Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_4Cob-80-2022.pdf
PDF · 261.51 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/80/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zast. RUŽIČKA AND PARTNERS s. r. o., Vysoká 2/B, 811 06 Bratislava, IČO: 36 863 360, proti žalovanému: BILLA s.r.o., Bajkalská 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037, zast. Advokátska kancelária Budinský, s. r. o., Pri Starej Prachárni 16/133, 831 04 Bratislava, IČO: 47 247 339 a Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, o žalobe vo veci nekalosúťažného konania, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/93/2016-622 zo dňa 25. marca 2022, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/93/2016-622 zo dňa 25. marca 2022 v napadnutej časti II., III., IV. a V. výroku potvrdzuje.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku sa zdržal akéhokoľvek zverejňovania cien výrobkov, predávaných žalobcom v jeho predajniach, bez toho, aby žalovaný zároveň uviedol presný názov a hmotnosť/objem balenia výrobku predávaného žalobcom, ako i označenie predajne žalobcu, z ktorej žalovaný získal informáciu o ním uvádzaných cenách výrobkov predávaných žalobcom a v časti o uloženie povinnosti žalovanému, aby do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v súvislom období tridsiatich kalendárnych dní, zverejnil vo všetkých svojich predajniach ospravedlnenie s nasledovným znením: „Spoločnosť BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A Bratislava 821 02, IČO: 31 347 037 sa ospravedlňuje spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. so sídlom: Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164 za svoje zakázané nekalosúťažné konanie, keď vo svojej reklamnej kampani na diskontné ceny klamlivo a neoveriteľným spôsobom porovnávala ceny výrobkov značky Clever a výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s.“ Ospravedlnenie musí byť zverejnené v priestore každej pokladnice nachádzajúcej sa v priestore predajní žalovaného tak, aby bolo jasne čitateľné zákazníkom platiacim pri pokladnici, pričom ospravedlnenie bude vytlačené na bielom papieri čiernym písmom typu Verdana vo veľkosti 28 bodov. II. výrokom žalovanému uložil povinnosť zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie v znení: „Spoločnosť BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A Bratislava 821 02, IČO: 31 347 037 sa ospravedlňuje spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. so sídlom: Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, za svoje zakázané nekalosúťažné konanie, ktorého sa dopustila v mesiacoch apríl a máj 2016, keď v rámci svojej reklamnej akcie s názvom „Garancia diskontnej ceny“, zverejňovala cenník porovnávaných výrobkov, v ktorom porovnávala, pre
zákazníka neoveriteľným a neobjektívnym spôsobom, ceny ňou predávaných konkrétnych výrobkov zn. Clever s cenami bližšie neoznačených výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. v jej bližšie neuvedených predajniach. Uvedeným konaním sa spoločnosť BILLA s.r.o. zároveň dopustila protiprávneho rozširovania neoveriteľných informácií o cenách výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. na území Slovenskej republiky.“, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. III. výrokom žalovanému uložil povinnosť v súvislom období 30 kalendárnych dní, zverejniť na webovej stránke: https://www.billa.sk ospravedlnenie s nasledovným znením: „Spoločnosť BILLA s.r.o., sa ospravedlňuje spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. za svoje zakázané nekalosúťažné konanie, ktorého sa dopustila v mesiacoch apríl a máj 2016, keď v rámci svojej reklamnej akcie s názvom „Garancia diskontnej ceny“, zverejňovala cenník porovnávaných výrobkov, v ktorom porovnávala, pre zákazníka neoveriteľným a neobjektívnym spôsobom, ceny ňou predávaných konkrétnych výrobkov zn. Clever s cenami bližšie neoznačených výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. v jej bližšie neuvedených predajniach. Uvedeným konaním sa spoločnosť BILLA s.r.o. zároveň dopustila protiprávneho rozširovania neoveriteľných informácií o cenách výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. na území Slovenskej republiky.“ Ospravedlnenie musí byť zverejnené v úvodnej vrchnej časti tejto webovej stránky po jej otvorení, pričom ospravedlnenie musí byť napísané písmom typu Verdana vo veľkosti 16 bodov na kontrastnom pozadí, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. IV. výrokom žalovanému uložil povinnosť zabezpečiť zverejnenie ospravedlnenia v mesačníku Stratégie v znení: „Spoločnosť BILLA s.r.o., sa ospravedlňuje spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. za svoje zakázané nekalosúťažné konanie, ktorého sa dopustila v mesiacoch apríl a máj 2016, keď v rámci svojej reklamnej akcie s názvom „Garancia diskontnej ceny“, zverejňovala cenník porovnávaných výrobkov, v ktorom porovnávala, pre zákazníka neoveriteľným a neobjektívnym spôsobom, ceny ňou predávaných konkrétnych výrobkov zn. Clever s cenami bližšie neoznačených výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. v jej bližšie neuvedených predajniach. Uvedeným konaním sa spoločnosť BILLA s.r.o. zároveň dopustila protiprávneho rozširovania neoveriteľných informácií o cenách výrobkov predávaných spoločnosťou Kaufland Slovenská republika v.o.s. na území Slovenskej republiky.“, a to do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku. V. výrokom žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60 %, pričom o výške tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Bratislava I samostatným uznesením.
2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2016, v znení zmeny žaloby, ktorú súd pripustil na pojednávaní konanom dňa 18.02.2022, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného okrem náhrady trov konania aj na povinnosti špecifikované v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa dopúšťa nekalosúťažného konania tým, že pri marketingu svojich výrobkov značky Clever využíva akciu diskontnej ceny a to tak, že žalovaný raz týždenne kontroluje ceny všetkých výrobkov dostupných v predajniach Lidl, Tesco, Kaufland, ktoré sú porovnateľné s výrobkami značky Clever a v prípade, že sa v deň kontroly nájde rozdiel, žalovaný dorovná cenu k najnižšej ponúkanej štandardnej predajnej cene. Aktuálny cenník porovnávaných výrobkov je dostupný v každej predajni žalovaného vo forme plagátu, pričom žalovaný garantuje, že všetky štandardné predajné ceny výrobkov Clever budú rovnako lacné, ako porovnateľné výrobky u konkrétnej konkurencie. Dorovnávanie cien prebieha na celom území Slovenskej republiky a porovnávanie prebieha každú stredu v troch obchodoch konkurenčných značiek (Lidl, Tesco, Kaufland). Vychádzajúc z podmienok garancie diskontnej ceny žalovaného, žalovaný porovnáva výrobky tých istých produktových skupín s identickým balením a podobným obsahom. Žalobca uviedol, že porovnanie cien uskutočňované žalovaným obsahuje špecifikáciu výrobku Clever, cenu výrobku Clever a údajné predajné ceny údajne porovnateľného výrobku konkurencie. Mal za to, že týmto dochádza k nekalosúťažnému konaniu. Žalobca nachádza rozpor s dobrými mravmi súťaže tým, že ide o neprípustnú porovnávaciu reklamu v zmysle zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame, ktorá informuje o porovnávaných výrobkoch zavádzajúcim a klamlivým spôsobom. Žalobca mal za to, že pri porovnávacej reklame žalovaného nie je splnená podmienka objektivity, keďže z porovnania cien výrobkov žalovaného nie je zrejmé, s ktorými konkrétnymi výrobkami žalobcu boli porovnávané a teda nie je overiteľné, či skutočne porovnával porovnateľné výrobky a zároveň z porovnania cien nie je zrejmé, z ktorých predajní žalobcu cenové porovnanie vychádza. Vzhľadom na to považoval tvrdenia žalovaného v rámci akcie diskontnej ceny o dorovnaní cien výrobkov Clever k najnižšej štandardnej cene výrobkov za klamlivé a zavádzajúce. Ďalším nedostatkom akcie diskontnej ceny žalovaného je podľa názoru žalobcu skutočnosť, že ceny uvádzané v aktuálnom cenníku porovnávaných výrobkov nekorešpondujú so skutočnými cenami, za ktoré žalobca predáva porovnateľné výrobky. Podľa žalobcu je popísané
konanie žalovaného spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, keďže u zákazníkov navodzuje mylný dojem, že ceny žalovaného nebudú nikdy vyššie, než ceny výrobkov predávaných žalobcom, čo objektívne môže spôsobiť pokles zákazníkov žalobcu a tým pokles jeho tržieb. Žalobca mal za to, že vyššie popísaným konaním žalovaného dochádza súčasne k naplneniu znakov skutkovej podstaty zľahčovania, keďže žalovaný rozširuje nepravdivé informácie o cenách výrobkov žalobcu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu o neobjektívnosti porovnávacej reklamy žalovaného a o rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný mal za to, že v rámci garancie diskontnej ceny uvádza ceny porovnávaných výrobkov na základe objektívnych skutočností a vlastností tovarov a predkladá len objektívne porovnanie cien tovarov, ktoré sú navzájom zastupiteľné. K porovnaniu dochádza na základe merateľných parametrov medzi tovarmi, ktoré slúžia na uspokojenie úzko špecifikovaných potrieb spotrebiteľa. Mal za to, že právne predpisy neukladajú povinnosť porovnávať identické vlastnosti, ale apelujú na zastupiteľnosť porovnávaných tovarov. Výsledkom porovnávacej reklamy žalovaného je len garancia žalovaného, že ceny porovnávaných výrobkov budú v jeho predajniach rovnako lacné, t.j. nie drahšie, než zastupiteľné výrobky vybraných súťažiteľov. Žalovaný negarantuje, že porovnáva výlučne tú najnižšiu zistenú cenu zastupiteľného tovaru u konkrétneho konkurenta. Žalovaný uviedol, že k porovnaniu dochádza vždy v troch predajniach vybranej konkurencie z dôvodu, aby boli porovnávané výhradne ceny zastupiteľných tovarov a aby bola zabezpečená objektívnosť porovnávaných tovarov z dôvodu prípadných cenových rozdielov v jednotlivých predajniach. Žalovaný ceny tovarov konkurencie získava výhradne z predajnej ceny tovaru uvedenej na príslušnej cenovke tovaru v tej-ktorej predajni žalobcu. Mal za to, že tvrdenie ohľadom skutočnosti, že žalovaný v porovnaniach cien uvádza ceny výrobkov žalobcu, nekorešpondujúce so skutočnou predajnou cenou týchto tovarov žalobcu nie je možné preukázať výpisom z účtovného systému „SAP“, keďže žalobca o tomto systéme neposkytol žiadne bližšie informácie, a teda nie je zrejmé, či má každá predajňa žalobcu jednotné ceny alebo možnosť vlastnej cenovej úpravy. Žalovaný nepovažoval za porušujúce právne predpisy, že v rámci garancie diskontnej ceny nie je uvedená konkretizácia predajní žalobcu, z ktorých vychádzal pri porovnaní cien, nakoľko za zistené ceny mohol spotrebiteľ fakticky tovary žalobcu zakúpiť. Mal za to, že je súčasne zachovaná podmienka objektívnosti porovnávacej reklamy, keďže zákon č. 147/2001 Z.z. o reklame vyžaduje len porovnávanie zastupiteľných tovarov, pričom ale nie je potrebné presne definovať v čom zastupiteľnosť spočíva. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-122/10 Konsumentombudsmannen proti Ving Sverige AB a na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora (Veľkej komory) vo veci C 356/04 Lidl Belgium GmbH & Co KG proti Etablissementen Franz Colruyt NV.
4. Súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 28Cb/93/2016-370 zo dňa 26.04.2018, ktorým žalobu zamietol, zrušil neodkladné opatrenie nariadené na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave v konaní č.k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23.12.2016, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 37Cb/61/2016-35 zo dňa 09.06.2016 a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu. Proti predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3Cob/171/2018 zo dňa 26.06.2019, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Súd prvej inštancie konštatoval, že sporným v tomto konaní je posúdenie, či žalovaným uskutočnený marketingový ťah s názvom „Garancia diskontnej ceny“, v rámci ktorej žalovaný porovnával ceny výrobkov privátnej značky Clever s výrobkami predávanými v predajniach konkurenčných spoločností Kaufland, Tesco, Lidl, je nekalosúťažným konaním.
6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 45 ods. 1, § 53 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 4 ods. 1, 2, 3 zákona č. 147/2001 Z. z., o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o reklame“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 2, § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal podaním doručeným súdu 01.10.2021 žalobu v časti špecifikovanej vo výroku I. rozsudku späť, súd konanie v tejto časti zastavil. K späťvzatiu došlo po otvorení pojednávania a prednesoch strán sporu, a preto bol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím. Žalovaný na pojednávaní konanom 18.02.2022 tento súhlas udelil.
8. Súd prvej inštancie uviedol, že v danom spore nie je sporné, že žalovaný v mesiacoch apríl a máj 2016 uskutočnil marketingovú akciu s názvom „Garancia diskontnej ceny“, pričom súdu bola predložená listina s touto marketingovou akciou. V spomenutej listine je hrubým písmom uvedené, že žalovaný raz týždenne kontroluje ceny všetkých výrobkov dostupných v predajniach Lidl, Tesco a Kaufland, ktoré sú porovnateľné s výrobkami značky Clever. Žalovaný garantuje, že všetky štandardné predajné ceny výrobkov Clever uvedené v aktuálnom cenníku budú rovnako lacné ako porovnateľné výrobky u definovanej konkurencie (Kaufland, Lidl Tesco). Cenník porovnávaných výrobkov bol dostupný v každej predajni žalovaného vo forme plagátov. Súdu bol predložený cenník s monitoringom vykonaným 18.04.2016 a 02.05.2016, v ktorom sú presne identifikované výrobky značky Clever s uvedenou cenou a následne ku každému výrobku je uvedená cena v konkurenčných predajniach. Z takto vytvorených plagátov nevyplýva názov porovnávaných tovarov konkurencie, tie sú označené - ako už súd uviedol, len samotnou cenou. K uvedenej akcii prináležia podmienky (časť z nich súd uviedol v úvode tohto bodu), prostredníctvom ktorých informuje žalovaný verejnosť, že kontroluje ceny všetkých výrobkov dostupných v predajniach Kaufland, Lidl, Tesco, ktoré sú porovnateľné s výrobkami značky Clever a tieto ceny porovnáva raz týždenne v troch predajniach konkurencie, pričom v prípade, že v deň kontroly nájde rozdiel medzi cenami porovnávaných výrobkov, tak cenu výrobku značky Clever dorovná k najnižšej štandardnej predajnej cene. Predmetom porovnávania nie sú reklamné ceny, veľkoobchodné ceny špeciálne, či regionálne ceny, množstevné zľavy. Z podmienok ďalej vyplýva, že žalovaný garantuje, že všetky štandardné predajné ceny výrobkov Clever uvedené v aktuálnom cenníku budú rovnako lacné ako porovnateľné výrobky u konkurencie. Spotrebiteľ je ďalej v podmienkach akcie informovaný, že porovnávané sú výrobky v tých istých produktových skupinách, rovnakého druhu, s ohľadom na balenie a gramáž. Z plagátu danej marketingovej akcie a súčasne ani z podmienok akcie žiadnym spôsobom nevyplýva určenie, ktorých výrobkov žalobcu sa porovnanie týka a tieto výrobky sú označené len určením ceny. Zákazníkovi, ktorý sa oboznamuje s podmienkami marketingovej akcie „Garancia diskontnej ceny“ sú vtláčané do povedomia predovšetkým hrubým zvýraznené podmienky bodu 1. a 4. (uvedené v úvode tohto bodu), ktoré zákazníka presviedčajú o tom, že na žalovaného sa môže spoľahnúť, že pri kúpe produktov značky Clever uvedených na plagáte nakúpi minimálne rovnako lacno ako pri porovnateľnom výrobku u konkurencie. Následne plagát v predajni nasmeruje zákazníka k presne označenému výrobku Clever, čím táto akcia jednoznačne ovplyvňuje ekonomické správanie sa zákazníkov. Zákazník ale už nedostane informáciu o tom, aký presne produkt konkurencie bol porovnaný. Môže sa dozvedieť len toľko, že balenie produktov je identické a obsah je podobný. Podobný obsah ale zahŕňa tak široké spektrum produktov, že pre zákazníka je priam nemožné identifikovať produkt konkurencie. Súd netrval na tom, že má ísť o presne identické tovary, ale musí byť zákazníkovi zrejmé, aký tovar konkurencie je považovaný za zastupiteľný.
9. Konštatoval, že marketingová akcia nie je zameraná na privátne značky súťažiteľov. Z ničoho nemožno vyvodiť, že výrobky Clever sa porovnávali len s privátnymi značkami iných súťažiteľov - v prípade žalobcu K-Classic a tzv. „brandy - značkové produkty“ neboli brané do úvahy. Okrem toho žalobca uviedol, že len 97 výrobkov z 250 bolo K-Classic a zvyšok boli „brandové“, t.j. značkové produkty. Akcia je zameraná na garanciu diskontnej ceny a nie garanciu diskontnej ceny privátnych značiek. Garancia diskontnej ceny znamená, že sa garantuje najnižšia možná cena u maloobchodných predajcov, ktorú možno dosiahnuť. Inými slovami, keby zákazník prešiel celú republiku, tak daný výrobok nebude bežne mať nikde nižšiu cenu. V prípade posudzovanej kampane to znamená, že žalovaný garantoval, že pokiaľ si zákazník zakúpi výrobok Clever uvedený v letáku, tak žiadny jemu porovnateľný výrobok lacnejšie nekúpi. V rámci dokazovania súd ale zistil, že toto vyhlásenie je nepravdivé a zároveň pre zákazníka neobjektívne a neoveriteľné. Žalovaný sám porušil svoje podmienky, pretože porovnával regionálne ceny žalobcu, hoci uviedol, že regionálne ceny nebudú predmetom porovnávania. Svedok P. potvrdil, že je všeobecne známe, že žalobca uplatňuje regionálne ceny. V rámci dokazovania bolo zistené, že porovnanie cien prebehlo v predajniach v mestách Košice, Trenčín a Trnava, pričom za smerodajnú sa určila cena v dvoch predajniach, ak bola rovnaká (väčšinou v Trnave a Trenčíne). Tým ale došlo ku klamlivej reklame voči zákazníkom v Košiciach, pretože títo mali k dispozícii plagát žalovaného, ale s cenami žalobcu v Trnave a Trenčíne (uvedené vyplýva zo žalobcom predložených cenových monitoringov k 18.04.2016 a 02.05.2016).
10. Súd poukázal na to, že osobe študujúcej marketingovú akciu „Garancia diskontnej ceny“ zaiste neujde červeným hrubým písmom označená garancia vrátenia peňažného rozdielu. To ale nerobí z marketingovej akcie žalovaného objektívnu a overiteľnú kampaň, pri ktorej vie zákazník overiť tvrdenia žalovaného. Zákazník má možnosť sa domáhať vrátenia peňažného rozdielu, avšak musí si kúpiť
výrobok aj u konkurencie, a to v ten istý deň a predložiť o tom pokladničné doklady. Aby si ale zákazník mohol vôbec výrobok u konkurencie zakúpiť, musí najprv vedieť, čo presne bolo porovnávané, pričom túto informáciu od žalovaného už nezíska. Zákazník tak nemá na výber a v predajniach konkurencie si musí domýšľať a aktívne vyhľadávať, ktorý produkt korešponduje s výrobkom Clever, pričom v konečnom dôsledku ani týmto spôsobom nájdený produkt nemusí byť práve tým porovnávaným. Výsledok je len hádanie zákazníka, čo samo osebe vylučuje označenie marketingovej akcie žalovaného ako akcie objektívnej, či dostatočne pre zákazníka informatívnej. Okrem toho zakomponovanie garancie vrátenia peňažného rozdielu nerobí z nekalosúťažného konania žalovaného konanie dovolené, teda nie je to „liberačný“ dôvod. Navyše garancia vrátenia peňažného rozdielu stále žalovaného zvýhodňuje, pretože predpokladá zakúpenie výrobku u žalovaného, čo by v prípade adekvátne komunikovanej a overiteľnej marketingovej akcie vôbec nemuselo nastať.
11. Žalovaný síce tvrdí, že porovnáva iba ceny a len cena je rozhodujúca z hľadiska komunikovanej kampane, čo ale nie je pravda, pretože na cenu vplýva zloženie výrobku, ako aj jeho nutričné hodnoty, či krajina pôvodu. Lokálny, či regionálny produkt hoci aj s rovnakým zložením môže byť cenovo drahší, než produkt dovezený cez polovicu zemegule. Mäsové výrobky s rovnakým podielom mäsa môžu byť porovnateľné, avšak konzervované rozdielnym spôsobom, čo rovnako ovplyvňuje cenu. Taktiež rôzne prímesi olejov v čokoládach majú vplyv na cenu a pod.. Zloženie porovnávaných produktov môže byť podobné, no v skutočnosti výživovo úplne rozdielne. Napríklad nie je zanedbateľné, čím sú produkty sladené, koľko cukru a tuku obsahujú. Súd sa preto nestotožnil s námietkou žalovaného o nepoužiteľnosti vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto z 22.08.2017, v ktorej táto uviedla, že žalovaný v rámci marketingovej kampane uvádza iba názov a množstvo výrobku, avšak neuvádza výživové údaje, zloženie výrobku, či krajinu pôvodu, a tak nie sú pri mnohých výrobkoch jasné kritéria ich porovnateľnosti. Ak sa teda žalovaný rozhodol ísť cestou pôsobenia na zákazníkov cenou, mal následne zákazníkom dať možnosť overiť si, aké výrobky porovnával. Pre ilustráciu súd poukázal na cenový monitoring z 18.04.2016, kde Clever Vysočina 300g má síce s výrobkom žalobcu rovnakú cenu, ale nie je jasný pôvod mäsa použitého na výrobu výrobku, zloženie výrobku a ani nutričné hodnoty. Pod výrobkom žalobcu sa tak môže nachádzať aj lokálny produkt s rovnakou cenovkou, či výživovo cennejší produkt s rovnakou cenovkou. Žalovaný tak bol schopný ovplyvňovať správanie sa zákazníkov, ktorí sa mohli rozhodovať len výlučne podľa ceny výrobku.
12. Z akcie „Garancia diskontnej ceny“ je podľa názoru súdu zrejmé, že ide o porovnávaciu reklamu v súlade s § 4 ods. 1 zákona o reklame, pretože v tejto reklame žalovanému je priamo označený iný súťažiteľ, v danom prípade Kaufland (žalobca), Lidl, Tesco. Súd mal za to, že v danom spore ide jednoznačne o reklamu, pretože žalovaný ňou propaguje výrobky svojej privátnej značky Clever (§ 1 písm. a/ zákona o reklame). Predmetom reklamy sú tovary privátnej značky žalovaného - Clever, ktoré súvisia s podnikaním žalovaného. Reklama je spôsobilá uviesť zákazníkov do omylu a v dôsledku tejto reklamy je spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie zákazníkov, ktorí si výrobky zakúpia u žalovaného v domnienke, že ide o výrobky v diskontnej cene, hoci to nie je pravda, čo zároveň spôsobí odliv zákazníkov konkurencie (zmena nákupného správania týchto adresátov) a inému súťažiteľovi škodu. Sú preto naplnené všetky znaky klamlivej reklamy podľa Obchodného zákonníka a konanie žalovaného je konaním nekalosúťažným, a teda zakázaným.
13. Tento záver súd vyvodil z toho, že § 45 ods. 2 Obchodného zákonníka demonštratívne vypočítava najčastejšie znaky, ktoré sa zohľadňujú pri posudzovaní klamlivosti reklamy. V danom spore to je cena, s ktorou je úzko spojená dostupnosť tovaru a jeho vyhotovenie, zloženie, spôsob, dátum výroby alebo dodania. Klamlivosť reklamy žalovanému spočíva v neobjektívnosti a neoveriteľnosti porovnávaných výrobkov. Ide o informácie, ktoré spotrebiteľ/zákazník nedostane a môže sa spoliehať len na informáciu o cene, na ktorú má ale vplyv množstvo iných faktorov (bod 26. rozsudku). Ak žalovaný garantuje diskontnú cenu (bod 24. rozsudku), v podstate tvrdí, že jeho výrobky Clever sú s inými výrobkami predávanými inými súťažiteľmi rovnako lacné, resp. najlacnejšie, t.j. ostatné porovnateľné výrobky (o ktorých zákazník nemá vôbec možnosť sa dozvedieť viac) konkurencie sú drahšie, resp. rovnako lacné. Takto formulovaná marketingová akcia je objektívne spôsobilá byť spotrebiteľom/zákazníkom vzatá do úvahy pri jeho rozhodovaní o kúpe výrobku, pretože sa môže spoľahnúť len na tvrdenia žalovaného, ale už nemá možnosť si tvrdenie overiť - a práve v tomto spočíva klamlivosť reklamy žalovaného.
14. Plagát akcie „Garancia diskontnej ceny“, ktorý bol súdu predložený ako dôkaz v spojení s podmienkami tejto akcie, ktorých pravdivostnú hodnotu žalovaný nerozporoval, je podľa názoru súdu spôsobilý uviesť spotrebiteľov, na ktorých je daná akcia cielená, do omylu. Na plagáte je označené veľkým písmom „Porovnajte si diskontné ceny!“, čo je objektívne spôsobilé vyvolať u spotrebiteľov dojem, že v danom letáku sú porovnávané diskontné ceny, teda najnižšie ceny jednotlivých predajcov Kaufland, Lidl, Tesco. Z uvedeného nevyplýva, že ide len o najnižšie ceny produktov značky Clever. Žalovaný vo svojich vyjadreniach uvádzal, že svojou reklamnou kampaňou poukazuje na namerané cenové rozdiely, pričom výsledkom je len garancia, že ceny porovnávaných tovarov budú v jeho predajniach rovnako lacné, t.j. nie drahšie, než zastupiteľných tovarov u konkurenčných predajcov. Zároveň žalovaný uviedol, že spotrebiteľom negarantuje, že porovnáva výlučne tú najnižšiu zistenú cenu. Súd mal avšak za to, že zverejnený leták akcie „Garancia diskontnej ceny“ je spôsobilý u spotrebiteľa navodiť dojem, že sú porovnávané najnižšie ceny aj u konkurenčných predajcov. K uvedenému súd dospel logickým výkladom bodu 4 podmienok akcie, z ktorých doslovne vyplýva, že spotrebiteľ porovnávaný tovar u konkurencie žalovanému nezakúpi lacnejšie. Zároveň, keďže porovnávané tovary konkurenčných predajcov nie sú označené názvom, ale len cenovým odlíšením, nie je zo strany spotrebiteľa objektívne možné si uvádzané ceny preveriť a tým môže byť spotrebiteľ uvedený do omylu, že tovary značky Clever predávané žalovaným sú pre neho cenovo výhodnejšie. Z podmienok prislúchajúcich k akcii taktiež nevyplýva pre spotrebiteľa overiteľná informácia ohľadom porovnávaných tovarov konkurencie. Z podmienok pre spotrebiteľa vyplýva len informácia, že žalovaným boli porovnávané zastupiteľné tovary s prihliadnutím na balenie a gramáž, avšak zo strany spotrebiteľa, ktorému boli sprostredkované len leták a podmienky, nie je možné fakticky overiť pravdivosť tvrdení žalovaného. Z pokladničných lístkov z predajní žalobcu, v ktorých žalovaný vykonával prieskum cien vyplýva, že skutočne v čase vykonania prieskumu cien predával žalobca vo svojich predajniach zastupiteľné tovary s nižšou cenou, než žalovaný uviedol v letáku k akcii „Garancia diskontnej ceny“ (ide o pokladničné doklady vytiahnuté z databázy žalovaného, ktoré sú riadnymi daňovými dokladmi, a preto súd nemal pochybnosti o ich vierohodnosti; rovnako program SAP je účtovným programom, s ktorým sú prepojené pokladnice žalobcu, a preto výpis zo SAP je rovnako vierohodným dôkazom). Súd uviedol, že v prípade, že v čase porovnávania cien existovalo medzi žalobcom a žalovaným viacero zastupiteľných tovarov, mohlo dôjsť k rozdielnym cenám tovarov, pretože žalovaný mohol vo svojom porovnaní uviesť cenu iného zastupiteľného tovaru, než by uviedol žalobca. Avšak spotrebiteľ si nie je schopný fakticky overiť, ktorý tovar, ako zastupiteľný, bol z predávaného sortimentu tovarov konkurencie žalovaným zvolený. Napriek tomu, že žalovaný uvádza, že negarantuje, že bol ako zastupiteľný tovar porovnávaný ten najlacnejší tovar zo sortimentu konkurencie, toto z podmienok a z letáku „Garancia diskontnej ceny“ spotrebiteľovi nie je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé. Naopak, súd mal za to, že uvedený leták spolu s podmienkami priamo navodzuje spotrebiteľovi dojem, že tovar s obdobnými vlastnosťami nemôže zakúpiť u konkurencie lacnejšie, než u žalovaného. Ako príklad súd uviedol, že z letáku (č.l. 18) vyplýva, že v prípade, že chce spotrebiteľ kúpiť 100 % jablkovú šťavu/džús 1 liter, tak u žalovaného môže zakúpiť tovar „Clever 100 % jablko“ 1 l za cenu 0,59 eur, pričom u žalobcu by obdobný tovar mohol za najnižšiu štandardnú cenu zakúpiť za 0,69 eur. Z predloženého pokladničného dokladu predajne žalobcu v Trenčíne ale vyplýva, že spotrebiteľ si môže zastupiteľný tovar, konkrétne jablkovú šťavu 100 % 1 l značky Wosana zakúpiť aj v cene 0,59 eur, teda aj v cene rovnakej, ako predáva zastupiteľný tovar žalovaný. Toto konanie nemôže byť ospravedlniteľné tým, že zákazník sa má následne v ten istý deň vybrať ku konkurencii kúpiť jej jablkovú šťavu a po predložení pokladničných dokladov mu bude vrátený rozdiel 10 centov, pretože ako už súd uviedol, ak by bola kampaň komunikovaná inak, mohol sa spotrebiteľ rozhodnúť, že značka Wosana mu vyhovuje viac, a produkt Clever by si nekúpil. Žalovaný cenou zastupiteľného tovaru žalobcu, ktorú uvádza v letáku, môže u spotrebiteľa navodiť dojem, že zakúpenie jablkovej šťavy je u žalobcu drahšie, čím je spôsobilá uviesť spotrebiteľa do omylu ohľadom výhodnosti/nevýhodnosti nákupov u toho-ktorého predajcu, čím je spôsobilá ovplyvniť ekonomické správanie spotrebiteľa, a tým poškodiť žalobcu ako iného súťažiteľa.
15. Ak sa teda v reklame nachádzajú údaje, ktoré sú verifikovateľné, musia zodpovedať skutočnosti. Ak žalovaný uvádza, že garantuje diskontné ceny, hoci to tak v skutočnosti nie je, ide o klamlivú reklamu. Žalobca pritom preukázal, že používa regionálne ceny, t.j. zákazník v Košiciach by nakúpil niektoré produkty výhodnejšie - čo tiež robí reklamu žalovaného reklamou klamlivou. Okrem toho aj zamlčanie určitého údaja (výživové hodnoty, zloženie, pôvod potraviny, resp. jej prísad a pod.) spôsobuje klamlivosť reklamy, pretože z hľadiska spotrebiteľa, ktorému je reklama adresovaná, takáto reklama zamlčuje fakty, ktoré, ak by boli známe, mohlo by byť značné množstvo spotrebiteľov odradené od nákupu predmetného tovaru značky Clever.
16. Súd poukázal na to, že jeho závery potvrdzuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 18. novembra 2010, Lidl SNC proti Vierzon Distribution SA, C-159/09, v ktorom tento uviedol, že porovnávacia cenová reklama môže byť klamlivá vtedy, ak na účely porovnania prostredníctvom cien boli zvolené potravinové výrobky, ktoré v skutočnosti vykazujú objektívne rozdiely spôsobilé citeľne podmieniť výber kupujúceho. Ak sa totiž neuvedú tieto rozdiely, takáto reklama, keďže je vykonaná výlučne z hľadiska cien, môže byť priemerným spotrebiteľom vnímaná tak, že implicitne tvrdí, že ostatné vlastnosti týchto výrobkov, ktoré tiež môžu mať citeľný vplyv na výber tohto spotrebiteľa, sú rovnocenné. Uvedené môže platiť aj pre iné vlastnosti porovnávaných výrobkov, ak sa zdá, že tieto vlastnosti sú rovnako ako sama cena už svojou povahou spôsobilé citeľne podmieniť výber kupujúceho. V týchto prípadoch je neinformovanie spotrebiteľa o rozdieloch existujúcich medzi výrobkami, ktoré sú predmetom porovnania iba z hľadiska ceny, spôsobilé uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o dôvody umožňujúce vysvetliť rozdiel v uvádzanej cene a pokiaľ ide o finančnú výhodu, ktorú môže spotrebiteľ skutočne dosiahnuť nákupom u zadávateľa reklamy, a nie u daného súťažiteľa, a tak mať zodpovedajúci vplyv na ekonomické správanie tohto spotrebiteľa. Ten totiž môže byť nabádaný k tomu, aby uveril, že skutočne získa finančnú výhodu kvôli konkurenčnej povahe ponuky zadávateľa, a nie kvôli objektívnym rozdielom medzi porovnávanými výrobkami. Rovnako Súdny dvor Európskej Únie v rozsudku z 19. septembra 2006, Lidl Belgium, C-356/04, Zb. s. I-085017 uviedol, že zamlčanie určitej skutočnosti môže spôsobiť klamlivosť reklamy, najmä ak z hľadiska spotrebiteľa, ktorému je reklama adresovaná, takáto reklama zamlčuje skutočnosť, ktorá, ak by bola známa, mohla by značné množstvo spotrebiteľov odradiť od ich nákupu. Porovnávanie len ceny tovarov alebo služieb je možné, ak takéto porovnávanie rešpektuje určité podmienky, najmä že nie je klamlivé. V tomto spore žalovaný tvrdil, že výrobky boli porovnateľné, ale pre zákazníka túto informáciu už nezverejnil tak, aby si ju mohol ľahko overiť.
17. Z bodu 2 výroku rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-356/4 Lidl Belgium vs. Franz Colruyt síce vyplýva, že podmienka stanovená v článku 3a ods. 1 písm. c) smernice Rady 84/450/EHS, že reklama „objektívne porovnáva“ vlastnosti príslušných tovarov, sa má vykladať v tom zmysle, že nevyžaduje, aby v prípade porovnávania cien sortimentu porovnateľných výrobkov bežnej spotreby, ktoré predávajú konkurenčné obchodné reťazce, alebo porovnávania všeobecnej úrovne cien nimi uplatňovaných na dotknutý sortiment porovnateľných výrobkov, ktoré predávajú, boli porovnávané výrobky a ceny tak zadávateľa reklamy, ako aj všetkých ostatných súťažiteľov zahrnutých do porovnania, výslovne a taxatívne vymenované v reklame. Z bodu 3 výroku daného rozhodnutia ale zároveň vyplýva, že kontrolovateľnou vlastnosťou tovarov je taktiež cena tovaru. Súd zastával názor, že uvedené body 2 a 3 výroku rozhodnutia je nevyhnutné vykladať v kontexte celého rozhodnutia, teda aj v spojení s bodom 4 výroku rozhodnutia, v zmysle ktorého vlastnosť, uvedená v porovnávacej reklame - v tomto prípade cena tovarov, spĺňa podmienku kontrolovateľnosti, ak zadávateľ reklamy v prípade, že porovnávané údaje, o ktoré sa opiera tvrdenie o určitej vlastnosti, nie sú uvedené v tejto reklame, informuje najmä adresátov tejto reklamy, kde a ako sa môžu s týmito údajmi ľahko oboznámiť, aby skontrolovali ich správnosť, ako aj príslušnú vlastnosť, alebo ak nemajú potrebnú odbornosť, aby ich nechali skontrolovať (súd poukázal aj na bod 56. rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že samotné porovnávanie ceny tovarov alebo služieb by malo byť možné, ak porovnávanie rešpektuje určité podmienky, najmä, že nemá byť klamlivá ). Žalovaný v letáku akcie a ani v podmienkach danej akcie neuvádza, o ktoré tovary konkurencie sa jedná, nie je preto splnená podmienka kontrolovateľnosti ceny ako vlastnosti, keďže spotrebiteľovi nie je objektívne umožnené skontrolovať, či uvádzané ceny sú pravdivé. Pravdivosť cien jednotlivých tovarov totiž nie je možné preveriť bez označenia výrobku, ku ktorému prislúcha. Súd mal za to, že jednoduchá informácia, že sa jedná o zastupiteľné tovary s prihliadnutím na hmotnosť a balenie nepostačuje, keďže spotrebiteľ objektívne nevie, ktorý konkrétny tovar konkurencie posúdil žalovaný ako zastupiteľný. Súd zároveň pre doplnenie uviedol, že súčasne pre spotrebiteľa nie je možné vyhľadávať a skontrolovať ceny obdobných tovarov s rovnakým balením a hmotnosťou u konkurencie, nakoľko z vyjadrení žalovaného vyplýva, že v prípade nezhody v gramáži porovnávaných tovarov tieto prepočítava. Súd zároveň uviedol, že argument žalovaného, že absencia výslovného vymenovania výrobkov a cien, na ktoré sa porovnanie vzťahuje, nemôže mať žiaden vplyv na objektivitu alebo subjektivitu porovnávania, nie je aplikovateľný, pretože žalovaný ho odvodzuje od bodu 47 rozhodnutia vo veci C-356/4, ktorý sa vzťahuje na porovnanie cien sortimentov a nie jednotlivých výrobkov.
18. Uviedol, že závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej Únie vo veci C-159/09 Lidl vs. SNC sú v danom spore rovnako aplikovateľné, pretože ide o porovnanie potravinových výrobkov z hľadiska cien a
napriek tomu, že podľa podmienok akcie žalovaný prihliada na balenie a gramáž výrobku, je nevyhnutné vziať do úvahy aj obsah výrobkov. V podmienkach akcie sa uvádza, že porovnávané boli výrobky s podobným obsahom. Cena výrobkov ale závisí aj od obsahu. Napríklad v prípade mäsových výrobkov obsah mäsa, v prípade kávy kvalita zŕn, či v prípade jogurtov využitie skutočného ovocia alebo len príchute. Keďže od obsahu výrobku je závislá aj cena, ktorá bola predmetom porovnania, je toto faktorom ovplyvňujúcim ekonomické správanie spotrebiteľa. Spotrebiteľ podľa názoru súdu môže byť letákom akcie žalovaného uvedený do omylu, že u žalovaného zakúpi tovary rovnakej kvality za totožnú, prípadne nižšiu cenu, než u konkurencie. Uvedené zároveň nie je možné skontrolovať, nakoľko z letáku či z podmienok akcie nie je zrejmé, ktoré výrobky konkurencie boli porovnávané. Zároveň z rozhodnutia vo veci C-159/09 Lidl vs. SNC vyplýva, že podmienka kontrolovateľnosti, ktorú upravuje toto ustanovenie, vyžaduje, pokiaľ ide o reklamu, aká je vo veci samej, ktorá porovnáva ceny dvoch sortimentov tovarov, aby dotknuté tovary mohli byť presne identifikované na základe informácií uvedených v tejto reklame, čo avšak nie je v akcii „Garancia diskontnej ceny“ splnené. Žalovaný síce predložil do konania identifikáciu tovarov žalobcu, ktoré boli predmetom porovnávania, ale toto nemá vplyv na skutočnosť, že identifikácia tovarov a následná kontrola pravdivosti cien nie je možná z letáku akcie, z podmienok akcie a ani z nich žiadnym spôsobom neodkazuje na možný spôsob kontroly.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že akciou „Garancia diskontnej ceny“ boli naplnené všetky znaky klamlivej reklamy podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka, pretože ide o reklamu, konkrétne porovnávaciu, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená a tým ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo poškodiť iného súťažiteľa. Naplnením ďalších skutkových podstát nekalej súťaže sa preto už súd osobitne nezaoberal, pretože by to bolo nadbytočné.
20. Poukázal na to, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave v uznesení z 23.12.2016 č.k. 4Cob/83/2016-52, ktorým žalovanému zakázal až do zrušenia neodkladného opatrenia v rámci jeho akcie „Garancia diskontnej ceny“ alebo akejkoľvek inej marketingovej akcie porovnávať jeho konkrétne výrobky s bližšie nešpecifikovanými výrobkami žalobcu a uvádzať nepravdivé informácie o cenách, za ktoré žalobca predáva svoje výrobky, ktoré sú porovnateľné výrobkom žalovaného. S týmto rozhodnutím sa konajúci súd plne stotožnil. Uvedeným rozhodnutím Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný sa porovnávacou reklamou „Garancia diskontnej ceny“, ktorá je taktiež predmetom posúdenia v tomto konaní, dopustil nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 a podľa § 45 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalovaný neprípustným spôsobom porovnával neobjektívne uvádzané údaje, pri ktorých zvolil neadekvátny spôsob porovnávania, z ktorého vyšiel úspešnejšie. Žalovaný porovnávacie znaky presne neidentifikuje a príjemcu neinformuje o takom zdroji informácií, kde by si ich príjemca mohol overiť. V danom spore je podľa názoru súdu naplnená skutková podstata klamlivej reklamy, a teda je naplnená aj generálna klauzula. Je pritom nesporné, že konanie žalovaného je konaním v hospodárskej súťaži a strany sporu sú sebe navzájom konkurenciou. V tomto rozsudku už súd uviedol, že konanie žalovaného je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom a zároveň je aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože výhodu pre seba (odliv zákazníkov od konkurencie) získava žalovaný kampaňou, ktorá sa nedá zo strany zákazníkov overiť.
21. Závery súdu sú podporené aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV/12/2011 z 29.09.2011, v ktorom tento (hoci išlo o skutkovo iný prípad) konštatoval, že nie je v súlade s dobrými mravmi súťaže, ak súťažiteľ porovnáva vo svojej ponuke jedinú vlastnosť svojho výrobku (cenu) s jedinou vlastnosťou (cenou) výrobku ďalšieho konkrétneho súťažiteľa so zdôraznením svojej ponuky.
22. Súd uviedol, že porovnávacia reklama žalovaného zároveň porušuje § 4 ods. 2 písm. b) zákona o reklame, teda k výsledkom porovnania jednotlivých tovarov sa nedospelo objektívnym porovnaním jednej alebo viacerých konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností, vrátane ich ceny. Predovšetkým podmienka overiteľnosti nie je naplnená, pretože spotrebiteľovi nebolo umožnené si tvrdenia žalovaného o porovnateľnosti výrobkov overiť.
23. Keďže zo strany žalovaného došlo k nekalosúťažnému konaniu a aj k porušeniu zákona o reklame, súd vyhovel jeho návrhu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme. Za primerané súd považoval ospravedlnenie sa žalovaného žalobcovi, zverejnenie ospravedlnenia na stránke billa.sk, ako aj v mesačníku Stratégie. V mesačníku Stratégie bola kampaň odprezentovaná v rámci sekcie „TOP SPRÁVY MESIACA“, pričom strany sporu zhodne uviedli, že ide o platenú inzerciu, a preto
je primerané, aby v rovnakom mesačníku bolo zverejnené aj ospravedlnenie žalovaného, pričom sa tak už nemusí udiať v rámci sekcie „TOP SPRÁVY MESIACA“ - od tohto žalobca upustil, a teda ospravedlnenie bude zverejnené na menej významnom mieste než bola kampaň - o spochybňovaní primeranosti preto nemožno ani len uvažovať, keď - ako sa uvádza v danom výňatku z tohto časopisu
- bola kampaň prezentovaná v TV, rádiách, printoch, OOH a aj online. Keďže zverejnenie v mesačníku nie je možné urobiť zo dňa na deň, súd určil dlhšiu lehotu na plnenie - 3 mesiace. Napokon je primerané ospravedlnenie zverejniť aj na stránke billa.sk (30 dní je primerané z hľadiska, že samotná kampaň trvala viac ako mesiac), hoci pôvodne išlo o stránku clevervýrobky.sk. Stránka clevervýrobky.sk už neexistuje a užívateľa presmeruje na https://www.billa.sk/nase-znacky/clever. Minulo by sa účinkom primeraného zadosťučinenia, ak masívne komunikovaná marketingová akcia žalovaného by bola po jej určení súdom ako nekalosúťažná zverejnená v rámci online priestoru niekde na podstránkach, ku ktorým by sa zákazníci mali preklikávať. Rozsahu marketingovej akcie žalovaného zodpovedá priestor na hlavnej stránke žalovaného, pričom ide stále o miernu formu zverejnenia ospravedlnenia. Samotný text ospravedlnenia ponechal súd tak, ako ho formuloval žalobca, pretože žalovaný v mesiacoch apríl a máj 2016 nekalosúťažil, keď porovnával pre zákazníka neoveriteľným a neobjektívnym spôsobom ceny ním predávaných konkrétnych výrobkov zn. Clever s cenami bližšie neoznačených výrobkov predávaných žalobcom v jeho bližšie neuvedených predajniach, pričom nekalá súťaž je Obchodným zákonníkom zakázaná.
24. Osobitne súd považoval za potrebné uviesť, že nerozhodoval o neodkladnom opatrení nariadeným Krajským súdom v Bratislave uznesením sp. zn. 4Cob/83/2016 z 23.12.2016 (§ 335 ods. 3 CSP), pretože toto bolo nariadené v úplne inom konaní a navyše súd v bode 42. uznesenia uviedol, že neodkladné opatrenie trvá až jeho do zrušenia, pričom je na žalovanom, aby po odpadnutí dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia podal návrh na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 60 %.
25. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti II. až V. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
26. Namietal, že napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie zodpovedajúce požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, keď súd prvej inštancie sa vyhol viacerým podstatným skutkovým tvrdeniam a právnym argumentom žalovaného. V iných prípadoch pri vyhodnotení dôkazov síce súd prvej inštancie tvrdenia alebo argumenty žalovaného posúdil, ale nesprávne, keď ich nezohľadnil. Napadnutý rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení údajného nesplnenia zákonných podmienok prípustnosti porovnávacej reklamy v zmysle zákona o reklame a naplnenia skutkovej podstaty nekalosúťažného konania predmetnou reklamnou kampaňou žalovaného.
27. Odvolateľ namietal nesprávne posúdenie možnosti identifikovať tovary žalobcu, ktorých ceny boli porovnané. Žalovaný poukázal na to, že v priebehu konania argumentoval, že v týždenných letákoch, tzv. cenových monitoringoch, s porovnaním cien v rámci predmetnej reklamy žalovaného je uvedené označenie druhu tovaru žalovaného, ktorého cena je porovnaná s porovnateľným tovarom žalobcu. Napr. „CLEVER REPKOVÝ RASTL. JEDLÝ OLEJ 1L“ a „CLEVER SLNEČNICOVÝ OLEJ 1L“ alebo „maslo“. V týždenných letákoch sú uvedené aj základné charakteristické vlastnosti ako napr. „125G/ TUK 82%“, ako aj obchodný názov tovaru predávaného žalovaným, v danom prípade „CLEVER MASLO 125G TAMI/TUK 82%“. V následných stĺpcoch príslušného riadku sú uvedené ceny tovaru v príslušnom období u žalovaného, u žalobcu a ďalších 2 súťažiteľov. Mal za to, že z označenia druhu tovaru a údajov o základných charakteristických vlastnostiach, spolu s informáciou priamo z bodu 1 podmienok predmetnej reklamnej kampane žalovaného, že sa porovnávajú ceny „výrobkov „Clever“ uvedené a aktuálnom cenníku“ a „porovnateľné výrobky u definovanej konkurencie“ a skutočnosťou, že sa jednalo o potravinárske, drogistické a podobné výrobky bežnej spotreby, je aj bez toho, aby boli uvedené obchodné názvy tovarov žalobcu, ktorých ceny sú porovnané, dostatočne jasné, ceny ktorých tovarov žalobcu žalovaný v reklame porovnával. Súd pritom jasne nevysvetlil, ako mohli byť výrobky žalobcu porovnávané žalovaným v predmetnej kampani žalobcom na účely procesného útoku konkrétne identifikovateľné a pritom ich nebolo možné identifikovať na účely skutkového záveru súdu
rekapitulovaného v bode 19. odvolania. Navyše sa tým nevysporiadal s podstatným argumentom žalovaného. Podľa názoru žalovaného tak ide o nesprávne skutkové zistenie súdu, že zákazníkom nebolo zrejmé, aký tovar žalobcu ako konkurencie je považovaný za zastupiteľný. O uvedené zistenia sa následne opierajú právne závery súdu prvej inštancie, vyjadrené najmä v bodoch 29., 36. a 39. rozsudku, ktoré sú preto nesprávne.
28. Ďalej odvolateľ namietal nesprávne posúdenie zamerania reklamy na privátne značky žalobcu a iných súťažiteľov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že „Marketingová akcia nie je zameraná na privátne značky súťažiteľov“. Opiera sa o skutkové tvrdenia žalobcu, „že len 97 výrobkov žalobcu z 250 bolo K-Classic, teda privátnej značky žalobcu“. Neuviedol, ako a či posúdil s tým súvisiacu námietku žalovaného, že žalobca uvedené tvrdenie vzťahuje k len k 97 tovarom uvedeným v jednom týždennom cenovom porovnaní. V rámci predmetnej kampane boli pritom počas približne dvoch mesiacov každý týždeň porovnané ceny cca. 250 tovarov. Vyššie uvedené tvrdenie žalobu tak vôbec nie je smerodajné. Súd taktiež neuviedol, ako posúdil kolíziu daného tvrdenia žalobcu s jeho tvrdením a tomu zodpovedajúcim skutkovým zistením súdu, že je nemožné identifikovať produkt žalobcu, ktorého cenu žalovaný v rámci predmetnej kampane porovnal.
29. Odvolateľ namietal aj nesprávne posúdenie garancie „diskontnej“ ceny ako garancie „najnižšej“ ceny. Tvrdil, že súd nevysvetlil, prečo by pojem „diskontná“ cena mal byť synonymom pojmu „najnižšia“ alebo „najnižšia možná“ cena. To je neprimerane extenzívny výklad, ktorý by v praxi znamenal, že použitie pojmu „diskontný“ by vo všeobecnosti zakladalo rozpor so zákonnými požiadavkami na reklamu. V praxi totiž nie je možné garantovať, že iný súťažiteľ cenu svojich porovnateľných tovarov, napríklad účelovo v reakcii na príslušnú reklamu, nezníži. Napokon, posúdenie „Garancie diskontnej ceny“ súdom prvej inštancie odporuje ďalšej podmienke predmetnej kampane žalovaného, a to „Garancii vrátenia peňažného rozdielu“.
30. Žalovaný namietal taktiež nesprávne posúdenie, či boli porovnávané regionálne ceny. V tejto súvislosti uviedol, že súd prvej inštancie selektívne posudzuje svedeckú výpoveď P.. P.. Vytrhol z kontextu časti a nesprávne ich vykladá. Pritom neuvádza, ako a či vôbec posúdil iné časti tejto výpovede, ktoré ako podstatné tvrdenia a nadväzujúce právne argumenty prezentoval v rámci procesnej obrany žalovaný. Súd takto vytrhol z kontextu a nesprávne vykladá výrok svedka P. P., že „je všeobecne známe, že žalobca uplatňuje regionálne ceny“. Súd nevysvetlil, ako z toho vyplýva, že žalovaný mal porovnávať regionálne ceny žalobcu v predmetnej kampani. To sa súd zrejme pokúša vysvetliť záverom, že porovnanie cien prebehlo v 3 predajniach v Košiciach, Trenčíne a Trnave, „pričom za smerodajnú sa určila cena v dvoch predajniach, ak bola rovnaká (väčšinou v Trnave a Trenčíne)“. To však nezodpovedá dôkazom a tvrdeniam ani jednej zo strán sporu. Z nich vyplýva, že žalovaný v predmetnej kampani vychádzal z údajov o porovnávaných cenách tovarov žalobcu zo všetkých 3 predajní žalobcu, v ktorých žalovaný v tomto zmysle ceny sledoval. Len v prípadoch, kedy bola cena daného konkrétneho tovaru žalobcu v príslušnom týždni v jednotlivých predajniach žalobcu rôzna tak, že v 2 predajniach žalobcu bola rovnaká a v jednej sa odchyľovala, vychádzal žalovaný z ceny v 2 predajniach a odchyľujúcu sa cenu v zvyšnej predajni žalobcu považoval za regionálnu. Bez ohľadu na to, či bola vyššia alebo nižšia ako cena rovnakého tovaru žalobcu vo zvyšných dvoch sledovaných predajniach. Žalovaný tak v tomto smere postupoval transparente a v prospech spotrebiteľa aj vtedy, ak bola uvedená odchyľujúca sa cena v jednej z troch predmetných predajní žalobcu vyššia a žalovaný tak musel vychádzať z nižších cien žalobcu vo zvyšných dvoch predajniach. Pri náležitom posúdení svedeckej výpovede pána P. P. ako celku, aj s ohľadom na cieľ a formuláciu otázok právneho zástupcu žalobcu na svedka a skutočnosť, že svedok v tom čase už nebol zamestnancom žalovaného, je tak namieste záver, že svedok, v prospech žalovaného, potvrdzuje objektívnosť a transparentnosť eliminácie zohľadnenia regionálnych cien v predmetnej kampani.
31. Ďalej namietal nesprávne posúdenie „Garancie vrátenia peňažného rozdielu“. Žalovaný totiž v konaní netvrdil, že by malo ísť o liberačný dôvod. Tvrdil, že predmetnú kampaň a aj uvedenú garanciu samotnú je potrebné vykladať v súvislosti so všetkými podmienkami kampane, vrátane „Garancie vrátenia peňažného rozdielu“. Už komunikovanie „Garancie vrátenia peňažného rozdielu“ medzi podmienkach kampane samo osebe jasne informuje, že garancia diskontnej ceny nie je garancia, že daný výrobok nemôže mať nikde inde nižšiu cenu. Súd sa pritom zjavnej kolízii jeho výkladu „Garancie diskontnej ceny“ ako absolútnej garancie „najnižšej možnej“ ceny s „Garanciou vrátenia peňažného rozdielu“, namietanej žalovaným, nevenuje a z rozsudku nevyplýva, ako a či ju posúdil.
32. Poukázal na nesprávne posúdenie tvrdenia, že žalovaný porovnával ceny neporovnateľných výrobkov. V tomto smere uviedol, že súd pomerne rozsiahlo demonštruje možný vplyv zloženia, pôvodu podobných vlastností tovarov na cenu, avšak nevysvetľuje, aký to má mať dopad, neartikuluje jasné skutkové zistenie či právny záver z tohto plynúci pre predmet sporu. Pritom žalovaný v konaní opakovane argumentoval, že rozdiely vo vlastnostiach niekoľkých tovarov uvedených žalobcom boli marginálne a je prinajmenšom sporné, či boli vlastne v prospech vyššej hodnoty pre spotrebiteľa u dotknutého tovaru žalobcu alebo žalovaného. Navyše žalobca uvedené tvrdenie vztiahol na a dokazoval len pri 31 tovaroch, pričom predmetom porovnávania bolo približne po dobu 2 mesiacov každý týždeň okolo 250 tovarov. Aj v prípade tohto záveru súd úplne opomína príslušnú časť výpovede svedka P. P., ktorá hovorí v prospech žalovaného, že porovnateľné tovary, ktorých ceny žalobca porovnával v rámci predmetnej kampane, vyberali a ich porovnateľnosť z pohľadu zloženia overovali odborníci.
33. Namietal i nesprávne posúdenie vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej inšpekcie. Súd v tomto smere neuvádza konkrétny záver. Žalovaný mal za to, že v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o porovnávaní cien tovarov neporovnateľných z hľadiska zloženia a iných podobných vlastností. Súd pritom neuvádza, ako a či vôbec posúdil tvrdenia žalovaného k danému vyjadreniu. Zdôraznil, že Regionálna veterinárna a potravinová správa Bratislava - mesto pri svojich hodnoteniach predmetnej kampane žalovaného vychádza z právneho záveru, že porovnávať možno len „identické výrobky“, ktorý je podľa ustálenej právnej teórie a judikatúry nesprávny. Postačuje dostatočný stupeň zameniteľnosti.
34. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj tvrdenie žalobcu o nižších skutočných cenách žalobcu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti neuvádza, ako sa vysporiadal a či vôbec posúdil súvisiace podstatné tvrdenia a dôkazy žalobcu. Najmä výstupy externej agentúry ppm factum s. r. o., ktorá pre žalovaného zabezpečovala zber a preverovanie údajov o cenách porovnávaných tovarov predávaných žalobcom v príslušnom období. Súd prvej inštancie ani v tejto súvislosti neuvádza svoje hodnotenie tvrdenia žalovaného, že žalobca spomedzi veľkého množstva tovarov, ktorých ceny boli v rámci predmetnej kampane porovnané, počas dvoch mesiacov každý týždeň okolo 250 tovarov, napadá údajne nesprávne uvedenú vyššiu cenu jeho tovarov oproti skutočnej nižšej cene len v 14 prípadoch. Napokon aj pri tomto skutkovom zistení súdu prvej inštancie absentuje úvaha o hodnotení kolízie tohto záveru s výpoveďou svedka P. P. o zbere údajov o cenách tovarov žalobcu zo strany žalovaného. Z tvrdení a dôkazov prezentovaných žalovaným v rámci procesnej obrany pritom vyplýva záver, že ceny zisťovala nezávislá agentúra priamo scanovaním cenoviek v určený deň v stanovených predajniach žalobcu.
35. Okrem toho namietal nesprávne posúdenie rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, majúc za to, že ich závery sú v prospech žalovaného. Namietal i nesprávne posúdenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23.12.2016, o neodkladnom opatrení, keď v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie a aj odvolací súd vychádzali iba z tvrdení a dôkazov žalobcu. V konaní vo veci samej však žalovaný prezentoval tvrdenia a predložil dôkazy, ktoré súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nemal k dispozícii a neposudzoval. Za nesprávne odvolateľ považoval aj posúdenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/12/2011 zo dňa 29.09.2011. Súd prvej inštancie v prípade predmetného rozsudku uvádza, že išlo o skutkovo iný prípad, ale bez toho, aby vysvetlil, prečo napriek tomu dopadá aj na túto vec a prečo naň prihliadol. Súd sa pritom žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentmi žalovaného a ani ich nespomína.
36. Žalovaný poukázal aj na nesprávne posúdenie jeho námietok proti upravenému žalobnému návrhu. Súd akceptoval vo výroku III. rozsudku návrh žalobcu, aby žalovaný musel žalované ospravedlnenie zverejniť na svojej hlavnej internetovej stránke „www.billa.sk“. Predmetná reklamná kampaň napadnutá žalobou bola však komunikovaná na internetovej podstránke žalovaného pre tzv. clever výrobky, nie na jeho hlavnej internetovej stránke. Žalovaný trval na tom, že žalobný návrh je preto v tomto bode neprimeraný a nespravodlivý, aj keby tvrdenia a argumenty žalobcu o predmetnej kampani boli správne a žalovaný proti nim nemal žiadne námietky. Vtedajšej podstránke žalovaného „www.clevervyrobky.sk“ aktuálne zodpovedá podstránka „www.billa.sk/nase-znacky/clever“. Pritom link na ňu je v úvodnej lište hlavnej stránky. Nejedná sa o „online priestor niekde na podstránkach, ku ktorým by sa mali zákazníci preklikávať“. Aj znenie ospravedlnenia, v súlade s upraveným žalobným návrhom, uvedené vo výrokoch II. až IV. rozsudku považoval za neprimerané, zavádzajúce a nespravodlivé. V prvej vete ospravedlnenia sa totiž uvádza hodnotenie predmetného konania žalovaného tak, že evokuje, akoby si samotný
žalovaný bol už „v mesiacoch apríl a máj 2016“ vedomý, že predmetné konanie prestavuje „zakázané nekalosúťažné konanie“ a porovnávanie cien „pre zákazníka neoveriteľným a neobjektívnym spôsobom“ a napriek tomu k nemu prikročil. V prvej vete ospravedlnenia je namieste takúto kvalifikáciu predmetnej kampane vypustiť. Kvalifikáciu je namieste sústrediť do druhej vety s doplnením, že predmetnú kampaň ako nekalú súťaž posúdil až súd.
37. Záverom odvolateľ namietal, že súd nepostupoval správne, keď upustil od zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/83/2016 zo dňa 23.12.2016, keď mal zohľadniť stav konania vo veci samej a neodkladné opatrenie aj bez návrhu zrušiť. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobu zamietne a uloží žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v rozsahu 100 %, alebo, ak podľa odvolacieho súdu nie sú dané podmienky na zrušenie rozsudku, aby rozsudok v rozsahu napadnutom odvolaním zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby odvolací súd predmetné neodkladné opatrenie zrušil, alebo ak sú na to dané podmienky, aby v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
38. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.05.2022. Odvolanie žalovaného považoval za nedôvodné a napadnutý rozsudok za dostatočne odôvodnený. Zdôraznil, že kumulácia dôvodov nesprávneho posúdenia a nedostatočného zdôvodnenia nie je pri tom istom konkrétnom argumente logicky možná. Uviedol, že žalovaný sa v odvolaní svojou nesprávnou a účelovou argumentáciou snaží ex post „dovysvetliť“ a legitimizovať svoju od počiatku nesprávne nastavenú Akciu diskontnej ceny, ako i odviesť pozornosť súdu na nesúvisiace, resp. zanedbateľné otázky, ktorých posúdenie nemohlo mať zásadný dopad na rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosť, že súd nerozhodol v súlade s presvedčením žalovaného, resp. posúdil rozhodujúce skutočnosti odlišne od názoru žalovaného a nezaoberal sa každou vetou žalovaného, nie je možné označiť za porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces z titulu nedostatočného zdôvodnenia súdneho rozhodnutia. Dodal, že zásadné skutkové zistenia súdu zodpovedajú dôkazom, ktoré sú nesporné a taktiež fakt, že súd posúdil svedeckú výpoveď p. P. odlišne od predstavy žalovaného, nemôže predstavovať nesprávne skutkové zistenie súdu.
39. K údajnému nesprávnemu posúdeniu možnosti identifikovať tovary žalobcu, ktorých ceny boli porovnávané, žalobca uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že súd sa v tomto smere nevysopriadal s jeho argumentáciou, keď podstatná časť rozsudku sa týka práve otázky overiteľnosti Akcie diskontnej ceny zo strany zákazníkov (bod 34. rozsudku). Zároveň výklad žalovaného považoval za účelový, keď z logiky veci porovnávacej reklamy, znenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona o reklame či z citovanej judikatúry SD EÚ, je nepochybné, že akákoľvek porovnávacia cenová reklama musí byť pre zákazníka jednoducho overiteľná, t.j. zákazník musí dostať jasnú informáciu, ktoré výrobky sa porovnávali. Nie je možné od zákazníka očakávať, že si sám bude analyzovať každý týždeň, ktorých cca 250 údajne „porovnateľných“ výrobkov predávaných žalobcom, porovnával žalovaný vo svojich porovnaniach cien, resp. ktoré asi tak mohol porovnávať, keďže zákazník by sám aj tak napokon nedokázal presne identifikovať, o ktorý tovar presne išlo, keďže nemá jeho identifikáciu. Účelový charakter argumentácie žalovaného názorne preukazujú dva príklady (olej, maslo), ktorými sa snaží žalovaný presvedčiť odvolací súd, že zákazník vedel čo sa porovnáva, keďže maslo je maslo a olej je olej. V prvom rade aj pri produktoch ako maslo či olej existuje v obchode ponuka viacerých druhov s rôznym pôvodom, kvalitou, a teda aj rôznymi cenami (napr. cena bio masla či farmárskeho masla je zvyčajne vyššia). Ešte podstatnejšou, je však skutočnosť, že porovnanie cien obsahuje aj množstvo iných tovarov zn. Clever, ktoré vôbec neumožňovali zákazníkom identifikovať, aké „porovnateľné“ tovary žalobcu z viacerých dostupných alternatív s rôznymi cenami boli predmetom porovnania cien. Tvrdenie žalovaného, že konkrétne názvy porovnávaných výrobkov žalobcu neuviedol zákazníkom priamo do porovnania cien, lebo sa mu tam údajne nevmestili ďalšie tri stĺpce, považoval za absurdné a nemôže byť legitímnym ospravedlnením jeho požiadavky, aby si zákazník sám „uhádol“, ktorý konkrétny výrobok z viacerých alternatív tovarov predávaných žalobcom žalovaný porovnal. Žalovaný ďalej na viacerých miestach svojho odvolania namieta, že zákazník si musel vedieť overiť, ktoré tovary žalobcu boli porovnávané, keďže sám žalobca v rámci procesného útoku tieto tovary presne identifikoval, keď napr. namietal ich neporovnateľnosť, alebo nesprávne uvedenie ceny. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že nie je možné porovnávať vedomosť žalobcu o ním predávaných tovaroch, s vedomosťou a možnosťami zákazníkov, na ktorých žalovaného reklama cielila. Po druhé, sám žalobca vo svojej žalobe najprv
namietal, že porovnanie cien je neoveriteľné, nakoľko v jeho predajniach existuje viacero zastupiteľných tovarov a nie je zrejmé, ktoré z nich žalovaný vybral do zverejneného porovnania cien. Žalobca preto v žalobe príkladom identifikoval cca 14 svojich tovarov zo žalovaného porovnania cien z 18.04. a 02.05.2016, o ktorých si myslel, že mohli byť predmetom porovnávania, a ktoré mali odlišné ceny, ako bolo uvedené v porovnaní cien. Po tretie, žalovaný až doplnením svojho druhého podania dňa 22.02.2017 predložil súdu, ako i žalobcovi, Cenové monitoringy, ktoré boli podkladom porovnania cien a ktoré obsahovali aj konkrétne názvy porovnávaných tovarov žalobcu. Až po tomto okamihu, keď žalobca zistil z Cenových monitoringov, ktoré jeho tovary boli predmetom cenového porovnávania, začal žalobca rozsiahlo namietať aj obsahovú neporovnateľnosť výrobkov, resp. nesprávne zverejnenie jednotlivých cien tovarov zákazníkom. Po štvrté, zákazníci nemali tieto Cenové monitoringy k dispozícii, keďže im ich žalovaný nezverejnil. Po piate, napriek tomu, že žalovaný toto svoje tvrdenie neuvádzal súdu ako zásadný argument, súd sa uvedeným zaoberal. Z vyššie uvedeného je podľa názoru žalobcu nespochybniteľné, že žiadny všeobecný odkaz žalovaného na „porovnateľnosť“ výrobkov nie je postačujúci na to, aby Akcia diskontnej ceny mohla byť označená za overiteľnú porovnávaciu reklamu zo strany zákazníkov.
40. Uviedol, že argument žalovaného o porovnávaní privátnych značiek je klamlivý a žalovaný sa ním snaží neunesenie vlastného dôkazného bremena prehodiť na žalobcu, resp. skryť pod námietku údajného nedostatočného zdôvodnenia súdu. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal s nepodloženým tvrdením žalovaného, že podstatou Akcie diskontnej ceny bolo porovnávanie tovarov Clever s tovarmi privátnej značky žalobcu (K-Classic), keď podľa súdu pravdivosť tohto tvrdenia žalovaného z ničoho v súdnom spise nevyplýva. Ide o ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktorého nesprávnosť žalobca v konaní preukázal, keďže Podmienky Akcie diskontnej ceny nikde v texte neuvádzali, že predmetom porovnávania boli iba tovary privátnej značky žalobcu (K-Classic). Z pohľadu zákazníka je navyše úplne irelevantné, či ide o privátnu alebo „brandovú“ značku porovnávaného výrobku. Rozhodujúce sú zloženia, kvalita a cena porovnávaného tovaru. Zároveň z Cenových monitoringov predložených žalovaným k Porovnaniu cien z 18.04. a 02.05.2016 je nepochybné, že v rozpore s tvrdeniami žalovaného, väčšinu tovarov žalobcu porovnávaných žalovaným, nepredstavovali výrobky privátnej značky žalobcu K-Classic. Za nesprávnu označil aj argumentáciu žalovaného, že išlo údajne iba o 97 výrobkov z jedného Cenového monitoringu v jednom týždni.
41. Žalobca podotkol, že žalovaným citované časti bodu 24. a 31. napadnutého rozsudku vôbec nepreukazujú to, čo z nich odvodzuje žalovaný, a síce, že súd údajne stotožnil všeobecný pojem diskontná cena s najnižšou cenou, a na tom založil následne svoje závery. Žalovaný zjavne opomína zohľadniť, že súd v rozsudku používa na označenie predmetnej reklamnej akcie práve pojem „Garancia diskontnej ceny“, ktorý zodpovedá aj názvu podmienok tejto porovnávacej reklamy; neodvodzuje žalovaného garanciu zákazníkom, že u iných konkurentov nenakúpia tovar lacnejšie ako u žalovaného, zo všeobecného pojmu diskontná cena, ako sa snaží navodiť žalovaný, ale zo znenia bodov 1 a 4 podmienok žalovaného Garancie diskontnej ceny, ktoré to zákazníkom výslovne garantujú; v tomto kontexte potom dáva úplne iný zmysel aj žalovaným citovaná časť bodu 24. rozsudku, pretože žalovaný v zmysle podmienok jeho porovnávacej reklamy: Garancia diskontnej ceny, skutočne garantoval zákazníkom, že porovnávané tovary nenakúpia u konkurencie lacnejšie. Uvedené závery jasne vyplývajú napr. z bodu 23. a 31. rozsudku.
42. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný vedel, že v Akcii diskontnej ceny ním porovnávané ceny žalobcu sú regionálne ceny, t.j. môžu sa líšiť z predajne na predajňu. Uvedené potvrdzujú žalovaného vlastné Cenové monitoringy, v ktorých sa ceny tovarov žalobcu v monitorovaných predajniach (Trnava, Trenčín, Košice) častokrát líšili; svedecká výpoveď bývalého zamestnanca žalovaného p. P. zo súdneho pojednávania dňa 11.01.2018, ktorý uviedol, že je všeobecne známe, že v Kauflande sa naozaj ceny môžu líšiť aj z predajne na predajňu v rámci jedného mesta. Napriek uvedenému však žalovaný neváhal, v rozpore s bodom 10 Podmienok Akcie diskontnej ceny, klamlivo garantovať zákazníkom, že regionálne ceny žalobcu neporovnáva. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného naviac uviedol, že ex post žalovaným účelovo vykreované „objektivizačné“ pravidlo o zverejňovaní cien v dvoch z troch predajní žalobcu, žiadnym spôsobom nevyplýva z Podmienok Akcie diskontnej ceny zverejnených zákazníkom; skutočnosť, že v dvoch z troch monitorovaných predajní žalobcu bola zistená rovnaká cena, neznamená, že táto cena predstavuje jednotnú cenu platnú vo všetkých predajniach žalobcu na Slovensku, čo žalovaný navyše v zmysle výpovede p. P. jasne vedel; takýto postup žalovaného nebol navyše vôbec transparentný ani výhodný pre zákazníka, ako sa to žalovaný snaží prezentovať
súdu. Z bodu 2 Podmienok akcie diskontnej ceny totiž jasne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal dorovnať svoju cenu k najnižšej zistenej cene žalobcu, a to bez ohľadu, na to či išlo o cenu v jednej alebo dvoch predajniach žalobcu. Práve takýto postup by bol nielen v súlade s Podmienkami Akcie diskontnej ceny, ale aj v prospech zákazníkov. Žalovaný tak svojím postupom vyvolal u zákazníkov klamlivý dojem, že ceny žalobcu zverejnené v porovnaní cien sú platné na celom území SR, a teda žiaden zákazník nemôže nakúpiť porovnávané tovary v inej predajni žalobcu za výhodnejšie ceny, ako sú ceny zverejnené žalovaným v porovnaní cien. Realita však bola značne odlišná, keďže už iba podľa Cenových monitoringov by napr. zákazník v predajni žalobcu v Košiciach nakúpil mnohé dotknuté tovary za nižšiu cenu, ako uvádzal žalovaný v porovnaní cien, a teda aj výhodnejšie ako v predajni žalovaného.
43. Čo sa týka posúdenia „Garancie vrátenia peňažného rozdielu“ žalobca uviedol, že snaha žalovaného, „vykreovať“ ex post obhajobu svojej, od počiatku nesprávne nastavenej Akcie diskontnej ceny, je nielen účelová, ale aj zjavne nesprávna a v rozpore s dôkazmi predloženými v súdnom konaní. Súd sa náležite vysporiadal, ako s posúdením Garancie vrátenia peňažného rozdielu, tak i so žalovaného garanciou zákazníkom, že porovnávané výrobky nenakúpia u žalobcu výhodnejšie. Po druhé, žalovaný svojim zákazníkom vôbec nekomunikoval, že ceny jeho tovarov Clever uvedené v porovnaní cien, by mohli byť vyššie, ako sú ceny porovnávaných tovarov predávaných žalobcom. Práve naopak, žalovaný v Podmienkach Akcie diskontnej ceny jasne uvádzal zákazníkom, zvýrazneným písmom, že jeho ceny budú rovnako lacné t.j. nie vyššie, ako sú ceny konkurencie (vrátane žalobcu) uvedené v porovnaní cien, keďže žalovaný dorovnáva svoje ceny vždy k najnižšej zistenej cene sledovanej konkurencie. Nie je možné pripustiť záver, aby nezákonnosť akejkoľvek klamlivej, neoveriteľnej a neprípustnej porovnávacej reklamy mohla byť sanovaná jednoduchou garanciou vrátenia peňažného rozdielu v prípade, že zákazník takúto klamlivosť reklamy odhalí. Okrem toho aj samotné podmienky garancie vrátenia peňažného rozdielu boli žalovaným nastavené neoveriteľným a zavádzajúcim spôsobom.
44. K údajne nesprávnemu posúdeniu tvrdenia, že žalovaný porovnával ceny neporovnateľných výrobkov žalobca uviedol, že súd nezaložil svoje závery o nekalosúťažnom konaní žalovaného len tým, že by tento porovnával ceny neporovnateľných tovarov, ale úplne inými skutočnosťami ako napr. neoveriteľnosťou Akcie diskontnej ceny, jej klamlivosťou či rozporom s vlastnými garanciami zverejnenými zákazníkom. V druhom rade, z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd argumentoval týmito skutočnosťami (zložením či pôvodom tovaru) pri otázke neoveriteľnosti Akcie diskontnej ceny zákazníkmi.
45. Vo vzťahu k posúdeniu vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy žalobca podotkol, že napadnutý rozsudok neuvádza Stanovisko RVPS ako dôkaz toho, že žalovaný porovnával v Cenovom monitoringu neporovnateľné výrobky a iba z toho dôvodu je jeho konanie nekalosúťažné. Zo znenia bodu 26. rozsudku je nepochybné, že súd poukazuje na Stanovisko RVPS vo vzťahu k neoveriteľnosti Akcie diskontnej ceny zákazníkmi. Poukázal na to, že argumentácia žalovaného v bodoch IV.6 a IV.7 odvolania v skutočnosti smeruje voči tvrdeniam žalobcu v súdnom konaní, ktoré však súd prvej inštancie neprebral do rozsudku, preto je námietka žalovaného irelevantná.
46. Žalobca dodal, že ním predložené pokladničné bločky a výpisy zo systému SAP nemali preukazovať nesprávnosť Cenového monitoringu, ako sa snaží navodiť žalovaný (súd uvedené ani netvrdí), keďže žalobca predkladal súdu tieto dôkazy, ešte pred tým ako mu žalovaný predložil správnu verziu Cenového monitoringu. Pokladničnými bločkami a výpismi SAP žalobca preukazoval predovšetkým fakt, že mal v ponuke aj iné alternatívy zastupiteľných tovarov s nižšou cenou, ako uvádzal žalovaný v porovnaní cien, čo je práve ten záver, ktorý súd správne konštatuje v rozsudku.
47. Konštatoval, že Akcia diskontnej ceny nebola ani v zmysle Rozhodnutí SD EÚ Lidl I a II overiteľná, keďže porovnávané tovary žalobcu v nej neboli identifikované a žalovaný neposkytol zákazníkom ani iný zdroj týchto údajov, ktoré by zákazníkom umožňovali jednoznačne určiť, ktoré tovary boli predmetom porovnania cien v rámci Akcie diskontnej ceny. Ohľadne záverov rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/83/2016 zo dňa 23.12.2016 žalobca uviedol, že Krajský súd v Bratislave mal pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení všetky rozhodujúce podklady na to, aby mohol vyjadriť svoj právny názor, že Akcia diskontnej ceny predstavuje nekalosúťažné konanie žalovaného. V priebehu súdneho konania vo veci samej žalovaný nepredložil akúkoľvek zmysluplnú argumentáciu či dôkazy, ktoré by dodatočne preukazovali nesprávnosť záverov uvedených v rozhodnutí odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení. Ďalej uviedol, že z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd poukázal na
Rozsudok Tesco/Kaufland iba podporne k svojim záverom z predchádzajúcich bodov, že porovnávacia reklama nemôže spočívať výlučne v uvedení cien bez špecifikácie porovnávaných výrobkov. Rozdiely reklamných kampaní uvádzané žalovaným nevylučujú analogické použitie týchto právnych úvah NS SR, resp. KS BA aj v tomto súdnom konaní. K námietkam odvolateľa vo vzťahu k upravenému žalobnému petitu žalobca uviedol, že takáto argumentácia žalovaného je preukázateľne klamlivá, keďže z už samotného označenia: www.clevervýrobky.sk je zrejmé, že nešlo o žiadnu podstránku žalovaného, ale o samostatnú webovú stránku, na ktorú navyše výslovne odkazovali zverejnené porovnania cien so zvýrazneným textom: „viac informácií na www.clevervyrobky.sk <http://www.clevervyrobky.sk>“. Naproti tomu z webového umiestnenia ospravedlnenia navrhovaného žalovaným t.j. www.billa.sk/nase-znacky/ clever, je evidentné a súdom ľahko overiteľné, že na to aby sa zákazník dostal na túto podstránku, musí najprv na stránke www.billa.sk otvoriť záložku - naše značky, po načítaní predmetnej podstránky musí otvoriť ďalšiu podzáložku - clever a až potom sa mu zjaví podstránka týkajúca sa výrobkov značky Clever. Žalobcovi priznané ospravedlnenie žalovaného formou listu, zverejnenia oznámenia na webovej stránke žalovaného po dobu 30 dní a jednorazového ospravedlnenia v mesačníku Stratégie, podľa názoru žalobcu nemôže byť označené za neprimerané, zavádzajúce či nespravodlivé. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol, potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi trovy odvolacieho konania.
48. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.05.2022. Tvrdenia a argumenty žalobcu považoval za nesprávne. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že logický vzťah medzi odvolacími dôvodmi je daný pri viacerých konkrétnych skutkových zisteniach a právnych záveroch a absencii hodnotenia príslušných podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov žalovaného a dôkazov v odôvodnení rozsudku ako vady konania. Žalovaný zdôraznil, že v odvolaní namieta nesprávnosť viacerých skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie práve z dôvodu, že táto nesprávnosť je dôsledkom absencie zhodnotenia podstatných skutkových tvrdení, právnych argumentov a dôkazov žalovaného. Pritom vzhľadom na absenciu ich zhodnotenia v odôvodnení rozsudku nie je doložené, ako ich súd prvej inštancie vyhodnotil a ani to, či sa nimi vôbec zaoberal. Dal do pozornosti, že v rámci predmetnej kampane boli počas približne dvoch mesiacov každý týždeň porovnané ceny cca 250 tovarov. Ak by sa vychádzalo pre účely odhadu z 8 týždňov, bolo by to celkovo 2 000 položiek. Ak by sa medzi nimi aj vyskytlo približne 150 prípadov, kedy žalovaný porovnal cenu tovaru žalobcu, ktorý nebol v danom týždni žalobcom predávaný pod značkou K-Classic alebo inou privátnou značkou žalobcu, čo žalovaný rozporoval, týkala by sa taká výhrada len 7,5 % z celkového počtu prípadov porovnania. Podľa žalovaného už len tento fakt sám osebe musí mať dopad na posúdenie žalobného návrhu, ktorý vychádza z rozsahu žalovanej reklamnej kampane ako celku. Žalovaný zdôraznil, že „Garanciu vrátenia peňažného rozdielu“ komunikoval v podmienkach predmetnej reklamnej kampane od počiatku, transparentne, bola zvýraznená tučným písmom, vlastným podnadpisom, ktorý bol, ako jediná časť textu daných podmienok, zvýraznený aj červenou farbou. Uvedená „Garancia vrátenia peňažného rozdielu“ výslovne pripúšťala a riešila prípad, že sa zákazníkovi podarí kúpiť porovnateľný tovar u konkurencie lacnejšie. Zákazník pritom nemusel podľa podmienok kúpiť presne ten konkrétny tovar konkurencie, ktorého cenu žalovaný pre príslušný týždeň porovnal, ale akýkoľvek „porovnateľný výrobok“. Dodal, že v rámci napadnutia nesprávneho posúdenia rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie žalovaný tieto nedezinterpretuje, ako argumentuje žalobca, ale jasne argumentuje, v čom sa príslušné prípady podstatne odlišujú od tejto veci a v čom je výklad bodov, resp. právnych viet z predmetných rozsudkov pri ich aplikácii na túto vec nesprávny. Trval na tom, že súd prvej inštancie v bode 40. napadnutého rozsudku dospel k nesprávnym záverom, keď neakceptoval námietky žalovaného voči upravenému žalobnému návrhu žalobcu. Znenie ospravedlnenia podľa rozsudku považoval za neprimerané, zavádzajúce a nespravodlivé.
49. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 13.06.2022. Trval na tom, že žalovaným uskutočnená porovnávacia reklama Akcia diskontnej ceny nespĺňala zákonom o reklame dané zákonné kritériá objektívnosti a overiteľnosti zákazníkmi. Porovnanie cien tovarov dvoch konkurentov môže byť totiž pre zákazníka, ako adresáta reklamy, logicky overiteľné iba v prípade, ak tento dostane aj informáciu, ktoré konkrétne tovary sa porovnávali, žalovaný však pri svojej porovnávacej reklame týmto spôsobom úmyselne nepostupoval a konkrétne tovary žalobcu v porovnávacej reklame neuviedol. Zdôraznil, že nezohľadniac existenciu regionálnych cien žalobcu, žalovaný svojím postupom vyvolal u zákazníkov klamlivý dojem, že ceny žalobcu zverejnené v porovnaní cien sú platné na celom území SR, a teda žiaden zákazník nemôže nakúpiť porovnávané tovary v inej predajni žalobcu
za výhodnejšie ceny, ako sú ceny zverejnené žalovaným v porovnaní cien. Tvrdil, že žalovaným uskutočnená porovnávacia reklama Akcia diskontnej ceny bola nielen neoveriteľná, ale aj klamlivá a predstavuje nekalosúťažné konanie žalovaného.
50. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
51. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok sp. zn. 28Cb/93/2016 zo dňa 25. marca 2022 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.
52. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
53. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
54. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/93/2016 zo dňa 25. marca 2022, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:
55. Žalobca sa v konaní po pripustení zmeny žaloby domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaslať žalobcovi písomné ospravedlnenie, zverejniť ospravedlnenie v súvislom období 30 kalendárnych dní na webovej stránke žalovaného a zabezpečiť zverejnenie ospravedlnenia v mesačníku Stratégie, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania tvrdiac, že žalovaný sa svojou marketingovou akciou dopúšťa nekalosúťažného konania. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v späťvzatej časti žaloby zastavil (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobe žalobcu vyhovel (výrok II., III., IV.) a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60 % (výrok V.), keď mal za preukázané naplnenie všetkých znakov klamlivej reklamy podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka a konanie žalovaného preto považoval za nekalosúťažné, a teda zakázané. Žalovaný s uvedeným nesúhlasil a odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti II., III. IV. a V. výroku, namietajúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP.
56. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch, a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 57. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca je verejnou obchodnou spoločnosťou, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom. Žalovaný je spoločnosťou s ručením obmedzeným, ktorej predmetom činnosti je okrem iného tiež maloobchodný predaj potravín a iného tovaru spotrebiteľom.
58. Podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje.
59. Podľa § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä: a) klamlivá reklama, b) klamlivé označovanie tovaru a služieb, c) vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, d) parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, e) podplácanie, f) zľahčovanie, g) porušenie obchodného tajomstva, h) ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia.
60. Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa.
61. Aby išlo o nekalú súťaž, musia byť súčasne splnené tri základné pojmové znaky generálnej klauzuly vymedzené v ust. § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. musí ísť o konanie v hospodárskej súťaži, konanie v rozpore s dobrými mravmi a spôsobilosť privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pričom musí ísť o ujmu hroziacu alebo skutočne existujúcu. Všetky tri podmienky musia byť splnené kumulatívne. Aby konaním súťažiteľov mohlo dôjsť k nekalosúťažnému konaniu, je potrebné, aby sa pri naplnení zákonných pojmových znakov nekalej súťaže stretli produkty súťažiacich subjektov na trhu v predmete, čase a priestore. V konaní na ochranu proti nekalosúťažnému konaniu je na žalobcovi, aby opísal skutkové okolnosti úplne a ponúkol aj dôkazy. Súd rieši ako právnu otázku, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, či k nemu došlo v rámci hospodárskej súťaže a či je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. V situácii, keď nie je splnená podmienka objektívnej spôsobilosti ujmy iným súťažiacim, spotrebiteľom, sa súd nezaoberá posudzovaním konania v rozpore s dobrými mravmi. Pre rozpor s dobrými mravmi súťaže a pre klamlivosť postačuje, že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania ani úmysel klamať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo/364/2005 zo dňa 01.01.2008). Uvedenie spotrebiteľov do omylu je späté s problematikou vymedzenia okruhu osôb, ktoré by do omylu mohli byť uvedené. Uvedenie do omylu alebo možnosť uvedenia do omylu bude zväčša dôsledkom objektívnej nepravdivosti podávanej informácie, môže pritom ísť aj o informáciu pravdivú. Na naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy nie je potrebné, aby samotnú klamlivú predstavu vyvolala reklama v každom spotrebiteľovi, ale postačuje okruh ľudí, ktorí reklamu sledujú s obvyklou pozornosťou. Okrem uvedeného musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/138/2000). Až splnením všetkých uvedených podmienok nastane stav, ktorý môžeme charakterizovať ako nekalosúťažný. Nekalosúťažným konaním v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 147/2001 Z. z. je aj neprípustná porovnávacia reklama, o ktorú ide v prípade, ak konkrétne, typické, podstatné a overiteľné vlastnosti produktov neporovnáva objektívne. Reklamou podľa zákona č. 147/2001 Z. z. rozumieme prezentáciu produktov v každej podobe s cieľom ich uplatnenia na trhu. Na to, aby reklama bola klamlivou a nekalosúťažnou, musí byť spôsobilá vyvolať predstavu, ktorá je v rozpore so skutočnosťou. Musí byť dôsledkom konania súťažiteľa spôsobilosť získať v hospodárskej súťaži prospech na úkor iného súťažiteľa. Podľa § 45 ods. 1 Obchodného zákonníka, na naplnenie skutkovej podstaty klamlivej reklamy musí vzniknúť možnosť ovplyvnenia ekonomického správania adresátov reklamy, teda najmä zmeny nákupného správania týchto adresátov.
62. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov, porovnávacia reklama je prípustná, ak objektívne porovnáva jednu alebo viac konkrétnych, typických, podstatných a overiteľných vlastností tovarov, služieb alebo nehnuteľností, vrátane ich ceny; pri tovaroch s označením pôvodu porovnáva iba tovary s rovnakým označením.
63. Žalovaný v úvode odvolania namietal nesprávne posúdenie možnosti identifikovať tovary žalobcu, ktorých ceny boli porovnávané. Tvrdil, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti neuvádza, ako posúdil tvrdenia žalovaného. Argumentoval, že v týždenných letákoch, tzv. cenových monitoringoch, s porovnaním cien v rámci predmetnej reklamy žalovaného je uvedené označenie druhu tovaru
žalovaného, ktorého cena je porovnaná s porovnateľným tovarom žalobcu, napr. „CLEVER REPKOVÝ RASTL. JEDLÝ OLEJ 1L“ a „CLEVER SLNEČNICOVÝ OLEJ 1L“ alebo „maslo“. V týždenných letákoch sú uvedené aj základné charakteristické vlastnosti ako napr. „125G/TUK 82%“, ako aj obchodný názov tovaru predávaného žalovaným, v danom prípade „CLEVER MASLO 125G TAMI/TUK 82%“. V následných stĺpcoch príslušného riadku sú uvedené ceny tovaru v príslušnom období u žalovaného, u žalobcu a ďalších 2 súťažiteľov. Z označenia druhu tovaru a údajov o základných charakteristických vlastnostiach, spolu s informáciou priamo z bodu 1 podmienok predmetnej reklamnej kampane žalovaného, je podľa názoru žalovaného dostatočne jasné, ceny ktorých tovarov žalobcu žalovaný v reklame porovnával.
64. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného nestotožnil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že súd prvej inštancie prihliadal na argumentáciu oboch sporových strán ohľadne overiteľnosti porovnávaných výrobkov a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa vysporiadaval aj so súvisiacimi námietkami žalovaného. Konajúci súd konštatoval, že z plagátu danej marketingovej akcie a súčasne ani z podmienok akcie žiadnym spôsobom nevyplýva určenie, ktorých výrobkov žalobcu sa porovnanie týka a tieto výrobky sú označené len určením ceny. Poukázal na to, že zákazník nedostane informáciu o tom, aký presne produkt konkurencie bol porovnaný, môže sa dozvedieť len toľko, že balenie produktov je identické a obsah je podobný. Podobný obsah ale zahŕňa tak široké spektrum produktov, že pre zákazníka je priam nemožné identifikovať produkt konkurencie. Súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že zákazník tak nemá na výber a v predajniach konkurencie si musí domýšľať a aktívne vyhľadávať, ktorý produkt korešponduje s výrobkom Clever, pričom v konečnom dôsledku ani týmto spôsobom nájdený produkt nemusí byť práve tým porovnávaným. Výsledok je len hádanie zákazníka, čo samo osebe vylučuje označenie marketingovej akcie žalovaného ako akcie objektívnej, či dostatočne pre zákazníka informatívnej. Ak sa žalovaný rozhodol ísť cestou pôsobenia na zákazníkov cenou, mal dať zákazníkom možnosť overiť si, aké výrobky porovnával. Keďže však porovnávané tovary konkurenčných predajcov nie sú označené názvom, ale len cenovým odlíšením, nie je zo strany spotrebiteľa objektívne možné si uvádzané ceny preveriť a tým môže byť spotrebiteľ uvedený do omylu, že tovary značky Clever predávané žalovaným sú pre neho cenovo výhodnejšie. Z podmienok prislúchajúcich k akcii taktiež nevyplýva pre spotrebiteľa overiteľná informácia ohľadom porovnávaných tovarov konkurencie. Z podmienok pre spotrebiteľa vyplýva len informácia, že žalovaným boli porovnávané zastupiteľné tovary s prihliadnutím na balenie a gramáž, avšak zo strany spotrebiteľa, ktorému boli sprostredkované len leták a podmienky, nie je možné fakticky overiť pravdivosť tvrdení žalovaného. Vzhľadom na uvedené konajúci súd dôvodne konštatoval, že žalovaný v letáku akcie a ani v podmienkach danej akcie neuvádza, o ktoré tovary konkurencie sa jedná, nie je preto splnená podmienka kontrolovateľnosti ceny ako vlastnosti, keďže spotrebiteľovi nie je objektívne umožnené skontrolovať, či uvádzané ceny sú pravdivé. Pravdivosť cien jednotlivých tovarov totiž nie je možné preveriť bez označenia výrobku, ku ktorému prislúcha. Nepostačuje pritom jednoduchá informácia, že sa jedná o zastupiteľné tovary s prihliadnutím na hmotnosť a balenie, keďže spotrebiteľ objektívne nevie, ktorý konkrétny tovar konkurencie posúdil žalovaný ako zastupiteľný. Naviac, pre spotrebiteľa nie je možné vyhľadávať a skontrolovať ceny obdobných tovarov s rovnakým balením a hmotnosťou u konkurencie, nakoľko z vyjadrení žalovaného vyplýva, že v prípade nezhody v gramáži porovnávaných tovarov tieto prepočítava. S poukazom na uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadne neoveriteľnosti porovnávaných výrobkov, čo má za následok klamlivosť reklamy žalovaného. Na uvedenom závere nič nemení argumentácia žalovaného v odvolaní, v rámci ktorej názorne poukazoval na dva príklady, konkrétne olej a maslo, tvrdiac, že je dostatočne jasné, ceny ktorých tovarov žalobcu žalovaný v reklame porovnával. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v tomto smere dôvodne poukazoval na skutočnosť, že aj pri produktoch ako maslo či olej existuje v obchode ponuka viacerých druhov s rôznym pôvodom, kvalitou, a teda aj rôznymi cenami. Podstatnejšou je však skutočnosť, že predmetné porovnanie cien obsahuje aj množstvo iných tovarov zn. Clever, ktoré neumožňovali zákazníkom identifikovať, aké „porovnateľné“ tovary žalobcu z viacerých dostupných alternatív s rôznymi cenami, boli predmetom daného porovnania cien. Okrem toho ak žalovaný poukazoval na to, že na účely procesného útoku mohli byť výrobky žalobcu porovnávané v predmetnej kampani žalobcom konkrétne identifikovateľné, odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že nie je možné porovnávať vedomosť žalobcu o ním predávaných tovaroch s vedomosťou a možnosťami zákazníkov, na ktorých reklama žalovaného cielila. Zároveň, síce v konaní boli žalovaným predložené cenové monitoringy obsahujúce aj konkrétne názvy porovnávaných tovarov žalobcu, tieto však zákazníci nemali k dispozícii. K uvedenému sa v odôvodnení rozhodnutia vyjadril aj konajúci súd, keď uviedol, že žalovaný síce predložil do konania identifikáciu tovarov žalobcu, ktoré boli predmetom porovnávania, ale
toto nemá vplyv na skutočnosť, že identifikácia tovarov a následná kontrola pravdivosti cien nie je možná z letáku akcie, z podmienok akcie a ani z nich žiadnym spôsobom neodkazuje na možný spôsob kontroly.
65. Odvolateľ ďalej namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že marketingová akcia nie je zameraná na privátne značky súťažiteľov. Hoci žalovaný namietal nesprávnosť takéhoto posúdenia zo strany konajúceho súdu, opak v konaní nepreukázal. Ako uviedol v bode 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie, z ničoho nemožno vyvodiť, že výrobky Clever sa porovnávali len s privátnou značkou žalobcu K-Classic a tzv. „brandy - značkové produkty“ neboli brané do úvahy. Z predložených cenových monitoringov takáto skutočnosť nevyplýva. Zároveň žalobca v tomto smere dôvodne podotkol, že podmienky akcie diskontnej ceny nikde v texte neuvádzali, že predmetom porovnávania boli iba tovary privátnej značky žalobcu (K-Classic). Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že akcia je zameraná na garanciu diskontnej ceny a nie garanciu diskontnej ceny privátnych značiek. Neobstojí ani námietka žalovaného, že údajne len o 97 tovarov uvedených v jednom týždennom porovnaní bolo privátnej značky žalobcu, pričom v rámci predmetnej kampane boli počas približne dvoch mesiacov každý týždeň porovnávané ceny cca 250 tovarov. Ako dôvodne podotkol žalobca, aj takéto konanie je spôsobilé byť nekalosúťažným konaním. Okrem toho žalobca dal do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalovaný nepredložil iný cenový monitoring z iného obdobia akcie diskontnej ceny, ktorý by preukazoval, že porovnania cien v týchto iných monitoringoch sa skutočne týkali iba privátnej značky žalobcu.
66. Žalovaný v odvolaní namietal i nesprávne posúdenie garancie diskontnej ceny konajúcim súdom. Súd prvej inštancie v bode 23. rozsudku poukázal na to, že zákazníkovi, ktorý sa oboznamuje s podmienkami marketingovej akcie „Garancia diskontnej ceny“ sú vtláčané do povedomia predovšetkým hrubým zvýraznené podmienky bodu 1. a 4., ktoré zákazníka presviedčajú o tom, že na žalovaného sa môže spoľahnúť, že pri kúpe produktov značky Clever uvedených na plagáte nakúpi minimálne rovnako lacno ako pri porovnateľnom výrobku u konkurencie. V bode 24. rozsudku následne súd uviedol, že Garancia diskontnej ceny znamená, že sa garantuje najnižšia možná cena u maloobchodných predajcov, ktorú možno dosiahnuť. Inými slovami, keby zákazník prešiel celú republiku, tak daný výrobok nebude bežne mať nikde nižšiu cenu. V prípade posudzovanej kampane to znamená, že žalovaný garantoval, že pokiaľ si zákazník zakúpi výrobok Clever uvedený v letáku, tak žiadny jemu porovnateľný výrobok lacnejšie nekúpi. V rámci dokazovania súd prvej inštancie ale zistil, že toto vyhlásenie je nepravdivé a zároveň pre zákazníka neobjektívne a neoveriteľné. V bode 31. rozsudku konštatoval, že Plagát akcie „Garancia diskontnej ceny“, ktorý bol súdu predložený ako dôkaz v spojení s podmienkami tejto akcie, je podľa názoru súdu spôsobilý uviesť spotrebiteľov, na ktorých je daná akcia cielená, do omylu. Na plagáte je označené veľkým písmom „Porovnajte si diskontné ceny!“, čo je objektívne spôsobilé vyvolať u spotrebiteľov dojem, že v danom letáku sú porovnávané diskontné ceny, teda najnižšie ceny, jednotlivých predajcov Kaufland, Lidl, Tesco. Z uvedeného nevyplýva, že ide len o najnižšie ceny produktov značky Clever. Zverejnený leták akcie „Garancia diskontnej ceny“ je tak spôsobilý u spotrebiteľa navodiť dojem, že sú porovnávané najnižšie ceny aj u konkurenčných predajcov. Súd prvej inštancie v tomto smere vychádzal z logického výkladu bodu 4 podmienok akcie, z ktorých vyplýva, že spotrebiteľ porovnávaný tovar u konkurencie žalovaného nezakúpi lacnejšie. Zároveň, keďže porovnávané tovary konkurenčných predajcov nie sú označené názvom, ale len cenovým odlíšením, nie je zo strany spotrebiteľa objektívne možné si uvádzané ceny preveriť a tým môže byť spotrebiteľ uvedený do omylu, že tovary značky Clever predávané žalovanou sú pre neho cenovo výhodnejšie. Odvolací súd sa s uvedeným výkladom ako aj záverom konajúceho súdu stotožňuje. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že predmetný leták spolu s podmienkami priamo navodzuje spotrebiteľovi dojem, že tovar s obdobnými vlastnosťami nemôže zakúpiť u konkurencie lacnejšie, než u žalovaného. Uvedené možno vyvodiť aj z bodu 2 podmienok akcie diskontnej ceny, kde sa uvádza, že „V prípade, že sa v deň kontroly nájde rozdiel medzi cenou výrobkov Clever a výrobkami, ktoré sú predmetom cenového porovnávania, BILLA dorovná cenu k najnižšej ponúkanej štandardnej predajnej cene“. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku taktiež vyplýva, že žalovaným uvádzanú garanciu vrátenia peňažného rozdielu, označenú červeným hrubým písmom, súd prvej inštancie vykladal v súvislosti so všetkými podmienkami kampane, pričom správne konštatoval, že to nerobí z marketingovej akcie žalovaného objektívnu a overiteľnú kampaň, pri ktorej vie zákazník overiť tvrdenia žalovaného. Súd prvej inštancie v bode 25. rozsudku poukázal i na ťažkosti spojené s domáhaním sa vrátenia peňažného rozdielu. Dôvodne potom vyznieva tvrdenie žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že väčšina zákazníkov sa za takýchto podmienok radšej spoľahne na zverejnené porovnanie cien, ktoré sa však ukázalo ako neoveriteľné a
neobjektívne. Odvolací súd má za to, že zakomponovanie garancie vrátenia peňažného rozdielu nemôže zhojiť uvedené nedostatky dotknutej kampane žalovaného.
67. Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil námietku žalovaného ohľadne údajne nesprávneho posúdenia, či boli porovnávané regionálne ceny. V bode 10 podmienok akcie diskontnej ceny sa uvádza, že predmetom porovnávania nie sú regionálne ceny. Napriek tomu z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný porovnával regionálne ceny žalobcu, čím porušil svoje podmienky. V rámci dokazovania bolo zistené, že porovnanie cien prebehlo v predajniach v mestách Košice, Trenčín a Trnava, pričom za smerodajnú sa určila cena v dvoch predajniach, ak bola rovnaká (väčšinou v Trnave a Trenčíne). Žalovaný v odvolaní dôvodil, že len v prípadoch, kedy bola cena daného konkrétneho tovaru žalobcu v príslušnom týždni v jednotlivých predajniach žalobcu rôzna tak, že v dvoch predajniach žalobcu bola rovnaká a v jednej sa odchyľovala, vychádzal žalovaný z ceny v dvoch predajniach a odchyľujúcu sa cenu vo zvyšnej predajni žalobcu považoval za regionálnu. Tvrdil, že jeho postup bol transparentný a v prospech spotrebiteľa. Odvolací súd sa s uvedeným názorom žalovaného nestotožnil a za správny považuje záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého tým došlo ku klamlivej reklame voči zákazníkom v Košiciach, pretože títo mali k dispozícii plagát žalovaného, ale s cenami žalobcu v Trnave a Trenčíne (uvedené vyplýva so žalobcom predložených cenových monitoringov k 18.04.2016 a 02.05.2016). Ako dôvodne uviedol žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu, skutočnosť, že v dvoch z troch monitorovaných predajní žalobcu bola zistená rovnaká cena neznamená, že táto cena predstavuje jednotnú cenu platnú vo všetkých predajniach žalobcu na Slovensku. Takýto postup žalovaného podľa názoru odvolacieho súdu nemožno považovať za transparentný a v prospech spotrebiteľov, ako sa snaží prezentovať odvolateľ, keďže, ako už bolo vyššie konštatované, zákazník v predajni žalobcu v Košiciach mohol nakúpiť dotknuté tovary výhodnejšie ako v predajni žalovaného. Nie je pritom pravdou tvrdenie žalovaného, že výklad konajúceho súdu vylučuje súťažiteľom možnosť legálnej reklamy porovnávacej ceny porovnateľných výrobkov.
68. Čo sa týka výhrad odvolateľa k hodnoteniu výpovede svedka P.. P. (ktorý ako súd uviedol v bode 24. rozsudku, okrem iného potvrdil, že je všeobecne známe, že žalobca uplatňuje regionálne ceny) odvolací súd pripomína, že hodnotenie dôkazov je vecou súdu, a nie sporových strán. Podľa názoru odvolacieho súdu z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Zákon vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). Táto zásada znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Podľa názoru odvolacieho súdu, svedok P. vo svojej výpovedi neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí.
69. Odvolateľ ďalej poukazoval na nesprávne posúdenie tvrdenia, že žalovaný porovnával ceny neporovnateľných tovarov. Namietal, že súd prvej inštancie nevysvetľuje, aký dopad, resp. právny záver pre predmet sporu má mať konštatovanie o možnom vplyve zloženia, pôvodu a podobných vlastností tovaru na cenu. Odvolací súd túto námietku považoval za nedôvodnú. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný tvrdí, že porovnáva iba ceny a len cena je rozhodujúca z hľadiska komunikovanej kampane, čo ale nie je pravda, pretože na cenu vplýva zloženie výrobku, ako aj jeho nutričné hodnoty, či krajina pôvodu. Mal preto za to, že ak sa žalovaný rozhodol ísť cestou pôsobenia na zákazníkov cenou, mal následne zákazníkom dať možnosť overiť si aké výrobky porovnával. Súd prvej inštancie pritom pre ilustráciu poukázal na cenový monitoring z 18.04.2016, kde Clever Vysočina 300g má síce s výrobkom žalobcu rovnakú cenu, ale nie je jasný pôvod mäsa použitého na výrobu výrobku, zloženie výrobku a ani nutričné hodnoty. Pod výrobkom žalobcu sa tak môže nachádzať aj lokálny produkt s rovnakou cenovkou, či výživovo cennejší produkt s rovnakou cenovkou. Žalovaný tak bol schopný ovplyvňovať správanie sa zákazníkov, ktorí sa mohli rozhodovať len výlučne podľa ceny výrobku (bod 26. rozsudku). Uvedené je potrebné vnímať v kontexte celého rozhodnutia, vrátane bodu 32., kde súd konštatoval, že aj zamlčanie určitého údaja (výživové hodnoty, zloženie, pôvod potraviny, resp. jej prísad a pod.) spôsobuje klamlivosť reklamy, pretože z hľadiska spotrebiteľa, ktorému je reklama adresovaná, takáto reklama zamlčuje fakty, ktoré, ak by boli známe, mohlo by byť značné množstvo spotrebiteľov odradené od nákupu predmetného tovaru značky Clever. Ak odvolateľ tvrdí, že rozdiely vo vlastnostiach tovarov boli marginálne, odvolací súd konštatuje, že ide o tvrdenie nepodložené, a teda nepreukázané. Uvedené platí o to viac v prípade, ak zákazník ani nevie,
ktorý konkrétny tovar žalobcu bol porovnávaný s tovarom žalovaného, a teda si tieto vlastnosti tovarov ani nemôže overiť.
70. Žalovaný namietal aj nesprávne posúdenie vyjadrenia Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zo dňa 22.08.2017. Tvrdil, že súd prvej inštancie v tomto smere neuvádza konkrétny záver. Uvedenú námietku odvolací súd považoval za irelevantnú. Ako uvádza aj sám žalovaný v odvolaní, súd prvej inštancie z dotknutého vyjadrenia nevyvodzuje závery podstatné pre rozhodnutie. Skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v bode 26. rozsudku vyjadril k námietkam žalovaného voči vyjadreniu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava - mesto zo dňa 22.08.2017 a odvolateľ s názorom súdu nesúhlasí, nemá žiaden vplyv na správnosť výrokovej časti rozsudku.
71. Odvolateľ namietal i nesprávne posúdenie tvrdenia žalobcu o nižších skutočných cenách žalobcu, pričom tvrdil, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti neuvádza svoje hodnotenie tvrdenia žalovaného, že žalobca spomedzi veľkého množstva tovarov, ktorých ceny boli v rámci predmetnej kampane porovnané, počas dvoch mesiacov každý týždeň okolo 250 tovarov, napáda údajne nesprávne uvedenú vyššiu cenu jeho tovarov oproti skutočnej nižšej cene len v 14 prípadoch. Žalovaný sa pritom dovolával i na výpoveď svedka P. P. o zbere údajov o cenách žalobcu zo strany žalovaného a poukazoval na to, že ceny zisťovala nezávislá agentúra priamo scanovaním cenoviek v určený deň v stanovených predajniach žalobcu. Odvolací súd považoval aj v tomto smere odvolaciu argumentáciu žalovaného za nedôvodnú. Ako súd prvej inštancie uviedol v bode 31. rozsudku, z pokladničných lístkov z predajní žalobcu, v ktorých žalovaný vykonával prieskum cien vyplýva, že skutočne v čase vykonania prieskumu cien predával žalobca vo svojich predajniach zastupiteľné tovary s nižšou cenou, než žalovaný uviedol v letáku k akcii „Garancia diskontnej ceny“. Odvolací súd podotýka, že súd prvej inštancie na žiadnom mieste napadnutého rozsudku netvrdí, že nižšia cena v predajniach žalobcu sa týka všetkých porovnávaných tovarov. Aj v prípade ak by išlo len o údajných 14 tovarov, vyššie uvedený záver súdu je správny. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že žalovaný pri svojej odvolacej argumentácii opomína, že odôvodnenie rozsudku v tejto otázke pokračuje, keď súd prvej inštancie ďalej vysvetľuje, že „v prípade, že v čase porovnávania cien existovalo medzi žalobcom a žalovaným viacero zastupiteľných tovarov, mohlo dôjsť k rozdielnym cenám tovarov, pretože žalovaný mohol vo svojom porovnaní uviesť cenu iného zastupiteľného tovaru, než by uviedol žalobca. Avšak spotrebiteľ si nie je schopný fakticky overiť, ktorý tovar, ako zastupiteľný, bol z predávaného sortimentu tovarov konkurencie žalovaným zvolený. Napriek tomu, že žalovaný uvádza, že negarantuje, že bol ako zastupiteľný tovar porovnávaný ten najlacnejší tovar zo sortimentu konkurencie, toto z podmienok a z letáku „Garancia diskontnej ceny“ spotrebiteľovi nie je podľa názoru súdu dostatočne zrejmé. Naopak, súd má za to, že uvedený leták spolu s podmienkami priamo navodzuje spotrebiteľovi dojem, že tovar s obdobnými vlastnosťami nemôže zakúpiť u konkurencie lacnejšie, než u žalovaného.“ Na uvedené poukazoval aj žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, keď uviedol, že predloženými pokladničnými bločkami a výpismi SAP preukazoval skutočnosť, že žalobca mal v ponuke aj iné alternatívy zastupiteľných tovarov s nižšou cenou, ako uvádzal žalovaný v porovnaní cien. Záver konajúceho súdu o nižších cenách zastupiteľných tovarov v predajniach žalobcu je potrebné vnímať aj v tomto kontexte. Odvolací súd preto prisvedčil tvrdeniu žalobcu, že námietka žalovaného, že súd sa nevysporiadal s Cenovými monitoringmi či vyhlásením monitora o správnosti údajov, je v tomto prípade irelevantná a závery súdu v napadnutom rozhodnutí sú logické a riadne zdôvodnené.
72. V ďalšej časti odvolania žalovaný namietal nesprávne posúdenie rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, nesprávne posúdenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23.12.2016, ako aj nesprávne posúdenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č.k. 1ObdoV/12/2011 zo dňa 29.09.2011. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalovaného nestotožnil, keď má za to, že súdom prvej inštancie uvádzané závery spomínaných rozhodnutí možno aplikovať aj na prejednávanú vec. Zároveň je potrebné uviesť, že súd na uvedené rozhodnutia poukazoval len podporne a jeho právne závery vyslovené v napadnutom rozsudku sú i bez poukazu na dané rozhodnutia dostatočne, presvedčivo a logicky odôvodnené. Odvolací súd podotýka, že na závery rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23.12.2016, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, musel súd prvej inštancie v ďalšom konaní prihliadnuť a s týmito sa vysporiadať aj v zmysle pokynu uvedeného v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Cob/171/2018-506 zo dňa 26.06.2019. Odvolací súd dáva do pozornosti, že aj v uznesení č.k. 4Cob/83/2016-52 zo dňa 23.12.2016 dospel k záveru, že konanie žalovaného nesporne napĺňa všetky základné podmienky generálnej klauzuly nekalej súťaže podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka. V predmetnom uznesení odvolací súd vyjadril názor,
že porovnávacia reklama žalovaného naplnila všetky podmienky nielen § 4 ods. 2 zákona č. 147/2001 Z. z., ale aj § 44 a § 45 Obchodného zákonníka, preto je nutné posúdiť ju ako nekalosúťažnú porovnávaciu reklamu, a teda ako reklamu neprípustnú a zákonom zakázanú. Žalovaný v tomto konaní vo veci samej neuviedol žiadne také skutočnosti ani nepredložil žiadne také dôkazy, ktoré by viedli k zmene právneho názoru odvolacieho súdu ohľadne posúdenia konania žalovaného ako nekalosúťažného. Odvolací súd má za to, že v konaní bola preukázaná klamlivosť reklamy žalovaného, ktorá spočíva v neobjektívnosti a neoveriteľnosti porovnávaných výrobkov, a teda zo strany žalobcu ide o nekalosúťažné konanie.
73. Za nedôvodné odvolací súd považoval námietky žalovaného vo vzťahu k upravenému zneniu žalobného petitu prevzatého do III. výroku rozsudku. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne namietanej neprimeranosti žalobného návrhu na uverejnenie ospravedlnenia na internetovej stránke www.billa.sk <http://www.billa.sk>. Nakoľko zo strany žalovaného došlo k nekalosúťažnému konaniu a aj k porušeniu zákona o reklame, odvolací súd sa stotožnil s postupom súdu prvej inštancie, ktorý vyhovel návrhu žalobcu na poskytnutie primeraného zadosťučinenia v nepeňažnej forme, a to okrem iného vo forme ospravedlnenia zverejneného na stránke billa.sk. Keďže pôvodná stránka clevervýrobky.sk už neexistuje, možno súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že rozsahu marketingovej akcie žalovaného zodpovedá priestor na hlavnej stránke žalovaného, pretože by sa minulo účinkom primeraného zadosťučinenia, ak masívne komunikovaná marketingová akcia žalovaného by bola po jej určení súdom ako nekalosúťažnej, zverejnená v rámci online priestoru niekde na podstránkach, ku ktorým by sa zákazníci mali preklikávať. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj výhrady žalovaného vo vzťahu k zneniu ospravedlnenia, ktoré považuje v intenciách posudzovaného prípadu za adekvátne. 74. Žalovaný nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď nezrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/83/2016 zo dňa 23.12.2016. Konajúci súd dôvodne poukázal na to, že predmetné neodkladné opatrenie bolo nariadené v inom konaní. Naviac, žalovanému nič nebráni, aby po odpadnutí dôvodu nariadenia neodkladného opatrenia podal návrh na jeho zrušenie. Okrem toho odvolací súd dáva do pozornosti, že v danom prípade žalovaný v odvolaní namieta absenciu výroku, nie nesprávnosť výroku existujúceho. V zmysle ust. § 225 ods. 1 CSP, ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Žalovaný mal teda možnosť v lehote 15 dní od doručenia rozsudku podať súdu návrh na jeho doplnenie, čo však neurobil. Vzhľadom na to, že žalovaný v zákonnej lehote návrh na doplnenie rozsudku nepodal, uvedená skutočnosť je pre posúdenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku v jeho výrokovej časti irelevantná.
75. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
76. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
77. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/93/2016 zo dňa 25. marca 2022 v napadnutej časti II., III., IV. a V. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
78. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
79. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).