Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/183/2010

Potvrdené rozhodnutím 17Co/84/2022, 17Co/56/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 17Co/84/2022 Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Eduarda Valenčina a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v spore žalobcu CHEMES, a.s. Humenné, so sídlom v Humennom, Chemlonská 1, IČO: 31 695 426, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, IČO: 50 560 011, proti žalovanej A. B. C., bývajúcej v D., B. E. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Rudnayovo námestie č. 1, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C/183/2010-571 zo dňa 15.11.2016 takto rozhodol: 17Co/84/2022 Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov dovolacieho konania právo."
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu Chemes, a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31 695 426, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., Rázusova 1, Košice, 040 01, IČO: 505 600 11 proti žalovanej B.. V. O., bytom V. N. XX, K., zastúpená JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát & Partners, so sídlom Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5C 183/2010-571 zo dňa 15.11.2016 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho aj dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobcu Chemes, a.s. Humenné, Chemlonská 1, Humenné, IČO: 31695426, zast. Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák, Brőstl s.r.o., Kováčska 6, Košice proti žalovanej B.. V. O., bytom V. N. XX, K., zast. JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária Havlát & Partners, Rudnayovo námestie 1, Bratislava o ochranu dobrej povesti takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

P r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 200 000,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň aby ju zaviazal aj na úhradu trov konania. Podaním doručeným súdu dňa 8.2.2012 zobral žalobca svoju žalobu čiastočne titulom nemajetkovej ujmy späť a to do sumy 195 000,- eur, takže predmetom konania ostala len nemajetková ujma vo výške 5 000,- eur. Okresný súd v Humennom uznesením č. 5C 183/2010 zo dňa 8.2.2012 konanie do sumy 195 000,- eur zastavil. Na základe návrhu žalobcu zo dňa 17.1.2013 súd uznesením č. 5C 183/2010 zo dňa 18.2.2013 pripustil rozšírenie žalobného petitu a to o ďalšie dva výroky, ktorými sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie ospravedlnenia v miestnom periodiku s názvom Humenský korzár v lehote do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku s textom: „W.. V. O. ako verejne činná osoba sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné zato, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 uviedla na adresu tejto spoločnosti nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerane hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné“ a pre prípad, že takto nevykoná v súdom stanovenej lehote, je žalovaná povinná strpieť uverejnenie tohto ospravedlnenia žalobcom na jej náklady. Ďalej žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej povinnosť predniesť na najbližšom rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné nasledujúcom po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie v tomto znení: ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné za to, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 som uviedla na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia a nepravdivé hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné“.

2. V žalobe žalobca uviedol, že je obchodnou spoločnosťou založenou v roku 1994 a zaoberajúcou sa najmä výrobou energií a ich dodávkou spoločnostiam pôsobiacim v priemyselnom parku Chemes a obyvateľom mesta Humenné. V spoločnosti Chemes bolo v čase podania návrhu zamestnaných 333 zamestnancov. Ku dňu zverejnenia informácií žalovanou bolo u žalobcu zamestnaných 350 zamestnancov. V priemyselnom parku Chemes pôsobí 52 obchodných spoločností. Dodávky do mesta Humenné žalobca realizuje prostredníctvom spoločnosti Humenská energetická spoločnosť s.r.o., ktorej je žalobca spoločníkom spolu s Mestom Humenné a spoločnosťou Energobyt s.r.o.. Žalobca si plní všetky svoje záväzky voči štátu v stanovených zákonných lehotách a plnenie záväzkov voči zmluvným partnerom je štandardné. Má tak isto dlhodobo vybudované nadštandardné vzťahy s bankovými inštitúciami, s bankami ako OTP banka a.s. Volkbank Slovensko a.s., Slovenská sporiteľňa a.s. a Tatra banka a.s.. Vzhľadom na dlhodobé vzťahy a plnenie záväzkov zo strany žalobcu, žalobca požíva u svojich obchodných partnerov ako aj u obyvateľov mesta Humenné dobrú povesť. Spoločnosť Chemes doposiaľ vykonávala svoju podnikateľskú činnosť bez problémov, avšak z dôvodu nie úplného využívania výrobných kapacít, časť zamestnancov spoločnosti pracovala v režime na 60 %. V čase uverejnenia nepravdivej informácie bol z uvedeného dôvodu poberaný príspevok z príslušného úradu práce na 168 zamestnancov žalobcu. Takýto režim bol v minulosti využívaný a u iných veľkých spoločností, ktoré pôsobia v priemyselnom parku Chemes. V žiadnom prípade však nešlo o 470 zamestnancov pracujúcich v tomto režime a spoločnosť Chemes nikdy neuvažovala prepustiť svojich 470 zamestnancov.

3. Žalovaná je poslankyňou národnej rady a zároveň od roku 2006 je poslankyňou Prešovského samosprávneho kraja a poslankyňou Mestského zastupiteľstva Humenné. Na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 prezentovala žalovaná viacero informácií, z ktorých je možné vyvodiť nasledujúce tvrdenia a hodnotenia vo vzťahu k žalobcovi a to, že žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 svojich zamestnancov, ktorí by mali pracovať dva mesiace v režime na 65%. Ide o nepravdivé tvrdenie. Ďalej o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu, taktiež nepravdivé tvrdenie. U všetkých zamestnancov žalobcu hrozí riziko výpovede, tak isto nepravdivé tvrdenie. Žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý žalobca žiada, tak isto nepravdivé tvrdenie. Žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov, tak isto nepravdivé tvrdenie. Podnikatelia v parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrika a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad a rozmýšľajú o tom ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci, aby Müller sa odsťahoval do parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie, keďže išla dole elektrina. Viem, že majú vysoký chlad a teplo. Čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov. Ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie. Tieto nepravdivé informácie a hodnotenia vyvolali a sú spôsobilé vyvolať v adresátoch verejnosti a obchodných partneroch navrhovateľa dojem, že u žalobcu hrozí prepustenie všetkých zamestnancov z čoho vyplýva, že žalobca má značné existenčné ťažkosti. Zároveň žalovaná hodnotila podmienky v priemyselnom parku ako nedostatočné a nie ideálne na príjem investorov, čo je spôsobilé odradiť potenciálnych investorov, ale aj existujúcich zmluvných partnerov žalobcu od pôsobenia v priemyselnom parku.

4. Svoju žalobu žalobca odôvodnil o ustanovenia § 19b ods. 2,3 Občianskeho zákonníka. Do dobrej povesti je možné zasiahnuť nielen prezentáciou nepravdivých tvrdení, ale aj neprípustným rozširovaním nepravdivých a neprípustných hodnotiacich úsudkov. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že neoprávnená kritika či hodnotenie, v ktorých sú prekročené medze kritiky či hodnotenia vecného a ktoré nie sú primerané obsahu a formou sú plne spôsobilé neoprávnene zasiahnuť do práv právnickej osoby. Žalobca považuje konanie žalovanej za protiprávne konanie, zasahujúce do práva na dobrú povesť žalobcu z dôvodu použitia nepravdivých údajov na verejnosti, ktoré zasiahli a sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Žalobca požíva v obchodných kruhoch dobrú povesť, vo vzťahu k svojím obchodným partnerom je jeho správanie rešpektované, plní si všetky svoje zákonné povinnosti a vo vzťahu k mestu Humenné resp. jeho obyvateľom má žalobca viacero aktivít, ktorými napomáha rozvoju mesta (napr. podpora mestského volejbalového klubu atď.). Charakter a okolnosti, za ktorých došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu jednoznačne svedčia o značnej intenzite zásahu. To, že k poskytnutiu informácií došlo na zasadnutí mestského zastupiteľstva zo strany ústavného a verejného činiteľa, podľa názoru žalobcu jednoznačne muselo smerovať k neodvrátiteľnému následku, ktorým je zverejnenie nepravdivých výrokov žalovanej. O uvedené výroky žalovanej - ústavného a verejného činiteľa, sa vždy zaujímajú aj médiá, ktoré tak napomôžu zverejneniu uvedených výrokov v miestnom aj celoslovenskom rozsahu.

5. Na preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca zoznam poslancov národnej rady v piatom volebnom období, vo štvrtom volebnom období, tak isto zoznam členov mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ako aj zápisnicu z 26. zasadnutia mestského zastupiteľstva v Humennom, ktoré sa konalo dňa 23. júna 2010 o 9.00 hodine v zasadačke mestského zastupiteľstva v Humennom, pričom z tejto zápisnice vyplýva, že o slovo hneď v úvode zasadnutia požiadala poslankyňa Národnej rady SR V. O. a jej vystúpenie je v tejto zápisnici uvedené v plnom znení. Taktiež bola predložená žiadosť spoločnosti Chemes a.s. Humenné o poskytnutie finančného príspevku doručená Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom dňa 25.05.2010, ďalej dohoda č. 1/ § 50d-PS/2010/ŠR uzavretá medzi Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Humenné a spoločnosťou Chemes a.s. Humenné dňa 31.5.2010. Bol predložený aj článok uverejnený v novinách SME pod názvom Zamestnanosť v Humennom: Poslankyňa sa mieša do rozhodnutí firmy, kde sú citované slová žalovanej, ktoré predniesla na predmetnom mestskom zastupiteľstve. Taktiež bol predložený článok z Hospodárskych novín dňa 30.6.2010 pod názvom: „O. je v spore s podnikateľom W..“ Ďalej bola zo strany žalobcu predložená aj výzva na zdržanie sa neoprávneného zásahu do dobrej povesti zo dňa 1.7.2010 adresovaná žalovanej, článok spoločnosti Trend a tak isto článok zo dňa 13.7.2010 pod názvom Chemes dostane peniaze od štátu.

6. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 19.1.2011 uviedla, že jej konaním, konkrétne v dôsledku žalobcom citovaných výrokov, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, pretože žiadne zo skutkových tvrdení ani žiaden z hodnotiacich úsudkov, ktoré odzneli v rámci vystúpenia žalovanej na zasadnutí mestského zastupiteľstva Humenné dňa 23.06.2010, nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti tejto právnickej osoby. Výroky uvádzané v návrhu sú interpretované účelovo a nepresne, bez kontextu, v ktorom odzneli. V žalobe absentuje akékoľvek bližšie zdôvodnenie toho, na podklade akých skutočností dospel žalobca k záveru, že v dôsledku konania žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho dobrej povesti. Okrem všeobecného konštatovania o tom, že nápadné skutkové tvrdenia sú „nepravdivé“, v žalobe absentuje akékoľvek zdôvodnenie toho, aká konkrétna zložka dobrej povesti právnickej osoby mala v danom kontexte „utrpieť“ ujmu. Právny záver žalobca, podľa ktorého neoprávneným zásahom do dobrej povesti je zásadne každé nepravdivé tvrdenie je absolútne nesprávny, nakoľko je v priamom rozpore s právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 19b ods. 2, ods. 3 Obč. zák. a tým, ako sa právna norma obsiahnutá v tomto ustanovení v súlade s právnou doktrínou a ustálenou judikatúrou a právnou pracou interpretuje a aplikuje. Žalovaná v tomto písomnom vyjadrení poukázala na ustanovenia článku 26 ods. 1,2, Ústavy SR a taktiež poukázala na štandard ochrany slobody prejavu a práva na informácie podľa čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a súvisiacu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské právo so sídlom v Štrasburgu (ďalej len „Európsky súd“), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný. Z judikatúry Európskeho súdu vyplýva, že „Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, s obmedzeniami vyplývajúcimi z článku 10 ods. 2 sa vzťahuje nielen na „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré sú prijímané priaznivo, alebo pokladané za neškodné, alebo je k nim zaujímaný ľahostajný postoj, ale aj na také „informácie“ alebo „myšlienky“, ktoré urážajú, šokujú, alebo znepokojujú. Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v článku 10, podlieha radu výnimiek, ktoré je treba vykladať zúžene a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. V žalobe namieta žalobca pravdivosť šiestich výrokov žalovanej, z čoho v piatich prípadoch označuje žalobca tieto výroky ako tvrdenia a v jednom prípade ako hodnotenie. Podľa vyjadrenia žalovanej žiaden z namietaných výrokov (bez ohľadu na to, či sa jedná o skutkové tvrdenia alebo hodnotiace úsudky) nie je spôsobilý protiprávne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Skutočnosti, ktoré opísala vo svojich výrokoch žalovaná mali skutkový základ, teda žalobca skutočne nebol schopný poskytovať svojím zamestnancom prácu v plnom rozsahu podľa pracovnej zmluvy a poberal z príslušného úradu na zamestnancov príspevok a súčasne žalovaná vo svojom vystúpení výslovne opakovane uviedla, že vychádza z hypotézy, ktorá nemusí byť úplne presná alebo pravdivá.

7. Na pojednávaní dňa 8.2.2012 konateľ žalobcu R.. O. M. uviedol, že na predmetnom mestskom zastupiteľstve odznela nepravdivá informácia hovoriaca v prvom rade o tom, že spoločnosť Chemes má 470 zamestnancov, čo sa nezakladá na pravde, pretože v tom čase mala spoločnosť 350 zamestnancov a na mestskom zastupiteľstve odznela informácia o tom, že všetkých 470 zamestnancov by malo byť zo spoločnosti Chemes prepustených. Je pravdou, že v tom období spoločnosť Chemes ohlásila, že 160 zamestnancov spoločnosti Chemes prejde na obdobie 3 mesiacov na mzdu vo výške 65 % na čo jej bol poskytnutý úradom práce príspevok zhruba vo výške 25 000,- eur, pričom spoločnosť Chemes len na mzdách a odvodoch vypláca svojím zamestnancom mesačne sumu 340 000,- eur. Po odznení takejto informácie vlastne sa začali partneri, ktorí podnikajú v priemyselnom parku informovať o tom, či je pravda, že sú tieto informácie pravdivé, keďže v tom čase bolo v priemyselnom parku zhruba 52 spoločností. Najviac sa to týkalo spoločnosti Nexis, ktorá sa v tomto období snažila časť svojej výroby premiestniť, pričom sa rozhodovala medzi mestom Humenné a Lotyšskom. Rovnako sa konatelia tejto spoločnosti ako aj zamestnanci firmy informovali o tom, či prídu o prácu, či spoločnosť Chemes končí so svojou činnosťou a vlastne sa to dotýkalo aj menovaného osobne, pretože nastúpil do spoločnosti ako predseda predstavenstva, takže sa aj v rámci rodiny o tejto skutočnosti všetci zaujímali. Spoločnosť Chemes cez Humenskú energetickú spoločnosť dodáva aj teplo do mesta Humenné, takže sa tak isto rôzne spoločnosti informovali o tom, či dôjde k dodávkam tepla a či to nejakým spôsobom neohrozí nasledujúcu vykurovaciu sezónu.

8. Právny zástupca žalovanej na tomto pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože predmetom konania sú v podstate výroky, ktoré predniesla žalovaná na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 23.6.2010, pričom žiadnym konaním žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a žiaden z výrokov, ktoré boli na mestskom zastupiteľstve prednesené nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Ani v žalobe ani na pojednávaní nebolo presne objasnené a zdôvodnené ako konkrétne došlo k zásahu do jeho dobrej povesti na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom vlastne výroky prednesené žalovanou mali zasiahnuť do tejto dobrej povesti žalobcu. Pokiaľ sa bližšie pozrie na výroky prednesené žalovanou tak žalovaná použila tieto výroky len v rovine hypotéz s použitím slov ak je a podobne a žalovaná v rámci svojej činnosti a samozrejme ako občan tohto štátu vychádza z práva na slobodu prejavu, ktoré jej prináleží aj ako poslankyni aj ako občanovi tohto štátu a žalovaná svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť a tak isto nebolo preukázané, že tvrdenia alebo veci, ktoré uviedla vo svojom prejave sú výrazy nepravdivé. Čo sa týka počtov zamestnancov vychádzala žalovaná iba z toho, čo sa dozvedela pri svojej pracovnej činnosti ako poslankyňa mesta Humenné. Taktiež právny zástupca žalovanej poukázal na skutočnosť, že bezprostredne po tomto mestskom zastupiteľstve zvolal žalobca tlačovú konferenciu, kde sa snažil nejakým spôsobom interpretovať výroky, ktoré boli na mestskom zastupiteľstve prednesené.

9. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že okrem skutočností, ktoré predniesla na tomto mestskom zastupiteľstve, vyzvala aj zástupcov spoločnosti Chemes, aby sa k tejto otázke vyjadrili, o čom svedčí aj zápisnica zo zasadnutí mestského zastupiteľstva, kde žiadala, aby bola pozvaná spoločnosť Chemes na ďalšie zastupiteľstvo a aby vysvetlila aké má plány, čo chystá a tak isto vyzvala aj nemocnicu, kde bol nový majiteľ. Žalovaná ďalej uviedla, že ako poslankyňa bola v tejto súvislosti oslovená rôznymi zamestnancami a ľuďmi a je v záujme poslanca zastupovať záujmy občanov mesta aj v otázke zamestnanosti v týchto spoločnostiach, preto venovala tejto otázke pozornosť. Ďalej žalovaná uviedla, že mestské zastupiteľstvo, na ktorom odzneli predmetné výroky bolo dňa 23.6.2010 a zo strany žalobcu bola žaloba podaná až v novembri 2010, preto považuje túto žalobu za žalobu podanú účelovo s cieľom zastrašiť žalovanú pred komunálnymi voľbami. Čo sa týka otázky zamestnanosti, tak už 15.1.2010 sa zúčastnila stretnutia zamestnancov firiem priemyselného parku na úrade práce v Humennom, o čom svedčí aj prezenčná listina, pričom na tomto stretnutí sa zúčastnil aj zástupca ústredia úradu práce V. M., takže už vtedy sa preberali predbežné otázky týkajúce sa zamestnanosti v spoločnostiach priemyselného parku. Predtým než vystúpila na mestskom zastupiteľstve, tak sa rozprávala s riaditeľom úradu práce pánom Z. o otázke, koľko zamestnancov zamestnával v tom čase navrhovateľ a bolo jej povedané, že žalobca prepúšťa zamestnancov po jedného, po dvoch, po piatich, deviatich, po piatich, desiatich, takže je veľmi ťažko určiť presný počet. Až 29.9.2009 nahlásil žalobca hromadné prepúšťanie 100 zamestnancov, pričom počet zamestnancov k tomuto dátumu bol 423. Potom 25.5.2010 požiadal úrad práce o poskytnutie príspevku a následne nato bola podpísaná dohoda dňa 31.5.2010, ktorá sa týkala 168 zamestnancov, hoci žalobca pôvodne požadoval príspevok na 207 zamestnancov. Takže na tomto mestskom zastupiteľstve v podstate žalovaná vyzvala žalobcu, aby sa zúčastnil ďalšieho zasadnutia a ozrejmil aká je konkrétna situácia. Ďalej čo sa týka presťahovania spoločnosti Titex do Gutmanova a spoločnosti Müller do Mysliny, tak pred týmto zastupiteľstvom mala informácie o tom, priamo od zástupcov týchto spoločností, že spoločnosť Müller potrebuje väčšie priestory preto sa aj ona osobne angažovala o vybudovanie priemyselného parku v Mysline a tak isto mala vedomosť o tom, že spoločnosť Titex sa presťahuje do Gutmanova.

10. K tomuto žalobca uviedol, že spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku Chemes kde má odkúpenú samostatnú budovu a spoločnosť Müller sa odsťahovala do priemyselného parku v Mysline.

11. Na pojednávaní dňa 10.7.2012 žalovaná znovu zdôraznila, že informácie týkajúce sa spoločnosti Chemes mala z pracovných porád na úrade práce, ktorých sa z pozície svojho postavenia zúčastňuje. Išlo aj o porady s podnikateľmi z priemyselného parku. Opakovane žalovaná uviedla, že na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 verejne vyzvala spoločnosť Chemes aj Humenskú nemocnicu, aby sa zúčastnili mestského zastupiteľstva a vyjadrili sa k sporným veciam. Humenská nemocnica reagovala a poskytla stanovisko. Keďže mestské zastupiteľstvo viedol bývalý primátor mesta Humenné, nemá žalovaná vedomosť o tom, prečo nevyzval spoločnosť Chemes, aby sa k tomuto vyjadrila. Ďalej by chcela uviesť, že k spoločnosti Chemes sa na predmetnom mestskom zastupiteľstve vyjadrovala z toho dôvodu, že na mestskom zastupiteľstve bola zaradená otázka výstavby priemyselného parku, kde sa malo investovať 300.000.000,- Sk na súkromných pozemkoch spoločnosti Chemes, kde sa mal potom poskytovať prenájom. Za tieto financie sa malo zamestnať okolo 100 ľudí, čo považovala žalovaná za nerentabilné, najmä keď spoločnosť Chemlon v tom čase prepustila 350 zamestnancov a prepúšťanie čakalo aj ďalších zamestnancov. Takže považovala za nerentabilné aby sa zamestnalo 100 ľudí, keď predtým bolo 350 prepustených.

12. Ako svedok bol vypočutý R.. M. L., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 1993 do 30.9.2009 pôsobil vo vedúcich funkciách spoločnosti Chemes, naposledy ako výkonný riaditeľ a podpredseda predstavenstva. Po 30.9.2009 už v spoločnosti Chemes nepôsobil v žiadnych funkciách a v čase keď sa konalo predmetné mestské zastupiteľstvo v spoločnosti Chemes už nepôsobil. Po tomto mestskom zastupiteľstve v júni 2010 sa stretol s viacerými poslancami, ktorí sa ho pýtali, či je naozaj ohrozených 470 miest spoločnosti Chemes. Podľa jeho výpovede posledný stav zamestnancov bol 424. Následne si pozrel záznam zo zasadnutia mestského zastupiteľstva a keďže má doposiaľ dobré vzťahy s predstaviteľmi spoločnosti Chemes, tak sa informoval u nich, či sa tieto informácie zakladajú na pravde, na čo mu bolo povedané, že časť pracovníkov bude fungovať na 60 %. Potom v jeseni v roku 2010 sa stretol s pánom Z., predstaviteľom spoločnosti Twista, ktorý mu tak isto kládol otázky týkajúce sa zamestnanosti, pretože sa to týkalo aj ich, vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Chemes je energetickou spoločnosťou a aj spoločnosť Twista je závislá od dodávok jej energií. Podľa názoru svedka výroky, ktoré predniesla žalovaná na takom fóre, ako je mestské zastupiteľstvo, ohrozili dobrú povesť žalobcu. Akú konkrétnu ekonomickú škodu alebo škodu v inej oblasti mohli spôsobiť tieto výroky prednesené žalovanou svedok sa k tomuto vyjadriť nevedel. Ďalej svedok vo svojej výpovedi uviedol, že konkrétne informácie ohľadom stavu zamestnanosti v spoločnosti Chemes mal od R.. B. Z., ktorý v tom čase pôsobil ako obchodný riaditeľ spoločnosti Chemes, ďalej od R.. W., ktorý pôsobil ako riaditeľ energetiky a R.. X.K. B., ktorý pracoval na personálnom oddelení, takže od nich vedel, že tých 470 miest, ktoré tam ani nie sú, nie sú ohrozené, ale konkrétne je 350 miest a niektorí zamestnanci idú na 60 % a že sú v rokovaní s úradom práce. Ďalej svedok uviedol, že pokles na 60 % zárobku nie je v letnom období nič výnimočné, pretože v lete v tomto období klesajú zákazky a obmedzenie platov na 60 % u časti pracovných miest nepovažuje za ohrozenie pracovných miest.

13. Dňa 6.8.2012 bol z Humenskej televízie s.r.o. doručený zvukový záznam a písomný prepis z tlačovej konferencie R.. W., ktorá bola odvysielaná v humenskej televízii dňa 1.7.2010. Na tejto tlačovej besede R.. V. W. majiteľ a prezident spoločnosti Chemes a.s. Humenné uviedol, že Chemes je jedna vážená spoločnosť, ktorá je pilierom tohto mesta, je pilierom regiónu, minimálne v ktorom pracuje cez 3000 zamestnancov v rôznych firmách vrátane Chemesáckych firiem. Aj firma Chemes prechádza rôznymi transformačnými procesmi a príchodom nového majiteľa tu zavial aj určitý iný vietor, iný spôsob riadenia atď., takže v prvom rade, či už je to reakcia na celkovú svetovú krízu, či už je to reakcia na súčasný stav v tomto priestore alebo v tejto spoločnosti, alebo je to reakcia na zmenu riadenia a spôsobu riadenia, dochádza k optimalizáciam technológií, technologických činností, technických systémov a vôbec techniky logistiky ale i ľudských zdrojov. Čo sa týka informácie o 470 zamestnancov, tak historicky ani nevedel uviesť, kedy mala spoločnosť Chemes takýto počet zamestnancov. K 25.6.2010 mal Chemes 353 zamestnancov z toho polovica 186 zamestnancov je v letných mesiacoch rôznymi spôsobmi na 60 percentách, to znamená, že nerobia jeden deň v týždni, niekto nerobí dva dni v týždni, niekto nerobí celý týždeň, čo je spôsobené vlastne tým, že skončila vykurovacia sezóna a tým, že niektoré spoločnosti a firmy, ktoré sú v tomto areáli ohlásili letnú odstávku, takže z toho dôvodu došlo k tomu, že títo ľudia pracujú na 60 %. Ďalej na tejto tlačovej konferencii poukazoval na niektoré aktivity spoločností, ktoré sa nachádzajú v priemyselnom parku Chemes. V neposlednom rade uviedol, že dianie v spoločnosti Chemes nie je vecou verejnou a nie je obvyklé v meste, aby sa dianie v súkromnej spoločnosti akýmkoľvek spôsobom komentovalo alebo kritizovalo. O tom, či spoločnosť Chemes pošle niekoho jednať s Mestom Humenné, bude zvážené v budúcnosti, pričom s Mestom Humenné komunikujú na úrovni primátora a nemajú žiaden problém. V tejto súvislosti poukázal nato, že si nevie predstaviť, žeby Mestské zastupiteľstvo v Košiciach nejakým spôsobom začalo spochybňovať spoločnosť US Steel Košice. Súd nevykonal dokazovanie premietnutím Cd na pojednávaní z dôvodu, že tlačová beseda bola súdu doručená aj v slovnom prepise a táto listina bola oboznámená.

14. Ako svedok bol vypočutý R.. O. W., ktorý uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Chemes od roku 1994 nepretržite až doposiaľ. Pracuje ako vedúci technického úseku a od roku 2003 je predsedom odborovej organizácie. Čo sa týka obdobia roku 2010 tak v tomto letnom období nastal pokles výkonov, s tým, že pracovníci nemali toľko práce ako v predchádzajúcom zimnom období. Tak isto skončila svoju činnosť spoločnosť Chemlon, takže zamestnávateľ sa snažil nejakým spôsobom riešiť aj týchto zamestnancov bez toho, aby ich musel prepustiť, preto prešiel na vyplácanie 60 % zo mzdy. Všetky náležitosti, ktoré zákon ukladá zamestnávateľovi v oblasti zamestnanosti voči odborovej organizácii boli dodržané. Preto bol prekvapený, keď asi dva týždne na to chodili za ním ľudia, že na mestskom zastupiteľstve bolo povedané, že Chemes pripravuje prepustenie viac ako 400 zamestnancov, čo by v podstate znamenalo zánik tejto spoločnosti. Bolo to vlastne v tom istom období, keď títo zamestnanci išli na 60 % a táto informácia sa rozšírila cez ďalších pracovníkov, pričom s odstupom času už svedok nevedel uviesť od koho konkrétne. Na otázku či takéto negatívne informácie by mohli zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti svedok uviedol, že vzhľadom na to, že spoločnosť Chemes je a bola spoločnosťou, ktorá si plní všetky svoje záväzky, takáto informácia môže zasiahnuť do jej povesti. Pracovníci, ktorí pracovali na 60 % takto pracovali maximálne mesiace jún, júl, august, pričom niektoré profesie ako sú údržbári, títo boli riadne zamestnaní a platení plnou mzdou. Tento 60 %-tný plat sa týka zhruba 160

- 180 zamestnancov, pričom keďže išlo o letné obdobie, veľa zamestnancov využívalo aj dovolenku. Ďalej svedok uviedol, že spoločnosť nikdy nesprevádzali žiadne škandály a preto sa domnieva, že je na verejnosti vnímaná táto spoločnosť pozitívne. Podľa výpovede tohto svedka v júli 2010 mala spoločnosť okolo 400 zamestnancov resp. 380 zamestnancov.

15. Ako svedok bol vypočutý aj Z. N., ktorý je konateľom spoločnosti Plynmont Humenné s.r.o., ktorá má sídlo v areáli spoločnosti Chemes. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že zachytil určité informácie, v tom zmysle, že spoločnosť Chemes by mala prepustiť nejakých zamestnancov a to v počte likvidačnom. Vhľadom na to, že so spoločnosťou Chemes majú obchodné vzťahy a sídlia v areáli priemyselného parku, chcel si tieto informácie overiť, preto zavolal konateľovi spoločnosti Chemes pánovi M., ktorý mu informáciu o prepúšťaní zamestnancov vyvrátil. Po rozhovore s konateľom a vysvetlení si týchto vecí sa na vzťahoch medzi ním a spoločnosťou Chemes nič nezmenilo, naďalej sú korektné. Tieto informácie ohľadom zamestnancov sa svedok dopočul lokálnej televízie, z rozprávania ďalších ľudí, ale keďže sa ho to priamo týkalo, tak chcel si tieto informácie overiť. Ďalej svedok uviedol, že prepustenie všetkých zamestnancov zo spoločnosti Chemes by vplyv na ich podnikanie nemalo, ale samotný zánik spoločnosti by určite činnosť spoločnosti ovplyvnil, pretože nejakú činnosť robili aj pre žalobcu a zánikom tejto spoločnosti by určite pocítili stratu.

16. Svedok W.. T. Z. uviedol, že od apríla 2009 do októbra 2010 pracoval ako riaditeľ Úradu práce v Humennom a od 1.1.2011 je zamestnancom mestského úradu ako vedúci odboru. Potvrdil, že žalovaná si v roku 2010 na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadala nejaké informácie ohľadom spoločnosti Chemes, avšak bližšie sa k tomuto nevie vyjadriť. So žalovanou sa stretávali z titulu jeho funkcie aj so zamestnávateľmi, takže má vedomosť o tom, že žalobca niekedy v máji 2010 požiadal úrad o príspevok na udržanie zamestnanosti resp. na preklenutie problémov v súvislosti s krízou a bol mu poskytnutý príspevok na 180 zamestnancov vo výške 40 000,- eur. K spoločnosti Chemes ďalej svedok uviedol, že táto nahlásila v roku 2009 hromadné prepúšťanie týkajúce sa asi 100 zamestnancov, pričom časť týchto zamestnancov bola určite prepustená. Svedok ďalej uviedol, že pri každom nahlásenom hromadnom prepúšťaní dochádza k stretnutiu s kompetentnými zástupcami tých spoločností, takže aj určite so spoločnosťou Chemes minimálne k jednému takémuto stretnutiu došlo, kde sa vlastne hľadajú reálne možnosti na to, aby sa hromadnému prepúšťaniu predišlo. V tomto čase bola v Priemyselnom parku v Humennom veľmi ťažká situácia, pretože ukončila svoju činnosť spoločnosť Chemlon a hľadali sa všetky možnosti na zabezpečenie zamestnanosti spoločnosti Chemes a preto došlo minimálne k jednému stretnutiu so zástupcami tejto spoločnosti. K jednému rokovaniu ohľadom priemyselného parku došlo v septembri 2009, konkrétne 15.9.2009, kde sa stretli zástupcovi spoločnosti Chemlon, Chemes, zástupcovia odborov, riaditeľ polície, riaditeľka sociálnej poisťovne, vedúci zamestnanci úradu práce, ako aj poslankyňa pani O.. Ďalej uviedol, že úrad práce vykonáva pracovné stretnutia s podnikateľmi podnikajúcimi na území mesta, pravidelné stretnutia 2-krát až 3-krát do roka, avšak na tomto januárovom stretnutí došlo k dohode, že úrad práce pripraví určité podklady na to, ako pomôcť zamestnávateľom, ktorí podnikajú v priemyselnom parku so zamestnanosťou v súvislosti s prekonaním krízy. Žalovaná bola na tieto stretnutia pozývaná z toho dôvodu, že bola poslankyňou národnej rady a od roku 2009 sa živo zaujímala o činnosť v regióne rovnako aj o spoločnosť Chemlon, ktorá nakoniec aj tak zanikla, čiže v podstate sa aj ona snažila nájsť z titulu svojej funkcie nejaké riešenia. Ďalej uviedol svedok, že minimálne v jednom prípade došlo k prepusteniu všetkých zamestnancov u zamestnávateľa z priemyselného parku, kde ako jeden z dôvodov sa uvádzal aj vysoký nájom, vysoké ceny energie a išlo o spoločnosť Sozar, ktorá sa zaoberala strojárskou výrobou.

17. Ďalej bola predložená zápisnica z pracovného stretnutia zo dňa 15.9.2009, z ktorej vyplýva, že bola prítomná aj W.. O. ako poslankyňa Národnej rady SR. Taktiež bol predložený záznam z pracovného stretnutia so zamestnávateľmi priemyselného parku Chemes na ÚPSVaR v Humennom, konaného dňa 15.1.2010.

18. Ako svedok bol vypočutý aj R.. V. O., ktorý uviedol, že od 1.3.2012 je zamestnancom žalobcu a do 1.3.2012 pracoval v Technických službách mesta Humenné ako zástupca riaditeľa až do času, keď na miesto primátorky Mesta Humenné nastúpila žalovaná. Po jej nástupe aj keď nedošlo k písomnej zmene pracovnej zmluvy bol zaradený na miesto majster údržby, pričom k skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou z podnetu svedka. Okrem toho je aj poslancom mestského zastupiteľstva Mesta Humenné a o problémoch spoločnosti Chemes nemal žiadnu vedomosť až do vystúpenia žalovanej na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010, kedy hneď v úvode tohto zasadnutia požiadala o slovo žalovaná ako poslankyňa národnej rady. Z jej vystúpenia sa dozvedel, že z priemyselného parku spoločnosti odišlo 350 ľudí, potom 500, že spoločnosť Chemes chce prepúšťať svojich zamestnancov a v podstate likvidovať túto spoločnosť. Snažil sa zistiť, či sú tieto informácie pravdivé alebo nie, pretože bezprostredne po zverejnení záberov z mestského zastupiteľstva na Humenskej televízii, sa ho viacero ľudí pýtalo na to, či je pravda, že spoločnosť Chemes bude prepúšťať svojich zamestnancov. Takže sa pýtal najprv pána L., ktorý bol v minulosti generálnym riaditeľom spoločnosti, ktorý uviedol, že sa to nezakladá na pravde a potom kontaktoval pána H., ktorého pozná viac ako 20 rokov a ktorý mu tak isto uviedol, že nejde o pravdivé informácie. Svedok uviedol, že takéto vystúpenie žalovanej na mestskom zastupiteľstve mohlo zasiahnuť do dobrej povesti spoločnosti Chemes, pretože táto patrí k významným zamestnávateľom v regióne Humenné. Na vystúpenie žalovanej boli aj určité reakcie poslancov, ale v podstate išlo o reakcie také, že poslanci boli vystúpením žalovanej prekvapení, veľmi neverili tomu, čo vo svojom vystúpení uviedla. Ďalej uviedol svedok, že neeviduje žiaden škandál, alebo žiadnu nepriaznivú udalosť, alebo negatívnu vec v súvislosti so spoločnosťou Chemes a podľa jeho úsudku je spoločnosť Chemes na verejnosti vnímaná pozitívne.

19. Svedok R.. V. Z. uviedol, že je poslancom mestského zastupiteľstva. Uvádza, že bol v roku 2010 poslancom mestského zastupiteľstva a pracuje v Nemocnici Andreja Leňa v Humennom. Na predmetnom zasadnutí mestského zastupiteľstva bol prítomný. Zamestnancom spoločnosti Chemes bol do 31.12.2009. Keďže na tomto mestskom zastupiteľstve odzneli nejaké čísla týkajúce sa počtu zamestnancov vzhľadom na skutočnosť, že pracoval v tejto spoločnosti hneď vedel, že v žiadnom prípade nemala 470 zamestnancov. Skutočnosti, ktoré odzneli z úst žalovanej si overoval u pána H. s tým, že tak isto mu bolo povedané, že spoločnosť Chemes toľko zamestnancov ani nemá a určite k žiadnemu prepúšťaniu nedôjde. S ním bol ukončený pracovný pomer v spoločnosti Chemes z organizačných dôvodov. Podľa jeho názoru bolo vystúpenie žalovanej reakciou na skutočnosť, že v máji 2010 poslanci mestského zastupiteľstva neschválili tzv. projekt Hnedého parku kvôli poslancom z hnutia Smer a HZDS a toto vystúpenie žalovanej malo byť akousi obhajobou ich rozhodnutia s tým, že spoločnosť, ktorá plánuje prepúšťať svojich zamestnancov by nebola schopná vytvoriť takýto projekt, pretože neschválenie tohto projektu sa stretlo na verejnosti s veľkým nesúhlasom. Takže jej vystúpenie smerovalo k tomu, že spoločnosť Chemes nie je spôsobilá zrealizovať tento projekt, pretože sa chystá prepúšťať zamestnancov. Cieľom projektu Hnedého priemyselného parku bolo využitie plôch na vybudovanie nových priemyselných hál v rozmedzí asi 24000 m2 s tým, že sa počítalo aj s využívaním doterajších priestorov. Tento projekt malo realizovať, okrem iných, aj Mesto Humenné, ktoré malo žiadať o finančný príspevok ministerstva hospodárstva s tým, že podmienkou pre poskytnutie tohto príspevku bolo to, aby žiadateľ bol vlastníkom pozemkov, z toho dôvodu po dohode so spoločnosťou Chemes malo mesto odkúpiť pozemky a staré výrobné haly, takže v tom vlastne spočívala spolupráca medzi mestom a spoločnosťou Chemes. Svojím vystúpením žalovaná podľa svedka chcela dokázať nedôveryhodnosť jedného z partnerov tohto projektu, pričom spolupráca medzi Mestom Humenné a spoločnosťou Chemes je dlhodobo dobrá, sú spoločníkmi Humenskej energetickej spoločnosti, takže ide o dlhodobú spoluprácu v minulosti aj v súčasnosti.

20. Ako svedok bol vypočutý aj W.. O. N., ktorý uviedol, že konkrétne vystúpenie žalovanej na mestskom zastupiteľstve si veľmi dobre pamätá, pretože mestské zastupiteľstvo v tom čase viedol, keďže bol primátorom Mesta Humenné. Podľa jeho vyjadrenia vystúpenie žalovanej na tomto mestskom zastupiteľstve bolo reakciou na skutočnosť, že mestské zastupiteľstvo schválilo výstavbu priemyselného parku v spoločnosti Chemes, pričom poslanci Smeru hlasovali proti, preto žalovaná orientovala svoje vystúpenie tým smerom, že zamestnanosť je možné riešiť aj iným spôsobom. Vzhľadom na to, že žalovaná bola aj poslankyňou národnej rady v tom čase, tak poslanec národnej rady môže požiadať o vystúpenie na mestskom zastupiteľstve aj mimo schváleného programu, čo sa stalo aj v tomto prípade kedy požiadala o slovo a následne nasledovalo jej vystúpenie. Na jej vystúpenie reagoval aj v tom zmysle, že mohlo ísť aj o šírenie poplašnej správy, čo by mohol riešiť aj prokurátor prítomný na zasadnutí tohto mestského zastupiteľstva. Keďže si všetky skutočnosti overuje, tak aj v tomto prípade oslovil zástupcov Chemesu, konkrétne finančného riaditeľa spoločnosti Chemes pána H. a jeho sa opýtal, čo je pravda na tom, že majú prepustiť 470 zamestnancov, na čo mu bolo povedané, že táto spoločnosť toľko zamestnancov ani nemá a v tom čase tam pracovalo do 350 ľudí a tak isto uviedol, že táto informácia je nepravdivá, pretože spoločnosť ani neuvažovala ani neuvažuje o prepúšťaní týchto zamestnancov. Zo svojho pohľadu to vnímal ako šírenie nepravdivej informácie, ktorá mohla mať dopad hlavne na zamestnancov tejto spoločnosti ako aj negatívny dopad v tom zmysle, že sa šírila informácia o vysokých nákladoch za energie, o odchode spoločnosti Titex, o tom, že firma má zlý manažment a vlastne, že firma smeruje ku krachu. Čiže akákoľvek informácia mohla poškodiť dobré meno spoločnosti Chemes v očiach obchodného partnera s ktorým mala táto spoločnosť obchodné vzťahy. Na vystúpenie žalovanej bezprostredne reagovali aj iní poslanci, ako pán N., pán K. ale aj ďalší a vyjadrovali sa v tom zmysle, že svojím vystúpením sa snaží zahladiť to, že Smer nehlasoval za priemyselný park a podľa ich názoru v podstate išlo o predvolebnú kampaň, pretože to bolo tesne pred voľbami. Tak isto tu bola situácia so spoločnosťou Chemlon, ktorá skončila svoju činnosť a 130 ľudí ostalo bez práce a ktorým žalovaná nejakým spôsobom prisľúbila vyriešenie ich situácie. Tak isto sa nezhodli v náhľade na riešenie otázky nezamestnanosti, na riešenie nezamestnanosti v meste Humenné, kedy svedok mal perspektívu dlhodobejšieho riešenia tejto otázky vybudovaním priemyselného parku a chcel vytvoriť trvalé pracovné miesta, čo sa nezhodovalo s názorom žalovanej. Z výpovede svedka vyplýva, že bol 12 rokov primátorom Mesta Humenné a od začiatku spolupracoval s touto spoločnosťou bez ohľadu na to, kto bol riaditeľom tejto spoločnosti. Tak isto spolupracoval aj s ostatnými firmami, ktoré sú na území mesta Humenné a snažil sa vytvoriť prijateľné podmienky pre podnikanie na území mesta Humenné. Ktorýkoľvek z riaditeľov, ktorý bol na poste riaditeľa tejto spoločnosti vždycky mal záujem na dobrom mene tejto spoločnosti a tak isto ani on ako primátor s touto spoločnosťou nikdy nemal žiadne problémy. Ďalej uviedol, že nebýva zvykom, aby sa verejný činiteľ vyjadroval k pomerom súkromnej spoločnosti. Je však možné požiadať príslušný orgán o prešetrenie určitej otázky a potom to prerokovať na mestskom zastupiteľstve. Poslanec mestského zastupiteľstva nie je verejným činiteľom, iba primátor mesta a z toho dôvodu zvyknú poslanci riešiť na mestskom zastupiteľstve aj otázky týkajúce sa súkromných firiem. V tomto prípade však išlo o osobitný prípad, kedy o udelenie slova požiadala žalovaná hneď po schválení programu, pričom sa riešili úplne iné otázky než boli uvedené v programe.

21. Na pojednávaní dňa 4.6.2013 žalovaná objasnila, že na mestskom zastupiteľstve dňa 28.4.2010 sa vyjadrovala k bodu 2, kde bola zmluva medzi Mestom Humenné a spoločnosťou Chemes a.s., pretože šlo o prerokovanie žiadosti o partnerstve medzi týmito dvoma spoločnosťami s cieľom vybudovania priemyselného parku, kde vlastne Mesto Humenné malo vykúpiť súkromné pozemky a hodnota celého projektu mala byť vo výške 6 315 000,- eur, pričom ona od začiatku bola proti vybudovaniu takéhoto priemyselného parku, pretože už v tom čase bolo známe, že tieto priemyselné parky väčšinou nemajú svoje opodstatnenie o čom svedčí aj prázdny priemyselný park vo Vranove nad Topľou. Teda vystúpila s tým, že na jednej strane žiada spoločnosť Chemes investície a na druhej strane má zamestnancov na 60 % a v danom projekte by malo vzniknúť 120 novovzniknutých miest. Mesto sa malo na tomto projekte podieľať 5 % ako spolufinancovanie. Na ďalšom zastupiteľstve sa malo pokračovať v tejto diskusii, pretože táto otázka sa vlastne prejednávala na oboch mestských zastupiteľstvách. Na nasledujúce mestské zastupiteľstvo dňa 22.9.2010 pozval primátor mesta aj zástupcu spoločnosti Chemes a tak isto aj zástupcu nemocnice, pretože niektoré otázky sa týkali aj jeho, pričom Chemes sa nedostavil o čom svedčí aj prezenčná listina zo dňa 22.09.2010. Žalovaná ďalej uviedla, že sa aj v súčasnosti zaujíma o politiku zamestnanosti, preto je členkou rady zamestnanosti, z toho dôvodu sa zúčastňuje aj zasadnutí na úrade práce sociálnych vecí a rodiny, komunikuje aj zo zamestnancami a snaží sa nejakým spôsobom o zamestnanosť v tejto spoločnosti zaujímať, napríklad teraz sa v problémoch nachádza spoločnosť Twista a aj o nich sa vlastne zaujíma. Ďalej žalovaná uviedla, že informácie, ktoré predniesla na mestskom zastupiteľstve získala z úradu práce, kde bola na zasadnutí dňa 15.01.2010, pričom čísla boli v tom čase len orientačné, pretože dochádzalo k sťažnostiam niektorých spoločností ohľadom zdražovania energií v priemyselnom parku Chemes, čo sa vlastne v súčasnosti aj potvrdilo, pretože niektoré spoločnosti z tohto priemyselného parku odišli. Tiež je uvedené v zápisnici zo dňa 15.01.2010, že spoločnosť SOZAR nahlásila hromadné prepúšťanie a ako dôvod uviedla zvyšovanie energií. Ďalej žalovaná uviedla, že hneď po svojom vystúpení žiadala, aby zástupcovia spoločnosti Chemes sa vyjadrili k číslam a k jej vystúpeniu na tomto mestskom zastupiteľstve, pričom na ďalšie mestské zastupiteľstvo boli riadne pozvaní, ale nezúčastnili sa ho. Následne na to, pokiaľ má žalovaná vedomosť usporiadala spoločnosť Chemes tlačovú konferenciu, voči údajom na tejto tlačovej konferencii neprotestovala, pretože údaje o počte zamestnancov sa môžu líšiť, pretože dochádza k prepúšťaniu po 10, 15 zamestnancov a tieto počty sa môžu z týždňa na týždeň líšiť.

22. Okresný súd Humenné rozhodol vo veci rozsudkom č. 5C 183/2010 zo dňa 25.6.2013 tak, že návrh navrhovateľa zamietol. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 17C o 163/2013 zo dňa 22.10.2013 bol rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvého stupňa. Podľa názoru krajského súdu uvedeného v tomto uznesení je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné a nie je náležitým spôsobom odôvodnené. Rozhodnutie súdu prvého stupňa musí stručne a jasne obsahovať uvedenie toho čoho sa navrhovateľ domáha z akých dôvodov a vyjadrenie protistrany, ktoré musí byť stručné, výstižné, jasné a formulované súdom. Súd musí zhrnúť do vyjadrenia protistrany základné tvrdenia z procesnej obrany odporcu, musí uviesť skutočnosti, ktoré zistil, ktoré považuje za preukázané a ktoré nie a musí formulovať skutkový základ sporu, ktorý je dôležitý pre ďalšie právne posúdenie veci. Prvostupňový súd následne hodnotí dôkazy, musí uviesť z ktorých dôkazov vykázal, ktoré dôkazy nevykonal a prečo, ktoré vykonané dôkazy nebral do úvahy a prečo a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Až potom môže súd vec správne posúdiť. Úlohou súdu prvého stupňa teda bude v ďalšom konaní odstrániť uvedené pochybenia, náležitým spôsobom zistiť skutkový stav, vyporiadať sa s námietkami účastníkov konania a najmä mať jednoznačne stanovené, či prejav žalovanej mal charakter hodnotiaceho úsudku, alebo skutkového tvrdenia, či a akým spôsobom je možné hodnotiť prejav žalovanej v súvislosti s vykonávaním jej verejnej funkcie a v akom postavení tento prejav predniesla, vyhodnotiť kolíziu dvoch práv, právo žalobcu vyplývajúceho z § 19 písm. b) Obč. zák. a právo žalovanej na prezentovanie informácií a na slobodu prejavu a až tak pokiaľ súd prvého stupňa všetky tieto okolnosti vyhodnotí bude môcť zákonným spôsobom rozhodnúť.

23. Na pojednávaní dňa 18.3.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch, ktoré boli uvedené v odvolaní voči rozsudku súdu prvého stupňa a navrhuje, aby súd v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove vo veci v celom rozsahu rozhodol a žalobe vyhovel. Právny zástupca žalovanej uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za skutkovo a právne správne a uviedol, že v priebehu celého konania neboli zo strany žalobcu produkované také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že to čo uviedla žalovná je nepravdivé, resp. žeby jej tvrdenia mohli zasiahnuť do dobrej povesti navrhovateľa.

24. Okresný súd Humenné vo veci opätovne rozhodol rozsudkom Okresného súdu Humenné č.5C 183/2010 zo dňa 8.4.2014 a žalobu žalobcu zamietol. Krajský súd v Prešove uznesením č. 17 Co 113/2014 zo dňa 13.1.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je z rozhodnutia súdu prvého stupňa zrejmé, ktorý výrok uplatňovaný žalobcom prvostupňový súd preskúmaval, súd nevyhodnotil, i v prípade ak všetky výroky súd považuje za hodnotiace úsudky, sa tieto úsudky zakladali na pravdivých informáciách. Taktiež je rozhodnutie nepreskúmateľné aj v časti, aké konkrétne informácie zverejnil žalobca na tlačovej konferencii. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa odstrániť procesné nedostatky a to riadne poučenie účastníkov konania. Prvostupňový súd sa má zaoberať konkrétnymi výrokmi uplatňovanými navrhovateľom a zistiť, či skutočne každý jeden výrok, ktorý označil žalobca má charakter nepravdivého tvrdenia, resp. či ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalovanej pred mestským zastupiteľstvom. Pokiaľ prvostupňový súd zistí, že v prvých piatich výrokoch ide o skutkové tvrdenia, v takom prípade vo vzťahu ku každému jednotlivému výroku zistí, či tieto tvrdenia boli pravdivé, v akom rozsahu boli nepravdivé resp. skresľujúce skutočnosti a či došlo na základe takto skreslených informácií k zásahu do práva navrhovateľa na dobrú povesť, resp. na jej hospodárske postavenie na trhu. Vo vzťahu k hodnotiacemu úsudku, ktorý môže vyjadrovať subjektívny názor žalovanej je potrebné zistiť, na základe akých informácií dôvodila tieto tvrdenia, čo bolo primárnym cieľom poskytnutia týchto informácii, či sa tieto informácie v celom rozsahu zakladajú na pravdivých základoch ako celku alebo len v určitej časti. Súd vyhodnotí aj kolíziu slobody prejavu, ktorú využila žalovaná a právo navrhovateľa na ochranu dobrej povesti.

25. Na pojednávaní dňa 16.2.2016 súd poučil žalovanú ako účastníčku konania, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že na svojich doterajších vyjadreniach nechce nič meniť a tieto výpovede sú pravdivé. Ďalej uviedla, že nebolo preukázané, že by po jej výrokoch došlo k nejakému masívnemu odchodu podnikateľov z priemyselného parku. Pokiaľ niekto odišiel bolo to najmä z finančných dôvodov a odišla iba jedna firma, pričom osobne so sociálnou poisťovňou riešila konkurz tejto spoločnosti. Taktiež nebolo preukázané, že by týmito výrokmi bolo zabránené investíciám p. W., ktoré prezentoval na tlačovej konferencii a ktoré sa doposiaľ neuskutočnili. Jednou z investícií bol paroplynový cyklus, ktorý sa doteraz nerealizoval. K otázke, odkiaľ čerpala žalovaná informácie o tom, že spoločnosť Chemes žiadala príspevok na 470 zamestnancov, žalovaná uviedla, že je členkou komisie pre zamestnanosť v našom okrese. K otázke právny zástupca žalovanej uviedol, že žalovaná uviedla hypotézu pri výroku, že chce Chemes 470 ľudí prepustiť, ak štát nezaplatí 60% na dva mesiace. Žalovaná ďalej uviedla, že vyzvala spoločnosť Chemes, rovnako ako nemocnicu, aby prišli na mestské zastupiteľstvo ozrejmiť, či ide o pravdivé alebo nepravdivé informácie. Spoločnosť Chemes sa nikdy na mestskom zastupiteľstve nevyjadrila. Žalovaná ďalej uviedla, že celá situácia vznikla z toho, že na mestskom zastupiteľstve ako jeden z programov bola predložená aj otázka výstavby priemyselného parku, kde mesto malo investovať sumu asi 15 000 000 korún na výstavbu na súkromných pozemkoch. Uvádzalo sa aj, že bude zamestnaných 100 ľudí. Žalovaná sa vyjadrovala k celkovej situácii, kde považovala za nelogické, aby firma žiadala ďalšie peniaze od štátu, keď chce zamestnávať pracovníkov na 60%. V tomto priemyselnom parku došlo tesne predtým k prepustenie 300 zamestnancov v spoločnosti Chemlon. Aj situáciu týchto pracovníkov chcela riešiť. Dokonca spoločnosť Chemlon dlhovala spoločnosti Chemes nejaké peniaze.

26. Na pojednávaní dňa 18.10.2016 bol vypočutý konateľ žalobcu. Od 1.7.2017 nadobudol účinnosť nový civilný sporové poriadok, ktorý už neobsahuje ustanovenia o poučení strany sporu pri jeho výsluchu. Súd napriek tomu poučil konateľa žalobcu ako účastníka konania podľa predchádzajúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom konateľ žalobcu uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach a nechce na nich nič meniť.

27. Vo svojej záverečnej reči zást. žalobcu uviedol na poslednom pojednávaní, že v tomto spore sa žalobca domáha práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do svojej dobrej povesti na tom skutkovom základe, že zo strany žalovanej došlo na mestskom zastupiteľstve k uverejneniu nepravdivých informácii, resp. k zverejneniu neprimeraných hodnotiacich úsudkov. Zo súdnej praxe vyplýva, že nie potrebné dokazovať, či skutočne bola dobrá povesť poškodená, ale stačí samotná objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti. Keďže žalovaná je ako politik osobou verejného záujmu, jej vyjadrenia sú vnímané dôslednejšie ako vyjadrenia bežného občana. Vyjadrenia žalovanej boli nepravdivé a neprimerané, pričom intenzita zásahu bola znásobená ich verejným prednesom na pôde mestského zastupiteľstva, ktoré bolo následne odvysielané v humenskej televízii a šírené v printových médiach. Žalobca je väčšou súkromnou spoločnosťou, ktorá má vzťahy s obchodnými partnermi, bankami, zamestnancami a inými osobami, pričom tieto vzťahy môžu byť neoprávneným zásahom na osobu žalobcu narušené a ohrozené. Intenzita zásahu do dobrej povesti je zvýraznená aj tým, že si žalovaná nijakým spôsobom neoverila pravdivosť svojich tvrdení. Pred zverejnením informácií nepožiadala žalobcu o stanovisko. Nepravdivé údaje o prepúšťaní zamestnancov žalobcu podľa názoru žalovaného môžu evokovať nepriaznivú hospodársku situáciu žalobcu a následne vplývať na mienku a vzťahu žalobcu s tretími osobami.

28. Zást. žalovanej vo svojej záverečnej reči uviedol, že navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Žalobca opätovne nevysvetlil, ktorý zo žalovaných výrokov vníma ako skutkové tvrdenia a ktoré ako hodnotiaci úsudok. Ako už opakovane uviedol, považuje výroky za hodnotiace úsudky a teda nie je možné hodnotiť ich pravdivostnú hodnotu. Ak sú to niektoré faktické údaje, tak sú to informácie, ktoré sa zakladajú na pravde. Vo výroku „ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes môže porušovať zákon, tak nahlásil, že chce 470 ľudí prepustiť, ak štát zaplatí 60% na dva mesiace“, zást. žalovanej nevidí žiadnu objektívnu spôsobilosť tohto výroku vyvolať nejakú škodu. Sám žalobca v konaní prezentoval, že ma zníženú výrobu a že pracoval na 60%. Podstatou tohto konania je to, že výroky sú hodnotiacimi úsudkami, v rámci ktorých nie je možné hodnotiť pravdivostnú hodnotu. Žalobca vystúpil aj v médiách bezprostredne po tom a tieto informácie, či už vysvetľoval alebo dementoval a to viedlo k tomu, že aj keby boli výroky nepravdivé, čo v tomto prípade nie je, tak by neboli spôsobilé privodiť akúkoľvek objektívnu ujmu ani hrozbu tejto ujmy. Podľa názoru zást. žalobcu z prednesu zást. žalovaného nie je podstata, teda to v čom mohol takýto výrok, ktorý sa týka len zamestnanosti, ohroziť alebo akýmkoľvek spôsobom zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

29. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav. Možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

30. Podľa článku 26 ods. 1,2 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať ideí a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

31. Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

32. Žalobca sa svojím návrhom domáhal nemajetkovej ujmy vo výške 5 000,- eur a tak isto žiadal, aby súd zaviazal žalovanú uverejniť v periodiku Humenský korzár v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku ospravedlnenie „W.. V. O. ako verejne činná osoba sa ospravedlňuje obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné za to, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 uviedla na adresu tejto spoločnosti nepravdivé skutkové tvrdenia a neprimerane hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti, ktorými neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s.“ a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanej predniesť na najbližšom rokovaní mestského zastupiteľstva tak isto ospravedlnenie v znení: „Ospravedlňujem sa obchodnej spoločnosti Chemes a.s. za to, že na rokovaní mestského zastupiteľstva Mesta Humenné, ktoré sa konalo dňa 23.6.2010 som uviedla na jej adresu nepravdivé skutkové tvrdenia a nepravdivo hodnotiace úsudky týkajúce sa prepúšťania zamestnancov tejto spoločnosti“, ktorými neoprávnene zasiahla do dobrej povesti obchodnej spoločnosti Chemes a.s. Humenné.

33. Žalobca poukazuje v tejto žalobe na vyjadrenie odporkyne, ktorá prezentovala na mestskom zastupiteľstve Mesta Humenné dňa 23.6.2010, kde uviedla:

- žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %, pričom ide o nepravdivé tvrdenie,

- o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu, taktiež nepravdivé tvrdenie,

- u všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede, je tak isto nepravdivé tvrdenie,

- žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý žalobca žiada je tak isto taktiež nepravdivé tvrdenie,

- žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov je taktiež nepravdivé tvrdenie,

- podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci aby Müller sa odsťahoval do Parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie, keďže išla dole elektrina. Viem že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov. Tak isto ide o subjektívne nepravdivé hodnotenie žalovanej. Tieto nepravdivé hodnotenia podľa tvrdenia žalobcu vyvolali a sú spôsobilé vyvolať v adresátoch verejnosti a obchodných partneroch navrhovateľa dojem, že u žalobcu hrozí prepustenie všetkých zamestnancov, z čoho vyplýva, že žalobca má značné existenčné problémy.

34. Na druhej strane žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože žiadnym konaním žalovanej nedošlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a žiaden z výrokov, ktoré boli prednesené na tomto mestskom zastupiteľstve, nie je objektívne spôsobilý zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Ani v žalobe, ani v priebehu konania nebolo presne objasnené ako konkrétne došlo k zásahu do dobrej povesti navrhovateľa, na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom vlastne výroky, ktoré predniesla odporkyňa mohli zasiahnuť do tejto dobrej povesti žalobcu. Výroky prednesené žalovanou boli v rovine hypotéz s použitím slov „ak je“, „a podobne“, pričom žalovaná v rámci svojej činnosti a ako občan tohto štátu má právo na slobodu prejavu, ktoré jej prináleží nielen ako verejne činnej osobe, ale aj ako občanovi. Takže žalovaná neporušila žiadnu svoju právnu povinnosť a tak isto nebolo jednoznačne preukázané, že tvrdenia, ktoré uviedla v svojom príspevku sú vyslovene nepravdivé. Žalovaná prostredníctvo svojho právneho zástupcu uviedla, že išlo o hodnotiace úsudky, v rámci ktorých nie je možné hodnotiť ich pravdivostnú hodnotu. Čo sa týka počtov zamestnancov tak uvádzala žalovaná iba to, čo sa dozvedela, pri svojej činnosti ako poslankyňa Mesta Humenné. Okrem toho čo už žalobca neuvádza, žalovaná žiadala, aby spoločnosť Chemes bola prizvaná na najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva a aby mohla sa v podstate k týmto otázkam týkajúcich sa zamestnanosti vyjadriť. Takéto otázky ohľadom prepúšťania pracovníkov sa týkali aj nemocnice, ktorá však na najbližšom mestskom zastupiteľstve situáciu vysvetlila. Ďalej žalovaná objasnila, že informácie týkajúce sa spoločnosti Chemes získala z pracovných porád na úrade práce, ktorých sa z pozície svojho postavenia zúčastňuje. Išlo o porady s podnikateľmi z priemyselného parku. 35. S poukazom na vyššie uvedené citované ustanovenia § 11 a § 19 b) Obč. zákonníka a na ustanovenia čl. 26 ods. 1,2 a článku 46 ods. 1 Ústav SR je jasné, že v danom prípade dochádza k stretu politického práva verejne činnej fyzickej osoby na slobodu prejavu zaručené Ústavou SR s občianskym právom právnickej osoby na ochranu proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti. Obe práva sú v tomto prípade nespochybniteľné. Otázkou však ostáva, ktoré právo má byť v tomto prípade uprednostnené.

36. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná na zasadnutí mestského zastupiteľstva Mesta Humenné dňa 23.6.2010 okrem iného uviedla: „V priemyselnom parku Chemes bolo prepustených 350 ľudí, následne 500 s firmami, ktoré boli naviazané a týchto ľudí, ak niekto seriózne chce zamestnávať, sú tam voľné haly, do týchto hál môže prijať nových ľudí. Dokonca štát na to dáva finančné prostriedky. Poslednú vec chcem povedať, ale určite to možno aj viete, Chemes požiadal, ako chce podnikateľ zamestnať ďalších 130 ľudí, kde mala byť jeho nová firma, bez akýchkoľvek dotácií len za to, že postavíme novú plochu, keď dnes požiadal 470 ľudí na 65 %, aby úrad práce zaplatil finančné prostriedky na 2 mesiace Chemes pre všetkých zamestnancov. že tam hrozí riziko výpovede. čiže ak je to pravda, lebo si myslím, že Chemes nemôže porušovať zákon, tak nahlásil, že 470 ľudí chce prepustiť, ak štát nezaplatí 60 % za dva mesiace a štát to zaplatí“. Ďalej odporkyňa uviedla: „Sú také návrhy, ktoré by sme chceli podať, veríme, že to čo som možno povedala pesimisticky, že 470 ľudí požiadal Chemes na 60 %, možno to nie je pravda, možno pán podnikateľ nám povie, že je optimistická situácia, budem veľmi rada ak v októbri prídu aj Chemes aj Nemocnica, aby sme vedeli, čo sa v daných firmách deje.“ O skutočnosti, že takéto výroky predniesla žalovaná na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 23. júna 2010 svedčí zápisnica z tohto mestského zastupiteľstva a skutočnosť, že žalovaná predniesla takéto výroky nebola žiadnou zo strán spochybnená a preto má súd túto skutočnosť za preukázanú.

37. Taktiež mal súd za preukázané, že dňa 1.7.2010 bola v Humenskej televízii odvysielaná tlačová konferencia R.. V. W., vtedajšieho majiteľa a prezidenta spoločnosti Chemes a.s. Humenné o čom svedčí aj písomný záznam z tejto tlačovej konferencie a ktorý na tejto tlačovej konferencii uviedol, že Chemes je vážená spoločnosť, je pilierom mesta, kde vďaka nej a v rôznych firmách pracuje cez 3000 zamestnancov. Čo sa týka informácie o prepustení 470 zamestnancov uviedol, že historicky ani nevie povedať, kedy spoločnosť mala takýto počet zamestnancov. Počet zamestnancov bol 353 a polovica 186 zamestnancov v letných mesiacoch pracuje na 60 %, resp. niektorí si čerpajú letnú dovolenku a to z toho dôvodu, že skončila vykurovacia sezóna a niektoré spoločnosti v tejto firme ohlásili letnú odstávku. Ďalej uviedol, že spoločnosť Chemes je súkromnou spoločnosťou a dianie v tejto spoločnosti nie je vecou verejnou a preto nie je obvyklé, aby dianie v súkromnej spoločnosti akýmkoľvek spôsobom niekto komentoval alebo kritizoval. Touto tlačovou konferenciou potvrdil R.. W. skutočnosti týkajúce sa informácie, že niektorí jeho zamestnanci pracujú na 60% v dôsledku skončenia vykurovacej sezóny. Tieto informácie zo strany R.. V. W. potvrdili, že žalovaná vo svojom prednese na mestskom zastupiteľstve vychádzala z pravdivých skutočností a tieto informácie si nevymyslela. Z tlačovej konferencie bolo doručené súdu aj CD, súd však nevykonal dôkaz pozretím si tohto CD z dôvodu, že v spisovom materiáli sa nachádza slovný prepis tlačovej konferencie a vykonanie takého dôkazu súd považoval za nadbytočné.

38. Svedeckou výpoveďou bývalého riaditeľa v tom čase riaditeľa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v Humennom W.. T. Z. mal súd za preukázané, že žalovaná si v roku 2010 na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyžiadala informácie ohľadom spoločnosti Chemes. Tento svedok potvrdil aj skutočnosť, ktorá bola doložená aj listinnými dôkazmi, že Chemes požiadal úrad o poskytnutie príspevku na udržanie zamestnanosti na 180 zamestnancov a tento príspevok bol tejto spoločnosti poskytnutý. V období, ktoré predchádzalo poskytnutiu tohto príspevku dochádzalo k viacerým rokovaniam so spoločnosťami v priemyselnom parku, pretože v tom čase ukončila činnosť spoločnosť Chemlon, potom prepustil Chemes časť zamestnancov koncom roka 2009. Na týchto stretnutiach sa zúčastňovala aj žalovaná. Bola pozývaná na tieto stretnutia z dôvodu, že je poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a od roku 2009 sa živo zaujímala o dianie v regióne, ako aj o spoločnosť Chemlon.

39. Svedkovia R.. M. L., R.. O.U. W., R.. V. O. vo svojich svedeckých výpovediach uviedli, že výroky žalovanej prednesené na takom fóre ako je Mestské zastupiteľstvo mohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, pretože táto spoločnosť patrí medzi najväčších zamestnávateľov v regióne. Podľa svedka R.. V. Z. chcela žalovaná svojim vystúpením dokázať nedôveryhodnosť jedného z partnerov projektu tzv. hnedého priemyselného parku a podľa svedka W.. O. N. by mohlo ísť aj o šírenie poplašnej správy a aj podľa neho takéto informácie mohli poškodiť dobré meno spoločnosti. Ani jeden zo svedkov však neuviedol žiadne konkrétne fakty na základe ktorých by bolo možné povedať, že výroky prednesené odporkyňou poškodili, alebo boli spôsobilé poškodiť dobrú povesť žalobcu.

40. Žalovaná sa bránila tým, že jej výrokmi na mestskom zastupiteľstve dňa 23.6.2010 nedošlo a ani nemohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, pretože žiadne zo skutkových tvrdení ani žiaden z hodnotiacich úsudkov, ktoré odzneli v rámci vystúpenia odporkyne na zasadnutí mestského zastupiteľstva nie sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti tejto právnickej osoby.

41. Žalobca zase prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na mestskom zastupiteľstve odzneli nepravdivé informácie v prvom rade v tom, že tvrdenie, že spoločnosť Chemes má 470 zamestnancov sa nezakladá na pravde, pretože v tom čase mala spoločnosť iba 350 zamestnancov. Tak isto je pravdivé tvrdenie, že spoločnosť Chemes ohlásila, že 165 zamestnancov prejde na 3 mesiace na mzdu vo výške 65 % na čo bol jej poskytnutý z úradu práce príspevok vo výške 25 000 eur. Informácie, ktoré odzneli zo strany žalovanej mali za následok vlastne to, že partneri, ktorí podnikajú v priemyselnom parku mesta Humenné sa začali zaujímať, či sú tieto informácie pravdivé. Tak isto sa tieto spoločnosti zaujímali o to, či prídu o prácu alebo či spoločnosť Chemes končí svoju činnosť a keďže spoločnosť dodáva cez Humenskú energetickú spoločnosť aj teplo do mesta Humenné, tak sa rôzne spoločnosti informovali, či nedôjde k odstávke tepla, alebo či to nejakým spôsobom neohrozí vykurovaciu sezónu.

42. Úlohou súdu bolo úsudkom posúdiť, či výroky prednesené žalovanou majú charakter skutkových tvrdení, alebo hodnotiaceho úsudku. Samotné skutkové tvrdenie sa opiera o fakt, teda o objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná. V zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje skutočnosť, či nie je natoľko intímny, žeby odporoval právo na ochranu súkromnej či ľudskej dôstojnosti. Z pohľadu pravdivosti skutkových tvrdení, nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí, aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti a to na základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať. Je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácií, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie, či zneuctenie danej osoby. Je potrebné rozlišovať medzi kritikou prípustnou a medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na česť. Ak má byť kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná, zodpovedajúca čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností (podkladov). Hodnotiaci úsudok musí byť totiž záverom, ktorý možno na základe uvedených skutočností logicky odôvodniť. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti. Primeranosť kritiky čo do obsahu, formy a miesta znamená, že nevybočuje z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného cieľa.

Povinnosťou súdov v takých prípadoch je interpretovať jednotlivé zákonné ustanovenia v prvom rade z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavne garantovaných práv a slobôd. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti, treba dbať na to, aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola ani odôvodnene daná prednosť pred právom druhým. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva t.j. aby tu existovala príčinná súvislosť medzi ním, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takémuto zásahu dochádza iba vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.

43. Výroky žalovanej je možné rozdeliť na dve časti. Výroky:

- žalobca požiadal príslušný úrad práce o príspevok pre 470 zamestnancov, ktorí by mali pracovať 2 mesiace v režime na 65 %,

- o príspevok bolo požiadané pre všetkých zamestnancov žalobcu,

- u všetkých zamestnancov navrhovateľa hrozí riziko výpovede,

- žalobca nahlásil príslušnému úradu práce, že prepustí 470 zamestnancov, ak štát nezaplatí príspevok, o ktorý žalobca žiada ,

- žalobca má v úmysle prepustiť 470 svojich zamestnancov sa týkajú otázky zamestnanosti, počtu zamestnancov, poskytnuté príspevku. Žalovaná svoj výrok predniesla ako poslankyňa mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu, pričom presné znenie skutočnosti, ktoré žalovaná predniesla sú uvedené v zápisnici z tohto mestského zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale išlo o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena ak uvedie nepravdivé informácie. Išlo o vyjadrenie žalovanej v rámci plnenia úloh a plnenia poslankyne na čo mala plné právo a aj povinnosť ako členka rôznych inštitúcií a výborov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná získala informácie týkajúce sa poskytnutého príspevku priamo z úradu práce, taktiež vyplýva, že žalovaná sa aktívne zaujímala o otázku zamestnanosti v okrese Humenné svojou prácou v komisiách na úrade práce. Z týchto skutočností súd vyvodil záver, že žalovaná ako verejne činná osoba ako poslankyňa mestského zastupiteľstva mala právo na vyjadrenie svojho názoru, ako aj povinnosť upozorniť na možné dôsledky v politike zamestnanosti mesta. Na druhej strane však bola povinná si fakty overiť a v prípade používania štatistických údajov si tieto údaje overiť alebo pokiaľ nepoznala presné údaje, mala použiť výraz označujúci približný počet zamestnancov. Použila presnú cifru bez overenia jej opodstatnenosti, pričom rozdiel medzi počtom zamestnancov navrhovateľa ohrozených prepúšťaním a odporkyňou zverejneným počtom je značný. Tento výrok odporkyne môže byť považovaný za nepresnosť, ktorý môže byť pochopený ako bulvárna správa s negatívnym dopadom na dobré meno žalobcu, alebo údaj burcujúci členov mestského zastupiteľstva k riešeniu problémov zamestnanosti. Keďže žalovaná tento výrok predniesla na zasadnutí orgánu mesta, ktorého bola členkou, súd považuje tento výrok za prednesený s cieľom riešenia problematiky zamestnanosti v meste, zvlášť keď sa jej vstúpenie netýkalo iba žalobcu aj ďalšieho subjektu na území mesta Humenné a to Nemocnice Humenné. Výroky uvedené v tomto odseku súd považuje za hodnotiaci úsudok žalovanej ako poslankyne mestského zastupiteľstva na zasadnutí mestského zastupiteľstva smerujúcu do radov členov mestského zastupiteľstva vo veci zamestnanosti v meste, používania prostriedkov štátu pri riešení zamestnanosti a úkonov žalobcu spojených s riešením zamestnanosti u žalobcu. Výrok uvedený v tomto odseku súd hodnotil v dvoch častiach a to v časti opodstatnenosti, kde zistil, že žalovaná výrok predniesla v súvislosti s plnením úloh poslanca na základe ňou zistených skutočností, konkrétne, že má dôjsť k znižovaniu počtu zamestnancov, poskytnutia príspevku vo výške 60 % určitému počtu zamestnancov, rokovania s úradom práce. Druhou časťou je presnosť údajov, kde preskúmavaním výroku uvedenom v žalobe žalobcu, ktorý žalovaná nepoprela, bolo zistené, že vo výroku boli použité nepresné čísla o prípadnom prepúšťaní zamestnancov navrhovateľa. Súd zároveň posúdil, či hodnotiaci úsudok prednesený žalovanou na adresu žalobcu bol prípustný (oprávnený) a či spĺňal kritériá vecného, konkrétneho a primeraného úsudku. Súd dospel k záveru, že tieto požiadavky boli splnené, hodnotiaci úsudok bol vecný, pretože vychádzal z pravdivých skutočností, bol konkrétny (teda na základe konkrétnych skutočností vo veci riešenia zamestnanosti u žalobcu umožňoval vytvoriť si vlastný názor na jeho závery) a s prihliadnutím na to, že na strane žalovanej išlo o poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, poslanca samosprávneho kraja, poslanca mestského zastupiteľstva a na strane žalobcu išlo o subjekt pôsobiaci v citlivej energetickej oblasti (vykurovanie pre širokú verejnosť), bol aj primeraný formou a obsahom, ktoré nevybočovali z medzí nutných na dosiahnutie sledovaného cieľa, zlepšenie zamestnanosti v meste. Preto je súd toho názoru, že uvedený hodnotiaci úsudok s určitou nepresnosťou v číslach nebol príčinou poškodenia dobrej povesti žalobcu, nebol natoľko závažným aktom, ktorý by spôsobil poškodenie dobrého mena žalobcu. Vzhľadom k miestu, času prednesu a k účelu výrok nevybočil zo štandardného rámca hodnotiacich úsudkov bežne prezentovaných na zasadnutiach samosprávnych krajov, preto súd žalobu v tejto časti považuje za neopodstatnenú.

44. Druhou časťou žaloby je výrok žalovanej:

- podnikatelia v Parku Chemes sú nespokojní, lebo išla dole elektrina a oni majú vyššie teplo a majú vyšší chlad a rozmýšľajú o tom, ako aj Titex, že odsťahuje svoje veci aby Müller sa odsťahoval do Parku Myslina a Titex sa celý presťahuje do Gutmanova, pretože nemajú lepšie podmienky na podnikanie, keďže išla dole elektrina. Viem že majú vysoký chlad a teplo, čiže podmienky v tomto parku nie sú ideálne na príjem investorov. V tejto časti žaloby označil žalobca výroky žalovanej ako subjektívne nepravdivé hodnotenie. V tomto prípade žiadnym spôsobom žalobca nezdôvodnil v čom vidí nepravdivosť výroku žalovanej a ktoré konkrétne informácie sú nepravdivé, či ide o vyššie teplo, či o to, že išla dole elektrina, či skutočnosť, že majú vysoký chlad a teplo. Napriek tejto skutočnosti aj tento výrok súd považuje za hodnotiaci úsudok žalovanej, ktorá vyjadrila svoj subjektívny názor na podnikanie v priemyselnom parku. Aj tu je potrebné zdôrazniť, že žalovaná svoj výrok predniesla ako poslankyňa mestského zastupiteľstva Humenné na zasadnutí mestského zastupiteľstva pri prerokovaní riadne schváleného programu, pričom presné znenie skutočnosti, ktoré žalovaná predniesla sú uvedené v zápisnici z tohto mestského zastupiteľstva. Nešlo o verejný prejav, ale išlo o prejav úzkemu okruhu osôb s možnosťou zverejnenia televíziou. Žalovaná si mala byť vedomá toho, že sa stane vecou verejného záujmu a že môže dôjsť k poškodeniu dobrého mena ak uvedie nepravdivé informácie. V danom prípade však žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, čo na výroku žalovanej uvedenom v tomto odseku je nepravdivé a ako také vyjadrenie žalovanej na zasadnutí mestského zastupiteľstva je spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Ale ani na strane žalovanej nebolo preukázané, z akých skutočností vychádzala pri prednesení tohto výroku. Vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 8.2.2012 k tejto časti svojho vystúpenia uviedla, že pred týmto mestským zastupiteľstvom mala informácie priamo od zástupcov týchto spoločností, že spoločnosť Miller potrebuje väčšie priestory, preto sa aj ona angažovala o vybudovanie priemyselného parku a taktiež mala vedomosť, že spoločnosť Titex sa presťahuje do Gutmanova. K tejto výpovedi konateľ žalobcu uviedol, že spoločnosť Titex ostala v priemyselnom parku, kde dostala samostatnú budovu a spoločnosť Miller sa odsťahovala do Gutmanova. Na základe týchto výpovedí je možné vyvodiť záver, že aj v tomto prípade vychádzala žalovaná z pravdivých informácií, pretože spoločnosť Titex síce neodišla, ale ostala v priemyselnom parku, pretože dostala samostatnú budovu a spoločnosť Miller sa odsťahovala. Preto súd ani v tejto časti nepovažuje žalobu žalobcu za dôvodnú a teda ju v celom rozsahu zamietol.

45. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. Žalovaná bola v konaní úspešná v plnom rozsahu, pretože súd žalobu žalobcu zamietol, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.