Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoKR-4-2021.pdf
PDF · 107.86 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoKR/4/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: KOGAL STEEL s.r.o., so sídlom Mierová 94, 066 01 Humenné, IČO: 47 040 181, proti žalovanému: MAKS-D, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, právne zastúpeného: Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4E, 040 01 Košice, IČO: 47 244 488, v spore o určenie pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 16. decembra 2020 č.k. 22Cbi/1/2020-81, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2019 do reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu MAKS-D, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/1/2019, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 409/2, v celkovej výške 15.357,53 Eur, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená. Výrokom II. určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2019 do reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu MAKS-D, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/1/2019, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 409/2, v celkovej výške 5.255,10 Eur, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená. Výrokom III. určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2019 do reštrukturalizačného konania na majetok úpadcu MAKS-D, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 1, 972 71 Nováky, IČO: 36 332 534, vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 40R/1/2019, evidovaná v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 410/3, v celkovej výške 2.522,50 Eur, je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky oprávnená. Výrokom IV. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal určenia popretých pohľadávok, tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.
1.3. Žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
1.4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 124 ods. 1, 2, 3, 4, 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“) a na základe zisteného skutkového stavu s vec právne posúdil nasledovne.
1.5. Predmetom prejednávanej veci bola žaloba o určenie popretej pohľadávky (incidenčná žaloba). Súd prvej inštancie zistil, že aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná, že správca prihlásené pohľadávky poprel v zákonom stanovenej lehote na popieranie pohľadávok, a že žalobca podal určovaciu žalobu na príslušnom súde v zákonom stanovenej lehote.
1.6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom. Jeho účelom je rozhodnúť, či popierací prejav správcu bol dôvodný. Ako dôvod popretia žalobcom uplatnenej pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného bol uvedený jej zánik v dôsledku započítania pohľadávok zo strany žalovaného. Pohľadávka, ktorú si strana započítala, nemusí byť, ako tomu bolo i v tomto prípade, judikovaná. V prípade popretia pohľadávky veriteľa z dôvodu jej zániku ako následku jednostranného započítania, ak veriteľ takéto popretie dôvodne namieta, je na dlžníkovi (žalovanom), aby existenciu takej pohľadávky preukázal. Dôkazné bremeno, že existuje pohľadávka ktorá mala byť predmetom započítania, tak spočívalo na žalovanom. Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať zánik pohľadávky žalobcu započítaním, a tým aj oprávnenosť a správnosť popieracieho prejavu správcu.
1.7. Žalobca si v reštrukturalizačnom konaní uplatnil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorej zaplatenia sa domáhal v upomínacom konaní. Zo skutočnosti, že žalovaný voči pohľadávke žalobcu, ktorá bola priznaná v upomínacom konaní, započítal ním tvrdenú pohľadávku, súd prvej inštancie dovodil, že existenciu pohľadávky žalobcu žalovaný uznáva. Tvrdil však, že táto sčasti zanikla započítaním. Z vyjadrení sporových strán ako i z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi je sporná. Spornou otázkou tak ostalo, či došlo k čiastočnému zániku pohľadávky započítaním, ako to tvrdil žalovaný.
1.8. V rámci skutkových tvrdení žalovaný uvádzal, že mu vznikli výdavky následkom porušenia povinnosti zo strany žalobcu. Na preukázanie svojich tvrdení o existencii pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu žalovaný predložil listinné dôkazy, z ktorých vyplývalo, že žalovaný si objednal u tretích subjektov dodanie oceľovej konštrukcie, ako i skutočnosť, že tretie subjekty úspešne reklamovali dodanie materiálu a opravu prác u žalovaného; z predložených faktúr vyplývalo, že žalovanému boli vystavené faktúry za vykonané práce. Nebola však preukázaná súvislosť s tvrdeným porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu.
1.9. V prejednávanej veci nebolo žiadnym listinným ani iným dôkazom preukázané porušenie povinnosti, prípadne iné konania zo strany žalobcu, ktoré by malo za následok vznik pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie. Súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by u žalobcu reklamoval ním dodané zhotovenie oceľových konštrukcií. Hoci žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že vady a nedorobky dodaných oceľových konštrukcií neboli zo strany žalobcu napriek včasnej výzve odstránené, existencia takej výzvy predložením listinného dôkazu, prípadne iného dôkazu alebo aspoň konkrétnejším skutkovým tvrdením, preukázaná nebola. Pokiaľ bol žalovaný nútený objednať oceľové konštrukcie u iného zhotoviteľa a tým mu mala vzniknúť škoda, v predmetnom spore nebolo preukázané, že by sa tak malo stať následkom porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu.
1.10. Žalovaný na pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie vykonal výsluch konateľa žalobcu za účelom objasnenia a preukázania ním tvrdených skutočností o existencii pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Súd prvej inštancie tento navrhovaný dôkaz nevykonal a návrh na vykonanie uvedeného dôkazu zamietol s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, keď uvedený návrh na vykonanie dôkazu nebol napriek doručenému poučeniu súdu súčasťou vyjadrenia k žalobe ani súčasťou vyjadrenia k vyjadreniu žalobcu, ale, ako už bolo uvedené, bol prednesený až na pojednávaní. Návrh na vykonanie uvedeného dôkazu bol odôvodnený len všeobecne s tým, že by sa ním mali preukázať a objasniť skutočnosti tvrdené žalovaným; predmetný dôkazný návrh nebol odôvodnený tým, že by sa ním mali preukázať, či vyvrátiť nejaké novozistené skutočnosti, ktoré by vyšli najavo v priebehu sporu, resp. že by sa mali uvedeným
dôkazom odstrániť prípadne vzniknuté pochybnosti. Vykonaním dokazovania výsluchom strán, resp. štatutárov strán by sa mali skutkové tvrdenia podporiť, prípadne doplniť, nie však nahrádzať.
1.11. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie nemal jednoznačne preukázanú existenciu pohľadávky žalovaného, ktorá mala byť predmetom započítania, nemal preukázané, že by pohľadávka žalobcu z dôvodu započítania zanikla, a tým nemal preukázanú dôvodnosť jej popretia správcom. Vychádzajúc z uvedených záverov mal za to, že žalobcom uplatnená pohľadávka nebola správcom popretá dôvodne, postup správcu, ktorý poprel uplatnené pohľadávky žalobcu, nebol dôvodný. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel a rozhodol tak, že výrokmi I., II. a III. tohto rozsudku určil pohľadávky žalobcu uplatnené v súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok zo dňa 17.12.2019 do reštrukturalizačného konania na majetok žalovaného čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky za oprávnené.
1.12. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
2.2. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), pretože nevykonal výsluch konateľa žalobcu, ktorý dôkaz žalovaný navrhol na predmetnom pojednávaní. Žalovaný mal v úmysle navrhnutým výsluchom konateľa žalobcu doplniť ním tvrdené skutočnosti o existencii pohľadávky spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu, nie tieto nahradiť. Preto nie je argumentácia súdu prvej inštancie uvedená v bode 41. napadnutého rozsudku správna a nie je súladná s priebehom pojednávania. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16.12.2020 neumožnil právnemu zástupcovi žalobcu vysvetliť ani vznik škodovej pohľadávky, ani jej jednotlivé zložky a mal zato, že mal byť daný priestor právnemu zástupcovi žalovaného okolnosti prípadu súdu objasniť. Pri posudzovaní popretia správcom je nevyhnutné posudzovať otázku dôvodnosti pohľadávky samotnej, ktorá sa započítavala.
2.3. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Argumentoval tým, že zástupca žalovaného B.. H. L. v e-mailovej správe zo dňa 22.05.2018 vytkol vady a nedorobky diela realizovaného žalobcom a v e-maile zo dňa 09.06.2018 si uplatnil reklamáciu, na ktorú žalobca aj odpovedal dňa 11.06.2018. Mal za to, že si účinne uplatnil u žalobcu reklamáciu vád diela, ktoré však žalobca neodstránil, čo viedlo k nutnosti ich odstránenia vo vlastnej réžii žalovaným, ako aj prostredníctvom tretích osôb. Uvedené dôkazy sú súčasťou spisu a preto mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.4. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), a to hore uvedeným konaním prvoinštančného súdu.
2.5. Na záver žalovaný uviedol, že je nesporné, že vady diela reklamoval žalobcovi riadne a včas, čo žalobca nespochybňoval. Žalobca nepreukázal súdu, že by došlo k odstráneniu vád a nedorobkov diela jeho činnosťou a preto nevyvrátil tvrdenia žalovaného, že vady a nedorobky odstránil na vlastné náklady prostredníctvom tretích osôb. Naopak, žalovaný predložil vyčíslenie nároku na náhradu škody vo výške 11.129,16 Eur spočívajúcej v nákladoch na odstránenie vád diela prostredníctvom tretích osôb. Žalovaný si jednostranným zápočtom vykonanom v rámci odporu proti platobnému rozkazu sp. zn. 20Up/244/2019 započítal nároky žalovaného na náhradu vyššie uvedenej škody voči splatnej pohľadávke žalobcu vo výške 19.534,79 Eur a preto správca v rámci reštrukturalizačného konania žalovaného v zákonom stanovenej lehote poprel pohľadávku žalobcu prihlásenú do reštrukturalizácie žalovaného v rozsahu jednostranného zápočtu.
3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2021 odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi voči žalovanému priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil.
3.2. Odvolanie žalovaného považoval za tendenčné a účelové v záujme oddialiť ukončenie sporu. Poukázal na chaotický postup žalovaného v konaní, keď si v priebehu konania voči uplatnenému nároku uplatňoval rôzne sumy na započítanie a preto už len z tohto dôvodu je zrejmé, že popierací prejav správcu bol nedôvodný. Zdôraznil, že účelom incidenčného konania nie je opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, ale rozhodnutie, či popierací prejav správcu bol dôvodný. Žalobca zotrval na tvrdení, že podaná incidenčná žalobca je v celom rozsahu dôvodná a k platnému započítaniu nárokov medzi stranami sporu nedošlo a vzhľadom na spornosť tvrdenej pohľadávky žalovaného, ani dôjsť nemohlo. Vyjadril ako poľutovaniahodné pohoršenie žalovaného nad aplikáciou tzv. koncentračnej zásady súdom prvej inštancie, keď pojednávanie nariadené na deň 04.11.2020 bolo odročené na žiadosť žalovaného, ktorý mal bez pochyby dosť, resp. až nadbytok času, aby včas navrhol, resp. predložil nejaké dôkazy.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 14.04.2021 zotrval na svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní. Mal za to, že súd prvej inštancie bol povinný sa zaoberať dôvodnosťou pohľadávky samotnej, keďže práve od jej existencie sa odvíja samotný popierací prejav správcu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť je naplnený odvolací dôvod, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že započítací prejav žalovaného voči žalobcovi bol jasný a pohľadávka presne špecifikovaná, čo potvrdil aj správca.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.05.2021 zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznil, že právny zástupca žalovaného pravdepodobne nepochopil, že započítací prejav žalovaného zo dňa 26.02.2019 nemá náležitosti riadneho právneho úkonu a argumentáciu žalovaného, ktorou spochybňuje postup súdu prvej inštancie pri uplatnení tzv. koncentračnej zásady považoval za vyslovene nesprávnu. K započítaciemu prejavu zo dňa 26.02.2019 uviedol, že tento bol zaslaný len medzi právnymi zástupcami navzájom nebolo zdokladované žiadnou prílohou a nie je z neho zrejmé, čo má byť predmetom započítania. Takéto započítanie nemôže vyvolať žiadne právne účinky, čomu žalovaný nechce pochopiť.
6. Ďalšie písomné vyjadrenie vo veci podané neboli.
7. Odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobe vyhovel a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní, a preto nie je dôvod na postup odvolacieho súdu podľa § 387 ods. 3 prvá veta CSP. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 78/2005, podľa ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v
konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach.
11. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
12. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného. Súd prvej inštancie riadne zdôvodnil uplatnený nárok žalobcu a k obrane žalovaného zaujal jasné stanovisko. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
13. V súlade s obsahom podaného odvolania považoval odvolací súd za základné a podstatné odvolacie námietky žalovaného jeho argumentáciu, že žalobca poskytol žalovanému vadné plnenie, ktoré žalovaný u žalobcu riadne reklamoval, tento vadné plnenie neodstránil, žalovaný si dôvodne započítal nárok voči žalobcovmu nároku a preto tento nie je dôvodný. Zároveň argumentoval, že nevypočutím žalovaným navrhnutého konateľa žalobcu v konaní porušil súd prvej inštancie jeho právo na spravodlivý proces.
14. V incidenčnom spore je obsah žaloby determinovaný obsahom popierajúceho prejavu správcu. Súd je viazaný rozsahom popretia prihlásenej pohľadávky zo strany reštrukturalizačného správcu. V súdenej veci správca v popieracom prejave poprel pohľadávku žalobcu a ako dôvod čiastočného popretia uplatnených pohľadávok uviedol ich zánik z dôvodu jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo dňa 26.2.2019 vo výške 11.129,16 Eur. Možno konštatovať, že dôvodnosť započítacieho prejavu žalovaného voči žalobcovi, jeho forma a základné náležitosti započítacieho prejavu ako právneho úkonu v konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané, čo súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil v bodoch 37.- 40. napadnutého rozsudku. Žalovaný smeroval argumentáciu a dokazovanie v súdenej veci ako v klasickom obchodnoprávnom spore, opomenul však, že incidenčné konanie, jeho rozsah a dokazovanie je sústredené výlučne na dôvodnosť popieraceho prejavu správcu. Z tohto dôvodu nebola argumentácia žalovaného tak pred súdom prvej inštancie ani v odvolacom konaní
dôvodná. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočným a jasným spôsobom vysporiadal s predloženými dôkazmi a argumentáciou strán sporu.
15. K odvolacím námietkam o nevykonaní dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností o správnych skutkových zisteniach, vyhodnotení dôkazov súdom prvej inštancie a nevykonaniu žalovaným navrhnutého dôkazu, uvádza odvolací súd nasledovné. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola úspešná, t. j. aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/2004).
16. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že výsluch konateľa žalobcu bol navrhnutý po tzv. sudcovskej koncentrácii konania. V zmysle záverov Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 530/2018 z 15. novembra 2018 - keďže sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať. V tejto súvislosti skutočne len na okraj odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo založené na inom právnom základe, než ku ktorým otázkam žalovaný navrhoval konateľa žalobcu vypočuť.
17. Z vypočutia zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 16.12.2020 nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že súd prvej inštancie prekročil zákonný rámec procesných ustanovení § 181 CSP, či nesprávne protokoloval priebeh pojednávania. Naopak z obsahu spisu, ako aj priebehu pojednávania vyplýva, že svojim procesným postupom v priebehu sporu umožnil obom stranám sporu vykonanie všetkých relevantných dôkazov v záujme zachovania ich práva na spravodlivý proces.
18. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci a riadne sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán sporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno a uplatnený nárok preukázal dostatočným spôsobom. Naopak, tvrdenia žalovaného neboli spôsobilé zmeniť napadnuté rozhodnutie, preto odvolací súd viazaný v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi, napadnutý rozsudok potvrdil.
19. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol za aplikácie § 255 ods. 1 CSP vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu. Úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie správne priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
20. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a na jeho právne posúdenie. Žalovaným uplatnené podstatné odvolacie tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a v právnom posúdení veci súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.
21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.
22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).