Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_4Cob-83-2016.pdf
PDF · 123.07 KB
Case nature
Subarea
4Cob/83/2016
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený: Ružička Csekes s.r.o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 09 Bratislava, IČO: 31 347 037, zast.: JUDr. Jana Ďurišová, advokátka, Kozia 20, 811 02 Bratislava, IČO: 0 798 973, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37 Cb/61/2016 - 35 zo dňa 09.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37 Cb/61/2016 -35 zo dňa 09.06.2016 m e n í tak, že žalovanému sa až do zrušenia neodkladného opatrenia zakazuje v rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné výrobkom žalovaného.
Žalobca má právo na plnú náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak, s poukazom na §§ 74 ods. 1, 75 ods. 1, 76 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, doručeným súdu dňa 11.05.2016, sa žalobca domáha, aby súd zakázal žalovanému odo dňa doručenia uznesenia súdu o vydaní predbežného opatrenia až do zániku alebo zrušenia tohto predbežného opatrenia v rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné výrobkom žalovaného. V konaní vo veci samej sa žalobca mieni domáhať ochrany svojich práv, ktoré mali byť porušené nekalosúťažným konaním žalovaného.
3. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil žalobca tým, že je verejnou obchodnou spoločnosťou existujúcou podľa práva Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným existujúcou podľa práva Slovenskej republiky, ktorej predmetom činnosti je okrem iného tiež maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom.
4. Podľa žalobcu žalovaný využíva pri marketingu predaja svojich výrobkov značky V. (ďalej len V.) akciu garancie diskontnej ceny (ďalej len Akcia), ktorá však predstavuje v skutočnosti nedovolenú porovnávaciu reklamu. V zmysle podmienok zverejnených na webovej stránke žalovaného je predmetom tejto Akcie nasledujúci obsah: „BILLA raz týždenne kontroluje ceny všetkých výrobkov dostupných v predajniach LIDL, TESCO a KAUFLAND, ktoré sú porovnateľné s výrobkami značky V.. V prípade, že sa v deň kontroly nájde rozdiel medzi cenou výrobkov V. a výrobkami, ktoré sú predmetom cenového porovnávania, BILLA dorovná cenu k najnižšej ponúkanej štandardnej predajnej cene. Aktuálny cenník porovnávaných výrobkov je dostupný v každej predajni BILLA vo forme plagátov. Cenník sa aktualizuje každý týždeň, a to vždy v stredu, po ukončení kontroly a je platný až do nasledujúcej stredy, kedy prebieha nová kontrola, podľa ktorej sa cenník následne aktualizuje. BILLA garantuje, že všetky štandardné predajné ceny výrobkov V. uvedené v aktuálnom cenníku, budú rovnako lacné, ako porovnateľné výrobky u definovanej konkurencie (Kaufland, Lidl, Tesco). V prípade zmeny cien v čase medzi dvomi dátumami porovnávania si BILLA vyhradzuje právo úpravy cien v cenníku. Dorovnávanie cien prebieha celoplošne na území Slovenskej republiky. Porovnávanie prebieha pravidelne každú stredu v troch obchodoch konkurenčných značiek (Kaufland, Lidl, Tesco). BILLA porovnáva štandardné predajné ceny v troch predajniach vybranej konkurencie. Predmetom garancie sú len štandardné predajné ceny porovnávaných výrobkov platné na území Slovenska. Predmetom porovnávania nie sú: reklamné ceny, veľkoobchodné ceny, špeciálne ceny pri otváraní obchodov, regionálne ceny, online ceny a množstevné zľavy. Ceny, ktoré sú znížené po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, sú predmetom porovnávania. Ak budú nájdené rozdiely v cenách v troch obchodoch porovnávanej konkurencie, tieto zohľadnené nebudú. BILLA porovnáva výrobky v tých istých produktových skupinách s identickým balením a podobným obsahom. Porovnávané sú len výrobky rovnakého druhu - jogurt s jogurtom a nie s jogurtom bez syrovátky, či s mliekom. Príklad porovnávania: Jogurt V. s 2 % obsahom tuku s iným jogurtom obsahujúcim 2 % tuku. 400 -gramové balenie jogurtu V. s iným 400 - gramovým balením jogurtu. Predmetom porovnávania je rovnaký tovar v rovnakom balení.
5. V praxi existujú rôzne typy balenia rovnakého tovaru - napríklad balenie arašidov v sáčku, či balenie v plechovke - čo môže viesť k rozdielnym cenám. Preto sa porovnáva napríklad pivo v plechovke len s pivom v plechovke a nie s pivom vo fľaši, aj keď ide o ten istý výrobok. Čerstvé mlieko v sáčku má nižšiu cenu než mlieko v sklenej fľaši.
6. V prípade, že zákazník zakúpi výrobok porovnateľný s výrobkom V. za nižšiu štandardnú predajnú cenu, BILLA garantuje vrátenie peňažného rozdielu medzi cenou zakúpeného výrobku a výrobkom V.. Výrobky musia byť zakúpené v ten istý deň. Zákazník si môže nárokovať na vrátenie peňažného rozdielu za podmienky, že predloží pokladničný blok od zakúpeného výrobku V., ako aj od zakúpeného konkurenčného výrobku, ktorý je predmetom porovnávania.
7. V rámci predmetnej Akcie teda žalovaný pravidelne, raz týždenne zverejňuje Aktuálny cenník porovnávaných výrobkov („Porovnanie cien“), a to jednak na svojej webovej stránke, ako aj v priestoroch svojich maloobchodných predajní. Uvedené Porovnanie cien pozostáva z piatich stĺpcov, pričom v prvom stĺpci je uvedená špecifikácia výrobku V., v ďalšom stĺpci je uvedená cena predmetného Výrobku V. v predajniach žalovaného a v ďalších troch stĺpcoch je uvedená údajná predajná cena údajného porovnateľného výrobku v predajniach žalobcu, Lidl a Tesco.
8. Žalobca poukázal na to, že žalovaný vo svojom porovnaní cien neidentifikuje výrobky žalobcu (ako ani dvoch zvyšných obchodných reťazcov), ktoré porovnáva s výrobkami V., pričom žalovaný prostredníctvom svojej Akcie zavádza spotrebiteľov okrem iného aj tým, že v porovnaní cien uvádza nepravdivé informácie o cenách porovnateľných výrobkov žalobcu. Žalobca je presvedčený, že takéto konanie žalovaného predstavuje nekalosúťažné konanie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len Obch. zák.). Žalobca ako aj žalovaný podnikajú v oblasti maloobchodného predaja potravín a iného tovaru na území SR a vzájomne si konkurujú s cieľom dosiahnutia vlastného zisku. S ohľadom na tento fakt je zrejmé, že žalobca a žalovaný sú vo vzájomnom súťažnom vzťahu.
9. Vyššie uvedenú Akciu žalovaného považuje žalobca za rozpornú s dobrými mravmi súťaže z dôvodu, že táto reklama informuje o výrobkoch predávaných žalobcom zavádzajúcim a klamlivým spôsobom, ktorý je zároveň aj v rozpore so zákonom č. 147/2001 Z.z. o reklame. Touto zavádzajúcou a neférovou porovnávacou reklamou vytvára žalovaný pre spotrebiteľa mylnú domnienku o tom, že ceny výrobkov V. na celom Slovensku, nebudú nikdy vyššie ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu, pričom väčšina cien výrobkov V. je údajne nižšia ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu. V priamej príčinnej súvislosti s touto klamlivou reklamou môže žalobca nepochybne prísť o svojich zákazníkov a príjmy z predaja svojich výrobkov. Porovnanie cien však nie je objektívne, nakoľko žalovaný neuvádza konkrétny názov výrobku žalobcu, ktorého cenu vo svojom porovnaní cien uvádza. Celé cenové porovnanie tak stojí iba na neoveriteľnom tvrdení žalovaného, že údajne porovnával výrobky porovnateľné s jeho výrobkami značky V.. Zo zverejneného porovnania cien je však zrejmé, že ceny, za ktoré podľa tvrdenia žalovaného predáva žalobca porovnateľné produkty, nekorešpondujú s cenami, za ktoré žalobca skutočne predáva svoje výrobky porovnateľné výrobkom V. uvedeným v porovnaní cien. Túto skutočnosť žalobca preukázal jednak tabuľkou, v ktorej je porovnaných 14 výrobkov V. zo zverejneného porovnania cien - posledný monitoring dňa 18.04.2016 s cenami konkrétnych porovnateľných výrobkov žalobcu, ktoré platili v čase predmetného porovnania cien. Platnosť cien svojich porovnateľných výrobkov preukazuje žalobca výpisom zo svojho interného účtovného systému „SAP“ ku dňu 18.04.2016. Žalovaný takéto nepravdivé informácie zverejňuje pravidelne. Z porovnania výrobkov V. a konkrétnych porovnateľných výrobkov žalobcu vyplýva, že je rozdiel medzi cenami porovnateľných výrobkov žalobcu uvádzanými žalovaným v porovnaní cien a skutočnými cenami týchto výrobkov. Uvedený rozdiel sa pohybuje v rozmedzí od 9 centov až do 70 centov v neprospech žalobcu, čo pri cenách výrobkov v celkovej výške od 39 centov do 3,29 eur predstavuje výraznú odchýlku. Podľa žalobcu je takéto uvádzanie nepravdivých údajov o produktoch druhého súťažiteľa za účelom vyvolania mylnej domnienky spotrebiteľov o tom, že výrobky žalovaného sú najlacnejšie, jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi súťaže.
10. Konanie žalovaného je objektívne spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľom tým, že zverejnením nepravdivých informácii o cenách žalobcu sú spotrebitelia, ktorí nemajú možnosť si pravdivosť týchto tvrdení overiť, sú uvedení do omylu ohľadom cien porovnateľných výrobkov žalovaného a žalobcu. Následkom takéhoto omylu sa spotrebitelia pri rozhodovaní ohľadom výberu výrobkov môžu rozhodnúť pre zakúpenie výrobkov žalovaného, ktoré sú v skutočnosti drahšie, ako porovnateľné výrobky žalobcu.
11. Žalobca zdôraznil, že primárnou cieľovou skupinou pre výrobky V., ako aj porovnateľné výrobky žalobcu je skupina ľudí s nižšími príjmami, pre ktorých je práve cena najhlavnejším kritériom pri voľbe konkrétnych výrobkov. Objektívne môže dôjsť k poklesu zákazníkov žalobcu, a teda aj k celkovému poklesu jeho tržieb. Žalovaný prostredníctvom svojej Akcie naplnil všetky zákonné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obch. zák.. Akcia žalovaného napĺňa, aj skutkovú podstatu zľahčovania, nakoľko rozširuje o výrobkoch žalobcu nepravdivé informácie týkajúce sa porovnateľnosti výrobkov, ako aj ich ceny, pričom následkom takéhoto konania žalobcovi hrozí, že stratí časť svojich zákazníkov, čo sa v konečnom dôsledku prejaví v poklese jeho príjmov. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodnil žalobca tým, že žalovaný môže až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej pokračovať vo svojom nekalosúťažnom konaní a tým naďalej bezprostredne ohrozovať práva a právom chránené záujmy žalobcu a naďalej prehlbovať ujmu, ktorú mu žalovaný doteraz spôsobil.
12. Súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť. Podľa názoru súdu je navrhované predbežné opatrenie koncipované príliš široko. Súd poukázal na to, že sa žalobca domáhal, aby bolo žalovanému zakázané v rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne výrobky s cenami bližšie nešpecifikovaných výrobkov žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné výrobkom žalovaného. Podľa názoru súdu takto nariadené predbežné opatrenie by neprimeraným spôsobom zasahovalo do práv žalovaného a v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi osvedčil uvádzanie iných cien iba konkrétnych výrobkov, ktoré sú označené v predložených listinných dôkazoch a kde k takejto klamlivej reklame podľa predložených listinných dôkazov dochádza, aj keď uvedené bude ešte predmetom dokazovania vo veci samej. Žalobca sa ale podaným návrhom na nariadenie domáhal zdržania sa akéhokoľvek porovnávania, či už v rámci akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie u výrobkov žalovaného, a aby žalovaný neporovnával ceny svojich konkrétnych výrobkov s cenami výrobkov žalobcu, a to aj takými, kde prípadne k takejto klamlivej reklame nemusí dochádzať, resp. nedochádza. Zasahovanie do práv toho, proti komu má navrhované predbežné opatrenie smerovať, nemôže dosiahnuť takej intenzity, aby sa prakticky znemožnila ochrana oprávnených záujmov aj tejto druhej strany. Súd má za to, že takto navrhované predbežné opatrenie by nepriamym spôsobom zasahovalo do práv žalovaného, keďže žalovaný má právo realizovať reklamnú kampaň spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej ceny výrobkov žalovaného s cenami výrobkov žalobcu, pokiaľ táto kampaň je pravdivá a pokiaľ sú v takejto kampani uvádzané pravdivé, t.j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného obchodného reťazca. Žalobca nešpecifikoval v podanom návrhu, v akom rozsahu má byť žalovanému predbežné opatrenie nariadené, a že sa má prípadne týkať iba tých výrobkov, u ktorých dochádza ku klamlivej reklame, t.j. neurobil výpočet konkrétnych výrobkov, kde k takejto klamlivej reklame skutočne dochádza, preto nebolo možné takémuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, ako ho podal žalobca, vyhovieť. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu v konaní. Keďže žalobca nebol úspešný a žalovanému trovy spojené s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nevznikli, súd náhradu trov predbežného opatrenia žalovanému nepriznal.
13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uznesenie okresného súdu považuje za vecne nesprávne. Zamietnutie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zdôvodnil súd tým, že navrhnuté predbežné opatrenie je údajne koncipované príliš široko a neprimeraným spôsobom by zasiahlo do práv žalovaného, keď by mu údajne znemožnilo realizovať reklamnú kampaň spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej maloobchodné ceny žalovaného s cenami žalobcu. Uvedená argumentácia súdu je nesprávna. Súd totiž v uznesení argumentuje údajnými tvrdeniami a požiadavkami žalobcu, ktoré tento vo svojom návrhu neuviedol. Podľa súdu žalobca sa ale podaným návrhom na nariadenie domáhal zdržania sa akéhokoľvek porovnávania, či už v rámci akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie u výrobkov žalovaného a aby žalovaný neporovnával ceny svojich konkrétnych výrobkov s cenami výrobkov žalobcu, a to aj takými, kde prípadne k takejto klamlivej reklame nemusí dochádzať, respektíve nedochádza.
14. Žalobca sa vyššie uvedeného vo svojom návrhu nedomáhal a uvedené ani nikdy netvrdil. Žalobca požadoval v zmysle petitu svojho návrhu, aby sa žalovanému zakázalo v rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné výrobkom žalovaného. Podľa súdu takto navrhované predbežné opatrenie by nepriamym spôsobom zasahovalo do práv žalovaného, keďže žalovaný má právo realizovať reklamnú kampaň spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej ceny výrobkov žalovaného s cenami výrobkov žalobcu, pokiaľ táto kampaň je pravdivá a pokiaľ sú v takejto kampani uvádzané pravdivé, t. j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného obchodného reťazca“. Ďalej uviedol, že žalobca sa v prvom rade nedomáhal zákazu akéhokoľvek porovnávania cien žalovaným. Žalobca sa domáhal iba toho, aby porovnávacia reklama žalovaného spĺňala základné zákonné kritéria jej prípustnosti v zmysle zákona č. 147/2001 Z.z. o reklame, t.j. aby: „objektívne porovnávala jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny“ (§ 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 147/2001 Z.z.). Uvedenú zákonnú požiadavku garancia diskontnej ceny nespĺňa, nakoľko žalovaný neuvádza, ktoré výrobky žalobcu porovnáva s výrobkami predávanými žalovaným. Zákazník tak nemá žiadnu možnosť si overiť pravdivosť tvrdení žalovaného, ale musí sa spoľahnúť výlučne na jeho tvrdenia, že porovnával údajne porovnateľné výrobky. Pritom je nepochybné, že pokiaľ žalovaný uvádza konkrétne ceny výrobkov predávaných žalobcom, musí presne vedieť identifikovať aj ich názov. Súd uvádza na jednej strane, že podmienkou šírenia reklamy garancie diskontnej ceny zo strany žalovaného je, aby bola táto reklama pravdivá, t.j. aby boli v tejto kampani uvádzané pravdivé, t.j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného obchodného reťazca. Na druhej strane súd uvádza, že návrh žalobcu, aby žalovaný uviedol, ktoré konkrétne výrobky v rámci svojej akcie porovnával, práve za účelom overenia takejto pravdivosti žalovaným uvádzaných údajov, by už neprimeraným spôsobom zasiahol do práv žalovaného, a preto ho zamietol. Odvolateľ zdôrazniť, že súdom požadovaná „pravdivosť“ porovnávacej reklamy nie je zákazníkmi overiteľná bez toho, aby žalovaný uviedol názov porovnávaných výrobkov žalobcu. Ďalším názorným príkladom nepochopenia toho, čoho sa žalobca domáhal zo strany súdu je jeho konštatovanie, že vzhľadom k tej skutočnosti, že žalobca nešpecifikoval v podanom návrhu, v akom rozsahu má byť žalovanému predbežné opatrenie nariadené, a že sa má prípadne týkať iba tých výrobkov, u ktorých dochádza ku klamlivej reklame, t. j. neurobil výpočet konkrétnych výrobkov, kde k takejto klamlivej reklame skutočne dochádza, nebolo možné takémuto návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, ako ho podal žalobca, vyhovieť. To, že žalobca identifikoval príklady 14 výrobkov, kde žalovaný zjavne uviedol nesprávnu cenu, neznamená, že predbežné opatrenie sa malo týkať iba zdržania sa nekalej súťaže pri týchto 14 výrobkoch. Žalobcova základná námietka bola totiž, že žalovaný neuvádza označenie výrobkov, ktoré porovnáva, v dôsledku čoho zákazníci nemajú možnosť overiť si pravdivosť cenového porovnania uvádzaného žalovaným. Zákazníci tak môžu byť a aj sú zavádzaní ohľadne výhodnosti nákupu v predajniach žalovaného, čo je aj cieľom celej akcie garancie diskontnej ceny. Uznesenie súdu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia teda vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP), ako i z nesprávnych skutkových zistení, keď Okresný súd argumentuje tvrdeniami, ktoré žalobca nikdy súdu neuviedol (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP).
15. Z tohto dôvodu navrhuje Krajskému súdu v Bratislave, aby uznesenie Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 37 Cb/61/2016) o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia zmenil v zmysle § 220 O. s. p., tak, že žalobcom požadované predbežné opatrenie v jeho návrhu zo dňa 10.05.2016, nariadi. Zároveň navrhuje, aby Krajský súd zaviazal žalovaného na úhradu trov prvostupňového i druhostupňového súdneho konania žalobcovi, ktoré si tento vyčísluje v nasledujúcej výške:
a) trovy prvostupňového súdneho konania vo výške 211,99 eur pozostávajúce z:
- súdny poplatok: 33 eur,
- dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, príprava návrhu na vydanie predbežného opatrenia) každý po 66 eur
- 2 x režijný paušál po 8,58 eur
- 20 % DPH: 29,83 eur
b) trovy odvolacieho konania vo výške 122,5 eur, pozostávajúce z:
- súdny poplatok: 33 eur,
- jeden úkon právnej služby (príprava odvolania voči rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vydanie predbežného opatrenia): 66 eur,
- l x režijný paušál po 8,58 eur, 20 % DPH: 14,92 eur.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. Podľa § 325 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
19. Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
21. Podľa § 333 CSP neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
22. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
23. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
24. Podľa § 471 ods. 1 CSP predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach.
25. Odvolací súd poukazuje na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a vyjadrenia protistrany, preto zásadným určovateľom je obsah návrhu. Základnou podmienkou neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Zároveň sa musia uviesť rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a uvedenie skutočností, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a pripojenie listín, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov a obavu z ohrozenia exekúcie,
- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha,
- navrhovaným opatrením, pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom nad nevyhnutný rozsah,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
26. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Samotné dokazovanie má v konaní o návrhu neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať zákonom požadované náležitosti, t. j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie má opodstatnenie tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom právnom vzťahu. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je osvedčený nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
27. Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené podmienky, ktoré musia byť pre nariadenie neodkladného opatrenia dané, sú v predmetnej veci splnené.
28. Žalobca navrhovaným neodkladným opatrením požadoval ochranu pred nekalosúťažným konaním žalovaného, ktoré napĺňajú základné znaky všeobecnej skutkovej podstaty nekalej súťaže v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák., a to konanie v hospodárskej súťaži, rozpor s dobrými mravmi súťaže, spôsobilosť privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Zároveň konanie žalovaného predstavuje naplnenie aj osobitných skutkových podstát nekalej súťaže vo forme zľahčovania (§ 50 Obch. zák.) a klamlivej reklamy.
29. Je nesporné, že žalobca je verejnou obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným existujúcou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného tiež maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom.
30. Podľa § 44 ods. 1 Obch. zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
31. Podľa ods. 2 nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä:
a) klamlivá reklama,
b) klamlivé označovanie tovaru a služieb,
c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny,
d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa,
e) porušovanie obchodného tajomstva,
f) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
32. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v ust.§ 44 ods. 1 Obch. zák., t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). Uvedenie spotrebiteľov do omylu je späté s problematikou vymedzenia okruhu osôb, ktoré by do omylu mohli byť uvedené. Uvedenie do omylu alebo možnosť uvedenia do omylu bude zväčša dôsledkom objektívnej nepravdivosti podávanej informácie, môže pritom ísť aj o informáciu pravdivú. Na naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy nie je potrebné, aby samotnú klamlivú predstavu vyvolala reklama v každom spotrebiteľovi, ale postačuje okruh ľudí, ktorí reklamu sledujú s obvyklou pozornosťou. Okrem uvedeného musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/138/2000). Až splnením všetkých uvedených podmienok nastane stav, ktorý môžeme charakterizovať ako nekalosúťažný. Nekalosúťažným konaním v zmysle § 44 ods. 1 Obch. zák. v spojení so zákonom č. 147/2001 Z.z. je aj neprípustná porovnávacia reklama, o ktorú ide v prípade, ak konkrétne, typické, podstatné a overiteľné vlastnosti produktov neporovnáva objektívne. Reklamou podľa zák. č. 147/2001 Z.z. rozumieme prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom ich uplatnenia na trhu. Na to, aby reklama bola klamlivou a nekalosúťažnou, musí byť spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa. Podľa § 45 ods. 1 Obch. zák. na naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy musí vzniknúť možnosť ovplyvnenia ekonomického správania adresátov reklamy, teda najmä zmeny nákupného správania týchto adresátov.
33. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 147/2001 Z.z. porovnávacia reklama je prípustná, ak objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny; pri tovaroch s označením pôvodu porovnáva iba tovary s rovnakým označením.
34. Zverejňovanie porovnávania cien na webovej stránke a v priestoroch svojich predajní, v ktorých žalovaný neprípustným spôsobom porovnával neobjektívne uvádzané údaje určeným adresátom, pri ktorých zvolil neadekvátny spôsob porovnávania, z ktorého on sám vyšiel úspešnejšie než žalobca, je potrebné považovať za nekalosúťažné konanie podľa § 44 ods. 1 Obch. zák., ako aj podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 147/2001 Z.z.. Porovnávanie výrobkov poskytovaných žalovaným vo vzťahu k žalobcovi, ktorí sú konkurentmi na relevantnom trhu, nemôže mať klamlivý charakter ani vzbudzovať mylný dojem, že údaje poskytované žalovaným sú pravdivé a overiteľné, keď tieto porovnávacie znaky žalovaný v letáku presne neidentifikuje a neinformuje príjemcu o takom zdroji informácii, na ktorom by si mohol príjemca tieto údaje overiť, príp. kde by si ich mohol získať.
35. Odvolací súd mal z dôkazov predložených žalobcom za preukázané, že žalovaný vo svojom porovnaní cien neidentifikuje výrobky žalobcu, ktoré porovnáva s výrobkami V. a v porovnaní cien uvádza aj nepravdivé informácie o cenách porovnateľných výrobkov žalobcu. Touto porovnávacou reklamou môže vytvoriť u spotrebiteľa mylnú domnienku o tom, že ceny výrobkov V. sú najlacnejšie a nebudú nikdy vyššie ako sú ceny porovnateľných výrobkov žalobcu. Zo zverejneného porovnania cien je zrejmé, že ceny, za ktoré podľa tvrdenia žalovaného predáva žalobca porovnateľné produkty, nekorešpondujú s cenami, za ktoré žalobca skutočne predáva svoje výrobky porovnateľné výrobkom V. uvedeným v porovnaní cien. Túto skutočnosť žalobca preukázal tabuľkou, v ktorej je porovnaných 14 výrobkov V. zo zverejneného porovnania cien - posledný monitoring dňa 18.04.2016 s cenami konkrétnych porovnateľných výrobkov žalobcu, ktoré platili v čase predmetného porovnania cien. Platnosť cien svojich porovnateľných výrobkov preukázal žalobca výpisom zo svojho interného účtovného systému „SAP“ ku dňu 18.04.2016.
36. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že v zmysle petitu svojho návrhu požadoval, aby sa žalovanému zakázalo v rámci svojej akcie „Garancia diskontnej ceny“, alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať svoje konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu, a nedomáhal sa, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek porovnávania, či už v rámci akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie u výrobkov žalovaného a aby žalovaný neporovnával ceny svojich konkrétnych výrobkov s cenami výrobkov žalobcu, ako to uviedol súd.
37. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že žalovaný má právo realizovať reklamnú kampaň spôsobom šírenia reklamy „Garancia diskontnej ceny“ porovnávajúcej ceny výrobkov žalovaného s cenami výrobkov žalobcu, pokiaľ táto kampaň je pravdivá a pokiaľ sú v takejto kampani uvádzané pravdivé, t. j. reálne ceny, za aké sú výrobky predávané u konkurenčného obchodného reťazca. Vzhľadom však na nesprávnu interpretáciu žalobného petitu (súdu uniklo, že žalovaný porovnáva ceny svojich výrobkov s nešpecifikovanými výrobkami žalobcu), odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením súdu, že takto navrhované predbežné opatrenie by nepriamym spôsobom zasahovalo do práv žalovaného. Žalobca sa domáhal iba toho, aby porovnávacia reklama žalovaného spĺňala základné zákonné kritéria jej prípustnosti v zmysle zák. č. 147/2001 Z.z.. Preto nebolo potrebné, aby žalobca urobil výpočet konkrétnych výrobkov, pri ktorých dochádza ku klamlivej reklame. Žalobca totiž nemôže vedieť, aké výrobky v nasledujúcej akcii bude žalovaný porovnávať. Preto je navrhnutý petit dostatočný.
38. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že konanie žalovaného nesporne napĺňa všetky základné podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obch. zák., keďže medzi žalobcom a žalovaným je daný vzťah hospodárskej súťaže, strany sú priamymi súťažiteľmi na relevantnom trhu, pričom konanie žalovaného je konaním so súťažným zámerom. Konaním žalovaného bola naplnená aj druhá podmienka generálnej klauzuly, pričom je takéto konanie žalovaného spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu, a to nielen v znížení jeho dobrého mena, ale aj v možnosti zníženia počtu jeho zákazníkov, v dôsledku čoho dochádza k naplneniu tretej podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže, a to že žalobcovi hrozí ujma, aj keď táto nemusí byť nutne vyjadrená konkrétnou sumou. V takýchto prípadoch stačí už samotná spôsobilosť konania žalovaného ako porušovateľa privodiť ujmu žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu porovnávacia reklama žalovaného tak naplnila všetky podmienky nielen § 4 ods. 2 zák. č. 147/2001 Z.z., ale aj § 44 a § 45 Obch. zák., preto je nutné posúdiť ju ako nekalosúťažnú porovnávaciu reklamu, a teda ako reklamu neprípustnú a zákonom zakázanú.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd skonštatoval, že žalobca osvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia, a preto sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.
40. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je u vedené vo výroku rozhodnutia.
41. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1, 2 CSP s tým, že žalobcovi priznal náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie ako i odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
42. Odvolací súd nariadil neodkladné opatrenie až do zrušenia neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie súd zruší na návrh, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Bude na žalovanom, aby po odpadnutí dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia.
43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).