Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-237-2012.pdf
PDF · 129.6 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/237/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Adamečkovou v sporovej veci žalobcu: Mazars Accounting s.r.o., so sídlom Europeum Business Center, Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 35 947 373, v zast. Bartošík Šváby s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratrislava, IČO: 35 929 049 proti žalovanému: Dolphin Slovakia, s.r.o., so sídlom Pod Furčou 7, 040 01 Košice - mestská časť Dargovských hrdinov, IČO: 35 784 776, v zast. Mgr. Milan Karas, advokát s miestom výkonu advokácie Gajova 4, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 363 441 o zaplatenie 18.900,- EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.302,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.302,21 EUR od 11.08.2012 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti o zaplatenie 16.597,79 EUR z a m i e t a.
III. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 75,6 %. O výške náhrady trov konania rozhodne bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02.10.2012, doplnenou podaním doručeným súdu dňa 30.11.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 3.150,- EUR s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania, titulom ušlého zisku z dôvodu porušenia Zmluvy o poskytovaní účtovných a daňových služieb uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 21.01.2010 (ďalej tiež ako "Zmluva").
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu, na základe ktorej mal žalobca za dohodnutú cenu 3.150,- EUR pripraviť účtovnú závierku a výpočet dane z príjmu pre žalovaného, najneskôr do 31.marca a žalovaný mal povinnosť za týmto účelom predložiť všetky relevantné dokumenty najneskôr do 10. februára príslušného roku. Platnosť uzavretej zmluvy bola dojednaná do 31.12. 2010, s tým, že vypovedať zmluvu bolo možné s 3-mesačnou výpovednou lehotou pred koncom platnosti zmluvy, inak sa zmluva automaticky predĺžila na ďalší rok. Dňa 27.01.2012 zaslal žalobca žalovanému list, v ktorom ho požiadal o zaslanie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej uzávierky za rok 2011, na ktorý však žalovaný nereagoval a žalobcovi v dôsledku porušenia povinností vyplývajúcich zo zmluvy vznikla škoda - ušlý zisk v sume 3.150,- EUR, čo predstavuje čiastku, ktorú by bol žalobca získal v prípade, ak by nedošlo k porušeniu zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že Zmluva bola ukončená ku dňu 31.12.2011, nakoľko žalovaný mal vypovedať Zmluvu e-mailom zaslaným žalobcovi dňa 30.08.2010, na e-mailovú
adresu osoby uvedenej v zmluve ako kontaktná osoba žalobcu vo všetkých účtovných záležitostiach. S touto osobou žalovaný komunikoval v priebehu platnosti Zmluvy. V tejto e-mailovej správe žalovaný žalobcovi oznámil, že nemá záujem na pokračovaní ďalšej spolupráce v roku 2012. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že platnosť Zmluvy pre rok 2012 sa automaticky neobnovila. V roku 2012 už žalovaný služby žalobcu nevyužíval. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu uviedol, že e-mail od žalovaného, ktorým žalovaný vypovedal uzavretú zmluvu mu nikdy nebol doručený a rovnako z e-mailu predloženého žalovaným nie je zrejmé, kto tento e-mail zaslal, teda z takéhoto e-mailu, nie je s istotou zrejmá vôľa žalovaného. E-mail žalovaného bol zaslaný V.. F. D., radovej zamestnankyni žalobcu, ktorá nie je a nikdy nebola zo strany žalobcu akokoľvek poverená zastupovať žalobcu pokiaľ išlo o zmeny alebo ukončenie zmluvy.
3. Rozsudkom č.k. 42Cb/237/2012 - 207 zo dňa 25.09.2014 rozhodol Okresný súd Bratislava II tak, že žalobu žalobcu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania (ďalej tiež ako "Rozsudok"). Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 8 Cob/350/2014 - 223 zo dňa 30.11.2016 tak, že Rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho Uznesenia uviedol, že súd prvej inštancie bude zmluvu považovať za platnú a bude musieť posúdiť nárok žalobcu z titulu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že výpoveď zo zmluvy je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola zo strany žalovaného zaslaná e-mailom nekompetentnému pracovníkovi žalobcu. Ani zmluva a ani zákon neustanovujú formu právneho úkonu ukončenia zmluvného vzťahu, napriek tomu výpoveď daná e-mailom zaťažuje dôkazným bremenom žalovaného, ktorý musí preukázať, že sa e-mail dostal do dispozičnej sféry oprávnenej osobe.
4. Dňa 26.03.2018 bola súdu doručená žaloba žalobcu, na základe ktorej bolo na tunajšom súde vedené konanie pod sp.zn. 22Cb/76/2018. Žalobca sa v tomto konaní (sp.zn. 22Cb/76/2018) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 15.750,- EUR, a to titulom náhrady škody - ušlého zisku vo vzťahu k službám, ktoré mali byť poskytnuté žalovanému na základe tej istej Zmluvy, avšak za roky 2012 - 2016. V odpore voči platobného rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Bratislava II dňa 30.04.2018, sp.zn. 22Cb/76/2018 žalovaný uviedol, že žaloba žalobcu je nedôvodná. V súvislosti s účtovnými rokmi 2012-2016 žalobca ani raz neuskutočnil žiadny právny úkon voči žalovanému, ktorý by svedčil o tom, že považuje Zmluvu aj naďalej za platnú a nevyzval ho k poskytnutiu súčinnosti v podobe poskytnutia potrebných údajov a dokumentov. Žalobca žalovanému do dnešného dňa nedoručil žiadnu faktúru za poskytnuté služby v zmysle článku IV Zmluvy a prvýkrát si nárok za ušlý zisk uplatnil voči žalovanému až v roku 2017. Žalovaný tak namieta, že žalobca žiadne účtovné služby neposkytol a ani žiadnym spôsobom neurgoval žalovaného k poskytnutiu súčinnosti formou výzvy na predloženie podkladov a pod. Žalovaný zároveň namieta premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody, a to za obdobie rokov 2012 až 2014 v celkovej výške 9.450,- EUR. Žalobca v súvislosti s tvrdeniami žalovaného poukázal na to, že povinnosť poskytnúť súčinnosť bola povinnosťou žalovaného a je absurdné, ak žalovaný najskôr porušoval svoje povinnosti zo Zmluvy, a zároveň vytýkal žalobcovi, ktorý mu po celý čas tvrdil, že výpoveď Zmluvy je neplatná, že ho neupozorňoval ešte osobitnou výzvou. Námietka premlčania je nedôvodná, nakoľko žalobca si svoj nárok na náhradu ušlého zisku uplatnil už dňa 31.03.2017 (v konaní vedenom pod sp.zn. 42Cb/237/2012), keď sa žalobca domáhal zmeny žaloby. Súd však zmenu žaloby nepripustil. Preto na účely vyhodnotenia premlčania nároku žalobcu je potrebné zohľadniť, že žalobca si svoj nárok riadne uplatnil na súde už dňa 31.03.2017. Ušlý zisk žalovanému nevznikol v účtovnom roku, za ktorý mala byť služba poskytnutá, ale až v následnom kalendárnom roku, v ktorom by sa takáto služba poskytla a v ktorom by vznikol aj nárok žalobcu na odmenu za poskytnutie tejto služby.
5. Dňa 19.12.2018 vydal tunajší súd Uznesenie č.k. 42Cb/237/2012 - 440, ktorým rozhodol, že spája veci vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 42Cb/237/2012 a 22Cb/76/2018 na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp.zn. 42Cb/237/2012. Po spojení vyššie uvedených vecí žalobca uviedol, že žalobca bol a je povinný poskytovať žalovanému služby spočívajúce v zostavení riadnej účtovnej závierky a daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb, a to odo dňa účinnosti Zmluvy (21.01.2010) až dodnes. Túto povinnosť si však žalobca nemohol splniť, nakoľko mu žalovaný neposkytol súčinnosť (spolupôsobenie) potrebnú pre jej splnenie. Povinnosť súčinnosti spočívala v povinnosti žalovaného poskytnúť potrebné údaje na zostavenie (vypracovanie) účtovnej závierky a daňového priznania za predmetný účtovný rok, ktorá vyplývala zo Zmluvy, ale aj z povahy záväzku medzi
žalobcom a žalovaným a z obchodných zvyklostí v segmente poskytovania služieb, ktoré boli predmetom Zmluvy. Žalovaný neposkytol žalobcovi túto súčinnosť za roky 2011 až 2016. Naopak, žalovaný sa aktívne bránil v konaní o pôvodnej žalobe námietkou, že Zmluva bola ukončená výpoveďou ku dňu 31.12.2011, napriek tomu, že už vo vyjadrení žalobcu zo dňa 28.11.2012 mal žalovaný k dispozícii všetky relevantné argumenty svedčiace o tom, že Zmluva je platná a účinná a ním daná výpoveď je neplatná. Žalovaný svoje účtovné závierky a daňové priznania zostavoval a predkladal príslušným orgánom bez súčinnosti žalobcu. Žalobca má za to, že v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaného nemohlo dôjsť zo strany žalobcu k vypracovaniu účtovnej závierky a daňového priznania za účtovné roky 2011-2016 a preto žalobcovi nebola vyplatená zo strany žalobcu dohodnutá odmena za tieto služby, t.j. ušiel mu vo vzťahu k týmto šiestim účtovným obdobiam určitý zisk. Nebyť tohto porušenia povinnosti zo strany žalovaného, tak by sa majetok žalobcu o tento zisk určite rozmnožil. Ide o vzorový prípad vzniku škody v podobe ušlého zisku a existencie kauzálneho nexu medzi porušením povinnosti a vznikom škody v zmysle tzv. teórie podmienky, kde porušenie povinnosti predstavuje conditio sine qua non vzniku škody. V súvislosti s výpočtom ušlého zisku žalobca poukázal na reparačnú funkciu náhrady škody, pričom žalobca sa domáha toho, aby sa dostal do stavu, v ktorom by sa nachádzal, ak by si žalovaný riadne splnil svoju povinnosť a predložil žalobcovi všetky údaje potrebné na vypracovanie účtovnej závierky a daňového priznania na daň z príjmov právnických osôb. V takom prípade by žalobca vypracoval pre žalovaného predmetné účtovné dokumenty a žalovaný by zaplatil žalobcovi odmenu vo výške 3.150,- EUR za každý účtovný rok, t.j. spolu 18.900,- EUR za obdobie 6 účtovných rokov. Z povahy dohodnutej služby podľa Zmluvy vyplýva, že variabilné náklady žalobcu (t.j. náklady, ktoré žalobca musí vynaložiť na poskytnutie dohodnutej služby a ktoré ušetril z dôvodu, že pre porušenie povinnosti žalovaným dohodnuté služby neposkytol) sú v skutku zanedbateľné. Pri poskytovaní dohodnutej služby nevznikajú žalobcovi ani náklady na subdodávky, nakoľko je žalobca účtovníckou spoločnosťou a takéto služby poskytuje vlastnými odbornými kapacitami. Navyše, podstatná časť už aj tak zanedbateľných variabilných výdavkov žalobcu, ktoré by pri poskytovaní dohodnutej služby mohli vzniknúť, vôbec nebola súčasťou dohodnutej odmeny, ale mala byť platená osobitne (článok IV Zmluvy). Žalobca predložil jeho výkazy ziskov a strát za posledné roky, z ktorých vyplýva, že nie je možné identifikovať také náklady žalobcu, ktoré by boli ušetrené alebo ušetriteľné tým, že dohodnutá odmena nebola žalobcom poskytnutá. Preto nie je potrebné za účelom kalkulácie zisku ušlého žalobcovi z výšky zmluvne dojednanej odmeny nič odpočítať.
6. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu uviedol, že žalobca mal zákonnú povinnosť s odkazom na ustanovenie § 384 Obchodného zákonníka urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie hroziacej škody alebo jej zmiernenie, hlavne zabrániť jej vzniku alebo sa pokúsiť o jej zmiernenie. Ak tak poškodená strana neurobí, zaniká tým právo na náhradu škody. Generálna prevencia v období rokov 2012 - 2016 mala spočívať v tom, že žalovaný danému zamestnancovi pridelil iné pracovné úlohy pre iných klientov, aby nedošlo k jeho prestojom a ekonomickým škodám. Argumentácia žalobcu k výške uplatneného nároku je podľa názoru žalovaného nesprávna a zavádzajúca. Náhrada ušlého zisku sa určuje ako rozdiel medzi predpokladaným ziskom (výnosom) a nákladmi, ktoré bolo treba na jeho dosiahnutie vynaložiť.
7. Dňa 15.11.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že napriek skutočnosti, že sa nestotožňuje s predbežným právnym posúdením súdu o potrebe odborných znalostí, považuje za potrebné, nakoľko chce uspieť už na prvej inštancii a nechce sa spoliehať až na odvolacie konanie, vyhovieť predbežného právnemu názoru súdu a predložil súkromný znalecký posudok. Žalobca zároveň poukázal na to, že v prípade, ak dojednaná služba ubudne, nedochádza k prepusteniu zamestnanca a ani v prípade, že porovnateľná služba pribudne, nie je daný dôvod najímať nového zamestnanca a túto zákazku urobia existujúci zamestnanci, ktorým ani nevznikajú nadčasy. K tvrdeniam žalovaného ohľadom predchádzania vzniku škôd žalobca uviedol, že v prípade podnikania, kde má podnikateľ bežne voľné kapacity resp. kapacity, ktoré môžu byť podľa potreby využité aj efektívnejšie za účelom realizácie väčšieho objemu ďalších menších zákaziek, čo má byť prípad žalobcu, nie je možné vyvodiť, že pridelením inej úlohy zamestnancom by došlo automaticky k zamedzeniu vzniku škody. V skutočnosti by totiž takáto iná pracovná úloha pridelená zamestnancom žalobcu mohla byť bez problémov realizovaná aj popri službe, čo by ešte viac zvýšilo tržby žalobcu. Naopak, žalovaný mohol a mal zabrániť vzniku ďalšej škody, keďže kedykoľvek mohol a môže ukončiť Zmluvu a zabrániť tak jej automatickému predĺženiu, a to písomným ukončovacím prejavom uskutočneným najneskôr tri mesiace pred uplynutím aktuálnej doby trvania Zmluvy. Žalovaný nepreukázal, že zo strany žalobcu bola porušená povinnosť podľa § 384 Obchodného zákonníka. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach a to predovšetkým v súvislosti s výškou ušlého zisku.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkyne V.. F. D. ,výsluchom V.. N. M. a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 21.01.2010 uzavreli sporové strany Zmluvu o poskytovaní účtovných a daňových služieb, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu pre žalovaného poskytovať nasledovné služby žalovanému:
- príprava evidencie aktív na základe údajov poskytnutých klientom;
- zostavenie riadnej účtovnej závierky a riadneho daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb na základe skúšobnej súvahy a údajov poskytnutých klientom a v súlade so slovenskými účtovnými predpismi;
- kontrola účtovníctva.
Podľa článku II ods. 2 Zmluvy, klient (žalovaný) sa zaväzuje, že pripraví všetky dokumenty a údaje vo forme, ktorú požaduje Mazars (žalobca), do 10.februára 2010 na základe žiadosti zaslanej spoločnosťou Mazars (žalobcom). Mazars poskytne finálnu verziu účtovnej závierky a výpočtu dane z príjmu najneskôr do 31.marca 2010. V prípade, ak Klient nepripraví požadované dokumenty včas, spoločnosť Mazars nezaručuje dodržanie stanovených lehôt.
Podľa článku III Zmluvy si sporové strany dohodli odplatu za riadnu účtovnú závierku a daňové priznanie právnických osôb za ďalšie roky vo výške 3.150,- EUR.
Podľa článku IV Zmluvy, všetky poplatky uvedené v tomto návrhu sú bez DPH, vyplatených súm, cestovných nákladov a 3 % správneho poplatku. Klient uhradí zálohu do konca januára vo výške 2.000,- EUR pre prípravu účtovnej závierky a uzatvorenie. Poplatok za evidenciu aktív a zvyšný poplatok za vypracovanie účtovnej závierky je splatný do 30 dní odo dňa prevzatia faktúry vystavenej spoločnosťou Mazars.
Podľa článku VI Zmluvy, táto zmluva je platná odo dňa je podpísania oboma zmluvnými stranami do 31.decembra 2010. Platnosť zmluvy sa automaticky predĺži každý rok na základe tichej dohody, pokiaľ sa niektorá zo zmluvných strán nerozhodne zmluvu ukončiť tri mesiace pred uplynutím doby jej trvania alebo v prípade nezaplatených faktúr.
Medzi sporovým stranami nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému dojednané služby v roku 2011 za rok 2010.
V danom prípade bolo sporné, kedy došlo k ukončeniu Zmluvy o poskytovaní účtovných a daňových služieb. Žalovaný má za to, že Zmluva bola ukončená riadne a v súlade so zákonom ku dňu 31.12.2010 tým, že žalovaný zaslal e-mailom výpoveď predmetnej Zmluvy. Skutočnosť, že e-mail, ktorým žalovaný vypovedal zmluvu, sa dostal do sféry dispozície žalobcu má žalovaný za preukázanú zaslaním automatickej odpovede adresáta, v ktorej bolo uvedené, že adresát (zamestnankyňa žalobcu V.. F. D.) bude do 06. septembra mimo kancelárie. Žalovaný má za to, že zmluva, ako ani zákon neustanovujú formu právneho úkonu ukončenia zmluvného vzťahu. Rovnako právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol elektronickou formou, kedy žalobca akceptoval naskenovanú zmluvu opatrenú podpisom štatutárneho zástupcu žalovaného zaslanú e-mailom dňa 21.01.2010.
Svedkyňa V.. F. D. uviedla, že v čase podpisu zmluvy so žalovaným u žalobcu vykonávala resp. kontrolovala účtovníctvo pre klientov, teda aj pre žalovaného. Za žalovaného komunikovala s pánom S. P., pánom Š. a pani G. a počas trvania zmluvy so žalovaným komunikovalo viacero osôb. To, či v čase od 30.08.2010 do 06.09.2010 bola na dovolenke si nepamätá, avšak nie je si vedomá doručenia žalovaným spomínaného e-mailu. Svedkyňa potvrdila, že výkaz o vykonanej práci, z ktorého vyplýva, že dňa 30.08.2010 a 31.08.2010 mala evidovanú dovolenku robila ona. Pretože svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by žalovaný ukončil zmluvu, kontaktovala pána P. koncom roku 2011, nakoľko sa od pani G. dozvedela, že zmluva bola ukončená a preto ho požiadala o zaslanie dokumentu, ktorým zmluvu vypovedal. Medzi ňou a žalovaným bola zaužívaná e-mailová komunikácia a pokiaľ pán P. nereagoval, bol kontaktovaný telefonicky. Na to, že by ju niekto označil za kontaktnú osobu vo vzťahu k žalovanému si nepamätá.
Z predloženej e-mailovej komunikácie súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola zaužívaná e-mailová komunikácia. Z e-mailu zo dňa 30.08.2010 súd zistil, že tohto dňa (t.j. 30.08.2010) bol od žalovaného (S. P.) odoslaný e-mail na adresu žalobcu (zamestnankyni žalobcu: D. F.), obsahom ktorého bola výpoveď Zmluvy s tým, že zmluva sa nebude automaticky obnovovať, a teda končí dňa 31.12.2010. Zo strany žalobcu bola zaslaná automatická odpoveď- " nebudem v kancelárii do 06.09.2010, môžete sa nakontaktovať na kanceláriu alebo zaslať e-mail priamo na adresu žalobcu.
Z listinného dôkazu - žiadosť o dovolenku vyplýva, že svedkyňa V.. F. D. požiadala dňa 18.06.2010 o dovolenku na obdobie od 09.08.2010 do 13.08.2010 a dňa 24.08.2010 na deň 30.08.2010 a 31.08.2010.
Žalobca má za to, že zmluva nebola do dnešného dňa ukončená, naďalej trvá a je platná. Účtovná závierka za rok 2010 sa vyhotovila v roku 2011 a za rok 2011 až 2016 sa nerobila, nakoľko žalovaný neposkytol súčinnosť a nedodal doklady.
Z Listu žalobcu zo dňa 25.01.2012 súd zistil, že žalobca týmto listom vyzval žalovaného na riadne plnenie povinnosti v zmysle Zmluvy a predloženie dokumentov, ktorých zoznam mal tvoriť prílohu k tomuto listu. Príloha nebola do spisu doložená.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že za účtovné obdobia 2012 - 2016 žalovaný nevyzýval žalobcu na predloženie požadovaných dokladov. Zároveň, za účtovné obdobie 2011-2016 si žalobca u žalovaného neuplatnil dojednanú odmenu za účtovnú závierku podľa Zmluvy. Žalobca mal z konania žalovaného za to, že žalovaný nemá záujem na trvaní zmluvy, čo bolo žalobcovi známe už z podania odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 02.11.2012.
Z listu žalobcu nazvaného "Výzva na zaplatenie" zo dňa 01.08.2012 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu ušlého zisku vo výške 3.150,- EUR, ktorý mal žalobcovi vzniknúť z dôvodu neposkytnutia súčinnosti zo strany žalovaného, a to neposkytnutia dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej závierky za rok 2011. V predmetnej výzve samotný žalobca výslovne uviedol, že za účelom plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo Zmluvy poslal žalobca žalovanému dňa 27.01.2012 list, v ktorom žiada žalovaného o predloženie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej závierky za rok 2011.
Z Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.k. 8 Cob/350/2014 - 223 zo dňa 30.11.2016 vyplýva záver, ktorý je pre súd prvej inštancie záväzný, a to že výpoveď zo zmluvy je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola zo strany žalovaného zaslaná e-mailom nekompetentnému pracovníkovi žalobcu. Krajský súd v Bratislave zároveň uviedol, že súd prvej inštancie bude zmluvu považovať za platnú a bude musieť posúdiť nárok žalobcu z titulu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.
Žalobca listom nazvaným "Výzva na zaplatenie" zo dňa 28.03.2017 vyzval žalovaného na náhradu ušlého zisku vo výške 18.900,- EUR. Žalobca poukázal na to, že Krajský súd v Bratislave vyslovil záväzný právny názor, že Zmluva naďalej trvá a je platná. Ku dňu vyhotovenia výzvy nedošlo k jej ukončeniu. Napriek tomu žalovaný neposkytol žalobcovi súčinnosť a tak žalobcovi vznikla škoda nielen vo vzťahu k dohodnutej odmene vo výške 3.150,- EUR za vypracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za rok 2011, ktorá už je predmetom žaloby, ale aj vo vzťahu k odmene za vypracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za roky 2012 - 2016.
Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na ušlý zisk vo výške 3.150,- EUR, ktorý mu mal vzniknúť tým, že mu žalovaný neposkytol súčinnosť a nepredložil doklady potrebné pre poskytovanie dojednanej služby v roku 2012 (za rok 2011) . Po tom, ako Krajský súd v Bratislave Uznesením č.k. 8 Cob/350/2014 - 223 zo dňa 30.11.2016 zrušil Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 42Cb/237/2012 - 207 zo dňa 25.09.2014 a uviedol, že súd prvej inštancie bude zmluvu považovať za platnú a bude musieť posúdiť nárok žalobcu z titulu náhrady škody v zmysle § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, žalobca si žalobou doručenou na súd dňa 26.03.2018 uplatnil nárok na ušlý zisk aj za ďalšie roky, t.j. za roky 2012 až 2016 (pôvodne v konaní vedenom pod sp.zn. 22Cb/76/2018).
Z výsluchu svedkyne, V.. N. M. súd zistil, že svedkyňa nepracovala osobne na poskytovaní služieb žalovanému. V danom prípade v porovnaní s hodnotou a časom pre iných klientov sa nejednalo pre
žalobcu o významnú zákazku. Spracuje ju existujúci senior účtovník za pomoci asistenta pod dohľadom manažéra, jedná sa o interných zamestnancov žalobcu. Ak odíde porovnateľná zákazka, tak to nevedie k prepusteniu zamestnanca a rovnako, ak takáto zákazka pribudne, nenajíma sa nový zamestnanec, nakoľko sa jedná o jednorazovú zákazku a toho zamestnanca by nikto nezaplatil. Každý zamestnanec má priestor buď na vzdelávanie alebo aby mohol zobrať podobné zákazky. Je zvykom, že s klientmi komunikujeme a vyzývame ich na predloženie dokladov. K výsluchu svedkyne žalobca uviedol, že svedkyňa ako manažérka účtovného oddelenia žalobcu sa vie relevantne vyjadriť k nákladom, ktoré vznikajú v konkrétnom prípade poskytovania dojednanej služby. Svedkyňa v tejto súvislosti uviedla, že ohľadom poskytovania dojednanej služby nevznikajú žiadne dodatočné náklady, nekupuje sa žiadny tovar, nie sú potrebné žiadne subdodávky. Výsluchom svedkyne teda bolo preukázané, že neexistujú také náklady žalobcu, ktoré by boli ušetrené alebo ušetriteľné tým, že služba podľa Zmluvy nebola žalobcom poskytnutá. Preto nie je potrebné za účelom kalkulácie zisku ušlého žalobcovi z výšky zmluvne dohodnutej odmeny nič odpočítavať.
Zo znaleckého posudku č. 6/2019 vyhotoveného znalcom, N.. V.. S. Y., I., W..I.. vo veci stanovenia výšky ušlého zisku žalobcu vzniknutého v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného poskytnúť podklady a údaje potrebné na poskytnutie služby zostavenia riadnej účtovnej závierky a riadneho daňového priznania k dani z príjmu právnických osôb za roky 2011-2016 podľa Zmluvy súd zistil, že výška ušlého zisku žalobcu za roky 2011-2016 podľa Zmluvy bola znaleckým skúmaním stanovená na sumu 13.632,11 EUR. Bola vyrátaná ako výška očakávaného príjmu - 18.900,- EUR mínus výšky očakávaných výdavkov 5.267,89 EUR. Očakávané výdavky mali byť v jednotlivých rokov nasledovné: za rok 2011 vo výške 847,79 EUR, za rok 2012 vo výške 877,17 EUR, za rok 2013 vo výške 888,59 EUR, za rok 2014 vo výške 887,76 EUR, za rok 2015 vo výške 885,33 EUR a za rok 2016 vo výške 881,25 EUR.
9. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako "Obchodný zákonník"), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako "Občiansky zákonník"), písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 45 ods. 1 Občiansky zákonník, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.
Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.
Podľa § 384 ods. 1 Obchodného zákonníka, osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania a na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný v časti o zaplatenie 2.302,21 EUR spolu s príslušenstvom a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
11. Žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku vo výške 18.900,- EUR, ktorý mu mal vzniknúť tým, že žalovaný mu neposkytol súčinnosť a nepredložil potrebnú dokumentáciu pre vypracovanie účtovnej závierky a daňového priznania za účtovné obdobie roku 2011-2016.
12. Súd považoval za rozhodujúce znenie článku II ods. 2 Zmluvy, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal, že pripraví všetky dokumenty a údaje vo forme, ktorú požaduje žalobca, do 10.februára 2010 na základe žiadosti zaslanej žalobcom. Z uvedeného znenia Zmluvy vyplýva, že žalovaný bol síce povinný poskytnúť žalobcovi potrebnú dokumentáciu, avšak žalovaný bol povinný tak urobiť na základe žiadosti zaslanej zo strany žalobcu. V danom prípade nebolo sporné, že žalobca zaslal žalovanému žiadosť o predloženie dokladov iba v roku 2012 (t.j. žiadosť o predloženie dokladov týkajúcich sa účtovného obdobia 2011), pričom v nasledujúcich rokoch žalobca žalovaného už na predloženie dokladov nevyzýval. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že na strane žalobcu mohol vzniknúť nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku za obdobie roku 2011, za ktoré si žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a vyzval žalovaného na predloženie dokladov.
13. Pokiaľ ide o ďalšie účtovné obdobia, nakoľko si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nevyzval žalovaného na predloženie potrebnej dokumentácie, súd má za to, že mu nemohol vzniknúť a ani nevznikol nárok na náhradu ušlého zisku spôsobeného tým, že mu žalovaný nepredložil potrebnú účtovnú dokumentáciu. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 376 Obchodného zákonníka, podľa ktorého právo na náhradu škody sa poškodenému nepriznáva, ak nesplnenie povinnosti bolo spôsobené nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. V takomto prípade si poškodený zapríčinil škodu sám a preto osoba, ktorá inak poruší povinnosť zo záväzku, za túto škodu nezodpovedá. Nedostatok súčinnosti všeobecne potrebnej na plnenie záväzku v zmysle § 365 Obchodného zákonníka vylučuje omeškanie dlžníka, to znamená, že nemôže vzniknúť ani jeho povinnosť nahradiť škodu, lebo nedošlo ani k porušeniu jeho povinnosti. V súlade s článkom VI Zmluvy dochádzalo k jej automatickému prolongovaniu za tých istých podmienok ako boli pôvodne dojednané. To znamená, že zmluvné strany mali tie isté práva a povinnosti ako počas prvého roka jej platnosti. Preto bol žalobca podľa dojednaní uvedených v Zmluve povinný každoročne vyzývať žalovaného na predloženie požadovanej dokumentácie. Aj zo znenia listu žalobcu nazvaného "Výzva na zaplatenie" zo dňa 01.08.2012 je zrejmé, že žalobca si bol vedomý svojej povinnosti vyplývajúcej mu zo Zmluvy, keďže v predmetnom liste samotný žalobca uvádza, že za účelom splnenia svojich povinností vyplývajúcich žalobcovi zo Zmluvy poslal žalobca žalovanému list, v ktorom žiadal o predloženie dokumentácie potrebnej k príprave účtovnej závierky za rok 2011. S poukazom na uvedené považuje súd argumentáciu žalobcu, že uvedená povinnosť sa vzťahovala iba na prvé účtovné obdobie, t.j. rok 2010, nie na
ďalšie roky, za účelovú. K námietke žalobcu, že žalobca nie je povinný upozorňovať žalovaného osobitnou výzvou na to, že porušuje svoje povinnosti súd uvádza, že žalobca nebol povinný upozorňovať žalovaného na porušovanie Zmluvy, ale bol povinný splniť si povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy a vyžiadať si od žalovaného dokumentáciu potrebnú pre poskytnutie služieb podľa Zmluvy.
14. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd skúmal, či boli naplnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu (vo forme ušlého zisku) a v akej výške v súvislosti s účtovným rokom 2011. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 373 Obchodného zákonníka sú: (i) protiprávny úkon, (ii) vznik škody a (iii) príčinná súvislosť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o poskytovaní účtovných a daňových služieb, keď na výzvu žalobcu na predloženie požadovanej dokumentácie žiadnym spôsobom nereagoval a žalobcovi žiadne podklady za účtovný rok 2011 nepredložil. Vzhľadom na to, že žalovaný nepredložil žalobcovi požadovanú dokumentáciu, žalobca nemohol poskytnúť žalovanému dojednané služby a ani žalovaný žalobcovi neuhradil dojednanú odmenu. Uvedeným konaním došlo k ušlému zisku na strane žalobcu, t.j. k majetkovej ujme spočívajúcej v tom, že nedošlo k zväčšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo možné vzhľadom na okolnosti (pravidelný priebeh vecí) odôvodnene očakávať. Nepochybná je aj príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovaného a vznikom škody (ušlého zisku) na strane žalobcu.
15. Pokiaľ ide o výšku ušlého zisku, každá zo sporových strán poukazovala na rozdielny spôsob a metódu výpočtu výšky ušlého zisku. Nakoľko bola výška ušlého zisku medzi sporovými stranami sporná, žalobca v priebehu konania predložil znalecký posudok č. 6/2019 vyhotovený znalcom, N.. V.. S. Y., I., W..I.. (ďalej tiež ako "Znalecký posudok č. 6/2019"). Žalovaný síce namietal závery predloženého znaleckého posudku, avšak nepredložil vlastný súkromný znalecký posudok resp. nenavrhol nariadenie znaleckého dokazovania súdom, ktorým by mohli byť relevantným spôsobom spochybnené alebo vyvrátené odborné závery znalkyne uvedené v Znaleckom posudku č. 6/2019. Súd teda vychádzal zo záverov predloženého Znaleckého posudku č. 6/2019, nakoľko v konaní nebola preukázaná iná výšky ušlého zisku. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich bodoch tohto rozhodnutia súd považoval za relevantné údaje týkajúce sa ušlého zisku za rok 2011, pričom v súlade so závermi predloženého Znaleckého posudku č. 6/2019 stanovil jeho výšku na sumu 2.302,21 EUR ako rozdiel medzi výškou dojednanej odmeny (3.150,- EUR) a výškou očakávaných výdavkov za rok 2011 (847,79 EUR) .
16. Bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že uplatnenie nároku na ušlý zisk za účtovné obdobia roku 2012-2016 v danom prípade považuje za výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Počas týchto účtovných období (5 rokov) žalobca fakticky akceptoval nevykonávanie Zmluvy, keď si tak žalobca ako ani žalovaný neplnili žiadne povinnosti vyplývajúce z predmetnej Zmluvy, žalovaný si u žalobcu neuplatňoval žiadne nároky vyplývajúce z predmetnej Zmluvy a žalobca nikdy nevyzval žalovaného na predloženie dokumentácie potrebnej pre poskytnutie dojednanej služby. Žalobca až v roku 2017 (po 5 rokoch), po tom, ako Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že Zmluva je naďalej platná a účinná, si uplatnil u žalovaného peňažné nároky a vyzval žalovaného na náhradu ušlého zisku spolu vo výške 18.900,- EUR. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že podľa názoru odvolacieho súdu je síce Zmluva naďalej platná, avšak nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť, že obe zmluvné strany od roku 2012 fakticky nevykonávali žiadne práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej Zmluvy, a preto sa žalobca nemôže domáhať ochrany za porušovanie zmluvných povinností zo strany žalovaného, keď ani žalobca tieto povinnosti neplnil.
17. Súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného, teda tak súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený vo výške 2.302,21 EUR a preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 12,2 % a žalovaný v rozsahu 87,8 %, preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 75,6 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).