Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-350-2014.pdf
PDF · 115.89 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/350/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Mazars Accounting s.r.o., Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 947 373, zast.: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: Dolphin Slovakia, s.r.o., Technická 7, 821 04 Bratislava, IČO: 35 784 776, zast.: Advokátska kancelária KLIMKO & PARTNERS, s.r.o., Gajova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 918 187, o zaplatenie 3.150 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/237/2012-207 zo dňa 25.09.2014, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/237/2012-207 zo dňa 25.09.2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 189 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1 ods. 2, 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), § 40 ods. 4, 45 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 30.11.2012, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 3.150 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 3.150 eur od 11.08.2012 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, titulom škody - ušlého zisku z dôvodu porušenia Zmluvy o poskytovaní účtovných a daňových služieb uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.01.2010 (ďalej len zmluva). Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mal žalovaný za dohodnutú cenu 3.150 eur pripraviť účtovnú závierku a výpočet dane z príjmu pre žalovaného, najneskôr do 31. marca a žalovaný mal povinnosť za týmto účelom predložiť všetky relevantné dokumenty najneskôr do 10. februára príslušného roku. Platnosť uzavretej zmluvy bola dojednaná do 31.12.2010 s tým, že vypovedať zmluvu bolo možné s 3 - mesačnou výpovednou lehotou pred koncom platnosti zmluvy, inak sa zmluva automaticky predĺžila na rok 2011 a 2012. Dňa 27.02.2012 zaslal žalobca žalovanému list, v ktorom ho požiadal o zaslanie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej uzávierky za rok 2011, na ktorý však žalovaný nereagoval a žalobcovi v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy vznikla škoda - ušlý zisk v sume 3.150 eur, čo predstavuje čiastku, ktorú by bol žalobca získal v prípade, ak by nedošlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že k vypovedaniu zmluvy z jeho strany došlo e-mailom zaslaným žalobcovi dňa 30.08.2010, na e-mailovú adresu osoby, uvedenej v zmluve ako kontaktná osoba žalobcu vo všetkých účtovných záležitostiach, a s ktorou žalovaný v priebehu platnosti zmluvy komunikoval. E-mailom žalobcovi oznámil, že nemá záujem na pokračovaní ďalšej spolupráce v roku 2012, na základe čoho mal žalovaný za to, že zmluvy zanikla k 31.12.2011 a jej platnosť pre rok 2012 sa automaticky neobnovila. V roku 2012 už žalovaný služby žalobcu nevyužíval. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu uviedol, že e-mail od žalovaného, ktorým žalovaný
vypovedal uzavretú zmluvu, mu nikdy nebol doručený a rovnako z e-mailu predloženého žalovaným nie je zrejmé, kto tento e-mail zaslal, teda z takéhoto e-mailu nie je s istotou zrejmá vôľa žalovaného. E- mail žalovaného bol zaslaný V.. F. D., radovej zamestnankyni žalobcu, ktorá nie je a nikdy nebola zo strany žalobcu akokoľvek poverená zastupovať žalobcu pokiaľ išlo o zmeny alebo ukončenie zmluvy. Žalobca na základe uzavretej zmluvy splnil svoju povinnosť v roku 2010 (spracovanie účtovnej evidencie žalovaného za rok 2009) a poskytol žalovanému služby za obdobie roku 2010.
2. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu, ako aj z jeho písomných podaní zistil, že žalobca mal za to, že zmluva nebola ukončená ani v roku 2010, ani 2011 a ani v roku 2012. Účtovná závierka za rok 2010 sa vyhotovila v roku 2011 a za rok 2011 sa nerobila, nakoľko žalovaný neposkytol súčinnosť a nedodal doklady. Zmluva aj naďalej trvá a je platná. V roku 2013 nebola robená účtovná závierka za rok 2012 a žalovaný ani nebol vyzývaný na doloženie dokladov a rovnako ani nebola uplatňovaná odmena za účtovnú závierku za rok 2012, pretože z chovania žalovaného mal žalobca za to, že žalovaný nemá záujem na trvaní zmluvy, čo bolo žalobcovi známe už z podania odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 02.11.2012. Žalobca mal z to, že použitie e-mailovej komunikácie pri tak dôležitom úkone je veľmi rizikové a riziko, že sa e-mail nedostal do sféry dispozície žalobcu znáša žalovaný. Čo sa týka ustanovení zmluvy čl. VII ods. 6 o vyhotovovaní dodatkov a zmien k zmluve, zmluva uvádza, že tieto musia byť vyhotovené písomne, avšak nie je explicitne uvedené, že sa uvedené vzťahuje aj na výpoveď. Zo zmluvy vyplýva len to, že akékoľvek ďalšie ustanovenia by mali mať písomnú formu. Napriek tomu, že žalovaný tvrdí, že zmluvu vypovedal v roku 2010 (platnosť zmluvy skončila 31.12.2010) predložil žalobcovi doklady a žalobca v roku 2011 poskytoval žalovanému služby, čo preukazuje účtovná závierka za rok 2010, ktorá bola vyhotovená 25.02.2011. Žalobca mal ďalej za to, že zo Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá písomná forma ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou, a nedošlo k zachovaniu písomnej formy a taktiež zaslaný e-mail nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný zotrval na tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, ako aj vo svojich písomných podaniach a uviedol, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo riadne v súlade so zákonom a zmluva skončila k 31.12.2010. To, že sa predmetný e-mail, ktorým žalovaný vypovedal zmluvu, dostal do sféry dispozície žalobcu, má žalovaný za preukázané zaslaním automatickej odpovede adresáta, v ktorej bolo uvedené, že adresát (V.. F. D.) bude do 6. septembra mimo kancelárie. Podľa žalovaného, že zmluva, ako ani zákon neustanovujú formu právneho úkonu ukončenia zmluvného vzťahu. Rovnako právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol elektronickou formou, kedy žalobca akceptoval naskenovanú zmluvu opatrenú podpisom štatutárneho zástupcu žalovaného zaslanú e-mailom dňa 21.01.2010. Žalobca si uplatnil náhradu škody v sume 3.150 eur, avšak nakoľko v roku 2011 neposkytol žalovanému žiadne služby, nevznikla mu tak žiada škoda, pretože zo strany žalobcu nedošlo k plneniu a ani nebola vystavená žiadna faktúra. Žalobca však nepreukázal ušlý zisk, ktorý mu mal vzniknúť v príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalovaného. Z listinných dokladov súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola zaužívaná e-mailová komunikácia. Z listinného dôkazu (čl. 85) súd zistil, že dňa 30.08.2010 bol od žalovaného (S. P.) odoslaný e-mail na adresu žalobcu (D. F.), obsahom ktorého bola výpoveď Zmluvy o účtovníctve a daňovom servise zo dňa 21.01.2010 uzavretá medzi účastníkmi konania s tým, že zmluva sa nebude automaticky obnovovať, a teda končí dňa 31.12.2010. Zo strany žalobcu bola zaslaná automatická odpoveď- „nebudem v kancelárii do 06.09.2010, môžete sa nakontaktovať na kanceláriu alebo zaslať e- mail priamo na adresu žalobcu.“ Z listinného dôkazu na čl. 152 vyplýva, že svedkyňa V.. F. D. požiadala dňa 18.06.2010 o dovolenku na obdobie od 09.08.2010 do 13.08.2010 a dňa 24.08.2010 na deň 30.08.2010 a 31.08.2010.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá písomná zmluva na dobu určitú, do 31.12.2010, ktorej trvanie bude automaticky predĺžené, v prípade, že niektorá zo strán zmluvu nevypovie najneskôr 3 mesiace pred uplynutím doby jej platnosti (t.j. do 31.08.) alebo v prípade neuhradenia faktúr. Súd tiež zistil, že komunikácia medzi stranami prebiehala prevažne v elektronickej podobe - e-mailami, prípade telefonicky. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania bolo vypovedanie uzavretej zmluvy zo strany žalovaného, konkrétne dodržanie písomnej formy ako aj skutočnosť, či sa výpoveď dostala do sféry dispozície žalobcu. Súd dospel k záveru, že žalovaný vypovedal zmluvu o poskytovaní účtovných a daňových služieb zaslaním e-mailu žalobcovi dňa 30.08.2010, na základe čoho zmluva stratila účinnosť k 31.12.2010. Z ustanovenia § 40 ods. 4 Obč. zák. vyplýva, že písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, čo bolo zo strany žalovaného splnené. K forme výpovede zaslanej žalovaným je potrebné podotknúť, že medzi stranami bola forma elektronickej
komunikácie zaužívaná, čo vyplýva aj z doloženej e-mailovej komunikácie, ako aj z výpovede svedkyne a taktiež zo Všeobecných obchodných podmienok nevyplýva, že by sa písomnosti nemohli doručovať účastníkom e-mailom. K dokladom predložených žalobcom, ktoré mali preukázať, že svedkyňa V.. F. D. čerpala dovolenku len 30 a 31.08.2010, ako aj k jej výkazov o vykonanej práci súd uviedol, že ide len o interné doklady, ktoré po prvé vypĺňala svedkyňa a bolo len na nej, čo v nich uvedie a po druhé doklad doložený žalobcom bola len žiadosť o poskytnutie dovolenky v uvedený termín, čo však nepreukazuje skutočnú dĺžku trvania dovolenky svedkyne. K žalobcom namietanej skutočnosti, že mu e-mail žalovaného s výpoveďou zmluvy nebol doručený, súd uviedol, že doručenie e-mailu žalovaným mal za preukázané fotokópiou e-mailu zo dňa 30.08.2010, ako aj z výstupu z programu Outlook žalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 30.08.2010 bola z adresy V.. F. D. doručená automatická odpoveď, že sa zdržiava mimo úradu. Na základe týchto skutočností mal súd za to, že výpoveď zmluvy zaslaná žalovaným sa dostala do sféry dispozície žalobcu, teda bola žalobcovi riadne doručená v lehote určenej na vypovedanie zmluvy, na základe čoho zmluva zanikla k 31.12.2010. Skutočnosť, že žalobca vykonával pre žalovaného plnenie zo zmluvy aj v mesiaci február 2011, nie je možné vykladať v tom zmysle, že žalovaný mal úmysel byť aj naďalej viazaný predmetnou zmluvou, nakoľko zo zmluvy priamo vyplývalo, že služby za rok 2010 žalobca poskytne do 31.03.2011.
4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd priznal žalovanému právo na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za odpor v sume 189 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd žalovanému nepriznal, nakoľko súdu v súlade s § 151 ods. 1 O.s.p. nezaslal v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku písomné vyčíslenie vzniknutých trov konania.
5. Proti rozsudku súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.), rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému svoje služby vedenia účtovníctva a poradenskej činnosti, a to na základe zmluvy o poskytovaní služieb v účtovníctve a daňovom poradenstve uzavretej dňa 21. januára 2010 (ďalej len „Zmluva“). Na základe Zmluvy je žalobca povinný za dohodnutú odmenu vo výške 3.150 eur pripraviť účtovnú závierku a výpočet dane z príjmu pre spoločnosť žalovaného najneskôr do 31. marca predmetného roku a žalovaný sa v tejto súvislosti zaväzuje žalobcovi predložiť všetky relevantné dokumenty vo forme požadovanej žalobcom, najneskôr do 10. februára predmetného roku. Zmluva bola uzatvorená písomnou formou v listinnej podobe a podpísaná konateľmi žalobcu aj žalovaného. V zmysle článku VII Zmluvy sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy Všeobecné podmienky poskytovania služieb žalobcu (ďalej len „Všeobecné podmienky“). Žalovaný v Zmluve deklaroval, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami. Obsah ani aplikácia Zmluvy a Všeobecných podmienok na tento prípad neboli počas konania pred prvoinštančným súdom žalobcom nikdy nijako spochybnené. Platnosť Zmluvy bola dohodnutá do 31. decembra 2010 s tým, že platnosť Zmluvy sa každoročne automaticky predlžuje na nasledujúci rok, ibaže by niektorá zo strán Zmluvu vypovedala najneskôr tri mesiace pred koncom platnosti Zmluvy. V zmysle Všeobecných podmienok bola medzi žalobcom a žalovaným pre podanie výpovede dohodnutá výlučne písomná forma. Žalobca do dnešného dňa neobdŕžal od žalovaného žiadne písomné oznámenie o vypovedaní Zmluvy, Zmluva teda ostáva naďalej v platnosti. Za účelom plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo Zmluvy poslal žalobca žalovanému dňa 27.01.2012 list, v ktorom žiada predloženie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej závierky spoločnosti žalobcu za rok 2011, avšak žalovaný na uvedenú výzvu nereagoval. Po zaslaní výzvy na zaplatenie zo dňa 01.08.2012, na ktorú žalovaný rovnako nereagoval, bola zo strany žalobcu dňa 01.10.2012 podaná žaloba, následne bol dňa 11.10.2012 vo veci vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal odpor, ako dôvod pre podanie odporu žalovaný uviedol, že Zmluvu údajne vypovedal, toto tvrdenie doložil predložením kópie e-mailu v nasledovnom znení (preklad z angličtiny): „Vážená pani D., týmto ukončujem Zmluvu o poskytovaní účtovných a daňových služieb, podpísanú 21.01.2010 medzi Dolphin Slovakia s.r.o. a Mazars Accounting s.r.o., takže sa táto automaticky neobnoví, a teda skončí 31.12.2010. Prosím potvrďte doručenie tohto e-mailu a vzatie na vedomie ukončenia. S pozdravom, S. P., Dolphin Slovakia s.r.o.“. V zmysle kópie e-mailu predloženej žalovaným mal byť vyššie uvedený e-mail poslaný dňa 30.08.2010 a to iba na e-mailovú adresu radovej zamestnankyne žalobcu, pani F. D., ktorá v tom čase pracovala na pozícii účtovného asistenta. (údajný e-mail ďalej len „Výpovedný e-mail“). Súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že Zmluva bola vypovedaná Výpovedným e-mailom. Žalobca od začiatku sporu tvrdí, že jednoznačne nemá vedomosť o tom, že by jemu
alebo ktorémukoľvek z jeho zamestnancov bol niekedy doručený Výpovedný e-mail. Pre zistenie skutkového stavu bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne pani F. D., ktorá pred súdom uviedla, že si nie je vedomá toho, že by žalovaný bol Zmluvu vypovedal. Taktiež poukázal na to, že napriek tomu, že vo Výpovednom e-maily žalovaný žiada potvrdenie jeho prijatia a vzatie na vedomie ukončenia Zmluvy, zo strany žalobcu nebolo prijatie Výpovedného e-mailu nikdy potvrdené. Naviac žalovaný viac ani takéto potvrdenie nepožadoval, hoci na podanie výpovede mal odo dňa údajného odoslania Výpovedného e-mailu ešte mesiac. Vo všeobecnosti nemožno preukázať doručenie písomnosti predložením kópie automatickej odpovede na e-mail. Predloženie e-mailu s automatickou odpoveďou je vo všeobecnosti ťažko možno považovať za dôveryhodný dôkaz preukazujúci reakciu adresáta, ktorá potvrdzuje doručenie predmetného e-mailu. Naviac, treba si uvedomiť, že akúkoľvek takúto „kópiu automatickej odpovede“ môže vyprodukovať naozaj každý, a to v ľubovoľnom znení. Súdu preto nemôže stačiť ako potvrdenie doručenia dôležitej písomnosti iba takýto „dôkaz“.
6. Na podporu tvrdenia o údajnom doručení Výpovedného e-mailu predložil žalovaný súdu kópiu automatickej odpovede z e-mailovej adresy pani D.Č., v zmysle ktorej pani D.Y. v čase údajného poslania Výpovedného e-mailu (teda 30.08.2010), mala byť mimo kancelárie, a to až do 06.09.2010. Žalobca o odoslaní takejto automatickej odpovede nemá vedomosť. Pri predložení príslušných písomností a evidencie žalobcu sa však ukázalo, že v inkriminovanom čase mala V.. D. dovolenku iba v dňoch 30.08.2010 a 31.08.2010 a v čase od 02.09.2010 do 06.09.2010 bola v práci. Kópiu automatickej odpovede predloženú žalovaným teda nemožno považovať za dôveryhodný dôkaz okrem iného aj z dôvodu nepravdivosti údajov v nej obsiahnutých. Dobu skutočného čerpania dovolenky pani D. žalobca doložil. Žalobca sa domnieva, že pri uskutočnení tak dôležitého právneho úkonu ako je výpoveď zmluvy, ktorej obsahom sú pre žalovaného nie zanedbateľné povinnosti, mal žalovaný postupovať s náležitou obozretnosťou. V tejto súvislosti podotýkame, že pri všetkej ďalšej e-mailovej komunikácii, ktorá bola stranami predložená v konaní pred súdom a ktorá medzi stranami nie je sporná, bolo zvykom e-maily zároveň posielať (do kópie) aj ďalším pracovníkom na strane adresáta, väčšinou aj konateľovi žalobcu. Podľa jeho názoru súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, nakoľko doručenie Výpovedného e-mailu mal za preukázané iba na základe jeho fotokópie a údajnej automatickej odpovede, ktorej obsah však ani nezodpovedá realite, pričom s touto skutočnosťou podloženou dvoma listinnými dôkazmi sa prvoinštančný súd vôbec nevysporiadal. Súd ani počas konania nikdy nenavrhol, že by nami tvrdenú skutočnosť nesprávnosti obsahu automatickej odpovede bolo ešte potrebné ďalej preukazovať. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že Výpovedný e-mail bol doručený žalobcovi. Ak by aj Výpovedný e-mail bol býval doručený pani D., podľa názoru žalobcu by sa ani v takomto prípade nejednalo o doručenie Výpovedného e-mailu žalobcovi, nakoľko pani D. nebola ani štatutárom ani osobou oprávnenou konať alebo reprezentujúcou žalobcu v otázkach Zmluvy. Na rozdiel od prvoinštančného súdu sa žalobca nedomnieva, že písomne uzatvorenú zmluvu podpísanú štatutármi a s dohodnutou písomnou formou výpovede, je možné vypovedať e-mailom adresovaným radovému zamestnancovi druhej zmluvnej strany. Ďalej odvolateľ uviedol, že súd dospel k záveru, že e-mailom bola zachovaná písomná forma dohodnutá stranami pre výpoveď, pričom tento svoj záver súd opiera o ustanovenie § 40 ods. 4 Obč. zák., v zmysle ktorého je písomná forma zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami. Tento záver súdu by za daných okolností predstavoval významný precedens v slovenskej judikatúre. Je však nesprávny, a treba ho odmietnuť ako právne nedôsledný názor. Vyššie citované ustanovenie Obč. zák. nie je jedinou právnou normou upravujúcou zachovanie písomnej formy právneho úkonu. Výpovedný e-mail bol súdu predložený v podobe ako je zachytená v bode 1.8 vyššie a neobsahoval žiadnu prílohu (napríklad scan podpísanej výpovede) a nebol ani podpísaný elektronickým podpisom. V zmysle platnej právnej úpravy je pre naplnenie požiadavky písomnej formy právneho úkonu nevyhnutná písomnosť prejavu vôle a podpis osoby prejavujúcej vôľu. Dávame do pozornosti ustanovenie § 40 ods. 3 Obč. zák.: Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Žalobca v žiadnom prípade nezastáva názor, že pri zamýšľanom právnom úkone by nebolo možné zachovanie písomnej formy pri použití elektronických prostriedkov. Platnosť takéhoto úkonu je však podmienená podpisom konajúcej osoby. Podľa názoru žalobcu v tomto prípade bolo možné podanie výpovede elektronicky napríklad poslaním scanu listinnej formy výpovede vlastnoručne podpísanej konateľom alebo poslaním e-mailu so zaručeným elektronickým podpisom na e-mailovú adresu konateľa žalobcu. V zmysle § 40 ods. 3 druhá veta Obč. zák. je pre platnosť právneho úkonu možné podpis nahradiť mechanickými prostriedkami v
prípadoch, ak je to obvyklé. Nie je však možné považovať pripojenie mena k e-mailu za mechanický prostriedok nahradzujúci podpis. Absencia podpisu na právnom úkone s dohodnutou písomnou formou má za následok, že sa bude jednať o imperfectum negotium, teda o neplatný právny úkon, ktorý nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. Nedoručenie Výpovedného e-mailu žalobcovi jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania. Zo samotného Výpovedného e-mailu, ktorý nebol adresovaný a posielaný žalobcovi, ale iba radovej zamestnankyni žalobcu, vyplýva jeho nedoručenie žalobcovi. Nakoľko pripojenie mena pod text e-mailu v zmysle platného slovenského práva v žiadnom prípade nezodpovedá podpísaniu dokumentu konajúcou osobou pri právnom úkone s dohodnutou písomnou formou, je jednoznačné, že Výpovedný e-mail nie je podpísaný. V prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie, žiada aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu, že ide o rozhodnutie zásadného významu po právnej stránke. Má teda za to, že v napádanom rozsudku súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napádaný rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
8. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
9. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
10. Podľa ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
11. Podľa ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
12. V konaní bolo nesporné, že sporové strany dňa 21.01.2010 uzatvorili Zmluvu o poskytovaní účtovných a daňových služieb, kde podľa článku I, II. bod 2 bol žalobca povinný zostaviť účtovnú závierku a výpočet dane z príjmu pre žalovaného, najneskôr do 31. marca a žalovaný mal povinnosť za týmto účelom predložiť všetky relevantné dokumenty najneskôr do 10. februára príslušného roku. Platnosť uzavretej zmluvy bola dohodnutá do 31. decembra 2010, s tým, že vypovedať zmluvu bolo možné s 3- mesačnou výpovednou lehotou pred koncom platnosti zmluvy, inak sa zmluva automaticky predĺžila na rok 2011 a 2012. Dňa 27. januára 2012 zaslal žalobca žalovanému list, v ktorom ho požiadal o zaslanie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej uzávierky za rok 2011, na ktorý však žalovaný nereagoval a podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy mu vznikla škoda - ušlý zisk v sume 3.150 eur, čo predstavuje čiastku, ktorú by bol žalobca získal v prípade, ak by nedošlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného.
13. Spornou zostala skutočnosť, či e-mail, ktorý zaslal žalovaný pracovníčke žalobcu V.. F. D. dňa 30.08.2010, s ktorou bežne komunikoval a v ktorom oznámil, že nemá záujem na pokračovaní ďalšej spolupráce v roku 2012, na základe čoho mal žalovaný za to, že zmluva zanikla k 31.12.2011 a jej platnosť pre rok 2012 sa automaticky neobnovila, bol takou skutočnosťou, ktorý mal za následok platnú výpoveď uvedenej zmluvy. Ako aj posúdenie, či e-mailovú automatickú odpoveď od V.. D.Á.
v znení: „nebudem v kancelárii do 06.09.2010. Nech sa páči nakontaktovať sa na moju kanceláriu na čísle XX XXX X XX XX XX XX alebo zašlite Vašu správu priamo na hlavnú adresu spoločnosti Mazars I..sk“, možno považovať za doručenie výpovede spoločnosti.
14. Žalobca sa bránil tým, že e-mail od žalovaného, mu nikdy nebol doručený a z e-mailu predloženého žalovaným nie je zrejmé, kto tento e-mail zaslal, teda z takéhoto e-mailu nie je s istotou zrejmá vôľa žalovaného. E-mail žalovaného bol zaslaný V.. F. D., radovej zamestnankyni žalobcu, ktorá nie je a nikdy nebola zo strany žalobcu akokoľvek poverená zastupovať žalobcu, pokiaľ išlo o zmeny alebo ukončenie zmluvy. Žalobca na základe uzavretej zmluvy splnil svoju povinnosť v roku 2010 (spracovanie účtovnej evidencie žalovaného za rok 2009) a poskytol žalovanému služby za obdobie roku 2010. Žalobca mal za to, že zmluva je naďalej platná a zo Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá písomná forma ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou, pričom nedošlo k zachovaniu písomnej formy a taktiež zaslaný e-mail nebol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Použitie e-mailovej komunikácie pri tak dôležitom úkone je veľmi rizikové a riziko, že sa e-mail nedostal do sféry dispozície žalobcu, znáša žalovaný. Žalobca v konaní preukázal, že V.. D. mala v dňoch 30.08.2010 a 31.08.2010 dovolenku a v čase od 02.09.2010 do 06.09.2010 bola v práci.
15. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 Obč. zák.).
16. Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
17. Podľa ods. 2 písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. 18. Podľa ods. 3 písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
19. Podľa ods. 4 písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
20. Odvolací súd poukazuje na to, že pre zachovanie písomnej formy právneho úkonu stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a jeho písomnému prijatiu. Jednoduchá písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí: písomného prejavu a podpisu konajúcej osoby. Písomnosť prejavu spočíva v tom, že obsah prejavu je zachytený v texte listiny. Z listiny musí byť zjavné, kto ho urobil. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby, právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Podľa § 40 ods.3 Obč. zák. podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, ak je to obvyklé. Ak právny úkon urobil zástupca konajúceho, z listiny musí takisto vyplývať táto skutočnosť. V ust. § 40 ods. 4 Obč. zák. sa pripúšťa, aby bol právny úkon urobený modernými komunikačnými prostriedkami (telegraficky, ďalekopisom, elektronickými prostriedkami). Právny úkon urobený takouto formou zákon považuje za právny úkon urobený v písomnej forme, ak sú splnené dve podmienky: musí ísť o prostriedky, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a musí byť identifikovateľná osoba, ktorá takýmto spôsobom urobila právny úkon.
21. Výpoveď zmluvy je jednostranný právny úkon adresovaný druhej zmluvnej strane, ktorým sa ruší zmluvný záväzkový vzťah. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov sa spravuje ust. § 45 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Zvlášť významné bude doručovanie výpovede, odstúpenie od zmluvy, uplatnenie zodpovednosti za vady a pod.. Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“ treba chápať ako objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonov, t.j. dôjdenie e-mailu na adresu príjemcu. Dispozičná sféra adresáta je vymedzená dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby s tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe.
22. Je nesporné, že e-mail bol odoslaný konateľom žalovaného, je v ňom špecifikovaná zmluva, ktorá sa vypovedá. Tiež je nesporné a vyplýva to aj z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 14.05.2013, že kontaktná osoba pani D. bola navrhnutá zo strany žalobcu za kontaktnú osobu vo všetkých veciach týkajúcich sa účtovníctva. Z pracovnej zmluvy V.. D. vyplýva, že bola zaradená do funkcie účtovný asistent. V.. D. na pojednávaní dňa 19.11.2013 uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný ukončil zmluvu, žiaden e-mail vo svojej schránke nemala. K tvrdeniu súdu, že žalobca predloženými dokladmi o dovolenke V.. D. v deň výpovede zmluvy e-mailom nepreukázal skutočnú dĺžku trvania dovolenky svedkyne, odvolací súd dodáva, že táto skutočnosť nie je pre posúdenie platnosti výpovede rozhodujúca. Rozhodujúce je, že žalovaný vedel, že V.. D. koná len vo veciach týkajúcich sa účtovníctva, napriek tomu výpoveď zmluvy zaslal e-mailom na jej adresu. Zo Zmluvy nevyplýva, že V.. D. je kontaktnou osobou pre doručenie výpovede, resp. akýchkoľvek zmien týkajúcich sa zmluvy. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval výpoveď danú nekompetentnému pracovníkovi za neplatný právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák.. Zmluva naďalej trvá a je platná. Je predsa nepredstaviteľné, aby bola výpoveď zaslaná ktorémukoľvek pracovníkovi spoločnosti. Zmluva bola podpísaná zo strany žalobcu jej štatutárom, a preto mala byť výpoveď odoslaná e-mailom adresovaná jemu, čím by sa výpoveď dostala do dispozičnej sféry štatutárneho orgánu, ktorý je oprávnený konať za spoločnosť. Ak si žalovaný zvolil formu výpovede e-mailom, musí znášať riziko, že ak e-mail nebol adresovaný štatutárovi, resp. ním poverenej osobe, nemožno prijať záver, že sa výpoveď dostala do dispozičnej sféry žalobcu. Preto i automatická odpoveď V.. D. nie je možné považovať za prijatie výpovede, nakoľko nebola poverenou osobou na konanie za spoločnosť z titulu uzatvárania zmlúv ako i prijímania výpovede.
23. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že zmluva, ako ani zákon neustanovujú formu právneho úkonu ukončenia predmetného zmluvného vzťahu, napriek tomu výpoveď daná e-mailom zaťažuje dôkazným bremenom žalovaného, ktorý musí preukázať, že sa e-mail dostal do dispozičnej sféry oprávnenej osobe. Túto skutočnosť žalovaný nepreukázal.
24. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) v spojení s § 391 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bude súd považovať zmluvu za platnú a bude musieť posúdiť nárok žalobcu z titulu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obch. zák..
25. O náhrade trov konania rozhodne v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie.
26. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).