Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20C-6-2021.pdf
PDF · 119.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-20C/6/2021
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: 1) FUEL, spol. s r.o., IČO: 18 048 803, so sídlom K lodenici 6/7396, 921 01 Piešťany, 2) C.. C. R., nar. XX.XX.XXXX, byrom G.Á. XXX/XX, XXX XX U., právne zastúpení: ius aegis s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 36 857 203, so sídlom Nedbalova 12, 811 01 Bratislava, proti žalovaným: 1) T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. T. XXX/XX, XXX XX N., 2) C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXX/X, XXX XX G., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .
II. Súd žalovanému v 2. rade z a k a z u j e ako spoluvlastníkovi pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: D., okres: D., a to parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere X.XXX m2 a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely registra „C“, druh pozemkov: zastavaná plocha a nádvorie, ako aj pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: D., okres: D., a to parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1 k celku, nakladať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, a to najmä previesť tento podiel na tretie osoby alebo zaťažiť tento podiel právom tretích osôb, s výnimkou spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného v 1. rade, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í podať žalobu na súd vo veci samej, ktorou sa budú domáhať nárokov oprávneného spoluvlastníka pri porušení povinnosti z predkupného práva voči žalovaným v 1. a 2. rade, do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia.
IV. Žalovanému v 1. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade.
V. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v 2. rade.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa návrhom, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 26.03.2021 domáhali, aby žalovanému v 2. rade ako spoluvlastníkovi pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: Piešťany, obec: D.Š., okres: D., a to parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely registra „C“, druh pozemkov: zastavaná plocha a nádvorie, ako aj pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: D., okres: D., a to parcela č. XXXX/
X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, v podiele 1 k celku (ďalej len „Nehnuteľnosti“), súd zakázal nakladať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, a to najmä previesť tento podiel na tretie osoby alebo zaťažiť tento podiel právom tretích osôb, s výnimkou spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného v 1. rade, resp. navrátenia veci do pôvodného stavu, a to až do vyriešenia otázky neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach prevedený zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, v súdnom konaní alebo mimosúdne. Súčasne sa žalobcovia domáhali náhrady trov konania.
2. Žalobcovia návrh odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: D., okres: D., a to parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela č. XXXX/X o výmere XXXX m2 a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcely registra „C“, druh pozemkov: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovaného v 1. rade, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý v podiele 1 k celku. Žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom pozemkov evidovaných na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom D. - katastrálny odbor, pre katastrálne územie: D., obec: D., okres: D., a to parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: orná pôda, parcela č. XXXX/X o výmere XX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie a parcela č. XXXX/X o výmere XXX m2, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, ktoré boli v spoluvlastníctve žalobcu v 2. rade a žalovaného v 1. rade, s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu každý v podiele 1 k celku. Podľa informácií z katastra nehnuteľností bol na základe darovacej zmluvy H.-XXXX/XXXX - Darovacia zmluva právoplatná 22.07.2020 - XXXX/XX (ďalej len „darovacia zmluva“) zrealizovaný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku na vyššie špecifikovaných parcelách (ďalej len ako „nehnuteľnosti“) zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade. Z dikcie ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „Občiansky zákonník“) vyplýva: „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“ Avšak, keďže žalobcom ako spoluvlastníkom nehnuteľností, nebola zo strany žalovaného v 1. rade pred prevodom spoluvlastníckeho podielu ponúknutá možnosť odkúpiť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1 k celku a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach o veľkosti 1 k celku nebol prevedený na blízku osobu v zmysle ustanovenia § 116 Občianskeho zákonníka, bolo porušené zákonné predkupné právo žalobcov vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov sa žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu
- Darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, a to formou listu zo dňa 25.03.2021 adresovanému žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade, čím sa podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. n. 5 Cdo 211/2009, sa „končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.“ Zároveň v tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že v prípade ak by žalovaný v 1. rade postupoval v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, svoje predkupné právo by využili, čo však nebolo, z dôvodu konania žalovaného v 1. rade v rozpore so zákonom, možné. Týmto konaním v podstate došlo aj k porušeniu práva žalobcov vlastniť majetok, nakoľko by sa na základe využitia predkupného práva stali vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam. Žalobcovia poukázali na uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/83/2016 zo dňa 23.12.2016. V zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia a na základe skutočností opísaných v návrhu sa žalobcovia dožadujú nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Potrebu bezodkladného upravenia pomerov žalobcovia zdôvodnili potrebou uložiť žalovanému v 2. rade zákaz disponovať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, resp. previesť tento podiel na tretie osoby alebo ho zaťažiť právom tretích osôb, a to až do vyriešenia otázky neplatnosti právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu v 1. rade, ako aj žalobcu v 2. rade. Ak by bolo žalovanému v 2. rade umožnené disponovať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, hrozí opakované porušovanie práv žalobcov, ako aj ďalšie zhoršovanie ich právnej pozície (napr. ďalším prevodom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam). Podmienka preukázania existencie právneho vzťahu ako základu pri nariadení neodkladného opatrenia je splnená vtedy, keď je preukázaný hmotnoprávny vzťah (aktívna a pasívna vecná legitimácia) strán k predmetu sporu. Vzťah strán je v tomto prípade preukázaný spoluvlastníctvom Nehnuteľností vyplývajúcom z jednotlivých
listov vlastníctva a z darovacej zmluvy, na základe ktorej bol realizovaný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Umožnením žalovanému v 2. rade disponovať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorý nadobudol porušením zákonného predkupného práva žalobcov, hrozí opätovné porušenie práv žalobcov, ako aj zhoršenie ich právnej pozície. Nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V súvislosti s otázkou, či je v danej situácií preukázané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/255/2016 zo dňa 24.05.2016, podľa ktorého: „Zámer dispozície s nehnuteľnosťou sa dá osobe nezúčastnenej na tejto dispozícii zistiť spravidla až keď táto dispozícia nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa táto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť. Vyčkávanie ďalšej dispozície by totiž mohlo práva navrhovateľa zmariť alebo významne sťažiť tým, že majetok žalovaného by sa dostal mimo sféry dosiahnuteľnej navrhovateľom pri uspokojovaní jeho pohľadávky.“ Na základe uvedeného majú žalobcovia za to, že potreba neodkladnej úpravy pomerov (zákaz dispozície so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach) je prinajmenšom osvedčená (ak nie aj priamo za preukázaná). Rovnako žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že vydanie neodkladného opatrenia je jediným spôsobom, ako je možné obmedziť žalovaného v 2. rade v konaní v rozpore so záujmami žalobcu. Princíp efektívnosti neodkladného opatrenia spočíva v preukázaní toho, že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia možno dosiahnuť domáhanú ochranu práv. Táto podmienka (ako aj podmienka nevyhnutnosti) je nepochybne splnená, keďže zákazom previesť spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach na tretie osoby alebo ho zaťažiť právom tretích osôb sa poskytne ochrana žalobcom pred nežiadúcou dispozíciou so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, ktorý bol prevedený na základe darovacej zmluvy, ktorej neplatnosti sa žalobcovia dovolali formou listu adresovanému žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade.
3. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 26.03.2021, ktorý bol súdu doručený dňa 26.03.2021 a nasledovnými listinami, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia: Darovacia zmluva, Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 25.03.2021, list vlastníctva č. XXXX, list vlastníctva č. XXXXX.
4. Z listiny - Darovacia zmluva zo dňa 19.06.2020 súd zistil, že žalovaný v 1. rade ako darca uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným v 2. rade ako obdarovaným. Predmetom uvedenej darovacej zmluvy bolo darovanie do výlučného vlastníctva obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na Nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Piešťany a zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. XXXX ako parcely registra „C“ KN a to parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XXXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2 a parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pričom výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 1 je pri parcelnom čísle číslo XXXX/X -XX m2, parcelné číslo XXXX/X - XX m2, parcelné číslo XXXX/X - X.XXX,XX m2, parcelné číslo 4503/5 - 328 m2. Predmetom darovacej zmluvy bolo ďalej darovanie do výlučného vlastníctva obdarovanému spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území Piešťany a zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom D., odbor katastrálny na liste vlastníctva č. 10658 ako parcely registra „C“ KN a to parcelné číslo XXXX/1 - orná pôda o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcelné číslo XXXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pričom výmera pripadajúca na spoluvlastnícky podiel 1 je pri parcelnom čísle číslo XXXX/X - XXX,XX m2, parcelné číslo XXXX/X - XX,XX m2, parcelné číslo XXXX/X - XXX m2.
5. Z listiny - Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 25.03.2021 súd zistil, že žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu upozornili žalovaných v 1. a 2. rade na porušenie zákonného predkupného práva spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnostiam v zmysle ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka, pričom uvedené odôvodnili tým, že podľa informácií z katastra nehnuteľností bol na základe darovacej zmluvy H.-XXXX/XXXX- Darovacia zmluva právoplatná 22.07.2020 -XXXX/XX zrealizovaný prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch z darcu, v tomto spore žalovaného v 1. rade na obdarovaného, t. j. na žalovaného v 2. rade. Zároveň žalobcovia v liste poukázali, že v prípade, ak by žalovaný v 1. rade postupoval v súlade s ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka, žalobcovia by svoje predkupné právo využili, čo
však nebolo, z dôvodu konania žalovaného v 1. rade v rozpore so zákonom, možné. Týmto konaním v podstate došlo aj k porušeniu práva žalobcov vlastniť majetok, nakoľko by sa na základe využitia predkupného práva stali vlastníkmi spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade k nehnuteľnostiam. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobcovia dovolali v zmysle ustanovenia § 40a Občiansky zákonník neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. Vyzvali žalovaných o okamžitú reparáciu protiprávneho stavu do právneho stavu, aký tu bol pred porušením zákonného predkupného práva, t. j. navrátením do pôvodného stavu, a to v lehote 7 pracovných dní odo doručenia uvedenej listiny.
6. Z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že nehnuteľnosti v okrese - D., obec - D., katastrálne územie - D., parcelné číslo XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere X.XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a žalovaného v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1.
7. Z listu vlastníctva č. XXXXX súd zistil, že nehnuteľnosti v okrese - D., obec - D., katastrálne územie
- D., parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - orná pôda, parcelné číslo XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parcelné číslo XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie sú vo vlastníctve žalobcu v 2. rade a žalovaného v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1.
8. Podľa § 123 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
9. Podľa § 324 ods. 1 až 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 CSP, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 CSP.
15. Podľa § 329 ods. 1 CSP veta prvá, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
16. Podľa čl. 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
17. V zmysle § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje len demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi, súd tak môže nariadiť neodkladné opatrenie aj iného obsahu, ako prezentuje Civilný sporový poriadok a môže tiež nariadiť aj viaceré druhy neodkladných opatrení.
18. Podľa § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
19. Každý spoluvlastník môže so svojim spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená predkupným právom, z ktorého vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Aj v takomto prípade teda rozhoduje pomer spoluvlastníckych podielov. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo zákonom, preto hovoríme o zákonnom predkupnom. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že za prevod treba považovať tak odplatný prevod (napr. na základe kúpnej či zámennej zmluvy), ako aj prevod bezodplatný (na základe darovania), ale aj vloženie spoluvlastníckeho podielu do obchodnej spoločnosti podľa § 59 OBZ. Práva a povinnosti z právneho vzťahu z predkupného práva vznikajú okamihom, keď jeden zo spoluvlastníkov (povinná osoba) chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám. V ponuke, ktorá pri prevode nehnuteľnosti musí byť písomná, by prevodca mal oprávnenému navrhnúť uzavretie zmluvy (§ 43a, § 43b) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (§ 43c). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa, samozrejme, musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu, ktorou by mala byť všeobecná cena, t. j. cena, za ktorú by sa spoluvlastnícky podiel mohol predať bez toho, aby bol kupujúci alebo predávajúci k tomu nútený.
20. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu a kde je nevyhnutné, čo najrýchlejšie dosiahnuť úpravu pomerov sporových strán. Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.
21. Podstatou neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia. Súd tak môže poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí však mať osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené. Zhrnúc vyššie uvedené, predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú: 1. naliehavosť vydania neodkladného opatrenia, 2. dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 3. odôvodnenie nebezpečenstva - bezprostredne hroziacej ujmy, 4. preukázanie nároku, ktorého sa žalobca mieni domáhať návrhom vo veci samej / prípadne domáha, 5. určitosť, zrozumiteľnosť a vykonateľnosť navrhovaného neodkladného opatrenia.
22. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. c) CSP (nenakladať s určitými vecami alebo právami) sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu. Ústredným pojmom takého druhu neodkladného opatrenia je nenakladanie. Oprávnenie vlastníka nakladať s predmetom vlastníckeho práva (s vecami a právami) má ústavný základ. Z justičnej praxe a teoretických poznatkov opierajúcich sa o hmotné právo je možné vyvodiť, že nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, zmluva o výpožičke, záložná zmluva, darovanie, zriadenie vecného bremena a pod.), ale aj jednostranných (závet, opustenie veci), ale aj faktických činov, ako je napríklad zničenie veci. Predpokladom je reálna držba spornej veci, prípadne práva bez ohľadu na jej opodstatnenosť. Pri rozhodovaní o nariadení tohto druhu neodkladného opatrenia musí súd náležite zvážiť rozsah navrhovaného obmedzenia. Povinnosť zdržať sa disponovania s vecami alebo právami uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie druhej strany, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Nariadenie tohto druhu neodkladného opatrenia je spravidla spojené so zásahom do vlastníckeho práva, pričom podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba v nevyhnutnej miere. Z týchto dôvodov je vždy potrebné posúdiť, či uložením navrhovaných obmedzení nedochádza k zásahu do uvedených základných práv nad nevyhnutnú mieru, a či uloženie obmedzení sleduje legitímny cieľ. V prípade, ak súd vyhovie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo forme nenakladania s vecou alebo právom je vhodné sa vyhýbať všeobecnej formulácii neodkladného opatrenia a uprednostniť konkretizovanie vymedzenia povinností a obmedzení ad hoc (t. j. zákaz vec previesť, resp. scudziť, založiť, prenajať, zaťažiť právami tretích osôb a pod.).
23. Súd sa oboznámil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a predloženými listinnými dôkazmi k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude možné vyhovieť len v časti.
24. Žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali, aby žalovanému v 2. rade ako spoluvlastníkovi Nehnuteľností súd zakázal nakladať so spoluvlastníckym podielom na nehnuteľnostiach, a to najmä previesť tento podiel na tretie osoby alebo zaťažiť tento podiel právom tretích osôb, s výnimkou spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach na žalovaného 1), resp. navrátenia veci do pôvodného stavu, a to až do vyriešenia otázky neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu, t. j. darovacej zmluvy, ktorou bol spoluvlastnícky podiel na Nehnuteľnostiach prevedený zo žalovaného 1) na žalovaného 2), v súdnom konaní alebo mimosúdne.
25. Podľa názoru súdu žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, a to voči žalovanému v 2. rade. Zákonné predkupné právo má vždy priamo zo zákona vecnoprávny charakter. Jeho existencia však sama osebe neobmedzuje dispozíciu vecou, pretože do tých čias, kým sa osoba dotknutá úkonom, pri ktorom sa nerešpektovalo predkupné právo, nedovolá neplatnosti právneho úkonu (§ 40a), treba na tento úkon hľadieť ako na platný, so všetkými dôsledkami z toho vyplývajúcimi. V tomto prípade však žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade podľa informácií z katastra nehnuteľnosti zistili, že na predmetných nehnuteľnostiach bol zrealizovaný prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k celku na základe darovacej zmluvy H.-XXXX/XXXX - Darovacia zmluva právoplatná dňa 22.07.2020 - XXXX/XX. Z uvedených dôvodov sa žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu dovolali relatívnej neplatnosti právneho úkonu - Darovacej zmluvy v zmysle ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, a to formou listu zo dňa 25.03.2021 adresovanému žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanému v 2. rade. Súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. n. 5 Cdo 211/2009, podľa ktorého dovolaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu takýmto spôsobom „končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno prirovnať k absolútnej neplatnosti.“ Žalobcovia sa ocitli v situácii, keď ich právne postavenie z
pozície podielového spoluvlastníka je ohrozené, nakoľko už došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 1. rade na žalovaného na 2. rade, čím deklarujú porušenie predkupného práva. Ak nedôjde medzi stranami k mimosúdnej dohode, žalobcovia môžu podať žalobu na súd, ktorou sa budú ochrany svojich práv. V danom prípade má súd za to, že nariadenie neodkladného opatrenia má opodstatnenie, keďže je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne mohla zhoršiť právna pozícia žalobcov v prípade, že by opätovne prišlo k ďalšiemu prevodu nehnuteľností zo žalovaného v 2. rade. Nariadením neodkladného opatrenia sa žalobcom tak poskytne dočasná ochrana, pričom poskytnutím tejto dočasnej ochrany sa neprejudikujú práva a povinnosti strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi, čo znamená, že poskytnutím dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný. Pokiaľ má byť poskytnutá ochrana pred nežiaducim prevodom nehnuteľnosti, nie je možné vyčkávať na stav, keď už by bol ďalší prevod známy, pričom známy sa stane v okamihu zrealizovania návrhu na vklad, prípadne plombou na liste vlastníctva. Žalovaný v 2. rade ako účastník darovacej zmluvy už participoval na právnom úkone, ktorým malo dôjsť k porušeniu predkupného práva, z pohľadu súdu preto nie je potrebné vyčkávať, kým by žalovaný v 2. rade vyvinul iniciatívu k ďalšiemu prevodu vlastníckeho práva, lebo stav právnej neistoty a ohrozenia právneho postavenia žalobcov je už nastolený tým, že žalovaní v 1. a 2. rade už pristúpili k uzavretiu Darovacej zmluvy medzi nimi. U žalobcov v 1. a 2. rade došlo k ohrozeniu ich práv a hrozí aj zhoršenie ich právnej pozície do takej miery, že bez nariadenia neodkladného opatrenia môže ostať ich súdna ochrana vo veci samej bez významu. Pre prípad, že súd následne žalobcom o veci samej vyhovie a žalovaný v 2. rade by medzičasom nehnuteľnosti previedol na tretiu osobu, došlo by k priamemu ohrozeniu výkonu rozhodnutia. Súd v závere konštatuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade uviedli a opísali všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému v 2. rade, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj odôvodnenie úpravy pomerov a preto súd ich návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v tejto časti vyhovel, pričom obmedzenie zákazu nakladania s Nehnuteľnosťami obmedzil z dôvodu primeranosti časovým rámcom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej (výrok II.).
26. Čo sa týka žalovaného v 1. rade, podľa názoru súdu žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán voči žalovanému v 1. rade, keďže ten už nie je vedeným spoluvlastníkom nehnuteľností uvedených vyššie, t. j. žalovaný v 1. rade ani nemôže vykonávať úkony súvisiace s prevedením jeho podielu na tretie osoby, prípadne ich zaťažiť. Je potrebné vychádzať zo stavu na liste vlastníctva ku dňu rozhodnutia o neodkladnom opatrení a nerozširovať tak povinnosť na iné subjekty, ktoré už zo svojej pozície nemôžu byť nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia nakladania s nehnuteľnosťou. Pokiaľ ide realizáciu možného spätného prevodu, túto súd zo zákazu dočasného nakladania s Nehnuteľnosťami vyňal, ale ani možnosť realizácie spätného prevodu Nehnuteľností nezakladá dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov k žalovanému v 1. rade, lebo mu právo nakladať s Nehnuteľnosťou už neprislúcha. Z uvedeného dôvodu návrh na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. rade súd zamietol (výrok I.)
27. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
28. Nariadeným neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Títo môžu pristúpiť k uzavretiu mimosúdnej dohody v lehote 60 dní od doručenia uznesenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd musí vždy zvážiť, či sa v dôsledku neodkladného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi sporovými stranami, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Súd v záujme zachovania primeranosti zásahu považuje za nežiaduce, aby obmedzenie dané zákazom nakladania trvalo dlhší čas, než je nevyhnutné, preto uložil žalobcom v 1. a 2. rade podať žalobu na súd vo veci samej, ktorou sa budú domáhať nárokov oprávneného spoluvlastníka pri porušení povinnosti z predkupného práva voči žalovaným v 1. a 2. rade, do 60 dní odo dňa doručenia uznesenia. Ak strany nepristúpia k mimosúdnej dohode a žalobcovia ani nepodajú žalobu na súd, súd neodkladné opatrenie zruší podľa § 336 ods. 3 CSP (výrok III)
29. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
34. Keďže ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, vznikla potreba rozhodnúť o nároku na trovy konania. O nároku na náhrade trov konania žalovaného v 1. rade súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a čl. 17 CSP tak, že síce úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade, ale nakoľko žalovanému v 1. rade trovy nevznikli, náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade mu súd nepriznal s prihliadnutím na čl. 17 CSP (výrok IV.).
35. O nároku žalobcov v 1. a 2. rade na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a žalobcom v 1. a 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému v 2. rade. (výrok V.)
36. Po právoplatnosti tohto uznesenia vyšší súdny úradník vydá osobitné uznesenie o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.