Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_54Ek-631-2022.pdf
PDF · 78.47 KB
Case nature
Subarea
54Ek/631/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35792752, so sídlom: Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zast.: JUDr. Pavol Pospecha, IČO: 51474786, Lichnerova 23, 903 01 Senec, proti povinnému: E. H., H. W.: XX.XX.XXXX, W. M. F.: I. XXX/XX, XXX XX F. W. K., V. A. H. XX.XX.XXXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 507,00 EUR s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.02.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 507,00 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3Csp/304/2017-20 zo dňa 14.12.2017 (ďalej ako „exekučný titul“).
2. Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie súd lustráciou v Registri obyvateľov Slovenskej republiky zistil, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel, t.j. povinný zomrel po začatí exekučného konania. S uvedeného dôvodu súd požiadal Okresný súd Veľký Krtíš dňa 22.03.2022 o doručenie právoplatného dedičského rozhodnutia po poručiteľovi E. H., H.M. W.: XX.XX.XXXX, W. M. F.: I. XXX/XX, XXX XX F. W. K..
3. Okresný súd Veľký Krtíš doručil tunajšiemu súdu Uznesenie sp. zn. 3D/135/2022-34 zo dňa 10.05.2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.06.2022. Predmetným Uznesením Okresný súd Veľký Krtíš Konanie o dedičstve zastavil, a vydal majetok nepatrnej hodnoty synovi poručiteľa E. H., C.. H., W.. XX.XX.XXXX, C..Č.. XXXXXX/XXXX, ktorý sa postaral o pohreb poručiteľa.
4. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
5. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
6. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.
7. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 470 ods. 1 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
10. Podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
11. Podľa § 188 ods. 1 CMP, ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
12. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú (§ 36 ods. 1, 2 Exekučného poriadku) a prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Pre určenie pomeru v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je postačujúce, ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený.
13. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011, podľa ktorého: „Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľka žiaden majetok nezanechala a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jej nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie ( § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku ). Prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľky, nakoľko tá bola nemajetná a preto použitie § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne.“ K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. 5 M Cdo 10/2011 zo dňa 19.01.2012, ako aj v uznesení sp. zn. 2 M Cdo 10/2012 zo dňa 25.07.2012.
14. Súd v tomto bode odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 11/2011 zo dňa 29.02.2012, podľa ktorého: „Nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod,
pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel [smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§ 37 ods. 2 Exekučného poriadku), a nie je dôvodom zastavenia exekúcie], ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie.“
15. V tomto exekučnom konaní súd mal za preukázané, že na základe právoplatného Uznesenia Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3D/135/2022-34, Dnot 225/2022 zo dňa 10.05.2022 poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty. Dedičstvo (ako jeden z predpokladov dedenia) je predmetom dedenia a rozumie sa ním masa majetku, ktorá v prípade smrti fyzickej osoby zostane ako jeden celok po poručiteľovi. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa (veci, práva a iné majetkové hodnoty, ako aj dlhy poručiteľa), ktorý mu prislúcha ako fyzickej osobe v dobe jeho smrti. Zistenie poručiteľovho majetku popri zisťovaní okruhu dedičov je obsahom predbežného vyšetrenia, ktoré uskutočňuje súd (notár ako súdny komisár). Ak poručiteľ nezanechal majetok, resp. zanechal majetok len nepatrnej hodnoty, nie je možná dedičská postupnosť, t.j. nie je možné konštruovať situáciu, že právny nástupca by vstúpil do neexistujúcich práv a povinností. Absentuje predpoklad existencie dedičstva, na ktoré by sa mohlo upínať subjektívne dedičské právo dediča (obdobne rozhodnutie Krajského súdu v Hradci Králové 26Co 131/2001 z 15.01.2002). K dedeniu preto nedochádza po smrti každej fyzickej osoby, aj keď smrťou zaniká jej právna subjektivita. V dôsledku zastavenia dedičského konania pre zanechanie majetku nepatrnej hodnoty po zomrelom, súd konštatoval, že nemohol vydať poverenie na vykonanie exekúcie s prípadným dedičom, nakoľko v tomto prípade nedošlo k prechodu práv a povinností na právneho nástupcu ako dediča.
16. Na základe vyššie uvedených skutočností súd s prihliadnutím na Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3D/135/2022-34, Dnot 225/2022 zo dňa 10.05.2022 mohol konštatovať právny záver, že v tomto exekučnom konaní sú prítomné dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, resp. do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vznikli dôvody na zastavenie exekučného konania, a ktoré spočívajú v tom, že na základe právoplatného výsledku dedičského konania poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, a preto súd v celom rozsahu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené v I. výroku tohto uznesenia.
17. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
19. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
20. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
21. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.