Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-4-2019.pdf
PDF · 143.28 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-22C/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobcov: 1. K.. L. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXX/XX, H. N., 2. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, M. XX/XX, F., 3. K.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, F., 4. Y. Y., rod. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, F., proti žalovanému: L. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, Q., zastúpenému JUDr. Milošom Papcunom, advokátom so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcom v 1. až v 4. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 141.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 31.1.2019, sa domáhal U. Y., nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako len „pôvodný žalobca“ v príslušnom tvare) určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre kat. úz. T. ako byt č. X, na X. poschodí vo vchode č. X v celosti a ako podiel na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku zastavanom domom v podiele 80/947-ín titulom uplatneného nároku na vrátenie daru od žalovaného.
2. Žalobný nárok odvodzoval pôvodný žalobca od darovacej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 21.2.2002 ako darca so žalovaným ako obdarovaným, na základe ktorej zmluvy daroval žalobca žalovanému predmetný byt aj s príslušným spoluvlastníckym podielom na spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku. Súčasťou zmluvy bolo aj zriadenie vecného bremena v prospech pôvodného žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal osobným záväzkom postarať sa o pôvodného žalobcu, resp. pre prípad choroby ho opatrovať, poskytnúť mu starostlivosť, akonáhle ho o to požiada. Synovia nebohej manželky žalobcu po jej smrti, vrátane žalovaného, sa obrátili k pôvodnému žalobcovi chrbtom. Po určitom čase prišla žalobcovi výzva zo štátu na odkúpenie predmetného bytu, tak ho pôvodný žalobca odkúpil. Žalovaný sa mu začal vyhýbať, správal sa k nemu nezdvorilo a nevkusne, hoci pôvodný žalobca nevedel, prečo, keďže oboch nevlastných synov vychoval, všetko im financoval. Pôvodný žalobca mal za to, že jeho nevlastní synovia sa tak k nemu správali preto, že mali záujem o tento byt. Preto sa rozhodol darovať žalobca žalovanému predmetný byt. Zdravotný stav pôvodného žalobcu s jeho pribúdajúcim vekom sa zhoršoval, preto potreboval pomoc, potreboval rodinu, a očakával od žalovaného, že sa bude o neho starať, že bude o neho javiť záujem, bude ho navštevovať, že sa o pôvodného žalobcu postará tak, ako sa o nich staral on, keď im zomrela mama. Opak je však pravdou. Žalovaný neposkytoval pôvodnému žalobcovi potrebnú pomoc v starobe a v chorobe. Keď mal pôvodný žalobca so žalovaným stretnutie ohľadom prejednania jeho zdravotného stavu a pomoci, žalovaný mu prisľúbil, že sa bude o pôvodného žalobcu naďalej starať, že mu poskytne potrebnú pomoc, avšak nič z toho, čo prisľúbil,
žalovaný opäť nedodržal. Žalovaný jednoducho dlhodobo neprejavoval o pôvodného žalobcu žiadny záujem. Pôvodný žalobca pritom nežiadal nič výnimočné, iba poskytnutie pomoci v jeho chorobe a starobe. Vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav potreboval pôvodný žalobca opateru aj cez víkend, čo mu tiež žalovaný prisľúbil, že sa o to postará, avšak nič sa nezmenilo. Okrem nezabezpečenej opatery v sobotu a v nedeľu nemal pôvodný žalobca zabezpečenú ani stravu. Žalovaný pôvodného žalobcu nenavštevoval, ani mu nepomáhal žiadnym spôsobom. Občas mu len zatelefonoval, a to bolo všetko z jeho strany. Keď pôvodný žalobca podpisoval so žalovaným darovaciu zmluvu, žalovaný mu prisľúbil, že sa o neho postará v starobe a v chorobe, preto sa pôvodný žalobca cítil byť oklamaný, pričom ani nedúfal, že sa to stane práve jemu. Pôvodný žalobca len by chcel iba dožiť kľudne v predmetnom byte a pri rodine. Pôvodný žalobca mal za to, že správanie žalovaného k nemu nie je v súlade s dobrými mravmi, nie je ľudské, hrubo porušuje dobré mravy. S poukazom na uvedené, podľa § 630 Občianskeho zákonníka, listom zo dňa 1.8.2018 vyzval pôvodný žalobca žalovaného na vrátenie daru, čo na čo žalovaný zareagoval tak, že mu zatelefonoval, nadával mu, a odmietol mu nehnuteľnosť vrátiť. Preto sa domáhal žalobca určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam žalobou.
3. Pôvodný žalobca zomrel dňa 30.11.2019. Dedičské konanie po ňom skončilo uznesením Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8D/122/2019, Dnot 256/2019 zo dňa 1.4.2020 o zastavení konania o dedičstve a o vydaní majetku nepatrnej hodnoty usporiadateľom pohrebu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2020.
4. Keďže predmetná vec je majetkovým sporom, uznesením č. k. 22C/4/2019-61 zo dňa 9.7.2020 rozhodol súd o pokračovaní s (potencionálnymi - pozn. súdu) dedičmi pôvodného žalobcu, a to so L. Q., s Y. Y., s K.. Y. Y. a s K.. Y. Y. ako so žalobcami v 1. až v 4. rade. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2021.
5. Podaním zo dňa 6.8.2020, doručeným súdu dňa 6.8.2020, oznámil žalobca v 1. rade súdu, že berie žalobu v celom rozsahu späť, pretože pred smrťou (pôvodného - pozn. súdu) žalobcu sa s ním nestýkal, nestretávali sa, posledný kontakt medzi nimi bol asi pred 10 rokmi. Z tohto dôvodu nevie posúdiť okolnosti, za akých došlo k darovaniu nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, žalovanému. Nevie sa vyjadriť k dôvodnosti žaloby žiadnym spôsobom, ani či existujú dôvody pre vrátenie daru alebo neexistujú, keďže nemá žiadne informácie o vzťahu medzi pôvodným žalobcom a žalovaným. S poukazom na uvedené nemá žiadny záujem pokračovať v konaní o žalobe podanej pôvodným žalobcom proti žalovanému. Preto vzal žalobu späť, a žiadal konanie zastaviť. Pre prípad, že mu vznikol nárok na náhradu trov konania, navrhol, by mu ich náhrada bola priznaná. 6. Podaním zo dňa 4.6.2021, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 7.6.2021, žalobcovia v 3. a v 4. rade oznámili súdu, že berú žalobu späť, že začatie a vedenie konania ani jeden z nich nezavinil, že sa rozhodli v konaní nepokračovať. Subjektami sporu sa stali iba ako potencionálni zákonní dedičia v III. dedičskej skupine po pôvodnom žalobcovi, po ktorom v skutočnosti nededili. Podľa notárky Mgr. Petry Králikovej boli považovaní iba ako do úvahy prichádzajúci dedičia, pričom neboli ani poučení o dedičskom práve, ani o možnosti dedičstvo odmietnuť, nakoľko dňa 1.4.2020 bolo vydané uznesenie o zastavení konania s vydaním nepatrného majetku obstarávateľom pohrebu. Zároveň vzniesli námietku zaujatosti právneho zástupcu žalovaného, pretože on pripravoval a autorizoval darovaciu zmluvu v roku 2013, môže byť zaujatý tým, že túto darovaciu zmluvu pripravoval, a nemal by preto vystupovať ako právny zástupca žalovaného v tomto spore. Zároveň navrhli nepriznať náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu z dôvodov hodných osobitného zreteľa s odkazom na ust. § 257 Civilného sporového poriadku.
7. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pretože (pôvodný - pozn. súdu) žalobca nekonkretizoval, ktoré skutočnosti považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaného voči nemu, pričom ich zreteľná a jednoznačná konkretizácia je nevyhnutná pre platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti. Žalobca neopísal v žalobe skutkové okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že by sa dopustil žalovaný porušenia dobrých mravov. Porušenie dobrých mravov musí mať pritom objektívny charakter, a nemožno ho posudzovať subjektívne, z pohľadu žalobcu. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje žalobcu. Dôvody na vrátenie daru nie sú dané, nie sú relevantné, resp. žiadne neboli predložené. Pôvodný žalobca ani nenaznačil vznik okamihu správania žalovaného, ktoré by naplňovalo znaky uvedené v ust. § 630 Občianskeho zákonníka. Predmetný spor iniciovala zmluvná opatrovateľka mesta Piešťany, A. Y., ktorá si pomýlila náplň svojej práce, ktorá premyslene zmanipulovala pôvodného žalobcu ako seniora, aby tento previedol do jej vlastníctva
predmetné nehnuteľnosti, čo vyplýva aj z listiny zo dňa 22.6.2018, v ktorej je zrekapitulované stretnutie zo dňa 7.6.2018 v predmetnom byte za prítomnosti žalovaného a jeho manželky, brata žalovaného, R. H., a jeho manželky, a opatrovateľky A. Y.. Dňa 12.6.2018 sa uskutočnilo stretnutie pôvodného žalobcu, žalovaného a R. H. v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalovaného, kde pôvodný žalobca odôvodňoval vrátenie daru sociálnymi pomermi A. Y., ktorá potrebuje predmetný byt pre svoju dcéru, pričom žalovaný a R. H. majú svoju bytovú otázku vyriešenú. Dňa 15.6.2018 sa zopakovalo stretnutie za prítomnosti pôvodného žalobcu, žalovaného a R. H., pričom obsah rozhovoru bol totožný s rozhovorom zo dňa 12.6.2018. Dňa 20.6.2018 navštívil pôvodný žalobca advokátsku kanceláriu súčasného právneho zástupcu žalovaného, a navrhol mu podanie žaloby proti žalovanému o vrátenie daru, čo právny zástupca odmietol s tým, že oboch účastníkov pozná. Žalovaný aj jeho právny zástupca, ktorý sa zúčastnil rozhovorov subjektov sporu ešte pred podaním žaloby, poukázali na nevhodné správanie A. Y., ktorá celé konanie o vrátenie daru organizovala z dôvodu svojej nespokojnosti s majetkovými a sociálnymi pomermi. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka k druhému účastníkovi za konanie v rozpore s dobrými mravmi, ak druhý účastník svojím konaním takéto správanie vyvoláva. V danom prípade pôvodný žalobca, vzhľadom na svoj seniorský vek a zdravotný stav, sa nechal ovplyvniť a prinútiť A. Y. k už spomínanému konaniu.
8. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 7.7.2022, na ktoré sa nedostavil žalobca v 2. rade, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní vôbec neospravedlnil, ani nepožiadal o jeho odročenie. Súd preto podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej ako len „CSP“), vec pojednával v neprítomnosti žalobcu v 2. rade.
9. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to darovacou zmluvou zo dňa 5.12.2013, listom žalovaného zo dňa 22.6.2018, výzvou zo dňa 1.8.2018 na vrátenie daru, odpoveďou žalovaného zo dňa 18.8.2018 na výzvu na vrátenie daru, odpoveďou žalovaného zo dňa 1.10.2018 na list žalobcu zo dňa 4.9.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako aj vyjadreniami strán sporu na pojednávaní dňa 7.7.2022, a ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:
10. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že pôvodný žalobca zomrel dňa 30.11.2019 bez zanechania závetu, že dedičské konanie po ňom sa uskutočnilo na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8D/122/2019, a skončilo vydaním uznesenia sp. zn. 8D/122/2019, Dnot 256/2019 zo dňa 1.4.2020 o zastavení konania o dedičstve a o vydaní majetku nepatrnej hodnoty usporiadateľom pohrebu, ktorými boli žalovaný a K.. R. H.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.5.2020. Z obsahu zastavujúceho uznesenia, ako aj z vyjadrenia notárky poverenej úkonmi súdneho komisára vo veci prejednania dedičstva po pôvodnom žalobcovi, vyplýva, že ako dedičia pôvodného žalobcu zo zákona v III. dedičskej skupine prichádzajú do úvahy deti súrodencov pôvodného žalobcu, teda synovcovia a neter pôvodného žalobcu, ktorí sú uvedení v záhlaví tohto rozsudku ako žalobcovia v 1. až v 4. rade, ktorí však neboli poučení o dedičskom práve, ani o práve dedičstvo odmietnuť z dôvodu, že poručiteľ (pôvodný žalobca
- pozn. súdu) zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty.
11. Žalovaný ako darca a K.. R. H., nar. X.X.XXXX ako obdarovaný, zároveň povinný z vecného bremena, a aj pôvodný žalobca ako oprávnený z vecného bremena uzatvorili dňa 5.12.2013 darovaciu zmluvu, na základe ktorej daroval žalovaný K.. R. H. byt č. X, vo vchode X, na X. poschodí, ako aj k bytu prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku vo veľkosti 80/947-ín, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. T., pričom predmetom darovania boli predmetné nehnuteľnosti v 1-ci vo vzťahu k celku. Súčasťou darovacej zmluvy bolo aj zriadenie časovo neobmedzeného a bezplatného vecného bremena v prospech pôvodného žalobcu, U. Y., zodpovedajúceho právu oprávneného bezplatne užívať predmetný byt v celosti. Obdarovaný, súčasne povinný z vecného bremena, sa zaviazal uvedené právo pôvodného žalobcu z vecného bremena trpieť. Zároveň sa zaviazal darcu, t. j. žalovaného, pre prípad choroby opatrovať, poskytnúť mu zodpovedajúcou starostlivosť, akonáhle o to požiada, pre prípad smrti mu vystrojiť primeraný a dôstojný pohreb. Zo zmluvy vyplýva, že žalovaný nadobudol predmetný byt do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 20.5.2002, vklad povolený pod č. U. XXX/XXXX.
12. Žalovaný listom zo dňa 22.6.2018 pôvodnému žalobcovi písomne zhrnul, že žalovaný spolu so svojím bratom Jánom nesúhlasia so zrušením darovacej zmluvy, zrušenie ktorej navrhoval pôvodný žalobca na stretnutí dňa 7.6.2018, ktorého sa zúčastnili pôvodný žalobca, žalovaný s manželkou a
brat žalovaného Ján s manželkou za prítomnosti JUDr. Papcuna a opatrovateľky pani Y., kde pôvodný žalobca požadoval mesačný finančný príspevok od žalovaného a od jeho brata Jána, od každého vo výške po 500,- eur mesačne t. j. 1000,- eur mesačne, s čím žalovaný a jeho brat nesúhlasili, keďže sami boli už v dôchodkovom veku a poberali penziu. Rovnako nesúhlasili s predajom 3-izbového bytu, ktorý nadobudli do spoluvlastníctva darovacou zmluvou od pôvodného žalobcu, pričom navrhovaná cena 40.000,- eur za predaj bytu je pre nich neprijateľná, pretože zistili, že predmetný byt chce kúpiť pani Y. s tým, že doopatruje pôvodného žalobcu, postará sa o neho, a že on by nemusel prispievať žiadnou sumou. Žalovaný v liste ďalej uviedol, že tieto požiadavky pôvodného žalobcu zaskočili jeho a jeho brata, pretože pôvodný žalobca vopred neoboznámil žalovaného a jeho brata s problémom, a preto sa zišli dňa 13.6.2018 u JUDr. Papcuna, kde opätovne neprišlo k zhode, a preto, na základe telefonického pozvania pani Moravčíkovou, sa znovu stretli dňa 18.06.2018 u pôvodného žalobcu, kde žalovaný spolu so svojím bratom predložili pôvodnému žalobcovi návrh, že budú platiť mestu Piešťany náklady za opatrovanie pôvodného žalovaného v sume vyžadovanej mestom podľa faktúry alebo poštovej poukážky v rozsahu za 7,5 hodín denne, ďalej, že soboty a nedele si zaplatí pôvodný žalobca podľa svojich požiadaviek, ďalej, že žalovaný so svojím bratom zaplatia pôvodnému žalobcovi obedy za soboty a nedele, že budú mesačne prispievať pôvodnému žalobcovi na bývanie sumou 39,15 eura x 2, čo robili už niekoľko rokov, a že zaplatia pôvodnému žalobcovi elektronický zdravotno-bezpečnostný náramok pre prípad pomoci. Druhým návrhom žalovaného a jeho brata na riešenie predmetného problému pre nepriaznivý zdravotný stav pôvodného žalobcu bolo vybavenie umiestnenia pôvodného žalobcu do kvalitného penziónu v Holíči s 24-hodinovou starostlivosťou, ktorý sa nachádza cca 150 m od trvalého pobytu žalovaného, a mohol by tak byť s pôvodným žalobcom denne v kontakte, všetko s tým, že žalovaný s bratom vedia zabezpečiť aj nezáväznú obhliadku predmetného penziónu, vrátane dovozu a odvozu na túto prehliadku. Záverom žalovaný uviedol, že pre prípad, že ani jeden variant nebude pôvodným žalobcom akceptovaný, čakajú s bratom na konečné rozhodnutie od pôvodného žalobcu. 13. Pôvodný žalobca vyzval listom zo dňa 1.8.2018 žalovaného na vrátenie daru, konkrétne bytu č. X na X. poschodí, vo vchode č. X, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako aj vrátenie k bytu prináležiaceho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a na pozemku zastavanom domom vo veľkosti podiele 80/947-ín, súčasťou ktorej darovacej zmluvy bolo aj vecné bremeno v prospech pôvodného žalobcu a osobný záväzok žalovaného ako obdarovaného postarať sa o pôvodného žalobcu ako o darcu, pre prípad choroby ho opatrovať a poskytnúť mu starostlivosť, akonáhle o to požiada. Pôvodný žalobca týmto listom vyzval žalovaného na vrátenie daru z dôvodu, že darovaciu zmluvu s vecným bremenom uzatvoril so žalovaným dňa 21.2.2002, avšak po uplynutí niekoľkých rokov od jej uzavretia sa začal žalovaný bez akéhokoľvek podnetu alebo iného relevantného dôvodu správať k pôvodnému žalobcovi nepriateľsky, keď pôvodný žalobca potreboval jeho pomoc, keďže sa mu zhoršil jeho zdravotný stav, a potreboval už opateru. Pôvodný žalobca ďalej uviedol, že žalovaný o neho nejaví záujem, nenavštevuje ho, neposkytuje mu potrebnú pomoc v starobe a chorobe. Aj keď mali stretnutie ohľadom prejednania jeho zdravotného stavu, prisľúbil mu žalovaný, že sa bude o pôvodného žalobcu starať, že mu poskytne potrebnú pomoc, avšak nič z toho sa nestalo, nič z toho, čo prisľúbil, opätovne nedodržal. Pôvodný žalobca zhrnul, že žalovaný o neho neprejavuje dlhodobo žiadny záujem, hoci pôvodný žalobca nežiadal od neho nič výnimočné, iba poskytnutie pomoci pri svojej starobe a chorobe, pretože, vzhľadom na jeho zhoršený zdravotný stav, potreboval už opateru na viac než len 4 hodiny denne, ako aj opateru cez víkend, čo tiež prisľúbil žalovaný pôvodnému žalobcovi, že sa o to postará, avšak nič sa nezmenilo. Okrem nezabezpečenej opatery sobotu a nedeľu, nemal pôvodný žalobca postarané ani o stravu, žalovaný ho nenavštevoval, ani mu nepomáhal žiadnym spôsobom. Občas mu iba zatelefonoval, čo bolo všetko z jeho strany. Pôvodný žalobca zhrnul, že už nevládze dlho chodiť, že by potreboval invalidný vozík, pretože veľmi rád chodieval von na vychádzky, a bol by rád, keby s ním na vychádzky išiel žalovaný. Pôvodný žalobca uviedol, že je smutný, hlavne sklamaný, ako sa a k nemu zachoval žalovaný potom, čo mu oôvodný žalobca daroval byt, hoci dovtedy ho nikdy pôvodný žalobca neobťažoval, ale so svojím zhoršujúcim zdravotným stavom nemá inú možnosť, iba ako sa obrátiť na žalovaného o pomoc. Pri podpisovaní predmetnej darovacej zmluvy mu žalovaný sľúbil, že sa o neho postará v starobe a v chorobe, a keď to pôvodný žalobca potreboval, s odstupom niekoľkých rokov sa cítil byť pôvodný žalobca oklamaný, pretože ani nedúfal, že sa to stane práve jemu, potom, čo pôvodný žalobca sa vždy snažil pomôcť, väčšinou finančne. Záverom listu pôvodný žalobca uviedol, že správanie žalovaného považuje nie je v súlade s dobrými mravmi, nie je ľudské, že hrubo porušuje dobré mravy, a preto vyzval žalovaného s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka na vrátenie daru, ktorý bol predmetom darovacej zmluvy zo dňa 21.2.2002, a vyzval žalovaného na uzatvorenie zmluvy o vrátení daru do 15 dní. List je podpísaný
pôvodným žalobcom, ako aj R.. V. F., ktorá napísala list v zastúpení pôvodného žalobcu, avšak bez pripojenia plnomocenstva a bez vysvetlenia dôvodu, pre ktorý tento list písala.
14. Na výzvu na vrátenie daru reagoval žalovaný písomnou odpoveďou zo dňa 18.8.2018, ktorou oznámil pôvodnému žalobcovi, že nesúhlasí s tvrdením, že by z jeho strany došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov, resp. že by vôbec došlo k porušeniu dobrých mravov. Žalovanému pôvodný žalobca nikdy nič nevyčítal, nakoľko na to ani nemal nikdy dôvod. Nestalo sa, že keď ho pôvodný žalobca požiadal o pomoc, že by mu ju žalovaný odmietol poskytnúť. Žalovaný spolu so svojím bratom Jánom dlhodobo sa o pôvodného žalobcu riadne starali, ich vzájomné vzťahy možno hodnotiť za veľmi dobré. Žiadne nepriateľstvo medzi pôvodným žalobcom a žalovaným nikdy neexistovalo. Keď sa žalovaný pýtal na stretnutí dňa 8.8.2018 na obsah výzvy a na to, čo žalovanému pôvodný žalobca neprávom vyčítal, pôvodný žalobca zareagoval, že to písala právnička, že on ani nevie. Túto reakciu pôvodného žalobcu spolu s absenciou zdôvodnenia v samotnej výzve považoval žalovaný za potvrdenie toho, že k žiadnemu porušovaniu dobrých mravov nedochádzalo. Dňa 8.8.2018 sa zrealizovalo stretnutie na základe telefonickej žiadosti pôvodného žalobcu zo dňa 4.8.2018, kedy v telefonickom rozhovore pôvodný žalobca utvrdil žalovaného, že byt je jeho, že byt mu nikto nezoberie. Žalovaný nechápal, prečo hovoril pôvodný žalobca o byte, keďže v telefonickom rozhovore pôvodný žalobca nespomenul list zo dňa 1.8.2018 s názvom: Výzva na vrátenie daru, ktorý bol žalovanému doručený až dňa 6.8.2018. Aj z tohto dôvodu výzva žalovaného prekvapila, pričom samotným rozhovorom pravdepodobne chcel pôvodný žalobca vylúčiť výzvu, ktorá bola žalovanému o 2 dni doručená. Výzva obsahuje všeobecné formulácie bez výpovednej hodnoty, ktoré vôbec nezodpovedajú skutočnosti, dôvody v nej uvedené sú nepravdivé a zavádzajúce, a nie je pravda, že by žalovaný nejavil o pôvodného žalobcu záujem, že by mu nepomáhal alebo sa o neho nestaral. Žalovaný stále bol v kontakte s pôvodným žalobcom, či už pravidelnom telefonickom, na ktorom sa vzájomne dohodli, ako aj v osobnom, naposledy dňa 8.8.2018. Žalovaný nikdy neváhal poskytnúť pôvodnému žalobcovi pomoc, vycestovať za ním do Piešťan alebo ho zaviesť, kam potreboval. Keď pôvodný žalobca zatelefonoval, že potrebuje ísť k holičovi, žalovaný bez ďalšieho prišiel z Holíča, a priviezol žalovaného v Piešťanoch k holičovi. Aby bolo o pôvodného žalobcu postarané, než príde žalovaný z Holíča, kde býva s rodinou, dohodol sa žalovaný so svojím bratom, ktorý býva v T. asi 8 minút od pôvodného žalobcu, aby brat žalovaného, R., denne navštevoval pôvodného žalobcu, a ten ho aj navštevoval, a že vždy informoval žalovaného o zdravotnom stave pôvodného žalobcu. Žalovaný vždy zabezpečoval pomoc pôvodnému žalobcovi pri jeho zdravotných problémoch a zdravotných problémoch jeho zosnulej partnerky, neváhal vziať si dovolenku, a odviesť pôvodného žalobcu na vyšetrenia do Bratislavy alebo spoločne do Trenčína, pretože nikdy s tým nemal problém. Naposledy začiatkom roka 2018, kedy spadol pôvodný žalobca v kuchyni, okamžite prišiel žalovaný za ním do nemocnice, a riešil jeho zdravotný stav s lekárom. Taktiež navrhol pôvodnému žalobcovi, či nechce pozrieť si Dom seniorov v Holíči, kde má zabezpečenú odbornú starostlivosť a bol by v blízkosti žalovaného, čo však pôvodný žalobca odmietol. Stravu mal pôvodný žalobca zabezpečenú opatrovateľskou službou mesta Piešťany ráno (2 hodiny), ktorú starostlivosť zabezpečoval opatrovateľ Y. I., ktorý urobil ráno nákup a raňajky. S bratom Jánom sa žalovaný dohodol, aby Ján vybavil dovoz obedov pôvodnému žalobcovi cez víkend, čo bolo tiež realizované vo vzájomnej dohode s pôvodným žalobcom. Dňa 1.8.2018 uzatvoril žalovaný a jeho brat s mestom Piešťany zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu, na základe ktorej mala byť pôvodnému žalobcovi zabezpečená opatrovateľská služba v rozsahu 7,5 hod./deň. Žalovaný poznamenal, že mal za to, že predmetná výzva na vrátenie daru je dôsledok konania novej opatrovateľky pôvodného žalobcu, A. Y., ktorá, ako sám pôvodný žalobca uviedol, mala finančné problémy, a potrebovala byt pre svoju dcéru, a v snahe riešiť jej finančnou situáciou zvolal pôvodný žalobca dňa 15.6.2008 stretnutie, na ktorom boli žalovaný a jeho brat vyzvaní, aby A. Y. hradili mesačne každý so svojou manželkou po 250,-eur, t. j. 250,- eur x 4, spolu 1.000,- eur mesačne alebo aby Pani Y. predali byt za 40.000,- eur s tým, že ona zabezpečí všetku starostlivosť o pôvodného žalobcu. S týmto postupom žalovaný nesúhlasil, pretože stále mal za to, že vždy mal záujem stretávať sa s pôvodným žalobcom, aj starať sa o neho. Žalovaný spolu s bratom akceptuje, avšak nechápe, že pôvodný žalobca trval na tom, aby jeho opatrovateľkou bola A. Y., pretože je potrebné uvedomiť si, že A. Y. je opatrovateľkou mesta T., a mala by vykonávať svoju opatrovateľskú činnosť súlade s pracovnou zmluvou, za ktorú ju mesto platí, a nezasahovať do dobrých vzťahov pôvodného žalobcu a žalovaného.
15. Žalovaný listom zo dňa 1.10.2018 opätovne odpovedal na výzvu pôvodného žalobcu zo dňa 4.9.2018 na vrátenie daru, ktorá výzva mu bola doručená dňa 24.9.2018, za ktorou si pôvodný žalobca stál napriek tomu, že nedovolené konanie zo strany žalovaného pôvodný žalobca nepreukázal. Žalovaný poznamenal, že pre svoje tvrdenia musí mať pôvodný žalobca vždy objektívny dôkaz, a nie iba
subjektívny pocit, ktorý môže byť, a väčšinou aj je, ovplyvnený inými osobami. K žiadnemu právne relevantnému konaniu zo strany pôvodného žalobcu neprišlo, a teda nemohlo prísť ani k vráteniu daru. Žalovaný sa k pôvodnému žalobcovi vždy správal s úctou a s rešpektom, vždy sa mu snažil pomáhať. Jeho konanie bolo v súlade s morálnymi zásadami spoločnosti, so sociálnym cítením. Absolútne žiadnym spôsobom neporušoval dobré mravy. Keďže pôvodný žalobca, ani nikto iný, nedokázal uviesť iné konanie žalovaného, čo vyplýva nakoniec aj z listov pôvodného žalobcu, naďalej musel žalovaný trvať na tom, že prekvapujúce konanie pôvodného žalobcu, nezodpovedajúce skutočnosti, by mohlo byť ovplyvnené tretími osobami. Žalovaný bude vždy konať v snahe ochrániť pôvodného žalobcu a pomáhať mu, samozrejme, za predpokladu, že konanie pôvodného žalobcu (resp. konanie iných) mu v tom nebude brániť. Záverom pripomenul pôvodnému žalobcovi, aby pri svojom ďalšom konaní nezabudol, že žalovaný bude pri ňom vždy stáť ako jeho rodina, bez ohľadu na iné veci tak, ako bolo tomu dovtedy.
16. Podľa informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. T., obec T., okres T., zo dňa 7.7.2022, žalovaný a K.. R. H., nar. X.X.XXXX, sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X, každý po 1 z celku, a spoluvlastníkmi k bytu prináležiaceho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku zastavanom domom vo veľkosti 80/947-ín. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného je uvedená darovacia zmluva s vecným bremenom, vklad povolený pod č. U. XXX/XX, pričom vecné bremeno bolo vymazané pod č. Z XXX/ XXXX. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva K.. R. H. je uvedená darovacia zmluva bytu, vklad povolený pod č. U. XXXX/XX.
17. Na pojednávaní dňa 7.7.2022 žalobcovia v 1., 3. a v 4. rade zhodne predniesli konajúcemu súdu, že nemajú záujem na pokračovaní v tomto spore.
18. Žalovaná strana na pojednávaní dňa 7.7.2022 poukázala na skutočnosť, že žalujúca strana by mala preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorý tu zrejme nie je daný, a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň žiadala priznať nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v plnom rozsahu.
19. Súd vec právne posúdil nasledovne:
20. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 77 ods. 1 a 2 CSP, (1) nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných. (2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane.
22. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
23. Podľa § 628 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“ v príslušnom tvare), (1) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. (2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
24. Podľa § 629 OZ, darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.
25. Podľa § 630 OZ, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
26. Podľa § 126 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
27. Medzi vlastnícke žaloby podľa § 126 OZ možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá žaloba je prípustná iba za predpokladu, že žalobca preukáže naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho, príp. spoluvlastníckeho práva tak, ako to vyplýva z ust. § 137 písm. c) CSP.
28. V súlade s konštantnou judikatúrou, na požadovanom určení je vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností, a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (porov. rozsudok NSSR sp. zn. 1 Cdo 56/2003). Tým viac to platí v prípade, že odstránenie spornosti a ochranu svojich práv nemôže žalobca dosiahnuť inak.
29. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
30. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
32. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, (1) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
33. Nakoľko žalobcovia v 1. až v 4. rade tvoria v danom prípade nerozlučné procesné spoločenstvo, na späťvzatie žaloby bol potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 77 ods. 2 CSP). Keďže žalobca v 2. rade súhlas so späťvzatím žaloby nevyjadril, späťvzatia žaloby žalobcami v 1., 3. a v 4. rade nemajú žiadne právne účinky, a preto o týchto späťvzatiach súd nerozhodoval ani samostatným uznesením, ani samostatným výrokom tohto rozsudku.
34. Predmetná žaloba je tzv. vlastníckou žalobou, ktorou sa domáhal pôvodný žalobca určenia vlastníckeho práva k bytu a k nemu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku, ktorých vlastníkom sa mal stať pôvodný žalobca titulom vrátenia daru, na ktorého vrátenie vyzval žalovaného podľa § 630 OZ.
35. Pôvodný žalobca osvedčil svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jeho úspech v spore by mal za následok zmenu zápisu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností v jeho prospech. Ten istý naliehavý právny záujem na požadovanom určení by bol daný u všetkých žalobcov, s ktorými pokračoval súd v konaní ako sa potencionálnymi dedičmi pôvodného žalobcu, ktorý zomrel v priebehu sporu. Nakoľko však žalobcovia v 1., 3. a v 4. rade vzali žalobu späť, hoci bez právnych účinkov (pre neexistenciu súhlasu žalobcu v 2. rade s týmto späťvzatím; viac v odseku 33. tohto odôvodnenia), prejavili tak v konečnom v dôsledku svoj nezáujem na požadovanom určení. Nakoľko všetci žalobcovia v tomto spore tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo, výslovný nezáujem iba niektorých z nich na požadovanom určení nemá za následok neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcom, ktorý tento nezáujem nevyjadril, keďže naliehavý právny záujem na požadovanom určení bol daný už u jeho právneho predchodcu, t. j. u pôvodného žalobcu.
36. Potom, čo súd ustálil, že žaloba je prípustná, keďže žalobca v 2. rade má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom žalobcovia v 1., v 3. a v 4. rade tvoria spolu s ním nerozlučné procesné spoločenstvo v tomto spore, vykonal súd dokazovanie a vec právne posúdil.
37. Vykonaným dokazovaním listinami, a to darovacou zmluvou zo dňa 5.12.2013, listom žalovaného zo dňa 22.6.2018, výzvou zo dňa 1.8.2018 na vrátenie daru, odpoveďou žalovaného zo dňa 18.8.2018 na výzvu na vrátenie daru, odpoveďou žalovaného zo dňa 1.10.2018 na list žalobcu zo dňa 4.9.2018, výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. T., ako aj vyjadreniami strán sporu na pojednávaní dňa 7.7.2022, a ďalším obsahom spisového materiálu, súd mal za preukázané, že pôvodný žalobca bol nevlastným otcom žalovaného, ktorému pôvodný žalobca daroval byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X v celosti spolu s podielom na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a na pozemku zastavanom domom v podiele 80/947-ín, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX
pre kat. úz. T., na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 20.5.2002, pričom vklad vlastníckeho práva a vecného bremena bol povolený pod č. V XXX/XXXX. O niekoľko rokov neskôr žalovaný na základe darovacej zmluvy s vecným bremenom zo dňa 5.12.2013 daroval k svojmu bratovi, Ing. R. H., 1 bytu získaného darom od pôvodného žalobcu a k nemu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku.
38. Účastníkom oboch darovacích zmlúv bol aj pôvodný žalobca ako oprávnený z vecného bremena, ktoré bolo zriadené týmito zmluvami, ktorému vecnému bremenu zodpovedalo právo časovo neobmedzeného a bezplatného užívania predmetnej nehnuteľnosti pôvodným žalobcom. Osobný záväzok postarať sa o pôvodného žalobcu, resp. pre prípad choroby ho opatrovať, poskytnúť mu starostlivosť, akonáhle ho o to požiada, bol dojednaný iba v darovacej zmluve z roku 2002, pretože v darovacej zmluve z roku 2013 osobný záväzok postarať sa o darcu bol dojednaný v prospech darcu z tejto zmluvy, teda v prospech žalovaného ako darcu 1 predmetných nehnuteľností.
39. Pôvodný žalobca nedoručil síce súdu darovaciu zmluvu zo dňa 20.5.2002, od ktorej odvodzoval svoj nárok na vrátenie daru od žalovaného, avšak jej uzatvorenie bolo medzi stranami nesporné, pričom je zrejmé aj z darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a jeho bratom Jánom. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným k predmetnému bytu darom vyplýva aj z výpisu z príslušného listu vlastníctva.
40. Darovacou zmluvou darca niečo bezodplatne prevádza na obdarovaného. Právny poriadok rozlišuje vrátenie daru na základe úkonu obdarovaného (§ 629 OZ) a na základe úkonu darcu (§ 630 OZ). V danom prípade sa vrátenia daru domáhal darca.
41. V ustanovení § 630 OZ, ktoré darcovi umožňuje domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy, je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči tomu obdarovanému, ktorý hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (R 88/1998).
42. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru vzniká darcovi okamihom správania obdarovaného, ktoré naplňuje znaky uvedené v § 630 OZ. Pokiaľ darca toto právo realizuje, zaniká darovací vzťah momentom, keď prejav vôle darcu (výzva na vrátenie daru) došiel obdarovanému. Uvedené ustanovenie umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá.
43. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá však každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť (až) ako "hrubé" porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 OZ možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997).
44. Pôvodný žalobca písomne vyzval žalovaného na vrátenie daru v jeho celosti listom zo dňa 1.8.2018 z dôvodu, že zastával názor, že žalovaný svojím správaním vo vzťahu k nemu hrubo porušuje dobré mravy. Výzvu na vrátenie daru však darca urobil v čase, kedy žalovaný už nevlastnil celý dar, ale iba spoluvlastnícky podiel k daru v 1, a pôvodný žalobca by sa mohol v danom čase domáhať, za splnenia ďalších zákonných podmienok, vrátenia daru iba vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v akom ho vlastnil obdarovaný. Vo výzve na vrátenie daru uviedol pôvodný žalobca iba všeobecné dôvody, že žalovaný o neho nejaví záujem, že mu nezabezpečil opateru a obedy v soboty a v nedele, že mu nestačí
opatera iba na 4 hodiny denne, že tým žalovaný hrubo porušuje dobré mravy. Konkrétne okolnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že by žalovaný svojím správaním k pôvodnému žalobcovi hrubo porušoval dobré mravy, pôvodný žalobca neuviedol, ani bližšie nešpecifikoval. Neuviedol ani žiadne iné dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení.
45. Žalovaný poprel tvrdenia pôvodného žalobcu o zákonných dôvodoch vrátenia do daru podľa § 630 OZ, na preukázanie svojich tvrdení predložil žalovaný aj listinné dôkazy, ktorými mal súd za dostatočne preukázané, že žalovaný spolu s bratom R. poskytovali pôvodnému žalobcovi starostlivosť v chorobe a v starobe, prispievali mu finančne na bývanie spolu s bratom Jánom, zaplatili mu opatrovateľskú službu počas pracovných dní v trvaní 7,5 hodín/deň, obedy počas každého dňa, teda ja v soboty a v nedele, nákup potravín a raňajok na každý pracovný deň. Tieto tvrdenia žalovaného pôvodný žalobca už nepoprel, a nepopreli ich ani súčasní žalobcovia, s ktorými pokračoval súd v tomto konaní ako s potencionálnymi dedičmi pôvodného žalobcu, ktorý zomrel v priebehu sporu.
46. K tvrdeniam žalobcov v 3. a v 4, rade, že tento spor nezačali ani nezavinili, konajúci súd poznamenáva, že súd pokračoval s nimi v konaní postupom podľa § 63 CSP, keďže pôvodný žalobca zomrel v priebehu sporu a predmetný spor je majetkovým sporom. Nie je rozhodné, že „iba“ prichádzajú do úvahy ako dedičia po pôvodnom žalobcovi, že neboli poučení o dedičskom práve, ani o práve dedičstvo odmietnuť, k čomu konajúci súd poznamenáva, že nepokračovanie v konaní s potencionálnymi dedičmi pôvodného žalobcu len preto, že dedičské konanie po ňom bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľ zanechal iba majetok nepatrnej hodnoty, že potencionálni dedičia neboli poučení o dedičskom práve, ani o práve dedičstvo odmietnuť, by predstavovalo veľmi nespravodlivý výrazný zásah do majetkovej sféry dedičov pôvodného žalobcu, a bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti (čl. 2 CSP), pretože v prípade úspechu v spore, hoci aj len čiastočného, by predmetná nehnuteľnosť, resp. jej časť, patrila do dedičstva po pôvodnom žalobcovi.
47. K námietke zaujatosti právneho zástupcu žalovaného, vznesenej žalobcami v 3. a v 4. rade, konajúci súd poznamenáva, že právny zástupca môže byť zaujatý v prospech strany sporu, ktorú zastupuje, pretože zastupovanie strany sporu je spravidla spojené aj so zaujatosťou jej zástupcu v jej prospech. Nespokojnosť alebo pochybnosti o zaujatosti zástupcu strany sporu môže účinne namietať iba ním zastúpená strana, a túto nespokojnosť vyjadriť napríklad aj odvolaním plnomocenstva tomto zástupcovi. Preto námietka zaujatosti advokáta vznesená protistranou nemala žiadne právne účinky, pretože zaujatý v súdnom spore nemôže byť súd, keďže súdnictvo v Slovenskej republike vykonávajú nestranné a nezávislé súdy (čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
48. Na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení súd žalobu zamietol ako neprípustnú podľa § 137 písm. a) CSP vo vzťahu medzi žalobcami v 1., v 3. a v 4. rade a žalovaným, pretože títo žalobcovia nemali žiadny záujem na požadovanom určení, keďže vzali žalobu späť, hoci neúčinne (viac v odseku 33. tohto odôvodnenia). Ako nedôvodnú zamietol súd žalobu vo vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným, pretože žalujúca strana neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti žalobného nároku , predovšetkým nepreukázala existenciu zákonných dôvodov vrátenia daru podľa § 630 OZ, od ktorých odvodzoval pôvodný žalobca svoj žalobný nárok. Žaloba bola navyše nedôvodná aj v časti určenia vlastníckeho práva k veci nad rozsah vlastníckeho práva obdarovaného v čase uskutočnenia výzvy darcu na vrátenie daru, keďže vrátiť možno iba vec, ktorú obdarovaný vlastní v čase uskutočnenia výzvy darcu na vrátenie daru. Nakoľko žalovaný ako obdarovaný vlastnil v čase výzvy pôvodného žalobcu dar iba v 1, pôvodný žalobca sa mohol žalobou domáhať iba vrátenia daru v 1, a už nie v jeho celosti.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Nakoľko žalovaný bol v tomto spore plne úspešný, neúspešní žalobcovia tvoria v tomto spore nútené procesné spoločenstvo, a súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, priznal súd žalovanému proti všetkým žalovaným
podľa § 255 ods. 1 CSP, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s § 262 ods. 2 CSP. Keďže žalobcovia sa stali subjektami sporu titulom ich právneho nástupníctva po pôvodnom žalobcovi, na účely trov konania nebolo rozhodné, či predmetný spor zavinili alebo nezavinili, že neboli poučení o dedičskom práve a o práve odmietnuť dedičstvo, a iba táto okolnosť nemôže byť dôvodom pre výnimočné nepriznanie nároku na náhradu trov konania úspešnej strane.
52. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, či pôvodný žalobca bol alebo nebol ovplyvnený svojou opatrovateľkou, platenou mestom Piešťany, aby tento vyzval žalovaného na vrátenie daru, ktorá opatrovateľka tak mala chcieť riešiť svoju nepriaznivú finančnú situáciu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie žalovaného proti tomuto rozsudku nie je účinné, pretože po vyhlásení a odôvodení rozsudku žalovaný sa výslovne vzdal práva na podanie tohto opravného prostriedku.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).