Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5P/33/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I sudcom Mgr. Tomášom Kelnerom v právnej veci maloletých detí: 1. H. J., narodený XX.X.XXXX, 2. G. J., narodený XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, deti rodičov - matky: U. J., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, R., zastúpená advokátkou Mgr. Helenou Farkašovou, so sídlom Žerotínová bašta 1, Nové Zámky, a otca: J. J., narodený X.X.XXXX, bytom K. str. XX, XXXXX L., Nemecká spolková republika, zastúpený advokátom JUDr. Jozefom Pirohárom, so sídlom Podzámska 29, Nové Zámky, v konaní o návrhu navrhovateľa - otca maloletých detí, na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I Súd nariaďuje návrat maloletých detí H. J., narodeného XX.X.XXXX a G. J., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len „maloleté deti“) do krajiny ich obvyklého pobytu, do Nemeckej spolkovej republiky. II Súd nariaďuje matke maloletých detí U. J., narodenej XX.XX.XXXX, aby maloleté deti navrátila na územie Nemeckej spolkovej republiky do 5 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. III V prípade, že matka maloletých deti v súlade s výrokom II. tohto uznesenia na územie Nemeckej spolkovej republiky nenavráti, je otec maloletých detí J. J., narodený X.X.XXXX, oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloleté deti prevziať za účelom ich návratu do krajiny obvyklého pobytu, t. j. na územie Spolkovej republiky Nemecko. IV Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom z 7.6.2022 sa navrhovateľ-otec (ďalej len „otec“) domáhal nariadenia návratu maloletých detí H. J., narodeného XX.X.XXXX a G. J., narodeného XX.XX.XXXX (ďalej len „maloletí“) do krajiny ich obvyklého pobytu, do Nemeckej spolkovej republiky. Návrh odôvodnil tým, že rodičia maloletých detí sa zosobášili XX.XX.XXXX, krátko po narodení ich prvého syna C., narodeného dňa XX.XX.XXXX, sa presťahovali zo Slovenska do Nemecka a odvtedy žili tam. V priebehu rokov sa narodili v Nemecku ďalší dvaja synovia, maloletí H. a G.. V priebehu roka 2022 spory medzi rodičmi eskalovali a vzhľadom na túto krízu sa dohodli, že spoločne vycestujú na Slovensko, aby na krátky čas navštívili rodinu a pokúsili sa ich vzťah vrátiť do normálu. Cestou na Slovensko sa rodina dňa 28.3.2022 zastavila v Passau a ubytovala sa v hoteli. Ráno dňa 29.3.2022 si musela rodina ešte urobiť rýchlotesty na Covid-19, aby mohli prejsť cez hranice. Keď sa otec s najstarším synom C. vrátili z rýchlotestu, matka sa s maloletým H. a G. a automobilom už v ubytovaní nenachádzali. Otec a najstarší syn C. sa vrátili vlakom domov, do Binau v Nemecku. Odvtedy bolo otcovi povolené komunikovať maloletými iba raz telefonicky, a potom už matka kontaktu otca s maloletými bránila. Matka dala jasne najavo, že sa do Nemecka nevráti a že otec maloletých už nikdy neuvidí. Pobyt oboch maloletých sa na Slovensku uskutočňuje bez súhlasu otca. Čo sa týka starostlivosti o maloletých, túto otec riadne vykonával v čase keď boli maloletí u neho doma - počas jeho práce sa starala o deti matka. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, matka bez súhlasu otca nebola

oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletých. Ďalej uviedol, že vytvoril podmienky pre návrat matky s maloletými, zabezpečil prenájom nehnuteľnosti, kde by mohla matka s maloletými bývať. Na Slovensku maloletí nie sú dostatočne zaopatrení, podmienky v ktorých sa momentálne nachádzajú nie sú dostatočné, nakoľko tam býva s nimi aj ďalšia rodina, a preto tam nie je dostatok miesta pre maloletých. Taktiež poukázal na skutočnosť, že na Obvodnom súde v Mosbachu (SRN) je vedené konanie pod sp. zn. , v ktorom otec žiada o zverenie detí do osobnej starostlivosti ako aj predbežné opatrenie, aby mu matka maloletých vydala. K návrhu otec doložil rodné listy maloletých, uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. -12 z 22.4.2022, úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky z 22.4.2022, potvrdenia, že maloletí majú detského lekára a škôlku a jasle v Nemecku, záznam z lekárskeho ošetrenia otca v psychiatrickou klinikou z 18.6.2022, potvrdenia o registrácii pobytu v Nemecku. 2. Matka žiadala návrh zamietnuť. Uviedla, že celý návrh otca je postavený na klamstvách. V roku 2011 sa s otcom a synom Arnoldom presťahovali do Nemecka, odvtedy sa im narodili ďalší dvaja synovia, H. a G.. Matka po materskej dovolenke nenastúpila späť do práce, nakoľko otec trval na tom, aby ostala doma a starala sa o deti. Postupne sa ich manželský vzťah zhoršoval, otec maloletých bol chorobne žiarlivý, vyvolával hádky, ktorých svedkami boli aj maloletí. Postupne zistila, že otec má rôzne psychické problémy, ktoré veľa krát vyústili do fyzického násilia, viac krát musela zasahovať polícia, avšak trestné oznámenie matka nepodala. Otec začal užívať drogy a pod ich vplyvom matku, aj v prítomnosti maloletých, fyzicky napádal alebo sa jej vyhrážal. Táto situácia nepriaznivo pôsobila na maloletých. Otca žiadala, aby vyhľadal odbornú pomoc, čo odmietol. Dňa 29.3.2022 bola situácia už neúnosná, a preto bola matka nútená aj s maloletým H. a G. odísť k svojim rodičom do R. na Slovensku. Do Passau išli všetci spolu, nakoľko otec chcel ísť s nimi. Po prenocovaní v Passau sa otec so synom C. rozhodol vrátiť sa do Binau, nakoľko sa nechcel stretnúť s rodičmi matky. Matka súhlasila a odišla na Slovensko s maloletým H. a G. sama. Počas cesty na Slovensko ju telefonicky kontaktoval syn C., pýtal sa, kde sú, otec na telefonát nereagoval. Dňa 6.4.2022 otec matke oznámil, že si príde pre maloletých a vezme ich späť do Nemecka. Dňa 20.4.2022 skutočne prišiel, nezaujímal sa však o maloletých, ale o spoločné auto, ktoré si chcel vziať so sebou do Nemecka. Nakoľko bol agresívny, matka zavolala políciu. Po rozhovore s hliadkou PZ matka auto odovzdala otcovi, ktorý auto zobral a odišiel, maloletí ho vtedy nezaujímali. Uviedla, že nie je pravdou, že otec nie je informovaný o maloletých, pravidelne mu matka telefonuje, posiela sms, od 29.3.2022 ich navštívil v R. 5 krát, v stretávaní s maloletými otcovi matka nebráni. Ďalej uviedla, že nie je pravdou, že o maloletých nie je postarané, čo vyplýva zo šetrení (aj neohlásených) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky (ďalej len „kolízny opatrovník“). Matka je s maloletým G. doma, hľadá si zamestnanie, maloletý H. navštevuje Materskú školu v obci R.. Obe deti majú detskú lekárku v R.. Počas pobytu v Nemecku až do nástupu na materskú dovolenku matka pracovala. Po materskej dovolenke bola nezamestnaná, avšak privyrábala si roznášaním letákov a časopisov, príležitostne pracovala pre mesto v rámci verejnoprospešných prác a službách pre seniorov. V Nemecku bývali naposledy v meste Binau, v podnájme, ktorý im skončil 30.4.2022. Po príchode na Slovensko matka kontaktovala kolízneho opatrovníka a žiadala o pomoc, dňa 8.4.2022 ju a maloletých matkini rodičia prihlásili na prechodný pobyt v obci R.. Dňa 11.4.2022 podala matka na Okresný súd v Nových Zámkoch návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci osobnej starostlivosti o maloleté deti, žiadala súd, aby maloletých zveril do jej osobnej starostlivosti, zaviazať otca, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou 350 eur na každé dieťa. Nakoľko v uvedenej veci je príslušný konať súd v Nemecku, Okresný súd Nové Zámky konanie zastavil. Matka sa odvolala, vo veci nebolo ešte právoplatne rozhodnuté. Matka tvrdí, že maloletých neuniesla, o tom, že s maloletými odchádza na Slovensko k svojim rodičom otca oboznámila, časť cesty ich aj sprevádzal. S maloletým H. musela vyhľadať detského psychológa, ktorý odporučil zúčastňovať sa psychologických sedení a minimalizovať kontakt s otcom. Na otca podala matka aj trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania, vec je v štádiu riešenia. V Nemecku na matku otec podáva rôzne nezmyselné trestné oznámenia. K vyjadreniu matka doložila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z 11.4.2022, odvolanie proti uzneseniu z 6.5.2022, trestné oznámenie z 30.5.2022, list Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, psychologickú správu na maloletého H., výmenný lístok na odborné vyšetrenie otca. 3. Kolízny opatrovník prešetril pomery maloletých detí, pričom uviedol, že vedú spisovú dokumentáciu k maloletým odo dňa 6.4.2022, kedy sa na úrad dostavila matka, ktorá uviedla, že s maloletými sa zdržiava na Slovensku od 29.3.2022. Posledné spoločné bydlisko ako aj trvalý pobyt má v Nemecku, v meste Binau. Po hádke s otcom maloletých sa dohodli, že pôjde na Slovensko k svojim rodičom a zoberie aj dve maloleté deti, aby si navzájom od seba oddýchli. Matka odišla s maloletými do rodnej obce k svojim rodičom, k otcovi sa už nechce vrátiť. Maloletý H. a G. sa narodili v Nemecku. Dôvod opustenia

spoločnej domácnosti bol psychický nátlak a fyzické týranie zo strany otca maloletých, trestné oznámenie v Nemecku nikdy nepodala, ale bola privolaná hliadka, keď ju otec fyzicky napadol. Maloletý C. ostal v starostlivosti otca a podľa tvrdenia matky je ním ovplyvňovaný. Matke bolo v tomto smere poskytnuté komplexné sociálne poradenstvo a zároveň bola poučená, že bez súhlasu otca maloletých detí nemôže ostať na území Slovenska. Ku kolíznemu opatrovníkovi sa dňa 22.4.2022 dostavil otec, ktorý uviedol, okrem rovnakých skutočností ako v podanom návrhu, že maloletý C. navštevuje strednú školu, maloletý H. je predškolák a maloletý G. nenavštevoval materskú školu, aj keď ho prihlásil. Uviedol, že matka vybrala peniaze za školné bez jeho vedomia. V roku 2020 mal podozrenie, že mu je manželka neverná, v marci tohto roku sa mu to potvrdilo. Počas spolužitia sa matka nikdy nestarala o domácnosť a maloletých, nevenovala sa im, nevarila, trávila veľa času na sociálnych sieťach pravdepodobne s cudzími ľuďmi. Z dôvodu dlhodobých problémov sa spoločne rozhodli, že pôjdu na dovolenku na Slovensko, aby im to pomohlo zachrániť ich vzťah. Počas cesty na Slovensko dňa 29.3.2022 ráno na hraniciach Nemecka s Rakúskom, v Passau, matka nechala otca so starším synom C. v hoteli, kde prespali. Matka odišla s maloletým G.om a H.om v aute a odvtedy nemal informácie o tom, ako sa maloletí majú, matka mu nedvíha telefón. Dňa 5.4.2022 otec pricestoval na Slovensko k rodičom matky do R.. Matka s ním odmietla komunikovať, nevidel maloletých, či sú v poriadku. Podľa otca sú matka aj stará matka nebezpečné, v rodine je fyzické násilie, ktoré používajú aj voči maloletým. Matke nikdy psychicky a fyzicky neubližoval, snažil sa ich manželstvo zachrániť. Je pravda, že mal nastavenú medikamentóznu liečbu, pretože sa nervovo zrútil po zistení, že ho manželka podvádza. Uviedol, že má záujem prevziať starostlivosť o maloleté deti, pretože podľa jeho názoru sa matka o maloleté deti nevie postarať, používa neprimerané výchovné metódy a fyzické tresty. Zároveň uviedol, že podal v Nemecku návrh na zverenie maloletých do jeho osobnej starostlivosti. Dňa 28.4.2022 a 27.5.2022 kolízny opatrovník prešetril pomery na strane matky maloletých na adrese pobytu v obci R., M. XXX/X. Bolo zistené, že býva v rodičovskom dome spolu so svojimi rodičmi C. O., nar. XX.XX.XXXX a F. O., nar. XX.XX.XXXX a s maloletými deťmi H.om a G.om. Matka má spolu s maloletými deťmi vyčlenenú izbu, ktorú má zariadenú a zabezpečené všetky potrebné veci. Počas šetrenia v domácnosti matky zavolal otec matke, ktorá dala rozhovor na hlasitý odposluch, v ktorom sa otec matke viac krát vyhrážal, že keď sa nevráti domov, tak ju zničí psychicky aj finančne. Matka uviedla, že maloletý H. je zapísaný do 1. ročníka do Základnej školy v R.e a maloletý G. je zapísaný do Materskej školy v R.e, kde majú aj obaja maloletí detskú lekárku. O maloletých otca informuje, navštívil ich asi 5 krát aj spolu s maloletým C., nie je pravda, že keď sa otec ohlási, že zabraňuje jeho styku s maloletými deťmi. Naposledy bol otec s maloletými dňa 20.4.2022. Matka bola zo strany kolízneho opatrovníka poučená, aby kontaktovala Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, prejavila záujem o zmierlivé riešenie prostredníctvom zmierovacieho konania. Matka ďalej uviedla, že už počas spoločného života rodičia maloletých nemali rovnaké názory na výchovu a starostlivosť o maloleté deti, problémy boli dlhodobé. Opakovane sa snažila situáciu riešiť, otec však nespolupracoval a nechcel riešiť ich problémy. Matka sa rozhodla ostať na Slovensku pre vyhrážky otca (že jej odtrhne hlavu, vytrhá vlasy a častoval ju rôznymi vulgarizmami). Je pravdou, že matka je v súčasnej dobe bez súhlasu otca na území Slovenska, on im však pôvodne ten súhlas dal. Matka s maloletým Maximiliánom navštevuje psychológa v Y. p. R. U., nakoľko potrebuje pravidelnú zdravotnú starostlivosť pre nočné pomočovanie sa. Matka bola zo strany kolízneho opatrovníka informovaná, že otec si na Okresný súd Bratislava I podal návrh na nariadenie návratu maloletých deti do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní do Nemecka- č.k. . Matka sa však s maloletými odmieta vrátiť do Nemecka, je ochotná sa s otcom dohodnúť na stretávaní. Otec je s maloletými v telefonickom kontakte alebo cez videohovor. Matku opakovane prostredníctvom sms obťažuje, prezvoní ju, aby bolo vidno, že ju kontaktuje, ale v skutočnosti nevolá. Matka mu pravidelne posiela fotky aj informácie o maloletých. Chce nájsť na Slovenska prácu, zabývať sa a žiť pokojný život bez stresov a vyhrážok, v súčasnej dobe však nemá žiadny príjem, prídavok na deti dala pozastaviť, až keď už boli na Slovensku. Otec na maloleté deti poslal 250 Eur, z čoho 150 eur bola škôlka v Nemecku a 100 Eur na poistenie auta. 4. Na pojednávaní dňa 14.7.2022 kolízny opatrovník uviedol, že matka s maloletými opustila Nemecko bez súhlasu otca a má zato, že návrh na nariadenie návratu maloletých detí na územie ich obvyklého pobytu je dôvodný. Z tohto dôvodu navrhol súdu nariadiť návrat maloletých do ich miesta obvyklého pobytu, teda do Nemecka. Kolízny opatrovník nespochybňoval výrazný rodičovský konflikt medzi rodičmi maloletých detí, ktorý je vo vzťahu k maloletým určite nutné riešiť, avšak v tejto súvislosti sa stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.4.2022, ktorý návrh matky na vydanie neodkladného opatrenia vo veci úpravy výkonu rodičovských práva a povinností zastavil z dôvodu, že v tejto veci je právne príslušný konať nemecký súd.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, a to návrh otca, plná moc, rodné listy maloletých detí G.a a H.a, Uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č.k. -12 zo dňa 22.4.2022, Úradný záznam kolízneho opatrovníka zo dňa 22.4.2022, prihlásenie na pobyt, potvrdenie od H.. R. P. + preklad, potvrdenie o návšteve Materskej školy + preklad, potvrdenie z matriky + preklad, potvrdenie o návšteve Materskej školy + preklad, ambulantná správa zo dňa 18.6.2022 + preklad, potvrdenie o pobyte, správa kolízneho opatrovníka zo dňa 14.06.2022, oznámenie Centra pre medzinárodno-právnu ochranu detí a mládeže zo dňa 17.6.2022, vyjadrenie matky, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na Okresnom súde v Nových Zámkoch, odvolanie matky proti Uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22.4.2022, č. k. -12, trestné oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 26.5.2022, oznámenie matky pre Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže, charakteristika správania zo dňa 13.6.2002, vypracované F. stredisko podpory vývinu, lekárska správa v nemeckom jazyku, správa z laboratória o vyšetrení otca - screening na drogy zo dňa 27.04.2022, potvrdenia o negatívnych Covid testoch otca a maloletého C. zo dňa 29.3.2022, potvrdenie o podávaní žiadosti na predprimárne vzdelanie na šk.rok 2022/2003 zo dňa 4.5.2022, rozhodnutie riaditeľky MŠ R. o prijatí maloletého H.a do MŠ zo dňa 11.4.2022, rozhodnutie riaditeľa ZŠ R. o prijatí žiaka H.a do 1. ročníka ZŠ zo dňa 12.4.2022, potvrdenie MŠ R. zo dňa 12.7.2022, správa MŠ R. - pozorovanie dieťaťa predškolského veku - maloletý H. zo dňa 12.7.2022, potvrdenie neziskovej organizácie - cesta sv. O. z C. zo dňa 13.7.2022, osvedčenie o získanom vzdelávaní pre matku o tom, že úspešne absolvovala kurz opatrovania zo dňa 25.5.2022 v slovenskom a v nemeckom jazyku, zápisnica z informatívneho výsluchu maloletého H.a a C. zo dňa 14.7.2022. 6. Predmetom konania je rozhodnutie o návrhu otca na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (tzv. návratové konanie). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. (ďalej ako „Dohovor“ alebo „Haagsky dohovor“). Nemecká spolková republika a Slovenská republika sú týmto Dohovorom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ustanoveniach a nasl. . 7. Podľa , Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky. 8. Podľa článku 1 Dohovoru, cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

9. Podľa článku 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona, alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. 10. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov. 11. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

12. Podľa článku 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa. 13. Podľa čl. 14 Dohovoru pri hodnotení, či došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu podľa článku 3, môžu justičné alebo správne orgány dožiadaného štátu bezprostredne prihliadnuť na právny poriadok štátu obvyklého pobytu dieťaťa, ako aj na súdne alebo správne rozhodnutia bez ohľadu na to, či boli v štáte obvyklého pobytu formálne uznané alebo nie, aj bez osobitného konania, ktorého účelom je dôkaz cudzieho práva alebo uznanie cudzieho rozhodnutia, ktoré by sa inak muselo uplatniť. 14. Podľa článku 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. 15. Podľa článku 2 bod 9 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 16. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie" znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; b. a za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. V zmysle Nariadenia Rady, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa. 17. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. 18. Podľa ustanovenia o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy. 19. Nadväzujúc na uvedené súd uvádza, že v rámci návratového konania súd rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa, v tomto konkrétnom prípade deti, do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 Dohovoru. Výnimky podľa článku 13 je pritom potrebné v zmysle Dohovoru vykladať reštriktívne a mať pri jeho aplikácii na zreteli, že vo svojej podstate ide proti hlavným cieľom Dohovoru. 20. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a

majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby či záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ustanovením ). 21. Dokazovanie v predmetnom konaní preto súd zameral a vykonal v rozsahu potrebnom výlučne na zistenie skutočností nevyhnutných pre posúdenie, či bolo v danom prípade premiestnenie alebo zadržanie maloletých detí neoprávnené, s čím v súvislosti bolo potrebné odpovedať na otázky: aká je krajina obvyklého pobytu maloletých detí H. a G.a J.; či otec nadobudol a skutočne vykonával opatrovnícke právo k maloletým deťom a v prípade, ak súd zistí, že návrat maloletých detí je potrebné nariadiť, či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu. 22. V súvislosti s ustálením krajiny obvyklého pobytu maloletých detí ako jedným z kritérií pre možnosť postupu podľa Haagskeho dohovoru, vychádzal súd zo skutočností nesporne zistených v priebehu dokazovania, na základe ktorých prijal súd záver, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí bezprostredne pred ich premiestnením na územie Slovenskej republiky dňa 29.3.2022 bolo Nemecko. 23. Z listinných dôkazov predložených súdu otcom, ale aj matkou, výpovedí obidvoch rodičov mal súd za zistené, že maloleté deti bezprostredne pred ich premiestnením z Nemecka na územie Slovenskej republiky matkou bez súhlasu otca dňa 29.3.2022 žili so svojimi rodičmi, manželmi, (ktorí uzatvorili manželstvo pred narodením detí, dňa 27.11.2004), až do 29.3.2022, kedy matka odišla s maloletými deťmi H.om a G.om z hotela v Passau, v ktorom boli ubytovaní počas cesty na Slovensko. Uvedené sa udialo bez vedomia otca, ktorý s najstarším synom C., narodeným XX.X.XXXX si šiel urobiť rýchlotesty na Covid-19, aby mohli prejsť cez hranice. Najstarší syn C. ostal s otcom. Rodičia viedli v Nemecku súkromný (manželstvo a spoločná domácnosť) aj pracovný život. Obe maloleté deti sa narodili vo L., Nemecko, maloletý H. navštevoval od 12.2.2021 Evanjelickú materskú škôlku v Binau, Nemecko, maloletý G. mal k dispozícii miesto v jasliach, u detskej lekárky R. P. im bola de facto až do odchodu na Slovensko poskytovaná zdravotná starostlivosť (ako vyplýva z potvrdení lekárkou, že obe maloleté deti boli od roku 2021 v jej odborno-lekárskej starostlivosti). Rodičia, ako aj ich všetky maloleté deti, mali od 1.2.2021 evidovaný pobyt na adrese K. Str. 29, XXXXX L., Nemecko. Na Obvodnom súde v Mosbachu, Nemecko, je vedené konanie pod sp. zn. , ktorého predmetom je návrh otca o zverenie do jeho osobnej starostlivosti, čo matka nerozporovala. Matka sa tiež obrátila na slovenský súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, predmetom ktorého je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Okresný súd Nové Zámky uznesením č. k. -12 z 22.4.2022 konanie zastavil, pričom poukázal na skutočnosť, že slovenský súd nemá právomoc vo veci konať. Súd vykonal aj výsluch maloletého H.a a jeho staršieho brata C.a, a to za účelom zistenia ich názoru. Z ich výsluchu jednoznačne vyplýva skutočnosť, že medzi rodičmi je eskalovaný vážny konflikt, pričom deti to vnímajú. Súd nevykonal výsluch maloletého G.a, a to vzhľadom na jeho vek (narodený XX.XX.XXXX) súd nepovažoval tento výsluch za účelný. Súd pri zisťovaní názoru maloletých detí však poukazuje, že jedná sa o maloleté deti, ktoré nemajú dostatočné zručnosti (a to najmä v prípade maloletého H.a, ktorý je v predškolskom veku) na sformovanie svojho vlastného názoru do tej miery, aby naň nemali vplyv vonkajšie faktory. 24. Nebolo sporné, že maloleté deti trávili čas aj na Slovensku. Tieto pobyty súd so zreteľom na skutočnosť, že matka zo Slovenska pochádza a má tu rodičov a ďalších príbuzných, považuje za prirodzenú súčasť života detí pochádzajúcich z „medzinárodných“ manželstiev. Podstatným pre vyhodnotenie ich vplyvu vo vzťahu k ustáleniu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí bol ich účel a charakter. V konaní bolo preukázané, že centrom životných záujmov rodiny, teda matky, otca a maloletých detí bolo Nemecko. V Nemecku obaja rodičia, vrátane matky dlhodobo, už pred narodením detí pracovali, viedli spoločnú domácnosť, narodili sa tam obe ich maloleté deti (H. a G.), ktoré v Nemecku mali na základe dohody rodičov vybudované zázemie v podobe bývania, zdravotnej starostlivosti, návštevy predškolského zariadenia. V tomto zázemí vybudovanom rodičmi, manželmi si prirodzene budovali sociálne kontakty a rovesnícke väzby. Skutočnosť, že matka prihlásila maloleté deti v Slovenskej republike, v mieste bydliska jej rodičov na prechodný pobyt, nie je vzhľadom na výsostne evidenčný charakter takéhoto pobytu právne významnou pre posúdenie krajiny obvyklého pobytu maloletých, a to bez ohľadu na to, že k prihláseniu došlo zrejme bez súhlasu otca. Rovnako bez súhlasu otca došlo zrejme aj k prihláseniu maloletých do Materskej a Základnej školy v R.e a k zmene detského lekára. 25. Opierajúc sa o vykonané dôkazy vyhodnotené v predchádzajúcich odsekoch, konajúci súd ustálil ako krajinu obvyklého pobytu maloletých detí bezprostredne pred ich premiestením matkou na územie Slovenskej republiky, Nemecko. V prospech uvedeného záveru svedčia aj už podrobne odôvodnené zistené skutočnosti, a to že maloletí obidve maloleté deti sa narodili v Nemecku, vo L., rodičom, ktorí sú

manželmi, v Nemecku viedli spoločnú domácnosť, pracovali tam. Maloleté deti sú v Nemecku zdravotne poistené, zdravotnú starostlivosť majú zabezpečenú v zdravotníckom zariadení, ktoré pravidelne podľa dôkazu predloženého otcom od roku 2021 až do ich premiestnenia na Slovensko navštevovali. 26. V nadväznosti na všetky doterajšie závery, súd s poukazom na článok 3 Dohovoru prijal záver, že maloleté deti H. a G. mali bezprostredne ich premiestnením na územie Slovenskej republiky, ku ktorému došlo konaním matky dňa 29.3.2022 obvyklý pobyt na území Nemecka, ktorý nadobudli na základe dohody rodičov, ktorí sú manželmi, pričom jurisdikciu nad deťmi vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckych právach vykonáva nemecký súd. 27. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou nadobudnutia a výkonu opatrovníckeho práva k maloletým deťom. Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov, rodných listov maloletých detí, vyvodil konajúci súd jednoznačný záver, že ide o deti ku ktorým nadobudli a vykonávajú opatrovnícke práva obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo k maloletým deťom zo zákona, toto opatrovnícke právo aj riadne vykonával, bolo tak nad všetky pochybnosti preukázané, že bez súhlasu otca matka nebola oprávnená rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí. Matka nadobudnutie opatrovníckeho práva otca nenamietala, spochybňovala však jeho výkon, argumentáciou založenou na tvrdeniach, že otec bol chorobne žiarlivý a často vyvolával hádky, svedkami, ktorých boli aj maloleté deti, že u otca zistila rôzne psychické problémy, ktoré veľakrát vyústili do fyzického násilia voči matke, že otec začal požívať drogy a pod ich vplyvom matku viackrát aj v prítomnosti detí fyzicky napadol. Táto argumentácia matky sa v konaní ukázala ako nedôvodná, bez opory vo vykonanom dokazovaní, na základe ktorého bolo zistené, že rodičia maloletých ako manželia žili v spoločnej domácnosti až do 29.3.2022, otec spoločne s matkou teda opatrovnícke aj skutočne vykonával, pričom tvrdenia matky k tejto otázke sa týkali skôr kvality starostlivosti. Táto okolnosť je však vo vzťahu k návratovému konaniu, ktoré ako už bolo vysvetlené vyššie nie je konaním opatrovníckym, ale konaním predbežným, v ktorom je potrebné ustáliť výlučne otázku jurisdikcie nad maloletými deťmi, irelevantná. 28. Súdu tak zostalo ustáliť napokon otázku, či premiestnenie maloletých detí bolo vykonané neoprávnene. Ako už vyplýva z predchádzajúcich odsekov, neoprávneným premiestnením, alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností (článok 3 Dohovoru). Súd mal na základe výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že v danom prípade matka premiestnila maloleté deti dňa 29.3.2022 bez súhlasu otca, resp. opatrovníckeho súdu krajiny obvyklého pobytu maloletých detí. Od 29.3.2022 tak trvá protiprávny stav neoprávneného premiestnenia maloletých detí matkou na územie Slovenskej republiky, teda mimo územia krajiny ich obvyklého pobytu. Tieto skutočnosti matka dôkazmi spôsobilými preukázať súhlas otca s premiestnením maloletých detí na územie Slovenskej republiky nespochybnila. 29. Na uvedenom závere nič nemení ani obrana matky vychádzajúca z argumentácie matky, že podala na Okresný súd Nové Zámky návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom konanie bolo zastavené. Niet preto pochybností, že matka súhlasom súdu s premiestnením detí na územie Slovenskej republiky nedisponuje ani na základe súdneho rozhodnutia. Jej neoprávnené konanie zo dňa 29.03.2022 tak nebolo legalizované ani žiadnymi rozhodnutiami súdov. 30. Súd zároveň konštatuje, že navrhovateľ, otec maloletých detí podal návrh na nariadenie návratu maloletých detí do cudziny pri neoprávnenom premiestnení, resp. zadržaní na tunajší súd dňa 7.6.2022, vzhľadom k čomu nebolo sporným, že jednoročná lehota daná ustanovením článku 12 Dohovoru bola v danom prípade splnená. 31. Matka v konaní žiadala návrat maloletých detí na územie Nemecka nenariadiť s poukazom na článok 13 písm. b) Dohovoru, citovaný v odseku 13 tvrdiac, že v prípade nariadenia návratu maloletých detí do Nemecka by im hrozilo vážne nebezpečenstvo fyzickej a duševnej ujmy. Súd sa však s týmto tvrdením matky nestotožnil, poukazujúc pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28.02.2018. Ústavný súd SR v predmetnom uznesení uviedol, že rodič, ktorý neoprávnene premiestni dieťa z miesta jeho obvyklého pobytu, zasiahne nielen do práv druhého rodiča (najmä jeho práva na starostlivosť o dieťa a jeho výchovu), ale aj do práv samotného dieťaťa, najmä práva byť vychovávané oboma rodičmi (čl. 7 a č. 18 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na to, aby

nebolo nezákonne premiestnené do zahraničia a nevrátené späť (č. 11 Dohovoru o právach dieťaťa), práva na nezasahovanie do jeho súkromného života, rodiny a domova (čl. 16 Dohovoru o právach dieťaťa), ako aj práva nebyť dočasne alebo trvalo zbavené svojho rodinného prostredia (č. 20 Dohovoru o právach dieťaťa). Ústavný súd poukázal v rozhodnutí aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP, napr. vo veci G.N.. proti Poľsku z 19.07.2016), z ktorého okrem iného vyplynulo, že výnimky na nariadenie návratu podľa Haagskeho dohovoru (tak ako už judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo rozhodnutí sp. zn. zo dňa 27.04.2015) musia byť uplatňované striktne. Ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru, nemôže vzniknúť len z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa uniesol alebo ho neoprávnene zadržiava. Odlúčenie, nech je pre dieťa akokoľvek zložité, automaticky nespĺňa test existencie vážneho nebezpečenstva. 32. Ústavný súd SR sa v rozhodnutí zaoberal aj ďalšou situáciou aplikovateľnou na daný prípad (vo vzťahu k argumentácii matky proti nariadeniu návratu), a to, že ujma, ktorá je relevantná ako dôvod pre nenariadenie navrátenia dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nemôže byť len bežná (teda taká, ku ktorej spravidla dochádza, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už zžilo a cíti sa v ňom dobre), ale musí byť vážna a týkať sa podstatných okolností života dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Výnimka, ktorá spočíva v hrozbe vážnej ujmy v zmysle uvedeného článku Haagskeho dohovoru, neposkytuje súdu štátu, do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať, kde bude dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie, rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu vo veci starostlivosti o dieťa pred súdom štátu, kde malo dieťa pobyt pred únosom (opäť z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.04.2015). Vo svetle citovanej judikatúry nebolo možné zo strany súdu prisvedčiť argumentácii matky, že na Slovensku má matka vytvorené lepšie podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. 33. Nadväzujúc na spomenutú judikatúru Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR súd uvádza, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že vo vzťahu k rozhodovaniu o opatrovníckom práve k maloletým deťom vykonáva jurisdikciu nemecký súd, pred ktorým bolo aj v čase rozhodovania o návrhu navrhovateľa vedené konanie o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V tejto súvislosti možno konštatovať nielen to, že krajinou obvyklého pobytu maloletých detí je Nemecko, ale v kontexte s uvedeným nemožno mať žiadne pochybnosti o bezpečnom návrate maloletých detí na jeho územie, nakoľko nebolo žiadnym relevantným spôsobom zo strany matky spochybnené, že by krajina obvyklého pobytu maloletých detí nebola pripravená zabezpečiť aj prostredníctvom súdnych rozhodnutí, resp. opatrení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí akúkoľvek ochranu, pre prípad, že by sa to ukázalo ako potrebné. V čase rozhodovania súdu o návrhu otca žiadna takáto hrozba vyžadujúca si zabezpečenie primeraných opatrení zistená nebola. Je nesporné, že medzi rodičmi je eskalovaný vážny a hlboký konflikt, situácia spojená s odchodom matky zo spoločnej domácnosti s maloletými deťmi sa vyhrotila do tej miery, že do riešenia konfliktu medzi rodičmi bola zapojená polícia, matka tiež vyhľadala pomoc sociálnych služieb. Na základe týchto skutočností však aj kontexte s dotknutým rozhodnutím Ústavného súdu SR, na ktorého závery súd podrobne poukazoval v odseku 31 a 32 odôvodnenia, pri jeho správnej aplikácii nemožno súdu vyvodiť záver o opodstatnenosti odmietnutia nariadenia návratu maloletých detí na územie Nemecka, keďže sa v ňom výslovne uvádza, že podstatnou ujmou nie sú napríklad samotné negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa. Ako bolo ustálené vykonaným dokazovaním, v Nemecku má rodina zabezpečené bývanie, otec v Nemecku pracuje, súd sa preto v plnej miere stotožnil s tvrdením otca, že má dostatočný príjem na zabezpečenie vyhovujúcich podmienok pre maloleté deti po návrate. 34. Poukazujúc na všetky zistené skutočnosti, právne normy a ne nadväzujúce právne závery súdu odôvodnené v tomto rozhodnutí, posúdil súd návrh otca ako dôvodný a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, na územie Nemecka. Sumarizujúc všetky závery týkajúce sa zisteného skutočného stavu veci zastáva súd názor, že okamžitý návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu je v danom prípade v ich najlepšom záujme, preto súd rozhodol tak, že nariadil návrat maloletých detí H.a a G.a J. do krajiny ich obvyklého pobytu do Nemecka v znení výroku tohto rozhodnutia. 35. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu.