. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k
nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).
43. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.
44. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.
45. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).
46. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).
47. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).
48. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
49. Podľa § 8 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.
50. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.
51. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).
52. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
53. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).
54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z.právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
VI. Posúdenie veci správnym súdom
55. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutí žalovaného č. 101588708/2021 zo dňa 27.08.2021, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100735684/2021 zo dňa 03.05.2021, na základe ktorého podľa § 68 ods. 5 cit. zákona prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 rozdiel dane v sume 270.108,57 €.
56. Z ustanovení § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia
týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/108/2014 zo dňa 29.09.2016, sp. zn. 8Sžf/22/2014, 8Sžf/23/2014 a 8Sžf/24/2014 zo dňa 17.09.2015, sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 57. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
58. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).
59. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie
je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/17/2011 zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2013 zo dňa 17.1.2013).
60. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že služby boli aj skutočne dodané tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.
61. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Úrad pre vybrané hospodárske subjekty vykonal u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2016 až. jún 2016. ktorá začala dňa 01.10.2019 (oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 102012056/2019 zo dňa 22.08.2019, zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102263586/2019 zo dňa 01.10.2019). V zdaňovacom období marec 2016 si žalobca ako daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane vo výške 35.680.24 € z faktúr od spoločnosti Mima Market s.r.o., s predmetom fakturácie chladená hydina - kurča chladené, kuracie rezne, kuracie štvrte voľné, kuracie srdcia, žalúdky a pečeň, ďalej vo výške 213.668.46 €; z faktúr od spoločnosti LARS s.r.o. s predmetom fakturácie dodávka krmiva na jednotlivé hydinové farmy, ďalej vo výške 8.600,00 € z faktúry vyhotovenej spoločnosťou OVÍDIUS s.r.o. za čistiace prostriedky a vo výške 200,00 €; z faktúry vyhotovenej spoločnosťou HYDINA SK s.r.o..za prenájom bytu v Poprade. Zároveň v marci 2016 žalobca deklaroval dodanie tovaru (celé kurča, kuracie krídla) do iného členského štátu s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty pre zahraničného odberateľa MEADOWVALE FOODS LIMITED !! MEDOWVALE FOODS. 18 & 19 WILKINSON COURT,
CLYWEDOG ROAD SOUTH. WREXHAM IND EST. WREXHAM LL13 9XS v hodnote 59.219.22 € a VEN POULTRY B.V., ST1PDONK 00046. 5715PD LIEROP v hodnote 12.540 €.
62. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.
63. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, okrem dĺžky daňovej kontroly. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. V prvom rade skutočnosť, či sa príslušníci Kriminálneho úradu finančnej správy dopustili trestnej činnosti, resp. či v trestnom konaní bude právoplatne preukázaná ich trestnoprávne zodpovednosť, nie je otázkou relevantnou v tomto súdnom konaní z hľadiska posúdenia určenia dane pre žalobcu ako daňového subjektu, ktorý si podľa § 49 až § 51 zákona o DPH uplatnil odpočítanie dane z dodania tovaru a služieb od svojich dodávateľov, uvedených v protokole z daňovej kontroly. Takže námietku, že rozhodnutie o predbežnom opatrení vydal pplk. N., resp. že uvedená osoba upriamila pozornosť správcu dane na dodávateľov žalobcu (spoločnosť Mima Market, s.r.o. a LARS, s.r.o.) nebola relevantnou pre toto súdne konanie. V daňovom konaní, ktoré je predmetom tohto súdneho prieskumu sa na rozhodovacej činnosti nepodieľali žiadne osoby z Kriminálneho úradu finančnej správy a teda úvaha, či by inak k daňovým kontrolám došlo, resp. nedošlo bola pre správny súd bez právneho významu. Z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že tovar, ktorý mal žalobca ako daňový subjekt nakupovať od dodávateľa Mima Market s.r.o., pochádzal z Poľska a v prípade dodávateľa LARS s.r.o. pochádzal z Poľska/Česka. Tento tovar bol prepravovaný priamo od zahraničných dodávateľov k žalobcovi, resp. na jednotlivé hydinové farmy na Slovensku (krmivo). Žalobca síce zaplatil DPH dodávateľovi Mima Market s.r.o. v sume faktúr, táto suma však reálne vo fakturačnom reťazci nebola odvedená do štátneho rozpočtu. Žalovaný pritom riadne zdôvodnil svoje závery o tom, že žalobca vedel, alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje daňového podvodu. Tieto závery boli podložené dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise. Išlo v tomto prípade o kooperáciu žalobcom so spoločnosťou CEDROB a spoločnosťou Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. (Zmluva o ručení z 01.06.2015) Rovnako z dokladov mal žalobca vedieť, že tovar pochádzal od poľských dodávateľov CEDROB a Spólka Jawna Mikulec a teda absentoval zmysel ekonomického opodstatnenia nakupovať ten istí tovar od iného dodávateľa, ak tento tovar reálne pochádzal od zahraničného obchodného partnera, s ktorým mal žalobca priame vzťahy. Spoločnosti Mrazírny Štepánek CZ, s.r.o. a spoločnosť Mima Market, s.r.o. tak boli účelovo vložené do fakturačného reťazca. 64. Za neopodstatnenú správny súd považoval aj námietku žalobcu, ktorý sa týkala neexistencie personálneho prepojenia medzi označenými spoločnosťami, pretože skutočnosť, že v nejakom časovom
úseku niektoré osoby v štatutárnych orgánoch už nefigurovali vôbec neznamená, že neboli cez relevantné osoby prepojené, a to vzhľadom na ich dlhodobé obchodno-majetkové vzťahy. V prípade dodávateľa - spoločnosti LARS, s.r.o., žalovaný zistil rovnako závažné skutočnosti pri personálnom prepojení spoločností URSUS, s.r.o. a žalobcu (Silvia Pustulková, MVDr. C. a vzájomné zmluvné prepojenie medzi žalobcom, spoločnosťou Cargill Poland Sp. z.o.o. a spoločnosťou URSUS, s.r.o. (Zmluva o ručení zo dňa 28.07.2015, zmenka). Spoločnosti URSUS, s.r.o. a LARS, s.r.o. boli do schémy vložené účelovo, kedy žalovaný cez tento systém nakupoval krmivo lacnejšie, ako by ho nakúpil priamo od De Heus, a.s. a Cargill Poland Sp. z.o.o. Konateľ spoločnosti LARS, s.r.o. Ing. Eugen D. nemal žiadnu vedomosť o obchodoch a nepoznal ani spoločnosť URSUS, s.r.o., ktorá mala byť jediným dodávateľom spoločnosti LARS, s.r.o. Konateľom sa stal na základe inzerátu, nemal žiadnu vedomosť o účtovných dokladoch. O obdobnej situácii sa vyjadril konateľ (neskôr prokurista) spoločnosti URSUS, s.r.o. Ing. S. C., ktorý sa nevedel vyjadriť k obchodnej činnosti spoločnosti. Správca dane v predmetnej veci vykonal rozsiahle dokazovanie s cieľom zistiť pohyb tovaru (krmiva) od spoločnosti De Heus, a.s. a Cargill Poland Sp. z.o.o. podľa prepravných dokladov CMR a sprievodnej dokumentácie, kedy tovar končil väčšinou u spoločnosti BEST MEAT, s.r.o. a jej konateľ nevedel vysvetliť, prečo bol tovar fakturovaný dodávateľom HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. (žalobca) - ak bol dovážaný priamo zahraničnými dodávateľmi. Rovnako bola dôvodne spochybnená dodávka čistiacich prostriedkov od spoločnosti OVIDIUS, s.r.o. a dôvody podrobne uviedol žalovaný na str. 27 až 28 napadnutého rozhodnutia s tým, že dodávka tovaru preukázaná nebola. 384 ks bandasiek o objeme 25L s dezinfekčným prostriedkom malo byť dodaných v ten istý deň 10.02.2016 na farmách (Čaklov, Malý Slavkov, Sp. Tomášovce, Jovice, Jelšava, Lapša Tornaľa, Poltár, Vinica H. Orešany, Gbely, Vajnory), čo žalovaný dôvodne vyhodnotil ako nereálne. Preukázateľné dôvodné pochybnosti správca dane nadobudol aj pri preverovaní odpočítania dane z dodávateľskej faktúry od spoločnosti HYDINA SK , s.r.o. za prenájom bytu v Poprade podľa Nájomnej zmluvy zo dňa 10.06.2013k bytu č. XX, s.č. XXXX, vchod č. XX LV č. XXXX k. ú. Poprad s tým, že označený byt podľa výpisu LV č. XXXX neexistuje. Žiadna zo žalobcových námietok nemala tiež spôsobilosť spochybniť postup správcu dane a žalovaného pri posúdení splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH. Z listín založených v administratívnom spise nevyplýva iný záver ako ten, ktorý prijal správca dane, teda že daňový subjekt v danom prípade nepreukázal reálne dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi MEADOWVALE FOODS LIMITED a odberateľovi VEN POULTRY B. V. Okrem faktúr predložil žalobca aj dodacie listy a CMR, na ktorých absentovali relevantné údaje, ako napr. potvrdenie odberateľom, resp. poverenou osobou. Tiež sa na nich nenachádzala pečiatka, podpis, ani dátum prevzatia tovaru. Žalobca následne a to aj napriek ozrejmeniu zo strany správcu dane iné doklady na preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovarov z tuzemska do iného členského štátu EÚ nedoložil. 65. Žalovaný riadne vyhodnotil dôkazný materiál, kedy zásada voľného hodnotenia dôkazov je tvorená na vnútornom presvedčení príslušného správneho orgánu, ktoré však nie je prejavom jeho ľubovôle alebo slobody, ale utvára sa prísne logicky na základe zákonov a iných právnych predpisov, pričom sa opiera o právne vedomosti, o všestranné, hlboké a logické zhodnotenie dôkazov a ich vzájomných súvislostí, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu. Ako vyplýva z listín založených v administratívnom spise, žalobca pri týchto konkrétnych dodávateľoch na vstupe nepristupoval s náležitou starostlivosťou a teda v tomto prípade mal mať vedomosť, že pri vytvorení takéhoto reťazca prechádza do rizikového obchodu- pravda z aspektu legislatívnej úpravy DPH, kedy samotná existencia faktúry nezakladá automaticky právo na odpočítanie dane uvedenej na tejto faktúre. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
66. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
67. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).